M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem pekne. No a na záver Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky celkový návrh pozície Slovenskej republiky k budúcim inštitucionálnym reformám Európskej únie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 122, proti 3, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
A teraz vás požiadam, nakoľko všetky prednesené návrhy uznesenia boli schválené, aby ste dali ešte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 96 poslancov, proti 19, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.
Ďakujem aj navrhovateľovi, aj pani predsedníčke výboru pre európsku integráciu za spoluprácu.
Vážená Národná rada, budeme pokračovať ďalším bodom, a to prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Pán predseda Kaliňák, nech sa páči.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba využívam možnosť, že je tu väčšina poslancov, rád by som iba oznámil, že zajtra ráno o 8.15 hodine je spoločná schôdza zahraničného výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, kde pán minister Kukan predloží správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu. Takže prosím všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby zajtra ráno o 8.15 hodine v rokovacej miestnosti 30a boli prítomní. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja a sa ospravedlňujem, že sme prerušili začiatok rokovania v prvom čítaní.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 158, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu pod č. 128.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Tibor Tóth. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
T. Tóth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého poslaneckého návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zvýšenie záujmu investorov aj obcí o zriaďovanie priemyselných parkov, zvýšiť hospodárnosť, efektívnosť pri vynakladaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu i z rozpočtu obcí na vybudovanie technickej vybavenosti územia a inžinierskych stavieb nevyhnutných na zriadenie priemyselného parku, tzv. technickej infraštruktúry priemyselného parku a tiež odstrániť niektoré nepresnosti v texte doterajšieho zákona, ktoré spôsobovali problémy pri aplikácii zákona. Tieto ciele navrhujem vykonať zmenami v § 3, § 4 a § 5 v zákone o podpore na zriadenie priemyselných parkov, je to čl. I návrhu zákona, a zmenami v § 4 a § 24 zákona o daniach z príjmov, to je čl. II tohto návrhu zákona.
Po prvé, § 3 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa, že dotáciu zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť aj na zriadenie vecného bremena nevyhnutného na vybudovanie infraštruktúry priemyselného parku. Týmto sa sleduje zníženie nákladov na získanie práva užívať pozemky alebo ich časti, ak nie je napr. na výstavbu elektrického rozvodu, rozvodu plynu, kanalizácie a pod. potrebné vykúpiť pozemok, ale postačí na vybudovanie tejto časti infraštruktúry zriadiť len vecné bremeno na uloženie podzemných rozvodov, na uloženie rozvodov na pätkách a stĺpoch a na zriadenie ochranných a bezpečnostných pásiem týchto rozvodov.
Po druhé, zmeny navrhované v § 4 a § 24 zákona o daniach z príjmov, to je čl. II, nadväzujú na navrhovanú zmenu § 4 ods. 3 zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Zmena týchto ustanovení zákona o daniach z príjmov je nevyhnutná na to, aby § 4 ods. 3 zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov nebol nepriamou novelizáciou zákona o daniach z príjmov.
Čiže veľmi stručne zhrniem: Z praxe pri zriaďovaní priemyselných parkov vyplýva, že obce, keď ich zriaďujú, musia často vykupovať úplne zbytočne veľké časti pozemkov, vynímať ich z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a na takto vykúpených pozemkoch riešiť líniové stavby. Doteraz zákon o líniových stavbách hovoril to, že prevádzkovatelia alebo vlastníci týchto sietí, teda plynári, elektrikári, vodári, mohli tu zriaďovať vecné bremeno, obec túto právomoc nemala. Kvôli zlacneniu výstavby priemyselných parkov navrhujeme v prípade priemyselných parkov, aby obec mohla postupovať podobným spôsobom ako správcovia týchto sietí.
