P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, faktické poznámky nie sú.
Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Anka Záborská.
A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci. Cieľom reformy zdravotníctva, ako ju predstavila vláda v programovom vyhlásení, je zastaviť negatívny vývoj dlhu, stabilizovať situáciu prijatím legislatívnych, ekonomických a odborných krokov a vytvoriť bázu na rozvoj zdravotnej starostlivosti v systéme riešenia inštitúcie verejného zdravia a verejného zdravotníctva, štátnych a neštátnych zložiek vrátane občana. K tomuto modelu sa minimálne vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo prihlásili nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci. Pol roka po voľbách rokujeme o zákone, ktorý síce definuje niektoré pojmy, zavádza systém poplatkov za starostlivosť súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou a sprehľadňuje kategorizáciu liekov, ale zároveň vytvára v spoločnosti negatívnu mienku o reforme zdravotníctva.
Do tohto stavu sme dospeli preto, že občania aj odborná verejnosť napriek všetkým diskusiám a reláciám stotožnili i reformu zdravotníctva so zákonom o verejnej službe a prerokúvaným zákonom o zdravotnej starostlivosti. Oba spomínané zákony riešia čiastkové problémy systému, nie sú to zákony koncepčné, a preto ma mrzí, že sme si pri nich už takmer vyčerpali trpezlivosť spoločnosti.
Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia podporia zákon, ale zároveň sa obracajú na pána ministra, aby dodržal svoje slová, ktoré dal pri jednej z diskusií o zákone poslancom, že predloží vládou schválenú koncepciu reformy zdravotníctva s vecnými krokmi v ťažiskových zákonoch a dopadom na občanov, odbornú verejnosť i poistný systém. Bolo by zaujímavé počuť alebo čítať analýzu hovoriacu nielen o čiastkových údajoch o nákladoch na lieky, ale takú, ktorá by hovorila o vyhodnotení prospechu pre pacienta, o dopade drahých originálov nielen na rozpočet poisťovní, prípadne na verejné financie, ale aj na kvalitu života pacienta, na dĺžku jeho práceneschopnosti, na jeho hospitalizáciu, prípadne invalidizáciu. Niekedy ma mrzí, že sa v spoločnosti dehonestuje lieková politika a lieky ako také a ako som raz čítala v jednom elaboráte, lieky sú nielen nákladmi, ale oveľa viac sú úžasným produktom ľudského umu a práce, produktom, ktorý má hádam najvyššiu pridanú hodnotu.
Jedným z problémov, ktorý rieši prerokúvaný zákon, je aj systém fixného doplatku. Je to problém, o ktorom sa nielen diskutuje, ale aj často sa zneužíva a zneisťuje sa obyvateľstvo. Dovoľte mi preto k nemu niekoľko slov. V súčasnosti úhrada ceny čiastočne hradeného lieku zdravotnými poisťovňami sa rozdelila v určitom, kategorizačnou komisiou stanovenom pomere medzi poisťovňou a pacientom. Ak dodávateľ znížil cenu lieku o určitú hodnotu, tak sa táto odpočítala len z podielu hradeného pacientom, pre poisťovňu zostala výška podielu nezmenená, to znamená, že platca zo solidárnych prostriedkov niesol bremeno úhrady ďalej. Okrem nadspotreby sa stáva pri súčasnom platnom systéme, že liek na úhrade ktorého by sa mal podieľať aj pacient, bol v plnej miere hradený zo solidárneho balíka a pacient prestal byť motivovaný hospodárne s ním zaobchádzať.
V novele zákona sa navrhuje, aby sa celá suma, o ktorú sa cena lieku zníži, odpočítala z časti, ktorú hradí poisťovňa, a pacientov doplatok by sa nemenil. Bremeno individuálnej úhrady pacientom by sa reálne zvýšilo a poisťovňa by bola zvýhodnená. Myslíme si, že ani jeden, ani druhý spôsob nie je dobrý a hlavne spravodlivý. Navrhujeme, aby sa pri zmene ceny čiastočne hradeného lieku zachoval pomer určený kategorizačnou komisiou a aby na tomto zvýhodnení profitoval tak individuálny, ako aj solidárny platca. Pri tomto systéme sa nemôže stať, aby sa lieky presúvali z jednej kategórie do druhej, a tým narastala aj neodôvodnená preskripcia. Zároveň výchovný charakter ceny lieku by bol štandardne zachovaný, až kým by nedošlo k jeho prekvalifikovaniu kategorizačnou komisiou.
Dovoľte mi teraz, aby som vám predniesla pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov k tlači č. 121.
Zo spoločnej správy, kde gestorský výbor navrhuje hlasovať o bodoch en bloc schváliť, žiadam vyňať bod 2, bod 22 a bod 55 na samostatné hlasovanie s odporúčaním neschváliť ich. Súčasne navrhujem tieto nové znenia príslušných ustanovení vládneho návrhu zákona.
Po prvé. V bode 1 návrhu § 2 vrátane nadpisu znie: Zdravotná starostlivosť. Ods. 1. Zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby, ďalej len osoba, ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník, § 54 ods. 3 - poskytuje sa v zdraví, chorobe, tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.
Po druhé. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku a liečbu vrátane rehabilitácie, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu, záchrannú zdravotnú službu a osobitnú zdravotnú starostlivosť, poskytuje sa formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti a formou ústavnej zdravotnej starostlivosti, odkaz na § 17 až 20.
Po tretie. Zdravotná starostlivosť je aj lekárenská starostlivosť a kúpeľná starostlivosť.
Po štvrté. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti členovi lodnej posádky na palube námornej lode upravuje osobitný predpis 1a.
Po piate. Lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný predpis 1b.
Po šieste. Ochranu zdravia ľudí upravuje osobitný predpis 1c.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 1a, 1b a 1c znejú.
Prvý § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení prerokúvaného zákona 1a zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej platbe, 1b zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, 1c zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Krátke zdôvodnenie máte v spoločnej správe. V druhom bode spoločnej správy sa síce v ods. 3 uvádza kúpeľná starostlivosť, že je tiež zdravotnou starostlivosťou, ale jej obsah sa zužuje len na takú zdravotnú starostlivosť, ktorá je priamym pokračovaním liečebného procesu a ktorá súčasne nadväzuje na predchádzajúcu ústavnú starostlivosť. Také vymedzenie kúpeľnej starostlivosti však nielenže nepostihuje celú kúpeľnú starostlivosť, ktorá je garantovaná v § 20 tohto zákona ako následná zdravotná starostlivosť, ale ani nie je v súlade s obsahom prílohy č. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98 o Liečebnom poriadku. Rovnaká filozofia zdôvodnenia je aj čo sa týka zákona o lieku.
