P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 4. rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Antošová, Cabaj, Džupa, Kolesár, Paška, Zmajkovičová, Belohorská. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Figeľ a pán poslanec Tkáč.

Podľa schváleného programu 8. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom programu

Správu ste dostali ako tlač 166, spoločnú správu výborov máte ako tlač 166a. Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan uviedol tento bod programu. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v utorok tento týždeň, to znamená 25. februára, prerokovala a schválila správu o výsledkoch prístupových rokovaní medzi Slovenskou republikou a NATO a návrh ďalšieho postupu.

Táto správa sa nachádza pred vami a zároveň z vlastnej iniciatívy vláda rozhodla o jej predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Na úvod sa mi dovoľte ospravedlniť za krátkosť času, ktorý mali poslanci Národnej rady na detailné preštudovanie predkladanej správy a oboznámenie sa s ňou. Tento postup vlády je odôvodnený jej záujmom aktuálne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch prístupových rozhovorov, ktoré sa skončili iba nedávno, a transparentne predstaviť postup vlády Slovenskej republiky v najbližšom čase v procese vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.

Panie poslankyne a páni poslanci, v nasledujúcom mesiaci podpisom prístupových protokolov pozvaných ašpirantských krajín v Bruseli vyvrcholí prvá fáza prístupového procesu do Aliancie. Vláda Slovenskej republiky chce informovať Národnú radu o výsledkoch tohto procesu, okrem iného aj preto, že v nasledujúcej fáze, teda v ratifikačnej, bude aj Národná rada Slovenskej republiky oveľa užšie zapojená do celého procesu. Budú to poslanci členských štátov Aliancie, teda vaši partneri, ktorí budú rozhodovať o tom, či schvália spomínané prístupové protokoly, a budete to vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa čoskoro budete rozhodovať, či schválite návrh vlády Slovenskej republiky na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ja verím, že sa budete rozhodovať aj na základe dnes predkladanej správy a na základe informácií, ktoré si vláda Slovenskej republiky kladie za povinnosť Národnej rade aj naďalej poskytovať.

Správa bola vypracovaná na záver prístupových rozhovorov medzi Slovenskom a NATO o členstve v Aliancii. Rýchlosť, s akou vláda tento materiál pripravila, verne kopíruje rýchlosť, nie však jednoduchosť rozhovorov o vstupe Slovenska do Aliancie. Tieto rozhovory, ktoré za Slovenskú republiku z poverenia vlády viedol tím na čele so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí pánom Korčokom, boli rýchle aj vďaka našej niekoľkoročnej príprave na tento akt. Nie z viny NATO sa na vstup do Aliancie pripravujeme už niekoľko rokov, zatiaľ čo naši susedia už plne užívajú výhody a možnosti, ktoré členstvo v NATO ponúka, a, samozrejme, plnia si aj svoje spojenecké povinnosti. Je to zásluha celej spoločnosti, že sa Slovenská republika vrátila na cestu demokracie a že Slovenská republika svojím konaním, svojou vierohodnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou potvrdzuje oddanosť princípom, na ktorých stojí NATO a celý demokratický svet.

Rýchlosť, s akou vláda Slovenskej republiky odsúhlasila predkladanú správu, je zdôvodnená tým, že ak by tento materiál nebol včas odsúhlasený, ak by vláda Slovenskej republiky nezaslala včas generálnemu tajomníkovi NATO list, ktorým formálne opätovne potvrdí pripravenosť a ochotu prijať pozvanie na vstup do aliancie, teda takzvaný "Letter of Intent", členské krajiny NATO by nemohli podpísať protokol k Severoatlantickej zmluve. Nemusím vám zdôrazňovať, že premeškanie tejto chvíle by znehodnotilo nielen celé úsilie niekoľkých vlád Slovenskej republiky, ale postavilo Slovensko aj do svetla nedôveryhodného ašpiranta, ktorý vlastne nevie, čo chce a aké má ciele. Je to teda politická zodpovednosť a povinnosť vlády Slovenskej republiky plniť strategické priority štátu, napĺňať životne bezpečnostné záujmy krajiny a realizovať mandát, ktorý vláda dostala od Národnej rady Slovenskej republiky. Spomínaný list, "Letter of Intent" obsahuje opätovné potvrdenie záujmu vlády Slovenskej republiky prijať pozvanie na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Návrh listu, ktorý musí spĺňať aj určité formálne požiadavky zo strany Aliancie, je v prílohe č. 1 predkladaného materiálu. Prílohou tohto listu je časový plán plnenia reforiem, uvedený v prílohe č. 2, ktorý sa vláda Slovenskej republiky politicky zaväzuje plniť, a to aj po nadobudnutí plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. Zmyslom tohto plánu je potvrdiť pokračovanie v implementácii reforiem spoločnosti, ekonomiky a ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ide o individuálny zoznam záväzkov, ktorý má jednostranný charakter, a podobný špecifický zoznam vypracúva každá jedna pozvaná krajina.

