B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Murgaš ako jediný. Nech sa páči, máte slovo.

M. Murgaš, poslanec: Pán kolega Banáš, vy veľmi rád používate také zvukomalebné prirovnania. Aj teraz ste použili nejaké. Len mňa šokuje vaša neznalosť európskych dejín. Každý maturant totižto vie, že v 14. a 15. storočí nebolo ani žiadne Švajčiarsko a neboli ani žiadne kantóny. Odporúčam vám preto, preštudovať si európske dejiny. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je mi znovu ľúto, a poviem to hneď na začiatku, že pri prerokúvaní takto dôležitej témy, ktorá sa bude dotýkať budúcnosti nás všetkých, budúcnosti Slovenska, keď dôjde k naplneniu nášho sna realizovaného v roku 1989, tu nie je nikto z členov vlády. Aj to je jeden obraz terajšej vládnej koalície, ktorá akoby už prevzala tú európsku aroganciu alebo byrokraciu, že jej nezáleží na parlamente. A vlastne aj to bol jeden z dôvodov, prečo vlastne zasadá Konvent, aby zmenil pomery nielen z dôvodu pristupujúcich 10 kandidátskych krajín, ale aby zmenil pomery v zmysle demokratizácie, pretože Európsky parlament skutočne je parlamentom, na ktorý, naopak, dopadajú rozhodnutia komisie a ktorý je vlastne až tým druhým článkom v procese európskeho práva alebo európskych odporúčaní.

Ako som už povedala, európsky Konvent bol založený práve preto, aby po prvé zjednodušil, po druhé zefektívnil a po tretie zdemokratizoval život v Európskej únii. A Laekenská deklarácia začína takým veľmi pekným vyjadrením: "Európa je na rázcestí." Áno, Európa je na rázcestí, pretože prijať 10 kandidátskych krajín s ich históriou, ktorá bola veľmi poznačená, ale aj možno s odlišným chápaním ľudských práv a ľudských slobôd bude kus práce nielen pre úniu, ale aj pre nás. A práve preto sme dostali príležitosť zúčastniť sa na rokovaniach európskeho Konventu. A dovolím si len poopraviť kolegu pána Duku-Zólyomiho, že my tam nemáme právo hlasovať. Ale doteraz som nebola svedkom ani jedného hlasovania. Rozhodnutia, ktoré členské krajiny prijímajú, prijímajú vlastne v dohovore a musím povedať, že cez rôzne skupiny sa snažia zatiahnuť do týchto nariadení, do týchto odporúčaní aj členov kandidátskych krajín. A skutočne to závisí od každej zúčastnenej krajiny, ako sa cez svojich zástupcov v európskom Konvente bude snažiť realizovať svoju politiku, svoj národný lobing. Chcela by som povedať, že pripomienku, ktorú dal Árpád Duka-Zólyomi, nemusíme prijímať, pretože táto pripomienka je pripomienkou štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky pána Balázsa. Mám tú výhodu, keďže sme obidvaja začínajúci na B, sedí pri mne, takže presne viem, že takáto pripomienka z jeho strany išla.

Mala by som možno niektoré pripomienky k môjmu predrečníkovi pánu Banášovi, ktorý tu bol predtým a hovoril o určitých diskrepanciách, ktoré momentálne sú v Európskej únii, a to je špeciálne obrana a bezpečnosť. Európsky Konvent zo začiatku predložil prvých 6 pracovných skupín, a to boli skupiny: princíp subsidiarity, inkorporácia Charty základných práv Európskej únie, pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právna subjektivita, národné parlamenty, doplnkové kompetencie, koordinácia ekonomických politík. Práve v tomto období som potom aj ja oslovila prezidenta Konventu a som ho požiadala, aby uvážil a aby boli ešte založené ďalšie pracovné skupiny a jedna z nich pracovná skupina špeciálne pojednávajúca o obrane a bezpečnosti. Po veľkom rokovaní v prezídiu boli otvorené alebo navrhnuté ďalšie pracovné skupiny a to boli: vonkajšie vzťahy, obrana. Poslednou navrhnutou ďalšou skupinou bola sloboda a bezpečnosť a spravodlivosť. Všetky tieto skupiny pracovali v pracovnom režime s jedným vedúcim. Pripomienky kedykoľvek máte možnosť podať alebo u mňa, alebo u pána Figeľa, alebo na najbližšom Národnom konvente. Nie je problém sa ku ktorýmkoľvek týmto materiálom dostať, aby ste videli, o čom vlastne pracovné skupiny rokovali.