K tej druhej časti. Ako viete, v zákone o priemyselných parkoch je príspevok štátu definovaný vo výške 70 % celkových nákladov na zriadenie priemyselného parku, zvyšných 30 % má doložiť obec. Poznáte určite veľmi dobre finančnú situáciu samospráv a viete, že týchto 30 % obce nemajú. Na to myslel aj zákon o priemyselných parkoch pôvodný, č. 193/2001 Z. z., ktorý hovorí, že túto povinnosť obcí môže nahradiť investor, ktorý bude v priemyselnom parku investovať. To sa aj stáva vo väčšine prípadov. Problém je ale teraz s tým, ako vlastne tento investor si tieto prostriedky zaúčtuje do svojej ekonomiky, aby to bola teda nákladová položka preňho. Toto vlastne rieši táto novela zákona.
To sú dva základné momenty, ktoré je potrebné riešiť, aby proste rozvoj priemyselných parkov mohol byť na Slovensku oveľa dynamickejší.
Máme túto novelu prekonzultovanú aj s ministerstvom financií, ktoré študovalo hlavne dopad na štátny rozpočet. V rokoch 2003 až 2006 sa predpokladá výpadok vo výške tej dane vo výške len asi 6 mil. korún. Na druhej strane sa však podstatne zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z daní z príjmov od fyzických osôb, teda z vytvorených nových pracovných miest i daní z príjmu právnických osôb alebo aj dovoz nových technológií, nábeh nových výrob u investorov v priemyselnom parku. Tieto výnosy, ktoré štát získa, budú podstatne vyššie ako tie jednorazové náklady, ktoré naozaj sú len vo výške tých 6 mil. korún.
Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry ani na životné prostredie.
Prijatím návrhu zákona sa vytvoria právne podmienky na rozvoj výstavby priemyselných parkov, prílev nových investícií do hospodárstva Slovenskej republiky, a tým aj na zvýšenie zamestnanosti.
Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi Slovenskej republiky.
Včera návrh zákona prerokúvala Legislatívna rada vlády, ktorá prijala drobné úpravy legislatívneho charakteru, tieto budem, prirodzene, teraz upravovať a už do druhého čítania budú zakomponované do znenia návrhu zákona.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a zdvorilo vás žiadam o schválenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 18. februára ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 158).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie zmien jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Z hľadiska vecného konštatujem, že návrh novely zákona vychádza z praktických skúseností z uplatňovania súčasného zákona o podpore na zriaďovanie priemyselných parkov a dáva predpoklady na to, aby sa znížili a zefektívnili náklady na zriaďovanie priemyselných parkov a zvýšil sa záujem tak obcí, ako i investorov o zriaďovanie priemyselných parkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Súčasne za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jedinú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Pani poslankyňa Plháková sa hlási písomne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
Z. Plháková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem vás zdržiavať rozsiahlymi a nič nehovoriacimi príspevkami, ale rada by som vás upozornila na potrebu nutnosti novelizácie zákona č. 193/2001 Z. z.
Doteraz platný zákon o priemyselných parkoch síce umožnil obciam vytvárať podmienky pre prílev zahraničných investícií , no podľa podmienok v zákone je potrebné sa na financovaní potrieb pre zabezpečenie investovania podieľať 30-percentnou finančnou účasťou. Za súčasného stavu financovania miest a obcí je zatiaľ reálne jedinou možnosťou zabezpečenia tohto podielu obcou prefinancovanie príslušného objemu prostriedkov zo strany investora. V praxi sa však ukázalo viacero nedostatkov pri zaúčtovaní tohto podielu v účtovníctve investora. Investor poskytnutím 30-percentnej čiastky v celkovej výške investície za obec financuje cudzí majetok a táto investícia sa týmto nedá účtovne odpisovať. Do výdavkov na dosiahnutie svojho zisku ich investor nemôže zaúčtovať v zmysle súčasného znenia zákona o daniach z príjmu inak ako dar. Metodicky sa totiž neurčuje takýto výdavok ako nákladová položka. Zákon o DPH neumožňuje považovať za prijateľné zdaniteľné plnenie investora zabezpečenie podielu formou vystavenia náhradného dokladu, t. j. priamych úhrad za práce pre obec. Rovnako absencia pojmu zriadenie vecného bremena s identifikáciou pozemkov pre zriadenie priemyselného parku vytvára potrebu vlastniť pozemky na infraštruktúru obcou. A tým sa zvyšujú celkové náklady, a teda neefektívne čerpanie financií. Potreba zaúčtovania už preinvestovaných financií a deklarovanie možnosti uplatnenia týchto čiastok v nákladových položkách podmieňuje ďalšie rokovania s potenciálnymi investormi, ktorí chcú investovať ešte v tomto roku. Táto novela teda pomôže nielen ušetriť finančné prostriedky obciam, ale aj vytvoriť lepšie podmienky pre investorov, a teda zvýši možnosť prílevu zahraničného kapitálu, čo sa odrazí na vytváraní nových pracovných miest a tiež v rozvoji domáceho podnikateľského prostredia.