Predkladaný zoznam záväzkov bol vypracovaný vládnym výborom PRENAME po diskusii aj s členskými štátmi Aliancie v polovici februára tohto roku. Ide o relatívne stručný, ale komplexný materiál, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a zo známych krátko- a dlhodobých plánov vlády Slovenskej republiky. V piatich častiach, ktoré vychádzajú z piatich kapitol akčného plánu pre členstvo v NATO, je zakomponovaných 38 všeobecne formulovaných cieľov. V politickej a ekonomickej oblasti je tých cieľov 10, v obranno-vojenskej 16, v oblasti zdrojov 4, v oblasti ochrany utajovaných skutočností 6 a v právnej oblasti 2 ciele. Upozorňujem, že ide o 38 cieľov, nie konkrétnych úloh. Výber záväzkov reflektuje nielen záujem Aliancie, ale náš vlastný záujem pokračovať v reformách v naznačených oblastiach, ktoré z pohľadu prípravy na členstvo v NATO považujeme za kritické. Sú to jednoducho záväzky, ktoré vychádzajú z existujúcich a potrebných reforiem celej našej spoločnosti. Pri plnení viacerých cieľov sa vláda Slovenskej republiky bude uchádzať o podporu Národnej rady. Spomeniem napríklad boj s korupciou, realizovanie reforiem v oblasti obrany, potreba zaistenia kredibilného a fungujúceho systému ochrany utajovaných skutočností a podobne. Podobne kritickým záväzkom, ktorého plnenie závisí aj na rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu, je udržanie výdavkov na obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu.

Ešte niekoľko slov k ďalšiemu postupu v prístupovom procese. Po podpise siedmich protokolov k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských štátov NATO v Bruseli dňa 26. marca tohto roku bude nasledovať ratifikácia týchto protokolov parlamentmi 19 členských štátov NATO. Zároveň sa pozvané krajiny budú pripravovať na odsúhlasenie pristúpenia k Severoatlantickej zmluve tak, aby celý proces uloženia ratifikačných inštrumentov pozvaných krajín depozitárovi Severoatlantickej zmluvy, ktorým je vláda Spojených štátov, bol ukončený najneskôr do polovice mája 2004 s cieľom zúčastniť sa už ako členovia NATO na najbližšom samite Aliancie, ktorý sa bude konať koncom mája roku 2004 vo Washingtone. Pristúpenie k Severoatlantickej zmluve bude v prípade Slovenskej republiky prebiehať ako v prípade pristúpenia k takzvanej prezidentskej zmluve. Slovenská republika musí túto ratifikáciu časovo pripraviť tak, aby sama nebola prekážkou vlastného vstupu do Aliancie.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, členstvo Slovenskej republiky v NATO nemá inú bezpečnostnú alternatívu. 26. marca tohto roku sa Slovensko ocitne v pozícii, keď členstvo už bude skutočne na dosah. Vláda Slovenskej republiky v procese vstupu Slovenskej republiky do NATO potrebuje stálu podporu Národnej rady Slovenskej republiky a ja verím, že túto podporu od vás aj dostane. Odporúčam, aby ste predloženú správu zobrali na vedomie. Pán predseda, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Teraz poprosím pána poslanca Béreša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore. Nech sa páči, pán poslanec Béreš.

I. Béreš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, prajem vám príjemné predpoludnie. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením č. 22 zo dňa 27. februára 2003 určil za spoločného spravodajcu k správe vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu. Správu vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 152 zo dňa 26. februára 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na svojej mimoriadnej schôdzi prijal uznesenie č. 40, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi prijal uznesenie č. 21, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166. Predmetná správa o prerokovaní správy vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 22 zo dňa 27. februára 2003. Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu vlády na vedomie.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vašu ctenú pozornosť. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o správe vlády, prosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí budú mať prípadné pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy, aby mi ich odovzdali písomne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Ondriaša z klubu Komunistickej strany Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Úvodom by som chcel povedať, že klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predloženú správu, lebo Komunistická strana Slovenska je proti vstupu Slovenska do NATO. Komunistická strana Slovenska má inú filozofiu o ekonomických a politických vzťahoch medzi štátmi a inú filozofiu o spolunažívaní a bezpečnosti sveta. Nesúhlasí s kapitalistickou doktrínou maximálneho zisku, ktorej súčasťou je aj NATO.

