P. Hrušovský, predseda NR SR: O vystúpenie požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Fico. Nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Budem, pokiaľ možno, maximálne vecný.

Začal by som asi od konca tou pôvabnou rozprávkou o tom, že ako Smer chcel vstúpiť do vlády. Reagujem na to iba jednou vetou. A to je, že v piatok večer, máte zlý kalendár, pán predseda, si to opravte, v piatok večer predsedníctvo strany Smer rozhodlo, že odchádza do opozície a v pondelok ráno to oznámilo verejnosti. Takže neviem, kto bol za vami. Ak mal niekto záujmy, tak bol to možno človek z inej politickej strany, ale nie zo Smeru.

Čo je najpodstatnejšie na vystúpení pána premiéra, je však to, že nám jednoducho, že nám nič nepovedal. Nič nám pán premiér, ako obyčajne, neodpovedal na otázky, ktoré sme mu postavili. Mrzí ma, že návrh uznesenia nazval akousi agitkou, pretože návrh uznesenia obsahuje konkrétne časti.

Návrh uznesenia hovorí v bode 1, že žiadame vládu Slovenskej republiky, ktorú tvoria predstavitelia štyroch politických subjektov, a osobitne predsedu vlády Slovenskej republiky, aby cielene neznižovali význam informácií a okolností potvrdzujúcich vážne podozrenia o existencii korupcie na najvyšších miestach štátnej moci a slovenského politického systému.

Po druhé. V návrhu uznesenia žiadame vládu, aby Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila návrh reálnych a vecných opatrení vedúcich k riadnemu a nestrannému prešetreniu informácií a podozrení o existencii korupcie vedúcej k obohacovaniu politikov a k financovaniu politických strán.

Po tretie. Vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila vyhodnotenie účinnosti prijatých vládnych programov na boj proti korupcii.

Ja neviem, čo na tom je agitujúceho, čo je na tom ideologického? Je to normálny návrh uznesenia ako ktorýkoľvek iný. Takže to je odpoveď na vystúpenie pána premiéra, ktorý hovorí, že to je agitácia.

Ďalej by som chcel povedať, že pán premiér si asi nevšimol, že túto schôdzu som neinicioval sám. Ja to ani nemôžem. Podľa Ústavy Slovenskej republiky treba minimálne 30 podpisov poslancov Národnej rady na zvolanie schôdze. A zdá sa, že pánovi premiérovi ušlo to najpodstatnejšie, že pod návrh sa podpísali aj poslanci jeho politickej strany, alebo politickej strany, ktorá s ním spolupracuje vo vládnej koalícii, poslanci politickej strany ANO.

Takže žiadna agitka, pán premiér. Žiadna individuálna iniciatíva, pretože určite by to poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ale aj poslanci ANO odmietli, keby takto vnímali našu aktivitu.

Nuž a pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré povedal pán premiér, je pre neho typické, že na konkrétne otázky odpovedá veľmi frázovito a všeobecne. Aj v tomto prípade ukázal, že na konkrétne veci, ktoré sme povedali a ktoré sú preukázané, hovorí, že ide o podvrhy, že ide o mafiánske praktiky alebo niečo podobné. Pán premiér, vy ste pomenovali to, čo sa teraz objavilo v súvislosti s pánom Badžgoňom, ako nejaký podvrh alebo niečo, čo niekto si pripravil alebo vymyslel, že to je všetko vymyslené. Ale to sú konkrétne osoby, ktoré potvrdzujú pravdivosť informácií, ktoré sú uvedené v tomto prepise. Či to je riaditeľ Národného úradu práce, alebo ďalšie osoby, ktoré som pripravený pomenovať pred orgánmi činným v trestnom konaní.

Hovoril som o konkrétnych veciach. Hovoril som napríklad, pán premiér, o tom, že Slovenská republika prišla možno o 7 mld. korún pri kurzovej strate. Hovoril som o vážnych podozreniach, pokiaľ ide o deblokáciu ruského dlhu. Vy to všetko odbijete jednoducho tým, sú to mafiánske praktiky, niekto to tu vymýšľa a chce zhodiť vládu Slovenskej republiky.

Je mi ľúto, myslím si, že vystúpenie, ktoré sme pripravili, bolo maximálne konkrétne. Mrzí ma tón a štýl, ktorý ste prijali, ale je vaše osobné rozhodnutie, ako budete reagovať na akýkoľvek bod programu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ja verím, že to, čo povedal pán premiér, je dobrým dôvodom na to, aby aj poslanci vládnej koalície, a najmä tí, ktorí podpísali návrh uznesenia, rozmýšľali, či nepodporiť návrh uznesenia v takej podobe, ako bol predložený. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: O slovo požiadal pán minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k téme korupcie z viacerých polôh. Najskôr by som chcel o tejto téme hovoriť z hľadiska boja proti nej a aj z hľadiska toho, čo sa urobilo, čo sa podarilo aj čo sa nepodarilo za posedné štyri roky, najmä preto, že som bol zodpovedný za koordináciu v tejto oblasti. A potom sa vyjadrím aj k vystúpeniu a k niektorým iným aktivitám pána poslanca Fica.

Čo sa týka korupcie, je pravdou a myslím, že nakoniec to zdôraznil aj pán Fico, a myslím, že to vidí každý, že korupcia je problémom všade na svete a je že špeciálne problémom v transformujúcich sa krajinách, Slovensko nevynímajúc. Nie je však pravdou, musím povedať, že je to veľmi účelová interpretácia, to, čo najmä pán Fico veľmi vehementne a opakovane tvrdí, že za posledné roky sa zhoršil stav v oblasti korupcie na Slovensku. Nie je to tak. A ja sa nebudem odvolávať na oficiálne vládne hodnotenia, ale nezávislé inštitúcie, ktoré sú mimochodom veľmi kritické k vláde aj k oficiálnym inštitúciám, to hodnotia takto. Hodnotia posledné štyri roky ako štyri roky mierne, ale zlepšujúceho sa vývoja v oblasti boja proti korupcii aj v oblasti výskytu korupcie. Je pravdou, že korupcia sa veľmi ťažko meria jednoducho preto, že často ide o ilegálnu činnosť, a preto ju ani nemožno merať inak ako - pánom Ficom toľko vysmievanými - prieskumami verejnej mienky.