Pozmeňujúci návrh č. 2. V článku 2 v bode 2 návrhu § 3a vrátane nadpisu znie: Úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti: po prvé, osoba uhrádza zdravotnému zariadeniu ústavnej starostlivosti za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti odkaz 5a, ak nie je oslobodená od povinnosti podľa ods. 10 písm. a): po a 50 Sk za služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti najviac za 21 dní tej istej ústavnej starostlivosti, ak tento zákon neustanovuje inak (písm. b). Po b 50 Sk za služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých bez ohľadu na dĺžku ústavnej starostlivosti.
Odsek 2 - prvý deň a posledný deň ústavnej starostlivosti sa považujú len za jeden deň ústavnej starostlivosti.
Odsek 3 - ak sa predĺži ústavná starostlivosť pre organizačné nedostatky alebo technické nedostatky na strane zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, osoba neuhrádza platbu podľa odseku 1.
Odsek 4 - platba podľa odseku 1 sa uhrádza pri prepustení z ústavnej starostlivosti priamo v hotovosti alebo do 10 dní po prepustení z ústavnej starostlivosti na účet zdravotníckeho zariadenia.
Odsek 5 - osoba uhrádza zdravotníckemu zariadeniu ústavnej starostlivosti platbu 20 Sk, ak navštívi ústavnú pohotovostnú službu.
Odsek 6 - osoba uhrádza za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odkaz 5b, lekárovi a zubnému lekárovi, ktorí poskytujú primárnu zdravotnú starostlivosť v ambulancii platbu 20 Sk pri každej návšteve lekára a zubného lekára, ak nie je oslobodená od povinnosti uhradiť túto platbu podľa ods. 10 písm. b). Platba je príjmom zdravotníckeho zariadenia. Ak ide o poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci, osoba uhrádza túto platbu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré organizuje lekársku službu prvej pomoci.
Odsek 7 - osoba uhrádza za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odkaz 5b, lekárovi logopédovi, klinickému psychológovi a liečebnému pedagógovi, ktorí poskytujú sekundárnu starostlivosť v ambulancii platbu 20 Sk pri každej návšteve lekára, logopéda, psychológa a liečebného pedagóga, ak nie je oslobodená od povinnosti uhradiť túto platbu podľa ods. 10 písm. b). Platba je príjmom zdravotníckeho zariadenia.
Odsek 8 - za poskytovanie ambulantnej starostlivosti podľa ods. 6 a ods. 7 na účely tohto zákona sa nepovažuje poskytovanie konziliárnej služby počas ústavnej starostlivosti.
Odsek 9 - osoba uhrádza zdravotníckemu zariadeniu alebo fyzickej osobe, alebo právnickej osobe za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odkaz 5c, platbu vo výške 2 Sk za 1 km jazdy, ak nie je oslobodená od povinnosti uhradiť túto platbu podľa ods. 10 písm. c). Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím vydaným podľa osobitného predpisu, odkaz 5d, a nie je odkázaná na individuálnu dopravu uhrádza platbu vo výške 1 Sk za 1 km jazdy.
Ak dopravu do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia používa súčasne viac osôb, platba sa rozdelí pomerne medzi tieto osoby. Poisťovňa túto platbu odpočíta od celkovej úhrady za dopravu do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytnutej zdravotníckemu zariadeniu fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Odsek 10 - od povinnosti uhradiť po a platbu podľa ods. 1 je oslobodená, po prvé, osoba nachádzajúca sa v stave vylučujúcom možnosť vyžiadať si jej súhlas poskytovaním ústavnej starostlivosti a v prípade choroby, pri ktorej možno uložiť povinné liečenia, odkaz 5e. Po druhé, tehotná žena prijatá do ústavnej starostlivosti v súvislosti s rizikovým tehotenstvom alebo pôrodom. Po tretie, novonarodené dieťa, po štvrté, dojča a matka, ak je dojča prijaté do ústavnej starostlivosti s matkou. Po piate, matka a dojča, ak je matka prijatá do ústavnej starostlivosti s dojčaťom. Po šieste, osoba v stave hmotnej núdze, ktorá sa preukáže rozhodnutím okresného úradu o dávke sociálnej pomoci vydaným podľa osobitného predpisu, ďalej len osoba v hmotnej núdzi, a osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá sa preukáže platným rozhodnutím okresného úradu o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov vydaných podľa osobitného predpisu 5g. Po siedme, dieťa s nariadenou ústavnou výchovou, po ôsme, osoba s duševnou poruchou, ktorej povaha predstavuje riziko ohrozenia života a zdravia tejto osoby alebo jej okolia, po deviate, nositeľ ocenenia striebornej Jánskeho plakety.
Po b od platby podľa ods. 6 a ods. 7 je oslobodená, po prvé, osoba pri poskytovaní preventívnej starostlivosti vrátane povinného očkovania, odkaz 5h, a pri poskytovaní dispenzárnej starostlivosti. Po druhé, osoba pri opakovanej návšteve toho istého lekára v ten istý deň poskytovania zdravotnej starostlivosti a pri opakovanej návšteve nadväzujúcej na poskytovanie tej istej zdravotnej starostlivosti. Po tretie, osoba s duševnou poruchou, ktorej povaha predstavuje riziko ohrozenia života a zdravia tejto osoby alebo jej okolia. Po štvrté, osoba v hmotnej núdzi alebo jej zákonný zástupca. Po piate, dieťa s nariadenou ústavnou výchovou. Po šieste, nositeľ ocenenia striebornej Jánskeho plakety. Po siedme, osoba pri vykonávaní vyšetrení predchádzajúcich pri bezpríspevkovom darovaní krvi.
Po c od platby podľa ods. 9 je oslobodená, po prvé, osoba zaradená do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu. Po druhé, osoba, ktorej sa poskytuje onkologická liečba alebo kardiochirurgická liečba. Po tretie, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Po štvrté, doprava osoby, ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť medzi zdravotníckymi zariadeniami ústavnej starostlivosti.
Odsek 11 - poisťovňa uhrádza vo výške ustanovenej cenovým predpisom, odkaz 4b, náklady na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 5c za osoby, ktoré sú úplne oslobodené od povinnosti uhradiť platbu za tieto služby. Poisťovňa uhrádza tieto náklady po odpočítaní platby uhradenej osobou podľa odseku 9.
Dopravu osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže. To neplatí, ak si ochrana života a zdravia tejto osoby vyžaduje poskytnutie pomoci záchrannou zdravotnou službou.
Odsek 13 - dopravu osoby, ktorá je v cele policajného zaistenia do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia vykonáva Policajný zbor. To neplatí, ak si ochrana života a zdravia tejto osoby vyžaduje poskytnutie pomoci záchrannou zdravotnou službou.