Dúfam preto, kolegyne a kolegovia, že túto novelu zákona podporíte. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená milá slečna poslankyňa, ja by som si vám dovolil pogratulovať k prvému vystúpeniu v pléne Národnej rady za podnetný diskusný príspevok a dovoľujem si povedať, že s poľutovaním musím konštatovať, že ste ma predbehli, pretože ja plánujem svoje na zajtra. Takže ešte raz vám gratulujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: My už dopredu gratulujeme aj vám (Potlesk a smiech v sále.), ale bez urážky, pán poslanec, poznáte ma.
Vzhľadom na to, že pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ešte ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na rozpravu k návrhu zákona vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 92 poslancov, za návrh 85, proti 4, hlasovania sa zdržal 1 a nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú pre verejnú správu, ďalej, aby Národná rada Slovenskej republiky za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 96 poslancov, za návrh hlasovalo 95, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi za spoluprácu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
Návrh zákona ste dostali ako tlač 159, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 130.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ján Drgonec. Nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov vám prichádzam prezentovať návrh zákona, ktorý by mal slúžiť na ochranu základných práv, predovšetkým práva na súkromie pri osobitnej časti činnosti mocenských štruktúr štátu.
Odpočúvanie, lebo ono predovšetkým je predmetom činnosti, ktorá sa vykonáva prostredníctvom informačno-technických prostriedkov, je v technologickej spoločnosti nevyhnutným prostriedkom boja s organizovaným zločinom, na druhej strane je spôsobom zasahovania do sféry základných práv a slobôd, a preto v právnom štáte je predmetom jednoznačne určených právnych podmienok, za ktorých je dovolené.
V Slovenskej republike v tejto chvíli platí 7 zákonov, na základe ktorých je možné odpočúvať jednotlivcov alebo právnické osoby. Ide o Trestný poriadok ako predpis, ktorý umožňuje vykonávať odpočúvanie v trestnom konaní, a ide o 6 ďalších zákonov, ktoré upravujú postavenie rôznych tajných služieb. Je to zákon o Slovenskej informačnej službe, zákon o Vojenskom spravodajstve a sú to potom zákony o rôznych ozbrojených zložkách, zákon o Policajnom zbore, zákon o Železničnej polícii, zákon o colnej správe a zákon Zbore väzenskej a justičnej stráže. V tomto štáte teda v tejto chvíli existuje 5 rezortov, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstvo financií, ktoré majú vo svojej štruktúre zložky, ktoré podľa zákona môžu odpočúvať.
To odpočúvanie sa vedie cez rozmanité právne režimy, niektoré štruktúry môžu odpočúvať samotné, majú teda technické vybavenie, niektoré ďalšie štruktúry môžu vykonávať odpočúvanie v zmysle zákona, ale tak, že ho vykonávajú nepriamo žiadosťou adresovanou Policajnému zboru. Policajný zbor na základe toho má možnosť vykonávať odpočúvanie v rozmanitých právnych režimoch podľa toho, či odpočúva sám pre seba alebo či odpočúva napr. pre colnú správu. Vytvára sa takým spôsobom absolútne neprehľadná situácia, ktorá aj v prípade, že sa zistí, že došlo k nezákonnému odpočúvaniu, v skutočnosti znemožňuje identifikovať pre koho práve a podľa akej právnej úpravy sa odpočúvalo, teda nakoľko zákonne alebo nezákonne.
