P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ešte pred začiatkom rokovania o tomto bode programu sa pán poslanec Cabaj hlási s faktickou poznámkou.

Zapnite pána poslanca Cabaja.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. 28. februára zomrel náš bývalý kolega pán profesor Pavol Števček. Chcem poprosiť všetkých, aby sme si jeho pamiatku uctili minútou ticha.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o minútu ticha, panie poslankyne, páni poslanci.

(Minúta ticha.)

Ďakujem.

Chcem vás ďalej informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a poslanci: Abelovský, Antošová, Cagala, Čaplovič, Přidal, Rusnáková, Vážny, Zmajkovičová. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč. Ďalej vás chcem informovať, že Slovenská televízia z dnešného rokovania bude robiť záznam, ktorý odvysiela dnes večer, a zároveň mi dovoľte, aby som túto skutočnosť ako dar vedenia Národnej rady dal pánovi poslancovi Jarjabkovi, ktorý sa dnes dožíva 50 rokov, ku ktorým mu blahoželáme. (Potlesk a smiech zo sály.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý ste dostali ako tlač 121. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 121a.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade minister zdravotníctva pán Rudolf Zajac.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladá ho ako iniciatívny návrh vlády Slovenskej republiky na základe programového vyhlásenia vlády mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Účelom predloženého návrhu je začatie procesu postupného vytvárania stabilných podmienok na fungovanie činnosti zdravotníctva, obmedzenie nadbytočnej a nadmernej spotreby v systéme zdravotného poistenia, ale bez zníženia kvality a efektívnej dostupnosti. Dovolím si zdôrazniť, že nepredkladáme reformný právny predpis, za čo nás kritizujete, ale predkladáme právny predpis, ktorý je prvým krokom nevyhnutným k možnosti začatia skutočnej reformy zdravotníctva, a to krokom, bez ktorého sa reforma začať nedá.

Obsahom návrhu je nové vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zavedenie spoluúčasti pacienta za hospitalizáciu, za návštevu lekára poskytujúceho primárnu starostlivosť a lekára poskytujúceho sekundárnu starostlivosť, za vydanie lieku, za vydanie zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny predpísanej na lekársky predpis a hradenej zo zdravotného postenia. Takisto čiastočná úhrada za použitie bežnej zdravotníckej dopravy. Zavedením pevného doplatku poistenca za lieky vrátane posilnenia postavenia účastníkov kategorizačného konania, ktorí nesú zodpovednosť za financovanie systému zdravotného poistenia. V tejto novele zabezpečujeme uľahčenie vstupu generík na trh s preferenciou cenového kritéria. V novele odstraňujeme niektoré aktuálne aplikačné problémy, ktoré sa vyskytli v praxi. Súčasne v tejto novele zabezpečujeme plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, z ktorých sa zmluvné strany vzdali úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú občanovi jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany.

Niekoľkokrát, najmä na rokovaniach piatich výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, sme zdôrazňovali, že zavedením jednotlivých platieb za poskytovanie služieb súvisiacich s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a úhrady za použitie dopravnej služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude mať očakávaný negatívny dopad na občana v priemere 49 korún mesačne v prípade dodržania terajšej frekvencie vyšetrovaní a návštev. Súčasne bude mať pozitívny dopad na rozpočty, verejné rozpočty poisťovní v sume zhruba jednej miliardy a rovnako len za dodržania tejto frekvencie. Takisto bude mať dopad na rozpočty poskytovateľov vo výške 1,6 miliardy pri dodržaní dnešnej nadmernej frekvencie. Ak sa podarí naplniť sledovaný cieľ smerujúci k zníženiu rozsahu poskytovania ambulantnej aj ústavnej starostlivosti, dopad na občana bude výrazne nižší, dovolím si povedať, že aj bez toho, aby sme ohrozili občana - pacienta, ako sa to najmä v poslednom období zvyklo zdôrazňovať.

Môžem konštatovať, že predkladaný návrh zákona sa stretol s rôznymi reakciami. Chcem vás oboznámiť s tým, že od času zaradenia zákona na rokovanie parlamentu sme využili spolu s poslancami tak opozície, ako aj koalície ubehnutý čas veľmi plodne a účelne. Absolvovali sme veľký rad rokovaní s rôznymi skupinami poslancov, so stavovskými organizáciami a aj s občianskou verejnosťou. Písomne alebo ústne bolo predložených viac ako 400 návrhov, z ktorých sme mohli akceptovať 82. Zmeny, ktoré sme si osvojili a ktoré budú predložené v správe gestorského výboru, sa týkajú najmä zavedenia jednej platby za hospitalizáciu s určením maximálneho počtu dní hospitalizácie na 21, a to v sume 50 korún okrem hospitalizácie liečebne dlhodobo chorých, odstránenie deľby vybratej platby medzi poskytovateľa a poisťovňu. Výrazne sme rozšírili okruh osôb oslobodených od úhrady platieb počas hospitalizácie najmä o tehotné ženy prijaté do ústavnej starostlivosti v súvislosti s rizikovým tehotenstvom alebo pôrodom, o novonarodené dieťa, o osobu s duševnou poruchou, ktorej povaha predstavuje riziko ohrozenia života svojho alebo iných, o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, o nositeľa ocenenia striebornej, zlatej a diamantovej Jánskeho plakety a o osobu, kde najmä z dôvodov karantény, teda pri infekčných ochoreniach bolo možné nariadiť hospitalizáciu v záujme jej ochrany a ochrany jej okolia. Rozšírenie okruhu osôb oslobodených od úhrady platieb v ambulancii - osoba pri poskytovaní preventívnej starostlivosti vrátane povinného očkovania a pri poskytovaní dispenzárnej starostlivosti, osoba pri opakovanej návšteve u toho istého lekára v ten istý deň, osoba pri opakovanej návšteve nadväzujúcej na poskytovanie tej istej zdravotnej starostlivosti, o osoby s duševnou poruchou, ktorej povaha predstavuje riziko ohrozenia života zdravia tejto osoby alebo jej okolia, nositelia striebornej, zlatej, diamantovej Jánskeho plakety a osoby súvisiace s bezpríspevkovým darovaním krvi. Ďalej sa oslobodili od platby za poplatky za lekársky predpis osoby s ťažkým zdravotným poskytnutím, ide najmä o kolostomické vrecká a iné pomôcky. Zaviedli sme paušálny doplatok za dopravu do a zo zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi zariadeniami vo výške 2 koruny za kilometer, respektíve 1 korunu za kilometer u osôb s ťažkým zdravotným poskytnutím, ktorá však nie je odkázaná na individuálnu dopravu. Úhrady nákladov za dopravu do a zo zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi zariadeniami z povinného poistenia u osoby, ktorej sa poskytuje onkologická liečba alebo kardiochirurgická liečba, alebo u osoby, ktorá je napríklad v dialyzačnej liečbe, teda tam, kde preprava je jednoznačne súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Sprecizovali sme konanie o kategorizáciu liekov a zdravotníckych pomôcok s dôrazom hlavne na odstránenie možných ohnísk korupcie. Upravili sme kategorizáciu liekov začatú podľa doterajšieho kategorizačného predpisu. Rozšíril sa obsah poistných produktov v zmluvnom nepovinnom pripoistení. Novo sa vymedzil pojem zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje nielen zdravotná starostlivosť, ale aj služby spojené so zdravotnou starostlivosťou. Chceme vás ubezpečiť, že všetky pripomienky smerujúce k odstráneniu pochybností o ústavnosti predkladaného návrhu sme odstránili, rovnako sme odstránili aj legislatívnotechnické pripomienky niektorých poslancov. Neakceptovali sme len tie vecné pripomienky, ktoré neboli v súlade s filozofiou predloženého návrhu.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 26. februára 2003 zobrala na vedomie informáciu o postupe člena vlády podľa § 94 ods. 2 zákona Národnej rady pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona č. 277/1994 Z. z. Možno preto konštatovať, že vláda vyslovila súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli odsúhlasené.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Som presvedčený, že vláda urobila všetko pre to, aby sa tento návrh stal vami poslancami parlamentu Slovenskej republiky akceptovateľný.

