B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta sa hlási s faktickou poznámkou ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska plne podporiť predrečníka i jeho procedurálny návrh. Vychádzame z toho, že prijatím tohto návrhu by štát stratil 80 mil. korún, neriešila by sa korupcia v tejto oblasti, ale práve naopak, vznikal by priestor na zavádzanie novej a ešte väčšej korupcie, a, po tretie, myslíme si, že tie poplatky, ktoré boli v súčasnom období za vodičské preukazy, by sa oveľa viac zvýšili. Myslím si, že tak dôležitej kompetencie, ktorú má štát prostredníctvom Policajného zboru, by sa nemal zbavovať a dávať do rúk nejakej súkromnej firmy. Preto poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska jednoznačne je proti prijatiu tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Nakoľko pán poslanec Hanzel bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Malchárek a pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Malchárek, nech sa páči, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem hovoriť veľmi krátko, lebo naozaj tu bolo všetko povedané, ale nedalo mi, aby v tejto oblasti som aj ja nevyjadril svoj názor, keďže mi táto problematika je veľmi blízka.

Rozmýšľal som, ako začnem a napadajú má slová môjho straníckeho šéfa Paľa Ruska, ktorý keď s niečím nesúhlasí, tak povie: "Vy žartujete." Ale toto nie je na adresu predkladateľov, pretože tí zrejme boli zavedení tými, ktorí sa o toto usilujú už veľa rokov, a to znamená presadiť si absolútne individuálny záujem jednej súkromnej spoločnosti na slovenskom trhu. A doteraz sa im to nepodarilo a verím tomu, že sa im to ani nepodarí. (Potlesk.)

Už v § 71 ods. 1 je napísané: "Skúšky zabezpečuje jediná právnická osoba, ktorej ministerstvo vnútra na základe písomnej žiadosti," a tak ďalej. Už keď chceli byť tak dokonalí, už tam mohli napísať aj to meno tej spoločnosti, ktoré tu už viackrát odznelo. Myslím si, že by to bolo čitateľnejšie aj pre tých, ktorí v dobrom úmysle si s najväčšou pravdepodobnosťou prevzali na svoje plecia predkladanie tohto zákona.

A v jedných z prvých viet od predkladateľa tu bolo povedané, že je to svetový trend, dokonca nejaký európsky trend možno. Iba v Nemecku pre vašu informáciu toto funguje a vychádza to z niekoľko 10-ročných tradícií. V iných štátoch Európy, nebudem ich všetky menovať, práve štát berie garanciu nad týmto spôsobom vykonávania skúšok.

Okrem toho v tomto roku bude ministerstvo vnútra predkladať komplexnú novelu zákona č. 315/1996 Z. z., ktorá bude pojednávať aj o vodičských oprávneniach, aj o podskupinách a podobne.

Veľmi pekne vás prosím, naozaj ani zo srandy tento zákon nepodporme do druhého čítania. (Potlesk.) A podporujem to, čo už tu bolo, myslím, povedané v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), nepostúpiť tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, všetci ma vyzývajú, aby som tu bol veľmi krátko. Skutočne obmedzím sa len na 2 dôvody.

V súvislosti s prechodom niektorých kompetencií z Policajného zboru na krajské a okresné úrady je daná účinnosť na júl 2004. Tento zákon mení niektoré paragrafy s účinnosťou od 1. 1. To znamená, že nastáva tu trošku legislatívny chaos.

Druhý a vážnejší dôvod, ktorý chcem pripomenúť, je to, že skutočne predkladatelia navrhujú, aby zabezpečovala túto činnosť jediná právnická osoba. Ja by som sa odvolal na čl. 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktoré zakazuje členským štátom prijímať alebo udržiavať v platnosti akékoľvek opatrenia, ktorými by boli udelené osobitné alebo výlučné práva verejnoprávnym alebo iným podnikom, ktoré sú v rozpore s pravidlami zakotvenými v tejto zmluve. Ja myslím, že keď chceme do tej Európy ísť, tak musíme ísť do nej dôsledne. A jednoducho udelenie monopolu jednej firme na 20 rokov bola prax monarchií európskych, a nie modernej budúcej Európy. (Potlesk.)

Ja myslím, že vzhľadom na to, že je to v svojej podstate mimoriadne neprávne, sa pripájam k tomu návrhu, aby tento návrh zákona nešiel do druhého čítania. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Pataky, poslanec: Keďže nie je všeobecný súhlas, vážené panie poslankyne, poslanci, sťahujem tento návrh skupiny poslancov Národnej rady. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ako predkladateľ tento návrh stiahol z rokovania, takže ďakujem pekne. Pán spravodajca, už ani vystúpiť nemusíte.

