B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek, pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť v mene poslaneckého klubu ANO niekoľko postrehov k téme dnešnej mimoriadnej schôdze pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

V posledných dňoch na verejnosti rezonuje okrem iných tém aj otázka postoja niektorých mojich kolegov poslancov za Alianciu nového občana, ktorí sa pridali k iniciatíve opozičnej strany Smer na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady. S veľkou nevôľou bol tento postoj prijímaný hlavne u našich partnerov vo vnútri vládnej koalície, pričom predstavitelia jedného z koaličných partnerov označili tento postoj ako porušenie koaličnej zmluvy. Takéto vyjadrenia považujem skôr za nedorozumenie a osobne ma zamrzeli, aj keď som sám svoj podpis nepriložil na návrh tejto schôdze.

V koaličnej zmluve neexistuje ustanovenie, ktoré by sme de facto alebo de iure naším postojom alebo konaním v tejto veci porušili. Jediná skutočnosť, ktorá by podľa môjho názoru mohla koaličných partnerov v tejto súvislosti znepokojovať, je skúsenosť z minulého volebného obdobia, keď mimoriadne schôdze parlamentu vo väčšine prípadov priniesli len nekonečnú spúšť demagógie a politického populizmu. Ako jeden z poslancov tohto parlamentu, ktorí majú osobnú skúsenosť s mimoriadnymi schôdzami, ale nemám problém si osvojiť a nemal som problém si osvojiť iniciatívu svojich kolegov poslancov za náš klub Aliancia nového občana na zvolanie mimoriadnej schôdze, keďže si uvedomujem závažnosť prerokúvanej témy a jej dosah na celú spoločnosť.

Kolegovia poslanci, ktorí iniciovali túto mimoriadnu schôdzu, iste mali v povedomí slová dnešného predsedu parlamentu Pavla Hrušovského o potrebe novej politickej kultúry, ale zároveň v nich rezonovala aj polročná skúsenosť s politickou prácou v Národnej rade a pocit zodpovednosti voči občanom Slovenskej republiky. Ich snaha nastoliť na pôde parlamentu diskusiu na tému korupcia a klientelizmus je absolútne prirodzená a legitímna. Nakoniec, kde inde by sa malo diskutovať o probléme, ktorý rezonuje takmer vo všetkých oblastiach verejného života a ktorý je veľmi citlivo vnímaný nielen našimi občanmi, ale aj v zahraničí, ak nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky?

Nepochybne existujú témy a problémy, ktoré by v politike, tak ako v rodine, mali zostať takpovediac v domácej kuchyni a nemali by sa preberať na verejnosti. Patrí medzi ne napríklad aj čiastočná nefunkčnosť a neprofesionalita komunikácie v rámci vládnej koalície. Tento problém by sme ako koaliční partneri mali riešiť predovšetkým medzi sebou a nezaťažovať ním verejnosť. Podľa môjho hlbokého presvedčenia však téma dnešnej mimoriadnej schôdze medzi takéto témy nepatrí. Práve naopak. Problém korupcie a klientelizmu dlhodobo rezonuje vo všetkých oblastiach štátnej administratívy vrátane politiky a stal sa priam zhubnou chorobou našej spoločnosti. Nie je možné zatvárať pred týmto faktom oči a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku, a na konkrétne otázky, žiadajúce vysvetlenie, odpovedať mlčaním, prípadne obviňovaním všetkých naokolo.

V poslednom čase sa stále častejšie vynárajú rôzne kauzy, ktoré nasvedčujú tomu, že korupcia vôbec nie je na ústupe, ale naopak, neustále prerastá všetkými sférami verejného života. Politiku a politikov nevynímajúc. Verejnosť je z takýchto informácií znechutená, ale o čo horšie, občania nadobúdajú stále silnejšie presvedčenie, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. My poslanci za Alianciu nového občana sme prišli do politiky ako ľudia, ktorí sa dokázali nájsť a zhodnúť sa v spoločnom názore na problémy tejto spoločnosti a ich možné riešenie a na rozdiel od viacerých politických strán sme od začiatku jasne vyprofilovanou politickou stranou, pokiaľ ide o program a politickú orientáciu. Sme si plne vedomí, že nositeľmi programov jednotlivých politických strán sú vždy ľudia. A preto naša kritika nie je zameraná proti jednotlivým politickým stranám ako takým.

Účelom môjho dnešného vystúpenia nie je hodnotenie kvality riešení problému korupcie prezentovaných v rámci programov jednotlivých politických strán. Chcel by som, aby sa už konečne poukázalo priamo na konkrétnych ľudí, ktorí beztrestne roky rabujú túto spoločnosť, ľudí, ktorých konaním sme prišli o miliardové hodnoty a ktorí s aroganciou im vlastnou sa skrývajú za funkcionárov alebo imidž tej-ktorej politickej strany.

V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že to nie je prvýkrát, keď sa na pôde parlamentu zaoberáme takouto témou a iniciujeme rokovania pléna k téme korupcia a klientelizmus. Pred viac ako rokom sa na pôde Národnej rady Slovenskej republiky práve na môj podnet zaoberala témou Devín banka a prijala uznesenie Národná rada, v ktorom zaviazala zodpovedné orgány na prešetrenie predmetných skutočností a na informovanie Národnej rady o výsledku prešetrenia. Dnes určite nikto nepochybuje o tom, že táto téma nielen v čase, ale aj dávno predtým bola viac ako legitímna. Pokiaľ by sa našla politická vôľa a odvaha rokovať a najmä konať v tejto kauze skôr, bez ohľadu na toho, kto bol vtedy vo vláde, nehovorím o volebných obdobiach, by sme možno dnes nemuseli nachádzať telá zavraždených ľudí angažovaných v kauze Devín banka a občania nemuseli prísť o viac ako 11 mld. Sk vo svojich úsporách.

Pokiaľ ide o podporu návrhu na vyhlásenie dnešnej mimoriadnej schôdze zo strany niektorých poslancov ANO, túto je potrebné dôsledne odlíšiť od podpory návrhu uznesenia predloženého hlavným iniciátorom tejto schôdze, to je opozičnou stranou Smer, a s návrhom predmetného uznesenia, s ktorým poslanci ANO rozhodne nemôžu súhlasiť. Zásadne nemôžeme súhlasiť v žiadnom z jej bodov. Ide totiž o návrh uznesenia, ktorý má v sebe - naozaj použijem to najslušnejšie, čo mi napadá - veľkú dávku povrchnosti. Tento návrh uznesenia však predovšetkým obsahuje žiadosť o zastavenie privatizácie strategických podnikov. Túto požiadavku považujeme za filozoficky a vecne nesprávnu a práve z pohľadu súčasnej úrovne korupcie v štátnej správe za nezodpovednú a kontraproduktívnu.