Pričom chcem upozorniť, že prieskumy verejnej mienky, najmä v situácii, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, skôr podhodnocujú úspešnosť boja proti korupcii, akoby ju nadhodnocovali. A ten dôvod je veľmi jednoduchý. Ak chcete, ak chce ktorákoľvek vláda naozaj bojovať proti korupcii, jedným z nevyhnutých predpokladov je otvorená politika, je sloboda prístupu k informáciám. My sme túto slobodu prístupu k informáciám zaviedli a zaviedli sme ju prijatím zákona, ktorý je považovaný za jeden z najlepších a najsilnejších aj v okolitých krajinách. Efekt uvoľnenia prístupu k informáciám však spôsobuje, že počet článkov alebo vôbec informácií týkajúcich sa korupcie je rádovo väčší po zavedení takéhoto zákona ako predtým. Ukazujú to štatistiky, keď počet článkov o korupcii v posledných štyroch rokoch od roku 1999 je vyšší, dokonca 2- až 3,5-násobne ako pred rokom 1998.

Ale ak chce niekto z toho vyvodzovať, že je korupcie viac, tak jednoducho je slepý a nevie, o čom hovorí. Pretože napriek tomu, že je tých článkov viac, tie prieskumy ukazujú, že postupne miera korupcie klesá. Aj keď u mnohých ľudí môže vznikať pocit, že korupcie je viac, pretože je o nej viac informácií. Ale keď pred rokom 1998 nebol žiaden prístup k informáciám a len veľmi málo z toho, čo sa udialo, sa dostalo aj do médií, tak, samozrejme, mohol vznikať pocit iný. Hovorím aj z osobnej skúsenosti, pretože v rokoch 1997 - 1998 som pôsobil ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku za ostatnej vlády pána Mečiara, a dokonca ako členovi Dozornej rady mi nebol umožnený prístup k informáciám, na ktoré som mal zo zákona nárok, takže som z tejto funkcie potom odstúpil.

Takže aj toto je jeden fenomén, ktorý by bolo veľmi dôležité si uvedomiť, a aj preto je ten boj proti korupcii ťažký, pretože tí, ktorí ho začínajú podstupovať, berú na seba riziko, že to bude vnímané inak, pretože sa otvára priestor s informáciami. Pričom chcem zdôrazniť, že sa otvára priestor nielen na informácie, ale aj na manipulácie. Aj na mediálne manipulácie, aj na krivé, ničím nepodložené obviňovania, čo, samozrejme, zvyšuje potom nielen mieru citlivosti verejnosti, ale zvyšuje to aj mieru skepsy, beznádeje a to určite nepomáha skutočnému boju proti korupcii.

Takže dovoľte mi veľmi stručne povedať, v čom ja osobne vidím najväčší pokrok v boji proti korupcii a kde vidím najväčšie slabiny za to predchádzajúce štvorročné obdobie, z ktorého vychádzame aj pri pohľade do budúcich štyroch rokov.

Myslím si, že sa podarilo zásadným spôsobom zúžiť priestor na korupciu už spomínaným zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj úspešnými reformami. Za príklad úspešnej reformy, ktorá zásadne znížila mieru korupcie, možno považovať ozdravenie a privatizáciu a v tom najmä ozdravenie a privatizáciu bankového sektora. Možno si už nepamätáme viacerí z nás, že v bankách na konci roka 1998 bolo za 100 mld. korún nedobytných úverov, že značná časť týchto úverov boli úvery, ktoré boli poskytnuté politicky spriazneným osobám manažmentmi štátnych bánk, tieto peniaze sa potom nevracali naspäť a nielenže ich museli zaplatiť daňoví poplatníci, ale boli značným zdrojom korupcie. Dnes predpokladám, že nikto nebude pochybovať o tom, že nielenže situácia v bankách je zásadne iná z toho dôvodu a z toho titulu, že dnes neexistuje riziko alebo neexistuje podstatné relevantné riziko takéhoto správania sa v týchto bankách, ale aj preto, že vďaka celkovej ekonomickej a inej politike sú úrokové sadzby zásadne iné a je dostatok úrokových zdrojov.

To isté by som mohol povedať o výpalníctve, ktoré sa znížilo, ktorého miera sa celkom určite znížila. Takto to hodnotia aj podnikatelia. To isté by sa dalo povedať o privatizácii ako takej, ktorá mimochodom, a to by som rád upozornil špeciálne pána Fica, lebo je to jeho srdcová téma, privatizácia, čiže znižovanie podielu verejného sektora, je jeden z významných nástrojov znižovania rizika korupcie, pretože riziko korupcie je vždy v každej krajine väčšie vo veľkých podnikoch so štátnou účasťou ako v podnikoch privátnych. Ďalej je to celkové podnikateľské prostredie, kde došlo k výraznému zlepšeniu. Opakujem, nie je to moje hodnotenie. Je to hodnotenie nezávislých inštitúcií a je to hodnotenie aj ľudí tak, ako to vnímajú.

Potom by som spomenul štátnu správu a celú verejnú správu, daňové úrady, úrady práce, kde tiež je vnímaný pokles miery korupcie. A potom sú aj oblasti, kde sa nedarilo, kde aj verejnosť to vníma tak, že došlo skôr k zhoršeniu, ako je súdnictvo, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Mimochodom súdnictvo je dobrým príkladom toho, ja som presvedčený, že došlo aj v ostatných štyroch rokoch k istým pozitívnym zmenám, napr. zavedením systému súdneho manažmentu, napriek tomu verejnosť nevníma nejaké zlepšenie a je ťažké povedať, či k zlepšeniu došlo, alebo nie, pretože sa to exaktne merať nedá. Ale exaktné meranie je napr. zisťovanie podielu ľudí, ktorí dali úplatok. Tento podiel klesal v posledných štyroch rokoch pomerne výrazne celý čas počas tohto obdobia. Je pravdou, že ľudí, ktorí sú stíhaní za korupčné správanie, je stále málo, ale pravdou je tiež, že tento počet takisto narastal.