Vážené dámy, vážení páni, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme už nezačali ďalší bod programu schôdze pred obedom. Ak je, ďakujem pekne.

Chcem vás informovať o tom, že po obede o 14.00 hodine budeme pokračovať rokovaním o bodoch 37 a 38. To je správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky a správa o doterajšom priebehu rokovaní Konventu budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

Takže ďakujem vám pekne.

Pán predseda výboru Lintner, nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ja len chcem poprosiť poslancov za Alianciu nového občana, aby sa dostavili do miestnosti č. 76 teraz okamžite. Je to tu v budove na prízemí pri výťahu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru Federič.

I. Federič, poslanec: Chcel by som poprosiť členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že o 12.30 hodine začína schôdza výboru v zasadačke výboru pre verejnú správu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prajem vám dobrú chuť a pokračujeme o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.44 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

Podľa schváleného programu, ktorý sme si schválili, v stredu 26. 2. 2003 o 14.00 hodine máme prerokovať 2 body, ktoré predloží minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

V programe teda budeme pokračovať bodom, ktorým je

správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

Bod programu ste dostali ako tlač 112 a spoločnú správu výborov ako tlač 112a.

Materiál uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne a páni poslanci, integrácia do Európskej únie patrí medzi najvyššie priority tejto vlády a som rád, že môžem konštatovať, že Slovensko sa na tejto ceste pohybuje úspešne.

Predkladaný materiál, správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky, je aktualizovanou verziou pôvodného materiálu, ktorý vláda schválila v novembri roku 2002 a následne predložila na rokovanie Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru pre európsku integráciu Národnej rady. Pri prerokúvaní dokumentu v januári 2003 bola vznesená podľa môjho názoru plne legitímna a relevantná požiadavka Zahraničného výboru Národnej rady materiál aktualizovať vzhľadom na kľúčový vývoj v prístupovom procese a ukončenie negociácií na kodanskom summite v decembri minulého roku. Na spoločnom zasadnutí oboch výborov tento pondelok, teda 24. februára, bolo nové znenie materiálu jednomyseľne schválené.

Materiál je informatívneho charakteru. Jeho cieľom je podať ucelený obraz o aktuálnom stave prístupového procesu Slovenska do Európskej únie a upozorniť na zostávajúce úlohy nosné z hľadiska plnenia záväzkov deklarovaných Slovenskou republikou v jednotlivých negociačných kapitolách. Materiál obsahuje celkový prehľad vývoja prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie od februára 2000 až po súčasnosť. Nosnou časťou materiálu je hodnotenie dosiahnutých výsledkov za každú negociačnú kapitolu, ide teda o 31 kapitol. Popisuje sa pokrok a splnené legislatívne úlohy v danej oblasti a identifikujú sa ďalšie potreby z hľadiska aproximácie legislatívy a zabezpečenia zodpovedajúcich administratívnych kapacít.

Materiál takisto rozpracúva nedostatky identifikované v jednotlivých kapitolách na základe poslednej pravidelnej hodnotiacej správy, ktorú Európska komisia publikovala 9. októbra 2002, a transformuje ich do podoby konkrétnych úloh, najmä legislatívneho charakteru. Celkove ide o 109 úloh, ktorých zoznam je súčasťou tohto materiálu. Z tohto počtu boli splnené doteraz 3 úlohy.

Úspešne sa s identifikovanými úlohami vyrovnáva napr. sektor finančnej kontroly, kde boli prijaté potrebné normy súvisiace s vnútorným auditom. Úlohy v kapitole spravodlivosť a vnútorné záležitosti, termínované na 1. augusta 2004, teda až po našom vstupe do Európskej únie, súvisia s aplikáciou acquis, ktoré začne platiť v Európskej únii až k tomuto dátumu. Plán budovania núdzových zásob ropy napr. bude podľa harmonogramu dohodnutého s Európskou úniou ukončený až v roku 2008. Obtiažnu východiskovú situáciu v oblasti životného prostredia, kde sú potrebné desiatky miliárd slovenských korún na uplatnenie európskych noriem, sa kvalitnými výsledkami prístupových rokovaní, ako je počet a dĺžka prechodných období, patria k najväčším medzi prístupovými krajinami, podarilo dostať do realistického rámca. Za minulý rok bol prijatý veľký balík zákonov v prakticky všetkých sektoroch ochrany životného prostredia. Kľúčovou je v súčasnosti problematika implementácie. Je často obtiažne získať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na dobrej ceste je napr. posilnenie štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zabezpečenie vecne kompetentných jazykovo zdatných a motivovaných ľudí na plnenie administratívnych úloh zostáva aj do budúcnosti jednou z hlavných výziev aj v ostatných oblastiach prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie. Oproti pôvodnému materiálu nové znenie obsahuje aj aktualizáciu nosných úloh v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v decembri roku 2002.

