B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 86 poslancov, za hlasovalo 85, zdržal sa 1.

Nech sa páči, ešte lehoty a výbory.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. mája 2003 a gestorskému výboru do 27. mája 2003 od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 85 poslancov, za hlasovalo 85.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

Pani poslankyňa? Dobre, ďakujem. Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 211. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 198.

Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, prichádzam sa uchádzať o vašu podporu pre návrh zákona, ktorým by sa mal znovelizovať zákon o súdnej rade. V čom je podstata problémov a v čom je podstata návrhu. Súdna rada, modelovo, je nová inštitúcia ústavného práva, ktorá sa do právnych poriadkov každého štátu začala zavádzať v druhej polovici 20. storočia ako nevyhnutnosť, keď na jednej strane bolo treba zabezpečiť nezávislosť súdnej moci, jej ochranu pred zasahovaním predovšetkým zo strany výkonnej moci, a na druhej strane začalo sa objavovať to, čo vidíme v každodennom živote v činnosti súdov, to znamená, že pod hlavičkou súdnej a sudcovskej nezávislosti začalo bujnieť bezprávie a zvoľa. Za účelom kontroly súdnictva alebo súdnej moci a sudcov, ale mimo výkonnej moci sa vytvorili súdne rady. Tento model sa novelizáciou ústavy v roku 2001 zaviedol aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Článkom 141a ústavného zákona 90 z roku 2001 sa zriadila súdna rada s nie celkom štandardnými právomocami, pretože súdne rady majú modelovo dve oprávnenia. Po prvé, rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a po druhé, rozhodujú o služobnom postupe sudcov. Súdna rada Slovenskej republiky nemá právomoc priamo rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, rozhoduje iba nepriamo tým, že zriaďuje disciplinárne senáty, čiže je to neštandardné riešenie, ktoré, si myslím, že vyplýva z nedostatočnej znalosti úlohy súdnej rady a že dnes ide o nedostatok, ktorý je ťažko napraviteľný.

Naopak, rad ďalších nedostatkov v činnosti súdnej rady by napraviteľný bol. Na zriadenie súdnej rady v novele ústavy ako ďalší krok nasledovalo prijatie zákona 185 z roku 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky, ktorým sa však súdna rada dostala len do polohy zriaditeľného orgánu, to znamená, upravil sa režim, akým spôsobom sa konkrétne osoby dostali do pozícií v súdnej rade. Spôsob ustanovovania súdnej rady je totiž pomerne zložitý. Z ústavy jedným členom je predseda Najvyššieho súdu, osem zástupcov si volia sudcovia, a potom po troch zástupcoch vymenúva vláda, troch zástupcov volí Národná rada a troch zástupcov menuje prezident Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zložitosť tohto procesu sa v čase prijímania zákona 185/2002 Z. z. pozabudlo na to, že po vytvorení súdnej rady by malo ísť o ústavný orgán schopný vlastnej existencie a vlastnej činnosti. Zákon o súdnej rade teda končí vlastne ustanovovaním členov súdnej rady. Súdna rada bola vytvorená, začala fungovať, po niekoľkých mesiacoch sa dostala k voľbe predsedu Najvyššieho súdu. Je to všeobecne známa kauza, ktorá skončila na Ústavnom súde a skončila tým, že do dnešného dňa nemáme predsedu Najvyššieho súdu. Problém z hľadiska voľby je v neexistencii právnej úpravy postupu súdnej rady v prípade voľby tohto funkcionára Najvyššieho súdu. Súdna rada metódou pokusov a omylov spoznala jeden z nedostatkov v právnej úprave svojej činnosti. Predvídateľných nedostatkov, podobných, je rad. Súdna rada má napríklad predkladať vláde návrhy na sudcov, ktorí budú pôsobiť v medzinárodných súdnych orgánoch v mene Slovenskej republiky. Po vstupe do Európskej únie by napríklad takým spôsobom mala súdna rada predkladať návrhy na obsadenie slovenského zástupcu v Súdnom dvore Európskeho spoločenstva a v súde prvej inštancie. Nejestvuje ani právna úprava tohto postupu. Predvídateľne sa teda metódou pokusov a omylov môžeme dostať k ďalšiemu rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý skonštatuje neústavnosť postupu pri vymenúvaní zástupcu Slovenskej republiky v súdnych orgánoch, či už Európskej únie, alebo akýchkoľvek ďalších spoločenstiev. Vec má dokonca rad prozaickejších nedostatkov, pretože z hľadiska konkrétnych prípadov súdna rada dostáva podnety na porušenie zákona sudcom, čo by mal byť právny dôvod na disciplinárne konanie proti tomu-ktorému sudcovi. Také disciplinárne konanie nie je prakticky možné bez toho, aby sa členovia súdnej rady oboznámili so spisom k veci, kde sa namieta porušenie zákona. Z hľadiska praktických skúseností ide o spisy, ktoré sú nedostupné, pretože súdna rada nemá dnes právo vyžiadať si spis, nemá právo nahliadnuť do spisu, nemá teda vlastne nijaké právomoci na to, aby v disciplinárnom konaní uplatnila tú pôsobnosť, ktorú by mala mať a ktorú by nevyhnutne mala mať, aby sa vniesol nejaký poriadok do dodržiavania zákonov v radoch sudcov. Tieto nedostatky sú, alebo ich odstránenie je účelom návrhu zákona, ktorý som predložil. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Drgoncovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to ako tlač 211. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve v Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona priamo upravená. Podotýkam, že súdna rada prijala uznesenie k tomuto návrhu novely zákona, v ktorom vyslovila súhlas s takto navrhovanou novelou zákona o súdnej rade. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 198 zo 4. apríla 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Pán spravodajca, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 83 poslancov, 74 hlasovalo za návrh, 1 proti, 8 sa zdržalo hlasovania.

Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

P. Miššík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 82 poslancov, 81 hlasovalo za návrh, 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 209, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 196. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Drgoncovi. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, predovšetkým dovoľte, aby som vám poďakoval za minulé hlasovanie a teraz k návrhu zákona, ktorý je ďalším bodom programu. Ide o návrh zákona, ktorý slúži na realizáciu základného práva priznaného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3, teda práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Základné práva podľa Ústavy Slovenskej republiky sú priznávané v rozmanitom režime, jeden základný režim je zaručenie práva ústavou, iný model je v podstate nepriame priznanie ústavného práva cez čl. 51 ods. 1, sú niektoré ústavné práva, ktoré sú dostupné len v rozsahu ustanovenom zákonom. Úprava čl. 46 ods. 3 je práve takou úpravou, ktorá je dostupná, alebo ktorej sa možno domáhať podľa ústavy len v rozsahu zákona. Právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym ústavným postupom je v zmysle platnej právnej úpravy priznané zákonom, ktorý bol schválený v roku 1969, ide o zákon č. 58, a odvtedy nikdy nebol novelizovaný. Je to teda právna úprava, ktorá po prvé vznikala v čase, keď štát bol veľmi ohľaduplný voči vlastným štátnym orgánom, zvlášť keď išlo o spôsobenie škody osobám, či už fyzickým alebo právnickým a na dôvažok ide o právnu úpravu platnú v čase, keď rad štruktúr verejnej moci neexistoval. Tým pádom sa celkom prirodzene na ne ani nevzťahuje. V súčasnosti štruktúra verejnej moci je oveľa zložitejšia, než bola v roku 1969. Ide predovšetkým o orgány územnej samosprávy, ktoré na jednej strane vstupujú do rozhodovania vo verejných veciach a môžu teda rozhodnúť nezákonne, alebo môžu sa dopustiť nesprávneho úradného postupu, ale nenesú za to zodpovednosť, ak spôsobia škodu, a je to na druhej strane o orgánoch územnej samosprávy ako o orgánoch, ktoré môžu byť poškodené rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom, ale opäť stoja mimo zodpovednostnej úpravy, lebo tá je z roku 1969. Na to, aby sa ústavou zaručené právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom stalo plnohodnotným, nie učebnicovým alebo fiktívnym právom, slúži môj návrh zákona, ktorý smeruje k rozšíreniu dostupnosti tohto práva jednak na prospech orgánov územnej samosprávy, jednak i v neprospech, za predpokladu, že spôsobia škodu, či už nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Okrem toho, že sa rozširuje okruh orgánov verejnej moci, ktoré by mohli byť zodpovedné, ak budú konať nezákonne, rozširuje sa aj dostupnosť ústavou zaručeného práva pre prípady nesprávneho úradného postupu. Zákon z roku 1969 síce hovorí o nesprávnom úradnom postupe, ale vo veľmi všeobecnej rovine, ktorá v skutočnosti z práva, ktoré je dnes ústavné, robí veľmi okrajové právo. Pritom ide o postup, ktorý sa určite v nemalej miere podieľa na rade javov, o ktorých hovoríme ako o negatívnych a o ktorých hovoríme ako o javoch, ktoré by sme chceli odstrániť. Mám na mysli napríklad korupciu, ktorá určite s nesprávnym úradným postupom ak nie tesne, tak v nemalej miere súvisí. Čiže tento návrh zákona sleduje ako účel vnesenie vyššej miery poriadku do verejných vecí. Nerobím si ilúzie, nechcem vás presviedčať o tom, že v prípade schválenia tohto návrhu zákona na Slovensku zavládne poriadok, ale mohli by sa vytvoriť právne základy pre postihnutie časti negatívnych javov, ktoré sú dnes v podstate nepostihnuteľné. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorú máte predloženú ako tlač č. 209. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby navrhovanej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. Ja osobne predložený návrh zákona, ktorý prerokúvame, považujem za veľmi potrebný, pretože zákon, ktorý je účinný doteraz, je z roku 1969, je jednak zastaraný a skutočne, v praxi je málo účinný. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 196 zo 4. apríla 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu, nech sa páči, prvé hlasovanie.

