Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská sa hlási s faktickou poznámkou.

Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, využívam príležitosť, že už je na konci celá táto naša diskusia. A chcem vyjadriť poľutovanie, že takto dôležitého bodu pre budúcnosť Slovenska a všetkých jeho občanov sa nezúčastnil nikto z vlády, pretože myslím si, že všetky tie témy, diskusné príspevky, ktoré odzneli, sa najmenej týkajú ministerstva zahraničných vecí, že je tu niekto druhý, kto zodpovedá za jednotlivé rezorty, či už minister poľnohospodárstva, či už minister hospodárstva, minister financií a ostatní. Takže je mi veľmi ľúto, že tu napr. nie je podpredseda vlády, ktorý zodpovedá za kampaň, pretože vláda z rozpočtu a my z daní našich občanov sme uvoľnili 50 mil. na kampaň. Jeho vôbec asi nezaujíma stanovisko tejto poslaneckej snemovne. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktickou poznámkou sa reaguje na predrečníka, ale beriem vašu poznámku, pani poslankyňa, na vedomie.

Pán poslanec Mikuš sa hlási s faktickou poznámkou.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Aby som nebol napomínaný, všetko so všetkým súvisí, preto odpoviem pánu poslancovi Novotnému. Očakával som serióznejší prístup, pán poslanec. Ale pokiaľ naozaj máte pochybnosti, môžu byť milióny občanov bez elektrickej energie, spomeňte si na poslednú zimu v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojených štátoch, spomeňte si na situáciu v Londýne spred 2 rokov. To je prvá časť.

Pán Figeľ, ja oceňujem vašu prácu, ktorú ste vykonali. Mám jednu poznámku. Môžeme dostať 1 % HDP. Nezabúdajme, že strata z V-1 je prinajmenšom 1,5 % HDP ročne, 15 mld., ak uvážime, že HDP je okolo 1 000 mld. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Panie poslankyne a páni poslanci, ja budem stručný. Ale aj tak žiada sa mi prispieť do tejto bez sporu živej a zaujímavej rozpravy. Preto budem reagovať iba na dve alebo tri otázky.

Od pána Fica, ktorý povedal, že som diplomat, to beriem stále ako kompliment. Ale potom povedal, že som nič nepovedal. Nuž ja som poznámkami faktov uviedol tento materiál. Ale, pán poslanec, aj ja vám zložím kompliment. Vy ste vystupovali v štýle, ktorý je vám vlastný a ktorý používate na slovenskej politickej scéne, koniec koncov veľmi úspešne, pretože ste dlho najdôveryhodnejší politik v tých prieskumoch verejnej mienky, vyzeráte vždy veľmi dobre. Vy ste boli na rozdiel odo mňa hlučný, hrmotný, suverénny a vševediaci. Používali ste dramatický slovník, dramatickú terminológiu o ohrození, používali ste veľmi dramatické slová: kolaps, ohrozenie záujmov a podobne. Ja to zasa vidím ako zveličené, prehnané. A veľmi obratne, samozrejme, ste si pripravili niektoré veci. Ja naozaj neviem, ako pasívni budeme v bravčovom mäse a v niektorých ďalších komoditách.

Nechcem to zľahčovať, ale na všetkých vystúpeniach bolo niečo pozitívne, v tom, že všetci vystupujúci povedali, že chceme ísť do Európskej únie a ak máme záujem na tom, aby sme tam išli so vztýčenou hlavou a v dobrých podmienkach, potom určite je to základ, na ktorom sa môžeme dohodnúť alebo na ktorom môžeme veľmi seriózne rokovať.

K tým kvótam by som chcel povedať. Hovoril o tom pán Ondriaš aj pán Fico. Ja tomu dosť dobre nerozumiem, čo ste nám vyčítali alebo za čo ste nás kritizovali. Ja nebudem porovnávať poľnohospodársku produkciu v časoch socializmu a dnes. Ale pokiaľ ide o mlieko, to, čo sme vyrokovali, to je na úrovni dnešnej produkcie a to je na úrovni toho, ako žiadali naši poľnohospodári. Neviem, aká výčitka tu je. A pokiaľ ide o ovce a ovocie, to je omnoho vyššie, ako máme dnes situáciu. Čiže tu výčitky naozaj nechápem, pretože tu sme dosiahli presne to, čo chceli tí, ktorých sa to dotýka.

K oblasti energetiky iba na pána Mikuša by som chcel reagovať. Vaše vystúpenie bolo veľmi pôsobivé, ale v jednej veci by som vám chcel oponovať, lebo nemali ste pravdu, odmietam výčitku. (Hlasy z pléna.) Ja poviem, prečo to hovorím. Vy ste hovorili, že Bulhari a Litovčania dosiahli lepšie výsledky ako my, lebo tam politici diskutovali s odborníkmi a dali na nich. Nemáte pravdu. V Bulharsku prvé dva bloky Kozloduja ak sa zavrú v roku 2002 a ďalšie dva v roku 2006, to je lepšie ako u nás? My máme v podobnej situácii na to roky 2006 a 2008. Druhá vec je Ignalina v Litve, prvá časť sa zavrie v roku 2004, druhá časť sa zavrie v roku 2009. A vy, pán poslanec, veľmi dobre viete, že Ignalina je jediný zdroj výroby elektrickej energie v Litve a keď ju zavrú, nebudú mať nijaký zdroj. Tak toto odmietam, toto je zbytočná a nepravdivá výčitka tejto vláde a toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, že v tejto jednej veci, pán Mikuš, ste nemali pravdu. (Hlasy z pléna.) No neviem, čo mi budete vysvetľovať, ale dobre.