Takže som presvedčený, a ďalšími vecami, ktoré by som mohol spomínať, ako je kataster, ako je nová licenčná politika, ako je audit štátnej správy, ako sú výročné správy rozpočtových príspevkových organizácií. Tých vecí, ktoré by som mohol spomenúť v oblasti sprehľadňovania podnikateľského prostredia, je obrovské množstvo, ktoré prispievali k zužovaniu priestoru na korupciu. Žiaľbohu, musím povedať, že nie vždy sa, čo je nakoniec prirodzené, že opoziční politici sa nebudú zaujímať o tieto pozitívne stránky, ale často aj verejnosť nie je dostatočne informovaná, pretože aj médiá často viac zaujímajú škandály alebo iba škandály a nie pozitívne informácie, ktoré mimochodom sú k dispozícii na internetovej stránke celý ten čas.

Takže do budúcna chcem povedať, že dá sa stavať na tom, čo sa začalo, aj keď, opakujem, sú oblasti, kde nedošlo k pokroku, sú oblasti, na ktoré je potrebné sústrediť sa omnoho viac, a sú to oblasti, ktoré tu boli aj spomínané ohľadne politických strán napríklad, ohľadne majetkových priznaní. Ale to sú veci, ktoré sú v programovom vyhlásení a ktoré už sú aj v legislatívnom pláne práce.

Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k niektorým veciam, ktoré spomínal pán Fico. A spomeniem najmä dve kauzy, ak dovolíte, ktoré on takto pomenoval. A to kauzy, ktoré spomínal aj v súvislosti s mojím menom.

Ako prvú mi dovoľte spomenúť kauzu - a pokúsim sa byť čo najkonkrétnejší, pán Fico, aby som vás uspokojil. Ako prvú spomeniem kauzu SPP. Slovenský plynárenský priemysel, resp. 49 % akcií tohto podniku bolo predaných štandardným medzinárodným tendrom. Tento tender mal svoje pravidlá, tak ako sú bežné pravidlá vo všetkých vyspelých alebo v tých transformujúcich sa krajinách, ktoré takéto pravidlá používajú. Miera informovanosti o tomto tendri je štandardná, alebo dokonca nadštandardná. Všetky zápisnice z privatizačnej koordinačnej komisie, ktorú som viedol ja, aj z pracovnej komisie, ktorú viedla pani Machová, boli zverejnené. Zároveň pravidlá komunikácie počas takého tendra sú pomerne prísne a neumožňujú poskytovanie všetkých informácií z rokovania takýchto komisií. Jednoducho z toho dôvodu, že by sa mohol ohroziť záujem predávajúceho. Je to tak všade, je to štandardné, ale následne po transakcii všetky tieto informácie boli zverejnené.

Musím povedať, že aj dnes, ale aj predtým, pretože pán Fico sa SPP venoval ako svojej srdcovej téme, celý ten čas som od pána Fica počul množstvo lživých alebo nepravdivých vyjadrení. Nebudem ich tu teraz vymenúvať, pretože vás nechcem zdržiavať, ale sú zverejnené na internetovej stránke Úradu vlády, či už sa to týkalo informácií o tom, čo tvrdil a čo vlastne predkladal poradca o tom, akým spôsobom, aká metóda privatizácie mala byť použitá, o tom, či sú zápisnice, o tom, či sa rokovalo, s kým sa rokovalo. Tieto lživé vyjadrenia, nepravdivé vyjadrenia aj s vyvrátením pravdivosti týchto vyjadrení či už zo strany Fondu národného majetku, privatizačného poradcu alebo záujemcov sú, opakujem, uvedené na internetovej stránke. Preto ma nijako neprekvapuje, že pán Fico v takýchto nepravdivých vyjadreniach, dovolím si povedať, z účelovo politických dôvodov ďalej pokračuje.

Čo sa týka ceny, hovoril o cene. Cena SPP, ktorá bola dosiahnutá, teda 2,7 mld. dolárov, je považovaná medzi všetkými odborníkmi za ten 49-percentný balík za cenu dobrú. Na ilustráciu toho mohol by som hovoriť o technických parametroch a o kvantifikáciách, ale nechcem vás s tým zdržiavať, o rôznych spôsoboch výpočtu trhovej ceny. Spomeniem len dve veci, ak dovolíte. Prvá je tá, že najskôr, keď sa predáva takýto podnik alebo akcie takéhoto podniku, tak sa prijímajú indikatívne ponuky, čiže tie prvé predbežné ponuky. A potom nakoniec tender vygeneruje tú ponuku definitívnu, finálnu, tú najlepšiu. Tá finálna ponuka, za ktorú sa predali akcie Slovenského plynárenského priemyslu, bola približne o 25 % vyššia ako najvyššia indikatívna ponuka, ktorá prišla niekoľko mesiacov predtým v priebehu toho tendra. A tú najvyššiu indikatívnu ponuku vtedy dalo konzorcium pozostávajúce z troch spoločností: Ruhrgas, Gas de France a taliansky Snam. Potom v priebehu ďalšieho postupu tendra rokoval o pristúpení do tohto tendra aj Gazprom a do tendra pristúpil, avšak keď sa dohodovali títo partneri o cene, tak z tendra odstúpil Snam a nakoniec privatizovali tieto akcie tri spoločnosti: Ruhrgas, Gas de France a Gazprom. Snam ako dôvod odstúpenia z tendra uviedol, že cena, na ktorej sa zhodli tí ostatní traja, mu pripadala príliš vysoká za akcie SPP.

Čiže chcem vyjadriť presvedčenie, že napriek tomu, že nakoniec ponuku predkladal jeden záujemca, úplnú ponuku, konkrétnu, tento záujemca nevedel, som o tom presvedčený, z dôvodu práve ceny, ktorú ponúkol, nevedel, že je sám, a to je podstatné a dôležité. Pretože my v komisii sme sa snažili do poslednej chvíle vlastne zabezpečiť všetko tak, aby tých záujemcov bolo viac. A zdalo sa do poslednej chvíle, že ich viac aj bude. Čiže to, že nakoniec bola predložená jedna hrubá ponuka, jedno odstúpenie, vôbec nesvedčí o tom, dokonca ani o tom, že by mal vedieť ten, kto predkladal skutočnú ponuku, že je sám. Tobôž nie o tom, že by tam malo dochádzať k akýmkoľvek manipuláciám.

