P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia traja páni poslanci. Štyria. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán primár gynekologického oddelenia. Veľmi ma zaráža vaša averzia k neštátnym lekárom. Musíte si uvedomiť, že bez primárnej ambulantnej starostlivosti by ste asi ako primár gynekologického oddelenia trenčianskej nemocnice ani nemali čo robiť a po druhé, mal by si každý sám vyskúšať prevádzkovať prax a nešíriť tu takéto, musím povedať, demagogické správy o tom, ako sa žije v neštátnych ambulanciách a ako žobráčia primári v štátnych nemocniciach.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Rád by som sa vrátil k tej časti vystúpenia pána poslanca Chovanca, kde hovoril o potrebe predložiť s návrhom zákona aj návrhy vykonávacích predpisov. Ak si zoberieme § 68 rokovacieho poriadku, tak sa tu výslovne hovorí, že návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný. Samozrejme, že sme sa zaujímali aj u lekárov, predovšetkým u manažmentov nemocníc, či bude treba okamžite prijať vykonávacie predpisy, ktoré zabezpečia, že zákon sa dostane do praxe. Je to otázka úpravy, ako sa budú tieto poplatky v prípade prijatia zákona vyberať, ako prebehne exekúcia a tak ďalej a tak ďalej. Všetci, čo riadia nemocnice, hovoria, že budú potrebovať takéto vykonávacie predpisy, pravdepodobne v podobe napríklad vyhlášok ministerstva zdravotníctva alebo v podobe iných právnych predpisov nižšej právnej sily. Keďže je taká situácia, že návrh zákona vyžaduje aj predloženie vykonávacích predpisov a nestalo sa tak, máme za to v poslaneckom klube strany Smer, že nie je naplnené ustanovenie § 68 rokovacieho poriadku. Aj preto by som poprosil, ak je to možné, keby pán minister zareagoval, ako mienia reagovať na vykonanie tých ustanovení zákona, ktoré budú v praxi mimoriadne náročné a predovšetkým plne podporujem návrh pána poslanca Chovanca, že návrh zákona nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady a treba tento návrh zákona vrátiť vláde na dopracovanie a na predloženie tých vykonávacích predpisov, o ktorých teraz hovorím.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Chcem povedať, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska tiež podporujú návrh poslanca Chovanca, aby návrh zákona bol vrátený vláde na prepracovanie. Na druhej strane je pre mňa určitou novinkou, že strana Smer sa v súčasnom období pasuje od stredu doľava, veď všetci máme na pamäti, že pred voľbami Smer hovoril o tom, že je bez ideológie, je stranou tretej cesty, je stranou Blaira, súčasného najväčšieho vojnového štváča. Komunistická strana Slovenska je na rozdiel od Smeru presvedčená, že žiadne zákony nevyriešia problémy zdravotníctva, že ho môže vyriešiť alebo ich môžu vyriešiť len zmena spoločenského systému. Myslím si, že...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Na komunistický, pán poslanec?
I. Hopta, poslanec: Pán predseda, bez poznámok. Myslím si, že všetci občania Slovenskej republiky veľmi dobre vedia, že zmeny alebo problémy v zdravotníctve nastali až po roku 1989, keď došlo k zmene spoločenského systému a žiadna z ponovembrových vlád nedokázala tieto zmeny alebo problémy vyriešiť. Ja chcem povedať ešte jednu záležitosť, ako tu hovoril aj pán poslanec Chovanec o tom, že chýbajú finančné prostriedky na zdravotníctvo, ja sa pýtam, prečo potom miliardy korún vynakladáme na vstup do NATO, ktoré podporuje aj strana Smer, respektíve prečo poslanci tejto strany hlasovali za predĺženie pobytu našej jednotky v Afganistane, keď nás to bude tiež stáť desiatky miliónov korún.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Chcel by som podporiť pána Chovanca v tom, čo tu povedal, hlavne čo sa týka reštrukturalizácie zdravotníckych zariadení. Keď sme robili analýzu reformy zdravotníctva s komisiou v Smere, predpokladáme, že keby bol pán minister prišiel s reštrukturalizáciou zdravotníckych zariadení, tak ako mala byť spravená v reforme verejnej správy ešte za predchádzajúcej vlády, tak som presvedčený, že ušetrí minimálne osem až desať miliárd korún. Treba začať od Bratislavy. Takisto od okresných miest - fakultných nemocníc. Treba sa, samozrejme, ďalej vrátiť k poisťovniam. Na Slovensku stačí jedna zdravotná poisťovňa a maximálne ešte jedna zdravotná poisťovňa pre štátnych zamestnancov. Ušetria sa ďalšie dve, tri miliardy. Pokiaľ sa vrátime k dobudovaniu poriadnej ambulantnej siete, takisto nám poklesnú náklady v nemocniciach. Pretože jednoducho nebude toľko pacientov v nemocniciach. Vieme veľmi dobre, že zo zdravotníctva bude musieť odísť minimálne 6- až 8-tisíc ľudí, koľko zhruba lekárov, koľko zdravotných sestier. My ideme otvárať ďalšiu vysokú školu pre zdravotníkov. Neviem, z čoho budeme financovať, keď vieme, aký je štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa nevrátime k týmto systémovým krokom, tento zákon nevyrieši nič, čo sa týka zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Samozrejme, ešte sú tu dlhy, ktoré v zdravotníctve prešli na vyššie územné celky. Nebudem hovoriť o investičných a neinvestičných dlhoch, ktoré sú dnes jednoducho na vyšších územných celkoch a jednotlivé zdravotnícke zariadenia nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť. Tieto dlhy sa budú len prehlbovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Chovanec chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.