Chcem vysloviť poďakovanie aj tým pánom a paniam poslankyniam, ktorí sa podieľali na príprave pozmeňujúcich návrhov nezávisle od toho, či sú z opozície alebo z koalície. Verím, že na základe tejto správy a predloženého návrhu podporíte novelu, a tým umožníte začatie reálnej reformy zdravotníctva, reformy, ktorá má v prvom rade slúžiť občanovi ako klientovi tohto systému.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

Pán poslanec Novotný, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu, tlač 121a, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 121, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 121, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 141 zo 14. januára 2003 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 121, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Po druhé. Gestorský výbor dostal dva pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Patakyho, ktorý nie je členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo - gestorského výboru. Pozmeňujúcimi návrhmi sa výbor zaoberal. Prvý pozmeňujúci návrh je zapracovaný v spoločnej správe pod bodom 67 a druhý pozmeňujúci návrh bol zohľadnený v pozmeňujúcom návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 70a z 24. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 54 z 12. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. z 19. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien - výpis zo zápisnice z 13. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 21 zo 17. februára 2002.

Po štvrté. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. februára 2003. Súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona dňa 13. februára 2003. Uznesenie navrhnuté spravodajkyňou výboru nesúhlasiť s vládnym návrhom zákona nezískalo súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ďalší návrh súhlasiť s predloženým návrhom zákona, ktorý podala poslankyňa Mária Sabolová, nezískal súhlas požadovanej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Týchto doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov je spolu 83, máte ich uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať.

Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Po prvé. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc o bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8 9, 10, 12, 14, 17, 18, 20, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 52, 53, 54, 55, 57, 58, 59, 60, 62, 64, 66, 68, 69, 70, 71, 73, 74, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82 a 83, tak ako to máte v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďalej, gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc o bodoch 1, 3, 11, 13, 15, 16, 19, 21, 23, 24, 43, 47, 51, 56, 61, 63, 67, 72 a 75, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru neschváliť tieto body. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo - gestorského výboru č. 22 z 27. februára 2003.

Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať ctených poslancov, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky za poslanecké kluby týchto pánov poslancov - za stranu Smer pán poslanec Chovanec, za Komunistickú stranu Slovenska pán poslanec Ševc, za SMK pani poslankyňa Klára Sárközy, za ANO pán poslanec Peter Biroš, za KDH pani poslankyňa Anna Záborská, za HZDS pán poslanec Milan Urbáni a za SDKÚ pán poslanec Milan Gaľa. Ďalej sú písomne do rozpravy prihlásení páni poslanci a poslankyne Hanzel, Madej, Angyalová, Blajsko, Džupa, Podracká, Ondriaš, Bauer, Murgaš, Ondrejka, Mušková, Kolesár, Soboňa, Tibor Bastrnák, pani poslankyňa Belohorská a posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Paška.

Nech sa páči, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Chovancovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub strany Smer.

Pán poslanec, máte slovo.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Moje vystúpenie bude pozostávať z troch častí. V prvej časti si vás dovoľujem informovať o zásadných stanoviskách poslaneckého klubu Smer, v druhej časti sa vás pokúsim odbornými argumentmi presvedčiť o niektorých záležitostiach, s ktorými z vecného dôvodu nesúhlasíme, a v tretej časti by som sa chcel vyjadriť k niektorým častiam zákona, k nie všetkým, pochopiteľne, pretože k niektorým častiam budú diskutovať moji kolegovia z poslaneckého klubu Smer.

V prvej časti chcem konštatovať po prvé. Poslanecký klub Smer nemôže podporiť predloženú novelu zákona. Žiadne pozmeňujúce návrhy nemôžu zmeniť pre nás neprijateľnú filozofiu zákona. Sú to len kozmetické úpravy, ktorými nie je možné znenie zákona pozitívne zmeniť. Druhé konštatovanie poslaneckého klubu Smer.