Chcel by som na záver ešte iba povedať, že ak tento materiál spôsobil alebo rozprúdil takúto živú diskusiu, tak je to dobré. Zdá sa mi príliš príkra výčitka, že tam tie kapitoly proste o ničom nehovoria. Je to skutočne faktografický materiál, analýza. Samozrejme, dáva možnosť diskutovať o ďalších veciach, aby ten zvyšok času, ktorý máme predtým, ako vstúpime do Európskej únie 1. mája 2004, sa využil tak, aby Slovensko naozaj do nej vstupovalo s najlepšími podmienkami a aby sme neboli nejakým spôsobom slabšími hráčmi alebo slabšími partnermi.

Takže bez ohľadu na to, čo tu všetko odznelo, predsa len by som apeloval na vás, aby ste schválili ten návrh uznesenia, ktorý hovorí o tom, že tento materiál beriete na vedomie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Chce sa k rozprave vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa? Nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ak dovolíte, chcela by som oceniť všetky príspevky, ktoré odzneli v rozprave. Mali skutočne, aspoň väčšina z nich, veľmi odborný charakter. A na rozdiel od pána ministra si myslím, že pán Mikuš mal pravdu v tom, čo hovoril o kapitole energetika.

Myslím si, že v tejto chvíli napriek tomu je zbytočné, aby sme o tom dlhšie diskutovali, pretože my skutočne teraz budeme v uznesení hlasovať len o tom, že berieme na vedomie správu o tom, ako prebehol celý tento proces. Takže, pani predsedajúca, ak dovolíte, prečítam teraz návrh uznesenia.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pristúpime teda k hlasovaniu.

Prosím vás, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som teraz prečítala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. februára 2003 k správe o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosným úlohám z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky."

Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.

(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za uznesenie hlasovalo 102 poslancov, proti 13, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasoval 1.

Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.

Pristúpime teraz k rokovaniu o

správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

Správu ste dostali ako tlač 163 a spoločnú správu výborov ako tlač 163a.

Správu uvedie člen Konventu a predseda zahraničného výboru pán poslanec Ján Figeľ. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, ctení hostia, správa o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska je vlastne takou paralelnou reflexiou 2 dôležitých fór, na ktorých sa diskutuje o tom, čo súvisí aj s predchádzajúcim bodom rokovania a hlavne z celkovou budúcnosťou Slovenska v spoločnej Európe. To, že dnes môžeme o tom hovoriť, je veľmi dôležité, ale problém tejto krajiny je skôr v tom, že sme sústredení na otázky vstupu, referenda. A ako by nebolo dosť energie alebo pozornosti venovanej tomu, čo prichádza za tým a čo vlastne súvisí s tým, pretože reformy, ktoré Európska únia pripravuje, sú dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, rozšírenie o 10 krajín z 15 na 25 si žiada nový prístup v mnohých inštitúciách, za 10 posledných rokov, resp. od Maastrichtu reformy boli skôr čiastkové, neúplné alebo nedokončené s tým, že sa odkladali niektoré rozhodnutia na neskôr, teraz je tento čas tu, a po druhé, Európa sa nachádza v globalizujúcom sa svete a to si vyžaduje oveľa efektívnejšie politiky alebo postoje, mechanizmy, tak aby dokázala realizovať svoj vlastný záujem a zároveň aj spoluzodpovednosť za tento celkový medzinárodný vývoj.

Impulzom pre zostavenie európskeho Konventu bol summit v Nice, ktorého deklarácia vyzvala na diskusiu v Európe o 4 témach, o zjednodušení zmlúv, o štatúte Charty základných práv v únii, o postavení národných parlamentov v európskej architektúre a o deľbe kompetencií medzi Európskou úniou a členskými krajinami. Každý z tých bodov je dôležitý, snáď deľba kompetencií znamená to podstatné, čo má vyčíriť priestor vzťahov, kto je za čo zodpovedný a ako to kontrolovať. Samozrejme, to súvisí aj so zjednodušením zakladajúcich zmlúv, pretože dnešný právny priestor je tak komplikovaný, že si vyžaduje veľmi hlboké znalosti, ak sa v ňom človek chce dostatočne zorientovať a príp. úspešne pohybovať z hľadiska svojich práv alebo záujmov.

Na základe tejto výzvy bol o rok neskôr v decembri zriadený Konvent na summite v Laekene v Belgicku a začal fungovať pred rokom 28. februára. Je to také špeciálne fórum, nie je to ani medzivládna konferencia, nie je to ani parlament, je to kompozícia zástupcov národných parlamentov a vlád zároveň Európskej komisie a Európskeho parlamentu, má 105 členov a 105 náhradníkov, viaceré pozorovateľské inštitúcie a je to fórum otvorené.