J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za návrh 45 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov, 2 nehlasovali.

J. Laššáková, poslankyňa: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 87 poslancov, za návrh hlasovalo 64 poslancov, 2 poslanci boli proti, 21 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 210, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 197. Pán poslanec Minárik, procedurálny návrh máte? Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, v mene štyroch poslaneckých klubov prosím o 15-minútovú prestávku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte pred začatím rokovania o tomto návrhu?

P. Minárik, poslanec: Pred začatím rokovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak ste sa mali skorej ozvať, ale, samozrejme, vyhovujem vám, takže 15-minútová prestávka, budeme pokračovať 17.50 hodine.

(Prerušenie rokovania o 17.35 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 17.55 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, budeme pokračovať, ako som už naznačil, prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. Dávam teraz slovo pani poslankyni Eve Černej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

E. Černá, poslankyňa: Ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, teraz tu ešte bol, ctené kolegyne a kolegovia. Všetci, ako tu sedíme, sa zhodneme na tom, že vznik života ako takého je neopakovateľný jav, mnohí ho môžeme chápať ako dar či zázrak, no za posledných niekoľko rokov sme my poslanci za ANO mohli ako občania, ktorí ešte neboli v parlamente, sledovať diskusiu o umelom prerušení tehotenstva, no nemohli sme nijako zakročiť, lebo vtedy sme ešte neboli v parlamente. Dnes, keď celý tento spor skončil na Ústavnom súde a jedným z argumentov je aj skutočnosť, že vyhláška ministerstva zdravotníctva o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov nie je v súlade s platnou právnou úpravou, sme toho názoru, že nastolenie súladu s ústavou je možné len novelizáciou zákona, takže navrhujeme, aby to, čo je dnes vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, sme preniesli aj do zákona. Interrupcie z genetických dôvodov sú v súčasnosti povolené, ale na základe vyhlášky, ktorá zavádza možnosť ukončenia tehotenstva z genetických dôvodov, do 24. týždňa plodu. Zákon povoľuje interrupcie do 12 týždňov veku plodu. Vývoj plodu medzi 13. a 24. týždňom, ktorý je predmetom úpravy vyhlášky, nie je dnes v súlade so zákonom, a preto ani s ústavou, lebo podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy, medze základných práv sa určujú zákonom. Preto, aby sa obdobie od 13. do 24. týždňa nedalo zneužívať na obchádzanie zákona v tom smere, že zmeškané interrupcie by sa vydávali za interrupcie genetické, navrhujeme, aby pred takýmto rozhodnutím zasadalo výsostne lekárske konzílium. Zloženie tohto konzília sa upraví vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Ide najmä o to, aby sa čo najskôr odstránili prekážky pre interrupcie z genetických dôvodov. Návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva sme podali najmä preto, aby sme predišli rodeniu ťažko geneticky poškodených detí, ktorých rodičia by sa chceli rozhodnúť pre interrupciu, ale možným rozhodnutím Ústavného súdu, pred pár dňami, by ju nemali právne dostupnú. Nikoho k interrupcii však nemožno nútiť.