Problematika odpočúvania je problematika, ktorá nie je medzinárodne indiferentná, ide o činnosť, ktorá sa odvíja v rámci ochrany priznanej Európskym dohovorom o ľudských právach, presnejšie ide o ochranu prostredníctvom čl. 8 Európskeho dohovoru z titulu práva na súkromie. Európsky súd pre ľudské práva diagnostikoval rad znakov, ktoré má obsahovať právna úprava, ktorá zabezpečuje také podmienky odpočúvania, kde jednoznačne za istých okolností ide o činnosť legálnu a za iných okolností ide o činnosť porušujúcu dohovor. V rámci rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú rozhodnutia, ktorými konštatovali, že vo Francúzsku, vo Švajčiarsku alebo v Španielsku platia zákony, ktoré porušujú dohovor, lebo nedostatočne chránia právo na súkromie pred odpočúvaním. Tie isté znaky, ktoré Európsky súd takýmto spôsobom identifikoval v právnych úpravách Švajčiarska, Francúzska a Španielska, existujú v našej právnej úprave. Čiže, inak povedané, ak by sa táto záležitosť dostala do Štrasburgu a ak by sa ňou zaoberal Európsky súd pre ľudské práva vo vzťahu k Slovenskej republike bez zmeny svojich doterajších postojov, by nemohol Slovenskú republiku označiť za štát, ktorý vykonáva odpočúvanie alebo ktorého orgány vykonávajú odpočúvanie v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru. To je prvý moment.
Druhý moment. Ide o činnosť, ktorá predstavuje zásah do režimu základných práv, tak ako ich chráni čl. 16 ods. 1 ústavy, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ide aj o otázky súvisiace s právom na zákonného sudcu, to znamená, ide tu o ochranu cez čl. 48. Hovoríme teda o súbore základných práv, súbore ústavných práv, ktoré by mali byť náležitým spôsobom zabezpečené.
Vzhľadom na to, že platná právna úprava dostatočnú ochranu neposkytuje, predkladáme návrh zákona, ktorý zjednocuje režim odpočúvania alebo zásahov do súkromia prostredníctvom odpočúvania bez ohľadu na to, ktorá štátna štruktúra odpočúvanie vykonáva alebo odpočúvať nechá. To je prvý moment.
Druhý prvok našej právnej úpravy spočíva v tom, že určuje podmienky takého odpočúvania, ktoré sa má udiať bez súhlasu sledovanej osoby. To znamená, v prípade trestnej činnosti ja neviem napr. únosu dieťaťa, kde rodič požiada o odpočúvanie vlastného telefónu, nie je predmetom tejto úpravy, podčiarkujem, iba odpočúvanie bez súhlasu odpočúvaného.
Po tretie, predložený návrh zákona stavia mimo zákona odpočúvania, ktoré by príp. vykonávali súkromné bezpečnostné služby alebo iné fyzické alebo právnické osoby spôsobilé alebo technologicky vybavené na to, aby odpočúvali, celý režim odpočúvania by teda mal prebiehať v režime podmienenom predchádzajúcim súhlasom sudcu, podčiarkujem, predchádzajúcim súhlasom sudcu a jedine predchádzajúcim súhlasom sudcu. Platná právna úprava totiž na báze 3 zákonov dneska umožňuje vykonávať alebo používať informačno-technické prostriedky s tým, že prvých 24 hodín sa môžu použiť bez súhlasu sudcu, čo vytvára príležitosť na obchádzanie zákona v tom smere, že ak by sa napr. začalo odpočúvať o 01.00 hodine v noci jedného dňa, odpočúvalo by sa do 24.00 hodiny, teda 23 hodín, nepodliehala by takáto činnosť režimu právnej úpravy a mohla by sa opakovať po hodinovej prestávke zase od 01. 00 hodiny trebárs do tej 24.00 hodiny. Teda tá právna úprava, ktorá umožňuje v zákonom určenej lehote použiť informačno-technické prostriedky bez súhlasu sudcu, umožňuje vlastne obchádzať celý zmysel právnej úpravy. Z tohto dôvodu navrhujeme legalizáciu použitia informačno-technických prostriedkov jedine za podmienky, že je tam predchádzajúci súhlas sudcu.
