Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky majú pán poslanec Banáš, pani poslankyňa Navrátilová. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Banáš.
J. Banáš, poslanec: Chcel by som reagovať na vehementnú kritiku pána poslanca Fica, ale aj jeho predrečníka na adresu vládnej koalície. Povedal by som takú definíciu, že pre komunistov je kapitalizmus krava, ktorú treba zabiť, pre socialistov, kam teda rátam pána Fica, je kapitalizmus krava, ktorú treba dojiť, koľko sa dá, a pre liberálov je kapitalizmus krava, ktorú treba, samozrejme, aj dojiť, ale aj kŕmiť, aby toho mlieka dávala, koľko sa dá. Viete, ale kŕmiť ju môžete len s tým, čo máte k dispozícii, a toto nie je priestor, myslím si, na analýzu, prečo máme toho sena tak málo k dispozícii. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Tiež chcem reagovať na pána poslanca Fica, pretože ja vždy obdivujem formu, akou on rozpráva., ťažšie sa stotožňujem s obsahom, a preto mu chcem položiť 2 otázky.
Ak z jeho možno 10-minútového vystúpenia bolo 30 sekúnd prehlásenia, že ideme do EÚ, a ostatok je len kritika, moja otázka znie: Naozaj chcete ísť do EÚ?
A druhá vec sa týka sebestačnosti potravín. Pán Fico, ako chcete zabezpečiť sebestačnosť v banánoch, v pomarančoch, v citrónoch? Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Ja predpokladám, že nikto odo mňa neočakáva, aby som reagoval na banány, pomaranče a citróny, pretože pani poslankyňa podľa všetkého nemá šajnu o tom, o čom hovorí.
Rád by som reagoval na pripomienku pána poslanca Banáša. Predovšetkým chcem povedať, že Slovenská republika mala referenčné obdobie rokov 1995 až 1999, v rámci ktorého sme nevyužili možnosti na zvýšenie produkcie v poľnohospodárstve. Otázka je: Bolo to náhodné alebo úmyselné? Tvrdím, že to bolo úmyselné, úmyselne sa nezvyšovala produkcia len preto, aby potom kvóty boli primerane nízke.
A pokiaľ ide o ten liberalizmus, pre vás je krava predovšetkým prostriedok, ktorý treba predať. To je ten podstatný rozdiel oproti možno nám, ktorí by sme tú kravu radšej nechali na Slovensku. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanec pán Fico tu načrtol niektoré veci z hľadiska poľnohospodárstva. Ja som hovoril dneska doobeda o poľnohospodárstve, my, samozrejme, chceme ísť do Európskej únie, ale nevyužili sme tie možnosti a nevyužívame ani v štátnom rozpočte na rok 2003, čo sme mohli, aby sme pomohli slovenskému poľnohospodárstvu tak, ako pomohlo české ministerstvo financií českému poľnohospodárstvu alebo ako to bolo v Poľsku alebo v Maďarsku. Nebudem sa vracať k poľnohospodárskej problematike, lebo tá už tu bola rozobraná, rozobrali to predo mnou rečníci.
Chcel by som sa vrátiť k doprave. Dlhy zo zmluvy vo verejnom záujme Slovenská republika sa zaviazala uhradiť za Železnice pri vstupe do Európskej únie v máji v roku 2004. Ide o 18,7 mld. korún. Ako sa bude riešiť tento problém, pričom nemôže ísť o poskytnutie záruk na ďalšie úvery Železníc? V rozpočte týchto 18,7 mld. korún nie je. Okrem toho od roku 2005 sa budú musieť zmluvy medzi štátom a poskytovateľom služieb uzatvárať na 4 roky, a nie na 1 rok, ako je to doteraz, nebude teda možné ročne meniť prostriedky, ktoré bude Slovenská republika ochotná poskytnúť zo štátneho rozpočtu podľa momentálnej situácie.
Ďalej by som sa chcel vrátiť k daniam. Vyjednané sú dane na prechodné obdobie v DPH, zníženie sadzby DPH na plyn, elektrinu, teplo, stavebné práce. Prečo sa potom v pripravovanej daňovej reforme s týmto nepočíta? Vzdávame sa tejto možnosti a zavádzame jednotnú sadzbu DPH, hoci to od nás nikto nepožaduje. Pritom prechodné obdobie je dohodnuté na 5 rokov, do decembra roku 2008, a mohlo by to urobiť únosnejšiu tendenciu rastu cien týchto služieb. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri hodnotení predkladaných úprav cien energií už pre rok 2003 to nezohľadnil. Upozorňujeme, že podľa pripravovanej reformy daní v Európskej únii, harmonizácie priamych daní, DPH, by materiálne zložky i súvisiace s alternatívnymi zdrojmi energie a úspornými energetickými programami mali mať minimálnu sadzbu DPH na úrovni 5 %. Ak sa vzdávame možnosti zaraďovať výrobky, služby do rôznych sadzieb DPH, je to, samozrejme, v kompetencii vlády, pri navrhovanom rozpätí 15 % až 22 % DPH strácame jeden z posledných nástrojov na zmiernenie dopadov inflácie a presadzovanie vlastných cien z rozvoja, štruktúry spotreby, bývania, výstavby bytov, úsporné programy. V návrhu daňovej reformy je uvedenie do života k 1. 1. 2004. Je to v priamom rozpore s tým, čo poskytuje Európska únia ako priestor národným vládam. Daňová reforma by mala využiť priestor, ktorý poskytuje Európska únia, pričom zavedenie rovnej dane na úrovni 20 % bude znamenať výpadok daňových príjmov na úrovni 25 mld. až 40 mld. Toto chceme nahradiť vysokou sadzbou DPH, jednotnou na úrovni 18 % až 19 %?
Hodnotenie vstupujúcich štátov nie je z hľadiska vytvorených inštitúcií požadovaných Európskou úniou, ale z hľadiska ich reálneho vplyvu na ekonomiku a podnikateľského prostredia, napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je zriadený, ale jeho funkčnosť je minimálna.