M. Chovanec, poslanec: Môžem povedať k tomu, čo povedal kolega poslanec z komunistickej strany, len toľko. Je to záležitosť politologická, nech si to rieši s našimi politológmi, ale strana Smer vždy zdôrazňovala sociálny rozmer, a o ten sociálny rozmer mi išlo, a to ostatné, ostatné nebudem komentovať.
Rád by som sa vyjadril aj k pani doktorke, lebo tá poznámka bola veľmi zaujímavá. Ale obávam sa, že asi počúvala len časť z toho, čo som hovoril. V prvom rade chcem zdôrazniť, pani doktorka, že ja mám veľmi dobrú spoluprácu s privátnymi gynekológmi v Trenčíne. Veľmi dobrú. Pravidelne jedenkrát za mesiac máme spoločné odborné semináre, máme spoločné odborné práce so všetkými z okresov Trenčín a Nové Mesto. Ich prácu si veľmi vážim. Ja som tu nehovoril o tom, že týmto lekárom treba nejakým spôsobom siahnuť na mzdu, ja som tu len hovoril o tom, že nepokladám za potrebné, aby sa ďalej navyšovala za 20-korunové príplatky. To po prvé.
A po druhé. Pani doktorka, ako primár oddelenia musím vidieť aj tých, ktorí mi hodiny a hodiny stoja pri operačných stoloch, ktoré hodiny a noci trávia pri operačnom stole. Musím zvážiť ich odbornosť, ich úžasnú náročnosť v práci a nemôžem vidieť iba jednu skupinu lekárov, ktorí sú nadhodnotení v porovnaní s tými, ktorí vykonávajú neporovnateľne vyššiu odbornú a zodpovednejšiu prácu pri operačnom stole.
Ja som primárom takisto aj 13 - 14 lekárom, ktorí sú na oddelení. A preto by bolo odo mňa nekorektné, aby som v pohode akceptoval, že títo lekári budú dostávať desaťtisíckorunové platy a tí iní budú dostávať násobky. Hej, ale ja sa domnievam, že toto nebolo podstatou môjho vystúpenia, ja som upozorňoval na oveľa zásadnejšie veci, ktoré v zdravotníctve existujú. Ale ešte raz opakujem, pani doktorka, my máme veľmi dobrú vzájomnú spoluprácu aj s privátnymi gynekológmi v okrese Trenčín. Ale jednoducho musím zastávať záujmy aj lekárov oddelení.
Ďakujem vám. (Potlesk)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ševc.
Nech sa páči.
Pán doktor Zajac ako predkladateľ, pán minister Zajac bude odpovedať na všetky otázky a faktické pripomienky po skončení rozpravy. Tak si ich, pán doktor, poriadne značte.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada. Nechcem sa opakovať s mojím predrečníkom pánom poslancom Chovancom, jeho pripomienky boli vecné, ale nebude sa nedať v niektorých veciach zopakovať aj tie pripomienky, ktoré vedú poslanecký klub KSS k tomu, aby sme nepodporili túto novelu. Prijatie opatrení z navrhovanej novely zákona o zdravotnej starostlivosti by bolo posledným klincom do zničenia sociálneho charakteru štátu.
Zbohom občan, ktorý si celý život čestne a svedomite pracoval a na sklonku tvojho života ťa táto vláda oberie o všetky tvoje úspory a ilúzie o demokratickosti politického systému. Pán minister Zajac rozdeľuje chorobu a liečenie na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke služby. Možno, že to nie je ani jeho zásluha, ale niekoho iného. Z chorého človeka sa robí tovar, o všetko sa teda musíš občan postarať sám, štát nenesie žiadnu zodpovednosť za teba.
Namiesto vážnosti a úcty za celoživotnú prácu je s občanom zaobchádzané skutočne ako s tovarom. Je to cynizmus a nezodpovednosť, ale daný politický systém je už taký. Každý deň, každú hodinu kapitalizmus plodí arogantnosť, skrivodlivosť a potupu ľudskej dôstojnosti. Táto vláda na nič nemá peniaze, okrem našej účasti na vojne v Iraku, v Afganistane, ako i v rôznych vojenských misiách, ktoré nás ročne stoja viac ako jednu miliardu Sk. KSS je za zvyšovanie efektívnosti v riadení zdravotnej starostlivosti, no všetky reformy by mali ísť pre človeka, a nie na úkor pacienta. Podľa nášho názoru treba riešiť politiku poisťovní a liečiv. Ak je zlá lieková politika, prečo má za to niesť zodpovednosť občan - pacient. To je záležitosť zdravotných poisťovní, aby ustrážili, či sa predpisujú drahé lieky a koľko.
Pacient nemá možnosť vplývať na kontrolný mechanizmus a my ho za to ešte trestáme v podobe 20, 50 či viac slovenských korún. Naše zdravotníctvo postráda systém, chýba jasná štátna zdravotnícka politika. Doterajšie úpravy sú kozmetickým riešením, ktoré mali za úlohu čo najrýchlejšie zabudnúť na socialistické zdravotníctvo. Prosím, netvrdím, že bolo dokonalé a že ho nebolo treba zlepšovať. Ani v jednej rodine syn či dcéra vo výchove svojich detí nezatracujú skúsenosti svojich rodičov. Vážia si a ctia všetko, čo bolo dobré vo svojej výchove. Preto nie je dobré, keď sa snažíme odstrániť všetko, čo tento systém priniesol pre občana. Naše zdravotníctvo oblietava fantóm peňazí. Prichádzajú a odchádzajú tajne, ticho, ale i s krikom. Slovensko sme oblepili plagátmi upírov, ktoré upozorňujú na korupciu, za takmer 500-tisíc eur. Niet peňazí na onkologické, nádorové, srdcovo-cievne ochorenia. Sú to síce civilizačné choroby, a nielen zo zlej životosprávy.