Znovu. Určitá skupina členov Konventu akosi vo svojich vystúpeniach viacej teraz deklarovala dimenziu ľudských práv a slobôd a zabezpečenie vlastne voľného pohybu osôb, pretože myslím si, že Európska únia má byť predovšetkým o ľuďoch. Európska únia nemá byť len o oceli, komoditách, teda neživých, alebo o dobytku, alebo o tom, ako sme tu počuli v predchádzajúcom bode, kde sa hovorilo o poľnohospodárstve, príp. o litroch mlieka, o kravách. Kdekoľvek ktorýkoľvek z nás stretáva sa s našimi voličmi, každý sa opýta, aby sme povedali, čo nám to prinesie, čo to donesie konkrétne občanovi Slovenskej republiky. Vlastne sme videli, že situácia mnohých aj v kandidátskych krajinách práve transformáciou aj ekonomiky sa veľmi mení a ja som bola jeden zo signatárov skupiny tzv. sociálna Európa alebo sociálnej pracovnej skupiny. Práve v tejto došlo k veľmi zaujímavým návrhom. A možno sa viacej o návrhoch budem zmieňovať v utorok, keď budeme prerokúvať naše slovenské zdravotníctvo, pretože dovolím si upozorniť na jednu vec, zabezpečenie voľného pohybu tovarov už vlastne prechádza všetkými kapitolami a vlastne aj všetkými uzavretými kapitolami, ktoré Slovensko malo možnosť uzavrieť a dohodnúť, a plynie nám z toho vlastne tých 106 nesplnených záväzkov. Ale slobodný pohyb osôb vlastne zatiaľ nie je garantovaný ničím. A začalo sa to akosi odkladať nabok pod jednou pracovnou skupinou aj vlastne skupinou tzv. zdieľaných kompetencií. Hovorí sa, že starostlivosť o občanov, čo sa týka napr. zdravotníctva, bude v rukách jednotlivých národných štátov.

Treba ale upozorniť na jedno, že voľný pohyb osôb musí byť zabezpečený aj právami týchto osôb, základnými ľudskými právami, teda tými, ktoré sa viažu aj na zdravotnú starostlivosť, ale aj na sociálne a penzijné systémy. Je to špeciálne dôležitá kapitola pre nás a v tomto čase, keď naše penzijné systémy a nakoniec aj zdravotníctvo vidíme, že je v stave určitého chaosu a hľadá svoju cestu ďalej. Preto je veľmi dôležité, že máme možnosť zúčastniť sa aj týchto stretnutí, kde vidíme, akým spôsobom európske zdravotníctvo alebo európsky sociálny model bude pokračovať. Budete sa diviť, pretože ak sme do roku 1989 mali v našej ústave právo na prácu a dali sme to von, je to práve odporúčanie tejto pracovnej skupiny, aby cieľom bola plná zamestnanosť, upozorňujem, "cieľom", pretože v zmluve z Nice, ktorá je platná od začiatku februára tohto roku je zatiaľ daná len vysoká úroveň zamestnanosti v jednotlivých štátoch. Diskusia okolo toho, takisto ako diskusia okolo názvu "sociálna trhová ekonomika" alebo "trhová ekonomika", alebo "otvorená trhová ekonomika" bola veľmi dlhá. Hovorím tieto príklady len preto, aby ste si uvedomili, že tieto problémy momentálne nie sú len našimi problémami, ale sú vlastne aj problémami západných krajín.

Samozrejme, hľadá sa aj model budúcej európskej obrany a dovoľte mi, aby som možno využila aj svoje skúsenosti. Mala som možnosť zastupovať slovenský parlament v obidvoch vojenských delegáciách v NATO a v Západoeurópskej únii. Treba povedať, že tento problém nebol vyvolaný ani naším budúcim členstvom, že tento problém si musí vyriešiť Európa. Nie je to určitým spôsobom vyjadrenie nedôvery, ako to tu môj predrečník pán Banáš chcel zjednodušiť, že sa Európania snažia o tzv. rotujúce členstvo. Sama som mala možnosť byť pri veľmi tvrdom rokovaní ministra obrany Francúzskej republiky pána Millona v roku 1997, kde jednoznačne trval na tom, že žiada, aby aj Francúzi mali možnosť veliť určitej časti jednotiek NATO. Keďže odpoveďou bolo, že Ústava USA nedovoľuje americkému vojakovi slúžiť pod iným velením, odpoveď bola jednoduchá, ani francúzska ústava to nedovoľuje. Čiže tam si aj my budeme musieť uvedomiť, ktoré časti našej ústavy a nášho zákonodarstva povoľujú napr., aby tieto jednotky boli v rukách iného velenia a podobne. Ak sa povie, že z 15 členských štátov Európskej únie je 11 členov NATO, tak potom sa dáva opačne otázka, prečo to museli byť práve Američania, ktorí iniciovali, ak to nazvem veľmi diplomaticky, misiu v bývalej Juhoslávii, prečo si Európa nevie urobiť poriadok na svojom území sama.