Na jednej strane hovoríme o stanovení jednoznačných pravidiel hry a rovnosti šancí pre všetkých občanov Slovenskej republiky, na druhej strane prijatím takéhoto uznesenia by sme zabetónovali v pozíciách stovky ľudí, ktorí neproduktívne parazitujú na ekonomike štátu a systematicky ho vykrádajú. Áno, je pravdou, že v mnohých prípadoch strategické podniky, ktoré doteraz neboli sprivatizované, alebo niektoré, ktoré boli sprivatizované pre nás netransparentne, boli a sú priestorom na korupciu a klientelizmus. Áno, nie je predsa tiež bežné a nie akceptovateľné, ak sa dozvedáme, že privatizačný poradca, ktorého odmeny sa pohybujú rádovo v desiatkach a v nejednom prípade v stovkách miliónov korún, získa túto odmenu za výkon poradnej činnosti pri privatizácii podniku, o ktorý sa zaujíma jediný záujemca, pričom existuje rozhodnutie vlády podnik odpredať a so získanými prostriedkami sa už dopredu ráta v štátnom rozpočte.

Rovnako podozrivé sú aj prípady, keď privatizačný poradca navrhne v procese privatizácie predaj podniku za nižšiu predajnú cenu, než je najnižšia cena ponúkaná od potenciálnych záujemcov. Myslím, že by bolo v tejto súvislosti veľmi zaujímavé preskúmať aj hospodárenie Fondu národného majetku, najmä z pohľadu výberu záujemcov o privatizované podniky, a tiež výšku stanovených cien. Možno oveľa zaujímavejšie by bolo preskúmanie dôvodov, pre ktoré kupujúci nezaplatili kúpnu cenu, pričom mu táto bola znížená z často dodatočne vykonštruovaných dôvodov, prípadne neplatí sa s vedomím tichej podpory niektorých funkcionárov fondu, ktorí potom sankcionujú porušenie zmluvy zo strany kupujúceho najnižšími prípustnými sankciami.

Verím, že noví ľudia, ktorí boli schválení v Národnej rade Slovenskej republiky prednedávnom, sa budú správať vo svojich pozíciách zodpovedne a budú pracovať v prospech vecí verejných, a nie v prospech samých seba. Myslím si, že v tejto oblasti by predovšetkým Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie mal naozaj veľmi aktívne pôsobiť hlavne v oblasti kontrolnej činnosti.

Kým nebudeme mať relevantné informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami, pokiaľ verejnosť nebude poznať odpovede na takéto otázky, nebudeme môcť s pokojným svedomím povedať, že sme eliminovali priestor na korupciu vo verejnom živote. My sami sme pripravení nekompromisne postupovať sami voči sebe, voči svojim straníckym kolegom a rovnako nekompromisne aj voči každej konkrétnej osobe, na ktorú padne podozrenie zo zneužitia svojho postavenia, či už to bude člen vlády, alebo iný štátny úradník, prípadne funkcionár pracujúci "v prospech" štátneho záujmu. Nevidíme jediný dôvod, prečo by sme mali robiť rozdiely medzi zlodejmi, ktorí sa skrývajú v rámci niektorej z koaličných politických strán, alebo zlodejmi, ktorí sa skrývajú v súčasnosti v rámci strán opozičných.

Tento problém nevnímame ako problém medzi koalíciou a opozíciou, ale ako problém spoločný. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky preto navrhujeme, aby sa najmä proces privatizácie, proces čerpania prostriedkov z predvstupových zdrojov Európskej únie, financovanie politických strán, ale aj riešenie konfliktu záujmu verejných činiteľov a využitie finančných prostriedkov vo verejnej správe stali predmetom neustálej zvýšenej kontroly poslancov Národnej rady a jej príslušných orgánov a, samozrejme, aj príslušných inštitúcií, ako je NKÚ. Najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady by sme chceli prísť s návrhom na vytvorenie prierezovej komisie Národnej rady, v ktorej by boli proporcionálne zastúpení predstavitelia všetkých politických strán, ktorí prejavia záujem o členstvo v tejto komisii. Prierezová komisia by mala dozerať na proces nakladania s verejnými prostriedkami, sledovať konkrétne kroky vlády a jednotlivých rezortov zamerané na boj proti korupcii a klientelizmu, pričom o svojich zisteniach by informovala príslušné výbory Národnej rady. V prípade, že sa na tom Národná rada uznesie, aj plénum Národnej rady. Väčšiu aktivitu by podľa nášho názoru mali v tejto oblasti vyvíjať aj samotné výbory Národnej rady, a to nielen prostredníctvom legislatívneho procesu, ale aj formou dôslednejšej kontroly príslušných orgánov a inštitúcií cez vyžadovanie správ o činnosti a konaním poslaneckých prieskumov.

Na koniec môjho vystúpenia mi dovoľte predniesť návrh uznesenia tak, ako ho navrhuje poslanecký klub za Alianciu nového občana:

"Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 2003 k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky,

1. konštatuje, že korupcia a klientelizmu vo verejnom živote je vážnym problémom existujúcim v Slovenskej republike a že doteraz sa nepodarilo prijať a zabezpečiť opatrenia na ich uspokojivú elimináciu. Je v záujme celej politickej reprezentácie, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2002, ale aj všetkých úradov a inštitúcií odhodlane bojovať proti týmto negatívnym javom s cieľom predovšetkým zvýšiť dôveryhodnosť vnútorného prostredia v prospech každého občana Slovenskej republiky ako suverénneho právneho štátu;

2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila informáciu o plnení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 zo dňa 4. marca 2003 a informáciu o konkrétnych opatreniach jednotlivých rezortov pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii a Národného programu boja proti korupcii. Žiada vládu Slovenskej republiky, všetkých ostatných ústavných činiteľov a orgány štátnej moci, aby venovali väčšiu pozornosť a prisudzovali väčší význam informáciám potvrdzujúcim vážne podozrenia o existencii korupcie v oblasti pôsobenia štátnej moci;

3. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene dopracovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrhy zákonov upravujúcich pravidlá lobingu, obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov, návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, návrh zákona o financovaní politických strán a aby sa vytvorili legislatívne administratívne kontrolné mechanizmy pre transparentný a efektívny systém použitia verejných prostriedkov vrátane zdrojov z fondov Európskej únie. Vyzýva všetky príslušné orgány a inštitúcie, najmä Najvyšší kontrolný úrad, Slovenskú informačnú službu, orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány, k čo najefektívnejšej implementácii zákonov zverených kompetencií na prispievanie k znižovaniu úrovne korupcie a klientelizmu vo verejnom živote v Slovenskej republike."