Odsek 14 - odseky 1, 6, 7 a 9 sa nevzťahujú na osobu, ak náklady na služby súvisiace s poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa neposkytuje na základe povinného zdravotného poistenia, uhrádza v celom rozsahu sama.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a, 5b, 5c, 5d, 5e, 5f a 5g znejú: 5a § 2 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., 5b § 2 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., 5c § 2 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., 5d § 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 5e § 14 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., 5f § 7 a § 68 písm. a) šiesty bod zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 6g § 64 zákona č.195/1998 Z. z., 5h § 2 ods. 1 písm. a) až e) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosnými ochoreniami. V tomto, aj keď dlhom paragrafe a v dlhom pozmeňujúcom návrhu išlo o odstránenie legislatívnotechnických pochybení.
Tretí pozmeňujúci návrh článku 2 v bode 28 návrhu § 39b znie: Na konanie a rozhodovanie o platbách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa § 3a ods. 5 až 7 a 9 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 36a. Zdôvodnenie. Ustanovuje sa, že na rozhodovaní o platbách za služby súvisiace s poskytovaním ambulantnej starostlivosti a za dopravu do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia sa vzťahuje ustanovenie, ktoré upravuje rozhodovanie o platbách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Štvrtý pozmeňujúci návrh v článku 2 v bode 5 návrhu § 8 ods. 9 posledná veta sa nahrádza týmito vetami: Pri znížení predajnej ceny lieku čiastočne uhrádzaného na základe povinného zdravotného poistenia v lekárni pomer doterajšej úhrady poisťovne a pacienta zostáva zachovaný. Lekáreň zverejní informácie o úhradách pacienta na verejne prístupnom mieste v lekárni. Zdôvodnenie som v podstate povedala vo svojom príhovore. Ustanovuje sa, že pri znížení predajnej ceny lieku sa toto zníženie úmerne rozdelí medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta.
Vážení kolegovia, ďakujem za trpezlivosť, ale vyplýva to z rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujeme pekne.
S faktickou poznámkou, nech sa páči, pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Chcem oceniť dôslednosť a precíznosť pani predsedníčky výboru, ktorá, pravdepodobne, neviem či sama objavila tieto nie celkom jednoduché lapsusy v legislatívnotechnickom spracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu, ale zároveň chcem povedať, že aj táto skutočnosť dokumentuje stav a podmienky, v akých je tento zákon prijímaný. Ak pre to, že odkaz pri oslobodení od poplatkov bol namiesto odseku 10 na odsek 9 a na odsek 8 tam, kde naozaj byť nemal, si musela pani predsedníčka dať toľko práce, aby predniesla a spracovala takýto návrh, tak naozaj sa treba zamyslieť, či sa v návrhoch, pozmeňujúcich, doplňujúcich, ktorých máme celú hromadu, nebudú vyskytovať ďalšie podobné chyby a nedostatky.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Hanzel s faktickou poznámkou.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Ja si, samozrejme, pani doktorku, pani predsedníčku vážim a myslím si, že je dobrá odborníčka, ale som naozaj prekvapený, že keď rozprávame o novej politickej kultúre v tomto parlamente, že dokážeme na jedno zasadanie hodiť takéto množstvo pozmeňujúcich návrhov a očakávať seriózne, aspoň predpokladám, že sa očakáva od nás seriózne, že budeme na to reagovať. Možno sa teraz pasujem do inej roly, ale ja tomuto v tomto rozsahu naozaj nerozumiem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nemusíme vždy všetkému rozumieť.
Nech sa páči, do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Urbáni a pripraví sa pán poslanec Gaľa.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predkladateľ. Ja sa od roku 1989 pokladám za priekopníka a bojovníka za zmenu zdravotníckeho systému na Slovensku. Zhodneme sa s pánom ministrom Zajacom, že máme zlý zdravotný systém, a musím zopakovať moju vetu, ktorý sa nedá reformovať, zlý systém nie je možné reformovať, treba ho zmeniť, treba ho transformovať.
V akom stave je slovenské zdravotníctvo. Existuje rozpor medzi legislatívnymi garanciami poskytovania zdravotnej starostlivosti a množstvom financií na ich zabezpečenie a druhá veľmi dôležitá vec, nie menej významná je nedostatočné manažovanie zdravotníctva, nemyslím tým len riaditeľov nemocníc, ale od ministra nadol až po každého súkromného lekára. Organizácia zdravotníctva, manažovanie zdravotníctva je nie o nič menej významný odbor, ako je chirurgický, gynekologický, interný alebo niektorý iný medicínsky, pretože ani všetky klinické odbory nemôžu fungovať, ak nie je dostatok financií. A nedostatok financií je práve z dvoch príčin. Jednak je to riadenie štátu, celková ekonomická a sociálna situácia v štáte a potom je to samotné sledovanie zdrojov príjmov, ktoré idú do zdravotníctva, a takisto aj výdavkov v zdravotníctve. Cieľ prakticky máme spoločný aj s doktorom Zajacom, dosiahnuť zmenu tohto systému, len aby sme dosiahli túto zmenu, nestačí mať len nejakú základnú štruktúru. Aby sa dosiahla zmena kvality, treba mať perfektne vypracovaný proces. Malo by byť naším cieľom v zmiešanom systéme garantovaného sociálneho práva v základnom zdravotnom poistení a podnikania v doplnkovom zdravotnom poistení a pripoistení dosiahnuť novú kvalitu pre občana. Čo to znamená nová kvalita pre občana. Pre mňa nová kvalita pre občana znamená to, že občan je platiteľ zdravotníckych služieb a že v prvom rade zabezpečíme prístup zdravotníckych pracovníkov k občanovi. Ja ako lekár nie som spokojný s prístupom niektorých zdravotníckych pracovníkov na Slovensku k pacientovi, nie som spokojný s manažovaním pacienta, s manažovaním jeho choroby, a nie som spokojný absolútne, a chýba nám následná starostlivosť. Chýba informovanosť občana, chýba informovanosť občana o tom, ako má zdravo žiť, ako sa má správne liečiť a ako sa má eventuálne naučiť zžiť s chorobou a poškodením. Tu je ešte veľmi veľký deficit na Slovensku. No a, samozrejme, keď sa to týka občana, hlavným cieľom je pri dosiahnutí kvality zlepšenie zdravotnej situácie celej populácie na Slovensku. Keď chcem dosiahnuť kvalitu a zmenu u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, musím im vytvoriť také podmienky, aby to bolo možné realizovať. Žiaľbohu, ekonomické zabezpečenie, mnohokrát technické vybavenie pracovného prostredia poskytovateľov zdravotníctva zabraňuje, aby ich štandard narastal alebo sa zlepšoval. Chceli sme dosiahnuť diferenciáciu zdravotníckych pracovníkov. Čo sme v tom dosiahli? Dvadsaťkorunový poplatok, ktorý sa predkladá, pán minister hovorí, že oddiferencuje lekárov, ja neviem akým spôsobom. Nemáme systém hodnotenia kvality zdravotníckych poskytovateľov, podľa ktorého by sme zdravotníckych pracovníkov hodnotili. No a, samozrejme, keď chceme dosiahnuť kvalitu, zlepšenie kvality, musíme ju dosiahnuť aj u všetkých zainteresovaných, ktorí so zdravotníckymi službami majú čo do činenia, to sú od dodávateľov liekov, zdravotníckych pomôcok a ostatných služieb všetci podnikatelia, ktorí v tomto pracujú.