Blokačné klauzuly, hodnotenie každý polrok. Pokiaľ vstúpime do Európskej únie, budeme musieť plniť dohodnuté záväzky, klauzuly, a pokiaľ nie, Európska únia uplatní voči danej krajine blokačné klauzuly, proces začlenenia pozastaví.
Rad pripravovaných vládnych návrhov je proti obsahu reforiem, ktoré realizuje Európska únia, ako harmonizácia priamych daní z DPH, reforma trhu práce, jednotný celoeurópsky penzijný trh. Formálne v záväzkoch Slovenskej republiky je zakotvené prijatie nových zákonov, ale pripravované v Európskej únii, ktoré by mali byť tvorené v období rokov 2004 až 2006, sú schvaľované úplne iné. Upozorňujeme na to, že tieto reformy, ako aj ich dôsledky majú byť základom plánov pre finančné obdobie rokov 2007 až 2013. Okrem toho v rade prípadov sú kroky slovenskej strany v rozpore so závermi summitu Európskej únie, napr. je to uznesenie o podpore železničnej dopravy či podpore vedy a výskumu. Za hlavný problém je možné považovať skutočnosť, ako obsahovo sú naplnené záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, jednak obsahová stránka, ako aj využitie priestoru, čo pre Slovenskú republiku ponechala samotná Európska únia. Druhý problém je, že materiál len veľmi zbežne hovorí o požiadavkách konfinancovania domácich zdrojov. V rade projektov sú síce zvýšené zálohové platby zo 6 % na 16 %, ale na zvýšenie konfinancovania je potrebné zvýšenie na 30 % až 50 %. V štátnom rozpočte na rok 2003 ani minister pôdohospodárstva, ani minister hospodárstva, ale ani ďalšie rezorty, životné prostredie, resp. regionálny rozvoj, nemajú vytvorené prostriedky na konfinancovanie jednotlivých projektov a prakticky by malo byť vyčlenených minimálne 15 mld. korún na to, aby sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Angyalová sa hlási s faktickou poznámkou.
E. Angyalová, poslankyňa: No mne to nedá znovu nereagovať, pretože zase sa obzerám dookola a je to presne také isté ako pred chvíľou. Strašne by ma zaujímalo, koľkí z nás rozumeli a počúvali, čo pán Muňko povedal. Vyčítate pánovi Ficovi, že jeho vystúpenie je politické. To ja dokážem pochopiť, lebo však, áno, my sme opozícia, je iná strana, ktorá je v koalícii. Je to celkom pochopiteľné, že sme na 2 stranách opačných. Ale pán Muňko uvádzal veľmi veľa presných čísiel. Ja neviem, prečo sa pred tým skrývame. Realita je taká, to sú čísla. Mňa raz môj matematik na strednej škole naučil, že matematika nepustí. Všetci chceme ísť do Európskej únie, všetci, deklarujeme to, ja som si istá, že je to naozaj tak, len možno by sme mohli o veciach hovoriť trochu reálnejšie, nielen demagogicky a, keď to nebudem hovoriť tak tvrdo, tak jednoducho idealisticky hovoriť o tom, že orientáciou do Európskej únie je hodnotová orientácia a že sme vyjednali maximum, čo sme mohli. Naozaj mnoho vecí, ktoré sú vyjednané, nie sú pre Slovenskú republiku výhodné. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikuš. Pán poslanec, máte slovo.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ospravedlňujem sa, že vystúpim s tým, čo už hovorím prinajmenšom 4 roky, ale často mi môj hlas pripadá ako hlas volajúceho na púšti, pretože ani poslanecký zbor, bohužiaľ, nechce počúvať argumenty, ktoré by mohli zabrániť zhoršovaniu sa ekonomickej situácie na Slovensku. Ďalej si myslím, že každý má hovoriť o tom hlavne, čomu rozumie. A v tomto prípade ja si robím nárok, že budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, takže prosím o pozornosť.
Ideme do Európskej únie. Ja tento cieľ, samozrejme, podporujem. Ale, samozrejme, chcem ako občan tohto štátu, aby sme do Európskej únie vstupovali s fungujúcou ekonomikou, ktorá bude, samozrejme, zabezpečovať aj primeraný životný štandard každému občanovi. A ak má ekonomika fungovať, tak dovolím si tvrdiť, že musí fungovať energetika. Energetika je priemyselné odvetvie, ktoré determinuje funkčnosť celého štátu ako celku. Nie je to len otázka pohodlia a životného štandardu jednotlivého občana, je to otázka funkčnosti štátu ako celku. Ak chceme, aby nám fungovala energetika, tak je potrebné, aby bola schopná v dlhodobom časovom horizonte, ktorý sa počíta prinajmenšom na dve až tri desiatky rokov, v danej krajine schopnosť udržiavať sebestačnosť v dodávke elektrickej energie, schopnosť udržiavať vyrovnanú energetickú bilanciu a, ak, samozrejme, daná krajina má energetiku rozvinutú tak, že vie bezpečne a spoľahlivo elektrickú energiu vyrábať, prenášať a dodávať, tak, samozrejme, snažiť sa aj o export tejto elektrickej energie a snažiť sa, samozrejme, zužitkovať svoju geografickú polohu na tranzit elektrickej energie. Slovenska sa to týka určite. Ďalej je potrebné, aby energetika fungovala tak, aby minimalizovala vplyv na životné prostredie, zjednodušene, neohrozovala život, samozrejme, neprispievala k rozvoju globálnej zmeny. Energetika má ďalej fungovať tak, aby bola schopná poskytovať elektrickú energiu v okamihu vystavenia objednávky za optimálnu cenu. Ďalej má poskytovať v každej krajine aj primeranú zamestnanosť, v prvom rade občanom danej krajiny. Ďalej má energetika fungovať tak, aby zbytočne v krajinách chudobných na energetické zdroje, a, bohužiaľ, naše Slovensko je takou krajinou, chudobnou na energetické zdroje, neprispievala k zvyšovaniu pasívneho salda zahraničného obchodu, ktorého vývoj v poslednej dobe alebo v posledných rokoch je katastrofálny. No a, samozrejme, má energetika fungovať tak, aby aj plnila štátny rozpočet. Tieto ciele si kladie Európska únia ako celok a kladú si tieto ciele, samozrejme, aj jednotlivé členské štáty Európskej únie. Aby tieto ciele dosiahli a splnili, formuluje sa tzv. energetická politika.