Môžem potvrdiť a v tomto súhlasiť s pánom ministrom, že naše onkologické zariadenia s výnimkou hádam Bratislavy sú v žalostnom stave a nemajú peniaze na štandardné služby. Som darcom kostnej drene. Nedávno som daroval 1,4 litra. Niečo som videl a zažil, čo všetko chýba, no obetavosť ľudí ma presvedčila, že nie lekár či personál sú vinní, ale systém riadenia nášho zdravotníctva. Niet zdrojov na nové diagnostiká, ale vedieme debaty o účelnosti cyklotrónu na Slovensku. A mohol by som vymenovať celý rad ďalších problémov.
Z vládneho návrhu zákona a zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vyplýva, že cieľom a účelom predloženého návrhu zákona nie je zdokonalenie a zvýšenie zdravotnej starostlivosti o občanov a obyvateľov Slovenskej republiky, ale iba začať zatiaľ nedefinovaný proces postupného utvárania stabilných podmienok na činnosť v zdravotníctve. Toľko sa už toho nahovorilo a nasľubovalo v súvislosti s reformou zdravotníctva v ostatných rokoch, že je z toho prinajmenšom mišmaš.
Hlava z toho bolí a zdravotná starostlivosť sa sústavne zhoršuje, až sa dostala do súčasného kolapsu. KSS vychádza s akciami, že zdravie ľudí sa nachádza v priamej súvislosti so zdravotným stavom spoločnosti. Čím je viac chorá spoločnosť, tým je horší stav obyvateľstva. Nemyslím to len obrazne. Lekárske kapacity na svete prišli k jednoznačnému záveru, že najväčším spoločenským neduhom, ktorý devastuje zdravie ľudí, je stres, ktorý ochromuje imunitný a nervový systém človeka. V našej spoločnosti sa nepredstaviteľným spôsobom rozšírili a zintenzívnili zdroje stresu. Zmenila sa jeho kvalita. Z náhodného iritanta sa stres zmenil na permanentný stav, v ktorom žije náš občan i celá spoločnosť. Stačí sa len pozrieť na naše televízne správy, ktoré sa zmenili na čiernu kroniku a všetko, čo nás obklopuje a dennodenne konfrontuje. Žiaľ, všetky doteraz predložené koncepcie a návrhy reforiem vychádzajú len a len z peňazí. Lekári boli donútení doterajšími reformami, aby sa pri prijatí pacienta sústredili na body, ktoré sú rozhodujúce v ich zápase s poisťovňami. A keď už spomíname poisťovne. Aj v nových koncepciách sa hlavný dôraz kladie na súkromné poisťovne, a pritom sa vytrvalo mlčí, že pre súkromné zdravotné poisťovne takmer zbankrotoval náš poistný zdravotnícky systém. Niet času, ale bolo by veľmi užitočné pripomenúť kde komu, ako presadzovali v parlamente poisťovacie subjekty, ktoré vytunelovali z poistencov a daňových poplatníkov miliardy korún.
Z kontextu vládneho návrhu novely zákona však vyplýva, že, po prvé, postupné utváranie stabilných podmienok na činnosť v zdravotníctve, zastavenie rastu dlhov a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v zdravotníckom sektore sa má dosiahnuť nie systémovými zmenami a zavedením skutočného poriadku, ale na úkor občanov a ich peňaženky. Po druhé, hlavne za účelom rafinovaného obídenia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa doslovne hovorí, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky.
Návrh zákona novým spôsobom definuje pojem zdravotná starostlivosť. Táto nová definícia zdravotnej starostlivosti neprípustným spôsobom okliešťuje práva občanov, poistencov na rozsah a kvalitu zdravotných služieb. Protiprávnosť a nemorálnosť tohto kroku zo strany štátu spočíva v tom, že retrospektívne mení záväzky zdravotných poisťovní a štátu voči občanom. Je trestuhodné, ak si občan desaťročia plnil svoje záväzky voči poisťovniam a štátu, aby štát bez súhlasu občana jednostranne rozhodol o redukcii svojich záväzkov a záväzkov zdravotných poisťovní voči občanom. Paradox spočíva v tom, že súhlas parlamentu s týmito zmenami bude interpretovaný ako súhlas občanov prostredníctvom svojich poslancov. Je najvyšší čas, aby si túto skutočnosť občania uvedomili.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona a jeho ústavnosť, respektíve protiústavnosť, považujem za dôležité zdôrazniť nasledujúce. Iniciátori návrhu a vláda účelovo interpretujú svoje ústavné oprávnenie vymedziť rámec poskytovania zdravotnej starostlivosti tým, že ho môže účelovo zúžiť. A to je základný omyl. Každý návrh zákona musí vychádzať z premisy, že zákonnou normou nižšej úrovne nemožno v žiadnom prípade anulovať alebo obmedziť podstatu ústavného práva občanov. A to spočíva v práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky. Nepovažujem za potrebné zoširoka hovoriť o historicko-spoločenskom odbornom charaktere samotnej kategórie zdravotná starostlivosť. Najmä my poslanci by sme si asi mali pred hlasovaním uvedomiť, aké ďalekosiahle dôsledky bude mať schválenie tohto návrhu pre zdravotný stav občanov a celej populácie. Nie pre tých, ktorí riadia zdravotníctvo. Vo svetle povedaného je transparentné, že vláda predloženým návrhom nesleduje záujmy občana, poistenca, ale iba vytvorenie kvázi právneho základu, ako získať od občana ročne pre zdravotné poisťovne 1,6 miliardy Sk a pre zdravotnícke zariadenia v sume 1,09 miliardy Sk.
