B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Maxon. Chcem sa opýtať, či 20 minút do siedmej vám bude stačiť, pán poslanec.
M. Maxon, poslanec: Myslím, že áno.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážený predkladateľ, vážený spravodajca, dámy a páni, celkom na úvod by som chcel upozorniť na článok 16... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, pokoj v rokovacej miestnosti. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Maxon, poslanec: Celkom na úvod by som chcel upozorniť na článok 16 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa hovorí: "Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákon." Aj to je oblasť, ktorej sa pri tejto diskusii venujeme. Špeciálne pánovi predsedovi vlády by som chcel ešte dať do pozornosti článok 114 Ústavy Slovenskej republiky: "Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru."
Ja som si dovolil tieto dva články ústavy citovať predovšetkým vo väzbe na to, čo ste vo svojom vystúpení, pán predseda vlády, povedali. Všeobecne nás všetkých vyzývate k slušnosti, vyzývate nás k politickej zodpovednosti a myslím si, že hlavným motívom tej požiadavky zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady je predovšetkým oblasť politickej zodpovednosti.
Vážený pán predseda vlády, nikto v tejto snemovni neprodukuje tie kauzy, ktoré dnes sú všeobecne prezentované vo verejnosti. Nikto z nás určite nemá radosť, že keby sme si dali prácu, tak túto rokovaciu miestnosť by sme mohli oblepiť novinami a na každej titulnej strane je nejaký škandál. My nepochybne aj ako poslanci opozičnej strany cítime zodpovednosť za ten vývoj, ktorý v spoločnosti je.
Vážený pán predseda vlády, vy ste absolútne nepochopili zmysel toho podania a absolútne ste dosiaľ nepochopili zmysel návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vy jednoducho nechcete akceptovať podanú pomocnú ruku pri riešení tohto problému. Vy bagatelizujete tento mimoriadne zložitý stav, ktorý v našej spoločnosti je. Veď mnohí politológovia sa zamýšľajú nad tým, že ten stav v našej spoločnosti má už také destabilizujúce prvky, že vo svojom princípe môže ohroziť stabilitu tejto krajiny. Z toho pohľadu ako jeden z podpísaných na tomto návrhu si vyhradzujem právo vás, pán predseda vlády, požiadať, aby ste sa za niektoré svoje výroky, ktoré ste tu v tejto snemovni na adresu tých, ktorí sa pod toto podanie podpísali, aby ste sa ospravedlnili. (Potlesk.)
Pán predseda, považujem za absurdné, že nás, poslancov Národnej rady, tu vyzývate, aby sme podávali návrhy na trestné stíhanie. Vy ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov a zodpovedný za exekutívu, pokiaľ máte, a podotýkam, aj mediálne informácie, že niektoré veci nie sú v poriadku, tak z vašej osobnej iniciatívy by ste mali robiť všetko pre to, aby sa veci dostatočne vyšetrili a aby sa objasnila situácia v tých konkrétnych kauzách, o ktorých tu dnes bolo hovorené.
Ja vám môžem povedať svoju osobnú skúsenosť. Ja som podal tri trestné oznámenia, z toho dve trestné oznámenia boli charakterizované ako neopodstatnené. V jednom trestnom oznámení s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude ešte pokračovať. A tu na tomto mieste vám musím povedať, že jeden z vysokých ústavných činiteľov tejto krajiny ma ubezpečil, že v tom jednom podaní mám pravdu. Niekoľkokrát som o tom hovoril v tejto snemovni a ide o mimosúdne odškodnenie istej firmy Defos sumou 300 mil. Sk. Ja budem v tejto veci vytrvalý a budem sa snažiť preukázať svoju pravdu, ale otázka trestných podaní má aj svoju inú stránku. Aj ja som bol človek, na ktorého boli podané tri trestné oznámenia. Ani jedno trestné oznámenie vyšetrovateľ neposúdil ako opodstatnené. Tie trestné oznámenia mali rýdzo politický charakter a ani z úst jedného politika som sa nedočkal ani náznaku toho, že by boli ochotní sa za ten postup ospravedlniť.
Odznelo tu niekoľko vážnych pripomienok, dovoľte mi na niektoré zareagovať. Ja súhlasím s podpredsedom vlády a ministrom financií, že nepochybne ozdravenie bánk bol veľmi dôležitý krok a je to istá pozitívna prognóza nielen v oblasti bankovníctva na Slovensku, ale celého finančného sektora. Nuž ale banky boli ozdravené za peniaze daňových poplatníkov. Náklady na ich ozdravenie dosiahnu sumu... (Ruch v sále.)