Ďalej pán Fico uviedol, že komisia pani Machovej nemala k dispozícii kúpno-predajnú zmluvu. Je to lož. Overoval som to ešte teraz, aby som si bol istý. Nie je to pravda. Pán Fico nakoniec mal možnosť do tej komisie chodiť, čo nie veľmi využíval. Jednoducho nie je to pravda, čo povedal.

Čo sa týka kurzových rozdielov, vyjadroval som sa k nim mnohokrát. Pri takýchto transakciách sa jednoducho nerobí hedging. Ak by sa tento hedging robil, bol by mimochodom aj pomerne drahý, pretože rizikom takéhoto hedgingu je, že sa nedá presne terminovať, dokedy sa to hedgovať má, pretože nikdy neviete od odovzdania záväznej ponuky do uzavretia, do tzv. clousingu, koľko to bude trvať. Ale na iných transakciách, na predajoch, ktoré boli predtým, sa na kurzovom riziku zasa naopak zarobilo. Podobnú stratu na kurzovom riziku utrpela aj Česká republika pri predaji Transgasu a v Českej republike z toho nikto nerobil politickú aféru jednoducho preto, že sa to vzalo ako isté riziko takýchto transakcií.

Druhá kauza, ktorú pán Fico spomína, je kauza akcií Východoslovenských železiarní. Pán premiér spomínal, že úroveň vystúpenia pána Fica by sa dala hodnotiť ako povrchný rešerš. Na tomto príklade akcií VSŽ musím povedať, že nielen ako povrchný, ale ako účelovo manipulovaný rešerš. Lebo dokonca ani v tlači sa nevyskytli také nepresnosti, aj keď tu by som si dovolil tvrdiť, že neviem, či to boli nepresnosti alebo či to bola účelová manipulácia s číslami.

Pán Fico pri predaji akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu spomínal ceny a porovnával ceny a vyjadril sa, že keďže sa predali akcie za 160 Sk za akciu a predtým boli v októbri 2001 za 465 Sk za akciu, tak štát na tom prišiel o 2 mld. korún a že Američania to chceli kúpiť za viac. Tak chcem povedať na konkrétnych číslach a ilustrujúc aj vyjadreniami zástupcov U. S. Steel, ako sú tieto čísla nepravdivé, a dovolím si tvrdiť, že vedome manipulované. Po prvé chcem povedať, že nemožno porovnávať čísla z októbra a decembra preto, že medzi októbrom a decembrom boli vyplatené dividendy. Na jednu akciu VSŽ bolo vyplatených 170 Sk. Teda od každej ceny akcie pred vyplatením dividend treba odpočítať 170 Sk. Je pravdou, že cena akcií klesala, ale ten najväčší pokles bol daný vyplatením dividend. Druhá vec, ktorú chcem povedať, je tá, že U. S. Steel ponúkal a nikdy neponúkol inú cenu. Ponúkal za akcie Východoslovenských železiarní 300 Sk za akciu. 300 Sk za akciu, ale pred vyplatením dividend, to by som rád zdôraznil. Pred vyplatením dividend, t. j. v cenách, o ktorých tu diskutujeme, v cenách decembra 2001 ponúkal U. S. Steel 130 Sk za akciu. Zároveň pán Gudiš v médiách, teraz ho budem citovať, ak dovolíte, z Korzára zo 7. 12. 2001, teda začiatkom decembra po stroskotaní rokovaní medzi ministerkou Machovou a ním o predaji týchto akcií U. S. Steelu uviedol, citujem: "Sme presvedčení, že ponuka materskej spoločnosti U. S. Steel bola primeraná a korektná. Nebudeme ju konkretizovať, ale očakávame, že cena, za ktorú budú akcie VSŽ nakoniec predané, bude veľmi podobná tej, ktorú ponúkal U. S. Steel." Opakujem, U. S. Steel ponúkal 300 Sk pred dividendami, teda 130 po dividendách. Teda nie je pravda, že U. S. Steel kedykoľvek ponúkol vyššiu cenu, než za akú akcie VSŽ nakoniec na kapitálovom trhu boli predané.

Uvádzam na pravú mieru čísla, pretože číslami tu pán Fico, myslím si, že zámerne a vedome manipuloval. Tým nechcem povedať, že v tejto transakcii bolo všetko v poriadku. A či bolo, alebo nie, to musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní a Úrad pre finančný trh, ktorý, pokiaľ viem, túto transakciu vyšetroval. Za seba chcem povedať a zdôrazniť - a takéto vyhlásenie som dal aj médiám, mohol by som ho celé citovať, ale nechcem vás zdržiavať -, že som o tejto transakcii informovaný nebol, že som síce hovoril o možnosti predaja akcií VSŽ na kapitálovom trhu s vtedajším ministrom Harachom, ale najmenej 10 dní až 2 týždne predtým, ako sa uskutočnila, a že v čase, keď sa uskutočnila, som bol sám prekvapený, pretože som mal len informácie z médií, že tento predaj zastavil. Chcem však zároveň zdôrazniť, lebo to zase v médiách nezaznelo, že konečnú zodpovednosť za cenu, za akú sa predali akcie, neniesol minister Harach, pretože ten uvoľnil predaj, či už správne, alebo nesprávne, to nech posúdia iní, ale cenu akcií určuje predávajúci. Predávajúcim týchto akcií bol Transpetrol, pričom k tým cenám som uviedol veľmi presné čísla, na základe ktorých si môžete urobiť predstavu, či to bolo predané dobre alebo zle, výhodne alebo nevýhodne. Ale najmä z nich môžete jasne usúdiť, že porovnávania cien 460 a tvrdenie, že americký investor ponúkal viac, jednoducho nie sú pravdivé. To je vec, za ktorou stojím a ktorú si dokážem kedykoľvek obhájiť.

Takže mi dovoľte, aby som uzavrel. Dalo by sa takto hovoriť aj o ďalších kauzách, ktoré tu pán Fico spomínal, a dalo by sa vyjadrovať aj v tejto miere konkrétnosti, prípadne aj vo väčšej, ak by ste chceli. Ale nechcem vás zdržiavať číslami a dátami. Ak dovolíte, uzavriem to inak.