Ďakujem pekne za podporu a za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Malchárka by som chcel upozorniť, že jeho vystúpenie bolo také nezaujímavé pre Slovenskú televíziu, že Slovenská televízia sa rozhodla jednoducho z neho nezaznamenať ani čiarku. O to zaujímavejšie by toto vystúpenie, pochopiteľne, bolo pre slovenskú verejnosť preto, lebo pán poslanec Malchárek tu povedal veľmi dôležité stanovisko strany, ktorá sa rozhodla spolupodieľať sa na tejto mimoriadnej schôdzi. Čiže ja sa opäť pýtam všetkých, kde sú tu kritériá, prečo napríklad toto vystúpenie nezaznamenávala Slovenská televízia a považuje ho za nedôležité. No a ak nám toto pán riaditeľ patrične nevysvetlí, tak ja to dám na budúcom výbore pre školstvo, kultúru atď. ako jeden mimoriadny bod programu preto, lebo to považujem v tejto chvíli za nekorektné, nehorázne a cenzurované. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pán poslanec Krajči.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené torzo vlády Slovenskej republiky, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada.

Vážený pán predseda vlády, odmietam už počúvať vaše rétorické cvičenia o tom, že verbálnymi programami, novými komisiami, sterilnou legislatívou môžeme neduh korupcie liečiť. Nestačí túto otrasnú skutočnosť systematicky zametať pod koaličný koberec, ako sa často snažíte a snažili ste sa, počas 4-ročného obdobia minulej a prvé mesiace vašej staronovej vlády vždy za taktovky vicepremiéra Ivana Mikloša. Nemôžem akceptovať váš postoj na opozičnú kritiku, ktorý nie je hodný politika a funkcie, ktorú zastávate.

Viete, vraví sa, že so vztýčeným prstom, ako ste tu často demonštrovali, sa žije ľahšie ako so vztýčenou hlavou. Zrejme aj na vás sa výstižne hodí myšlienka Arthura Schopenhauera, citujem: "Niektorí ľudia majú čisté svedomie len preto, že majú krátku pamäť." Predchádzajúce 4 roky ste nás presviedčali, že vaša vláda prijme tvrdé opatrenia na boj s korupciou, najmä vo vysokých politických kruhoch a na najvyšších úradoch štátnej správy. Žiaľ, stále opakujete dávno nesplnené sľuby. Očakával by som, že vláda v skrátenom legislatívnom konaní na rozdiel od antisociálnych noviel zákonov s duchom sociálneho ignorantstva namiereného voči občanom predloží do Národnej rady zákony, ktoré budú namierené proti protekcionizmu, klientelizmu a korupcii na najvyšších miestach štátnej správy, vo vláde Slovenskej republiky, v štátnych úradoch, na ministerstvách a v parlamente.

Napríklad vašimi poslancami odmietnutý zákon o preukazovaní nadobudnutého majetku a zákon o konflikte záujmov. Samozrejme, aj ďalšie zákony a opatrenia, ktoré boli odporúčané, a vaši členovia vlády sa zúčastnili so mnou mnohých rokovaní, diskusií Transparency International Slovakia, v protikorupčnom minime s členmi Aliancie za transparentnosť a boj proti korupcii, sfunkčnenia kontrolného systému verejnej správy, štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností, posilnenia kontroly samosprávy, ktorej sa tak samospráva Slovenskej republiky veľmi bojí. Podobne aj s väzbou na antikorupčnú chartu spracovanú občianskym združením Empatia, na ktorej som mal tú česť v nedávnej minulosti za Slovenskú akadémiu vied participovať, konkrétne v procese verejného obstarávania.

V tomto pohľade považujem za nedostatočný nedávno, žiaľ, nie je tu prítomný pán minister spravodlivosti, v prvom čítaní schválený návrh k novele Trestného zákona na zvýšenie dolnej sadzby za korupciu verejných činiteľov z dvoch na tri roky.

Prepáčte, pán premiér, počkám.

Priznajme si, že aj tu máme veľa "preborníkov", doslova recidivistov, ktorí by si zaslúžili exemplárne potrestanie. Práve takéto kroky by vytvorili konečne most od nás, od politikov, ktorých aj vy, pán premiér, reprezentujete, k občanom, boli by dôkazom, že politici prijímajú opatrenia, ktoré budú namierené najmä proti ich malým, ale aj veľkým a preveľkým hriechom. Zvýšilo by to naštrbenú spoločenskú prestíž doma a taktiež aj vo vzťahu k zahraničiu, k zahraničným investorom, ale predovšetkým k Európskej únii a NATO, v ktorých chceme od roku 2004 pozitívne pôsobiť. Žiaľ, nič sa také nedeje a, naopak, na povrch naďalej doslovne systematicky prenikajú rozličné informácie o korupčných kauzách, protekcionistických a klientelistických skutkoch na najvyšších miestach v jednotlivých ministerstvách.

Vážená vláda, vážená Národná rada, dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k týmto praktikám v rezortoch školstva a kultúry. Budem hovoriť nielen v čase minulom a prítomnom, ten čas prítomný je vždy veľmi krátky, ale aj vo vzťahu k času budúcemu a bol by som rád, ak by sa niektoré uvedené aktivity nielen prešetrili, ale predovšetkým starostlivo sledovali a odstránili. Ak som v minulosti kritizoval snahy a ciele viceministra pre ekonomiku a jeho priateľov v tzv. tíme pre audit rozpočtových a príspevkových organizácií na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, kde kraľovala slávna M.E.S.A. 10, tak to malo svoju príčinnosť. Cieľom auditu nebola reforma a racionalizácia činnosti týchto organizácií, tomu by musel predchádzať kvalitný, nie účelovo pripravený zákon o neziskových organizáciách, a pôda na ich likvidáciu, resp. takzvanú transformáciu, s jediným výsledkom dostať sa konečne k lukratívnym budovám, zariadeniam, hnuteľnému a nehnuteľnému majetku ľuďmi blízkych pánovi Ivanovi Miklošovi. Popritom by získali tieto zoskupenia monopolné služby pre štátne orgány v tzv. zlikvidovaných činnostiach. Výberové konanie by urobila komisia zložená z blízkych "odborníkov" na zisk a obohatenie. Našťastie a chvalabohu, pod tlakom verejnej mienky sa to vo väčšine prípadov nepodarilo.

Tento model, rád by som pripomenul, vznikol v rokoch 1995 až 1998 na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, neskôr v rokoch 1999 až 2002 ho prevzal učenlivý pán vicepremiér pre ekonomiku, reformu verejnej správy a boj s korupciou. Až napokon sa začína metastázovito - a na to by som chcel vážené poslankyne, vážení poslanci upozorniť - udomácňovať na nižších článkoch samosprávy, najmä v súvislosti s prechodom kompetencií a majetku, napríklad v oblasti školstva, kultúry, zdravotníctva a sociálnych služieb, predovšetkým vo vzťahu k budovám, pozemkom, školským farmám a tak ďalej a tak ďalej. Veru dobrý, ale zvlčilý biznis. Tu treba taktiež sústrediť pozornosť, pán generálny prokurátor, ktorý tu, žiaľ, nie je prítomný, aktívne reagovať na každý podnet občanov.