Ak sa tu hovorilo o Nemecku, dovolím si povedať, že to skutočne nesúvisí s prerokúvanými kapitolami a s prerokúvanou problematikou európskeho Konventu, ale myslím si, že práve myšlienkou a hlavným mottom európskeho Konventu je, aby do budúcej Európskej únie nevstupovali štáty, ktoré nevedia nájsť dohodu samy medzi sebou. A práve francúzsko-nemecká dohoda je určitým preukázaním tohto vzťahu. A myslím si, že toto sú veci, ktoré by sme si aj my mali uvedomiť smerom k našim susedom.

Bolo by ešte veľmi veľa problémov, ktoré by sa dali spomenúť o európskom Konvente. Chcem sa vám skutočne veľmi poďakovať za to, že som dostala túto príležitosť, pretože je to príležitosť, ktorá, myslím si, pre politika sa nebude opakovať a je nesmierne zaujímavá a pre mňa nesmierne poučná. Mať možnosť hovoriť s ľuďmi, mať možnosť napr. pracovať v Lamassourovej skupine, s ktorou som aj vypracovala mnohé pripomienky k prvým 16 článkom ústavy, je skutočne veľká príležitosť. Myslím, že všetci tí, ktorí by mali záujem, pretože možno mnohých poslancov tento problém až tak veľmi nezaujíma, majú možnosť zúčastniť sa na rokovaní Národného konventu, kde sú zástupcovia všetkých politických strán, zástupcovia rôznych iných inštitúcií a mimovládnych organizácií a kde vždy prebieha veľmi dobrá diskusia k dopredu pripraveným materiálom.

Nechcem vás už veľmi zaťažovať, ale ak môj predrečník sa poďakoval tým, ktorí nám pomáhajú pri tejto práci, dovoľte mi, aby som z tohto miesta poďakovala aj tým, ktorí neboli spomenutí a ktorí práve pred voľbami sa zúčastňovali tých prvých 10 - 12 zasadaní. Z ministerstva zahraničných vecí to bola pani Lombardiniová alebo je to pani Wenigová, ktorá je v Bruseli a ktorej práca nám veľmi pomáha. A z tohto miesta môžem povedať, že takisto ohromným prínosom pre nás, ktorý vieme využiť, je práca poslancov, práca našich asistentov. Môžem vám povedať, že som pyšná na to, že moja asistentka by sa mohla postaviť k vám a vedela by odpovedať na všetky otázky, ktoré sa toho týkajú, pretože každý deň, a potvrdí mi to aj pán Figeľ, nás európsky Konvent zásobuje minimálne 70 až 100 stranami rôzneho materiálu. A ona vlastne je ten styčný dôstojník, čo najskôr tieto materiály preštuduje.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť a chcem vás požiadať, ktokoľvek z vás by mal nejaké pripomienky, samozrejme, budem veľmi rada počúvať a kedykoľvek ten materiál môžem poskytnúť ja alebo moja pani asistentka. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Figeľ, pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Figeľ nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hopta.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, chcel by som niekoľkými slovami vlastne nadviazať aj na to, čo odznelo, a nakoniec sa to patrí možnože aj v záverečnom slove, nadviazať na to, že to, o čom rokujeme, je skôr informácia. Zároveň však slovenský parlament je veľmi dôležitým aktérom. A myslím, že veľmi správne sme pojali svoju zodpovednosť za európsku budúcnosť Slovenska. V januári keď sa tu prevzala iniciatíva za referendum, bol to taký bezprecedentný výraz jednotného postoja. A to sa dobre aj odovzdáva a zároveň je to povzbudivé pre ľudí, pre budúce rozhodnutia, pomáha to aj dovnútra krajiny aj navonok. A som presvedčený, že Národná rada by mala byť takýmto aktérom a nositeľom posolstiev, postojov naďalej, nielen teraz, ale aj v budúcnosti a, rád by som povedal, stále viac, lebo tvoriť politiku znamená aj hovoriť, aj počúvať, ale aj zastávať isté konkrétne postoje. Je teda potešiteľné, že sme sa zhodli vo výboroch, že sa budeme tomu pravidelne venovať, že budeme pripravovať aj možno ďalšie rokovania pléna na túto tému, myslím, že to by malo byť tiež cieľom v najbližšej dobe, ale k niektorým princípom by sme mohli dnes zaujať postoje preto, lebo ony podľa mňa sú aktuálne a nemenné práve preto, že máme názor alebo obraz o mieste Slovenska v spoločnej Európe, o hodnotách, na ktorých by to malo fungovať, pretože dejiny Európy sú veľmi poučné a mnoho z toho tu aj zaznelo, čo je za nami.

Chcel by som teda návrh uznesenia z výborov spomínaný pani spravodajkyňou predsedníčkou Monikou Beňovou doplniť o konkrétne formulácie, ktorými Národná rada by mohla podporiť momentálny proces na pôde európskeho Konventu a zároveň istým spôsobom dať mandát alebo postoj pre reprezentantov parlamentu, aby to neboli jednotlivé, osobné postoje, ale skôr spoločné, čo najširšie slovenské, podľa možnosti konsenzuálne postoje, a takisto aj vláda aby predložila ucelený návrh pozície Slovenska.