Pán podpredseda, boli by ste taký dobrý, nie celkom dobre sa diskutuje, keď je tu taký hluk.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, ak chcete diskutovať, nech sa páči, môžete mimo rokovacej miestnosti. Pán poslanec, teraz je ticho, ale nemôžem vám zaručiť...
M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem. Ďakujem pekne za vašu ústretovosť.
Ozdravenie bánk nás všetkých bude stáť 150 mld. korún. Ešte raz zdôrazňujem a nespochybňujem ten pozitívny zámer, ktorý vláda Slovenskej republiky mala. Takže dnes sú banky ozdravené, posilnené, ale predovšetkým finančne, sú aj firmy, ktoré sú veľmi aktívne napojené na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a o tom sa tiež nediskutuje. Nediskutuje sa o tom, že boli skúpené pohľadávky so štátnou zárukou. Nediskutuje sa o tom, že vôbec sa niečo také mohlo stať, že na Slovenskú konsolidačnú, a. s., boli postúpené klasifikované úvery, kde bola štátna záruka. Trinásťmiliardovú pohľadávku Slovenskej konsolidačnej, a. s., kúpila istá spoločnosť za 425 mil. a presne na 425 mil. bola poskytnutá štátna garancia, to znamená, že táto spoločnosť túto pohľadávku kúpila za nulu.
Ak sa ideme tváriť, že v tejto oblasti sa nič nedeje, tak je to obrovské klamstvo a to sú veci, ktoré nás naozaj mimoriadne znepokojujú - a o tom chceme diskutovať pri tejto problematike. Ja vôbec nespochybňujem to, že v procese privatizácie boli organizované štandardné medzinárodné tendre. Nuž ale už sa nám vôbec nechce o tom hovoriť, že závery týchto tendrov boli neštandardné. Organizovanie medzinárodného tendra nepochybne tak, ako ste, pán minister financií, povedali, má svoje pravidlá, má svoje presne stanovené metódy, ale nás znepokojuje, že štandardné tendre skončili neštandardnými závermi.
Ja ako opozičný poslanec som mal možnosť stať sa členom komisie na privatizáciu, na posúdenie privatizácie Investičnej rozvojovej banky. Určite si pamätáte, že bola len jedna ponuka, nakoniec tá ponuka bola aj realizovaná. Vôbec sa nechcem chváliť, ale jedna moja osobná prítomnosť na tejto komisii priniesla tejto krajine minimálne 150 mil. korún, lebo vznikla aspoň ochota tých, ktorí privatizáciu realizovali, aby prinútili jediného záujemcu ponúknuť za túto banku väčší objem prostriedkov. Napriek tomu som sa členstva v tejto komisii vzdal. No vzdal som sa z jedného jediného dôvodu, že som musel popodpisovať toľko dokumentov o mlčanlivosti, že sa pre mňa účasť v tej komisii stala netransparentná. Načo som tam ako zástupca, keď nemôžem objektívne informovať odbornú verejnosť, ako ten proces prebieha? Dokonca po mojom vzdaní sa členstva v tejto komisii mi vtedajšia ministerka privatizácie napísala, že napriek tomu, že som sa vzdal, tak som viazaný mlčanlivosťou, ktorú som nikdy nepodpísal. Tak prečo hovoríme, že tie procesy sú transparentné? Prečo hovoríme o tom, že pokiaľ má možnosť člen opozičnej politickej strany v takejto komisii byť, že už takýto proces má svoju transparentnosť?
Pán predseda vlády, moji kolegovia tu spomínali viacero káuz. No vám neprekáža, že tá švajčiarska firma, ktorá participuje na financovaní tunela Branisko, má v Obchodnom registri sídlo v záhradkárskej osade v Bratislave? Že tá švajčiarska firma, cez ktorú ide nemálo prostriedkov, má jedného vlastníka, jedného konateľa? To je profesionálna firma, ktorá môže zabezpečiť dôkladnú kontrolu financovania?