V prípade Európskej únie je vyhlásený cieľ, ktorý má, samozrejme, zabrániť zvyšovaniu efektov globálneho oteplenia alebo globálnej zmeny a zároveň riešiť energetickú sebestačnosť Európy ako celku. Energetická sebestačnosť Európy ako celku je postavená na pilieroch, ktoré sa volajú národná sebestačnosť. Vážené dámy a páni, na Slovensku tento cieľ, sebestačnosť, zabezpečený nie je, pretože neexistuje energetická politika. Vzhľadom na to, že zastupujem parlament v komisii pre privatizáciu Slovenských elektrární, ku ktorej by som sa vyjadril, ak bude priestor, inokedy, som znovu vzniesol požiadavku, ktorú ste vy, kolegovia, neakceptovali v čase, keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. Snažil som sa vás presvedčiť, že nemáme energetickú politiku. Tento materiál som si žiadal na ministerstve hospodárstva. Dostal som niečo, čo je datované z roku 1999 a nazýva sa návrh energetickej politiky. Je to nekomplexný, nekonzistentný materiál, ktorý nerieši potreby krajiny v dostatočnom časovom horizonte a dostatočne kvalitne. K tomuto materiálu vláda prijala určité uznesenia, zadala určité úlohy, z ktorých mnohé neboli termínovo ani vecne naplnené. Vyhlasujem teda, že ideme do Európy, a pritom nemáme vypracovaný jeden zo základných dokumentov, o ktorý sa môže opierať krajina pri plánovaní svojho rozvoja, a to je dokument zvaný energetická politika. To, čo je snahou nazvať energetickou politikou, nespĺňa parametre na takýto závažný dokument. Čiže uvedomme si, že ideme niekam, kde nebudeme schopní sa sami o seba postarať, pretože energetickú politiku nemáme.
V kapitole č. 14 je množstvo údajov, ktoré niekto sa snaží označiť za úspechy. Nechcem znižovať vôbec prácu tých, ktorí rokovali a ktorí rokovaniami boli poverení. Nemohli dosiahnuť viac než mali zadané. Keďže v tejto krajine chýbal akýkoľvek odborný dialóg o energetike a chýba dodnes, ešte nie je stále na príslušnej úrovni, tak hlasy odborníkov neboli zobraté do úvahy a v prístupovom procese sme utrpeli množstvo škôd. (Potlesk.) Ja sa obmedzím na tú najväčšiu, množstvo škôd, ktoré možno nebudeme znášať my, ale generácie, ktoré prídu po nás, to určite budú znášať na svojich pleciach. A bolo by dobré, aby sme spravili, čo sa dá, aby sme škody, ktoré nám hrozia, napravili. Ešte je čas. Každý z vás nesie za to jednu stopäťdesiatinu zodpovednosti. Je to tak. Uzavreli sme kapitolu energetika za 17 mesiacov, pritom sme krajinou, ktorá má výborné know-how v oblasti energetiky, má vynikajúcu históriu v oblasti energetiky, sme schopní plniť všetko, čo sa od energetiky požaduje, či je to udržiavanie pomerov v elektrizačnej sústave, či sú to požiadavky na bezpečnosť a spoľahlivosť akéhokoľvek typu zdrojov, či ide o klasické alebo jadrové zdroje, sme prinajmenšom na tej istej úrovni ako iné európske krajiny.
Vláda hlas odborníkov nepočúvala a nepočúva ho dodnes, a preto dosiahla taký katastrofálny výsledok, aký je uvedený v kapitole č. 14, a to je odstavenie jadrovej elektrárne V-1 v časovom horizonte rokov 2006 až 2008. Rozoberme si, čo to znamená. Ja som na tejto elektrárni začal pracovať pred 25 rokmi a dovolím si povedať, že ju poznám naozaj dobre, nielen z výkresov, nielen z bezpečnostných správ, ale aj fyzicky. Táto elektráreň bola podrobená takému rozsiahlemu preverovaniu ako možno žiadna iná elektráreň na svete. Len počas môjho pôsobenia do doby, keď som tam pôsobil, experti strávili v Bohuniciach 3 000 človekodní. Predpokladám, že zhruba 1 000 človekodní pribudol medzičasom za posledné 4 roky. Vážené dámy a páni, bolo tam zhruba 20 expertných misií, ktoré pozostávali z desiatok expertov z rôznych oblastí z rôznych krajín sveta, ktoré nikdy, hovorím nikdy, neidentifikovali príčinu, ktorá by mala viesť k odstaveniu tejto elektrárne. Sú na to listinné dôkazy. Napriek tomu výsledok, ktorý sme dosiahli s Európskou úniou, je dnes horší, ako dosiahlo Bulharsko alebo Litva. Dátumy odstavenia sú ďalej. Zhodou okolností tieto dve elektrárne takisto poznám osobne, poznám ich personál, poznám ich problematiku, poznám ich fyzikálnu podstatu, viem, ako boli prevádzkované, viem, čo sa približne na nich urobilo. Nedajú sa porovnávať s Bohunicami, ale dosiahli lepší výsledok. Viete prečo? Je to jednoduché. Lebo vlády týchto krajín deklarovali potrebu prevádzky tohto zdroja z dôvodov funkcie ekonomiky ako celku, z dôvodov primeranej zamestnanosti a z dôvodov primeranej ceny elektrickej energie a, samozrejme, z dôvodov nezávislosti od dovozu. Čo môže spraviť závislosť od dovozu alebo čo môže spraviť divoká deregulácia, to sme mali možnosť pozorovať nielen v Kalifornii, ale aj vo Veľkej Británii. Čo môže spraviť počasie, čo môže spraviť politická destabilita, to sme mali možnosť pozorovať v Británii, v Spojených štátoch amerických, v mnohých oblastiach Francúzska alebo Nemecka.