Metóda, ktorú Európska únia zvolila, je veľmi pozitívna, pretože na rozdiel od uzavretých technických alebo politických rokovaní predtým pri zmenách zmlúv toto je otvorené fórum, ktoré zároveň zahŕňa aj kandidátske krajiny, nielen tie, ktoré vstupujú, ale aj tie, ktoré sú v procese ďalších rozhodnutí. A všetci môžu ovplyvňovať výsledky s tým, že jediným limitom pre kandidátov je, že nesmú zablokovať konsenzus pätnástky. Ak sa vyskytne konsenzus, ktorý by bol v protipóle s názormi kandidátov, ten nie je možné zablokovať. Ale zatiaľ takáto situácia nenastala. Myslím, že takáto situácia ani nenastane, pretože za rok sme mohli pozorovať spoluúčasť jedných aj druhých v pracovných skupinách. V prezídiu je jeden zo zástupcov kandidátskej krajiny zo Slovinska, Lojze Peterle. Dnes sme vo fáze navrhovania konkrétnych článkov ústavného textu a všetci tam majú v podstate rovnocenný prístup. Nechcem tým predbiehať vývoj, ale povedať, že tento mechanizmus je oveľa transparentnejší a výhodnejší aj pre budúcich členov ako nejaké klauzúrne rokovania len medzi pätnástkou s tým, že by to mali byť reformy o nás bez nás.

Slovensko bolo zastúpené v Konvente od počiatku delegáciou aj Národnej rady, teda aj vlády. V minulom období tam bol pán Hamžík, pani Belohorská a ja ako štátny tajomník s náhradníkmi. Dnes je to pozmenená zostava. Je tam pani Belohorská a ja, za vládu pán Korčok, náhradníkmi Zuzana Martináková a pán Boris Zala a veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách Juraj Migaš. Už vtedy sme nadniesli tému vytvorenia pracovných skupín a takého štruktúrovaného dialógu. Tá priniesla ovocie v tom, že 11 pracovných skupín dnes zakončilo svoju činnosť. Ich výsledky, popis je v materiáli priložený. Nevidím za potrebné prechádzať materiálom. Je to vlastne informácia o doterajšom vývoji s tým, že naším želaním je, aby sa vytvoril ucelený názor, návrh a odporúčanie, čo by bolo základom pre budúcu medzivládnu konferenciu, ktorá by sa mala začať podľa pôvodnej dohody v roku 2004. Dnešný názor pätnástky a osobitne Talianska, ktoré začne predsedať únii od 1. júla, je, že to má začať už za Talianska. Dokonca sú názory, že to nemá byť dlhá konferencia alebo reforma. Náš záujem, aby som vám povedal aj explicitne, je byť plnoprávnymi členmi únie počas tejto konferencie a osobitne v jej záveroch, keď sa bude rozhodovať definitívne de iure. Na to je, samozrejme, potrebné nielen zvládať prístupový proces, ktorý je pred nami, ale aj všetko ostatné, o čom je Konvent a budúce reformy.

V materiáli je popísaný aj návrh, ktorý je považovaný za taký jeden rozhodujúci alebo výrazný návrh, francúzsko-nemecký pre reformy inštitúcií. Ďalšie návrhy podali aj iné krajiny, napr. štáty Beneluxu, Holandsko, Belgicko, Luxembursko. Prichádzajú s nimi aj jednotlivé kandidátske krajiny. Som presvedčený, že je čas aj pre Slovensko, aby sa konkrétne a konzistentne, ucelene vyjadrilo k detailom. Nechcel by som teraz ísť k samotným detailom.

Na Slovensku sme ako v prvej kandidátskej krajine vytvorili po summite v Nice Národný konvent. Prvýkrát sa stretol v máji 2001, čím vlastne ako keby predbehol vývoj v únii samotnej, ale diskusia o európskej budúcnosti Slovenska je potrebná v každom prípade. Konvent spája predstaviteľov politických strán, ekonomických, sociálnych aktérov, mimovládne organizácie, cirkev. Je to jeho silná, zároveň aj slabá stránka v tom, že je široko reprezentovaný a oveľa ťažšie sa hľadá výstup alebo konsenzus. Ale to, čo na 5 stretnutiach bolo zrealizované, tie vystúpenia, ktoré mali najvyšší ústavní činitelia Slovenska a aj predstaviteľ Predsedníctva európskeho Konventu, boli konkrétnymi príspevkami, ich závery sú tiež v prílohe materiálu a sú dobrým základom pre najbližší vývoj. Ďalšie stretnutie Národného konventu by malo byť v marci.