Našou snahou je, aby sa včas a s dostatočným predstihom identifikovali oblasti, kde je potrebné vyvinúť zvýšené úsilie. Nie je naším záujmom, aby sa zákonodarný orgán Národná rada ocitol pod časovým tlakom a musel siahať k takým opatreniam, ako je napr. zvolávanie mimoriadnych schôdzí. Rýchlosť prijímania zákonov, ktoré umožnia náš vstup do Európskej únie, nesmie ísť na úkor kvality tak potrebných právnych zmien.

Panie poslankyne, páni poslanci, záverečná fáza prístupových rokovaní s Európskou úniou bola v niektorých kandidátskych krajinách predmetom ostrej kritiky a nesúhlasu. Na Slovensku prevážila, až na niektoré hlasy, podpora a súhlas s ukončením rokovaní, čo svedčí o tom, že orientácia Slovenska na zjednocujúcu sa Európu stojí na pevných základoch vo všetkých významných politických silách v našej krajine. Ubezpečujem vás, že vláda Slovenskej republiky si túto skutočnosť váži a je si vedomá svojej zodpovednosti v tak dôležitej veci, ako je príprava na budúce členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii.

Dovoľujem si vás preto v mene vlády požiadať, aby ste aj v nadchádzajúcom období prípravy prístupovej dohody a jej ratifikácie naďalej venovali pozornosť a podporili prijímanie zákonov, noriem a opatrení, ktoré vyplývajú z našich záväzkov z prístupových rokovaní. Dôležitými oblasťami, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, je zabezpečenie fungovania vnútorného trhu únie na území Slovenskej republiky, slobodný pohyb tovaru, osôb a služieb, ďalej poľnohospodárstvo, daňová politika, sociálna politika, koordinácia štrukturálnych nástrojov, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a zdravia. Takisto viacero úloh je potrebné splniť v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Slovenská republika ukončila prístupové rokovania v súlade so stanoveným harmonogramom a nachádza sa v záverečnej fáze prípravy na členstvo v Európskej únii. Počas nej bude zo strany EÚ kladený maximálny dôraz na monitoring plnenia prijatých záväzkov. Je preto žiaduce, aby v osobitne náročnom období počas ratifikačného procesu prístupovej dohody v roku 2003 vláda aj Národná rada Slovenskej republiky kládli prioritný dôraz na splnenie úloh vyplývajúcich z negociačného procesu. Odpočet plnenia záväzkov bude v priebehu roku 2003 priebežne monitorovať Európska komisia a výsledky jej hodnotenia budú spracované v súhrnnej správe. Tá bude na spôsob doterajších pravidelných správ Európskej komisie, ktorá bude publikovaná na jeseň 2003, teda zhruba 6 mesiacov pred naším vstupom do Európskej únie. V prípade neplnenia prijatých záväzkov zo strany pristupujúcej krajiny Európska komisia navrhne prijatie zodpovedajúcich ochranných opatrení. Je len samozrejmé, že nesplnenie našich záväzkov môže mať negatívny dopad na proces ratifikácie prístupovej zmluvy v jednotlivých členských štátoch únie.

Panie poslankyne a páni poslanci, záverom mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že spoločnými silami sa nám podarí splniť zostávajúce úlohy, ktoré pred nami stoja a sú nevyhnutné z hľadiska naplnenia našich negociačných záväzkov. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby ste uvedený materiál podporili. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím predsedníčku výboru pre európsku integráciu poslankyňu pani Moniku Beňovú, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úloh z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky (tlač 112).

Správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky (tlač 112) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 99 zo dňa 19. decembra 2002 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali predmetný materiál podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky takto.

Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 10. schôdzi prijal uznesenie č. 20, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 6. schôdzi prijal uznesenie č. 14, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

Predmetná správa o prerokovaní správy o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úloh z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 15 zo dňa 24. februára 2003.