Ďalšou účelovou parketou predchádzajúceho a terajšieho vedenia Ministerstva financií Slovenskej republiky je spletité riešenie situácie okolo sporu Tipos kontra Športka, a. s., ktorej väčšinovým akcionárom je Slovenský zväz telesnej kultúry. V nadväznosti aj účelové penalizovanie práve tohto Slovenského zväzu telesnej kultúry zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky vo výške 800 mil. slovenských korún. Veru, mohlo to byť po vzájomnej dohode vyriešené, keby sa tu neobjavil pán Ivan Mikloš. Nasledovala zmena vo vedení štátnej spoločnosti Tipos, do vedenia bol vymenovaný pán Žiačik, blízky SDKÚ, a na svete už je cieľ postupnej privatizácie tohto podniku, ktorého výnosy sú využívané na podporu telovýchovných a športových aktivít, sčasti idú napríklad aj do vzdelávania a zdravotníctva.

Dnes už neprekvapuje, že privatizácie je okolo pána Ivana Mikloša vždy neúrekom a neúrekom. Kým Tipos dlhuje cez Športku práve Slovenskému zväzu telesnej kultúry sumu viac ako 1 mld. slovenských korún, a tam prišlo k mimosúdnemu vysporiadaniu, ministerstvo financií vytiahlo na SZTK exekúciu, ktorá smeruje k likvidácii tejto organizácie. Exekútor zablokoval vyše 70 % akcií Športke z vyše 1 miliardy, vieme si predstaviť, čo je to za sumu, ktoré ponúkne prostredníctvom Burzy cenných papierov na predaj. Tu sa ho zmocní skupina blízka známemu hlavnému privatizačnému režisérovi v slovenskej vláde, ktorá následne opäť zažaluje štát s pohľadávkou do 1 mld. slovenských korún v Tipose s možnosťou jeho "legálnej" privatizácie.

Realizuje sa opäť sofistikovaný scenár, tentoraz Ministerstva financií Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku. Vývoj v tejto kauze si nesporne zaslúži vašu výraznejšiu pozornosť, ctené dámy, vážení páni. Podobne dobre premyslené transakcie sa v minulosti uskutočnili na ministerstve hospodárstva a Fonde národného majetku opäť pod taktovkou Ivana Mikloša, aj keď to zaprel tu na našej schôdzi, vo vzťahu k predaju akcií VSŽ s doslovne brutálnym zásahom do podnikateľských aktivít U. S. Steel.

Aktivity v túžbe po majetku sme mohli sledovať pri úvahách odštátnenia napríklad lukratívnych pozemkov a budov IUVENTY na Slavíne a v Karlovej Vsi, Dúbravke. Naďalej je pre súdne uvažujúceho človeka nevysvetliteľný spôsob privatizácie Výskumného ústavu zváračského, ktorý získal Priemyselný inštitút za oveľa nižšiu cenu, akú navrhovala Prvá zváračská. Navrhnutú a prijatú cenu odôvodnil nový majiteľ častým zaklínadlom slovenských straníckych privatizérov, že do objektov ešte investujú, čo sa zväčša po ich získaní nenaplní a štát cez Fond národného majetku prichádza o značné zdroje.

Dobre sa vie, že za Priemyselným inštitútom, vážený pán premiér, stál exminister hospodárstva Ľubomír Harach. Podobne ako za aktivitami s cennými papiermi VSŽ a pri mnohých ďalších v tomto rezorte, kde vládol protekcionizmus a klientelizmus, čoho dôsledkom bola zatĺkaná veľká korupcia. Napokon pán Ľubomír Harach s blízkymi väzbami na pána Ivana Mikloša bol nominantom SDK, neskôr SDKÚ, ktorej predsedom je pán Mikuláš Dzurinda. Jeho jediným trestom, jediným trestom bolo, že nebol nominantom SDKÚ na ďalšie volebné obdobie, to znamená na terajšie tretie volebné obdobie. Pekný darček verných vernému svojej strany. Podobný je prípad exministra Romana Kováča a jeho manželky, ktorá popri jeho ministrovaní získala súkromnú ambulanciu na Belojanisovej ulici so špičkovým prístrojovým vybavením, napríklad mamografom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je nesporné, že straníckemu protekcionizmu, klientelizmu a politickej korupcii sa dobre darilo a darí aj v rezorte kultúry. Nielen z týchto dôvodov som na pôde Výboru Národnej rady pre školstvo, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá inicioval poslanecký prieskum na ministerstve. Pôjde aj o snahu poukázať a zamedziť aktivitám, ktoré sú pripravované na základe najnovších rozhodnutí rezortu. Predpoklady na to vytvára aj terajšie personálne zloženie ministerstva, najmä existujúci konflikt záujmov na úrovni generálneho riaditeľa sekcie umenia a generálnej riaditeľky sekcie pre audiovíziu, ktorí nedokázali doteraz presvedčiť o tom, že sa vzdali svojich súkromných aktivít vo firmách, ako je napríklad Mediálny inštitút, kde pôsobili, resp. ešte pôsobia práve v oblasti, za ktorú sú na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky zodpovední.

Opýtajte sa, prečo exminister pán Kňažko, slušne povediac, zbavil pána Andreja Zmečeka funkcie generálneho riaditeľa sekcie medzinárodných vzťahov, ktorý nielenže bol v konflikte záujmov s väzbou na súkromné firmy, ale ktorý si z titulu svojej funkcie organizoval rekreačno-poznávacie služobné cesty do celého sveta bez prínosu pre slovenskú kultúru. A preto nemôže prekvapiť, že ten istý pán Andrej Zmeček navrhne novú organizačnú štruktúru ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi, ktorý, nepoznajúc situáciu, ju podpíše. A čuduj sa svete, zrušená bola sekcia medzinárodnej spolupráce a zhodou okolností sa dostala pod pána Andreja Zmečeka do sekcie umenia a tak ďalej môže pán generálny riaditeľ realizovať svoje cesty po tej časti sveta, ktoré už nestačil navštíviť, vďaka exministrovi Milanovi Kňažkovi.