Ďalší dôležitý prvok predloženej právnej úpravy, ktorý predstavuje novinku v platnom právnom poriadku alebo v porovnaní s platným právnym poriadkom, je zavádzanie výslovnej kontroly parlamentu nad činnosťou tých štruktúr, ktoré budú mať zákonnú možnosť použiť informačno-technické prostriedky. Tá kontrola parlamentu by mala spočívať v tom, že každá zložka, ktorá bude vykonávať odpočúvanie, bude povinne viesť evidenciu vlastne v dvoch položkách, jednak v žiadosti o odpočúvanie, kde bol súhlas sudcu, a v žiadosti o odpočúvanie, kde súhlas sudcu nebol udelený. Na základe takto vedených informácií sa budú predkladať správy parlamentu, ktoré sa v parlamente 2-krát ročne prerokujú a z ktorých sa vyvodia nejaké dôsledky. Právna úprava, tak ako je navrhnutá, umožňuje uplatňovať zodpovednosť voči tej osobe, tomu príslušníkovi mocenskej štruktúry, ktorý nezákonným spôsobom uplatní informačno-technický prostriedok.
Toľkoto asi k základným bodom zmyslu a účelu predkladaného návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, zbavujem sa slova.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Romanovi Vavríkovi. Pán poslanec, nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega predkladateľ, na základe pridelenia výboru pre obranu a bezpečnosť predsedom Národnej rady k tlači 159 podávam ako spravodajca spomenutého výboru v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré predpokladajú § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení pre spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučíme uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade už so spomenutým rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujem aby bol gestorským výborom. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.
Vážené kolegyne, kolegovia, toľko zo spravodajskej informácie spravodajcu, teraz prosím pána podpredsedu, aby otvoril rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú prihlášku písomnú do rozpravy od pána poslanca Hanzela. Nech sa páči, máte slovo.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nachádzame sa v čase, keď sa nám objavujú viaceré kauzy okolo odpočúvania niekoľkých našich kolegov alebo iných nie oficiálnych osôb.
Sám som zažil permanentné odpočúvanie mojej osoby v rokoch 1977 až 1979 hneď po podpísaní Charty 77. Pred vchodom do nášho paneláka sa nainštalovala tzv. odpočúvacia búdka a išlo to nonstop alebo podľa vtedajšieho vyjadrenia: "Bez zastavlenija." Bol som vtedy kategorizovaný ako nebezpečný živel rozvracajúci republiku a každá informácia bola dobrá. Keď som išiel do Prahy za pánom Hejdánkom, vtedajším hovorcom Charty 77, už večer si ma pozvali na Štátnu bezpečnosť a prehovárali ma, aby som sa nespájal s tými pražskými intelektuálmi, lebo že veď ja taký nie som. Pri akte vysťahovania z republiky sa dokonca ŠtB podarilo spracovať moju manželku, ktorá stiahla svoju žiadosť. No boli to krušné časy, ale musím povedať, že nemal som strach povedať čokoľvek do telefónu, lebo som nemal čo skrývať. Môj politický názor bol jasný, rodinné pomery som mal usporiadané, žiadnu trestnú činnosť som nevykonával, tak som si akurát robil z odpočúvania s prepáčením srandu. Ešte aj dodnes niektorí pracovníci ŠtB už vo výslužbe spomínajú na to, ako som si robil vtipy a ako som dokázal obhájiť svoj postoj.