Veľmi dôležité je, aby sme na Slovensku dosiahli, aby mal každý občan rovnaký prístup k rovnako kvalitnej zdravotníckej službe. Keď niekto na východnom Slovensku alebo na severe Slovenska potrebuje vysoko špecializovaný, ekonomicky náročný zákrok, musí ho dosiahnuť. Tu sú ešte veľké diskrepancie na Slovensku, ktoré ani tento pripravovaný zákon absolútne nezohľadňuje a nerieši. V riadení zdravotníctva je potrebné centrálne, a v tom sa zhodujeme, ostala legislatíva, ktorá je prvoradá a mala by byť dobrá.
Aká je legislatíva zdravotníctva na Slovensku. Samotný legislatívny odbor na ministerstve zdravotníctva je insuficientný, čoho dôkazom aj v týchto pár vystúpeniach, ktoré tu boli, bolo dokázané, že je nekvalitný a ako povedal aj môj kolega Husár, ako bude ďalej, čo je v tých pozmeňujúcich návrhoch, nemôže sa stať pri kvalitnej príprave zákona, to ide aj na vrub pána ministra, nielen na legislatívu a potom aj na legislatívcov, aby bolo 400 pripomienok, preboha živého, k zákonu, aby 83 bolo zapracovaných, nejdem toto čítať, ak ste sa báli, že to budem všetko čítať, len som doniesol materiály, ktoré som jaf dostal. Niektoré korelujú aj s tými, čo má aj pán minister zapracované, ale nechcem vám povedať o stovkách osobných stretnutí a telefonátov, ktoré nie sú zapracované, o ktorých sa ani nedá hovoriť, lebo ich je toľko. To, čo tu bolo dnes prečítané, súhlasím s kolegom Hanzelom, od bodu 1 až 81, čo prácne náš predkladateľ čítal, ja im nerozumiem. Ja som strávil desiatky hodín nad týmto zákonom, dámy a páni, ale stratil som prehľad. Ja sa dnes musím priznať, ako člen zdravotníckeho výboru stopercentne neviem, čo sa predkladá. To sa menilo každú chvíľu. Predsa legislatíva nemôže takto vyzerať, legislatívu treba riadne pripraviť. Treba do prípravy legislatívy zapojiť všetkých odborníkov z jednotlivých odborov, treba zapojiť stavovské organizácie, treba zapojiť pacientské organizácie, zapojiť do tohto procesu pacienta. No a, samozrejme, je potrebné a bolo by múdre, ja som na to upozorňoval, keď som po prvýkrát mal vystúpenie v parlamente na začiatku našich sedení, že zdravotníctvo je potrebné spraviť na Slovensku jedno, a nie stranícke, spojme sa všetci. Čiže zapojiť aktívne aj všetky opozičné strany. V tomto musím pochváliť pána ministra, mal snahu, ale len čiastočne sa realizovala. Ďalej. Pri riadení zdravotníctva by mala na ministerstve prakticky ostať len stratégia a koncepcia. Ja som zatiaľ žiadnu stratégiu a algoritmy krokov, ktoré budú nasledovať, nepočul. Počul som kusé informácie. Čiže pokladám to tiež za nedostatočné riadenie.
Ostatné činnosti by mali byť decentralizované okrem kontroly. Neviem si predstaviť pri dnešnom systéme, ako je možné detailne kontrolovať všetky ekonomické a medicínske činnosti, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve dejú. Bez celoplošného pokrytia celého Slovenska, centrálneho elektronicko-informačného systému si dovoliť kontrolovať 60 miliárd? Pri poisťovniach sa hovorí, že sa vytvorí zase nejaký úrad, však sa už preúradujeme, na kontrolu zdravotných poisťovní a nevytvorí sa to základné v dnešnom modernom svete, tak to pokladám za nedostatočné. A ostatné činnosti mali byť decentralizované.
Musím sa pozastaviť pri decentralizácii, ktorá nastala v zdravotníckych zariadeniach od januára. Zdravotnícke zariadenia sa decentralizovali do vyšších územných celkov aj na obce zadlžené, neprehľadné, nehovoriac o technicko-administratívnych inštrukciách, ktoré prešli na tieto vyššie územné celky, prečítajte si, aby som nebol taký kritický, aké listy boli zaslané vyšším územným celkom, čo obsahovali. No a, samozrejme, nenasleduje to, čo malo nasledovať a bolo sľúbené aj minulou vládou, aj touto vládou, že financie budú pokrývať a budú vynulované všetky dlhy a že tieto zariadenia pôjdu od nuly. Neviem, ako tieto zdravotnícke zariadenia budú fungovať, keď vyššie územné celky už dnes majú od 250 do 300 miliónov deficit, ktorý je na školstvo a na dopravu, ktoré sú z hlavných činností, ktoré musia pokrývať. V budúcnosti sa bude potrebné týmto vážne zaoberať. S tým úzko súvisí aj ekonomické zabezpečenie zdravotníckej činnosti na Slovensku. Kdekoľvek mám možnosť hovoriť o ekonomike zdravotníctva, a keď spomeniem, že ekonomika zdravotníctva závisí od ekonomiky štátu, od tvorby hrubého domáceho produktu, od zamestnanosti, tak nejako stále sa od tej témy ide preč.
No, dámy a páni, tam je prapríčina toho, prečo je nedostatok financií na Slovensku. My sme v HZDS do roku 1998 za posledných päť rokov sme zvýšili príjmy do zdravotníctva zo 17 miliárd na 43 miliárd. Keby to tak bolo pokračovalo aj za minulej vlády, dnes by sme mohli byť niekde na hranici okolo 80 miliárd, 75 miliárd, čo by možno tak, tak pokrylo základné zdravotnícke služby.
Už za minulej vlády bol vypracovaný istý harmonogram oddlžovania z príjmov z privatizácie strategických podnikov. Všetko to bolo nejako predložené a u nás to všetko prejde a my sme všetci ticho. Nikto nehovorí o tom, že pri kurzovej strate z privatizácie SPP - 7, 9 miliárd, nechcem sa hádať, nebol som pri bankových účtoch, ale tam niekde je tá suma, došlo k strate vinou niekoho, konkrétnej osoby. Nikto sa o tom nezmieňuje a my teraz v tejto zlej ekonomickej situácii štátu, kde od januára zase bůh suď o 702,5-tisíca korún je zvýšený náklad na obyvateľa na mesiac, ale v každom prípade je veľká záťaž, chceme kompenzovať nedostatok v zdravotníctve, ktorý je 9 miliárd korún minimálne pri racionálnom prevádzkovaní zdravotníckych zariadení do roka, chceme kompenzovať na bremená toho najchudobnejšieho občana. Ja sa absolútne prikláňam k tomu, že aj občan v budúcnosti bude musieť byť zainteresovaný na platbách za zdravotnícke služby a bude tam istá spoluúčasť, ale tá spoluúčasť je možná tam, kde je dobrá ekonomická situácia. Za tejto ekonomickej situácie je to prinajmenšom nekorektné.