Podobné aktivity s cieľom získať pre blízkych lukratívny majetok vyvíja exminister Ladislav Snopko, teraz ako tajomník kolégia ministra. Doslovne šedá eminencia ministerstva. Práve z jeho podnetu sa pripravuje osvedčený audit ÚĽUV-u a Národného osvetového centra, ktorým patria lukratívne objekty a pozemky v centre Bratislavy. Uvažuje sa so zriadením či vytvorením Kunsthalle, ktorá má pod touto hlavičkou prekryť uvažované sprivatizovanie časti objektov, kde sa nachádza pre nás, veľkú väčšinu z nás známy bývalý V-klub. Ak sa to uskutoční do 1. mája 2004, t. j. nášho vstupu do Európskej únie, za objekt na Námestí Slovenského národného povstania štátu zaplatia nádejní privatizéri pod taktovkou exministra Ladislava Snopka cenu, ktorá sa vstupom do Európskej únie mnohonásobne vyšplhá.

Aj tieto aktivity je žiaduce sledovať a včas prostredníctvom verejnej mienky na tieto zámery a následné skutky upozorňovať. O tom, že klientelizmus a korupcia môže mať svoje prívetivé prostredie aj v tomto rezorte - škoda, že tu nie je pán minister, ktorý pred chvíľkou odišiel -, svedčí návrh Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rozpracovanom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na rok 2003 až 2006. Konkrétne v príprave celonárodného programu obnovy kultúrnych pamiatok "Obnovme si svoj dom", kde sa počíta napríklad so sumou, predstavte si, len vo výške 100 000 korún na zostavenie vecného a časového plánu na prípravu tohto programu, to je schopný urobiť človek za hodinu, dve, a ďalších 4 900 000 slovenských korún na vypracovanie celonárodného programu. Nuž, skvelé sústo pre víťaza verejného obstarávania, ktorým bude len náhodou mimovládna organizácia, kde donedávna pôsobil generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva.

Možno si poviete, že je to malá ryba oproti viac ako 7-miliardovej kurzovej strate pri predaji SPP, za ktorú nesie zodpovednosť vicepremiér Ivan Mikloš. Ale ak by sme takéto súkromníčenie na jednotlivých rezortoch spočítali, nemuseli by sme dnes tlačiť snehovú guľu zdražovania na občanov a nemuseli by sme občanov asociálne nútiť na splácanie týchto malých a veľkých klientelistických skutkov a korupčných afér vlády Slovenskej republiky. A predovšetkým, ak by bola v minulosti voči konkrétnym ministrom, štátnym tajomníkom, vedúcim služobných úradov, generálnym riaditeľom sekcií a nižším štátnym úradníkom vyvodená konkrétna trestnoprávna zodpovednosť a ich nadriadení vrátane premiéra by taktiež vyvodili svoju zodpovednosť aspoň morálnu, Slovenská republika by sa nachádzala v inej východiskovej situácii pred svojím vstupom do Európskej únie.

Pán premiér, potom by ste nemuseli tvrdiť, a budem tu citovať ako pán Hort citoval pána Roberta Fica, ja budem citovať vás, citujem: "Dnes sú ľudia na Slovensku skutočne šťastní." Toľko citát. "Že nie je dôvod preháňať to okolo tej korupcie", ďalší citát. "Že nie celkom rozumiem, prečo vieme niektoré veci predramatizovávať", ďalší citát.

Nuž, pán premiér, popri aférach, ktoré zahltili Slovensko, popri mnohých jasných skutkoch na našom, predovšetkým však vašom tzv. politickom nebi sú tu aj výsledky celosvetového prieskumu amerického pracoviska Pew Research Center, ktoré sa u nás málokedy cituje, uskutočneného na vzorke 38 000 ľudí zo 44 štátov. Výsledky z výskumu, na čele ktorého stála bývalá ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madeleine Albrightová, sú pre nás nelichotivé. Až 78 % Slovákov si myslí, že naša ekonomika sa z dnešnej mizérie nespamätá. Kým u všetkých na výskume zúčastnených východoeurópskych štátov, to podčiarkujem, bola na prvom mieste veľkých problémov uvedená kriminalita, vážený pán premiér, na Slovensku si prvé miesto vyslúžili skorumpovaní politici. 55 % Slovákov si myslí, že morálny úpadok spoločnosti predstavuje spomedzi 10 problémových okruhov ten najväčší spoločenský problém. Aj nad tým by ste sa mali vy, pán premiér, a celá vláda zamyslieť.

Vážený pán premiér, ctené torzo vlády Slovenskej republiky, nám nepomôže po koľkýkrát predloženie tu spomínaného informatívneho materiálu o konkrétnych krokoch vlády v oblasti legislatívnej a ďalších opatrení. Max Planck súveko sa vyslovil, citujem: "Hodnota činov nespočíva v motívoch, ale v dôsledkoch." Existujúca katastrofálna korupcia je dôsledkom nečinnosti vládnych garnitúr po roku 1990. Pokiaľ za činnosť nebudeme považovať ich podiel na tunelovaní, v doslovnom rabovaní Slovenska. A na tomto stave sa výrazne podpísalo aj vaše účinkovanie vo vrcholnej politike, najmä ako predsedu vlády. Informácie, harmonogramy, komisie či nové úrady nám problémy s klientelizmom a korupciou, vážený pán premiér, nevyriešia.

Ak by mal parlament takéto uznesenie vlády prijať, vystavil by si ešte na začiatku nového volebného obdobia veľmi smutnú, škaredú, ľudsky povediac, zlú nálepku. Preto budem podporovať návrhy uznesení, ktoré budú v parlamentnej demokracii dôsledne a spravodlivo vláde ukladať konkrétne úlohy v boji proti zmáhajúcej sa politickej korupcii, podčiarkujem, politickej korupcii na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Čaplovič, téma je, samozrejme, vážna, ale keď som vás počul rečniť a aký ste vy rečník, tak na mieste Roberta Fica by som začal mať pomaly strach. Je to nebezpečná konkurencia pre vás, pán predseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave, ktorá z môjho pohľadu sa zdá veľmi zaujímavá, pretože keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak naozaj Národná rada Slovenskej republiky je tá, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť nad exekutívou a má právo klásť otázky, má právo sa pýtať a má právo vedieť, akým spôsobom sa uberajú niektoré kauzy, ktoré sú veľmi vážne a ktoré znepokojujú občanov Slovenskej republiky.

Dovoľte mi však, aby som na úvod povedal aj niekoľko slov zo svojej bývalej praxe ako ministra vnútra Slovenskej republiky, pretože sledujem vývoj kriminality a kriminálnej scény od vzniku Slovenskej republiky a musím konštatovať, že som prežil začiatky tvorby slovenského podsvetia priamo vtedy, keď som bol ministrom vnútra, keď bol zaznamenaný obrovský nárast trestnej činnosti, predovšetkým v oblasti násilnej trestnej činnosti spáchanej zvlášť brutálnym spôsobom, ako boli vraždy, výbuchy nástražných výbušných systémov, výpalníctvo a podobne.