Po roku 1998 sme boli viacerí obvinení, aj ja osobne, že sme zostali dlžní niekoľko miliárd slovenských korún dodávateľom výstavby diaľnic. Ja som sa niekoľkokrát snažil vysvetliť, že nie je to pravda, že to bolo niekoľko miliárd slovenských korún, nebola to suma malá, prostriedky na vyplatenie týchto dodávateľov však pripravené boli. Ale vám, pán predseda vlády, vôbec neprekáža to, čo hovoril kolega Janko Mikolaj, že bezprostredne po roku 1998 vznikli v Prešove tri firmy, ktoré skúpili tieto pohľadávky za 20- alebo 30-percentnú nominálnu hodnotu a do 14 dní mali prostriedky zo štátneho rozpočtu vyplatené? Jediný, kto odmietol na takúto transakciu pristúpiť, bol Doprastav a Doprastav čakal na legitímne peniaze viac ako rok. No toto nie sú jednoznačné dôkazy klientelizmu? Toto nie sú veci, ktoré naozaj musíme spoločne hľadať, ako ich odstrániť?
Je naozaj veľmi zaujímavé počúvať diskusiu, ako všetko prebieha v poriadku. Nuž, dámy a páni, stačí, keď si zoberiete správu Najvyššieho kontrolného úradu o svojej činnosti za rok 2002. Zrejme asi táto správa sa neteší veľkému čitateľskému záujmu, pretože v tej samotnej správe je tak veľa podnetov na to, aby orgány činné v trestnom konaní museli konať, a ja som presvedčený, že na základe podnetu Najvyššieho kontrolného úradu aj konať budú.
Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu SDKÚ. Zaujímavé v tom, že to jeho vystúpenie má istý parameter univerzálnosti, pretože hovoril o všetkom možnom, len nie o návrhu na uznesenie, ktorý predkladá skupina 38 poslancov. Ak to, čo povedal minister pôdohospodárstva, súvisí s korupciou na adresu lesníkov, tak naozaj sa musím nad tým čudovať. Napriek tomu jeho vyjadrenie považujem za absurdné a ja verím, že sa ešte lesníckemu stavu za takéto vyjadrenie bude musieť dodatočne ospravedlniť, pretože všetkých lesníkov na Slovensku obvinil, že sú zlodeji, že berú dotácie zo štátneho rozpočtu a ešte aj kradnú.
Dámy a páni, vy si neuvedomujete, že v tejto spoločnosti je niečo choré? Že človek, ktorý stojí na čele rezortu pôdohospodárstva, ktorý by mal bojovať za záujmy tohto rezortu, len tak bez akýchkoľvek dôkazov šplechne lesníkom na Slovensku do očí, že sú zlodeji? Aj tým tisíckam lesníkov, ktorí si svoju robotu vykonávajú zodpovedne a svedomito a nikdy v živote nemali ani pomyslenie na to, že niečo ukradli? Takéto vyjadrenia, pán poslanec Hort, vy považujete za vyjadrenia politika a za odvážne vyjadrenia? To sú vyjadrenia, ktoré destabilizujú túto krajinu! Predtým minister Koncoš, dnes minister Simon zodpovedá za to, aby sa v štátnych lesoch hospodárilo zodpovedne. On nie je zodpovedný za to, aby obviňoval bez dôkazov ľudí, ktorí v slovenských štátnych lesoch pracujú, on je zodpovedný za to, aby tam spravil poriadok a túto ambíciu máme aj my v tomto návrhu na uznesenie.
Ja som bol naozaj presvedčený, že predmetom našej diskusie bude len to, ako toto uznesenie spresniť, ako si povedať termíny jeho realizácie, ako prípadne dohodnúť koordináciu Národnej rady Slovenskej republiky s vládou, aby sme aj reálne k naplneniu tohto uznesenia dospeli. To, čo prezentoval pán predseda vlády, je absolútne odmietnutie tejto spolupráce a v situácii, v akej sa Slovenská republika z hľadiska hodnotenia korupcie nachádza, takéto riešenie považujem za neakceptovateľné.
Dámy a páni, ešte jedna osobná skúsenosť. To nie je opäť kauza opozičnej strany. Pán predseda vlády, vy ste si sám vyrobili kauzu v predchádzajúcom volebnom období, keď ste bez dôkazov podpredsedu vlády pána Hamžíka obvinili zo zneužitia prostriedkov z Európskej únie. Ja som vôbec nebol nadšený, keď som bol zvolený za predsedu komisie na prešetrenie týchto obvinení, a vôbec nie som naivný politik a neočakával som, že sa podpredsedovi vlády pánovi Hamžíkovi ospravedlníte. Ale, dámy a páni, skutočnosť je taká, že podpredseda vlády vo svojej kompetencii žiadne veci nezanedbal.