Chcem informovať vás i verejnosť, že právni experti Smeru v prípade prijatia zákona v predloženom znení budú iniciovať jeho podanie na Ústavný súd v presvedčení jeho protiústavného znenia. Po tretie. Poslanecký klub Smer upozorňuje aj na jeden významný prvok v prerokúvanom návrhu zákona. Deľba moci v modernom štáte znamená, že ide o funkčnú deľbu, v ktorej výkon zákonodarnej moci patrí zásadne parlamentu, teda iba vydáva prvotné právne normy a výkonnej moci sa ponecháva vo výslovných zmocňovacích klauzulách právo vydávať vykonávacie právne predpisy. Na túto skutočnosť reaguje aj rokovací poriadok, keď v § 68 ods. 4 uvádza, že návrh vykonávacieho právneho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný. Z rozsahu zmocňovacieho ustanovenia, ale podstatne aj z vecného hľadiska je zrejmé, že ak má zákon zmysluplne regulovať veľmi zložitú problematiku, tak je potrebné, aby vykonávacie predpisy nadobudli účinnosť spolu s posudzovaným návrhom zákona. Keďže vykonávacie predpisy neboli predložené, je zrejmé, že v praxi dôjde k príliš dlhému právnemu vákuu do vydania týchto vykonávacích predpisov, a čo nie je nepodstatné, ide o zásadný presah výkonnej moci do moci zákonodarnej, keď zmocňovacie ustanovenia prekračujú medze zákona a majú sa upravovať ňou veci, ktorých právna úprava patrí do zákona. V zastúpení poslaneckého klubu Smer dávam preto procedurálny návrh, aby sme predložený návrh zákona navrhovateľa vrátili s tým, že dopracovaný návrh predloží aj s návrhom vykonávacích predpisov tak, aby nadobudli účinnosť spolu so zákonom.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som sa pokúsil načrtnúť hlavné body, pre ktoré nemôžeme tento zákon podporiť. Rád by som sa vrátil do obdobia, keď sme tu diskutovali o programovom vyhlásení vlády. Ak ste tu boli alebo ak si pamätáte na toto vystúpenie, a pán minister určite, mali sme v podstate úplne rovnaké hodnotenia stavu zdravotníctva, ako pán minister veľmi správne popísal v programovom vyhlásení vlády. Už niekoľkokrát som opakoval vetu, ktorú asi pánu premiérovi bolo veľmi ťažko zapracovať, a síce vetu o tom, keď pán minister konštatuje, že musíme prijať základné zdravotnícke zákony. Zdôrazňujem to preto, aby sme si trošku obnovili pamäť, v akom stave a v akej situácii, v akom rozvrátenom stave a v rozvrátenej situácii pán minister Zajac rezort zdravotníctva preberal. Je naozaj neodpustiteľné, že niekoľko rokov, keď bola politická zodpovednosť na mnohých kolegoch, ktorí tu dnes sedia, sa v zdravotníctve v podstate nič pozitívne neudialo. To, čo som teraz povedal, v podstate som len konštatoval to, čo pán minister veľmi správne opakovane zdôrazňoval. Krátko po tomto spoločnom konštatovaní a popisovaní stavu, v ktorom sa zdravotníctvo nachádza, sme začínali mať rozdielne názory na spôsob reformy zdravotníctva. Je pochopiteľné, že pán minister ako predstaviteľ exekutívy má možnosť tieto svoje názory formulovať v zákonoch, pochopiteľne, mne neostáva nič iné, ako niektoré záležitosti pripomienkovať a dopĺňať. Myslím si, že zmeny v názore na reformu nevyplývajú len z toho, že ja som členom strany, ktorá má určite bližšie od stredu doľava ako pán minister, ktorý reprezentuje stranu skôr liberálnu, ktorá uznáva v určitom zmysle iné hodnoty. Domnievam sa, že tieto zmeny v posudzovaní reforiem vyplývajú aj z miery poznania. Dovolím si tvrdiť, že poznám veľmi dobre situáciu v chode zdravotníctva na úrovni ambulancií, nemocníc, krajskej nemocnice v spolupráci s klinickými pracoviskami. Prišiel som od lôžka pacienta. Už samotný tento fakt, pochopiteľne, ma vedie k inému náhľadu na celkovú problematiku a predovšetkým k inému náhľadu na pacienta. Pán minister prišiel z podnikateľského prostredia, kde, samozrejme, má iné skúsenosti, inú mieru poznania z tejto oblasti. Myslím si, že dosť zásadne sa menia naše postoje v tom, ako vnímame pacienta. Domnievam sa, že pán minister vníma pacienta skôr ako istý trhový prvok v celom systéme zdravotníctva, ja pacienta vnímam predovšetkým ako prvok, ktorému má zdravotníctvo slúžiť ako také. Pacienta nevnímam, zdôrazňujem, lebo toto, myslím si, že je najdôležitejšie, pacienta nevnímam ako prvok, ktorý je zodpovedný za finančnú stratu. Pacienta nevnímam ako prvok, ktorý je zodpovedný za nadspotrebu v zdravotníctve. Som presvedčený, že finančné straty a nadspotreba zdravotníctva je niekde úplne, ale úplne inde ako v pacientovi.

Prečo je príčina finančnej nedostatočnosti v našom systéme. Po prvé. Domnievame sa, že zásadná príčina finančnej nedostatočnosti je v rozvrátení pravidiel, ktoré v zdravotníctve panujú. Vo zvrátených mechanizmoch, ktoré v zdravotníctve existujú, neporiadok ako hlavný motív v zdravotníctve, čo vôbec existuje už mnoho rokov. Toto sú základné príčiny, pochopiteľne, spolu s tým, že zdravotníctvo je nedofinancované. Ekonómovia vypočítali, že ak by si bol štát plnil tie normy, ktoré si musí každý občan plniť, že zdravotníctvo by bolo saturované asi o 600 miliárd viac, ako je tomu doteraz. Ale nemyslím si, že táto záležitosť je tá najpodstatnejšia, lebo nech by prišiel do zdravotníctva ktokoľvek, uznávam, nedokázal by zázračným prútikom dokázať to, aby sa zrazu nalievali finančné prostriedky do zdravotníctva. Veľmi dobre si uvedomujeme sociálno-ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko nachádza, a preto je nemysliteľné, aby na tej úrovni sociálno-ekonomickej situácie, na akej sa Slovensko nachádzalo, sme mali absolútne nadštandardné možnosti pôsobenia financií v zdravotníctve. To určite nie. Chcem však povedať, že reforma zdravotníctva sa nerobí ani jeden, ani desať rokov. Aj v tých najvyspelejších krajinách je reforma zdravotníctva kontinuálny proces. Žiaľ, nedá mi opätovne s veľkou nevôľou konštatovať, že desať rokov, minimálne desať rokov zdravotníctvo zaspalo, nerobilo žiadne reformy, a preto sme tam, kde sme teraz. To kratučké obdobie, čo priznávajú všetci, či už koaliční alebo opoziční, keď viedol ministerstvo pán kolega poslanec Viliam Soboňa, bolo veľmi krátke na to, aby zásadným spôsobom mohol tento proces zmeniť.