Čo sa dá ďalej robiť vo financovaní zdravotníctva. Sú štáty, kde je nedostatok financií a riešia to takisto viacerými spôsobmi. Povedzme, že naše verejné zdroje, ktorých je, žiaľ, až 98 percent na zdravotníctvo, nestačia pokrývať objem zdravotníckych služieb. Chýba nám 9 miliárd minimálne, čiže aké sú cesty. V tomto zákone bola dnes zvolená nejaká cesta, ktorá sa mne osobne prieči, pretože neboli spravené racionalizačné opatrenia v prevádzke zdravotníckych zariadení, v prevádzke poisťovní, v zdravotných poisťovniach, len vo všeobecnej je okolo 16 miliárd pohľadávok, ktoré nikto nijako nevydobýja, ale 20 korunami budeme exekuovať občana. Mne sa to zdá absolútne nelogické.
Už moji predrečníci spomínali zdravotnú poisťovňu Perspektívu. Keď nešťastným krokom bola daná do likvidácie za minulej vlády, ekonomicky tam boli záväzky 1 000 500 000, pohľadávky 900 miliónov. Dnes oficiálne materiály hovoria o troch miliardách. Kde sa tie peniaze zobrali? Niekto ich musel zobrať, keď sú už teraz 3 miliardy záväzkov, skrátka nám utekajú miliardy, nám utekajú slony a my chytáme komáre. A toto je nesprávne.
V každom prípade pokladám za dôležité, aby zdravotné financovanie išlo cez zdravotné poisťovne a sme za pluralitu zdravotných poisťovní. Nepokladám za logické, ako aj tu dnes odznelo, pretože je veľa poisťovní, preto sú dlhy, predsa keď je štvorpercentný správny fond, ktorý je podľa mňa už dnes vysoký, nech sa na mňa poisťovne nehnevajú, pretože bral som ho, keď si zakladali svoje spoločnosti, budovy, hardvéry, softvéry a tak ďalej, technické vybavenie, dnes by sa mohol znížiť, ale mne je absolútne jedno, keď idú 2 miliardy na správny fond, keď z toho 4 percentá sú 2 miliardy a či to ide desiatim alebo dvadsiatim, mne je absolútne jedno, pokiaľ systém funguje a je kontrolovaný. Chyba je, že nemáme kontrolu. Nemáme kontrolu, opakujem, príjmov a výdavkov v zdravotných poisťovniach.
Čiže otázka je, čo ideme robiť ďalej v ekonomike. Je možné, ako to robia niektoré štáty, ako som začal hovoriť, keď chýba 25 percent zdrojov, tak zaplatíme 75 percent, 25 percent doplatí občan. Môže si doplatiť občan na Slovensku dnes? Nemôže si doplatiť. Je jediný systém, ktorý by sa mohol aplikovať na Slovensku, trošku drastický, ale na niekoľko rokov by som ho prechodne vrelo odporúčal a myslím si, že by bol akceptovaný aj obyvateľmi, a bolo by to povinné zdravotné doplnkové poistenie, aby sa záťaž, ktorá tu vznikla, nech je už vinou toho alebo onoho, rozložila, aby to bolo menej bolestivé, menej nákladné pre chorých úbohých a väčšinou starších ľudí v penzijnom veku.
Nájdime politickú vôľu a odsúhlasme si to, navrhnime si to, no a, samozrejme, pri kontrole zdravotných poisťovní je dôležité jedno. My sme zdravotné poisťovne postavili do úlohy, aj tento zákon to podporuje, hlavného rozhodovača o tom, čo občan dostane a čo nie. K tomu, samozrejme, sme prispôsobili aj poskytovateľa. To bolo za socializmu, že sme mali direktívne zdravotníctvo, že sme s pacientom nerozprávali, že prišiel k nám, a keď sa opýtal, čo mu je, tak som povedal, to nie je váš problém, choďte tam a tam a spravia vám to a to, a mohli niekomu odrezať aj ucho a nič sa nedialo. V dnešnom systéme v otvorenej spoločnosti by to nemalo byť a pacient by mal byť na prvom mieste, a preto vo vzťahu k poisťovniam by mal mať každý občan zmluvu, kde by mal jasne definované zákonom, čo má v základnom poistení, čo má v doplnkovom poistení a čo mu ponúkame v pripoistení. V tomto zákone je zmienka, máte tam pár bodov o interrupciách, o sterilizácii a ešte niektoré veci, o umelom oplodnení a tak ďalej, že je možné sa pripoistiť. Pán minister mi tvrdí, že je to možné. Ubezpečujem vás so všetkou serióznosťou, že zdravotné poisťovne sú absolútne nepripravené na doplnkové pripoistenie alebo pripoistenie. Nemajú na to pripravené nič v širšom meradle, pretože ak by to bolo pripravené, mohli by sme aj dnes vbehnúť do toho systému a poplatky za hospitalizáciu a eventuálne doplatky za lieky a možno aj doplatok za balenia liekov by sa mohli zohľadniť v doplnkovom poistení, rozložila by sa takisto záťaž a bolo by to menej bolestivé pre najslabšie sociálne skupiny. Nejako nechceme na Slovensku asi dobrý systém zdravotníctva, pretože dnes tu zaznelo aj od predkladateľa, aj o pána ministra, aj kolegov, ktorí tu dnes hovorili o tomto zákone, že je to nejaký predreformný zákon.
Dámy a páni, čo to je predreformné, veď v predreformnom stave sme. Termín, ktorý neuznávam, ale dobre, v predtransformačnom stave sme, ale my zase pred transformáciou, predtransformáciu pripravujeme. Pre mňa to nemá absolútnu logiku. Občan je ten, ktorý, keby mal túto zmluvu, by rozhodoval, čo si dá poistiť, čo bude požadovať, akú kvalitu. Berme do úvahy, že občan bude raz rozhodovať, a berme do úvahy aj štruktúru našich obyvateľov, už nie je na Slovensku a dúfam, že, chvalabohu, nebude vsjo ravno a budú skupiny v nižších sociálnych sférach aj vo vyšších. Máme pripravené na Slovensku systémy, ktoré by uspokojili každého. Pre mňa je férový systém a dobrý zákon len vtedy, keď uspokojí každého. Ak má uspokojiť len istú časť obyvateľstva, tak to nie je dobrý systém. Tento zákon, ktorý je predkladaný, okrem toho, že je povrchný, nedostatočný a dovolím si povedať aj na hrane ústavnosti v niektorých pasážach, nie som ústavný právnik, aby som presne posúdil, ale zaváňa to tým, je diskriminačný. Diskriminačný vo viacerých bodoch, je diskriminačný k obyvateľom tohto štátu, jedni majú platiť, druhí nemajú neplatiť, keď sa raz za nejaké služby platí, tak sa má platiť za ne a kto ich má platiť, to je už druhá vec. To je potom šikovnosťou vlády a štátu, ako dokáže kompenzovať, ako dokáže zabezpečiť platby za sociálne slabšie skupiny a len dobrý a silný štát je schopný postarať sa aj o sociálne slabých. Štát, ktorý to nie je schopný, je veľmi slabý.