Ešte do dnešného dňa mám asi takúto dokumentáciu o celej tejto problematike. Korektne musím povedať, že všetky ústredné orgány štátnej správy vtedy boli ochotné spolupracovať a kompletnú dokumentáciu na riešenie tejto problematiky tejto komisii poskytli. No výsledok bol však dosť prekvapujúci pre mňa, dokonca sa ani nepreukázalo to, že by Roland Tóth zanedbal nejaké povinnosti, naopak, preukázalo sa, že svoje povinnosti zanedbal tu sediaci Tibor Tóth, ktorý bol vedúci úradu, a tie organizačné veci z hľadiska inštitucionálneho, ktoré mal zabezpečiť na Úrade vlády, jednoducho nezabezpečil. Takže korupcia môže mať aj takéto politické pozadie. Pánovi Hamžíkovi sa nikto neospravedlnil, Rolandovi Tóthovi už absolútne nie. Výsledok je taký, že sme utŕžili "ostudu" v Európskej únii a ďalší výsledok je taký, že prostriedky, ktoré sme mali reálnu šancu prostredníctvom týchto ľudí zistiť, sa na dlhší čas zablokovali a zamrzli.
Pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce, a to naozaj patrí tiež k politickej kultúre alebo k politickej nekultúre, pán predseda vlády, vy by ste naozaj mali mať osobnú ambíciu, ak vzniknú takéto vážne podozrenia, tieto vážne podozrenia vysvetliť predovšetkým svojim koaličným partnerom. Ak ich nedokážete vysvetliť koaličným partnerom, tak potom vzniká veľmi veľké napätie v rámci koalície. Toto napätie v rámci koalície sa prenáša aj do opozičných kruhov a z opozičných kruhov sa to prenáša do celej spoločnosti.
Pán predseda vlády, vy ste sa v tej poslednej kauze naozaj zahrali na to, že ste introvert a s nikým ste na tú tému nechceli diskutovať a už vôbec nikomu ste nechceli podať vysvetlenie. Ja som však presvedčený, že vy skutočne introvertom nie ste, lebo keď sa niekto sácal na Štrbskom plese a predbiehal na lyžiarskom vleku, tak ste boli schopný do 48 hodín zvolať koaličnú radu. No ak vy dnešný náš návrh nazývate politikárčenie, tak to, čo vy ste vtedy spravili v decembri, tak to je exemplárny prípad politikárčenia, ktorý ste slovenskej verejnosti prezentovali.
Ja, pán predseda vlády, vás naozaj vyzývam ako opozičný politik na spoluprácu v tejto oblasti. Prosím, prehodnoťte závery k takto navrhovanému uzneseniu, diskutujme o tom, ako sa toto uznesenie dá zlepšiť.
Vážené dámy a páni, keď sa budeme tváriť, že si nemôžete dovoliť z koaličných lavíc za takéto uznesenie zahlasovať, tak namiesto toho, aby ste proti korupcii bojovali, tak dávate korupcii a klientelizmu na Slovensku zelenú. (Potlesk.) Hľadajme spolu riešenia, aby sa nám to podarilo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem oceniť pána poslanca Maxona, že prestal so svojím vystúpením práve v čase, keď je 19.00 hodín a keď chcem prerušiť rokovanie 9. schôdze Národnej rady.
Chcem vás informovať o politickej dohode, ktorá vzišla z rokovania medzi predsedami poslaneckých klubov, ktorá je takáto: Vzhľadom na to, že gestorský výbor pre zdravotníctvo chce ešte rokovať zajtra o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú podané v rámci rozpravy, tak sme sa dohodli, že teraz po 19.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní 8. schôdze Národnej rady, a to dokončením rozpravy k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, kde ešte sú prihlásení do rozpravy traja páni poslanci. Prekonzultoval som aj s nimi, súhlasia s takýmto postupom. Po skončení rozpravy by vystúpil navrhovateľ a spravodajca a rokovanie 8. schôdze by sme prerušili dozajtra do termínu, kým neskončí rokovanie 9. schôdze Národnej rady. Ráno o 9.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní 9. schôdze Národnej rady o bode programu, ktorý prerokúvame teraz.
Ďalšia dohoda, ktorá bola prijatá, že z bodu programu 8. schôdze Národnej rady vypustíme jeden bod, a to je správa o pripravenosti Armády Slovenskej republiky, ktorá sa má prerokúvať na neverejnom rokovaní, s tým, že rokovať o tomto bode programu budeme na najbližšej schôdze v apríli tohto roku. Je všeobecný súhlas s touto dohodou? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďakujem pánovi navrhovateľovi Ficovi, Kaliňákovi.
(Prerušenie rokovania 9. schôdze NR SR o 19.02 hodine.)
(Po prerušení rokovania 9. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 8. schôdze NR SR o 19.02 hodine.)