Pani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Irena Belohorská z HZDS. Nech sa páči, pani poslankyňa, dávam vám slovo, potom otvorím možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, dámy, páni, vážený pán minister, ďakujem za možnosť, že ste nás po voľbách vlastne prvý raz uviedli do tejto problematiky a že sme nadviazali na dobrú tradíciu, ktorá bola predtým, že ministerstvo zahraničných vecí cez svojho hlavného vyjednávača informovalo výbor pre európsku integráciu, ako aj zahraničný výbor o stave vyjednávania a prakticky po každom prebehnutom kole sme boli náležite s vyjednávačom aj s jeho poradným tímom kompletne informovaní. Bola by som veľmi rada, keby sa v tom pokračovalo a mohli sme zo 106 stanovených úloh začať pomaly spolu v integračnom výbore odpisovať. Je pravda, pán minister, potvrdím, že orientácia Slovenskej republiky je na pevných základoch, možno na rozdiel od niektorých štátov, kde diskusia prebieha búrlivejšie. Ale dovolím si dať otázku, či je to preto, že nie je tak veľký záujem zo strany poslancov o jednotlivé dielčie časti tohto dohovoru, alebo či je to z kľudnej opozície, ktorá je rada, že momentálne sa vyjednáva, tak ako sa vyjednáva, a vlastne súhlasí na celej čiare.

Dovolím si len podčiarknuť alebo dať do pozornosti, pán minister, jednu vec, kde by som vás požiadala, aby opozícia bola viac informovaná, aby dostala väčšiu príležitosť zúčastniť sa priamo na vyjednávaniach alebo pokračovaniach, príp. kontrole, pretože veľmi často sa o návšteve komisára alebo o návšteve takejto delegácie z EÚ, EK dozvedám, vlastne až keď delegácia odišla alebo z novín, že je tu. Myslím si, že nič nie je lepšie možno aj pre vás, ak práve aj pri týchto rozhovoroch majú možnosť opoziční politici povedať svoj názor, ktorý môže byť v mnohých rezortoch rozdielny a, myslím si, veľmi potrebný. Potrebný je preto, že nakoniec v konečnom štádiu rozhodnú v referende nielen voliči, ktorí podporovali koaličné strany, ale aj naši voliči.

Ďalšia vec, na ktorú by som veľmi chcela upozorniť, je nakoniec aj priebeh diskusie, ktorý bol vo výbore pre európsku integráciu, že sa mi zdá, že kampaň v médiách je naprosto nedostatočná. Prijatie zákona je jedna vec. Veľakrát je zákon prijatý tu v snemovni a dovolím si povedať, že meritu vecí viac-menej rozumejú priamo poslanci, ktorí sa danému konkrétnemu zákonu rozumejú alebo spolupracujú vo výboroch na jeho pripomienkovaní. Ale myslím si, že naše členstvo v Európskej únii je členstvo nielen štátu, ale aj jeho občanov. V televízii a vo verejnoprávnych médiách je informovanosť obyvateľstva veľmi malá. Prijmem hru printových médií, ktoré sú súkromné a ktorých viacej možno zaujímajú sobáše hviezd alebo nejaké pikantérie zo života politikov, ale upozorňujem, že tieto zákony sa budú priamo dotýkať každého jedného občana. A myslím si, že verejnoprávna inštitúcia je zriadená práve na to, aby vlastne napomohla implementácii toho zákona, lebo nakoniec občan bude musieť naplniť znenie toho zákona, občan bude musieť konať a správať sa v medziach tohto zákona. Potom sa nemôže stať, že veľa ľudí povie, že ani sme nevedeli, že takýto zákon je a podobne.