Osobitný okruh navrhovaných úprav, ktorý sa týka kompetencie Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, považujeme rovnako za nedomyslený a zmätkový. Nevychádza zo záujmov občanov poistencov, ale zo záujmov poisťovní a členov ich správnych rád, ktorí si tiež zo zdravotníctva urobili výnosné ryžoviská. Minulý týždeň sme schválili nové zloženie, možno že bude lepšie.
Ak už o tom hovorím v kontexte s poisťovňami, dovoľte mi, aby som sa aspoň stručne zmienil o základnej otázke slovenského zdravotníctva. Je ešte cieľom a zmyslom slovenského zdravotníctva starostlivosť o občana, poistenca, o slovenskú populáciu, tak ako je dnes daná? Žiaľ nie. Slovenské zdravotníctvo čím ďalej tým menej sa stará o zdravie ľudí. Čím ďalej tým viac sa stará byť významným ryžoviskom nadnárodných monopolov, najmä veľkých farmaceutických koncernov, ktoré nehanebne korumpujú našich lekárov. V tomto môžeme dať za pravdu pánu ministrovi Zajacovi.
Okrem toho naši občania zo svojich prostriedkov cez systém zdravotníctva platia splátky privatizérov za sprivatizované lekárne a iné zdravotnícke zariadenia. O predmetných, ako aj ďalších zločinoch, ktoré sa páchajú na občanovi cez naše zdravotníctvo, sa všeobecne vie. Mlčí sa o tom. Nič sa nepodniklo a nepodniká proti korupcii. Hľadá sa menší odpor. Veľkých farmaceutických a iných zdravotníckych dodávateľov sa nikto nedotkne. Sú všemocní. Okrem toho patria do systému ožobračovania pracujúceho človeka. V takej situácii najľahšou obeťou sa stáva občan, najmä ten najchudobnejší. Najchudobnejší boli vždy aj najbezmocnejší a najbezbrannejší.
Vlády a parlamenty, ktoré prichádzali po roku 1989, postupne oberali občana o všetko, čo si po desaťročia vytvoril, čím zveľadil a obohatil svoju vlasť. Najprv ho obrali v procese malej a veľkej privatizácie. Neskôr porozdávaním majetku ľudu cudzím chamtivým nadnárodným monopolom, teraz sú na rade jeho úspory, to, čo si odložil pre každý prípad. Balíček za balíčkom vyprázdňuje jeho vrecká a mení jeho život na nočnú moru. Občania v dôsledku stupňujúcej sa beznádeje, strachu a nervozity žijú v permanentnom strese. Treba povedať, Slovensko vymiera. Hovoria o tom jasnou rečou nielen štatistiky, ale aj kompetentní a čestní odborníci, v ktorých zostala aspoň štipka poctivosti v tejto nebezpečnej hre.
V hre, keď táto vláda desiatky a stovky miliónov vynakladá na účasť slovenských vojakov v agresívnych vojnách vo svete, žiada od občana, aby prispieval na svoju i tak chabú zdravotnú starostlivosť.
Kategoricky odmietame predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa má meniť a doplniť zákon Národnej rady č. 277. Je zlý. Je protiľudový, je asociálny. Zakladá ďalšie nerovnosti medzi občanmi. Je vo svojej podstate protiústavný, či to chcete alebo nie.
Aj z hľadiska svojich dôsledkov, žiaľ, aj genocídy. Najmä pokiaľ ide o dôchodcov a najslabšie sociálne skupiny. Na jeho charaktere v podstate nič nemenia ani úpravy, ktoré majú viac kozmetický ako substančný charakter. Žiaľ, vieme, že tento zákon prejde aj cez hlasovaciu mašinériu tohto parlamentu. Možno, že by neprešiel, keby si podaktorí poslanci spomenuli na svoje svedomie, keby z času na čas nejaký čas postáli v lekárňach a presvedčili sa, že mnohí ľudia si nemôžu vybrať bazálne lieky, pretože nemajú potrebné peniaze. Možno by im pomohlo oživiť vlastné svedomie, keby navštívili nemocnice a porozprávali sa s lekármi, ktorí pracujú v takých zložitých a ťažkých podmienkach. Niekedy im chýbajú aj tie najzákladnejšie potreby, a pritom majú troj-, štvornásobne nižšie mesačné príjmy ako členovia správnych rád poisťovní a iných štruktúr.
Je namieste si postaviť otázku, kde sú tie miliardy, stovky miliárd, ktoré boli získané z privatizácie? Tie peniaze súčasných dôchodcov, ktoré boli vložené do výstavby teraz privatizovaných podnikov.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, prosím vás...
J. Ševc, poslanec: Žiaľ, ľudia sa iba radi odvolávajú na svedomie, ale v skutočnosti ho nemajú radi, najmä keď nemlčí, keď im pripomína, čo všetko by mali robiť, aby boli skutočnými ľuďmi. Človek je majster, ako učičíkať svoje svedomie. Najlepšie je pokrytectvo a kvázi odborné argumenty a zajacovcov, ktorí nám ich predložia zo zištných dôvodov, je dosť. Naše zdravotníctvo, či sa vám to páči alebo nie, môže zachrániť iba návrat k všetkému pozitívnemu, čo v ňom zdravotnícke služby doteraz vykonali.