Dovoľte mi, prosím, aby som teraz povedal, o čom sa my domnievame, aké sú najzásadnejšie chyby a nedostatky v systéme. Chyby a nedostatky, ktoré zásadným spôsobom deformujú normálne fungujúci systém zdravotníctva a zásadným spôsobom spôsobujú obrovský únik finančných prostriedkov zo zdravotníctva. Chcem vás presvedčiť, že nie pacient je tá hlavná príčina nadspotreby, ale práve tie mechanizmy, o ktorých vám teraz chcem povedať.

Po prvé. Sme presvedčení o neodôvodnenom financovaní mnohých zdravotníckych zariadení a činností. Len si pozrime, koľko máme nemocníc. Úplne zbytočných, ktoré vôbec nie sú potrebné na zabezpečenie adekvátnej liečebnopreventívnej starostlivosti. Je štandardné, že v jednom okrese máme dve nemocnice. Je tragikomické, ak v jednom okresnom meste sa nachádzajú alebo nachádzali tri oddelenia toho istého klinického odboru. Už som to spomínal aj v médiách. Neprejdete dve, tri ulice v Bratislave, aby ste nenašli ďalšie a ďalšie nemocnice. A to nie je len otázka nemocníc. Ale to je otázka ich vybavenia, náročnosti vybavenia a podobne. Iba niekoľko málo príkladov. Švédsko, ktoré je desaťnásobne rozlohou väčšie, ktoré má o niekoľko miliónov obyvateľov viac, má menej pôrodníc, ako má Slovensko. My v pohode financujeme pôrodnice, ktoré odvedú za rok 150 - 180 - 200 pôrodov.

Vážení priatelia, keď som ja nastupoval do praxe, toto som ja dokázal odviesť za jeden mesiac pri 3 600 pôrodoch. Dnes máme pôrodnice so 150 pôrodmi. A to nie je len samotný pôrod, ale veď tá nemocnica potrebuje vybavenie, odborné zázemie a podobne. Dnes máme na Slovensku 52 transfúziologických oddelení, kde sa všade robí diagnostika. Ako prezident Červeného kríža som mal príležitosť poznať systém zdravotníctva, organizovanie aj transfúziologickej služby v Európe. Nikde na svete, nikde v Európe som sa s týmto nestretol. Všade sú vytvorené centrá, krv sa zváža, diferencuje sa a vyšetruje sa tam.

Zásadný problém, ktorý v našom zdravotníctve je, že nemáme kvalitnú ambulantnú sieť. My musíme robiť všetko pre to, aby sme zdravotnú starostlivosť priblížili k pacientovi, ale na úrovni ambulantnej siete, a nie na úrovni nemocníc. Preto som pána ministra podporil pri prerokovaní v gestorskom výbore, keď sa zásadným spôsobom pokúsil presadiť návrh, aby sa v určitom zmysle utvorila sieť, aby nebola licencia čisto viazaná len na obvod. Podporil som ho spolu s pánom poslancom Soboňom aj preto, že niektorí poslanci z koalície si neosvojili tento návrh. Je to dôkaz toho, že sa naozaj snažíme posudzovať vecné záležitosti v zákone a chceme tým pomôcť riešiť tie problémy, ktoré sú naozaj pre reformu dôležité. A tento bod, pán minister, je veľmi dôležitý, ktorý sa vám podaril presadiť do tohto zákona.

Neviem prečo pán minister nevyužil príležitosť pri kontakte s verejnosťou, aby neupozorňoval verejnosť na to, že nie je najlepšia zdravotná starostlivosť tá, ktorú majú v nemocnici, keď je na ich ulici alebo v ich okrese.

Uisťujem vás pán minister, že keď začneme o tom hovoriť, budem prvý pri vás a budem vysvetľovať občanom, že nie je v ich záujme, nie je v dokonalejšej zdravotnej starostlivosti potrebnej nemocnice v ich okrese, ale že nemocničnú starostlivosť treba centralizovať. Škoda, že sme nevyužili túto príležitosť na základné informácie pre pacienta a že sme ich neustále zaťažovali nezmyselnými poplatkami a tým, že vlastne oni sú vinní za to, že existuje v zdravotníctve nadspotreba. Nie, oni určite nie sú. Ak by sme dokázali zastaviť financovanie týchto neskutočne zbytočných zariadení, ostalo by nám nepomerne viac finančných prostriedkov, ako čo žobrácky povyberáme z 20 korún. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, situácia v nemocniciach je taká, že si vyrábame pacientov. Že je v eminentnom záujme primára oddelenia, aby si pacientov vyrábal, z občanov preklasifikúval na pacientov preto, aby dokázal opodstatnenosť svojej pôsobnosti. Štúdia na základe kritérií Európskej únie v Čechách dokázala, že 25 percent hospitalizácií v Čechách je absolútne zbytočných. Dovolím si tvrdiť, že u nás je to viac ako 25 percent, ďalších 15 percent je spochybňujúcich. Ak k tomu prirátame obložnosť, ktorá sa pohybuje rádovo okolo 60 - 70 percent, aký lepší dôkaz môžeme mať, že polovica nemocníc je úplne zbytočných.

Ďalej by som chcel upozorniť na neuveriteľné disproporcie v počtoch zdravotníckych zariadení. Dovoľte mi použiť príklad. V Trenčíne na jednu posteľ pripadá 1,21 alebo 1,22 pracovníka. Máme nemocnice, kde na jednu posteľ pripadá dva a pol i viac pracovníkov. Prečo financujeme absolútne zbytočne tieto pracovné miesta. Chceme riešiť z peňazí zdravotníctva prípadnú nezamestnanosť? Koľko finančných prostriedkov sa zbytočne takýmto spôsobom minie?

Vážené kolegyne a kolegovia, v pohode, úplne v pohode mnoho rokov, posledné mesiace nevynímajúc, financujeme oddelenia, ktoré s trojnásobným počtov lekárov, zdôrazňujem s trojnásobným počtom lekárov vykonávajú o 20 percent výkonov menej ako iné oddelenia. Neprekáža nám to? Nie je tu únik, absolútne zbytočný únik finančných prostriedkov? A to nejde len o samotný výkon denných služieb, ale to je zaistenie nočných služieb. V týchto zariadeniach, ktoré som spomínal, pri 20-percentnom odvedenom menšom výkone vykonávajú nočnú službu štyria lekári. V tých zariadeniach, kde je trojnásobný počet menej lekárov a kde vykonávajú o 20 percent viac výkonov, slúžia dvaja lekári. Nehovoriac už o tom, koľko finančných prostriedkov stojí adekvátne prístrojové vybavenie.