Svet sa v súčasnosti delí na jednu miliardu bohatých, ktorých väčšinu ochraňuje NATO, a štyri miliardy chudobných, ktorí sú ekonomicky a politicky závislí od bohatých. Keď si zoberieme štatistiku Svetovej banky alebo OSN, tak zistíme, že chudobné štáty sú zadlžené u bohatých štátov a splácajú permanentne dlh a úroky. Ja by som len pre zaujímavosť ukázal, koľko platí Višegrádska štvorka. Tak Slovensko splatilo zahraničný dlh v roku 1999 - 1,7 mld. dolárov, Česká republika 3,6 mld. dolárov, Poľsko 8,4 mld. dolárov, Maďarsko 7,5 mld. dolárov, pre zaujímavosť Brazília 67,5 mld. dolárov, viac ako miliardu dolárov týždenne. Podobne by sme zistili, že takto platí asi sto chudobných krajín bohatým. A dlh týchto chudobných krajín neklesá. Môžeme vidieť príklad - Slovensko, ktoré má v súčasnosti asi 12 mld. dolárov zahraničný dlh. V dôsledku tohto permanentného splácania dlhov a úrokov rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje, pričom NATO stabilizuje súčasnú sociálnu nerovnosť vo svete a nerovnomerné rozdeľovania zdrojov. Podľa správy OSN z roku 1999 podiel príjmu 20 % najbohatších k príjmu 20 % najchudobnejších bol v roku 1960 - 30:1. V roku 1999 tento pomer bol už 74:1. Toto je výsledok fungovania demokracie kapitalizmu. Aby sa tento nerovnovážny stav udržal, bohatí si svoje dominantné postavenie musia chrániť vojensky, a preto potrebujú NATO. Výsledkom týchto kapitalistických ekonomických a politických vzťahov sú vysoké náklady na zbrojenie.

Ja by som pre zaujímavosť uviedol zo správy OSN Human Development Report z roku 1998 niektoré zaujímavé údaje. Na vzdelanie pre všetkých, na základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov planéty treba ročne 6 mld. dolárov, ale náklady na zbrojenie v tom roku boli 780 mld. dolárov. Základné zdravotníctvo a potraviny pre všetkých stoja ročne 13 mld. dolárov. A ja to stále budem porovnávať so zbrojením, čo je 780 mld. dolárov. Pre zaujímavosť by som chcel povedať, že výdavky na alkoholické nápoje v Európe sú 105 mld. dolárov, čo je zhruba desaťkrát viac ako náklady na zdravotníctvo a potraviny.

Ďalej by som uviedol zo správy časopisu Science, ako bohaté štáty mrhajú energiou, a poviem dva príklady. Na konzervu kukurice v obchode v Spojených štátoch, ktorá má hodnotu 270 kalórií, sa vynaloží 2 790 kalórií. Na 100 g hovädzieho mäsa v obchode, ktoré má hodnotu tiež 270 kalórií, sa v Spojených štátoch vynaloží 22 000 kalórií. Keby celý svet vyrábal tak nákladne potraviny, tak by sa celosvetové zásoby ropy vyčerpali za 11 rokov.

Pre tieto dôvody a ďalšie dôvody, ktoré nebudem menovať, komunistická strana je proti vstupu Slovenskej republiky do akéhokoľvek agresívneho vojenského paktu. Chceme presadzovať, aby celoeurópska bezpečnosť bola súčasťou celosvetovej bezpečnosti pod patronátom OSN. Považujeme OSN za významný nástroj celosvetového kolektívneho politického rozhodovania, sme za posilnenie jeho váhy pri riešení konfliktov na zásadách vzájomného rešpektovania a kolektívnej bezpečnosti. OSN musí byť suverénna organizácia a nesmie byť pod vplyvom žiadnej mocnosti. Podporujeme rozhodujúcu úlohu OSN v boji s medzinárodným terorizmom v súlade s Chartou OSN. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Banáš, chcete s faktickou poznámkou, alebo do rozpravy? Pýtam sa aj ostatných pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Masácová, pán poslanec Banáš, pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja som chcel len kratučko informovať snemovňu o aktivitách stálej delegácie Národnej rady pri Parlamentom zhromaždení NATO, no dovoľte, aby som tak neplánovane trošku zareagoval na vystúpenie pána kolegu Ondriaša. Povedal takú zaujímavú vetu, že NATO je na to, aby ochraňovalo záujmy bohatých. Ja nie som bohatý, ale mám taký vnútorný pocit, že potrebujem NATO, z takého prozaického dôvodu, vnútorného, že bol by som nerád, keby sa Slovenská republika, ak by sa do NATO nedostala, ocitla v priestore, ktorý by nás mohol vrátiť späť. A ešte jednu poznámku by som povedal v súvislosti s tým, čo sa teraz deje v Iraku a čo poznačuje aj názor verejnej mienky na náš vstup do Aliancie. Viete, je to samozrejme legitímne a zrozumiteľné, všetky protestné pochody ľudí, ktorí nechcú vojnu, a nechce ju, myslím, že nikto z nás, no ja by som len chcel poukázať na takú historickú paralelu, nie je to moja myšlienka, len identická, včera to veľmi dobre popísal Fero Šebej v Domino fóre, lebo je to dobrý príklad. Keď pred 2. svetovou vojnou robili britskí pacifisti manifestácie a protestné pochody v Británii a posielali Hitlerovi listy, kde apelovali, aby pribrzdil, jedine Winston Churchil hovoril: "Treba urýchlene dozbrojiť britskú armádu", a bol považovaný za vojnového štváča. A keď sa v roku 1938 vrátil Chamberlain z Mníchova a mával tým známym papierom, že: "Zachránil som mier," tak bol hrdina, ale nakoniec história ukázala, že to bolo presne naopak. Ale nechcem zachádzať teraz do analýz okolo Iraku, len som tak pociťoval potrebu povedať tieto dve poznámky.