Je iba človek a služba pre jeho potreby. Robme preto všetko pre jeho úctu, a nie pre komerčné ciele jednotlivcov. KSS je jednoznačne proti navrhovaným opatreniam a nemôže podporiť predkladanú novelu. Je to na úkor občana. Zasiahne to viac ako 500-tisíc ľudí a bolo by tragédiou a je aj tragédiou tejto vlády, keď siaha na podstatu života dôchodcom a chudobným ľuďom. Verím, že ľudia chápu, o čo tu ide. Chápu amorálnosť tejto vlády a zdvihnú hlas odporu. KSS ich v tomto podporí. Pôjdeme medzi ľudí a budeme im hovoriť pravdu. To je naša povinnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že faktické pripomienky... Ľubomír Lintner.
Nech sa páči, pán poslanec Lintner, faktická.
Končím možnosť hlásiť sa s faktickými pripomienkami.
Nech sa páči.
Ľ. Lintner, poslanec: Ja som si povedal, že nebudem reagovať faktickými poznámkami. Ja si vážim partiu poslancov Komunistickej strany Slovenska, lebo si ich vážim, ako som ich poznal z hľadiska postojov, ktoré tu majú. Z pohľadu ideológie sa rozchádzame, ale cením si ich postoje. Len by som chcel, prosím vás, keď vystupujete, nepoužívajte demagógiu. Proti každej demagógii sa vždy budem stavať. Pretože viete, teraz hovoriť o doktorovi Zajacovi, že je ten najhorší, ktorý prichádza s tým, aby sa ešte podmienky v zdravotníctve zhoršili, to je demagógia. Lebo potom musím povedať aj za to obdobie pred rokom 1989, lebo keby bolo také fantastické, tak asi by sme, ja by som rád žil v krajine, ktorá by prijímala Spojené štáty americké do Varšavskej zmluvy alebo Francúzsko do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Nie je to tak. V päťdesiatom roku, keď sme išli do Viedne a mali sme chlieb s maslom, tak sa na nás dívali s otvorenými ústami, čo to máme. Teraz, keď prídete tiež a máte natretý chlieb s maslom, tiež sa dívajú, ale úplne z iného pohľadu. Ja si cením, že zastávate také postoje, aké zastávate. A treba si otvorene zasa uvedomiť, že to, že ste v parlamente, je aj dôsledkom zlyhania politických elít, ktoré viedli túto krajinu do roku 1989. To je pravda. A v tomto zmysle vás prosím, nie demagógia, vecná stránka veci.
Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ševc chce reagovať.
Nech sa páči.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Ja nechcem diskutovať, bolo by to zbytočné, pán Lintner. Demagógia je demagógiou a ja na vašu demagógiu nebudem odpovedať.
Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za obsažnú faktickú poznámku. Ďalej v rozprave vystúpi pani Klára Sarközy.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Zdravotníctvo je odvetvie, ktoré má bezprostredný vplyv na život a zdravie každého z nás. Od jeho úrovne závisí osud každého jedinca. Za uplynulých niekoľko desiatok rokov sme si príliš zvykli na to, že zdravotníctvo je zadarmo. Počuli sme o tom aj pred chvíľou, aké to bolo dobré. Vďaka socialistickému vnímaniu fungovania zdravotníctva dlh rezortu ku koncu roku 2002 prekročil 40 miliárd korún. Bolo totiž naivné očakávať, že akýkoľvek, hoci aj verejnoprospešný systém bude fungovať efektívne, ak nebude organizovaný tak, aby zásady ekonomiky platili pre každú jednotku v systéme. Na efektivite však musí mať záujem pacient, lekár, lekárnik, jednoducho všetci. V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného uvádza, že si vláda uvedomuje zodpovednosť za zabezpečenie podmienok pre čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva a zaväzuje sa konať v jeho záujme, v záujme jeho zlepšovania. Chce zvýšiť efektívnosť vo využívaní financií určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a urobí kroky, ktoré zvýšia efektívnu dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti.
V nadväznosti na tieto kroky prichádza na rad ako ďalší bod programu prebiehajúcej schôdze v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon má byť súčasťou systémových zmien v zdravotníctve, ktoré sledujú predovšetkým zastavenie rastu dlhu, zvyšovanie efektívnosti systému, mobilizáciu súkromných zdrojov a zníženie očakávania občanov od poskytovania zdravotnej starostlivosti za súčasných poistných podmienok. Z pôvodného vládneho návrhu zákona sa v dôsledku zhruba viac ako 80 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov stala takpovediac poslanecká novela zákona, ktorá má byť navyše len predchodcom veľkej novely zákona o zdravotnej starostlivosti. Preto ma dnes ráno udivovalo, keď som si prečítala v novinách stanovisko pána poslanca Biroša, či podporí tento návrh zákona a on sa vyjadril tak, že áno, však de facto je to z našej dielne. Tak by sme sa mali teraz dohodnúť, že z dielne koho je ten zákon. Ja sa prikláňam k tomu, že je to poslanecko-vládny návrh zákona, aby som už teraz nepovedala, že je to vládno-poslanecký.
Predložená novela má tri hlavné ciele. Po prvé, je to nové vymedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti na základe povinného zdravotného poistenia, zmluvného pripoistenia a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Po druhé, zavádzanie nových poplatkov v zdravotníckych zariadeniach, a po tretie, zmena pravidiel cenotvorby v oblasti liekov. A, samozrejme, tým dôjde aj k novému zloženiu kategorizačnej komisie.