Pán Fico vznáša dosť závažné a ťažké obvinenia a bol som adresátom mnohých z nich. Naposledy ma pán Fico obvinil z korupcie v súvislosti s privatizáciou SPP, čo ak by bola pravda, tak by bol trestný čin. Ak pán Fico má akékoľvek informácie o tom, že som takýto trestný čin spáchal, bolo jeho povinnosťou podať trestné oznámenie. Ak má dokonca aj akékoľvek informácie o tom, že som taký trestný čin spáchal nie ja, ale niekto, že ho spáchal, alebo že sa ho dopustil ten, kto nejaké provízie mal poskytovať, aj tak je jeho povinnosťou dať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Pán Fico je docent práva a doktor práva. Ja ním nie som, ale radím sa s právnikmi aj o jeho vyhláseniach, pretože som, žiaľbohu, nútený.

Takže na základe ostatných výrokov pána Fica na moju adresu, o ktorých neviem, že by bol podal trestné oznámenie, ak má takéto informácie a obvinil ma prostredníctvom médií z korupčného správania, som sa rozhodol podať žalobu na pána Fica. Táto žaloba sa pripravuje, spracúva, na budúci týždeň bude podaná tak, aby pán Fico mal nielen možnosť, ale aj povinnosť preukázať a dokázať závažné obvinenia, ktoré na moju adresu vzniesol.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Beňová - faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Beňová, máte slovo.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, chcem len povedať, že v prípade nášho pohľadu hodnotenia korupcie nevychádzame len z nejakých rečí na ulici, ale vychádzame aj - a budem tiež celkom konkrétna, ako ste boli vy - z hodnotiacich správ Európskej komisie, ktoré nám prakticky už chronicky pripomínajú ako prvú vec, že nebojujeme dostatočne proti korupcii. Takže to je celkom konkrétny argument a každý z vás, ktorí tu sedíte v pléne alebo hore na balkóne, pozrite si hodnotiace správy Európskej komisie, každá jedna.

Ďalej by som chcela povedať, že ak by som súhlasila s vaším argumentom, že korupcie nie je viac, tak potom veľmi nebezpečným trendom sa stáva to, že ak jej možno nie je viac, tak začína postihovať práve tie najvyššie miesta v štáte, a to je ešte oveľa nebezpečnejšie.

No a po tretie by som chcela povedať, že z vášho vystúpenia som tak zachytila, že v oboch tých prípadoch, ktoré ste spomínali, či to bol predaj akcií VSŽ, alebo či to bola privatizácia SPP, vystupuje do popredia bývalá ministerka privatizácie pani Mária Machová. Ale, pán minister, veď vy ste ju vymenovali do funkcie riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ja chcem upozorniť pánov poslancov, panie poslankyne, že čas na faktické poznámky sa započítava do celkového času, ktorý je určený pre kluby. Len aby to každý vedel. Pán poslanec Federič a pán poslanec Burian, už vám nemôžem udeliť slovo, lebo som uzatvorila... (Reakcie z pléna.)

Tak prepáčte, ja som zachytila len dve faktické poznámky. Pán poslanec Federič.

I. Federič, poslanec: Ďakujem. Ja by som povedal len niekoľko faktov bez toho, aby som ich komentoval.

Pri predaji SPP štát predal síce 49 % akcií, lebo viacej nemohol v zmysle zákona o veľkej privatizácii, ale predal nadpolovičnú väčšinu členov predstavenstva ako štatutárneho orgánu a zároveň týchto členov vymenúva valná hromada minimálne 52 percentami. Čiže štát tieto záležitosti už nevie ďalej ovplyvňovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian, nemôžem vám udeliť slovo, lebo ste sa prihlásili po uzavretí. (Reakcie z pléna.) Teraz som to konzultovala. Po, po uzavretí. Ale nebudeme to komplikovať, ja vám, nech sa páči, povedzte, čo chcete povedať, nebudeme to komplikovať. Ja som to konzultovala. Podľa mňa ste sa prihlásili po uzavretí, ale nebudeme to komplikovať.

J. Burian, poslanec: Ďakujem za slovo. Faktom je, že som sa prihlásil ešte predtým a zmizlo to, to moje meno. Ja sa ospravedlňujem.

Nechcem sa vyjadrovať vlastne k veciam, ktoré sú korupčné, nekorupčné, a to, myslím, že pán vicepremiér výsostne odbornú tematiku tu otvoril, čo sú vlastne kurzové rozdiely. Aj keď sa k tomu bolo vyjadrované niekoľkokrát v novinách, tlači, musím upozorniť, že takáto vec, bežné štandardné hedgovanie pozícií nie je nebežné a by som povedal, že díler v banke po polročnej skúsenosti a po ročnej praxi dokáže takýto hedge urobiť. Je to hedge, ktorý mohol, alebo dalo sa veľmi jednoznačne predvídať, vzhľadom na to, že skutočnosti, ktoré nastali s americkým dolárom, alebo očakávané skutočnosti, ktoré sa mohli udiať s americkým dolárom vzhľadom na skutočnosti, ktoré prebehli v Spojených štátoch amerických z titulu 11. septembra, fundamenty, padanie rôznych spoločností a fundamenty, ktoré hovorili o tom, alebo boli teda indikatívne, že americký dolár vo vzťahu k euru padne, a výrazne, vlastne sa to len potvrdilo. A otvoriť si pozíciu na pol roka, na pol roka, hovorím, nezahedgovanú pozíciu, je výsostne, by som povedal, neprofesionálne, teda absolútne neprofesionálne riešenie. Lebo si myslím, pokiaľ by len 50 % z celkového objemu, ktorá sa bola kúpna cena Slovenského plynárenského priemyslu postavila do pozície eura a by sa vyvážili straty z poklesu dolára ziskom zo vzostupu eura, by táto transakcia bola transparentná a nebol by ten problém. Myslím, že hedgovanie na to, bolo tu spomenuté, že by bolo relatívne drahé, nie je celkom pravda a neobstojí vzhľadom na to, že aj analytici bánk vám potvrdili, že to by stálo tak minimálne, že brať na misku váh 9 miliárd alebo 7 miliárd oproti 100 miliónom je absolútne, ale absolútne nezodpovednosť. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister Mikloš s reakciou.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Pán poslanec Burian, rád to s vami rozoberiem podrobnejšie, pretože toho času je málo, ale nie je to tak.