V zdravotných poisťovniach je ešte jeden veľmi dôležitý moment. Spomínal som. Je množstvo nedoplatkov a nič sa nedeje. Tu sú ľudia, čo dlhujú stá milióny, ktorí preveksľovali firmy, ktoré zanikli, nie je od koho vymáhať a nič sa nedeje. Ja by som odporúčal, aby sme v novom poisťovacom zákone, ktorý dúfam raz príde, preto to hovorím už teraz, aby sme na to nezabudli, neplatenie zdravotného poistenia bol ešte väčší priestupok ako neplatenie daní. Skrátka tvrdé sankcie, instantná exekúcia majetku, keď vie platiť väčšina poctivých podnikateľov, ktorí sú na Slovensku, tak nech si platí každý. A ak neuskutočníme skutočnú podporu malého a stredného podnikania a nezvýši sa zamestnanosť, kde sa za týchto ľudí bude odvádzať do zdravotných poisťovní, nezlepší sa ekonomika, no a, samozrejme, ešte k tomu, aby sa kontrolovala ekonomika, je potrebné, aby sa každý subjekt v zdravotníctve správal ako ekonomický subjekt a existoval už konečne reálny clearing, ak ja pre niekoho niečo spravím, tak mi to niekto zaplatí. Nie je predsa mysliteľné aj v tomto zákone, že je diskriminácia, jeden platí, druhý neplatí. Na akom základe? Nemôže byť to, že jeden poskytovateľ dostane, druhý nedostane. A tu sme pri štandarde a úrovni našich lekárov a platov. Tie sú na naše pomery žalostne nízke, žalostne nízke sú hlavne u stredných zdravotníckych pracovníkov, pomocných pracovníkov a iných pracovníkov v zdravotníctve. Neviem, v ktorej pasáži to tento zákon rieši, ja prajem kolegom v primárnej sfére, že v ambulantnej sfére dostanú pár korún na viac, ale dámy a páni, to je 20 korún, to je od 5-tisíc do 15-tisíc, to môže robiť u jednotlivých lekárov v takom hrubom prepočte. Ale k tomu nespejeme. Spejeme k tomu, aby dobrá kvalita bola vysoko ohodnotená, aby lekár mohol zarobiť nie o 15-tisíc viacej, v tej primárnej sfére viacej, a na druhej strane sú v ústavných zariadeniach platy, ktoré sú dnes bez toho, aby boli diferencované, aby bola šanca pre kvalitných, dobre pracujúcich, veľa pracujúcich odborníkov zarobiť aspoň čiastočné podiely z toho, čo sa zarába v Európe, zase nivelizácia, zase rovnaké. Keď som pri platbách v nemocniciach, tam sú pasáže, ktoré takisto je možné spochybniť, jednak čo sa týka platcov, neplatcov, neplatenie za posteľ. No a čo keď ja poviem, že nechcem posteľ, čo keď ja poviem, že nechcem jesť v špitáli, skrátka dobrý zákon má byť férový ku každému a má zohľadňovať všetky okolnosti.
Samotné nemocnice, zdravotnícke pracoviská u nás sú hodnotené jednotky, dvojky, trojky alebo ako chcete podobne, teraz pri tejto zmene sa možno prehodnotia, ale kde je program akreditácie, kde je program certifikácie, kde je program štandardizácie týchto pracovísk. Začal som o tom hovoriť pred chvíľou, že potrebujeme aj pracoviská možno pre takých ľudí, ktorí si to zaplatia. Veď ja sa trápne cítim ako slovenský lekár - pôrodník, keď počúvam, že naše ženy chodia rodiť do Brna. Vytvorme priestor aj zariadenia, ktoré budú aj nadštandardné. Ale v prvom rade zaistime, aby základná starostlivosť, aby každý občan dostal to, čo potrebuje, a potom toto je nadstavba, ale nezabudnime aj na to, pripravujme na to zákony.
K samotnej personalistike a k tomuto zákonu. Veľa sa u nás hovorí, že je prezamestnanosť, že je veľa zdravotníckych zariadení. Ja varujem. Ak pôjdeme do Európy, môžeme mať veľmi málo zdravotníckych pracovníkov, je zlá štruktúra a rozmiestnenie zdravotníckych pracovníkov. Takisto zdravotnícke pracoviská, áno, na niektorých miestach sú tie trojuholníky, že na 20 kilometroch sú tri špitály, ako tu už bolo dnes spomínané. Ale transformujme tieto nemocnice na niečo, čo bude v prospech občana, predsa nerúcajme, budujme. Ale nezabudnime na jedno, že všetky tieto zariadenia, všetky, aj pred pár rokmi postavené, budú vyžadovať a už dnes vyžadujú nie malé investície, s ktorými sa absolútne nepočítalo v rozpočte, nepočíta sa pri tvorení zákonov. Z čoho to budeme platiť. Kde sú vysoko špecializované pracoviská. Pozitívum je, že sa vytvorili tri kardiologické centrá, ja to hodnotím pozitívne a verím, že ich kvalita bude lepšia. Musíme si vypracovať špičkové pracoviská na európskej svetovej úrovni. Niektoré sa čiastočne približujú, ale väčšinou nie. Čiže do toho bude treba tiež investície, to bez investícií nepôjde.
Dámy a páni, ak chceme ísť do Európskej únie, rozpočet na zdravotníctvo vzhľadom na normy a zákony Európskej únie, hlavne čo sa týka životného prostredia, nebude postačovať 60 miliárd, minimálne 100 miliárd bude potrebných, myslime na to, veď to je o dva roky, kde ich zoberieme, tu sa o tom absolútne nehovorí, tu sa teraz hádame dva týždne, mesiac či 20 korún, či nie 20 korún od starej tetušky. Ja vám tu vyhlasujem, ja mám gynekologickú ambulanciu, ja nebudem vyberať ani korunu. Nie je to reklama, prosím. Je to fakt. Mne sa to protiví. (Hlas zo sály.) Nie, ja ti môžem povedať, že aj teraz sa stane, že pacient nemá na lieky a ja mu dám 50 korún.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.