Teda môj návrh je, prečítam ho a potom niekoľko viet k nemu poviem, návrh uznesenia k tomuto bodu doplniť o nasledujúci text:

"Národná rada Slovenskej republiky podporuje a) prijatie novej ústavnej zmluvy o Európskej únii, ktorá zjednoduší súčasný právny rámec únie, zvýši transparentnosť a legitimitu jej rozhodovacích procesov, sprehľadní deľbu kompetencií medzi úniou a členskými krajinami a priblíži úniu k jej občanom, b) zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy, c) zachovanie výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach, d) posilnenie princípu subsidiarity zaručujúceho prijímanie rozhodnutí čo najbližšie k občanovi o. i. vytvorením mechanizmu v účasti národných parlamentov pri monitorovaní dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnom procese únie. Národná rada Slovenskej republiky ďalej žiada predstaviteľov Národnej rady a ich náhradníkov v Konvente o budúcnosti Európy presadzovať tieto postoje na rokovaniach Konventu. A Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady celkový návrh pozície Slovenskej republiky k budúcim inštitucionálnym reformám Európskej únie."

Dovoľte mi niekoľko poznámok k tým jednotlivým podporným bodom.

Čo sa týka ústavnej zmluvy, myslím, že vyjadrenie nielen tohto pojmu, ale aj jeho obsahu a dosahu je hlavne v tom, že sa sprehľadní právny priestor, do ktorého vstupujeme, bude jasné, čo je primárnym právom, to bude oveľa stručnejšie než dnes vyše 1 000 strán textu primárneho práva Európskej únie, že sa zmenší počet mechanizmov, ktorými sa legislatíva prijíma, a tým vlastne vytvorí systém, ktorý je aj kontrolovateľnejší, aj bližší k ľuďom z hľadiska porozumenia a podpory. A to môže naozaj zvýšiť legitimitu rozhodovacích procesov. Je veľmi dôležité vyčleniť a vyjasniť kompetencie, ktoré sa teraz vykonávajú v spoločenstve, lebo vo viacerých prípadoch dochádza k nedorozumeniam, príp. až k súdnym sporom a tie súdne spory v Európskej únii sú naozaj zložité a drahé. A priblíženie únie k občanom, je to, čo potrebujeme aj my do našich budúcich rokov, aby nenastal problém v tom, že ľudia nielen budú sklamaní, ale nebudú cítiť, že to je ich únia, že to je naša Európa. A to odcudzenie môže mať potom vplyv na celkové postavenie a fungovanie Slovenska v spoločnej únii.

Druhý bod je možno náročnejší a zložitejší na vysvetlenie, ale je to zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy. K základným hodnotám, o ktorých som presvedčený, že sa na nich zhodneme aj tu v tomto pléne, ktoré v Európskej únii by mali naďalej dominovať, patria ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, vláda zákona alebo právny štát a, samozrejme, aj úcta k ľudským právam. Čo však môže dať ľudskej dôstojnosti, ktorá by mala byť na prvom mieste, nielen vo výpočte, ale aj politike, vznešenejší výraz dôstojnosti než to, že človek a my všetci sme boli stvorení pre večnosť? To vlastne sa dá inak povedať, že život sa neodníma iba mení, že sme boli stvorení na Boží obraz a toho výrazom je dar rozumu a slobodnej vôle pre každého. Thomas Jefferson, jeden zo spoluzakladateľov Spojených štátov amerických, povedal, že Boh, ktorý nás stvoril, stvoril nás slobodných. A to je základ pre dnešné povojnové chápanie základných ľudských práv, ktoré sú nescudziteľné, neodňateľné nikomu. A že na prvom mieste je človek, nie štát alebo štruktúra, inštitúcia, a ľudská dôstojnosť, by aj v našom európskom ponímaní a v budúcnosti malo byť stále veľmi jasným cieľom a kritériom politiky zákonov, opatrení. A to znamená prednosť práva pred silou. To je aj to, čo tu odznelo, že radšej nech sa sporia alebo hádajú úradníci než vojaci. A práve menším, slabším krajinám sú takéto usporiadanie a prednosť práva a jasné pravidlá, clara pacta - boni amici, oveľa dôležitejšie než silným a veľkým štátom.