Nemyslite si, že elektrická energia sa dá kedykoľvek, pri akomkoľvek počasí a v akejkoľvek politickej konštelácii dopravovať na akúkoľvek vzdialenosť. Zabudnite na to, nie je to pravda. Nie sú ani také voľné technické profily, aby dokázali dopravovať také množstvá elektrickej energie, aké budú tejto krajine chýbať v časovom horizonte 5 až 6 rokov, a to práve vplyvom činnosti bývalej vlády. Také profily voľné nie sú. Ak sa k tomu pridruží ešte politická nestabilita alebo nepriazeň počasia, tak môžu milióny občanov tejto krajiny ostať bez elektrickej energie. Ak totiž odstavíme elektráreň, ktorá spĺňa všetky bezpečnostné požiadavky, ktoré boli stanovené nielen slovenským jadrovým dozorom, ale aj odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, a zároveň nám vypadnú iné zdroje a zároveň nebudeme plánovito budovať ďalšie zdroje, môžeme sa dostať do 30-percentnej závislosti od dovozu. Aby ste si uvedomili, čo je 30 %. Keď sa krajina dostáva do 10-percentnej závislosti od dovozu, dostáva sa do diktátu dovozcov. To sme tu mali v rokoch 1997 - 1998, keď sme, samozrejme, realizovaním, dovolím si povedať, grandiózneho energetického programu dosiahli vyrovnanú energetickú bilanciu a keď sme dokonca boli schopní exportovať. Ale už vtedy sme sa dostávali pod diktát dovozcov. Ak to bude 30 %, nebude možné dosiahnuť také ceny, o ktorých tvrdia niektorí tzv. odborníci, že sú nižšie ako ceny, za ktoré sme schopní produkovať a predávať na Slovensku. Nie je to pravda. Nezamieňajme sezónny výpredaj s potrebou dodávky elektrickej energie na niekoľko mesiacov alebo počas celého roka.
Uvediem ešte iné charakteristiky. Ako som povedal, táto elektráreň spĺňa všetko, čo má spĺňať bezpečná a spoľahlivá elektráreň v Európskej únii. Mnohé bezpečnostné charakteristiky, ktoré sú dôležité, má dokonca lepšie než iné elektrárne prevádzkované v krajinách Európskej únie, ktorých projekt pochádza z tej istej doby, to znamená, ktorých projekt je spred 30 až 40 rokov. Mohol by som uviesť príklady, mohol by som uviesť aj konkrétne charakteristiky. Nebudem vás tým zaťažovať. Chcem vás len presvedčiť, že to, čo máme doma, nie je o nič horšie ako to, čo je prevádzkované v mnohých iných krajinách, naviac, spravili sme, realizovali sme taký program zvyšovania bezpečnosti a spoľahlivosti, ktorý len do roku 1993 predstavoval vyše 1 000 projektových zmien, program, ktorý priniesol elektráreň V-1 do prvej polovice všetkých blokov, ktoré sú prevádzkované vo svete. Vo svete máme dnes v prevádzke vyše 450 jadrových blokov. Všetky slovenské jadrové bloky patria do prvej polovice, všetky, ak sa hodnotia podľa prevádzkových ukazovateľov. Naviac, táto elektráreň je schopná vyprodukovať ročne zhruba 5,5 terawatthodiny elektrickej energie. Pre predstavu, čo je 5,5 terawatthodiny, poviem, celé Slovensko má spotrebu ročnú zhruba 30 terawatthodín, je to teda zhruba 15 % až 20 % našej celoročnej spotreby. Ak to vyjadríme predajnou cenou, môžeme povedať, že je to cena od 12 mld. do 15 mld. ročne.
Odstavením strácame zdroj, ktorý je bezpečný, spoľahlivý, ktorý vyrába lacnejšie ako iné zdroje, ktorý vyrába lacnejšie ako je dovoz, zdroj, ktorý zamestnáva tisíce našich ľudí. Krajina stratí ročne produkciu na tej úrovni, ako som povedal, a pribudne jej niekoľko 1 000 nezamestnaných. Tento krok nemá žiadne opodstatnenie. Je výsledkom iba politického tlaku, ktorému podľahla, samozrejme, politická moc, ktorá nediskutovala s odborníkmi. Hlasy na podporu slovenskej energetiky sa ozvali nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Podporili nás odborníci, podporili nás predstavitelia iných krajín, podporili nás členovia Európskeho parlamentu. Tí vedia o tom, že robíme alebo vláda robí nesprávny krok a prijala nesprávny záväzok. (Potlesk.) Tento nesprávny záväzok, ktorý bude produkovať stratu takmer 15 mld. ročne, závisí to od predajných cien elektrickej energie a tie sa, bohu žiaľ, ale, samozrejme, z objektívnych príčin, budú pohybovať smerom hore, sa pohybuje na úrovni 15 mld. ročne. Bezpečnostné a technické charakteristiky ruských elektrární sú také, že umožňujú spoľahlivé prevádzkovanie pod dobu najmenej 40 rokov, najmenej 40 rokov. Ak bude mať niekto záujem polemizovať o tomto tvrdení, rád uvediem dôvody. Dnes tá elektráreň je v prevádzke 25. rok. Minimálne 10 rokov by mohla fungovať. Ak si jednoduchými kupeckými počtami dáme do súladu to, čo strácame, tvrdím, že tento nesprávny krok bude mať hodnotu 1 štátneho rozpočtu, ktorý stratíme. Ak nebudeme vyrábať v elektrárni, kde by sme mohli spoľahlivo vyrábať a predávať každý rok za 15 mld., pričom naše náklady z pohľadu dovozu jadrového paliva by boli zhruba vo výške 1 mld., tak celková strata bude 150 mld. prinajmenšom. Ak budeme chcieť tento zdroj nahradiť v tom časovom horizonte, budeme potrebovať minimálne 70 mld. Tá strata je potom ešte oveľa väčšia.