M. Urbáni, poslanec: Ja som nepovedal, kde mám ambulanciu. (Smiech.) Či je to na Slovensku? (Smiech.)
Čo sa týka súbehu praxe. O tom sa veľa diskutuje, v tomto zákone sa nespomína veľa. Ale musím sa o ňom zmieniť. Ja som za súbeh praxe, samozrejme, legislatívne riadne a ekonomicky daňovo ošetrený. Veľa sa hovorí aj v programe pána ministra o presunutí činností z nemocníc do ambulantnej sféry, o prevencii, žiaľ, chýbajú nám moderné koncepcie. V jednotlivých odboroch nám chýbajú prevencie, koncepcie a chýba nám praktická realizácia. To, čo som hovoril aj pri algoritmoch. Chceme znížiť počet lôžok, chceme preniesť starostlivosť do ambulantnej sféry, musíme zlepšiť rýchlu zdravotnícku pomoc. Chcem počuť kedy? Koľko peňazí na to vyčleníme? Nepochybne myslím, a nikto z vás nebude pochybovať, že je potrebné zlepšiť aj leteckú záchrannú službu na Slovensku. Aby bola dostupná ozaj tam, kde treba život zachrániť. Čiže do tohto bude treba investovať. Budeme musieť o tom hovoriť. Budeme musieť o tom hovoriť s ministrom financií a s celou vládou. Ja by som bral ako minister financií takého ministra, ako je pán minister Zajac, ktorý nepýtal ani z rozpočtu peniaze a povedal, že vystačí s tým, čo je. Ja by som ho, hovorím, vystískal každé ráno. Nie je mysliteľné z týchto peňazí, ktorých máme, spraviť transformáciu zdravotníctva. Ja ťa postískam aj tak. (Smiech.)
Je potrebné, aby sme naozaj pristúpili na systémové kroky. Tento zákon, ktorý je predkladaný, dámy a páni, ako ste ho správne pomenovali vy z koalície, je predreformný, a ja buď robím niečo kompletne, alebo nerobím. Čiže predreformné veci by sa nemali robiť. Tie sa tu už pokúšal robiť kadekto. Nám sa podarilo aspoň jedno, že sme na 95 percent sprivatizovali primárnu sféru, veľkú časť špecializovanej sféry, sprivatizovali sa lekárne, vydanie zdravotníckych pomôcok, ale potom tu bolo posledné štyri roky vákuum, kde boli len chaotické kroky.
No a aby som vás veľmi nezdržoval, dosť tu bolo povedaného, s mnohým sa dá súhlasiť. Musím sa ešte dotknúť jednej vážnej časti, a to je lieková politika. Lieková politika, to je reťazec od výrobcu až po konzumenta. Nerátajme s tým, že lieky budú lacnejšie. V roku 1976 - taký príklad - výskum jedného prípravku, keď sa skúma štyri až desať rokov, závisí od firiem, stál 50 miliónov dolárov. Dnes si kalkulujú, čo sa už spochybňuje aj v Spojených štátoch, či to je správne, či nie sú úniky peňazí a nenahrádza sa za vyvinutý liek a schválený liek aj náklady na lieky, ktoré nevyšli, je 800 miliónov dolárov. A taký proces trvá desať až štrnásť rokov, dámy a páni. Bola tragédia u výrobcov, že mali taktiku, obchodnú stratégiu, my thou, Angličania to hovoria aj ja. Vyrába Jožo, tak bude aj Fero, aj ja budem vyrábať. Je potrebné vzhľadom na to, že ceny liekov všade vo svete stúpajú, aby sa firmy sústredili na ten liek, na tie choroby, na ktoré liek nie je. A aby nový liek, ktorý pôjde do obehu, aby bol s vysokou pridanou terapeutickou hodnotou. Tu je potrebná takisto práca s výrobcami. Myslím si, že v najbližších rokoch bude musieť dôjsť aj tu k istým zmenám vo svete a deje sa to už práve tým, že sa firmy zgrupujú práve preto, aby sa veľké náklady na výskum znížili. Samozrejme, je tu potom otázka distribútorov a výdajní liekov, kde, ja si myslím, marže, ktoré sú teraz reálne, i keď sú zákonom stanovené vyššie, u nás vychádza na lekáreň 14 percent. Len tak pre zaujímavosť napríklad v Írsku je 33 percent marža. To je už vysoká. Ale tých 14 percent by, ja si myslím, nebolo potrebné meniť. Môže zostať. Ale v tomto zákone sa hovorí o poslednom článku, a to je konzument, i keď som za spoluúčasť pacienta. A navrhoval by som ho nie na recept, ale aj na balenie. Ale v tejto ekonomickej situácii a v situácii, keď som nespravil nič v celom reťazci, a keď som obišiel rozhodujúci článok, ktorý má vplyv na náklady na lieky, a to je predpisovateľ, a to je lekár, a v tejto sfére sme nespravili nič, nemáme na Slovensku pripravený systém hodnotenia kvality lekárskej práce, objektívne parametre, nie subjektívne, nemáme vytvorený systém, nemáme centrálny informačný systém, nemáme on line kontrolu predpisovania liekov a nákladov. Nemáme možnosť sankčných opatrení podľa existujúcej legislatívy veľmi limitovanej. Malý príklad. Jeden kolega predpíše za mesiac 50-, druhý za 500-tisíc, a nič sa nedeje. A sú tam silné podozrenia, že je únik peňazí. A potom pacient, ktorý má ten liek dostať, možno ho nedostane, lebo niečo ide aj na tú turistiku. Ale zoberme si, má dnes lekár, pokiaľ ide na kongres, má naň? Je potrebné, aby sa naši lekári vzdelávali? Aby naberali nové skúsenosti? Je potrebné. Ale nie týmto systémom, ako sa to deje, ani ja nesúhlasím. Ale nesúhlasím ani s tým, čo spravil minister Kováč a čo spravil aj terajší minister, že sa niečo publikuje ako reklama, taká turistika, jeden veľa predpisuje, zoznam istých lekárov bez objektívneho hodnotenia, prečo to ten lekár predpísal? Bez možnosti bránenia sa. Takisto sa vydá nejaký zoznam liekovej turistiky. Ak to má byť turistika obzerať si Tačmahal v Indii, tak, samozrejme, nie. Ak je to však seriózny kongres, tak to beriem. A tu je návrh konzultovaný už aj s odborníkmi a verím, že firmy by aj na to pristúpili, lebo prisľúbili centralizovať balík jednak na postgraduálne štúdium pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj na zdravotnícku výchovu. Tú sme, dámy a páni, absolútne zanedbali. A to je tá informovanosť občana. Do tej tiež treba dať peniaze. Kde ich zobrať. A tu je priestor na to. Tu je to manažovanie zdravotníctva, o ktorom hovorím, a tu je priestor pre ministra a jeho podriadení, ktorí sú na liekovej politike, aby kontaktovali firmy, aby robili niečo, aby občan mal z toho osoh. Čiže je tu veľmi veľký priestor. No a, samozrejme, je tu občan. Občan bol zvyknutý, nič neplatím, zoberiem si, a keď to nezjem, tak nič sa nestane, zahodím to. Absolútne súhlasím. V lekárňach sa týždenne množia desiatky kíl liekov, ktoré neboli použité. Je potrebné, aby si aj občan uvedomil, že každý liek stojí peniaze. Ale tu zase nie je na vine, neviním občana. Viním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, viním lekára, viním sestru, viním lekárnikov, že dostatočne neinformujú pacienta, nesledujú, nespolupracujú, nie je následná starostlivosť, nie je prepiatosť. Predsa obvodný lekár alebo súkromný lekár, ktorý má pacienta v starostlivosti, o tom pacientovi musí vedieť aj to, že hádže do koša lieky. Ak to nevie, je zlý lekár, nesleduje jeho sociálny status. Nesleduje jeho život. Niekedy to rodinní lekári vedeli veľmi dobre robiť.