Musíme si všetci uvedomiť, že reforma zdravotníctva vlastne nie je ani o politike, hoci teraz je to ťažko inak vnímať. Všetci ju však robíme pre seba, pre každého obyvateľa Slovenskej republiky bez ohľadu na politickú príslušnosť jedinca. Ide nám o snahu pomôcť občanovi, aby každý človek mal v prípade potreby kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Strana maďarskej koalície pristupuje k celej problematike zmeny systému zdravotníctva zodpovedne a uvedomuje si potrebnosť navrhovaných zmien, bez ktorých zefektívnenie systému je nepredstaviteľné. Čo nám však aspoň dnes do desiatej hodiny prekážalo, bolo to nepredloženie presného harmonogramu ďalších krokov zo strany ministerstva, kedy dôjde k predloženie podstatných zákonov, ktoré sú úzko spojené s pripravovanou koncepciou reformy zdravotníctva. Zaujímali nás hlavne nasledovné kroky ministerstva a pána ministra, to znamená, kedy sa predloží avizovaná veľká novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý má problém legislatívy zdravotnej starostlivosti upravovať komplexnejšie, ďalej zákon o zdravotnom poistení, nový Liečebný poriadok, zákon o ochrane zdravia, kúpeľný zákon, zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zákony o komorách, o poskytovateľoch a zariadeniach zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych povolaniach. Preto sme žiadali pána ministra zdravotníctva o predloženie koncepcie ďalších pripravovaných zmien v rámci reformy zdravotníctva. Ja som to uviedla aj pri prvom čítaní, keď som vystupovala, že bez toho, aby sme tieto podklady nemali na stole, veľmi ťažko budeme v druhom a treťom čítaní hlasovať za tento návrh zákona. Pán minister nám dnes o desiatej hodine rozdal časový harmonogram, takže tým to splnil.
Musíme si všetci uvedomiť, že zdravotníctvo nie je a nikdy nebolo zadarmo. Môžeme o tom hovoriť, že je tam článok 40 ústavy. Áno, ja musím povedať, a pri týchto príležitostiach to vždy zopakujem, že je to veľmi nešťastné, že aj pri novelizácii ústavy v januári 2001 sa nám nepodarilo tento bod odtiaľ dostať von a nepodarilo sa nám to pre to, že nikdy na to nebola politická vôľa. Práve preto, že to tam zostalo aj naďalej, jednak v gestorskom výbore, ale jednak aj v ústavnoprávnom výbore a potom aj v spoločných výboroch sme museli hľadať cestu a možnosť, ako sa vyhnúť tomu, aby sa z tohto zákona stal protiústavný zákon.
Treba si uvedomiť, a myslím si, že kto rozmýšľa triezvo, tak každý vie, že zdravotníctvo nikdy nebolo bezplatné. Za zdravotníctvo vždy niekto platil, v súčasnosti platí a aj v budúcnosti bude platiť. Platíme zato v rámci zdravotného poistenia a je veľká skupina, za ktorých platí štát. Ale bezplatné zdravotníctvo, pevne verím, že aspoň na tom sa dohodneme, nikdy nebolo a nikdy nebude.
Špecifikovaním, čo je predmetom doplnkového poistenia, sa vlastne dosiahla komercionalizácia v zdravotnom poistení. Zdravotné poisťovne budú môcť voľne konkurovať so svojimi službami a klient si bude môcť reálne vybrať poisťovňu, ktorá mu so svojimi službami a produktmi najviac vyhovuje. Doteraz totiž bolo pacientom fakticky jedno, v ktorej zdravotnej poisťovni sú poistení. Nebolo to síce celkom tak, pretože poznáme turizmus, ktorý nastal medzi poisťovňami hlavne vtedy, keď sa nejaká nová poisťovňa objavila na trhu a zo začiatku aspoň začala ponúkať nejaký iný balíček.
Zavedením poplatkov má predkladaný zákon okrem iného obmedziť nadbytočnú spotrebu, ktorá často vôbec nie je potrebná. Môžeme sa o tom presvedčiť už teraz, hoci novela ešte ani nevstúpila do platnosti. Úbytok pacientov v nemocniciach je už dnes badateľný, čo svedčí aj o zneužívaní systému. Hmotná zainteresovanosť pacientov bude z ich strany viesť k tomu, že budú od zdravotníckych zariadení požadovať vyššiu úroveň služieb a zároveň prinúti ľudí, aby sa viac starali a dbali o svoje zdravie. Pevne verím, že postupom času sa podarí pacientov presvedčiť o tom, že najdôležitejšia je prevencia, a pevne verím, že aj na prevenciu budeme vynakladať väčšie zdroje peňazí. Vždy je lepšie začať skôr s prevenciu, ako potom už liečiť chorobu.
Rozšírením širokej palety sociálnej medicíny sme zasa na druhej strane odbremenili od poplatkov dojčatá prijaté s chorou matkou, matky prijaté s chorými dojčatami, osoby v hmotnej núdzi, deti s nariadenou ústavnou výchovou, osoby v bezvedomí, ťažko zdravotne postihnuté osoby v sociálnej núdzi s príjmom menej ako dvojnásobok životného minima a ďalšie. Niektorí odborníci dokonca pripomínajú príliš širokú paletu ľudí, ktorých sa bude osobne týkať. V tejto súvislosti musím poznamenať, že pre mňa tu zostal naďalej jeden nedostatok, ktorý by som porovnala asi tomu, aký bol zákon o rodinných prídavkoch ešte predtým, ako sme to novelizovali. Aj tam sa mi zdala nejaká diskriminácia medzi skupinami, pretože niekedy stačilo o 10 - 15 korún mať väčší príjem na to, aby rodič nedostal prídavok na dieťa, teraz mám tento problém vtedy, keď sme oslobodili občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi, pretože tu tiež môže nastať taká situácia, že niekto má o pár korún väčší príjem a už oslobodený nie je. Takže tu je určitá diskriminácia.