Pán minister, je to vlastne teraz prvý raz teraz po voľbách, keď sme dostali tento materiál, a treba poďakovať vlastne zahraničnému výboru, ktorý sa ujal tejto iniciatívy. Budem veriť, že sa dnes dohodneme a že sa jednak naplnia tie veci, o ktoré som vás požiadala, zatiahnutie opozície priamo do procesu, a nie aby sme boli svojím spôsobom, poviem to v dobrom, vydieraní, tým, že je to v zmysle aj našich cieľov, aj nášho volebného programu. Po druhé, žiadam, aby boli občania lepšie informovaní, a po tretie, aby sme si dohodli určitý pravidelný harmonogram, kedy sa budeme mať možnosť stretnúť vo výbore priamo jednak s vami, samozrejme, ale aj s ľuďmi, ktorí z ministerstva zahraničných vecí alebo z príslušných ministerstiev nám ozrejmia, kde sa momentálne pri plnení našich záväzkov nachádzame. Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Angyalová má faktickú poznámku. Ešte niekto má faktickú poznámku? Nie. Takže uzatváram možnosť faktických poznámok. Dávam slovo pani Angyalovej a potom ešte otvorím možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja by som len chcela, aby jedna vec, ktorú pani Belohorská povedala vo svojom príspevku, predsa len nezanikla v tom celom šume. Ja viem, že sa veľmi ťažko počúva vlastne každý príspevok, ja to takisto absolvujem ako vy. My sme v integračnom výbore naozaj pozvali pána Csákyho, aby nám predstavil celú tú koncepciu, ako má vyzerať vlastne kampaň predreferendová. A ja naozaj neviem, koľkí z vás majú podobný pocit ako ja, ale niekoľko kolegov a nielen z opozície som kontaktovala a naša informovanosť ako poslancov o tejto kampani je podľa mňa malá. Nechcem, samozrejme, na nikoho útočiť, ide len o to, že sme boli vyzvaní ako poslanci tohto parlamentu, aby sa z nás každý jeden, každý jeden zúčastnil tejto kampani, pretože je dôležitá, a každá jedna zo strán tohto parlamentu si uvedomuje, že je dôležité, aby referendum dopadlo dobre. Preto som len chcela zdôrazniť tento fakt, ktorý povedala vlastne pani Belohorská v tomto príhovore. Ja by som bola za to, aby možno viacerí z nás žiadali o informáciu o tejto kampani, aby sme tak trochu tlačili na vládu, aby sme vedeli, o čom je táto kampaň a aký má harmonogram a ako sa môžeme do nej zapojiť, pretože môj názor je, že času už nie je tak veľa. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte raz teda otváram možnosť pre ďalších poslancov prihlásiť sa ústne do rozpravy k tým prihláškam, ktoré zatiaľ sú. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, dámy a páni, správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky hodnotím mierne pozitívne, ale mám k tomu 3 pripomienky alebo skôr, by som povedal, 3 otázky.

Prvá pripomienka. Čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, odsek 2 hovorí, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Európska únia tvrdí, že sa opiera o trhové hospodárstvo a hospodársku súťaž, ale prijme do spoločenstva len tie štáty, ktoré majú trhovú ekonomiku. Avšak keď si zoberieme z predloženej správy časť o poľnohospodárstve, tak zistíme, že naše dohody s Európskou úniou nemajú nič s trhovou ekonomikou a ani s hospodárskou súťažou. Rôzne dotácie do poľnohospodárstva, určené výrobné kvóty pre jednotlivé krajiny to jednoznačne potvrdzujú. Takáto poľnohospodárska politika v Európskej únii je plánovaná, a nie trhová. Dokonca je reštrikčne plánovaná a takáto bude aj u nás. Zaujímavé je, že toto reštrikčne plánované poľnohospodárstvo zrazu nie je v rozpore ani s Ústavou Slovenskej republiky a ani s hospodárskymi princípmi Európskej únie, ako to bolo ešte na začiatku deväťdesiatych rokov, keď štátne plánované hospodárstvo Slovenska vraj bránilo jeho rýchlemu rozvoju. V predloženej správe mi chýba diskusia a záver k tejto otázke.

Druhá pripomienka. Poľnohospodárske kvóty, ktoré sme dohodli s Európskou úniou, sú pravdepodobne historickým vyjadrením vzťahu západnej Európy k východnej Európe. Vysvetlím to na príkladoch. Prvý príklad sú kvóty na mlieko. Za socializmu Slovensko produkovalo v roku 1950 okolo 0,8 mld. litrov mlieka ročne. V roku 1970 to už bolo 1,5 mld. litrov a v roku 1988 to bolo už 2 mld. litrov mlieka ročne a boli sme sebestačný v potravinách. Po prevrate v roku 1989 a následnej kolonizácii Slovenska produkcia mlieka klesla a v roku 2000 dosiahla hodnotu 1 mld. litrov. A takúto kvótu sme aj od Európskej únie dostali. Nesmieme vyrábať viac mlieka ako 1 mld. litrov, čo je hodnota, ktorú socialistické poľnohospodárstvo dosiahlo už v roku 1960. To znamená, že kvóty vrátia našu výrobu mlieka o 30 - 40 rokov späť. Takto sa plánovane zakonzervuje naša výroba mlieka na úroveň šesťdesiatych rokov.