Analytici bánk sa napríklad mýlili, keď hovorili o cene hedgovania, pretože hovorili o cene hedgovania na konkrétne obdobie. Ja som sa snažil aj vo svojom vystúpení povedať, prečo v tomto prípade sa nedá hedgovať na konkrétne obdobie.

Po druhé, ja nehovorím, že hedging nie je bežný, ja hovorím, že pri takýchto privatizačných transakciách hedging nie je bežný. A požiadam vás, aby ste mi priniesli jeden príklad z privatizácie z okolitých krajín, keď to hedgovanie bolo urobené.

Čo sa týka predpokladov a prognóz, môžete si pozrieť prognózy z času, keď sa pripravovala privatizácia aj pravidlá privatizácie, boli prognózy a predpoklady práve opačné. Dá sa to veľmi ľahko nájsť.

Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Federič, áno, štát predával 49 % a zároveň predával aj manažérsku majoritu, pretože inak sa 49, ale to nie je nič, čím by sme sa tajili, a aj tie indikatívne ponuky prichádzali na tie isté kritériá, na tie isté podmienky, ako potom prišla omnoho vyššia.

A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Beňová. Pani poslankyňa, hodnotiaca správa, prečítajte si hodnotiacu správu o ktorejkoľvek z okolitých krajín, nájdete tam tú istú formuláciu, pričom niektoré okolité krajiny, pani poslankyňa, majú zhoršujúci sa stav korupcie, kým na Slovensku predsa len dochádza k postupnému zmierňovaniu, zlepšovaniu, aj keď netvrdím, že s tým môžeme a máme byť spokojní.

A čo sa týka pani Machovej, ja som tu nehovoril žiadnu vec, ktorá by bola akýmkoľvek spôsobom kritická alebo negatívna k jej pôsobeniu. Ja si nemyslím, že pri vyjednávaní o predaji s U. S. Steelom pani Machová postupovala zle, a takisto si nemyslím, že by postupovala zle ako predsedníčka pracovnej komisie. Takže neviem, prečo dávate takým spôsobom, akým ste to urobili, do súvislosti jej vymenovanie do pozície šéfky ÚDR s tým, čo som tu hovoril ja. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, poprosím, aby ste sa zdržali komentára. O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy, páni, aby nebola nejaká pochybnosť, že sme pracovali pri príprave vystúpenia s nepresnými informáciami, tak chcem uviesť na správnu mieru, možno, že to pán podpredseda riadne nezachytil, že som nikdy nepovedal vo svojom vystúpení, že by U. S. Steel ponúkal viacej za akcie, ako nakoniec bolo zaplatené. Iba som konštatoval, že niekedy v októbri pred predajom akcií bola cena veľmi vysoká, povedal som konkrétnu sumu, a že sa predávalo presne v deň v poslednú hodinu daného roku, kedy bola cena týchto akcií naozaj najmenšia. Nehovoriac o tom, že som použil ešte jeden údaj, podľa ktorého, keď vyjednávala pani ministerka Machová s U. S. Steelom, tak žiadala cenu okolo 600 alebo 700 korún a nakoniec sa uspokojila s cenou 160 korún, ktorú dostal štát za tieto akcie.

Chcem ešte povedať aj to, pán podpredseda, že ste citovali pána Gudiša zo 7. decembra. Ja by som vás poprosil, keby ste ho citovali po 21. decembri. To, čo všetko pán Gudiš povedal na vašu adresu, na adresu celého tohto veľmi podozrivého obchodu, som rád, že aspoň pripúšťate, že pravdepodobne nie všetko bolo v poriadku. A mňa skôr mrzí to, že je to opäť hodené do kúta, hoci keď sa zoberú škody spôsobené aj tým, že sa znehodnotili ďalšie akcie VSŽ, o ktoré potom mal U. S. Steel záujem, potom od toho ustúpil, tak tá škoda naozaj bola pomerne veľká.

No a posledná poznámka, ktorú chcem povedať, pán podpredseda vlády, ja si myslím, že ste veľmi bohatý človek. Ak ma za toto chcete žalovať, samozrejme, to môžete urobiť, inak si to myslí určite minimálne tri štvrtiny tohto parlamentu, takže môžete rovno zažalovať všetkých ostatných. Ale je to môj osobný názor, som o tom pevne presvedčený, takže budem sa tešiť na stretnutie na občianskoprávnom súde. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dostávame sa k vystúpeniam poslancov tak, ako boli prihlásení, a tak, ako bolo ich poradie určené žrebom.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikolaj za klub nezávislých poslancov. (Hlasy v sále.) Nuž, to už sa to tak stáva. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj, máte slovo.

J. Mikolaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, má pravdu pán Maxon, že o tom, čo ja budem hovoriť, nie je tu ten môj partner, ani pán predseda vlády, ale nič to, ja to tak či tak poviem a azda niekedy neskôr sa k tomu dostaneme.

Ja by som vo svojom vystúpení chcel upozorniť na niekoľko konkrétnych káuz, ktorých neriešenie považujem za dosť vážny problém a za dosť veľkú chybu považujem aj to, že tým, že sa tieto kauzy nevyriešia, tak Slovensko si neustále udržiava to zlé meno, ktoré v zahraničí má, pretože v každej správe sme hodnotení ako krajina s veľkou korupciou.