Ctené kolegyne a kolegovia. Každý na tejto planéte, kto tu už bol, kto je a bude, môže sa tešiť z jedinečnosti života, pretože existuje. Napriek všetkej úcte k životu musím povedať, že nie ku každému jedincovi je osud či príroda taká štedrá, že po narodení existuje. K najväčšej tragédii rodiny, ženy, nositeľky života, patrí skutočnosť, keď zistí, že vo svojom tele nosí človiečika, ktorý momentom narodenia prežíva hneď aj umieranie. Často v mukách pri bezmocnom pohľade dospelých. Len ten, kto prežije túto skúsenosť, vie o bolestnej a bezradnej situácii hovoriť najlepšie. Len ten, kto aspoň niekedy videl deti bez vyvinutého sacieho či prehĺtacieho reflexu, k tomu nevidomé a hluché, môže chápať, o čom chcem hovoriť. O neopísateľnom utrpení. Málokto z nás to prežil a môžeme byť radi, že naše deti sú zdravé. Tomuto všetkému sa dá predísť, prirodzene, včasným diagnostikovaním, ale tiež vďaka podpore tejto novely, aby ľudia, ktorých sa to týka, mali šancu sa rozhodovať sami. Aj bez nás. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Birošovi. Nech sa páči, máte slovo.

P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 197 zo 4. apríla tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku za klub KDH. Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, pani predkladateľka, kolegyne a kolegovia poslanci, vážený pán minister, môj príspevok k rozprave o návrhu skupiny poslancov z Aliancie nového občana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. nepredkladám z pozície sudcu a tým menej z pozície prokurátora. Predkladám ho predovšetkým ako zástupkyňa poslancov, ktorí chcú hľadať pravdu, a tými by mali byť poslanci ktoréhokoľvek parlamentu, teda aj Národnej rady Slovenskej republiky. Pravda, respektíve jej hľadanie a spoznanie je absolútnym predpokladom pre uskutočňovanie spravodlivosti, čo je prvoradým poslaním poslancov. Na prijatie pravdy je však potrebná psychologická dispozícia. Z toho vyplýva pre nás všetkých povinnosť skúmať sa, či sme ochotní prijať pravdu tak, ako ona vyplýva z poznania skutočnosti a či sa v nás neozýva tendenčný a účelový postoj podľa našich osobných záujmov a možno aj podľa vnútrostraníckych motivácií. Ja môžem povedať za seba a za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, že pravdu hľadáme.

A budem úprimná, podelím sa s vami aj o moje životné skúsenosti, ktoré mňa osobne k tomu pobádajú, pretože sa chceme a sme odhodlaní postaviť za ochranu života, každého života, života aj tých najmenších a najslabších. Predkladaný zákon smeruje k uzákoneniu ešte širšej liberalizácie zákona o prerušení tehotenstva v našej vlasti, v Slovenskej republike. Smeruje k rozšíreniu slobody ukončiť život celkom bezbranných, nevinných ľudí. Kedykoľvek sa niekto proti takejto iniciatíve postaví, je označený za bezohľadného útočníka na práva ženy, na kvalitu jej života, za niekoho, kto zasahuje do jej súkromia. Mnohé organizácie, aj keď s neveľkou členskou základňou, sa snažia označiť ho za bezcitného mezogína. Takýto človek alebo skupiny ľudí sú označované za niekoho, kto nemá zmysel pre trápenie a starosti žien. Otázka umelého prerušenia, správnejšie ukončenia tehotenstva, sa stavia len ako problém práva ženy. Taký postoj je scestný a celkom odtrhnutý od života. Nikto, ani žena nemá právo svojvoľne siahnuť na ľudský život, aj keby to bol život jej dieťaťa, ktoré nosí pod srdcom. Otázka umelého potratu sa vždy týka práva nenarodeného dieťaťa a prípadne len druhotne života aj práva ženy. Ak chceme zachovať spravodlivý postoj v týchto prípadoch, tak si musíme uvedomiť, že vždy ide o riešenie sporného vzťahu práv ľudí a je na nás, na poslancoch, hľadať a vytvárať podmienky pre spravodlivú ochranu ľudských práv ako ženy, tak aj jej potomstva. V plnej miere si pritom uvedomujem aj pozíciu ženy, tlak rôznych spoločenských činiteľov, ktorým je vystavená, ako aj jej duševné rozpoloženie.