Chcem povedať, že v tých základných hodnotách samy osebe niektoré naozaj nestačia. Demokracia je málo, ak je to len vláda väčšiny. Staroveké Grécko bolo príkladom. Právny štát, ktorým bol aj staroveký Rím, je ďalším príkladom. Je veľmi dôležitým, aby usporiadanosť, zákonnosť bola vyjadrená v občianskom princípe. Ale aj to je samo osebe málo. Aj sloboda môže byť slobodou zločinca a to je hrozba, to nie je tá pravá hodnota. Aj zákony bývajú všelijaké, zákony môžu byť aj chybné, deformované a to je o tom, že ľudské pozitívne právo by malo byť podriadené prirodzenému právu, ktoré funguje. A prirodzené zákony platia a či sa 150 poslancov dohodne alebo nedohodne, sú také zákony. To je celé o tom, že 20 storočí Európy znamená dnešné ovocie ťažkého zložitého prežívania, tragédií a poznávania. Jeho symbolmi alebo symbolmi tých 20 storočí sú také miesta, ako sú Jeruzalem, Atény, Rím, resp. kresťanské a židovsko-kresťanské dedičstvo, to je rímsky Kapitol, to je Akropola, kde budeme podpisovať prístupovú zmluvu v apríli, to je jeruzalemská Golgota. A toto dedičstvo je dnes evidentné, nielen na architektúre Európy, ale aj na hodnotách, ktoré vytvárajú dnešný rámec alebo vzťahy medzi národmi Európy. To sa nezrodilo ani rýchlo ani zo sna, ale cez veľmi zložitý vývoj a mnoho utrpenia.

Chcem povedať, že jednoty v Európe nebude, ak to bude len o obchode, o obchodníkoch, o kvótach. Na to stačí zóna voľného obchodu alebo colná únia, v lepšom prípade. A tej skutočnej hodnoty, jednoty alebo jednoty medzi ľuďmi nebude, ak nebude duchovnej jednoty, to znamená porozumenia, spriaznenosti, vedomia spolupatričnosti. Ono to nebude fungovať, ak nebude zhoda v hodnotách a ak nebude medzi nami veľmi evidentná, viditeľná, produktívna spolupatričnosť kultúr. Jadro kultúry podľa mňa, a nielen podľa mňa, je to, čomu ľudia veria. To, čomu veríme, to považujeme za dôležité, to v živote presadzujeme, hľadáme a toho ovocie väčšinou aj nachádzame.

Kultúra sa prejavuje najrôznejšími spôsobmi. V politike tu často hovoríme o potrebe vyššej politickej kultúry. Prejavuje sa v športe, v umení, ale jadrom kultúry je naozaj to, čomu veríme. U niekoho sú to peniaze, u niekoho je to kapitál, ktorý všade je, všetko môže, u niekoho boh s "b", u niekoho Boh s "B" ako živá osoba. Som teda presvedčený, že takáto zmienka bude mať veľký význam pre budúce vzťahy na európskom kontinente. Samozrejme, je dôležité, aby to bola vhodná a primeraná formulácia, ktorá nikoho nevylučuje, skôr inkluzívna formulácia, ktorá je tolerantná pre všetkých, aj pre tých, ktorí veria, aj pre tých, ktorí neveria. Hodnoty únie môžu a majú zahŕňať hodnoty tých, ktorí veria v Boha ako zdroj základných hodnôt, ale aj tých, ktorí takúto vieru nezdieľajú, ale rešpektujú už spomínané univerzálne hodnoty vychádzajúce z iných zdrojov. Tými zdrojmi môže byť filozofia, sekulárny humanizmus alebo iné.

Viete, často sa hovorí aj o zrážke civilizácií, ako to celé bude, keď budeme posudzovať vstup, možno, za pár rokov Turecka, krajín s inou kultúrou, ako môžu takéto rôzne kultúry spolu prežívať. Som presvedčený, že práve zmienka o Bohu môže vytvárať priestor pre univerzálne bratstvo, nie etnické, nie rasové, nie sekčné alebo frakčné, ale všeobecné ľudské bratstvo. A zmienka o Bohu tomu môže dať pravý rozmer a pravý priestor aj vzhľadom na dominantný kresťanský charakter európskej kultúry dnes aj vzhľadom na židovské tradície, z ktorých vychádza a ktoré sa takisto rozvíjajú, ale aj vzhľadom na príspevok islamu už či v minulosti alebo v súčasnosti. Tento text, samozrejme, budú tvoriť členovia Konventu. Ten, ktorý navrhujem, je len zmienkou o tom alebo volaním po zmienke o tom. Ten môže byť s odvolaním sa na uznanie hranice ľudskej moci, na vedomie zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi. Ak uznáme hranice ľudskej moci, tým zároveň odmietneme zotročenie človeka akýmkoľvek diktátorským systémom alebo diktátorom. Ak pripomenieme kultúrne náboženské a humanistické dedičstvo Európy, to môže jasne ukázať, že budúcu Európu nemožno zriadiť, dohodnúť, vytvoriť z ničoho, ale len na základe dlhej histórie, tradície a živých hodnôt. A ak to pojmeme, že sme zodpovední pred Bohom a ľuďmi stvorenstva, to vlastne znamená, že človek sa bude musieť zodpovedať aj mimo dosahu našich ľudských zákonov a justície. To je asi o tom, čo hovorí známe príslovie: "Božie mlyny melú pomaly, ale isto."