Prvý prípad, ktorý súvisí s podozrením z korupcie a ktorý konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad, sa udial ešte v roku 1999 hneď po nástupe tejto vlády a novom vedení v Slovenskej správe ciest, kde nastúpil za generálneho riaditeľa pán Macejko. Ten začal svojvoľne rozhodovať o tom, ktoré z faktúr za vykonané práce sa preplatia a ktoré nie. Teda nie podľa dátumov tak, ako boli stavebné práce vykonávané a ako ich stavebné práce postupne fakturovali, ale podľa toho, ako sa pán generálny riaditeľ rozhodol. Neskôr sa však ukázalo, že to nebolo tak úplne bez poriadku, ale že sa preplácali iba tie faktúry, ktoré stavebné spoločnosti predali rôznym finančným skupinám ako pohľadávky voči Slovenskej správe ciest za 90, či dokonca 85 %. To je však precedens, ktorý nie je poznaný ani v zahraničí, lebo investor je povinný zaplatiť v zmysle výberového konania a uzavretej zmluvy tomu, kto stavebné práce vykonal, a nie nejakým neznámym finančným skupinám. Po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu sa s tým okamžite síce prestalo, ale dodnes táto kauza nebola vysvetlená, hoci šlo o sumu viac ako 500 mil. Sk. Naopak, pán Macejko sa pol roka na to stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Ďalšia, dodnes nevysvetlená kauza je predaj Slovenských telekomunikácií. Už výber poradcu pre privatizáciu, keď bola jediná ponuka, nebol celkom v poriadku a už vôbec nie dohodnutá odmena. Výsledkom bola cena 1 mld. EUR za balík 51 % akcií, ale pritom sa zabudlo pripomenúť, že v tom bol aj väčšinový balík Eurotelu.

Ďalej, záväzok Deutsche Telekom na 1 mld. EUR investícií do konca roka 2003 sa aj na základe vyjadrení predstaviteľov Deutsche Telekom určite nedodrží, pričom sa do tejto sumy započítavajú opäť aj investície Eurotelu. Vláda pritom nepožadovala ani splátkový kalendár na tieto investície. Pýtam sa teda: Čo urobí vláda, ak tieto investície ako podmienka predaja Slovenských telekomunikácií sa nedodržia? Ďalej sa pýtam: Ako je možné, že na takú lukratívnu ponuku, ako je privatizácia Slovenských telekomunikácií, prišla iba jediná ponuka - či už za vyššiu alebo nižšiu cenu? A taktiež sa pýtam: Kto vlastne vyhodnotil činnosť privatizačného poradcu?

Ďalšou kauzou s podozrením z korupcie je predaj licencie na digitálny telekomunikačný systém GSM 1800. Hoci Európska únia jasne deklarovala, že kvôli podmienkam vytvárania konkurenčného prostredia je nevyhnutné mať na trhu aspoň troch operátorov, vtedajší pán minister Palacka svojvoľne zrušil verejnú súťaž a sám rozhodol o tom, že licencie budú rozdelené medzi dvoch doterajších operátorov GSM 900 spoločnostiam Eurotel a Globtel. Pritom seriózni kandidáti na tretieho operátora, ktorí všetci boli zo zahraničia, sami vyjadrili vážne podozrenia za takéto rozhodnutie. Pritom pán minister ako štátny zástupca alebo ako právny zástupca štátu nemal právo zrušiť súťaž, pretože zákon jasne deklaruje podmienky, za ktorých sa súťaž zrušiť môže a za ktorých nie. Ak bola zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravená privatizačná procedúra nekvalifikovane, súťaž sa mala pripraviť a mala byť opakovaná znova. Ani v tomto prípade do dnešného dňa žiadne vysvetlenie nebolo, hoci celá kauza stála pána ministra nakoniec miesto. Otázka je: Prečo sa do dnešných dní neočistil?

Ďalším netransparentným výberovým konaním bolo poskytovanie mobilných telekomunikačných služieb v pásmach UNTS, ktorý je systémom tretej generácie, ktorý okrem hlasovej komunikácie umožňuje telekomunikačné služby s vysokými prenosovými rýchlosťami. UNTS je považovaný za jeden zo základných blokov pri vytváraní celoeurópskych telekomunikačných systémov a budovania globálnej informačnej infraštruktúry. Ide teda o mimoriadne dôležitú vec. V rámci podmienok na výberové konanie bolo stanovené, že minimálna ponúknutá cena musí byť aspoň 1 mld. Sk a víťazovi bude udelená aj licencia na prevádzkovanie telekomunikačnej siete v pásmach GSM 900 a GSM 1800. Na druhej strane však súčasným operátorom GSM 900 a 1800 firmám Eurotel a Globtel bude licencia UNTS udelená, alebo poskytnutá za tzv. pevnú cenu, ktorá bude definovaná, a teraz citujem, "percentuálna časť z licencie výberového konania víťaza". Pýtam sa teda: Môžu byť ešte lepšie pripravené podmienky na korupciu? Kto vlastne rozhodne o tom, či to bude 1 percento, 10 alebo 100 percent z ceny víťaza? A čo keby tak museli tieto dve spoločnosti zaplatiť presne toľko, ako musí zaplatiť víťaz?

O podozreniach z korupcie pri výstavbe diaľnic som hovoril už v úvode. Okrem toho, že vláda si sústavne neplní termíny výstavby a finančné objemy, ktoré si sama stanovila a schválila, dejú sa aj niektoré čudné veci. Azda najmarkantnejšia je výstavba tunela Branisko. O takzvaných volebných termínoch dokončenia tunela jún či august v minulom roku, ktoré svedčili absolútne o nekompetentnosti ministrov, vtedajších ministrov, sa ukázalo, že tunel bude dokončený až v lete tohto roku. Cena sa však vyšplhala z pôvodných 3,2 mld. Sk, ktoré boli vykreované na základe verejných tendrov, na dnešných takmer 5 mld. Sk. Pritom pôvodní dodávatelia projektových prác Žilinská univerzita a firma Krížik z Prešova boli z prác vylúčení, projekty po zaplatení odložené do zásuviek. Namiesto nich bez výberového konania nastúpili úplne nové firmy zo Švajčiarska, ktoré pod hlavičkou Krížik začali vytvárať nové projektové práce, nové technológie a spôsobilo to to, že dnes máme na Branisku v podstate otvorený účet, čo je precedens v zahraničí absolútne nepoznaný a neznalý, a nestačia sa tomuto čudovať.

Výsledkom takéhoto riešenia je to, že budeme mať asi najdrahší tunel v Európe, pretože nám to vychádza asi na 1 mld. slovenských korún na jeden kilometer, a dodatky spolu s dnešnou cenou tvoria 250 % z pôvodnej ceny. Pýtam sa: Asi je za to niekto zodpovedný? Ďalej sa pýtam: Prečo sa neustále do funkcií generálnych riaditeľov či top manažérov štátnych podnikov a rozpočtových organizácií neustále dávajú rôzni politickí aktivisti, ktorí vo väčšine prípadov nemajú žiadnu prax, a ani vzdelanie čo len v príbuznom odbore. Poviem príklad Slovenskej správy ciest, kde generálny riaditeľ skončil elektrotechnickú fakultu a jediné, čo má, má prax v politických funkciách, ale v cestnom hospodárstve v živote nepracoval.