Dovoľte, dámy a páni, aby som vám z titulu mojej funkcie vedúceho stálej delegácie Národnej rady pri Parlamentnom zhromaždení NATO povedal zopár vecí, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť. Prvá, taká osobná je, som rád, že Slovenská republika dotiahla rokovania do toho stavu, kde sa dnes nachádzajú, že sme tesne pred vstupom do Aliancie, a som pevne presvedčený, že napriek všetkým turbulenciám sa tam dostaneme. A považujem za istú aj takú osobnú satisfakciu opäť poďakovať tým ľuďom, ktorí majú na tom podľa môjho názoru výraznú zásluhu, samozrejme, ľudia z ministerstva zahraničia, pán minister, pán štátny tajomník Korčok, ale určite aj pán štátny tajomník Káčer z ministerstva obrany, pán veľvyslanec Burian pri NATO, a dovolím si povedať, aj môj predchodca František Šebej.

Pán minister, možno by som ešte na vás tak trošku apeloval, lebo sú teraz rôzne mediálne informácie, že vláda Spojených štátov možno, ja to mám len z médií, bude presúvať nejaké jednotky do Poľska, Česka, sa hovorí, azda by stálo za úvahu popremýšľať, možno zalobovať, aby nejaká jednotka možno bola aj na Slovensku, určite by to prospelo aj nejakej medzinárodnej prestíži Slovenska.