Na záver tejto možno najnáročnejšej časti tohto príspevku chcem povedať, že môžeme svojím postojom vydať svedectvo. Možno iní vydajú iné svedectvo, možno sa Európa na tom nezhodne, ale my sa odvolávame na cyrilometodské dedičstvo v našej ústave. To dedičstvo by bez viery v Boha nebolo, nemalo by zmysel, nemalo by náplň, ktorá sa, samozrejme, cez vyše 1 000 rokov prejavila v mnohých pozitívnych dimenziách. Kto iný by mal hovoriť takýmto svedectvom aj jasnou rečou, ak nie tí, ktorí sú charakterizovaní takýmto štátnym znakom, ako je na čele tejto sály? Preto tento bod by mohol byť príspevkom Slovenska do diskusie o podobe budúcej ústavnej zmluvy.

Bod c), ktorý hovorí o výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach, hovorí o zachovaní, nehovorí o ničom novom alebo prevratnom, ale o tom, aby to, čo vytvára základ národnej kultúry a identity a to najcitlivejšie pre rozvoj ľudského spoločenstva, ostalo v kompetencii štátov, a je na nich, ako budú riešiť otázky ochrany života, manželstva, rodiny alebo výchovy, vzdelávania, zdravotníctva, ktoré s tým súvisia. To nie je o tom, ako to riešiť, ale kde to riešiť. A to je vlastne dnešný stav zmlúv alebo primárneho práva v Európskej únii. Preto podporenie tohto znamená kontinuitu tohto stavu.

A bod d) hovorí o tom, aby sme, tak ako je aj uvažované, mohli vážnejšie vstúpiť do prípravy európskej legislatívy, pretože, opakujem, ona po prijatí už má potom prednostné právo, prednostné postavenie pred národným právom a ten mechanizmus by mal byť prijatý tak, aby v dostatočne dlhej lehote, a pritom efektívnej lehote, ktorá by nebrzdila Európu samotnú, mohli národné parlamenty vstupovať do tvorby tohto práva a monitorovať dodržiavanie princípu subsidiarity, teda rozdelenia kompetencií. Týmto sa vlastne tento princíp môže ešte ďalej v spoločenstve posilniť, čo zároveň predpokladá, že budeme schopní takúto európsku legislatívu včas a kvalitne posudzovať. To je ďalšia úloha pre budúcu Národnú radu.

A ten dodatok alebo záverečná časť uznesenia, ktorá hovorí o tom, že žiada predstaviteľov Národnej rady v Konvente, aby tieto postoje reprezentovali, je vlastne tým, aby takéto postoje alebo aj iné postoje v budúcnosti neboli jednotlivé, ale spoločné a zároveň aby vláda predložila na rokovanie, podľa mňa to môže byť aj na najbližšom rokovaní, ucelený návrh celkovej pozície, pretože tých detailov je tak veľa, už spomínaných množstvo strán dennodenne na rôzne aspekty návrhu ústavnej zmluvy, že to si vyžaduje obrovskú prácu, a, samozrejme, ten, kto bude niesť potom zásadnú zodpovednosť za ďalší vývoj, je vláda, ktorá bude aktérom pri medzivládnej konferencii, ktorá sa začne zrejme v tomto roku za talianskeho predsedníctva.

Ďakujem pekne za porozumenie pre tento môj návrh uznesenia. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán poslanec, predložili ste návrh uznesenia, ktorý má dosť zásadný charakter. Ja by som prosila, keby poslanci mohli dostať ten návrh uznesenia písomne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Už sa na tom robí, rozdajú sa tieto návrhy.

Pán poslanec Zala, nech sa páči.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som mal k tomu asi takúto poznámku. Vypočuli sme si tu správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu, o budúcnosti Európy a nášho Národného konventu. Téma, ktorú otvoril pán poslanec Figeľ, sa už dotýka obsahu ústavnej zmluvy Európskej únie. A myslím si, že toto je natoľko špecifická téma, že týmito článkami zmluvy by sa mal parlament zaoberať samostatne. Nie je možné v súčasnosti do správy o činnosti v rámci Konventu teraz otvoriť diskusiu o obsahu jednotlivých článkov tejto zmluvy, ktoré by mali byť predmetom samostatného parlamentného rokovania. Čiže myslím si, že by sme sa mali držať toho, čo bolo dané v správe, a vyjadriť sa o tom, či správu berieme na vedomie, a neotvárať diskusiu o obsahu článkov európskej ústavy. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Hopta. Nech sa páči, máte slovo.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, chcem ale povedať, že momentálne tu nie sú, na východnom Slovensku sú prázdniny, tak zrejme sú tam... (Hlasy z pléna.) Aha, ale ja som myslel, že budú tu vpredu. Takže, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcem v úvode povedať, aj keď to len sčasti s tým súvisí, že podmienky, ktoré sme vyjednali pre nástup do Európskej únie, podľa nášho klubu sú v ekonomickej oblasti pre nás nevýhodné a že len naivní si myslia, že 70 % voličov sa zúčastní referenda o otázke vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Dokonca chcem vyjadriť obavy, ak bude zmarené referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, či sa vôbec zúčastní nad 50 % občanov Slovenskej republiky.