Pri výstavbe diaľnic sa dejú aj niektoré ďalšie veci. Skúste sa pozrieť na staveniská, ktoré firmy stavajú. Veď verejné obstarávanie je platné počas celého času výstavby. Nie je predsa možné, aby sa po stavbe pohybovali a investorovi predkladali faktúry firmy, ktoré vo verejnej súťaži buď neboli, alebo neobstáli. Generálny dodávateľ musí v rámci verejnej súťaže predložiť aj celý subdodávateľský systém. Ak medzičasom niektorý z generálnych dodávateľov sa dostane do konkurzu, investor je povinný urobiť finančný audit a vypísať nové výberové konanie, pretože ide o štátnu zákazku. A nie podľa toho, ako sa investor rozhodne.

O netransparentnosti by sa dalo hovoriť aj pri výberovom konaní na projekt a výstavbu mosta Košická v Bratislave, kde projektové práce vyhrala firma, ktorá nikdy neprojektovala most, ani pozemné komunikácie, a nakoniec sa ukázalo, že v rámci subdodávky projekt robili iné firmy.

Takisto kvalifikovaný prístup vtedajšieho ministra dopravy k Slovenským aerolíniám stál túto spoločnosť na tržbách 580 mil. slovenských korún, pričom riešenie presunu troch lietadiel tejto spoločnosti legislatívne dodnes nie je uzavreté.

Na záver by som sa dotkol určitého vrcholu, alebo perly tejto vlády voči podozreniam z korupcie, a to je prípad železníc. Okrem toho, že zadlženosť železníc nie je iba 48 mld. slovenských korún, ako sa to deklaruje v tlači, ale podstatne viac, pretože železnice majú úvery aj bez štátnej záruky, bez toho, že by vláda o tom vedela, a niekoľko miliárd nezaplatených faktúr.

Pýtam sa: Kto je zodpovedný za rast dlhu železníc do 30 mld. za posledné štyri roky? Či azda minister nevymenúva väčšinu členov dozornej alebo správnej rady, a keď ich vymenuje, už nie je zodpovedný za to, akú činnosť vykonávajú? Už pri návrhu rozdelenia železníc sme ako opozícia konštatovali, že projekt nie je kvalifikovane pripravený a prinesie obrovské hospodárske škody. Že projekt prenesie nárast administratívy. A čo je najdôležitejšie, nerieši zadlženosť železníc. To, že sa na jednu spoločnosť naložili takmer všetky dlhy, aj tie, ktoré tam nepatria, vážne poškodilo Železnice Slovenskej republiky.

Druhá oddlžená firma Železničná spoločnosť okamžite začala s novými pôžičkami, a to najskôr nákupom alebo snahou o nákup 35 motorových súprav na regionálne trate. Pýtam sa: Nie je to podozrenie z korupcie, keď sa kupujú vlaky na trate, ktoré sa polroka na to z hľadiska osobnej dopravy mali rušiť? Nevedelo sa, že za polroka tieto vozne nikto nebude potrebovať, alebo sa už uvažovalo s tým, že ich asi bude treba predať?

O tom, ako to na železnici vyzerá, si dovolím pripomenúť aj činnosťou, ktorá sa týka výstavby bytov. Na výstavbu bytov Železnice Slovenskej republiky v rokoch 2000, 2001 a 2002 vynaložili 520 mil. slovenských korún. Na zabezpečenie však týchto prostriedkov boli použité aj úvery so štátnou zárukou. Pritom v zmysle nariadenia vlády č. 91 z roku 1996 o štátnych zárukách je možné finančné prostriedky získané úverom so štátnou zárukou použiť iba na projekty rozvojových projektov schválených vládou. Výstavba bytov nie je rozvojový projekt. Nesúvisí ani s transformáciou železníc. Otázka je, načo teda železnice investovali 500 mil. slovenských korún do bytov, keď tieto finančné prostriedky nemali, a nie je pravda, že sú výsledkom podnikateľskej činnosti. Okrem toho niektoré z týchto bytov boli pridelené aj pracovníkom, ktorí nepracovali v Železniciach Slovenskej republiky, a teraz budem citovať nie tlač, ale správu Najvyššieho kontrolného úradu, uvediem len dva príklady pre vašu orientáciu: absolventka narodená v roku 1977 dostala nájomnú zmluvu na trojizbový byt. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že je viac ako rok zasnúbená a spolu so snúbencom plánujú v priebehu budúceho roka uzavretie manželstva. Ďalší prípad je opäť pridelený nový trojizbový byt a ako argument sa uvádza: býva v byte sama a má v byte strach. Tiež má strach chodiť skoro ráno na služobné cesty a večer sa neskoro vracať domov - dostala nový pridelený trojizbový byt.

Dovolím si na záver povedať, že ak vláda nezastaví bačovanie na železniciach a korupciu s tým spojenú, dostane, a to myslím úprimne, dostane do vážnych problémov celý rozpočet štátu. Je dosť problematické pochopiť, prečo sa vláda tak k železniciam a vôbec k týmto veciam, ktoré súvisia s korupciou, stavia, pritom aj vláda samotná, pokiaľ ide o financovanie a vzťah k železniciam, robí veci, ktoré by robiť nemala, pretože len v minulom roku dala 3 mld. korún na výkony vo verejnom záujme ako štátnu záruku, pritom je jasne deklarované, že štátna záruka nesmeruje do spotreby, a už vôbec nie 3 mld. slovenských korún. A takisto z Fondu národného majetku tam išlo o viac ako 2 mld. slovenských korún, čo takisto nesúvisí s oddlžovaním štátu, a naopak, len zvyšuje spotrebu železníc.

Preto by som na záver požiadal členov vlády, aby tie veci, ktoré som tu spochybnil a ktoré som tu nadniesol, sa snažila vyriešiť, snažila dať svoje stanovisko, lebo ak nie a veci budú neustále naťahované a zametané pod koberec, určite to problém korupcie na Slovensku nevyrieši. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)