Dovoľte, aby som povedal niečo o našich aktivitách. Parlamentné zhromaždenie NATO je inštitúcia, ktorá od roku 1955 plní vážnu funkciu pri vypracúvaní rôznych odporúčaní, deklarácií, a tak ďalej, pre samotné NATO, a mnoho z týchto deklarácií ovplyvnilo potom finálne rozhodnutia samotnej Aliancie. Ja len pripomeniem deklaráciu, ktorá bola prijatá vlani na jeseň v Istanbule, kde Parlamentné zhromaždenie NATO vymenovalo tých sedem krajín, ktoré by mali byť prijaté. Myslím si, že slovenská delegácia funguje v tomto zhromaždení veľmi dobre, sme zložení z koalície a opozície, pani Masácová, pani Dubovská, pán Kaliňák a ja, a nazdávam sa, že prácu, ktorú tam robíme, je veľmi dobrá. Nebudem teraz vymenúvať všetky aktivity, ale chcem poukázať na jednu veľmi dôležitú, ktorú som už aj spomenul na našom spoločnom výbore. Na jar 2004 sa bude konať v Bratislave Parlamentné zhromaždenie NATO. Dámy a páni, ja chcem upozorniť - a nemajte mi za zlé, budem využívať každé fórum na to, aby som pripomínal, že toto bude jedna z najväčších politických akcií, ktorú Slovenská republika usporiadala doposiaľ, zdôrazňoval to aj prezident Parlamentného zhromaždenia NATO americký kongresman Doug Byreuter, ktorý tu bol minulý týždeň na návšteve, iste ste to postrehli, spolu s generálnym tajomníkom Parlamentného zhromaždenia Simonom Lanom. Pri každej príležitosti, či to bola návšteva, teda prijatie u prezidenta republiky až po prijatia na úrovni výborov Národnej rady, bolo zdôrazňované to, že táto akcia sa môže stať pre Slovensko alebo akciou, ktorá nás takpovediac preslávi a prezentuje Slovensko ako krajinu, ktorá je schopná usporiadať špičkové medzinárodné podujatia, ale bolo cítiť aj isté obavy z toho, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Nehovorím teraz, že obavy z toho, že by to neboli schopní zvládnuť na základe ľudského potenciálu, ale predovšetkým na základe toho, že nemáme zodpovedajúce priestory na takúto akciu. Využívam túto príležitosť veľmi cielene na to, informoval som už aj predsedu parlamentu, že pripravíme istý materiál, ktorý, bol by som rád, keby sa dostal do vlády, pretože urobiť túto akciu v priestoroch Reduty, ktoré sú síce veľmi pekné, je to však len také náhradné riešenie, máme tu však ideálny priestor, ktorý sa nám črtá v podobe skorého dobudovania a dokončenia výstavby novej budovy Slovenského národného divadla. Ja možno tak trošičku zaprovokujem, ale viete, myslím si, že Slovenská republika je na prahu historických zmien, ideme do NATO, ideme do Únie, a my nemáme na Slovensku jediný priestor, kde by sme mohli dôstojne usporadúvať medzinárodné fóra. Treba si uvedomiť, že tu budú bývať od najmenších rôznych vorkšopov cez podvýbory, výbory a pravdepodobne až samity, a my na to nemáme v tejto chvíli priestor. Nazdávam sa, že peniaze, ktoré sú potrebné na dofinancovanie Národného divadla, je to zhruba asi 300 miliónov korún, ktoré majú ešte byť na budúci rok rozpočtované, ak by boli teda posunuté do tohto roku, tak nás ubezpečujú tí, ktorí to divadlo stavajú, že sa to môže dorobiť a Parlamentné zhromaždenie NATO v čase, keď už pravdepodobne budeme členom Aliancie, by sa mohlo už v týchto nových priestoroch konať. Ja len tak dávam na zváženie takú myšlienku, dá sa, samozrejme, o nej diskutovať, prečo by Bratislava nemohla mať nejaké kongresové centrum Slovensko, alebo kongresové centrum Slovakia, v ktorom by sa samozrejme hralo aj divadlo, ja viem, že ten priestor už je upravený na divadlo, ale, jednoducho, z pohľadu toho, ako som povedal, že ideme konečne zakotviť do vážnych inštitúcií, potrebuje Slovensko mať nejaký dôstojný priestor, a ja to vidím v tomto, pracovne to nazývam v kongresovom centre Bratislava. Prosím vás potom prípadne vo vašich úvahách, keby sme sa o tom "bavili", aby ste toto podporili. Ďakujem vám pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Banáša štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Banáš, veď americká armáda u nás už prítomná je. Vojenský priestor Záhorie je poskytnutý cvičeniam s americkými raketami a bombami až do 495 kg. Letisko v Kuchyni je dané na cvičenie amerického letectva, dohody, či memorandá o tom sú datované ešte v roku 1999. Je v nich i to, že vojenské stíhačky môžu nad obcami Leváre a Studienka lietať vo výške asi 1000 m. Aj o týchto dohovoroch by ste mali občanov informovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel povedať, že kto porovnáva, alebo kto robí paralelu medzi vývojom hitlerovského Nemecka a vývojom v Iraku, nepozná históriu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pán Banáš, hľadám logickosť vo vašich nelogických úvahách. Ja by som sa chcel opýtať len s takou skromnou poznámkou. Prosím vás pekne, už ste podpísali pozývací list? (Smiech.) Pýtam sa len preto, ak sa spoločnosť Slovenska vráti do normálnych koľají, aby sme vedeli, koho brať na zodpovednosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako členke delegácie poďakovať sa predsedovi za pochvalu, ktorú nám udelil ako členom delegácie. Chcem ho podporiť v jeho myšlienkach, ktoré tu boli povedané, len chcem vysloviť aj zároveň svoju vieru v to, že peniaze, ktoré budú investované aj do konania tejto konferencie, nebudú súčasťou takzvaného 1,89 % HDP schváleného pre financovanie našich integračných ambícií, čo sme sa zaviazali každoročne dodržať pre náš vstup do NATO. A práve pri tejto príležitosti mám takú poznámočku k pánovi ministrovi, keďže v tomto materiáli, je to tiež súčasťou, v kapitole 3 otázky zdrojov na strane 12, kde to začína ako cieľ 2, makroekonomická dostupnosť a udržateľnosť. Tam sa spomína, že v roku 2003 sa očakáva nárast celkovej ročnej miery inflácie na 8,8 % z očakávanej úrovne 3,4 % v roku 2002 a inflácia by mala zostať na tejto zvýšenej úrovni v roku 2004 aj vďaka očakávaniu vyrovnania cien potravín po vstupe do Európskej únie. Sú to ekonomické štúdie, z ktorých sa vychádza, ale neviem, či je to dodržateľné a udržateľné a teda ak na základe takýchto, prepáčte, ale podľa mňa na vode plávajúcich údajov, stavať náš záväzok a vlastne dávať "všanc" a hazardovať s naším dobrým menom, ktoré sme sa zaviazali práve v našich záväzkoch dodržať, nechcem uraziť dopredu, ale chcem len vysloviť vieru, že bude dodržané. A naozaj, do armády pôjdu čisté zdroje 1,89 a od 2004. roku 2 % HDP, tak, aby sa mohla armáda "kompatibilovať", modernizovať a reorganizovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Banáš chce odpovedať na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Ja len krátko, lebo ja mám, samozrejme, v zásobe dostatok sarkazmov, pán kolega Zubo, ale neviem, prečo by som ja mal písať pozývací list, k tomu možno nie vy osobne, ale niektorí z vás máte bližšie, ale ja som myslel, pani kolegyňa Bollová, prítomnosť nejakej, ja som nemyslel teraz len na vojenskú jednotku. Poviem príklad. My sme v 90. roku, keď som bol vo Viedni, tak sme prišli s návrhom, aby sme posilnili postavenie vtedajšieho Česko-Slovenska, respektíve aj Slovenska, aby v Bratislave bolo nejaké pracovisko medzinárodnej organizácie. Dotiahlo sa to do toho stavu, že sa uvažovalo, veľmi vážne, že v Bratislave bude chemické laboratórium OSN. Dokonca vtedy vystúpil s tým na Valnom zhromaždení OSN aj minister Dienstbier, ale nakoniec teda sa Česko-Slovensko rozpadlo, čiže nič z toho nebolo, ale ja skôr mám na mysli to, a som o tom presvedčený, že keď tu bude nejaká medzinárodná inštitúcia, či to bude NATO, či tu bude nejaký administratívny stav, či tu bude Európska únia, určite to bude na prospech Slovenskej republiky. A som presvedčený, že ak tu bude v Kuchyni nejaká vojenská jednotka, tak tiež to bude na prospech Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Masácová, nech sa páči.