Preto vítam, že podľa legislatívneho plánu v treťom štvrťroku sa bude schvaľovať nový zákon o zdravotnom poistení. Pevne verím, že dovtedy sa nám podarí vychytať tieto nedostatky, ktoré sú v zákone, a uvidíme, čo nám tento zákon v praxi prinesie. Pretože sme sa pozmeňujúcimi návrhmi usilovali zlepšiť tento zákon, ale určite technika a prax nám ukážu, že v zákone sú ešte nedostatky, ktoré, pevne verím, že potom veľká novela zákona už odstráni.
V novele sú stanovené platby za pobyt v nemocnici, za návštevu lekára, za recept, za sanitku, ktoré so zdravotnou starostlivosťou priamo nesúvisia. Preto je rozumné, aby si každý priplácal. Preto je tu nová definícia o zdravotnej starostlivosti.
Hlavný problém zdravotníctva spočíva v rozpore medzi priširoko definovanou zdravotnou starostlivosťou a finančnými prostriedkami, ktoré na ňu štát môže vynaložiť, ako aj neschopnosťou zdravotníctva na únosnú mieru obmedziť sociálnu funkciu zdedenú zo socializmu. Či sa nám to páči, či nie, ten problém tu bol a momentálne ešte je. Preto bolo treba niečo s tým robiť, a preto bolo aj v programovom vyhlásení vlády hovorené dosť v širokej miere o tom, že treba spraviť reformu jednak zdravotníctva, jednak potom sociálnej sféry.
Je len zbožným želaním poslancov Strany maďarskej koalície, aby predložená novela zákona o zdravotnej starostlivosti v súčinnosti s ostatnými pripravovanými krokmi prispela k stabilizácii systému zdravotníctva, k odstráneniu príčin vzniku dlhov a k postupnému zlepšeniu celkového poskytovania zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade tento zákon, pretože ide o čiastkový zákon, ja si dovolím tvrdiť, že je to aj nesystémový zákon, neberme to ako reformu zdravotníctva, ale berme to tak, že je to štartovací model a ide o to, aby to bol predreformný zákon, a pevne verím, že práve s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali v gestorskom výbore aj v ostatných výboroch, sa nám podarí túto reformu potom naštartovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážená pani poslankyňa, ja neviem, čo vás viedlo k tomu, že ste konštatovali, že dlhy v zdravotníctve 40 miliárd korún sú vďaka socialistickému systému fungovania zdravotníctva. Neviem, čo všetko ešte na socializmus nakydáte. Neviem, aké by boli dlhy, keby sa tak ako za socializmu budovali zdravotnícke zariadenia, nové nemocnice, o akých dlhoch by sme potom mohli hovoriť. Na rozdiel od vás som naozaj rád, že článok 40 v Ústave Slovenskej republike zostal a že nebol vypustený, že existuje bezplatná zdravotná starostlivosť. Pýtam sa, prečo by občania Slovenskej republiky, najmä tí starší, ktorí celý život platili zdravotné poistenie, teraz si mali opäť priplácať. Nemyslím si a nesúhlasím s vami, keď ste konštatovali, že je dobré, aby si občania priplácali za recepty, aby si priplácali za vyšetrenia. Áno. Podľa môjho názoru to súvisí so zdravotnou starostlivosťou. A chcem len povedať, že ma to prekvapuje, pretože vy tu síce reprezentujete Stranu maďarskej koalície, čiže predovšetkým občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Chcem vám pripomenúť, že práve aj v tých južných oblastiach je veľmi veľa ľudí bez práce, je vysoká nezamestnanosť a mnohí si nebudú môcť doplatiť ani tých 20 korún za recept, ani tých 20 korún za lekárske vyšetrenie. Čiže ma to trošku prekvapuje, že Strana maďarskej koalície sa dala na cestu tvrdého pravicového systému a ide podporiť túto vládnu novelu, ktorá je v hlbokom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.
Komunistická strana Slovenska, ako to konštatoval vo svojom vystúpení za poslanecký klub predseda našej strany Jozef Ševc, túto novelu nepodporí. Je to protiľudová novela, je to antisociálna novela, je to protihumánna novela.
Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, presne vám ubehol čas.
Pani poslankyňa Sárközy chce reagovať.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Myslím si, že je zbytočné opakovať to, čo som povedala, pretože keby ste pozorne počúvali, tak ja som vysvetlila, prečo nemôže byť bezplatná zdravotná starostlivosť. Ale s demagógiou, ktorú tu šírite, sa my nechceme prieť. Samozrejme, treba s tým súhlasiť, že tí občania, ktorí sú dnes v dôchodkovom veku, platili do poisťovne. Lenže, žiaľbohu, nikto nevie do dnešného dňa, že fakticky platby, ktoré išli pod tým heslom, že idú do poisťovne, za čo boli tie platby. Nechcem to rozširovať, pretože potom demagógia z mojej strany by bola asi taká istá ako z vašej, kam tie peniaze išli. A po druhé. Sú veci, s ktorými, myslím si, že nikdy nebudeme súhlasiť. Vy budete hovoriť svoje stanovisko, ktoré ste obhajovali dobrých pár desiatok rokov, a to, prečo som hovorila, že dlhy sú práve následkom socialistického systému zdravotníctva, no práve preto, pretože každá spoločnosť si musí uvedomiť, koľko peňazí môže dať na zdravotníctvo zo svojho hrubého domáceho produktu. Ak dopyt a predaj nie sú v rovnováhe, tak sa to niekde musí odzrkadliť. Tu sa to odzrkadľovalo práve v dlhu, ktorý narastal z roka na rok, a práve preto, že nebolo definované, na koľko táto spoločnosť má.
Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja som si hovoril, že nebudem vystupovať v rámci bobríka mlčania, ale predsa len jeden dodatok si neodpustím. Páni, veď keď sa v tejto krajine bude všetko dávať zadarmo... No dobre. Mám byť ticho? Je to zbytočné. A keďže som sa neprihlásil, nech sa páči. Môžem, len sa musím prihlásiť. (Reakcie z pléna.) Hádam to zvládneme. Poviem vám potom, keď sa budem môcť prihlásiť, keď bude niekto, kto bude viesť schôdzu. Ja si to zapíšem.
Nech sa páči, pán poslanec Biroš.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. Veľmi intenzívne vnímam ako poslanec - lekár, ktorého sa v prípade schválenia bude priamo týkať celý proces prerokovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Viem sa vcítiť do pocitov tých občanov, ktorí sú presvedčení, že každá návšteva u lekára ich pripraví o nejakú korunku, i tých z vás, ktorí majú obavy, že hlasovanie za tento návrh zákona zníži alebo dokonca im zoberie priazeň u voličov. Dokonca celkom chápem aj zástupcov farmaceutických firiem, ktorí slovenskú verejnosť bez škrupúľ pripravujú na to, že zavedenie pevného doplatku pacienta obmedzí jeho prístup k cenovo dostupným liekom, prídu predsa o značnú časť finančných zdrojov, ku ktorým sa bez problémov po znížení doplatku pacienta po skončení kategorizácie dostávali tým, že tieto lieky sa v oveľa väčšom rozsahu predpisovali.
Som však presvedčený o tom, že občan, napokon, pochopí potrebu týchto zmien a bude rozumne zvažovať každú návštevu u lekára alebo zdravotníckeho zariadenia, alebo použitie dopravy do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia a v konečnom dôsledku ocení to, že nebude nútený tráviť dlhé hodiny v čakárňach ambulancií lekárov a že lekár bude mať viac času na každého pacienta, čo pri súčasnom nápore pacientov nie je vždy celkom dobre možné. Moje presvedčenie ma tiež vedie k tomu, že potom, ako predkladateľ súhlasil so zapracovaním ďalších našich podnetov do návrhu zákona, ktoré zmäkčili celú filozofiu dopadu navrhovaných platieb na občana, podporíte tento návrh aj vy pani poslankyňa a páni poslanci.
Dovolím si len pripomenúť najzásadnejšie akceptované zmeny prijaté prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, za ktoré by sme mali hlasovať. Ide v porovnaní s predloženým návrhom najmä o po a zavedenie požadovanej jednej platby vo výške 50 korún za hospitalizáciu, obmedzenie maximálneho počtu dní, za ktoré platbu možno vybrať na 21 dní pri tej istej hospitalizácii. Toto obmedzenie sa však netýka hospitalizácie v liečebni pre dlhodobo chorých. Po b odstránenie prerozdelenia vybratej platby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v ambulancii medzi lekára a zdravotnú poisťovňu. Po c značného rozšírenia okruhu osôb oslobodených od úhrady platieb počas hospitalizácie i v ambulancii a oslobodenie od platenia platby za výdaj zdravotníckej pomôcky u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.
Keďže som zástancom účelného predpisovania liekov nie však preto, aby som dobrý a kvalitný liek pacientovi nedoprial, ale, naopak, aby pre toho, kto liek, a to aj drahý, skutočne potrebuje, bol vždy k dispozícii, netrápi ma, že farmaceutické firmy prídu o významný zdroj ziskov v Slovenskej republike, ak neprehodnotia svoj doterajší prístup k určovaniu maximálnej ceny lieku. Týmto vyjadrením však nechcem poprieť ani ich právo na primeranú mieru zisku z predaja liekov na slovenskom trhu. Stotožňujem sa aj s vyjadreniami niektorých svojich kolegov poslancov, že návrhom tohto právneho predpisu sa skutočná zmena pomerov v rezorte zdravotníctva, ktorú niektorí označujú aj slovom reforma, nezačala. Predkladateľ sa však nikoho o tom nesnaží presvedčiť. Pri pozornom čítaní dôvodovej správy sa to dá zistiť.
Účelom predloženého návrhu je začatie procesu významného vytvárania stabilných podmienok na fungovanie činnosti v zdravotníctve, obmedzenie nadmernej a prebytočnej spotreby, postupné zastavenie rastu dlhu a zabezpečenie vyrovnávania bilancie v systéme zdravotného poistenia. Verím však, že rezort zdravotníctva v krátkom čase začne napĺňať plánované legislatívne úlohy, s ktorými sa zabezpečí nielen naplnenie programového vyhlásenia vlády, ale aj vyhlásenie najvyššieho predstaviteľa rezortu zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vzhľadom na to, čo som uviedol, chcem podotknúť, že poslanci za Alianciu nového občana budú hlasovať za schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)