Bude veľmi dôležité, aby predovšetkým politickí aktéri, a to znamená parlament, vláda a v ich rámci politické strany, mali jasný názor na všetky súvislosti inštitucionálnych reforiem Európskej únie, pretože na nás budú priamo dopadať, nech už dopadnú akokoľvek, a my môžeme byť spolutvorcami dobrých rozhodnutí. A to si vyžaduje mať názor, spájať ho a posilňovať s partnermi už či z Vyšehradskej skupiny, čo je veľmi dôležitý priestor pre trvalú komunikáciu a spoluprácu, ale aj širšie v rámci veľkej 25- až 28-člennej budúcej Európskej únie. Treba teda privítať diskusiu predvčerom vo výboroch a dnes na pléne Národnej rady. Je to o tom, že aj Národná rada by sa mala vyjadriť k istým princípom a väzbám pre budúce fungovanie v Európskej únii, pretože to nemôže byť len postoj jednotlivcov alebo reprezentácie ako takej, ale reprezentácie spoločnosti. Sme preto presvedčení, že čím skôr takáto ucelená pozícia vznikne, tým skôr ju budeme môcť aj úspešne presadzovať v štruktúrach európskeho Konventu.

Dovoľte mi ešte pár poznámok na záver k tomu, že parlament doteraz skôr transponoval legislatívu, neskôr sa z hľadiska európskej integrácie ona bude tvoriť na európskej pôde a je preto potrebné, aby parlament ako kontrolný orgán vo vzťahu k vláde zohrával legitimizačnú úlohu smerom k postojom našich zástupcov k exekutíve. To, čo som pred chvíľou v inom vystúpení naznačil z hľadiska preferencie európskej legislatívy na Slovensku, tento moment, tento kontrolný mechanizmus bude veľmi dôležitý.

V tejto dobe, v tretej fáze Konventu o počúvaní, o výstupoch alebo odporúčaniach pracovných skupín je teraz v európskom Konvente, ktorý pokračuje zajtra ďalším rokovaním, fáza navrhovania konkrétnych článkov ústavnej zmluvy. My sme presvedčení, že tento výraz je opodstatnený, pretože ide o zmluvu, ktorá by mala nahradiť doterajšie európske zmluvy, a ide o ústavnú zmluvu, lebo konštituuje orgány, ktoré už existujú, len im dáva v niektorých záležitostiach čírejšie alebo jasnejšie vymedzenie kompetencií a postavenia. Preto tento pojem môže len napomôcť dôvere, že tu nejde o zásadnú zmenu toho, čo má znamenať únia, ale o vylepšenie toho, čo únia pre členské krajiny už dnes znamená.

Keďže som už aj povedal, že nechcem ísť do detailov, je to skôr úvod do veľmi rozsiahleho dialógu, ktorý by sme mali realizovať na pôde parlamentu. Som rád, že grémium a predseda parlamentu tento bod pripravili, schválili teda do rokovania. Chcem vyjadriť poďakovanie aj pracovnej skupine na ministerstve zahraničných vecí, kde sa schádzajú aj rokovania tzv. minikonventov na úrovni expertov, že mohla vzniknúť ucelená situácia, ktorá prešla aj vládou a dnes je v parlamente, a chcem vyjadriť nádej, že pravidelné rokovania integračného a zahraničného výboru budú postupne rozvíjať aj slovenskú pozíciu tak, aby bola nielen čitateľnou, ale postupne európskou, presadenou v tých rokovaniach, na ktorých už dnes môžeme participovať a neskôr úspešne ako členská krajina spolurozhodovať. Myslím, že medzi nami by mohol byť niekde prítomný aj zástupca vlády v Konvente pán Ivan Korčok. Ak by boli otázky, pokiaľ ide o samotný materiál alebo iné súvislosti, ktoré súvisia s európskym Konventom alebo Národným konventom, samozrejme, rád na ne ja alebo aj s pani kolegyňou Belohorskou, príp. ďalšími odpovieme. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím predsedníčku výboru pre európsku integráciu poslankyňu pani Moniku Beňovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, predniesť teraz správu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska (tlač 163).

Správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 145 zo dňa 13. februára 2003 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 10. schôdzi prijal uznesenie č. 19, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 6. schôdzi prijal uznesenie č. 12, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

Predmetná správa o prerokovaní správy o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 13 zo dňa 24. februára 2003.

Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som dostala tri prihlášky za poslanecké kluby Strany maďarskej koalície, ANO a HZDS.

Ako prvý sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred 53 rokmi, 5 rokov po ukončení 2. svetovej vojny, keď sa vytvoril bipolárny svet a Nemecko bolo rozštiepené, našla sa osobnosť, ktorá si realisticky uvedomila nevýhody tejto roztrieštenosti a rozdelenosti Európy. Bývalý minister zahraničných vecí Francúzska Robert Schuman vypracoval racionálny plán na vytvorenie prvého spoločenstva európskych krajín. O rok neskoršie, v roku 1951, táto prvá idea spojila 6 štátov nášho kontinentu. Bol to zárodok spoločnej Európy, dnešného spoločenstva európskych krajín, Európskej únie. Dokázalo sa, že myšlienka Roberta Schumana bola správna, toto spoločenstvo postupne sa rozširovalo a v roku 1995 sa počet krajín ustálil na 15.