V tomto prvotnom štádiu išlo predovšetkým o boj podsvetia o prerozdelenie si vplyvu pre zločinecké skupiny, domáce, ale i zahraničné, a situácia bola obdobná ako v Amerike v 30. rokoch za čias Al Caponeho, keď sa delilo teritórium. Prognózy vývoja kriminality na Slovensku však hovorili, že tento druh trestnej činnosti sa bude postupne meniť a že tá brutalita sa postupne začne strácať, ale príde o to nebezpečnejšia kriminalita, ktorá na Slovensku nastúpi, a to kriminalita tzv. bielych golierov. Dnes v skutočnosti zisťujeme, že naozaj, aj keď vidíme pokles násilnej trestnej činnosti, stúpa nám obrovský nárast trestných činov ekonomickej trestnej činnosti, s ktorou si nevieme rady, a nastupuje tu kriminalita bielych golierov.

Na porovnanie vám prečítam zo štatistiky prehľad trestných činov Slovenskej republiky spáchaných sledovanými skupinami páchateľov v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001, a mohol by som ísť aj hlbšie, ale v podstate to odzrkadľuje to, čo chcem povedať. Kým v roku 2001 sme mali spáchaných 7 448 trestných činov ekonomickej trestnej činnosti, v roku 2002 to už bolo 14 448 trestných činov tohto druhu trestnej činnosti. V roku 2001 sme objasňovali na 76,2 %, v roku 2002 už len na 57 %. Teda išlo o nárast o 7 000 trestných činov v tomto druhu trestnej činnosti a rozdiel objasnenosti bol o 19,1 %. To hovorí jasnou rečou, že polícia nie je schopná bojovať proti týmto druhom trestnej činnosti alebo túto činnosť brzdia isté politické zoskupenia, ktoré nechcú, aby bola objasnená.

A to je zrejme aj predmet našich vystúpení a musíme si už povedať ako ďalej. Teda keď si povieme, kto by mal objasňovať túto trestnú činnosť, je otázka, či to majú objasňovať práve tí štátni úradníci, do ktorých táto trestná činnosť smeruje a bez spolupráce ktorých by táto trestná činnosť nemohla existovať. A tu si musíme dať otázku: Vypustia si ryby samé rybník? No iste, že nie. Budú sa snažiť urobiť si také pozície, aby skutočne z toho profitovali, aby to prerastanie organizovanej kriminality do štátnej správy bolo čo najpevnejšie. Veď to je nakoniec aj ich úloha.

Chápem preto aj vystúpenia členov vlády, ktorí, samozrejme, musia spochybniť vystúpenie opozície, pretože musia na opozíciu poukázať, že je taká alebo onaká. A skutočne mne je ťažko vystupovať, pretože ja som bol členom vlády, ale absolútne súhlasím s tým, keď tu vystupuje Smer alebo ANO, ktorí neboli dosiaľ členmi vlády a nemali možnosť urobiť ani chyby, nemali možnosť ani týchto chýb sa dopustiť, a teda majú absolútne právo kritizovať to, čo sa dialo aj v predchádzajúcom, aj v tomto období. A preto sa k tejto kritike musím aj ja pripojiť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada sa dnes zaoberá podozrením z korupčných škandálov súčasnej vlády. Všetko to vypuklo na základe zverejnenia istých informácií odposluchov, ktoré sa dostali na verejnosť. Otázka, či boli odposluchy legálne, alebo nelegálne, nie je našou otázkou, podstatné je, že tieto odposluchy máme na stoloch a vieme, o čom hovoria. Musím povedať aj druhú vec, že keď prepukol prvý škandál na Slovensku týkajúci sa odposluchov riaditeľa SIS a ministra vnútra, vtedy to bolo prijaté veľmi pozitívne zo strany opozície, takže sa nečudujem, že aj súčasná opozícia veľmi pozitívne prijíma, že tieto informácie sú tu. Ale potom si spomeňme na ďalšie informácie, ktoré sa zverejnili už v roku 1998 pred voľbami, rozhovor Dzurindu s istým človekom, kde mu hovoril, že pokiaľ nám na to občania prídu, bude to veľký problém. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi Dzurindom a Miškovským o tom, ako sa niektoré objednávky vybavovali v Bratislave. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi advokátom Valkom a Steinhüblom, členom podsvetia. A ďalší odposluch, ktorý potom zneužil, alebo využil pán predseda vlády na pritlačenie pána advokáta Valka. Alebo ďalší odposluch, ktorý bol medzi Kaníkom, členom Fondu Národného majetku, a podnikateľom Poórom, ktorý bol využitý proti Kaníkovi tak, že musel odísť z Fondu národného majetku, aby sa znovu mohol vrátiť do vlády ako minister.

Takže keď si toto všetko uvedomíme, je to veľmi silný nástroj na kompromitáciu ľudí. A pokiaľ budeme touto cestou pokračovať ďalej, tak už nevieme skutočne, čo je pravda.

Korupcia sa, bohužiaľ, stala neoddeliteľnou súčasťou slovenského spoločenského života. Korupčníci prostredníctvom svojich správnych kontaktov a nemalých finančných súm ovplyvňujú dianie v ekonomickom, sociálnom, mediálnom i politickom prostredí. V rámci môjho vystúpenia sa zameriam na aféru z bezpečnostnej problematiky. Ide o tzv. kauzu vojny policajtov, resp. pôsobenia súkromného advokáta Romana Kvasnicu. Aj tento škandál sa objavil na verejnosti vďaka odposluchom získaných finančnou políciou, ktoré však boli zákonné, čiže s povolením sudcu. Odpočúvaný bol už spomínaný Roman Kvasnica. Novinári to nazvali, že ide o vojnu policajtov. Tak to pomenovali experti na bezpečnostnú politickú situáciu z prelomov rokov 2000 - 2001, ktorá vznikla na základe prešetrovania podozrivých aktivít tohto advokáta. Výsledným efektom nezhôd medzi Policajným zborom a Úradom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti boli vynútené odchody vtedajších vysokých predstaviteľov ministerstva vnútra, a to policajného prezidenta, šéfa vyšetrovateľov, riaditeľa finančnej polície, viceprezidenta polície, riaditeľa inšpekcie ministra vnútra a v neposlednom rade aj vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera.

Vojna policajtov, ktorá sa rozpútala na základe odpočúvania Kvasnicu, mala vážne politické pozadie. Vtedajší policajný prezident Pipta priznal, že jeho odvolanie je súčasťou scenára. Citujem: "Predpokladal som moje odvolanie. Niektorým vysokým policajným dôstojníkom boli realizované personálne výmeny známe už od konca minulého roku. Scenár bol už pripravený," len nepovedal kým, uviedol bývalý prezident. Zásadná otázka znie: O akom scenári Pipta rozprával a čo bolo jeho obsahom? Okrem čistiek v polícii scenár pripravoval dokonca personálne zmeny aj vo vláde, ktoré sa napokon aj realizovali. Odchod ministra obrany Pavla Kanisa a ministra vnútra pána Pittnera.