Páni a dámy, kupecké počty majú železnú logiku a nedajú sa vyvrátiť. Je to jednoducho tak. Čiže, to čím sa tu hrdíme v kapitole energetika, tak to je strata, ktorá je vygenerovaná pre ďalšie pokolenia a má hodnotu prinajmenšom 1 štátneho rozpočtu. (Hlasy z pléna.) Rád vám to, pani kolegyňa, vysvetlím. Viem to vysvetľovať rôznym spôsobom, zatiaľ som presvedčil každého, kto chcel počúvať. (Smiech v sále.) Každého, kto chcel počúvať, áno. Pán kolega, nepochybujem o tom, že vás presvedčím. Len venujte ten čas, lebo dialóg neznamená len hovoriť, aj keď ja teraz hovorím, ale hlavne počúvať. (Potlesk.) Opýtajte sa svojich odborníkov, ak neveríte mne ako členovi HZDS. Ich názor, ich argumenty sa nebudú odlišovať od mojich. V tom nie je totiž žiadne politikum. Pri obhajovaní národnoštátnych záujmov tejto krajiny, tam neplatí žiadna politika, len tvrdé technické a ekonomické argumenty.
Európska únia prechádza momentálne aj fázou, snahou unifikovať a štandardizovať určité procesy, určité oblasti. Jednou zo snáh Európskej únie okrem, ako som už povedal, sebestačnosti v zásobovaní elektrickou energiou je aj vytvorenie súboru spoločných bezpečnostných štandardov pre celú Európsku úniu. Je to proces, do ktorého by sme sa mali veľmi intenzívne zapojiť, je to proces, do ktorého má Slovensko čo povedať. Máme prinajmenšom také skúsenosti a odborné kapacity ako krajiny, ktorých počet obyvateľov je rádovo vyšší a v ktorých aj prevádzkovanie zdrojov v jadrovej energetike je rádovo vyššie. Slovensko má naozaj tieto kapacity. Preto som optimistom, že ak budú vypracované spoločné štandardy pre bezpečnosť jadrových elektrární a ak sa k tomu pristúpi, nepochybujem o tom, že elektráreň V-1 bude schopná tieto štandardy splniť, a nepochybujem o tom, že to bude báza na to, aby sme diskutovali o ďalšej prevádzke.
Ja nespochybňujem záväzok vlády, ktorý vláda prijala, ten si ctím. Ale som optimistom, v tom, že raz zvíťazí zdravý rozum a že raz politici budú ochotní diskutovať s odborníkmi, že si ich privolajú na rokovania a odborníci presvedčia svojich partnerov z Európskej únie o realite. Viete, počúval som množstvo názorov o tom, ako prebiehali rokovania. Ale dostal som informácie od nie príslušníkov, nie od našich občanov, ktorí mali možnosť tieto rokovania sledovať, a jeden z nich mi povedal zhruba toľkoto: "Z vašej strany nechodili ľudia odborne dostatočne pripravení na túto diskusiu. Boli tam ľudia, ktorí nevedeli rozoznať černobyľský typ elektrárne od tlakovodného. To je asi to isté, ako keby niekto tvrdil, že je odborník na motory a nevedel by, aký je rozdiel medzi benzínovým a dieselovým motorom. Zjednodušujem, ale je to niečo takéto." Viem aj, kto bol tento muž. A bol zamestnancom ministerstva hospodárstva v minulosti. Ďalej povedal ten pán, predstaviteľ Foratomu: "Nielenže nevedeli vaši ľudia technicky argumentovať, ale nemali ani snahu zastávať vaše záujmy ekonomické a dokonca ani nechodili na niektoré rokovania." (Potlesk.)
Preto vás prosím, venujte pozornosť tejto problematike, ak neveríte mne, to ešte nič neznamená, obráťte sa na odborníkov z vašich politických strán, každá ich má dostatok, alebo prispejte k tomu, aby si sadli politici s odborníkmi za jeden stôl a aby naozaj realita o slovenskej jadrovej energetike bola jasná pre každého. Môžeme zabrániť obrovskej škode, obrovskej škode, ktorou inak zaťažíme budúce generácie. Som presvedčený, že našou úlohou je urobiť všetko preto, aby táto krajina prosperovala. Preto prosím, skúste pomôcť tomu, čo som vám povedal. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Zároveň aj teraz uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Prvú faktickú poznámku má pán poslanec Rusnák.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, ja si vás vysoko vážim a pokladám vás za jednoznačne odborníka, čiže viesť teraz diskusiu na tému odbornú pred týmto širokým auditóriom by nebolo vhodné. My ale máme možnosť to urobiť na inej pôde, ktorá tomu prislúcha. A to je pôda hospodárskeho výboru, kde, ako dobre vieš, pán poslanec, sme zahájili činnosť komisie, kde sa deje presne to, o čom hovorí š ty. Stretli sa tam odborníci s politikmi, kde jednoducho diskutujeme na tieto témy.