Práve preto nechcem k tejto otázke pristupovať z pozície akademickej abstrakcie, ale predovšetkým z mojich vlastných životných skúseností, ktoré, verte mi, neboli ľahké.

Spomínam si na svoju matku, po treťom pôrode prekonala ťažkú sepsu s následným bakteriálnym zápalom srdcovej blany. V tom období to bolo smrteľné ochorenie, z ktorého vyviazla len takpovediac zázrakom a ktoré zanechalo na jej srdci nemalé následky. Po nejakom čase znovu otehotnela. Lekári odporúčali ukončenie tehotenstva. Moja matka, hoci už mala v tom čase tri deti, zákrok zásadne odmietla. Bolo to s vedomím a súhlasom môjho otca. Tehotenstvo sa skončilo normálnym pôrodom, narodil sa môj najmladší brat, ktorý je snáď najnadanejší z nás všetkých. Neviem a ani si nechcem predstaviť, že by sme boli žili bez neho. Môj najmladší brat mal 6 mesiacov, ja ako najstaršia som nemala ešte 6 rokov, keď v roku 1953 zatkla Štátna bezpečnosť môjho otca, štvrť roka mama nevedela o tom, kde je, a predstierali, že ušiel za hranice. Po jednom roku vyšetrovacej väzby bol odsúdený na základe vykonštruovanej viny na 12 rokov väzenia, stratu všetkého majetku a na ďalšie vedľajšie tresty. Moja matka zostala sama, bez prostriedkov, so štyrmi malými deťmi. Myslím, že nikto z vás nepochybuje, že bola, a my s ňou, ťažkým sociálnym prípadom. Doteraz vidím svoju matku, ako krája darovanú salámu na tenké plátky, aby vyšla na všetky krajce chleba. Nehnevajte sa, nehovorím to s vedomím nadradenosti, ale neviem pochopiť výrok veľmi dobre situovanej matky, prednesený na verejnom zhromaždení, že si nevie predstaviť priviesť na svet dieťa, keby vedela, že by sa len dívalo na banán vo výklade a nemohlo by ho mať. Spýtajme sa svojich rodičov a starých rodičov, koľko detí, z ktorých vyrástli statoční ľudia, videli vyrásť bez banánov. Je taká stará ľudová múdrosť, že nič nie je také malé, aby sa to nedalo rozdeliť, len treba k tomu srdce. Ale predsa, čo ak ide o život a zdravie matky. Čiastočne som odpovedala príbehom svojej mamy, respektíve mojich rodičov, ale pripomeniem ešte ďalšiu príhodu, na ktorej som bola tiež citovo intenzívne zainteresovaná. U mojej veľmi blízkej príbuznej trojdetnej matky zistili koncom 80. rokov zhubný nádor štítnej žľazy. Po operácii prikročili k liečbe rádioaktívnym jódom. Pri rannej vizite, po ktorej mali dať liek, moja príbuzná prehlásila, že liek nevypije, pretože sa jej nedostavila menštruácia, tehotenstvo nemôže vylúčiť a podaný liek by mohol poškodiť jej plod. Profesor, prednosta oddelenia, suverénne prehlásil, že v tom nevidí žiaden problém. Prevezú ju na gynekológiu, tam tehotenstvo prerušia a liek jej podajú. Pacientka, tiež lekárka, trvala však na svojom. Telefonovala domov, rodina schválila jej postoj, ale odporučili jej vziať liek aj za cenu rizika, že dieťa bude prípadne poškodené. Profesor nechcel o tom ani počuť, aj napriek tomu, že rodina bola ochotná zaviazať sa, že sa o prípadne poškodené dieťa postará a dieťa nepripadne na ťarchu štátu. Lekár pacientku okamžite prepustil z kliniky a prehlásil, že nie je ochotný ju liečiť ani teraz, ani v budúcnosti. No v poslednom okamihu, keď už odchádzala z oddelenia, jej povedal: "Kolegyňa, ak sa ukáže, že tehotná nie ste, môžete sa vrátiť." Vrátila sa, lebo po troch dňoch sa menštruácia spontánne dostavila.