Závažné podozrenia z politickej sabotáže získal práve Úrad finančnej polície na sklonku roku 2000 spomínanými odposluchmi advokáta Kvasnicu. Banskobystrický tím vyšetrovateľov začal v roku 2000 prešetrovať ekonomické machinácie súvisiace s Východoslovenskými železiarňami. V októbri 2000 polícia získala operatívne informácie, že s vyšetrovaním kauzy VSŽ nie je všetko v poriadku. Nasadila vlastný tím, ktorý začal kontrolovať prácu vyšetrovateľov. Vyžiadala si povolenia od sudcu a začala odpočúvať telefonické rozhovory osôb pohybujúcich sa okolo VSŽ. Vtedy narazili na komerčného právnika Kvasnicu, ktorého meno podľa Obchodného registra okrem VSŽ figurovalo vo viacerých spoločnostiach EkoDOM, Lenax, A. R. I., Ice King, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Stavoúdržba a TS Trade.

Z telefonátov Romana Kvasnicu finančná polícia zistila, že ide o veľmi zaujímavú osobu s kontaktmi na Slovenskú informačnú službu, vyšetrovateľov a vysokých ústavných činiteľov. Roman Kvasnica bol a možno stále je osobným priateľom šéfa zvláštneho tímu vyšetrovateľov pána Šáteka a podľa finančnej polície udržiaval aj kontakty s príslušníkom SIS, krycie meno Janko. Janko bol vtedajší šéf analytiky SIS, krycie meno Molček, dnes pôsobiaci vo funkcii riaditeľa NBÚ. Úrad finančnej polície z týchto zistení vypracoval spravodajskú informáciu a posunul ju na sekciu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Podľa nej mal Roman Kvasnica získavať informácie od Šáteka ohľadne vyšetrovania niektorých prípadov, do ktorých bol zainteresovaný ako advokát. V tejto súvislosti sa napr. spomína meno Mgr. C., nebudem menovať, podozrivého z ekonomickej kriminality súvisiacej s VSŽ. Komerčný právnik medzitým ponúkol Mgr. C., že ho bude hájiť. Možno aj preto podala inšpekcia podnet na Generálnu prokuratúru voči vyšetrovateľovi Šátekovi za trestné činy prezradenia služobného a štátneho tajomstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Finančná polícia rozpracúvala Romana Kvasnicu aj v súvislosti s defraudáciou takmer 40 mil. USD. Na jeseň 2000 totiž zabezpečoval vymáhanie finančnej pohľadávky voči spoločnosti Barcos International Trading Limited, ktoré v čase éry Rezešovcov získala exkluzivitu na vývoz hutníckych výrobkov do celého sveta. Z pôvodne dlžnej sumy 75 mil. USD sa do VSŽ vrátilo len 26 mil., ostatné peniaze zmizli. Kauza odposluchov sa stala vážnou politickou krízou, samozrejme, dokonale utajenou, ktorá ovplyvnila vtedajší vývoj politiky. Vyšetrovatelia, ako aj Roman Kvasnica zistili, že finančná polícia ich monitoruje a zhromažďuje proti nim dôkazový materiál. Potrebovali sa ich teda zbaviť a celú záležitosť ututlať. Ešte v decembri 2000 mal Roman Kvasnica v jednom telefonáte spomenúť približný termín predčasného odchodu ministra vnútra Pittnera z funkcie. Ten odchod sa realizoval v čase, ktorý advokát Kvasnica predpokladal. Policajti z finančnej polície nechápali, odkiaľ môže mať neznámy advokát takéto informácie. Jeho slová nebrali vážne a považovali ich skôr za chvastúnstvo - a to bola chyba.

Čistky sa začali v tichosti pripravovať. Na odstránenie vysokých policajných dôstojníkov, ktorí priveľa vedeli, bolo potrebné zbaviť sa najskôr ministra Pittnera. Pittner podal demisiu. Čistky v polícii sa teda na niekoľko dní oddialili. Vtedy ohrození policajti predložili informácie Generálnej prokuratúre. Generálny prokurátor Milan Hanzel však tvrdí, že získal len kópiu spravodajskej informácie z Úradu finančnej polície o sledovaní vyťažovanej osoby. "Na základe týchto informácií sa bude ťažko podávať obžaloba. To, čo má slúžiť ako dôkaz, k dispozícii nemám," povedal Hanzel.

Spomínané odposluchy existovali a existovala i správa o sledovaní tímu vyšetrovateľov v kauze VSŽ. Na celej kauze je zaujímavé, že neznámy advokát Roman Kvasnica disponoval informáciami, ktoré predpovedali odchod ministrov dvoch silových rezortov - obrany a vnútra. Vynárali sa otázky, kto je vlastne Roman Kvasnica a kto za ním stojí a akú politickú hru rozohráva. Všetky príčiny smerovali do jedného bodu. Zlikvidovať spravodajskú silu Policajného zboru a odstrániť policajtov, ktorí veľa vedeli. Prípad časom utíchol a niektoré trestné oznámenia boli uložené. Podľa aktuálnych informácií však stále prebieha vyšetrovanie z podozrenia prezradenia utajovaných skutočností voči niektorým vyšetrovateľom zo známeho tímu pána Šáteka. Aj tento prípad zaváňa korupciou. V hre boli možno aj desiatky miliónov korún z pohľadávky VSŽ, ktoré mohli rozhodnúť o personálnych výmenách v polícii a vo vláde.

Aktuálne sa dnes vynorila kauza odposluchov podnikateľa Badžgoňa. V prepisoch sa objavujú známe mená politikov i ekonomicky silných osôb. Všetko sa hralo na dosadzovanie ľudí do funkcií, čo jednoznačne zaváňa klientelizmom a korupciou. Všade figurujú peniaze ako berná minca konkrétneho politického rozhodnutia. Prípad odposluchov advokáta Kvasnicu a podnikateľa Badžgoňa má teda istého spoločného menovateľa. Verme, že vláda i vyšetrovacie orgány prípad Badžgoňa nestopia, podobne ako sa to stalo s prípadom Kvasnica.

Na margo toho chcem povedať, že keď som toto, čo vám tu hovorím, spomenul aj v relácii Na telo, vzápätí podal na mňa trestné oznámenie pán Šátek za ohováranie a žiada odo mňa, aby som mu niektoré veci preukázal. Samozrejme, že na vyšetrovaní, kde som sa dostavil, teda na podaní vysvetlenia, som preukázal, že tieto informácie sú pravdivé. Som zvedavý, ako bude pán Šátek pokračovať ďalej.