Ešte chcem spomenúť jednu otázku, a to je počet lekární. Nejako sa traduje, poslední ministri, naschvál hovorím ministri, lebo ich bolo viacej, hovorili, že máme veľmi veľa lekární, a preto je veľká konzumácia liekov. Dámy a páni, hádam neviem, či to berú ako žart alebo je to ekonomická a obchodná ignorancia, ale predsa, keď lekár predpisuje liek, tak keď znížim počet lekární, tak akurát spravím to, že budú väčšie rady v lekárňach. A keď si niekto chce kúpiť liek, tak zase tým, že bude menej lekární, tak si ten liek nepôjde kúpiť. Pôjde si ho kúpiť. Takže ja to preto spomínam, pretože to sa dosť často pertraktuje aj v médiách, aj u laikov, neodborníkov na zdravotnícku problematiku, čo absolútne nemá opodstatnenie.
Veľmi málo sa u nás hovorí o ochrane a podpore zdravia a o tom zákone. Čiže je potrebné hovoriť o všetkých zákonoch, ktoré prídu. A ja by som odporučil jedno, ako sa dá zmeniť systém zdravotníctva na Slovensku, je len jedna metóda, mohla byť modifikovaná, samozrejme, že sa pripravia všetky zákony, ktoré súvisia so zdravotníckou problematikou, pretože dnešné existujúce, aj teraz pripravovaný, v mnohých bodoch korelujú s inými zákonmi alebo sa navzájom vylučujú, niektoré sú buď zbytočné, alebo sú protichodné, ďalej naše zákony nekorelujú s inými zákonmi našej samotnej vlády a nehovoriac o tom, že možno bude treba veľa vecí robiť ešte aj na tom, aby korelovali aj so zákonmi Európskej únie. Plne podporujem, aby sa vytvoril systém alebo možnosť legislatívy na ministerstve zdravotníctva taký, aby zabezpečil možnosť jednej perfektnej legislatívy, samozrejme, s technickým a finančným zabezpečením týchto pracovníkov, pretože pri dnešných možnostiach je to nemožné. Ak pán minister požiada, že potrebuje nejakú výnimku, ja budem hlasovať všetkými desiatimi, aby sme ju dali, aby sa legislatívci na ministerstve zdravotníctva dobre zaplatili, aby boli zákony kvalitné. Pretože len príprava všetkých zákonov, t. j. zákona č. 277, zákona č. 273 o zdravotných poisťovniach, zákona č. 98/1995 o Liečebnom poriadku, zákona č. 272 o ochrane zdravia, zákona č. 140 o lieku, ďalej zákonov, ktoré už tu boli spomínané, o lekárskej komore, o lekárnickej komore a tak ďalej, aby sa pripravili naraz, aby sa naraz spustili, aby boli dané podmienky pre každého rovnaké, nech sú tvrdé, ale rovnaké tie podmienky, ekonomicky zabezpečené a naraz spustené.
Tento zákon, ktorý sa predkladá, ako som povedal, má veľa úskalí a je diskriminačný a nedokonalý. Jeho nedokonalosť je hlavne v tom, že stále hovoríme, aj pán minister, že už by tu nemalo byť socialistické zdravotníctvo a tento zákon je mixáž trhovej ekonomiky so socializmom. Obraciam sa na vás páni poslanci z koalície, kde sa proklamujete ako pravicoví politici, dokážte to, že ste pravicoví politici a k tomuto zákonu sa aj tak postavte. HZDS tento zákon pre atribúty, ktoré som vymenoval, nemôže podporiť, hoc trvám a vyhlasujem, sme za razantnú zmenu systému zdravotníctva na Slovensku. Ale napriek tomu som presvedčený, že zase politika prevládne nad odbornosťou a že tento zákon schválite, preto si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Článok III bod 6 znie takto: V § 38 ods. 4 sa číslica 01 nahrádza číslicou 0,05. Odôvodnenie. Vzťahy v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti sú dlhodobo poznačené nedostatkom zdrojového financovania systému. Pravidlom je nedodržiavanie zákonných lehôt splatnosti záväzkov zdravotných poisťovní voči zdravotníckym zariadeniam. Zdravotnícke zariadenia sa v dôsledku insolventnosti zdravotníckych poisťovní dostávajú do platobnej neschopnosti. Nie sú schopné včas plniť záväzky voči svojim dodávateľom, ktorí ich penalizujú úrokmi z omeškania podľa § 349 a § 502 Obchodného zákonníka. Tie v súčasnosti dosahujú výšku 0,05 percenta za každý deň omeškania. Zdravotné poisťovne zároveň v zmysle § 23 zákona č. 273/1994 Z. z. nekompromisne penalizujú zdravotnícke zariadenia ako platiteľov poistného vo výške 0,2 percenta za každý deň omeškania s odvodom poistného. Pôvodný vládny návrh sadzby poplatkov z omeškania na úrovni 0,01 percenta by mal podľa nášho názoru výrazne demotivujúci účinok na snahu zdravotných poisťovní skracovať lehoty splatnosti záväzkov voči zdravotníckym zariadeniam, keďže priemerná úroková sadzba, ktorú v súčasnosti ponúkajú banky z komodičných úverov, je na úrovni približne 0,05 percenta na deň. Pre zdravotné poisťovne by bolo potom výhodnejšie nechať sa úverovať od zdravotníckych zariadení než od komerčných bánk. Nami navrhovaná výška poplatkov z omeškania túto skutočnosť zohľadňuje a je podľa nášho názoru rozumným kompromisom v záujme vytvorenia rovnovážneho a rovnocenného postavenia subjektov v reťazci dodávateľ - zdravotnícke zariadenie a zdravotná poisťovňa.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (Mohli by sme tu mať aj nejaké občerstvenie.) (Smiech.)