V krátkosti ešte jeden prípad, jednu moju osobnú skúsenosť. Moja druhostupňová sesternica sa narodila ako ťažko poškodené dieťa. Nevidela, nechodila, ani nehovorila. Jej rodičia aj celá rodina sme ju mali veľmi radi. Rodičia sa o ňu starali 20 rokov, postupom času zistili, čo jej robí radosť, a môžem povedať, že to bolo šťastné dieťa.

Naozaj, skúsme aj srdcom posúdiť tento vážny problém, o ktorom rokujeme, a zistíme, že nie je nevyhnutné, aby zomierali nenarodené deti. Tu by sa dali použiť slová chorvátskeho lekára Mária Živkoviča, otca piatich detí, z toho jedno je postihnuté, ktorý povedal: "Milované dieťa je šťastné dieťa."

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, vážení predkladatelia, týmto smerom sa uberá riešenie nášho problému. Začiatok života individuálneho človeka začína okamihom splynutia vaječnej a semennej bunky. Pri tomto pochode dochádza k vzájomnému doplneniu genetického materiálu zo strany otca a matky. Keď sa tento proces uskutoční, spustí sa nezadržateľný kontinuálny rad životných pochodov, ktoré sú charakteristické veľmi dobrou časovou a priestorovou koordináciou. Pri diskoordinácii tohto procesu nastáva biologická smrť. Až do tohto okamihu plynie biologický čas jedinca. Okamih splynutia dedičného materiálu charakterizovaný systémom dezoxiribonukleových kyselín, ktoré sa bežne označujú ako DNA, nespustí len biologický čas človeka, ale začne sa uplatňovať pôsobenie spomínaného dedičného materiálu. Tento je pre jedinca charakteristický a po celý život sa nemení. Na tomto fakte je založená aj súdne uznaná jednoznačná identifikácia ľudí. V súdnej praxi sa využívajú tieto poznatky ako nezvratné dôkazy identity človeka, napríklad obete zločinu, páchateľa, alebo aj pre identifikovanie otca, prípadne matky. Táto možnosť je daná tým, že časť dedičného materiálu sa prenáša na dieťa od matky a časť od otca. Z toho jednoznačne vyplýva, že genetické vybavenie, súbor DNA v bunkách dieťaťa nie je totožný s genómom matky ani s genómom otca. Ak by platilo veľmi často uvádzané tvrdenie, a to nielen zo strany laikov, ale aj lekárov, poslancov a novinárov, že plod je súčasťou tela matky, tak by genetické vybavenie všetkých buniek muselo byť rovnaké. Muselo by byť identické s genetickým vybavením buniek matky. Dieťa by mohlo zdediť iba znaky po matke, žiadne po otcovi. Takže takmer všetky bunky by mali ženský charakter, museli by byť všetky rovnaké, to jest ženské, aj všetky bunky plodu, a nemohlo by existovať mužské potomstvo.

Na základe uvedených prírodovedeckých dôkazov nemali by sme pri posudzovaní tohto zákona brať zreteľ na tvrdenie o jednote tela matky a plodu a od neho odvodenej mylnej tézy o slobodnom rozhodovaní tehotnej o osude svojho dieťaťa. Na otázku umelého ukončenia tehotnosti sa teda treba pozerať ako na rozpor práv dvoch ľudí, dvoch bytostí, ktoré majú podľa prirodzeného zákona, ale aj podľa Ústavy Slovenskej republiky plné právo na život a jeho účinnú ochranu. Bolo by diskrimináciou, keby malo byť upreté toto právo niekomu len preto, že je malý a bezbranný, že je iba človekom vo vývojovom štádiu zárodku alebo plodu. Proti tomuto človeku nemožno zo strany ženy uplatniť ani tézu o sebaobrane, veď dieťa v živote matky nie je útočníkom, a predsa sa matka k nemu správa ako k svojmu majetku. K tomuto fenoménu prispieva aj zvrat "mať dieťa". Človek nemá právo "mať dieťa", má právo darovať život, ale darovať život neznamená len spustiť biologické hodiny.