Chcem len oponovať v jednom. Slovensko má energetickú politiku, súhlasím s tebou v tej časti, keď hovoríš, že možno ju treba dopracovať, my ju poznáme, čo sme tu v tomto parlamente boli, v tomto období ty takisto, ako aj ja spoločne môžeme sa pričiniť sa o to, aby bola lepšia, ale jednoznačne treba povedať, že jadrovou cestou nepôjdeme. Tá cesta je prekonaná a ako to bude ďalej, o tom môžeme diskutovať ďalej v príslušnom výbore. Čiže ja sa teším na túto diskusiu, len nezavrhujme to, čo urobili iní, lebo to takisto nie je fér. Dôležité je hovoriť možno v číslach, ale i správne tie čísla treba dosadzovať, aby sme dostali výsledok. Takže diskusia prebieha, môžeš sa na nej plnohodnotne podieľať. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Mikuš, niekoľkokrát si vravel vo svojom príspevku o škode. A všetka škoda išla na vrub tejto vlády. Ja si však myslím, že najväčšiu škodu sme utrpeli vtedy, keď Slovensko v rokoch 1995 až 1998 bolo vyradené z integračného procesu. A zatiaľ čo napr. krajiny V-4 vyjednávali, vy ste sedeli doma, lebo sa s vami nechcel nikto rokovať. To bola škoda.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, aj na základe vystúpenia pána kolegu Tibora Mikuša chcem pripomenúť kolegom z koalície, že dnes nevedieme spor, či vstúpiť alebo nevstúpiť do Európskej únie, ale za akých podmienok sa stať členom tohto zoskupenia tak, aby sme neutrpeli škody, aby sme do Európskej únie vstúpili dôstojne. Vážení páni, vy ste politiku povýšili nad hospodárske, teda ekonomické záujmy štátu a záujmy tejto krajiny vôbec. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Áno, za Komunistickú stranu Slovenska ja by som chcel podporiť poslanca pána Mikuša a sľubujem, že ihneď ako Komunistická strana Slovenska vyhrá voľby, budeme mať pripravené dekréty. A je to dekrét o mieri, dekrét o pôde a tretí dekrét je o predĺžení prevádzky jadrovej elektrárne do roku 2020. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Ja by som len chcel povedať, že Európska únia vo svojom protokole podpísanom v Göteborgu zaujala jasné stanovisko k energetickej situácii v Európe. V roku 2010 bude Európa mať nedostatok energie. To, čo tu bolo povedané, v EÚ bude rozvoj jadrového paliva, ale takisto plynu, pokiaľ sa týka energetiky. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že pri liberalizácii cien v západnej Európe nastal pokles energií o 90 % prvý rok. Za ďalšie 3 roky sa západná Európa znova dostala po liberalizácii cien tam, kde bola pred liberalizáciou, a bude mať nedostatok energie. Vyslovím kacírsku myšlienku. Až budeme v roku 2004 v Európskej únii, kde sa všetci snažíme dostať, som presvedčený, že Európska únia sa vráti k Jaslovským Bohuniciam, pretože nebude mať v roku 2008 dostatok energie ani ona sama. Ten protokol, ktorý bol v Göteborgu podpísaný, jasne hovorí, a energetická loby, keď tomu tak hovoríme, ktorá v západnej Európe je a ktorá si chráni svoje záujmy, som presvedčený, že prehodnotí túto situáciu. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som síce lekár a energetickej politike až tak celkom dobre nerozumiem, ale ak naozaj hrozí to, čo povedal pán poslanec, že sa v budúcnosti môže stať, že milióny občanov Slovenskej republiky zostanú bez elektrickej energie, tak som naozaj rád, že som si prezieravo po babičke nechal jednu petrolejovú lampu, lebo sa mi určite ešte zíde. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Chcem povedať, že je radosť počúvať odborníka v parlamente, ktorý sa niečomu rozumie. A v tomto prípade musím povedať, že pán Mikuš sa naozaj tej energetike rozumie a všetko, čo hovoril, je vecné. Bolo by dobré, aby sme tomu dali náležitú pozornosť. Škoda, že tu nie sú zástupcovia vlády, ale myslím si, že napriek tomu by bolo vhodné zvolať nejaký poradný zbor na tému okolo jadrovej energetiky, lebo skutočne tu hrozia veľké národohospodárske škody a toto naozaj nie je reč o politike, tu je naozaj reč o národnoštátnych záujmoch, a preto prosím, nepodceňujme to.
Chcel by som ešte povedať, že tu niekto spomínal, že jadro nie je budúcnosť. To nevieme, momentálne sa na svete vedú vážne spory o tom, či energetika pôjde konvenčným spôsobom alebo spôsobom cez jadrovú energetiku. A myslím si, že je veľa názorov, aby sa pokračovalo cez jadrovú energetiku. Takže nezavrhujme to, lebo nie sme na to odborníci a neprináleží nám to.
A ešte by som to možnože trochu odľahčil cez tú kravu, čo spomínal pán Banáš. Tak my sme si vychovali tie Bohunice a slušne ich dojíme, dojíme ich a máme z nich prospech, lenže do budúcna sa chystáme na to, že nielenže prestaneme užívať to mlieko, ale nepredáme tú kravu ani len na mäso, ale za úplatu ju zabijeme, aby sme mohli potom mlieko kupovať od suseda. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Reagovať chce pán poslanec Mikuš.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za všetky reakcie. Prinajmenšom ma to utvrdilo v tom, že členovia parlamentu berú aspoň niektorí túto problematiku vážne.
Pán poslanec Rusnák, ja si veľmi vysoko vážim tvoj prístup k vedeniu nášho odborného klubu a k tomu, aké aktivity spolu rozvíjame. Naozaj je to niečo, čo malo fungovať aj v minulom volebnom období a nefungovalo. Ale neznamená to, že už to funguje tak, ako by to malo fungovať. Nemôžeme sa s tým uspokojiť.
Znovu čo sa týka energetickej politiky, ak by mal niekto záujem, ja tu ten materiál mám, zhodou okolností som ho mal dneska v pošte. Je to návrh energetickej politiky, ktorý má dátum z roku 1999. Nová vláda energetickú politiku neaktualizovala. Podľa mojej mienky to bola jej povinnosť v novom volebnom období. Neurobila tak. Upozorňoval som vás na to vo svojom vystúpení, keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. A ten návrh energetickej politiky, znovu hovorím, nie je konzistentný, nie je kompletný, nerozvíja strategické myšlienky, nezaoberá sa budúcimi potrebami tejto krajiny v plnej miere ani spôsobom ich pokrývania. Je to materiál, ktorý by sme mohli považovať za návrh do diskusie, ale vytvoriť energetickú politiku, to nie je otázka mesiaca ani dvoch mesiacov, nie je to otázka piatich ľudí, je to otázka na niekoľko mesiacov pre vysoko špecializovaný tím odborníkov. Táto aktivita nebola začatá, diskusia bola odmietaná. Je odmietaná dodnes. V situácii, keď nemáme energetickú politiku, chcú určité kruhy privatizovať Slovenské elektrárne, škoda bude ešte väčšia.