P. Masácová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Technickým nedopatrením prišlo k vynechaniu časti uznesenia k prerokúvanej správe, ja by som si len dovolila predniesť doplnenie návrhu uznesenia v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na pristúpenie k Severoatlantickej zmluve po podpise protokolu o pristúpení k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských krajín NATO." Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta ako posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, máte slovo.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni. Stále viac a viac v tomto parlamente nadobúdam dojem, že najväčšími obhajcami NATO, respektíve nášho vstupu sú tí, čo kedysi pôsobili v Komunistickej strane Česko-Slovenska a v Štátnej bezpečnosti a dnes sú na druhej strane politického spektra. Je mi to naozaj ľúto, lebo naozaj neviem, kedy hovorili pravdu, či do roku 1989, keď obhajovali Varšavskú zmluvu a socialistický systém, alebo teraz.

Vážené dámy, vážení páni, pán minister nás informoval, že vláda zrejme nebude čakať na uskutočnenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Čiže najväčší princíp demokratickosti zostane bokom a vláda sa rozhodne sama a rozhodne sa sama aj napriek tomu, že v súčasnom období je za vstup Slovenskej republiky do NATO len zhruba 38 % občanov Slovenskej republiky a viac ako 50 % je jednoznačne proti vstupu Slovenskej republiky do NATO. Chcem tým povedať len to, že je to hlboko v rozpore s tým, čo súčasné vládne strany deklarujú, myslím princíp demokracie, princíp všeľudového hlasovania, pretože tam, kde sa im hodí, sú za, a kde sa im nehodí, sú proti. Mám vážnu obavu, že ak vláda Slovenskej republiky urobí tento nehorázny podvod na občanoch Slovenskej republiky, že referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nemusí byť platné a že mnohí tí, čo sa chceli zúčastniť referenda o vstupe do Európskej únie, na základe tohto volebného alebo referendového podvodu sa jednoducho referenda nezúčastnia. Ja osobne chcem vyhlásiť, hovorím teraz za seba, že ak vláda naozaj urobí to, že bude súhlasiť s naším vstupom do NATO a potom následne parlament to schváli a nepočká s referendom o NATO, pretože podpisy sa už blížia k potrebnej hranici, ja osobne sa referenda do Európskej únie nezúčastním. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť, nech sa páči pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi stručne k tej rozprave, ktorá tu odznela. Ja som si vypočul vystúpenie pána poslanca Ondriaša, ktoré bolo vedené vo vecnej rovine, je to iný pohľad, iná filozofia, s ktorou nesúhlasím, ale proste rešpektujem, že to stanovisko vašej politickej strany, iba dve poznámky k tomu, akú úlohu má zohrávať OSN vo svete a v budúcich podobných konfliktných situáciách, prirodzene, že Organizácia Spojených národov je jediná univerzálna organizácia, ktorej patrí vážne a rozhodujúce miesto pri budúcich konfliktných situáciách, lenže treba vedieť to, že OSN sa skladá z jednotlivých štátov. OSN je inštitúcia, ktorá sa rozhoduje na základe toho, akým spôsobom sa rozhodujú jej členovia. A prirodzene, bolo by v záujme celého sveta, aby sa všetky vážne rozhodnutia prijímali na jej pôde, na pôde Bezpečnostnej rady, ktorá jediná môže prijímať záväzné rozhodnutia pre všetky členské štáty, ale je to aj výzva pre samotnú organizáciu OSN, aby sa týchto výziev vedela zhostiť ona sama, aby teda dokázala tie veci riešiť tak, aby sa konflikty nepredlžovali alebo neprehlbovali.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Hopta iba toľko, pán poslanec vy tu v Národnej rade, vy budete rozhodujúci. Vláda pošle "Letter of Intent" generálnemu tajomníkovi OSN, tie prístupové protokoly budú podpisovať členské štáty Severoatlantickej aliancie a potom sa to bude ratifikovať tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Nehovorte stále iba o vláde, rozhodujúce bude hlasovanie tu v parlamente. A potom, ak vysloví súhlas Národná rada Slovenskej republiky, tak tie ratifikačné listiny bude podpisovať prezident republiky a tým sa vlastne ratifikačný proces u nás doma ukončí a zavŕši, takže nebude to vláda sama, bude to Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa k tejto otázke vysloví a jej rozhodnutie bude potom určujúce pre to, aký bude ďalší postup ratifikačného procesu. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za stanovisko k rozprave. Nech sa páči. Áno, samozrejme. Aj pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

I. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som tiež len zopár vetami reagovať na svojich kolegov, ktorí vystúpili v rozprave. Pán Ondriaš, použili ste formuláciu chudobní platia bohatým. Tu treba povedať, že každý úverový vzťah je založený na tom, že kto má peniaze, požičia tomu, kto potrebuje, a platí za to istý úrok. Bolo to tak aj za socializmu, pokiaľ sa pamätáte, a bude to aj do budúcnosti tak, nikdy sa peniaze nepožičiavajú len tak, pre nič za nič. Ako ste si ráčili všimnúť, G 7 ročne odpúšťa stovky miliónov dolárov chudobným krajinám, jednoducho, lebo tieto krajiny to nestíhajú splácať. Takže to je tiež istý prístup týchto krajín k chudobnejším krajinám, ako im chcú pomôcť. Ale ako sa hovorí, kamaráti buďme, dlhy si plaťme. Tieto krajiny, ktoré sú vysoko zadlžené a sú chudobné, nesú, žiaľ, politickú daň za to, že tam boli diktátori, že sa tam tunelovalo, kradlo zo štátneho. Proste toto je ten problém, s ktorým sa krajiny budú musieť vysporiadať. Za socializmu Sovietsky zväz platil za export svojej politiky a za akúkoľvek cenu bez ohľadu na to, koľko ľudí zomrelo hladomorom, len preto, aby dotoval ceny. Tak sme si prejedli včera to, čo sme mali na zajtra.

Krátko k pani poslankyni Bollovej. Chcem sa vás spýtať, kde ste boli, keď sa devastoval Sliač ekologicky a Ružomberok prítomnosťou vojenských jednotiek? Ja som nevedel, že ste aj zástankyňou Greenpeace, je to pre mňa nové poznanie. Čo sa týka pána poslanca Hoptu, podvod na občanoch je to, že tu bol 50 rokov socializmus. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, pán poslanec, keby ste teraz uvádzali návrhy na hlasovanie na prijatie uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Najskôr o uznesení, ktoré odporúča prijať gestorský výbor, potom o uzneseniach, ktoré boli podané v rámci rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

I. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, ktorí predložili jedno doplnenie návrhu uznesenia, ktoré prečítam. Doplnenie návrh uznesenia k bodu Správa o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej aliancie a návrh ďalšieho postupu, tlač 166a: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve po podpise protokolu o pristúpení Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských krajín NATO." Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 115 prítomných, 104 za návrh, 9 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Prosím, ďalší návrh.

I. Béreš, poslanec: Vážená Národná rada, predkladám návrh na uznesenie zo dňa 28. februára 2003 v správe vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu." Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu druhého uznesenia.

(Hlasovanie.) 119 prítomných, 109 za návrh, 10 proti.

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Banášovi.

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

ktorý sme včera prerušili pred rozpravou. Poprosím teraz pána poslanca Miklušičáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Nagya, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili písomne za poslanecké kluby Komunistickej strany Slovenska pani poslankyňa Bollová, za Poslanecký klub strany Smer pán poslanec Čaplovič a ďalší páni poslanci, Madej, Ondriaš a pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Malchárek, chcete... Nech sa páči, ako prvá je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Bollová. Pani poslankyňa, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi vysloviť stanovisko Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska k obsahu prerokúvaného bodu programu.