Pri prijímaní prerokúvaného zákona sa budeme rozhodovať, či deťom, aj tým, čo sa možno nenarodia celkom zdravé, zabezpečíme život v láske, aj keď to bude náročné, alebo pripustíme, aby ho ktosi v súlade so zákonom na vysokej profesionálnej úrovni odstránil zo života matky podľa možnosti bez poškodenia jej zdravia. V mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia chcem vyzvať všetky kolegyne a kolegov poslancov k príprave legislatívnych podmienok, ako aj reálnych možností pre vylepšenie sociálnej spoločenskej situácie postihnutých.

Dovoľte mi, aby som sa už len krátko vrátila k formálnej stránke zákona. Zákon je účelový, je účelovo zameraný na zdvojnásobenie dĺžky na vykonanie umelého potratu. Aj keď možno namietnete, že len vo výnimočných prípadoch. O účelovosti svedčí aj to, že je v ňom veľa chýb. Je robený narýchlo. Je v ňom veľa odborných chýb, nezohľadňuje vedecky overené fakty a medicínske poznatky. Ba aj po právnej stránke má významné chyby. Z uvedených príčin za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia dávam návrh, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, ods.3 písm. b) Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Mohutný potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, že na tabuli, tí prihlásení, či sa hlásia do rozpravy, alebo s faktickými poznámkami? Pán poslanec Bódy, do rozpravy? Pán poslanec Mikoško do rozpravy, pán poslanec Ábelovský, predpokladám, do rozpravy, pán poslanec Brocka do rozpravy, pani poslankyňa Majdová do rozpravy, pán poslanec Hort do rozpravy, pán poslanec Chovanec do rozpravy. Takže tým pádom... (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec Heriban, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Bódy, nech sa páči. Áno, samozrejme, nech sa páči, zapnú vám malý mikrofón. Máte slovo, pán poslanec, vystupujete v rozprave.

P. Bódy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Nebudem sa vyjadrovať zdĺhavo. Len veľmi stručne k § 2 ods. 3 vyhlášky 74/1994, ktorá hovorí o prerušení tehotenstva z genetických dôvodov. Genetické dôvody sú veľmi závažným aspektom prerušenia tehotenstva, ale na druhej strane, ak hovoríme o tom, že je to žijúci plod, potom si kladiem otázku, či to naozaj nie je vražda. Vražda to asi je, pretože z histórie poznáme narodené deti v Sparte, ktoré postihnuté hádzali zo skál. Takisto sa môže stať, že sa neobjaví genetický dôvod narodenia dieťaťa, narodí sa dieťa z abgarskóre 7 a je to "déeemočka" a narodí sa postihnuté dieťa, čo s ním. Môžeme ho takisto nechať utratiť alebo zabiť. Stane sa človeku úraz počas života a je telesne, zdravotne ťažko postihnutý, nuž, čo s ním spravíme?

Chcem tým povedať len jednu zásadnú vec. Ak hovoríme o nenarodenom dieťati ako o živom tvorovi, potom je pre mňa neprijateľné aj z genetických dôvodov a zvlášť teda do 24 týždňov tehotenstva umelo prerušiť tehotenstvo. Prosím, nechcem brať ženám dôvod alebo návod na rozhodnutie sa o prerušení tehotenstva, avšak nikto, kto neprešiel desať míľ v mokasínach ženy, ktorá zdravotne postihnuté dieťa vychovávala, by nemal mať právo, alebo by sa mal zdržať takýchto rozhodnutí. Preto by som bol rád, keby ste nepodporili tento návrh zákona, respektívne novelu tohto zákona. (Potlesk.)