Pán poslanec Figeľ, predseda zahraničného výboru, tu predložil svojím spôsobom veľmi závažné záležitosti, o ktorých ja navrhujem, aby sa hlasovalo osobitne, aby o každom bode poslanci mohli sa vyjadriť zvlášť.

Chcem povedať v mene poslancov Komunistickej strany Slovenska, že nám nerobí problém ak body b) a c) sa spoja a z toho vznikne vyhlásenie, že sme za zakotvenie rešpektovania národných, kultúrnych a kresťanských tradícií Slovenskej republiky vyplývajúcich z kladných všeľudských hodnôt. Síce vychádzame z toho, že slovenská ústava hovorí o tom, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, aj keď v jej preambule sa spomínajú cyrilometodské tradície, ale na druhej strane máme obavy, aby pod chápaním určitých etických záležitostí neboli zakomponované určité otázky, ktoré možno nepriamo súvisia. Čiže mne chýbalo vo vystúpení pána Figeľa jeho vyjadrenie, čo sa chápe pod kultúrno-etickými záležitosťami, aby sme mali presne predstavu, o čom budeme hlasovať, aby náhodou sa nemysleli tým určité záležitosti, ako sú interrupcie, aby sme tu určitým spôsobom neriešili otázky napr. eutanázie a ďalších záležitostí. Myslím si, že sú to tak zásadné otázky, ktoré jednoducho skryť pod nejaký jeden termín etických a kultúrnych záležitostí nie je možné.

Čiže ešte raz navrhujem, aby sme po prvé vôbec nehlasovali o tomto materiáli, čiže aby bol stiahnutý z rokovania, aby Národná rada sa ním zaoberala zvlášť, myslím tým ten dodatok, čo predložil pán Figeľ, aby sme sa tým nezaoberali a, ak neprejde môj prvý návrh, aby sme o každom z týchto 4 bodov, ktoré tu predložil, hlasovali osobitne. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu programu, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len povedať, že naozaj asi najlepšie bude na niektoré záležitosti, ktoré aj odzneli v diskusii o rotujúcom predsedníctve a tak ďalej, ak si vytvoríme časový a vecný priestor nabudúce a vo výboroch pred tým, lebo sú to veľmi zložité otázky na také rýchle reakcie. Niežeby som nemal názor, ale nechcem teraz ani polemizovať, ani nejako osobitne podporovať. A možnože je to aj to, čo hovoril pán Boris Zala, že nejdeme do článkov. A aj preto to, čo som navrhoval, nejde do článkov, to sú princípy, ktoré by sa mali vlastne pretaviť do postojov. A či to prejde potom do článkov alebo do preambuly, alebo do nejakých iných záležitostí, to už je vec vývoja v európskom Konvente. Preto opakujem, že nejaké zásadné reakcie na obsah by som nechal na budúce rokovania o týchto záležitostiach.

Z hľadiska národnostných menšín problematika v Európskej únii je rôznorodá. Sú krajiny, ktoré nepoznajú tento termín alebo ho nemajú v legislatíve, ako je Francúzsko. Všetky štáty sú stranami Európskeho dohovoru o ľudských právach. A zároveň tým základným nástrojom pre problematiku je Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. A to, čo v únii dominuje z hľadiska etnických otázok, je princíp nediskriminácie na etnickom základe. Ten bude určite jednou vážnou klauzulou v texte, už je aj navrhovaná, a preto základné riešenie tam bude. Ale to, čo bolo navrhované pánom Dukom-Zólyomim, ide za to, čo hovorím, za tento rámec.

Chcem len dodať na záver, že všetky informácie, ktoré v Konvente vznikajú a sú spracúvané, idú potom do poslaneckých klubov, predsedovia klubov dostávajú základné najdôležitejšie informácie pravidelne. A je na vás, na stranách potom, ako s tým ďalej naložia, ale dôležité je, aby sa s tým zaoberali aj konkrétne výbory.