Podobne by sme mohli diskutovať o ďalších poľnohospodárskych kvótach. Pre zaujímavosť spomeniem ešte 2 kvóty. Za socializmu počet oviec na Slovensku stúpal a v roku 1988 dosiahol stav 650 000 oviec. V roku 2000 to bolo už len 350 000 a kvóta, ktorú sme dostali na počet oviec a kôz dohromady, je okolo 300 000, čo je menej ako v roku 1936. A táto kvóta je porovnateľná so stavom oviec na Slovensku cez druhú svetovú vojnu. Preto je ťažké aj určiť, o koľko rokov táto kvóta posunie naše poľnohospodárstvo späť v tejto produkcii. A bude ho tam konzervovať. Podobne je to napr. aj s plochou vinohradov, ktorá sa u nás za 40 rokov socializmu zvyšovala a v roku 1988 dosiahla rozlohu 32 000 hektárov a v roku 2000 klesla na 22 000 hektárov. A také sme dostali aj kvóty. Plocha vinohradov, a tým aj výroba hrozna sa vrátila a zakonzervuje do pamätného roku 1968.

Z uvedeného vyplýva, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať, zvýši sa negatívne saldo pôdohospodárskej obchodnej bilancie, čo sa už aj deje, a pribudne nezamestnaných.

V predloženej správe mi chýba diskusia o 2 otázkach, po prvé, aké ekonomické straty budú vyplývať z dodržiavania kvóty na mlieko, ktorá je len 50 % produkcie, ktorú sme boli schopní vyrobiť pred 14 rokmi, aké ekonomické straty budú vyplývať z dodržiavania kvót na počet oviec, plochu vinohradov a ďalšej poľnohospodárskej produkcie, po druhé, či pomoc a dotácie do poľnohospodárstva z Európskej únie budú vyššie alebo nižšie ako naše ekonomické straty v dôsledku prijatia poľnohospodárskych kvót.

Tretia pripomienka. Európska únia vyžaduje, aby mnohé zákony a normy platili rovnako v štátoch Európskej únie. Ide až tak ďaleko, že štandardizuje zakrivenie uhoriek v predajniach a toto zakrivenie musí platiť rovnako vo všetkých štátoch únie. Pravdepodobne jediná oblasť, kde sa so štandardizáciou neuvažuje, sú platy pracovníkov pracujúcich v tej istej firme, ale v rôznych štátoch. Výška platov takýchto pracovníkov je diametrálne rozdielna v rôznych štátoch únie i napriek tomu, že pracujú v rovnakej firme a vykonávajú presne tú istú prácu. V predloženej správe mi chýba diskusia o nasledovnej otázke: Prečo platy pracovníkov z rovnakej firmy nie sú štandardizované ako zakrivenie uhoriek, ale závisia od štátu, v ktorom pracovníci pracujú, prečo sa určitý trhový mechanizmus uplatňuje v tomto prípade a neuplatňuje sa v poľnohospodárstve? Pre Slovensko by bola výhodná trhová ekonomika a hospodárska súťaž v poľnohospodárstve, to znamená zákaz dotovania poľnohospodárstva v Európskej únii a zrušenie kvót. Potom by sme sa ľahko presadili na trhoch v Európskej únii.

Záverom by som chcel zdôrazniť, že v mojom vystúpení som spomenul len negatíva správy a nediskutoval som vôbec o jej pozitívach. Ako som už uviedol, celkove správu hodnotím mierne pozitívne.

Nakoniec by som chcel poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí sa podieľali na rokovaniach s Európskou úniou. Myslím si, že odviedli dobrú prácu, i keď v mnohých prípadoch to možno bolo v rámci možností, ktoré mali. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová sa hlási s faktickou poznámkou.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ondriaš, prosím vás, zabudnime už konečne na sebestačnosť a prikloňme sa k zásade konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť vyžaduje vyššiu produktivitu a efektívnosť a to znamená, že sa tu nebudú konzervovať socialistické výrobné modely, ale z trhu odídu tí, ktorí vyrábajú so stratou a sú konzumentmi dotácií. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš sa hlási s reakciou na faktickú poznámku. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem. Ja by som pani poslankyni len chcel pripomenúť, že so všetkým súhlasím, čo ste povedali, ale to by znamenalo, aby dotácie do poľnohospodárstva na jeden hektár pôdy boli rovnaké na Slovensku, vo Francúzsku, v Holandsku a v každej krajine. A o tomto som ja rozprával. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fico. Nech sa páči, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto bodu programu, ktorý prerokúvame v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie.