Nik zo súčasných členov KSS nemá problémy, aby vyjadril súhlas s jestvujúcim zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 - 1989. Myslíme si však, že bude treba sprístupňovať i spisy Bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby až po súčasnosť, respektíve budúcnosť, a dovolíme si požiadať, aby prístup k daným spisom bol umožnený iba žiadateľom o konkrétnu zložku, týkajúcu sa menovite osoby žiadateľa. Ak sme dnes svedkami káuz a afér s nezákonným porušovaním súkromia občanov formou nelegálnych odpočúvaní telefónnych hovorov rôznych osôb s rôznym cieľom, ponúka sa logická obava, že údaje z archívu sa stanú predmetom kupčenia a politického či iného vydierania. Výhradu máme k honosnému názvu Ústav pamäti národa. Pamäť národa predstavujú historické a kultúrne pamätníky, filmové a literárne diela, ktoré treba zachovať pre budúce generácie, ale najmä významné osobnosti našich dejín, ktoré by bolo treba zvečniť sochami a reliéfmi v našich mestách, napríklad v budove Národnej rady Slovenskej republiky popri pamätnej doske na pamiatku protikomunistického odboja by bolo načim inštalovať i dosky obetiam národného povstania z roku 1848, oboch svetových vojen, Slovenského národného povstania, ale aj historickej udalosti, vzniku prvej Slovenskej národnej rady, či autorom slovenskej hymny, alebo zakladateľom prvého štátneho útvaru Slovanov na našom území. Vtedy by bolo možné vznešené meno ústavu rešpektovať.

Ďalšia naša výhrada k predloženému návrhu sa týka inštituovania dozornej a správnej rady ústavu. K odmeňovaniu ich členov zaujíma negatívne stanovisko i odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru tieto štruktúry nepomerne svojej dôležitosti budú zaťažovať štátny rozpočet požiadavkami na mzdové prostriedky, priestorové a technické vybavenie.

Myslíme si, že spomenutý Ústav pamäti národa s jeho súčasnou úlohou by bolo možné zameniť jedným z oddelení ministerstva spravodlivosti, ktoré by bolo schopné vybavovať žiadosti občanov o vydanie vlastných zložiek.

Pýtam sa predkladateľov novely: Môžete informovať, prosím, Národnú radu Slovenskej republiky o tom, koľko pracovníkov má v súčasnej dobe daný ústav a koľko vybavil žiadostí za dobu svojho jestvovania? Ak už vôbec jestvuje a pracuje. Ustanovený bol pred koncom minulého volebného obdobia zákonom.

Závažnú pripomienku vznášame k tej časti novely, ktorá hovorí o podmienkach personálneho obsadzovania pracovných miest ústavu, vylučujúc, vlastne diskriminujúc skupiny osôb, ktoré v minulosti pracovali ako funkcionári v organizácii Národného frontu. Veď tam boli, prosím vás, i požiarnici, zväz žien, rybári, poľovníci a tak ďalej. Väčšina z tu prítomných vie, že Národný front združoval mužov, ženy, mládež rôznych organizácií aj podľa záujmových oblastí. S úmyslom odstrániť diskriminačné prvky v personalistike bola pred časom zrušená i povinnosť predkladať lustračné osvedčenia, hoci napriek tomu obsadzovanie postov v štátnej správe, v správnych radách bankovníctva, poisťovníctva, v manažmente významných podnikov sa naďalej deje, obsadzovanie postov, na základe straníckej príslušnosti, zriedka rešpektujúc kritérium rovnosti šancí v závislosti od odbornej spôsobilosti. Ak by totiž deklarované kritérium platilo pri obsadzovaní postov v oveľa dôležitejšej štruktúre, ako je napríklad vláda Slovenskej republiky, nie všetci by v nej mohli sedieť.

Ústav pamäti národa považujeme za umelo, násilne vykonštruovanú ustanovizeň, ktorá umožňuje vytvárať veľmi lukratívne posty pre odídených politikov asi z vďaky za ich vklad pri nastoľovaní súčasnej, prepáčte, pseudodemokracie, v ktorej sa i týmto spôsobom časť dravcov priživuje i na koži nevinných, ktorí nikdy nikomu neublížili. Pre uvedené dôvody, zdôrazňujem, nie zo strachu pred tým, že by sa snáď v archívoch nachádzali našej osobné spisy, nemôžeme podporiť predkladaný návrh, a navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala pozmeňujúci návrh, ktorý neskôr predloží pán poslanec Ondriaš. Veľmi vás prosím, aby ste si ten pozmeňujúci návrh pozreli a posúdili. Ďakujem.