Zánikom socialisticko-komunistického spoločenského zriadenia krajín krajiny východnej a strednej Európy sa s veľkými predsavzatiami obrátili so žiadosťou pripojiť sa k spoločenstvu s demokratickým a dobrým hospodárskym základom fungujúcej Európskej únie. Tento stav automaticky vynútil urýchlenú potrebu vážne sa zaoberať otázkou rozšírenia EÚ a taktiež aj prípravou asociovaných, neskoršie už kandidátskych krajín. Na ruinách nezmyselného 40-ročného režimu nebolo jednoduché postaviť sa na nohy a teraz máme to na dosah ruky. Slovenská republika i okolité krajiny sú na prahu Európskej únie, mohol by som povedať vytúženej, a už desaťročia fungujúceho Európskeho spoločenstva, kde je základom stabilný a dlhodobý systém demokratických hodnôt, fungujúci trhový mechanizmus a prosperujúca ekonomika.

Nových kandidátskych krajín úmerne súčasnému počtu členských krajín je veľmi veľa. Dalo sa očakávať, že prístupový proces nebude jednoduchý, bude komplikovaný a vynára sa hrozba pre členské krajiny a ich vedúcich politikov, či sa dá zvládnuť riadiť takýto kolos. Musí sa zmeniť štruktúra. Z toho vyplýva, že je potrebné vykonať reformu inštitucionálnej stavby a právneho rámca únie. Začali šiesti a teraz je ich 15. A čo nevidieť, bude ich 25, 4-násobne viac. Treba vykonštruovať mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich nestratil efektivitu v prípade 25 alebo viacerých krajín.

Veľmi dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval 4 základné postuláty budúcnosti Európskej únie: zjednodušenie zakladajúcich zmlúv Európskej únie, prijatie Charty základných práv Európskej únie, definovanie postavenia národných parlamentov a rozdelenie kompetencií medzi Európskou úniou a členskými krajinami.

A ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene v roku 2001, v zmysle deklarácie ktorého bol vytvorený Konvent o budúcnosti Európy, ktorého činnosť je sústavná od februára 2002. Konvent 105-členný, zložený z delegátov vlád a parlamentov členských a kandidátskych krajín, resp. členov Európskeho parlamentu a Európskej komisie, prvýkrát zvolali hlavy štátov a predsedovia vlád Európskej únie, hlavne preto, aby pripravili taký výstižný a stručný dokument, z ktorého prostý priemerný Európan pochopí, aké právomoci majú inštitúcie únie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie, resp. kedy a akým spôsobom môžu realizovať spoločné legislatívne a exekutívne funkcie tzv. spoločenské a národné úrady. Úlohou Konventu je vypracovať návrh ústavnej zmluvy. Ako vieme, Konvent má len odporúčajúci mandát a závery nie sú záväzné pre medzivládnu konferenciu, ale dokument bude mať politickú váhu. Nie je jednoduchý tento tzv. pracovný svet Konventu.

A jasne a otvorene sa vynára, že malé štáty sú vždy v nevýhodnej pozícii a musia zvážiť veľmi triezvo každý pohyb, každý krok veľkých krajín, ktorých účelom je, hoci skrytým spôsobom, zabezpečiť svoju dominantnosť. A silné krajiny sa taktiež dokážu navzájom prekvapiť. Takým typickým príkladom boli aj návrhy španielsko-britsko-francúzskeho triumvirátu, ktorý v bruselskom žargóne nazývajú ako triumvirát A-B-C, čiže triumvirát Aznar-Blair-Chirac. Podstatou ich návrhov bolo oslabenie a podrývanie ťažko vybojovanej pozície Európskej komisie. Pritom malé štáty práve v Európskej komisii vidia garanciu svojej rovnoprávnosti. Z tohto dôvodu bolo prekvapujúce spoločné vystúpenie Jacquesa Chiraca a Gerharda Schrödera s novými návrhmi, hlavne čo sa týka postu Predsedníctva Európskej rady, išlo by vlastne o prezidenta Európskej únie, podotýkam, že táto idea pochádza z duševného okolia Tonyho Blaira, ďalej čo sa týka predsedov Európskej komisie, predsedníctva v sektorálnych radách, vytvorenia jediného tzv. ministra zahraničných vecí Európskej únie, spojením vyššieho predstaviteľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a komisára pre vonkajšie vzťahy, ako sa hovorí, 2-klobúkového predstaviteľa pre vonkajšie vzťahy. A nakoniec, pokiaľ ide o návrhy, ktoré sa týkajú vzťahov a kompetencií Európskeho parlamentu a národných parlamentov, treba konštatovať, momentálne platným vodidlom je francúzsko-nemecký návrh.

Vidno, že budovanie novej štruktúry Európskej únie, budúcnosti Európy je zložitá a rozporuplná cesta. Niekedy mám taký dojem, že s predloženými návrhmi reformy Európskej únie sú nespokojní všetci. Kto má víziu odbúrať národné štáty, nebude podporovať parciálne zmeny. Ostatní, naopak, majú obavy, že každá nová dohoda oslabuje štát ako celok a posilňuje bruselské centralistické snahy.