Ďalšia vec. V pohode už niekoľko rokov, posledné mesiace nevynímajúc, akceptujeme neskutočné mzdové diferenciácie v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov. Akceptujeme úplne v pohode stále kapitačné platby.

Vážené kolegyne a kolegovia, pre tých, ktorí nie sú zdravotníci alebo ktorí nepoznajú túto problematiku, dovoľte mi, prosím, aby som vám ju vysvetlil. Princíp kapitačnej platby spočíva v tom, že lekár je platený od počtu vlastníctva zdravotníckych kariet. Nie od výkonu. Nie podľa toho, či kvalitne svoju prácu vykonáva, nie podľa toho, či kvalitne vykonáva prevenciu, nie to, čo všetko s pacientom spravil, či ho dobre liečil alebo nie, ale jednoducho podľa počtu zdravotníckej dokumentácie. Chcem uistiť, že títo privátni lekári vrátane gynekológov, samozrejme, majú niekoľkonásobne, zdôrazňujem, niekoľkonásobne vyššie mzdy ako profesori na klinikách, ako primári oddelení, ako erudovaní lekári pri lôžku. Spomeňte si, vážené kolegyne a kolegovia, s akou pohodou sme takmer schválili vďaka poslancom z KDH nie, ale s akou pohodou sme schvaľovali zákon o verejnej službe, kde sme strop pre týchto mimoriadnych odborníkov, s ktorými sa pýšime všade vo svete a v Európe, určili finančný strop 12- tisíc korún. Lekári, ktorí sú kapitovaní, majú niekoľko násobne vyšší príjem bez toho, že by spätne museli dokumentovať svoju odbornú činnosť a zručnosť. Nuž je toto normálne, vážení priatelia? Naozaj je pacient vinný za to, že desiatky a stovky miliónov korún unikajú zo zdravotníctva?

Poisťovne. Pýtam sa, na čo sú nám v súčasnom systéme poisťovníctva dve, tri, štyri, päť poisťovní? Poisťovne v súčasnom legislatívnom a právnom chaose nerobia nič iné, sú to v podstate distribútori finančných prostriedkov, ktorí si žijú veľmi dobre zo 4-percentného správneho fondu. Nie je i teraz vhodné a namieste, aby sme uvažovali, aspoň kým sa zabehne, kým príde normálna legislatíva v poisťovníctve, znížiť tento správny fond? Nie je to ďalší zdroj finančných prostriedkov a netlačiť a nerobiť vinníka pacienta za únik finančných zdrojov. Ja im zo srdca želám, pretože poisťovne pokladám za najdôležitejší alebo jeden z najdôležitejších prvkov v systéme bezosporu, ale až vtedy, keď prijmeme adekvátny zákon. Keď im dáme právomoci, keď im dáme možnosti kontroly, sankčných opatrení a podobne. Potom má význam, tento zákon to naozaj nepatrne začína štartovať, ale naozaj len nepatrne, potom vznikne význam viacerých poisťovní, potom vznikne konkurencia a podobne. Dodnes, vážení priatelia, desať rokov to nikomu nechýbalo, v pohode sme prijali skutočnosť, že Perspektíva skrachovala a nikto nevie, prečo skrachovala, kde sú finančné prostriedky a podobne.

Ešte hádam slovo k toľko diskutovanej preskripcii. Znovu absolútne neadekvátne a odborne neodôvodnené, zdôrazňujem odborne neodôvodnené, viníme pacienta za to, že máme zvýšenú preskripciu. Prosím vás pekne, akým spôsobom môže zvýšiť preskripciu pacient. Predsa od odbornosti lekára závisí, že pacienta vyšetrí a skonštatuje, že pacient je zdravý a pošle ho domov. Ak lekár zistí, že je chorý, no tak mu predpíše lieky. Prečo má lekár záujem predpisovať viac drahších liekov.

Pán minister tiež nie celkom, myslím si, že vhodne začal hovoriť o turistike ako liekovej turistike. Pán minister pred ním dokonca dával zoznamy, koľko kto predpisuje. Nuž ale toto je záležitosť ministrov? Veď predsa ministri majú právo a majú možnosti prijať také legislatívne úpravy, majú také možnosti kontroly, aby zabránili nadspotrebe a zbytočnému predpisovaniu liekov. Veď je predsa neúnosné, aby jeden lekár, ktorý má rovnakú štruktúru poistencov, napísal dvadsaťkrát viac. Stačí jedna návšteva lekára z poisťovne a dá mu k náhrade tieto finančné prostriedky a je to vyriešené, a nemusím hovoriť o turistike. Nakoniec sa človek ani nečuduje tým firmám, že nijakým spôsobom chcú byť úspešné na trhu, ale na to je exekutíva, aby tieto spôsoby likvidovala. To proste nie je riešenie, že niekomu poviem, že to zneužíva. A o tom, že je to zneužívanie, to je skutočne pravda. To znamená, znovu nie v reťazci nadspotreby je pacient, ten je na prvom mieste, ale zásadný problém existuje v bodoch medzi lekárom a distribútorom a distribútorom a výrobcom liekov.

Dovoľte mi teraz niekoľko poznámok k zákonu č. 277. Chcem povedať a dopredu upozorniť, že nie som právnik ani nemám ambíciu nejakým spôsobom diskutovať o tom, čo je a čo nie je právne, myslím si, že sa ešte vyšantia na tomto zákone právnici Národnej rady, som presvedčený, že aj právnici pána prezidenta, a som presvedčený, že aj právnici na Ústavnom súde. Napriek tomu si dovolím z môjho pohľadu, z pohľadu občana a z pohľadu lekára vysloviť niekoľko úvah, ktoré sa mi naozaj nezdajú dosť dobre legislatívne čisté alebo právne čisté. Ešte raz sa ospravedlňujem za prípadné chyby alebo nedostatky vo vyjadrovaní, pretože naozaj táto problematika nie je mi úplne blízka. Som prekvapený konštatovaním pána ministra, že sa odstránili všetky protiústavné kroky alebo znenia.