Ak si zoberieme program, ktorý máme schválený na rokovaní Národnej rady, nie je tam dôležitejší bod programu, ako je materiál, ktorý predložil minister zahraničných vecí. Pozrime sa však, vážené dámy a páni, v akej zostave, v akej atmosfére túto správu prerokúvame, hoci ide o materiál, ktorý hovorí o tom, ako bude vyzerať Slovenská republika v najbližších rokoch a čo všetko znamená pre túto krajinu vstúpiť do Európskej únie. Toto je veľmi dôležité. (Potlesk.)

Smer svoje podstatné stanovisko k Európskej únii už povedal, keď sme hovorili o referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Smer podporuje vstup Slovenska do Európskej únie, ale odmieta robiť z Európskej únie posvätnú kravu, ako sme toho svedkami od rána do večera v Slovenskej republike. Európska únia znamená, samozrejme, aj pozitívne stránky, ale znamená aj ohrozenie národných záujmov Slovenskej republiky. A je našou povinnosťou o týchto veciach hovoriť otvorene, bez zábran a najmä na pôde, ako je Národná rada Slovenskej republiky.

Vystúpenie pána ministra ako obyčajne bolo diplomatické, to znamená, nepovedal nič. Iba povedal, že je správa podaná, že má nejaké kapitoly, že sú tam nejaké zoznamy zákonov a právnych predpisov, ktoré treba prijať, ale nešiel do podstaty. Podstata diskusie, ktorá by dnes mala prebiehať, by mala spočívať v tom, že si rozoberieme kapitolu za kapitolou a povieme si, aké dopady znamenajú tieto kapitoly pre slovenské hospodárstvo, poľnohospodárstvo, pre daňový sektor a pre ďalšie oblasti. Musíme, bohužiaľ, konštatovať, že vláda Slovenskej republiky nedisponuje takýmito dopadovými štúdiami, čo považujeme za hazard ísť do Európskej únie bez toho, aby sme nevedeli, čo to bude znamenať. Samozrejme, sme si vedomí niektorých dokumentov, ktoré napr. vypracovala Slovenská akadémia vied. Tento dokument nikto nespochybnil. A keď si v tomto dokumente prečítame, že Slovensko pri súčasnom tempe rastu hospodárskeho dosiahne úroveň krajín Európskej únie v roku 2050 až 2070, tak potom sa naozaj musíme zamyslieť, v akom stave vstupuje Slovenská republika do tejto inštitúcie.

Vážený pán minister, vážené dámy a páni, správa naozaj by vyžadovala mimoriadne detailnú a ďalekosiahlu diskusiu. Nie sme na takúto diskusiu, žiaľ, v Národnej rade Slovenskej republiky pripravení, pretože vláda Slovenskej republiky nám nedala, lebo je to úlohou exekutívy, podklady, o ktorých by sme mohli vecne argumentovať a hovoriť. Napriek tomu sme sa pokúsili zasuplovať úlohu vlády Slovenskej republiky a dali sme jednotlivé kapitoly, ako boli predstavené v tomto súhrnnom dokumente, zoponovať rôznym odborným štruktúram, ktoré sa zaoberajú či už poľnohospodárstvom, energetikou, voľným pohybom osôb, daňovým systémom alebo ďalšími oblasťami, ktoré tvoria kapitoly uzatvárané pri vstupe Slovenska do tejto inštitúcie.

Dovoľte mi, aby som sa pozastavil krátko iba pri dvoch kapitolách, ktoré sú mimoriadne dôležité pre Slovenskú republiku. O jednej z nich hovoril aj môj predrečník z Komunistickej strany. Je to kapitola 7. poľnohospodárstvo a potom by som rád ešte dodal niekoľko poznámok aj ku kapitole 14, ktorá sa týka energetiky.