Je veľmi dôležité, že kandidátske krajiny majú právo sa zapojiť svojimi predstavami do vytvárania obrazu budúcej Európy. A predsa, zdá sa mi, že niekedy je to málo, lebo nemajú právo rozhodovania. Podľa teraz platných pravidiel Konventu krajiny pripravené na vstup do Európskej únie nemôžu hlasovať proti návrhom, ktoré členské krajiny prijímajú. Prečo by nemohlo dostať plnú rovnoprávnosť v ústavodarnej práci tých 10 krajín, ktoré už v Kodani boli jasne oslovené a v apríli podpíšu prístupové dohody. Veď 10 ešte kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovenská republika, buduje budúcnosť Európy s plnou zodpovednosťou aj vo vlastnom záujme.

Práca ide pomaly, ale napreduje. Doterajšia asi jedna tretina návrhu ústavy vzbudzuje dobrý dojem. Vypadáva nejasná formulácia, stále užšia, tesnejšia únia. Krajiny by nemali zaniknúť a ich kompetencie by sa nemali rozpustiť v únii. Malo by sa vytvoriť tzv. spoločenské vládnutie. A na druhej strane sa zachová rozhodujúca úloha národných krajín.

Podľa môjho posúdenia v doterajších diskusiách Konventu sa rozuzľuje určitá syntéza medzi dvoma hlavnými spôsobmi riadenia záležitostí únie, medzi spôsobom spoločenským a medzivládnym. To znamená, že komisia navrhuje právne normy a parlament a členské štáty väčšinovým hlasovaním rozhodujú.

Vážená Národná rada, na tomto mieste chcel by som poukázať na určitý nedostatok tak Charty základných práv Európskej únie, ako aj pripravovanej ústavnej zmluvy. Žiadna kapitola alebo paragraf nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Pritom táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová. Je pravda, že všetko je v štádiu vývoja. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na dokument Rady Európy pod názvom Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie, ktorý sme prijali na januárovej schôdzi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tu sa konštatuje spomínaný problém a v uzneseniach sa navrhuje, aby Európska únia využila už existujúce dokumenty, ako je napr. Rámcový dohovor o ochrane menšín, Sociálna charta, Jazyková charta. My poslanci za SMK urobíme všetko, aby sa odstránil spomínaný nedostatok v pripravovaných dokumentoch Európskej únie a maximálne sa využili ponúkané možnosti Rady Európy. Preto v mene klubu poslancov za SMK predkladám návrh uznesenia tohto znenia: "Národná rada podporuje, aby princíp ochrany a princíp práva národnostných menšín boli zapracované do návrhu ústavnej zmluvy EÚ."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver ešte niekoľko slov k vzniku a činnosti Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Bol to ojedinelý predstihom načasovaný dobrý návrh. Zásluhou tohto fóra bola možnosť ihneď po výzve summitu v Nice pre široké spoločenské spektrum pripraviť sa na začatie konkrétnej činnosti európskeho Konventu po summite v Laekene. Okolité krajiny nemajú také alebo podobné fórum. Toto široké spektrum dáva možnosť prezentovať názory všetkých zložiek spoločnosti na proces rozširovania Európskej únie a na budovanie budúcnosti Európy. Je pravda, že toto fórum má pomerne malú efektivitu, ale jeho nosnou úlohou je dialóg a diskusia. Posledné 5. zasadnutie presne naformulovalo pozíciu a stanoviská Slovenskej republiky v zložitom procese prípravy ústavy a budúcej štruktúry Európskej únie.

Vážená národná rada, predložená správa je vypracovaná prehľadne a naznačuje, že táto nastúpená cesta pre Slovenskú republiku je nevyhnutná. Možno je pomalá, ale v mene všetkých poslancov za SMK vyjadrujem nádej, že postupne, ale iste sa vykryštalizuje aj obraz budúcej Európskej únie, resp. budúcnosti Európy.

Verím, že vízia a predsavzatia Roberta Schumana sa čoskoro naplnia. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub Aliancie nového občana vystúpi pán poslanec Jozef Banáš, po ňom vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

J. Banáš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, ja len chcem technicky pani predsedníčku poopraviť. Ja síce hovorím za náš klub. Vzhľadom na to, že mám jeden názor troška v nuanse odlišný, potom neskôr k tomu prídem, chcel som len na to upozorniť.