Dovoľte mi, aby som vám popísal situáciu v gestorskom výbore a nehodnotil som ju ja, ale bol tam taký znalec ústavného práva, ako je pán doktor Valko, tam bola situácia asi 15 minút, kde hrozilo, že sa zákon stiahne, lebo dôvodová správa, ktorá je predložená, má niekoľko protiústavných opatrení. Nakoniec to kolega veľmi šikovne, myslím si, dokázal vyriešiť úžasnou konštrukciou, že za predpokladu, že neschválime tento a tento odsek, že neschválime tento a tento odsek, a za predpokladu, že príde z pléna takýto a takýto návrh, potom to možno nebude ústavné. Nuž vážení, ak v poslednom gestorskom výbore sa má takto uvažovať, pýtam sa, pán predseda i vás, aká je kultúra rokovania. Opakovane som vás podporoval, pán predseda, v tom, keď ste argumentovali, že by mali byť vecné návrhy a podobne. Naozaj oceňujem vašu snahu, nuž ale, je kultúra rokovania v tom, keď v poslednom gestorskom výbore musíme prijať neskutočné konštrukcie, aby neprišiel protiústavný návrh? Neviem.

Niekoľko vecí len komentujem. Ako občan, lekár, no neviem, či je dosť dobre správne, ale možno to je, ale predsa len sa mi zdá čudné, aj keď som, samozrejme, že všetkými desiatimi za tie výnimky, ktoré sú tam, že jedna choroba alebo jeden pacient s chorobou má výnimku, druhý nemá výnimku. Nuž o čo je horší pacient s ťažkým epileptickým záchvatom ako pacient, ktorý, trebárs, má psychické ochorenia alebo niečo podobné? O čo je horšia stará pani, ktorá si zlomí krček stehennej kosti a musí ležať nejakých šesť mesiacov alebo ja neviem niekoľko týždňov ako, trebárs, tehotná žena, aj keď som gynekológ - pôrodník a viem veľmi dobre a neskutočne to vítam, že výnimka u tehotnej ženy je. Ja sa domnievam, že toto je tak na hranici možno v určitom zmysle diskriminácie pacientov a chorôb.

Ďalej. Zisťovanie sociálneho statusu. Naozaj si nedokážem dosť dobre predstaviť, viete, ja vediem oddelenie, jedno veľké 90-lôžkové oddelenie, ale nedokážem si teraz predstaviť, akým spôsobom budem viesť sestry či staničné, či lekárov, alebo ja to mám skúmať, či je taký sociálny status alebo iný status, či musí platiť alebo nemusí platiť. Predsa mňa musí predovšetkým zaujímať, ako pomôžem pacientovi, akú má chorobu, aký operačný výkon spravím, aký medikamentózny postup zvolím, a nie o to, či on má 20 korún na to alebo 50 korún nemá.

Takisto spôsob platieb poplatkov. Hovoril som o tých predpisoch. Trošku ma zaráža a naozaj sa obávam, aby sme sa nedostali až do takých úsmevných reakcií, že zákon predpokladá vymáhanie trebárs 20-korunového poplatku zo štátnej ambulancie exekúciou. Prosím vás pekne, viete si predstaviť, že sa rozbehne exekučný proces za účelom vymáhania 20 korún? Ja viem, sú to absurdnosti, ktoré dúfam, že sa v živote nevyskytnú, ale tento zákon to v podstate nevylučuje.

Takisto si dovolím skomentovať platby v sanitných vozidlách. Vieme si predstaviť konkrétne situáciu, že vodič sanitného vozidla bude rozvážať štyroch občanov, štyroch pacientov a teraz jednému za prvých 5 km bude účtovať 50 halierov, potom niekoho vysadí, budú traja, bude účtovať 66 halierov, potom prejde o päť ulíc ďalej, bude už účtovať korunu, lebo už ostanú a dvaja, a posledných 20 km ostane jeden, tak bude účtovať 2 koruny. Čo keď pacient povie, vážení, ale veď vy ste prešli o tri ulice ďalej, prečo ja by som sa mal podieľať na celkovom kilometre, keď tie 4 km ste prešli okľukou. Viete, sú tu niektoré také zákony, možno drobnosti na prvý pohľad, ale domnievam sa, že v právnych úpravách by to nemalo byť. To môže byť v takej diskusii medzi kolegami, ale inak nie.

Právnici, ale nielen oni mi potvrdili oprávnenosť mojich nejasností okolo zadefinovania kúpeľnej starostlivosti ako zdravotnej starostlivosti. Pýtam sa, je ňou len bezprostredná kúpeľná starostlivosť nadväzujúca na ústavnú starostlivosť, alebo je ňou aj kúpeľná starostlivosť podľa § 20 ods. 1 ako následná zdravotná starostlivosť. Mám na mysli kúpeľnú starostlivosť podľa prílohy č. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Nemôžem si pomôcť, ale som presvedčený, že tento bod naozaj nie je zákonom riešený. To teraz budeme prijímať pozmeňujúce návrhy? Nikto z nás nebude vedieť, o čom budeme hlasovať. Ja sám som mnoho hodín strávil nad tým zákonom, ale naozaj, keď budem môcť radiť, ako máme hlasovať, tak mi to už skutočne nie je jasné.

Taktiež vypustenie lekárenskej starostlivosti ako druhu zdravotnej starostlivosti vyvoláva, a to nielen medzi lekárnikmi, rozpaky a odmietanie.

Teraz si dovoľujem odcitovať presné znenie pripomienok právneho rozboru o lekárenskej starostlivosti, pretože som si ho osvojil, je to formulácia právna, možno vás presvedčím skôr ako mojimi občiansko-medicínskymi právnymi úvahami. Podľa navrhovaného znenia § 2a zákona o zdravotnej starostlivosti sa medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti začleňujú v oblasti lekárenskej starostlivosti: výdaj lieku, spracovanie údajov na magnetickom nosiči, a to podstatné, o čom budem hovoriť, poučenie o používaní liekov. Právnici vykonávajúci rozbor tvrdia: Vychádzajúc zo zásad výkonu povolania lekárnika a pravidiel pre činnosť lekární a lekárnikov, ako sú upravené v zákone o liekoch a v zákone o povolaní lekárnika a etického kódexu v ňom obsiahnutom, vyčlenenie poučenia o používaní lieku zo zdravotnej starostlivosti poskytovanej v lekárni, lekárenskej starostlivosti považujeme za nevhodné a rozporné s uvedenými predpismi. Odborné poučenie poskytnuté lekárnikom pacientovi je možné považovať za jeden zo základných prvkov jeho odbornej činnosti ako zdravotníckeho pracovníka. Odopretie alebo obmedzenie takejto služby pacientovi, respektívne jej prípadné neskoršie spoplatnenie by preto mohlo mať charakter zamedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti aj s príslušnými dôsledkami podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Ale hovorím, to je zas jeden z bodov, kde sa budú môcť vyžiť právnici. Mohol by som uviesť ešte niektoré ďalšie spochybňujúce znenia, ale myslím si, že to stačilo a ešte budú vystupovať niektorí ďalší kolegovia.