Dnes rozprávame o odpočúvaní v iných podmienkach. Ľudia sa ani nemusia báť povedať svoj politický názor, dnes sa nemusia báť povedať, že budú pozerať na Vianoce Soľ nad zlato alebo čo budú mať na Vianoce k večeri, či príp. nie hus či Husáka, a byť v podozrení, že útočia na 1. tajomníka KSČ. Kedysi ma vážne preverovali len kvôli tomu, že som údajne spieval ako muzikant v jednej reštaurácii pesničku Slovák som a Slovák budem. O čo sa dnes môžu ľudia báť pri odpočúvaní telefonických hovorov? Nedovolený biznis, nedovolené zneužívanie informácií zo štátu do podnikateľskej sféry, viď napr. telefonát pána Badžgoňa, podvody, trestné činy, príp. prípravu trestných činov, námety na vydieranie a opäť obchod, informácie, príp. mimomanželské vzťahy, klamstvo. Áno, chcem povedať, nedovoľme, aby sa systém zneužíval na rôzne nečisté ciele. Ale súčasne chcem povedať, snažme sa žiť čestne v rámci pravidiel, ktoré nám dáva tento štát, či podľa kresťanského Desatora. Potom sa nebudeme musieť báť všelijakých odposluchov a príp. kupčenia s nimi. Ďakujem vám za pozornosť, aj tým, ktorí ste nepočúvali. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová má faktickú poznámku. Nech sa páči, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som len kratučko chcela reagovať na pána Hanzela, ktorého minulé vystúpenie bolo mimoriadne sympatické, ale teraz by som mu chcela odovzdať takú informáciu, že v rokoch 1977 až 1979 bol u nás úradným jazykom jazyk slovenský. A ak by u vás na tej odpočúvacej búdke bol náhodou ruský text, tak by znel: "Bez preryvno." Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hanzel, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.
B. Hanzel, poslanec: Ospravedlňujem sa za to, že neviem po rusky. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nič si z toho nerobte, ani ja som sa nenaučil po rusky.
Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Polka, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, z vlády tu nemáme nikoho, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Samozrejme, ide o jeho zaradenie do druhého čítania, preto len veľmi stručne sa vyjadrím k tej motivácii, pre ktorú by sme sa týmto zákonom mali zaoberať.
Som členom branno-bezpečnostného výboru a výboru na kontrolu činnosti SIS a môžem vás ubezpečiť, že to, čo sme zistili len z predbežných výsledkov skúmania káuz súvisiacich s odpočúvaním, ma napĺňa úžasom nad tým, akým spôsobom bol predovšetkým rezort vnútra riadený v tejto oblasti. Skutočnosť, že sa zatĺkali informácie, ktoré boli na verejnosti známe, skutočnosť, že minister odvolal 2 funkcionárov, ktorí riadili tento špeciálny alebo špecializovaný útvar, skutočnosť, že minister istým spôsobom zavádzal verejnosť vo svojom verejnom vystúpení v súkromnej televízii a na druhý deň mu to ďalšie médiá museli dokazovať, že vyšetrovatelia boli odpálení z vyšetrovania tejto kauzy, skutočnosť, že generálny prokurátor musel rozhodnúť o tom, že vec bola odňatá ďalším vyšetrovateľom a vyšetrovaciemu tímu a priradená alebo prevelená do orgánov vojenskej prokuratúry, svedčí o tom, že je tu bezbrehý chaos.
Ako právny zástupca nemenovaného klienta, ako sám, osoba, ktorá nemala síce búdku na odpočúvanie, ale bola predmetom záujmu istých policajných kruhov, môžem potvrdiť, že sa bohapusto kšeftuje s informáciami získanými i z legálneho odposluchu, pretože tá fáza, kde končí odposluch a vracia sa to späť k tomu, kto odposluch zadal, je absolútne nekontrolovateľná, absolútne nekontrolovateľná, nezvládnutá technicky, nezvládnutá právne a nezvládnutá personálne.