Ešte pán Hopta sa pýtal, čo sú tie kultúrno-etické záležitosti. Ja som naznačil, možno dodám alebo zopakujem, to, čo táto Národná rada Slovenskej republiky, tento parlament, pomenovala ako kultúrno-etické záležitosti, ktoré sú dôležité nielen pre zachovanie porozumenia medzi členskými štátmi budúcej únie, ale aj pre zachovanie identity a kultúry a tradície, o ktorých ste hovorili. Zopakujem, že ide o záležitosti ľudskej dôstojnosti a ochrany života, manželstva a rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, výchovy, vzdelávania, zdravotníctva, ktoré súvisia s tým, s týmito dvoma položkami. A to nie je o tom, či na Slovensku má byť taký alebo onaký zákon o interrupciách alebo či tu v budúcnosti má byť alebo nemá byť uzákonená eutanázia, to je o tom, že si o tom rozhodneme my, a nie Európska únia, to je o mieste a kompetencii, nie o obsahu politiky v týchto záležitostiach. Preto vás aj žiadam o porozumenie, že tá subsidiarita je vlastne princípom slobody, že všetko, čo si občan a národ môže riešiť dostatočne a efektívne vo svojom záujme, má zostať na jeho úrovni a len to, čo dokáže lepšie pre spoločenstvo riešiť únia na nadnárodnej úrovni, má význam posúvať do spoločných orgánov a vtedy to funguje aj transparentnejšie, aj efektívnejšie a podľa mňa aj správnejšie a spravodlivejšie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.

Takže pristúpime k hlasovaniu.

Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Beňová, poslankyňa: Ja vám veľmi pekne ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pokúsim sa uviesť tie návrhy, tak ako boli predložené.

Keďže tie doplňujúce návrhy pána Duku-Zólyomiho a pána Figeľa boli vlastne len doplnkami k tomu pôvodnému návrhu uznesenia, prečítala by som teraz, ak dovolíte, dámy a páni, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 26. februára 2003 k správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska."

Keby ste dali hlasovať, pán predsedajúci, prosím.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcem ale ešte pripomenúť, že bol tu jeden procedurálny návrh pána poslanca Hoptu, o ktorom, samozrejme, nemôžeme ani hlasovať, lebo vy, pán poslanec, ste to nepodali podľa rokovacieho poriadku. To znamená, keby ste použili § 73, by sme mohli o tom hlasovať, ale takto nie. Vy ste povedali len toľko, aby Národná rada sa nezaoberala návrhmi pána poslanca Figeľa, to sa nedá.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu výboru uznesenia. Nech sa páči, prezentujme a hlasujme o pôvodnom návrhu.

M. Beňová, poslankyňa: Je to návrh výboru, že berieme na vedomie túto správu, pretože tie dva návrhy, ktoré prišli potom, sú vlastne doplnkami tohto návrhu. (Hlasy z pléna.) Ja sa snažím vysvetľovať, pán Mikloško.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 117, proti 9, nehlasovali 2.

Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

Chcem sa ale opýtať, nakoľko bol tu ďalší návrh pána poslanca Hoptu aj pána poslanca Figeľa, že o každom návrhu by sme mali hlasovať jednotlivo, či počkáme na rozdanie tohto návrhu alebo stačí, keď pani spravodajkyňa prečíta každý návrh a potom budeme hlasovať. Je s tým súhlas? Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teraz, aby som predniesla návrh na doplnenie uznesenia, ktoré bolo pred chvíľou schválené, návrh pána poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho.

"Národná rada Slovenskej republiky podporuje, aby princípy ochrany a práva národnostných menšín boli zapracované do návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie."

Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 95, proti 2, zdržalo sa 32 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho bol prijatý.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A teraz dovoľte, aby som prečítala jednotlivé časti návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ján Figeľ.

V bode a) Národná rada Slovenskej republiky podporuje prijatie novej ústavnej zmluvy o Európskej únii, ktorá zjednoduší súčasný právny rámec únie, zvýši transparentnosť a legitimitu jej rozhodovacích procesov, sprehľadní deľbu kompetencií medzi úniou a členskými krajinami a priblíži úniu k jej občanom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 119, proti 3, zdržalo sa 8.

Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Figeľa bol prijatý.

Nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. V bode b) Národná rada Slovenskej republiky podporuje zakotvenie zmienky o Bohu ako o zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 20, zdržalo sa 21 a nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že aj bod b) z návrhu pána poslanca Figeľa bol prijatý Národnou radou.

Nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V bode c) Národná rada Slovenskej republiky podporuje zachovanie výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 94, proti 14, hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že aj bod c) sme prijali.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem pekne. V bode d) Národná rada Slovenskej republiky podporuje posilnenie princípu subsidiarity zaručujúceho prijímanie rozhodnutí čo najbližšie k občanovi, o. i. vytvorením mechanizmu účasti národných parlamentov pri monitorovaní dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnom procese únie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu pána poslanca.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 13, hlasovania sa zdržali 3.

Konštatujem, že aj bod d) tohto návrhu bol prijatý.

Nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ďalej Národná rada Slovenskej republiky žiada predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky a ich náhradníkov v Konvente o budúcnosti Európy presadzovať tieto postoje na rokovaniach Konventu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 104, proti 15, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.