Keďže nechcem, aby som bol ten, na ktorého padne ten čierny Peter, že spoľahlivo uspal našu snemovňu, dovoľte, aby som začal takou metaforou alebo príbehom, ktorý sa stal, myslím, v 15. storočí, keď bojovali proti sebe niektoré južné kantóny Švajčiarska a Milánske kniežatstvo. Vtedy boli tieto južné kantóny okupované a švajčiarski bojovníci dosahovali svoje malé víťazstva. Po jednom takom víťazstve v Levantínskom údolí v nadšení, že porazili Talianov začali strhávať všetky vlajky Milána a páliť ich štátne alebo kniežacie symboly. Medzi nimi bol aj drevený symbol Milána na jednej radnici, ktorý strhli dole, zastavili švajčiarskeho sedliaka so somárom, ktorý ťahal rebrinák, naložili tento symbol na rebrinák a išli ho v nadšení spáliť. Keď už tento symbol horel, tak hodili do ohňa v nadšení aj ten rebrinák a na záver niekto zvolal: "A už spáľme aj toho somára." Ale v tej chvíli ten chudák sedliak zvolal: "Prosím vás, somára nie, somár je Švajčiar." A toto somára zachránilo. Ja neviem, aké sú pointy z tohto príbehu, ale pre mňa je z toho asi taká pointa, že európske národy sa vo väčšine svojej histórie medzi sebou neustále bili. Bili sa posledných 1 000 rokov. Istá nádej tu nastala možno po Vestfálskom mieri, istá nádej tu nastala možno po Viedenskom kongrese v roku 1814 alebo po mieri medzi Francúzmi a Nemcami v roku 1870, ale nikdy sa nepodarilo, aby sa Európania prestali biť medzi sebou. Až posledných 50 rokov sa Európania konečne prestali medzi sebou biť. Mne to tak trošku pripomína vývoj v antickom Grécku, kde, vieme, boli neustále peloponézske vojny, ale prestali tieto až vo chvíli, keď vlastne do Grécka nastúpil Rím. A tieto nepokoje ustali.

Ja sa nazdávam, že sú 2 faktory, prečo Európa od 2. svetovej vojny sa prestala biť. Podľa môjho názoru prvým je vojenská prítomnosť Spojených štátov v Európe a druhým je ten, o ktorom tu dnes hovoríme, ktorý už aj niektorí moji predrečníci spomenuli, keď francúzsky minister Schuman založil Európske združenie uhlia a ocele a Európa sa začala integrovať a namiesto bitia predstavitelia začali medzi sebou diskutovať. Nám môže byť iba ľúto, že v dôsledku toho 40-ročného oddelenia sme sa na procese utvárania Európy, žiaľ, nemohli zúčastňovať. Dnes od pádu berlínskeho múra sme všetci akýsi netrpezliví. Je to veľmi prirodzené, lebo máme taký vnútorný pocit, že to chceme dohnať. A ja mám taký dojem, že aj Maastricht v roku 1992 trošku tento proces umelo akceleroval.

Pokiaľ ide o veci v ekonomike, spoločnú menu, je to v poriadku, len mám pocit, že dnes v Európe politika trošku za ekonomikou zaostáva. Myslím najmä na také oblasti, ako je hľadanie našej spoločnej európskej identity, hľadanie istej legitimity európskych inštitúcií. Je to všetko prirodzené, pretože tuná chýba jeden základný komponent, napr. na rozdiel od Spojených štátov, že tu nemáme jednotný európsky národ. Ale mám taký názor, že tento proces, ktorý tu prebieha už cez 50 rokov, je mimoriadne dôležitý pre Európu, chvála Bohu zaň, pretože vždy hovorím, že je lepšie, keď medzi sebou rokuje 50 000 európskych úradníkov, než keď sa medzi sebou bije 50 000 európskych vojakov. To je len zhruba môj komentár k tej všeobecnej časti.

Dovoľte, aby som povedal zopár vecí k predloženému materiálu alebo k niektorým pracovným skupinám. Tu je bod, ktorý by som dal na zváženie aj našim zástupcom v Konvente, aj cteným členom poslaneckej snemovne. Hovorím o rotujúcom predsedníctve, mám pocit, že to tu už bolo niekde spomínané. Ja považujem otázku alebo návrh rotujúceho predsedníctva, ktorý je aj akoby podporovaný naším Konventom a našou vládou, za vec skôr pocitovú ako efektívnu. Nemajte mi za zlé, ale ja nepovažujem za veľmi imidžotvorné alebo za vec, čo má nejaký zásadný vplyv na prezentáciu sa štátu, keď sa dostaneme, prepáčte za výraz, k slovám "na 6 mesiacov raz za 12 rokov". Chápem to, pretože my máme stále pocit, že tí malí by sa mali nejako združiť, aby sme mali väčšie slovo. Ale ja sa nazdávam, že pre Európu je prvoradá efektívnosť. A tu jednoducho treba brať do úvahy realitu. Sú tu veľkí hráči a sú tu menší hráči a sú tu najmenší hráči.

A mne to tak trošku pripadá, že tu hovoríme o čomsi, čo nechce nikto nejako nahlas povedať, a to je náš vzťah a názor na Nemecko. Zdá sa mi to, už teraz hovorím o situácii, keď nás bude 25, akoby 25 chlapov chodilo do krčmy a popíjalo tam spolu pivo, ale vždy ten cech zaplatí ten, kto má najväčšiu peňaženku. Samozrejme, otázka je, dokedy to toho najväčšieho bude baviť, lebo my vieme, že Nemecko je ten štát, ktorý najviac prispieva do rozpočtu Európskej únie. Na jednej strane máme stále akési podozrenie voči Nemcom, stále chceme od nich peniaze, pamätáme si, koľko kriku bolo, keď 42 aj niečo mld. v ECU dohodnutých v Berlíne v roku 1999 potom bolo o čosi znížené. Ale treba si uvedomiť, že Nemecko je štát, ktorý má sám problémy. Vidíme, že HDP je vlastne stagnujúce, vidíme, aké problémy má pán Schröder. Uvedomme si, že západní Nemci pôvodní teda platia alebo platili vysokú solidárnu daň. A to všetko môže viesť k tomu, neviem, nemám v tom takú skúsenosť, že môžu tí Nemci jedného dňa povedať: "Chlapci, tak keď chcete vy stále rozhodovať, no tak si rozhodujte, ale prečo by sme my toto všetko mali prinajmenej v takej miere platiť."