Z tohto dôvodu plne podporujem návrh zákona, ku ktorému, samozrejme, možno mať celý rad pripomienok, ktorý možno vylepšiť, skonfrontovať s návrhom inej politickej strany, ktorý sa pripravuje, ale existujúci stav je v nevysloviteľnom rozpore s judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva a s formami zakotvenia týchto okolností v európskych štátoch. Musíme tento problém vyriešiť a budem skutočne rád, keď tento návrh prejde do druhého čítania, aby sme sa týmto vážne zaoberali. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len naozaj veľmi stručne sa vyjadriť k tomuto a podporiť takisto tento návrh zákona, lebo, viete, zaznelo veľa okolo odpočúvania v rozhlase, v médiách a tak ďalej.
A mňa zarazila jedna veta samotného pána ministra Palka, ktorý povedal, že on si dáva veľký pozor na to, čo hovorí vôbec do telefónov a tak ďalej. Tak si hovorím, že keď už minister si dáva pozor na to, čo hovorí, tak čo má robiť obyčajný občan. A viete, som nový človek tu v parlamente a ja som si hovorila, že som občan, ktorý dodržiava zákony.
A ako tu bolo aj povedané, môj predrečník hovoril, že mali by sme tak žiť, že dodržiavame zákony, a potom sa nemusíme báť ničoho. Možno ma odpočúvajú, možno nie, ja neviem, ale mám pocit sama v sebe taký zvláštny, že keď som bežný občan, ktorý dodržiava zákony, tak neviem prečo niekto by mal zneužívať moje informácie aj súkromné alebo aj ktoré pracovné používam a tak ďalej. Takže veľmi podporujem tento zákon.
A ja si myslím aj k celým tým kauzám, ktoré sa okolo tohto točia. Nechcem vnášať politiku do tohto, ale to naozaj, si myslím, ohrozuje demokraciu, keď my vlastne sa budeme báť rozprávať si pracovné aj súkromné veci.
A myslím si, že mali by sme veľmi razantne žiadať, aby boli dodržiavané tieto zákony o tom, že sa nebude zneužívať takýto zákon odpočúvania. Ak poruším zákon, nech sa páči, nech ma odpočúvajú. Takže prosím o podporu tohto zákona a myslím si, že je to v prospech demokracie tejto krajiny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, mňa by urážalo, keby ma neodpočúvali, lebo patrím medzi 150 poslancov Národnej rady. (Smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k hlasovaniu.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.
R. Vavrík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 110 poslancov, za návrh hlasovalo 98, proti hlasovalo 8, hlasovania sa zdržali 4.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, uveďte lehoty a výbory.
R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň bude gestorským výborom. Ďalej, prosím, dajte hlasovať aj o tom, aby výbory, ktoré som uviedol, prerokovali tento návrh do 9. apríla a gestorský výbor aby ho prerokoval do 11. apríla tohto roku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 116, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila tak gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 160, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 142.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Muránsky. Nech sa páči, máte slovo.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v § 6 ods. 1 písm. a) až u) v minulosti definoval určitý okruh oprávnených osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a týmto oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti späť. Práve v tomto § 6 nie je jednoznačne vymedzené ustanovenie, ktoré by riešilo aj prevod na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Zákonom o vojenských obvodoch sa násilnou formou a za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v rôznych oblastiach vojenských obvodov a tento zákon rieši oblasť Levočských vrchov v rokoch 1949 až 1956. Prevod nehnuteľného majetku bol ako obyčajne sprevádzaný všetkými formami nátlaku. Týmto spôsobom bolo zbavených vlastníckeho práva približne 30 000 obyvateľov severného Spiša. Zmiernenie majetkových krívd, ako aj definitívne vyriešenie tohto problému je možné dosiahnuť priznaním vlastníckeho práva a súčasne zriadenia vecného bremena tak, že účelové určenie nehnuteľností na obranu štátu bude zachované. Prijatím tejto novely sa ukončí dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie vlastníckych práv.
Chcem upozorniť alebo chcem dať na vedomie, že aj v minulom volebnom období už táto snaha bola v tomto parlamente a asi o 1 hlas neprešla. Prosím vás všetkých, kolegovia, kolegyne, aby sa to druhýkrát neopakovalo a aby sme týchto občanov druhýkrát nesklamali. Ďakujem pekne.