Pán poslanec Janiš, ty si hovoril o škode aj ja som hovoril o škode. Tá škoda, to je reálny fakt, takto to bude. A to, čo sa udialo v rokoch 1995 až 1998, prosím, môžeme o tom diskutovať, ale ja som hovoril o realite, ktorá nám hrozí. A táto realita hrozí každému občanovi bez ohľadu na to, či podporuje niektorú politickú stranu v tomto parlamente alebo nie. Ja si myslím, že všetci sme tu na to, aby sme podporovali záujem občana. A záujmom občana je, aby škoda nenastala, aby sme jej zabránili. A tvrdím, že sú možnosti na to, ale na to musí zaznieť zo Slovenska jednotný hlas. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Figeľ.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, možno na úvod by som rád pár poznámkami zareagoval aj na viaceré odznené podnety.
Viete, Európska únia má 50 rokov histórie od Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, cez Euratom a Európske hospodárske spoločenstvo. A dá sa na nej krásne čítať to, čo formovalo spoločenstvo až do dnešnej pätnástky. A nie je to socializmus, nie je to, o čo pán Ondriaš hovoril, o poľnohospodárstve, ale systém, ktorý vyhovuje všetkým tak, že funguje, darí sa aj priemyselníkom, aj poľnohospodárom, aj službám. A môžeme to porovnávať s čímkoľvek, ale v poľnohospodárstve musí byť predvídavosť, to nemôže byť len sezónnosť alebo z roka na rok nejaké zmeny. A preto 7-ročné rozpočtovanie v únii nie je socializmus, ale istá stabilita, predikcia, pravidlá, v ktorých sa pohybuje celé veľké spoločenstvo. Bolo to najprv riešenie nedostatku potravín po vojne, potom riešenie prebytkov, keď sa Európa pozviechala, dnes je to riešenie potravinovej bezpečnosti, problémov, ktoré poznáme v najrôznejších podobách tak, aby stále viac to bolo nielen o produkcii, ale aj o slušnom, serióznom rozvoji ľudského potenciálu aj na vidieku. Takže už sa to neráta až tak na tony, litre, ale skôr na iné parametre ľudského rozvoja. A to nachádza vyjadrenie potom aj v niektorých pravidlách, o ktorých zatiaľ sme negociovali, ale ktoré budeme spolu vytvárať.
A nemyslím, že by naši poľnohospodári alebo iní nechceli mať takéto pravidlá aj u nás. Čím skôr a čím efektívnejšie budú, tým lepšie, čo, som presvedčený, osobitne platí pre potreby rozvoja vidieka ako takého. V produkcii sme už mali aj novinky, resp. veci, ktoré pred 30, 20, možno 10 rokmi naozaj na Slovensku neboli, ako je izoglukóza, vyrábaná ako sladidlo z kukurice, čo je veľmi dôležité. A priority boli vynegociované v rámci možného. Viacerí to tu aj ocenili, aj poznamenali, že to bolo v limitoch, ktoré boli možné. A na tie limity, samozrejme, má v Európskej únii vplyv stav v únii samotnej, ale aj stav u nás za 10, 20, 30 rokov. To vychádza z parametrov a z pravidiel, ktoré sú dohodnuté, napr. z referenčných období, ale aj z istej politickej vôle. A tu by som rád povedal jednu politickú poznámku, že keby sa možno rokovalo teraz, tak ten finančný rámec na rozšírenie, z ktorého vypočítavame napr. kvóty alebo priame platby, alebo iné záležitosti pre štrukturálne fondy, by bol ešte menší pre nezhody a pre stav dnes na európskom kontinente. A myslím tým, samozrejme, aj otázku Iraku. A tým chcem len naznačiť, že budúcnosť únie, budúcnosť toho, čo budeme spravovať spolu, ako, za akých podmienok, s akou otvorenosťou, závisí od súdržnosti, od jednoty v samotnej únii.
Čo sa týka energetiky, je to politické rozhodnutie. Nebolo možné neprijať rozhodnutie, pretože Slovensko by nebolo rokovalo. Ak by nebolo prijaté prijateľné rozhodnutie, tak je to znovu o vzájomnej blokácii a nemohli by sme hovoriť dnes ani o ukončení rokovaní, ale ani o vstupe a resp. o investíciách, ako som už minule tu spomenul, s Citroenom, Peugeotom do toho istého regiónu, ako sú Bohunice, s možno podstatne širším budúcim dopadom na vývoj Slovenska, než je samotná jadrová elektráreň V-1. Ale už tu odznelo toho dosť, som presvedčený, že to je priestor na odbornú debatu pre koncepciu ministerstva hospodárstva a slovenskej energetiky a hlavne pre účasť Slovenska na európskej energetike, Slovenska ako schopnej krajiny reprezentovanej a naplno zapojenej do konkurencie v energetike.
Dovoľte mi niekoľko poznámok na margo toho, čo nás čaká. Pretože rokovania sú v podstate za nami, tento materiál by sa mal nazývať správa o výsledkoch rokovaní. Ale najdôležitejšie sú závery, ktoré stoja pred nami ako úlohy, pretože hodnotiť len samotné čísla kapitoly je málo. Totiž aj výsledkom rokovaní sú predpoklady pred nami, predpoklady, ktoré sa môžu stať sa majú stať realitou, aby Slovensko naozaj malo čisté pozitívne finančné saldo po vstupe, aby sa nestalo nejaké prekvapenie, aby monitoring alebo ochranné opatrenia únie neboli uplatnené preto, lebo Slovensko naozaj funguje, je schopné znášať všetky povinnosti členskej krajiny. V legislatíve to znamená relatívne veľký objem práce v oblasti slobodnej výmeny alebo pohybu tovarov, osôb. V poľnohospodárstve, v doprave, v životnom prostredí nám chýba viacero dôležitých opatrení. Vnútorná spravodlivosť je teda v spolupráci v týchto schengenských záležitostiach. Pre inštitúcie je tu obrovská výzva vytvoriť fungujúci administratívny a kontrolný systém pre priame platby, zmapovať celé územie Slovenska ortofotomapami, pri ropných zásobách Slovensko potrebuje vyčleniť každý rok viac než 0,5 mld. korún, aby dokázalo do roku 2008 vytvoriť to, čo samo potrebuje pre stabilitu cien, ale aj bezpečnosť svojho hospodárstva. Chýbajú zatiaľ investície do mnohých fytosanitárnych a veterinárnych opatrení na hraničných priechodoch. A po tretie, administratívne kapacity, to je asi najťažšie, lebo je to o ľuďoch. To prvé sa dá napísať, prijať, schváliť v tomto parlamente, vo vláde.