Chcel by som sa teraz podrobnejšie zmieniť o obsahovej, vecnej stránke zákona č. 277 a osobitne, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, sa chcem zmieniť o tej časti, povedal by som, poplatkovej, ktorá robí práve z pacienta vinníka za nadspotrebu, za nedofinancovanie zdravotníctva. Pán minister opakovane zdôrazňoval, že zmyslom zákona je obmedzenie nadspotreby, ako aj snaha o prísun aspoň časti finančných prostriedkov do finančne insuficientného systému. Z tohto pohľadu by som bol schopný pochopiť príplatky, ktoré zákon predpokladá zaviesť pri hospitalizáciách. Systémovejšie by však nepochybne bolo, ak by sa najskôr prijali také opatrenia, ktoré by zamedzili lekárom prijímať na oddelenia pacientov, u ktorých hospitalizácia nie je potrebná, ktoré by zamedzili vyplácanie týchto nezmyselných hospitalizácií. To by sa však museli prijímať systémové zákony s adekvátnym postavením poisťovní, ich kontrolných i sankčných mechanizmov a mnohé ďalšie. Toho času, žiaľ, nie je tomu tak.

Príplatok za recept čiastočne spĺňa predstavu predkladateľa, ale len čo sa týka prísunu istej časti financií do systému. Opakovane som zdôrazňoval, že pacient má len minimálnu možnosť ovplyvniť nadspotrebu liekov, pretože nie on, ale lekár rozhoduje o predpísaní druhu lieku i počtu balení. Problém je na úplne inom mieste takzvanej nadspotreby liekov, a síce v bodoch medzi lekárom a distribútorom a výrobcom lieku.

Teraz by som požiadal, vážené kolegyne a kolegovia, o trošku pozornosti, aj keď si uvedomujeme, že už hovorím dlhšie, ale hovorím za poslanecký klub, pretože vlastne z nasledujúceho konštatovania chcem potom jeden pozmeňujúci návrh a pevne verím, že sa mi podarí vás presvedčiť, že pozmeňujúci návrh je naozaj akceptovateľný za predpokladu, že nebude prijatý procedurálny návrh.

Ani jednu ambíciu pána ministra, a to si dovolím tvrdiť, však nespĺňa príplatok pacienta pri návšteve lekára. Občan navštevuje lekára mnohokrát nie z vlastnej vôle, potrebuje potvrdenie, hlási sa z nemocnice, potrebuje ísť k špecialistovi. Častejšie návštevy u lekára u nás v porovnaní so zahraničím súvisia s tým, že naši obvodní privátni lekári nemajú jednoducho odbornú prípravu adekvátnu v hraničných odboroch, tak ako je to bežne v zahraničí. Náš obvodný lekár neovláda základy z odbornej otorinolaryngológie, z dermatovenerológie, oftalmológie a z ďalších odborov. Preto odosielajú týchto pacientov k odborníkom po prípadných pokusoch zvládnuť ochorenie vo svojej ambulancii. Naši lekári nemajú spravidla ani základné vybavenie, ktoré je nevyhnutne potrebné na niektoré vyšetrenia, ktoré bežne v zahraničí vo všeobecnej ambulancii lekári majú a využívajú. Poznám, a to zdôrazňujem, veľmi dobre situáciu vo vybavení gynekologických ambulancií. Len malá časť má sonografické prístroje, ale iba minimálna časť má kvalitné sonografické prístroje. Len malá časť má najzákladnejšie nástrojové vybavenie na najpotrebnejšie operačné výkony. Všetko sa odosiela do nemocnice, pacienti sa redistribuujú do rôznych ambulancií, a nie ich vinou, ale pýtam sa, vážení, prečo by oni mali mať záujem pracovať, prečo by mali mať náklady na ten alebo onaký výkon, keď sú platení za to, že vlastnia ich zdravotnú kartu. A ak sa niekto domnieva, že z dvadsiatich korún, ktoré zostanú privátnemu lekárovi, že ich použije na prístrojové vybavenie, dovoľte mi, aby som sa tomu pousmial. Stačí si dnes všimnúť pri tých finančných mzdových prostriedkoch, ktoré privátni lekári, gynekológovia v obvodoch poberajú, koľko dnes investujú do vybavenia zdravotných ambulancií. Či tam nie sú lízingy áut a podobne alebo iné zariadenia.

Áno, minimálna časť pacientov sa možno i z dlhej chvíle potrebuje vyžalovať svojmu lekárovi. Ak sú aj takí, a iste sú, budeme trestať všetkých dvadsaťkorunovými poplatkami? Ako zvyšujú spotrebu títo pacienti? Nakoniec lekár má predsa ich zdravotnú kartu, je platený, ako som povedal, na základe toho, že spadá do jeho obvodu. Zákon naďalej predpokladá akceptáciu nezmyselnej kapitačnej platby, teda ako som spomenul nie za výkon, nie za kvalitnú odbornú činnosť, za prevenciu, ale za počet kariet. Koľko kariet má, toľko finančných mzdových prostriedkov dostáva.

Nedá mi byť trošku osobnejší, pán minister, so záujmom som si pozrel jednu televíznu besedu, s akou pohodou ste diskutovali so zástupcom privátnych lekárov. Bolo to skutočne veľmi dojemné, ako ste si vzájomne akceptovali argumenty a tak ďalej, pretože naozaj táto kategória zdravotníckych pracovníkov je jediná, ktorá získa finančné prostriedky z dvadsaťkorunových platieb. Mrzelo ma však trošku, že pri konštatovaní dotyčného lekára, že u nás proste len čo má dieťa teplotu, tak ihneď matka ide k lekárovi, naopak, v Amerike si správna matka zoberie nejakú publikáciu a prečíta si, čo má robiť, keď má vysokú teplotu. Nuž ďakujem pekne, ak chceme naše zdravotníctvo dostať do toho, aby sme matky učili nie navštíviť lekára, ale aby si chytro pozreli, čo majú robiť pri teplote. Myslím si, páni kolegovia ma informovali, že nejaký záznam z tej besedy je aj v Zdravotníckych novinách, tak si pozriem presnejšiu formuláciu.