Na záver ešte krátky dôvetok k prípadom odpočúvania. Odposluchy sa stali drahým tovarom na diskreditáciu nepohodlných osôb. V prípade odpočúvania podpredsedu parlamentu Ruska sa od odposluchov dištancovala SIS aj ministerstvo vnútra. Napriek tomu sa kazety objavili v systéme odposluchov, ktorý spája SIS aj ministerstvo vnútra. Ministra vnútra pána Palka sa teda verejne pýtam: Ako je možné, že niekto úmyselne do vysoko chráneného systému vloží akúsi kazetu alebo informáciu? Rovnako by mohol hociktoré nahrávky i ukradnúť. Mohol by ukradnúť i odposluchy súvisiace s bezpečnosťou Slovenskej republiky ako celku. Preto je potrebné sa opýtať, ako je zabezpečená vôbec bezpečnosť štátu, keď neznámy páchateľ má prístup do štátom chránených bezpečnostných systémov.

V krátkosti by som sa chcel ešte dotknúť aj inej kauzy, ktorá je veľmi zaujímavá, a je to otázka deblokácie ruského dlhu. V tejto otázke som sa obrátil aj v interpelácii na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý mi aj odpovedal listom, prečítam teda zhruba niektoré pasáže z toho: "Obraciam sa na Vás s otázkou, ktorá by mala vyjasniť nejasné postupy pri deblokáciách ruského dlhu. Deblokácie trápia Slovensko už niekoľko rokov. S navrátením dlhov z ruskej strany mala problémy aj tretia Mečiarova vláda. Keď bolo vtedy jasné, že finančnú sumu z ruskej strany Slovensko v plnej hodnote nikdy nezíska, rozhodli sme sa deblokovať formou tovarov, predovšetkým vojenskej techniky. Tým sme jednoznačne pozdvihli vojenskotechnickú úroveň Armády Slovenskej republiky."

Po výmene vlád na jeseň roku 1998 a nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa zaužívaný systém zamietol len z dôvodu toho, že bol realizovaný predchádzajúcou vládou. Vtedy sa zamietli a zlikvidovali aj mnohé politické a ekonomické aktivity, ktoré boli pre Slovensko výhodné. Počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa v tieni deblokácií objavilo viacero korupčných škandálov súvisiacich s touto vládnou politikou. Vtedy známa Devín banka realizovala deblokácie a z toho dôvodu mala isté vládne výhody voči iným komerčným bankám, čo sa napokon ukázalo ako veľmi zlé riešenie a štát prišiel o stovky miliónov korún. V súčasnosti sa systém deblokácií zmenil na vzorec 50 % na 50 %, to znamená, že 50 % cash a 50 % tovarovými dodávkami. Tu si treba povedať, že tá polovica, ktorá je cash, sa deblokuje len v nominálnej hodnote 30 % z hodnoty a druhá polovica ide v tovarových deblokáciách.

Práve zaujímavá je tá otázka ku koncu volebného obdobia roku 1998, keď Dzurindova vláda začala deblokovať formou cash. A treba si povedať, čo tomu predchádzalo. Na Slovensku, ale aj v Čechách je deblokácia vnímaná ako veľmi nepríjemná záležitosť - a je to pravda. Noví manažéri získali v českej ekonomike vplyv za vlády sociálnych demokratov. Patril k nim aj Babišov dlhoročný spolupracovník z Petrimexu Jozef Čimbora, ktorý dnes riadi firmu Falcon Capital. Bez verejnej súťaže získal vlani Falcon od českej vlády za 20 mld. korún právo vymáhať stomiliardový ruský dlh. Transakcia vyvolala obrovské podozrenie. Rusko z dlhu uhradilo nad 50 mld., 30-miliardový rozdiel na ceste z Moskvy do Prahy zmizol. Okrem úzkych vzťahov s niekdajšou Zemanovou vládou Falcon Capital, sídliaci v jednej kancelárii na okraji zabudnutého švajčiarskeho mestečka, pokračoval ďalej. Nie náhodou získal pán Babiš aj Istrochem na základe rozhodnutia Fondu národného majetku. A nie náhodou sa na poslednú chvíľu len mesiac pred parlamentnými voľbami rozhodol slovenský premiér, alebo slovenská vláda spolu s ministrom financií Františkom Hajnovičom deblokovať ruský dlh voči Slovensku nie platbami v tovaroch, ale peniazmi. Vedeli o tom, čo urobila firma Falcon Capital v Čechách, aj napriek tomu táto firma dostala možnosť deblokovať cash aj v Slovenskej republike.

Ďalej môžeme hovoriť aj o privatizačných poradcoch alebo znovu o deblokáciách. Predstavte si, že tie slovenské ešte na poslednú chvíľu pred odchodom Dzurindu nebude realizovať nikto iný ako známa spoločnosti českého Slováka a bývalého petrimexáka Jozefa Čimboru Falcon Capital. Nie je to aspoň dôvod na zamyslenie?

Synonymom deblokácií ruského dlhu sa na Slovensku stal Ján Čarnogurský, ktorý sa nechal dokonca odfotiť pred kopou deblokovaného uhlia. Jeho vysedávanie v cukrárni pri zákusku s bývalým predsedom SDĽ, predsedom slovenského parlamentu Jozefom Migašom a bývalým šéfom Devín banky nebolo o ničom inom ako o obchodoch. Dnes sa Ján Čarnogurský ostro postavil proti rozhodnutiu Dzurindovej vlády deblokovať cash. Partia, ktorá deblokáciu dostala a ktorá ju rieši, na zákusky totiž nechodí.

Vážené dámy, vážení páni, spomenul som len niektoré z káuz, ktoré sú veľmi závažné. Tieto kauzy sú spojené s tým, že niekto na Slovensku spustil kolotoč, ktorý je veľmi nepríjemný. Platí jedno slovenské príslovie: "Kto vietor seje, búrku žne." Nevylučujem teda, že z tohto vetra môže vzniknúť veľká búrka. Preto, vážené dámy, vážení páni, zamyslime sa nad tým, ako budeme ďalej pokračovať.

Vo vystúpení pána predsedu vlády sa mi strašne páčila jedna veta, ktorú si dovolím zopakovať: "Sme proti tomu, aby sa hádzala špina bez dôkazov." Ja ako opozičný politik som štyri roky ohadzovaný špinou bez dôkazov. Nielen ja. Veľa tých, ktorí sedia v opozícii, sú takto ohadzovaní špinou. Ja verím, že to pán premiér myslel vážne a že všetky tie spolitizované kauzy, ktoré nedokázal vyriešiť za štyri roky, ukončí tak, ako dôkazové prostriedky hovoria a prestaneme sa ohadzovať špinou. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)