Inštitúcie vyžadujú väčšiu námahu, a najdôležitejší sú ľudia. Ústredné orgány štátnej správy v minulom roku potrebovali a v tomto roku potrebujú asi 1 500 pracovníkov, ktorí budú schopní realizovať európsku agendu v podmienkach Slovenska na území Slovenska tak, aby sme naozaj boli kompatibilní a konkurencieschopní. Ale hneď s tým ide už aj súčasná správa Bruselu, ktorá hovorí o zastúpení jednotlivých nových členských krajín, kde Slovensko bude tiež mať v štruktúre napr. v komisii generálneho riaditeľa, riaditeľov dôležitých odborov a ďalších vedúcich predstaviteľov, čo znamená relatívne malú kvótu, pretože veľké štáty majú väčšiu kvótu, ale o to viac je to výzva na schopnosť, komunikatívnosť, spoluprácu s ostatnými, aby sme týmito nástrojmi vedeli rozvíjať svoje priority. Ak ich cítime v regionálnom rozvoji, aby tam sa dostali naši ľudia, ak to má byť v infraštuktúre, v poľnohospodárstve, v životnom prostredí, možno podporiť iných inde a našich tam, kde ich chceme získať. Je to aj o logistike, ktorá bude prepájať záujem Slovenska doma a v Bruseli. Je to aj o rizikách odlivu, pretože ak na jednej strane nebudú doma vytvorené podmienky, tak vonku ony budú. A práve nábor, ktorý bol v januári realizovaný Európskou komisiou, hovorí, že zo Slovenska sa prihlásil v prepočte, ale aj absolútne vzhľadom na veľkosť našej krajiny veľký počet ľudí, v prepočte najväčší. A to je na jednej strane o schopnostiach, na druhej strane o riziku, že mladí ľudia schopní nájdu svoje uplatnenie mimo Slovenska a tu bude skôr deficit ľudského potenciálu v týchto záležitostiach.
Za najdôležitejšie teda z toho všetkého považujem schopnosti ľudí, to znamená administratívne kapacity ako termín, ale schopných ľudí, ktorí vyhovujú tým 4 kritériám, 4 K: komunikácii, koordinácii, konkurencieschopnosti a kontrole. V komunikácii je to o modernej komunikácii, včasnej, zrozumiteľnej, vystihujúcej podstatu, pretože nás zahltí obrovský priestor rozhodovania, informácií, postojov, ktoré budú veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska. Koordinácia postojov doma a vonku musí byť veľmi dobre zvládnutá, buď pod gesciou ministerstva zahraničných vecí alebo celkovo vo vláde tak, aby Slovensko samo seba dokázalo presadzovať v koordinovanom prístupe v zložitých štruktúrach únie, už či rady alebo parlamentu a ďalších orgánov. Konkurencieschopnosť, to je stále viac o znalostiach a schopnostiach. A kontrola, to je aj o postavení Národnej rady, o tom, ako naše výbory alebo európsky výbor bude kontrolovať a mandátovať ministrov, ktorí pôjdu každý týždeň do Rady Európskej únie pre rozhodnutia, ktoré už potom budú záväzné pre túto krajinu. Už ako sa tam rozhodne, to bude platné. A to prináša kredit alebo dôveryhodnosť, ak tieto schopnosti sú naozaj evidentné pre fungovanie štátu v spoločenstve.
Je veľa rizík v nepripravenosti, ak by sme napr. nedokázali využiť vynegociované podmienky z hľadiska financií. Finančný stav Slovenska po rokovaniach je predpokladom, už som to povedal, je to tých 831 mil., ktorý môže byť za 3 roky v pluse pre nás. To znamená v prepočte asi 1 % HDP ročne pre krajinu. A mať takýto nárast, prírastok vo výdajoch alebo jednoducho v podpore rozvoja nie je zanedbateľné a môže to priniesť veľmi dôležité momenty už či pre infraštruktúru alebo pre regióny. Mali by sme byť naďalej sústredení možno o to viac teraz na implementáciu toho všetkého, čo prijal minulý parlament, ktorý bol viac integračný, tento, myslím, má byť o reformách, ktoré zatiaľ nenastali, neboli implementované, a, po ďalšie, čerpať skúsenosti. Dnes som mal možnosť s fínskym kolegom rozprávať o ich skúsenostiach, je to čerstvá krajina v porovnaní s ostatnými spolu s Rakúskom a Švédskom 7 rokov v únii, medzitým s predsedníctvom, keď pozvali aj Slovensko, pred vstupom do únie mali takú nezamestnanosť ako my v roku 1993, dnes ju majú na úrovni 8 % až 9 %, popredný štát z hľadiska telekomunikácií, informačných technológií. To všetko sa dá, ak sa vie a chce a krajina sústredí na to svoj potenciál. To je 5-miliónová krajina.
Na záver mi dovoľte povedať, že podmienky Európskej únie musia vzniknúť tu na Slovensku, tie podmienky, ktoré negociujeme, o ktorých hovoríme, ktoré sa v mnohom spájajú s Bruselom, majú byť vytvorené doma. A to je aj o pravidlách, aj o vzťahoch, o povedomí, to je o tom, že integrácia naozaj začína doma, potom v susedstve a následne v Európe na kontinente. Verím, že tak ako európska integrácia bola konsenzuálnou témou doteraz, a aj tento parlament to nedávno osvedčil v januári pri hlasovaní o referende, že takou aj zostane a že to bude znamenať veľký vklad do budúcnosti krajiny v spoločenstve 25 silných ekonomík tak, aby sme v tej únii nielen boli, ale v tom všetkom aj v pozitívnom, dobrom obstáli. Ďakujem pekne. (Potlesk.)