Ako som už spomenul, nehovoriac už o tom, že títo privátni gynekológovia majú niekoľkonásobne vyššie mzdy ako naši odborní vlajkonosiči, naši profesori kliník, ktorými sa chválime a ktorým sme my schválili a schválime strop 12-tisíc korún.

Dovoľte mi, zareagujem ešte na jednu poznámku, keď som túto skutočnosť spomenul v gestorskom výbore, bolo mi odpovedané, že to je záležitosť manažmentu nemocnice. Nuž pýtam sa, vážení priatelia, a ešte raz zdôrazňujem, že som z trenčianskej nemocnice, ktorej manažment je uznávaný, a oprávnene, zdôrazňujem, oprávnene i pánom ministrom, nakoniec pán riaditeľ nemocnice je poradca pána ministra, nuž odkiaľ má finančné prostriedky manažment trenčianskej nemocnice zvýšiť mzdové prostriedky pre lekárov, keď mne ako primárovi oddelenia ráno chýbajú dvaja - traja lekári, ja mám problém fyzicky obsadiť operačné sály, zákrokové sály, ambulancie, sonografické vyšetrenia a podobne. Ja nie som v situácii môjho kolegu, ktorý tu má za ten istý a nižší výkon 30 lekárov. Odkiaľ môžu zobrať títo páni z manažmentu nemocníc finančné prostriedky. Nemocnice pracujú v jednom obrovskom chaose. Bol som v zdravotnej komisii VÚC Trenčín. Bolo to úplne skľučujúce, nikto nevedel, kde patrí, nikto nevedel, aké sú protokoly, nikto nevedel, odkiaľ bude dotácia, proste nechali sme túto situáciu s nemocnicami nejakým samospádom, že sa postupne tieto nemocnice nejakým spôsobom zlikvidujú alebo neviem ako. Nebolo by lepšie nejakou logickou úlohou, nejakou akreditáciou, nejakým zvážením, ja teraz vôbec nemám akreditáciu na mysli, zvážiť na základe posúdenia minister, poisťovňa, VÚC, štátna správa, zvážiť, áno, toľkoto zdravotníckych zariadení sme schopní odfinancovať ďalšie nie. Nie, my to proste nevykonávame, my viníme pacienta za to, že si dovolí prísť k lekárovi a zaplatí len dvadsať korún. (Potlesk.)

O tom, že táto kritika alebo tento postoj nie je ojedinelý, svedčí napríklad poznámka, znovu zopakujem situáciu z výboru pre zdravotníctvo, keď nás pani predsedníčka informovala o tom, že ju telefonicky informovala, myslím si, že zastupujúca riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za predpokladu, že sa tento zákon takto prijme, že uvažuje o tom, aby sa znížila kapitácia. Úplne logická úvaha, pretože keď má niekto troj-, štvornásobne vyšší príjem ako pán profesor z kliniky, tak je logické, že keď bude mať ďalších 12 000 korún za mesiac, že asi by bolo namieste, aby sa znížili finančné prostriedky a aby sa dostali do systému. Udivila ma trošku reakcia pána ministra, ktorý komentovanie pani riaditeľky hodnotil ako zbytočné, ako nejaké zasahovanie do problému alebo tak nejako, neviem presne tú formuláciu.

Teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, dúfam, že som vás s týmito argumentmi presvedčil. Aby sa odstránila zo zákona, keď už nič iné, tak aspoň povinnosť platby dvadsať korún pri návšteve lekára, pretože to naozaj pokladám za neodôvodnené, nenaplňujúce ambíciu predkladateľa. To pokladám za najdôležitejšie. Tie peniaze jednoducho nepôjdu do systému, pôjdu do vreciek privátnych lekárov. Nepôjdu do nemocníc, nepôjdu na kvalitnejšie vybavenie, určite nie. Niekomu sa môže zdať, nuž čo je to dvadsať korún, treba však zísť dolu, možno aj z týchto našich poslaneckých vládnych lavíc, a poznať, ako ľudia žijú. Sú mnohí a mnohí, ktorí uvažujú aj nad dvadsaťkorunovou investíciou, myslím si, že by to bolo pekné gesto nás poslancov, keby sme ich aspoň tejto dvadsaťkorunovej nezmyselnej platby ušetrili.

Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že ak už zákon bude prijatý, čo zrejme opozícia nie je schopná zvrátiť, aj keď jeho neprijatie by som pokladal za najlepšie riešenie, aspoň tento pozmeňujúci návrh prijmete, lebo, ako som ho odôvodnil, poplatok dvadsať korún naozaj nemá najmenšie opodstatnenie.

Nakoniec pán minister opakovane a veľmi správne zdôrazňuje, že v krátkom časovom úseku budú prijaté ďalšie závažné zdravotnícke zákony. Sme prví pripravení podporiť ho v zákone, ktorý hovorí o nemocenskom poistení. Nuž prečo, keď v júni predkladáme novelu, prečo nevyčkať nejaký mesiac a pripraviť kvalitný zákon, ktorý nebude mať legislatívne spochybnenie a ktorý vyčistíme aj z odbornej stránky.

Vážení priatelia, ospravedlňujem sa, že som si dovolil odčerpať vzácny čas tejto rozpravy, ale jednoducho to, čo som povedal, som pokladal za potrebné povedať, vyplýva to z môjho poznania, možno sa mýlim, vyplýva to z môjho poznania, z mojich skúseností v záujme riešenia problému.

Pán minister, a ja mu na tomto mieste chcem poďakovať za to, že opakovane zdôrazňuje veľmi dobrú kooperáciu v spolupráci aj s opozičnými poslancami a naozaj mnoho návrhov prijal ani nie tým, že som to oficiálne písal, ale jednoducho diskusiou a boli akceptované. Osobitne si vážim to a myslím si, že aj pán minister vzájomne, že sme sa podporili vo veľmi dôležitom bode licencií v ambulanciách.

Preto, prosím, prijmite konštatovania, o ktorých som hovoril, že som ich naozaj myslel úprimne, vecne, v záujme toho, aby sme prijali dobrý zákon.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)