Dovoľte druhú poznámku, k otázke prezidenta alebo predsedu Európskej únie. Ja som sa na túto tému bavil, samozrejme, v kuloároch aj s niektorými europoslancami a je tam veľmi cítiť, a to naši zástupcovia v Konvente určite potvrdia, že i na toto je veľa rozporných názorov. Nazdávam sa, že by sme možnože mohli zauvažovať, pán predseda, je to taký možno troška provokatívny návrh, ale prečo by sme nemohli o tom debatovať, prečo by Európska únia nemohla mať prezidenta, ktorého by volil Európsky parlament aj národné parlamenty. Bola by tým zvýšená jeho legitimita a on by svojím spôsobom bol najvyšším reprezentantom ako Rady, tak aj Komisie a nemusel by byť predseda Komisia. Ja to dávam len do úvahy, možnože z hľadiska právneho je to nezmyselné.

Dovoľte ešte 2 poznámky k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Tu som dosť veľký pesimista a ten môj pesimizmus vychádza i z toho, že som mal v poslednom čase dosť veľa rozhovorov s predstaviteľmi NATO. Ale je to celé o tom, že jednoducho Európska únia môže síce vytvoriť nejakú spoločnú údernú silu jednotky rýchleho nasadenia vo veľkosti 60 000, ako sa uvažuje, ale je to vždycky o tom, že kto bude veliť týmto jednotkám. Budem veľmi lapidárny. Ja som sa spýtal jedného europoslanca, keď sme boli pred časom v Bruseli na jednom workshope, v kuloároch sme sa bavili na tému vzniku nejakej možnej nemecko-francúzskej jednotky: A kto bude tejto jednotke veliť? Nuž priznám sa, že keď mi povedal, že môže byť aj rotujúce velenie, tak som mal z toho nedobrý pocit, pretože naozaj si to neviem predstaviť, ako môže byť nejaká vojenská jednotka velená nejako striedavým spôsobom. Ja som presvedčený, že Európa by mala budovať svoju obranyschopnosť jednoznačne v spolupráci s NATO a opierať sa o pilier NATO.

Chcem ešte kratučko k princípu subsidiarity povedať. Ja som to spomínal aj v našom integračnom výbore, možnože by stálo za to uvažovať nad implementáciou, majú to Briti, majú to Dáni, modelu, keď naši zástupcovia v Rade ministrov by povinne museli prísť do príslušného výboru Národnej rady predtým, než idú do Bruselu do Rady, aby informovali, v akom zmysle chcú nejaké svoje návrhy legislatívne normy a tak ďalej v Rade predkladať.

Ešte si tiež myslím, že bolo by možné, a teraz hovorím zároveň k vzťahu Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ďaleko viacej využívať inštrument COSAC-u, ale je to zase na širšiu diskusiu, pretože COSAC, som to tiež vo výbore hovoril, v podstate predstavuje isté parlamentné zhromaždenie národných parlamentov a tam ja vidím veľkú možnosť posilniť úlohu národných parlamentov.

Dámy a páni, dovoľte na záver moju takú malú definíciu nášho vstupu do Európskej únie. Ja to porovnávam, ako keď sa plavcom v bazéne, ktorí majú kúpacie kolesá, tieto kolesá idú odobrať. My máme tie kúpacie kolesá v tejto chvíli na sebe, čo nám garantuje, že sa síce nikto z nás neutopí, ale zároveň máme skoro istotu, že z tých, kto majú tie kúpacie kolesá, nikto medzi prvými do cieľa nedopláva. A ja si myslím, že ide o to, a to by sme mali aj občanom hovoriť aj v nastávajúcej kampani na referendum, že vstup do únie je o tom, že my musíme začať naplno plávať. My tie kolesá musíme odložiť, pretože ak ich budeme mať stále na sebe, tak budeme stále na jednom mieste. A to, sa nazdávam, nikto z nás nechce. Je to, samozrejme, o tom, že sa uplatnia tí najlepší, ale to je princíp a zásada trhu a to je princíp a zásada demokracie.

Dovoľte, aby som na záver, myslím, že sa to patrí na pôde snemovne, poďakoval veľmi úprimne všetkým našim zástupcom v Konvente, poďakoval všetkým tým, ktorí urobili naozaj kus práce, pánovi hlavnému vyjednávačovi. Myslím, že treba spomenúť aj ľudí z rezortov, z ministerstva zahraničia, pána štátneho tajomníka Korčoka, pána Adamiša, pána veľvyslanca Migaša a ich ľudí, pretože naozaj posunuli Slovensko tam, myslím, kde ho všetci chceme čo najskôr mať. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)