Pokiaľ ide o kapitolu poľnohospodárstvo, dnes je úplne zrejmé, vážené dámy a páni, a toto nie je, čo som si napísal dnes v noci alebo čo ma napadlo, to sú stanoviská ľudí z poľnohospodárskej komory, ľudí, ktorí robia v prvovýrobe, ľudí, ktorí robia v spracovateľskom priemysle, že Slovensko nezvládlo proces transformácie poľnohospodárstva a jeho prípravu na vstup do Európskej únie na takej úrovni, ktorá by zabezpečila efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenskej republiky, a tým zabezpečila aj potravinovú sebestačnosť v potravinách mierneho pásma. Neviem, kto hovoril, že zabudnime na sebestačnosť. To vôbec tak nie je, práve naopak, krajina musí všetko urobiť preto, aby sa využila produkčná schopnosť Slovenskej republiky. Toto je základ úspechu každej krajiny a takto to robia (Potlesk.), vážená kolegyňa, Nemci, takto to robia Francúzi, takto to robia Španieli. Robia všetko preto, aby si udržali svoje kvóty, aby si udržali svoje vlastné národné záujmy. Iba my jednostranne v týchto veciach ustupujeme.

S nevyužívaním produkčného potenciálu je spojená aj vysoká agrárna nezamestnanosť, najmä vo vidieckom osídlení stredného a východného Slovenska, ako aj riziko vyľudňovania tohto územia. Veď ste tu poslanci z tohto územia, najmä z južnej časti stredného Slovenska, ste tu poslanci z východných okresov bývalého východného kraja. Veď sa pozrime, v akom stave sa nachádza jednoducho poľnohospodársky sektor, ktorý pred niekoľkými rokmi bol sektorom, ktorý sme mohli kľudne porovnávať s ktoroukoľvek krajinou v Európe. Je to tragédia, kde sme to dostali. (Potlesk.)

Strata potravinovej sebestačnosti, a je našou povinnosťou hovoriť o potravinovej sebestačnosti, pretože to je národný záujem Slovenskej republiky, má za následok aj prehlbujúci sa prepad obchodnej bilancie z nahraditeľných komodít. Pán minister, prosím vás, odpovedzte dnes poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aká je pasívna obchodná bilancia v bravčovom mäse, v hydine, v zelenine, teda všade tam, kde sme schopní produkovať tieto veci doma. Ste jednoducho šéfom rezortu, ktorý má na starosti o. i. aj vstup Slovenska do Európskej únie, tieto údaje sú životne dôležité pre Slovenskú republiku. Veď si to už konečne priznajme, sem sa dovážajú tisícky ton produktov, ktoré sme bežne v Slovenskej republike vyrábali. O akej konkurencii hovoríte, pani kolegyňa, neviem, kto teraz vystupoval, o konkurencieschopnosti? Prepáčte, myslel som, že ste to boli vy. Čiže naozaj bol by som veľmi rád, keby sme to vedeli. Možno to bude vedieť náš vyjednávač v Európskej únii pán Figeľ, aby nám takéto veci presne povedal.

Pokiaľ ide o riziká súčasného stavu pripravenosti Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva, rád by som uviedol aspoň dve, po prvé, že liberalizácia obchodu zvýši dovoz a pasívne saldo obchodnej bilancie, čo vytvorí spolu s poklesom domácej kúpnej sily tlak na ďalšie obmedzovanie domácej produkcie. Rátajme s tým, že dôjde k ďalšiemu obmedzovaniu domácej produkcie v poľnohospodárskom sektore potom, čo Slovenská republika vstúpi a prijme podmienky Európskej únie. Druhé zásadné stanovisko alebo druhé zásadné riziko je, že je tu nízky stav pripravenosti vrátane administratívnych kapacít, slabá rozpracovanosť "manuálov" na čerpanie zo štrukturálnych fondov a slabý prístup poľnohospodárskych podnikov k cudzím zdrojom a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkovo hovoria experti z oblasti poľnohospodárstva, že sme schopní pri súčasnej pripravenosti čerpať iba 15 % alebo 20 % zo zdrojov, ktoré by mali prísť na územie Slovenskej republiky. A za to musí niekto zodpovedať, lebo tu bola konkrétna vláda, konkrétni ľudia, ktorí mali urobiť Slovenskú republiku pripravenú.

Pokiaľ ide o jednotlivé kvóty. Niečo už povedal aj predchádzajúci rečník pán Ondriaš z Komunistickej strany. Predovšetkým treba povedať, že vyjednaná výmera na ornej pôde bola v celkovej výške 1 003 453 hektárov. S nízkym referenčným výnosom je to ekvivalent iba približne 4,06 tony na 1 hektár. Ministerstvo pôdohospodárstva, toto je otázka pre ministerstvo pôdohospodárstva, nie pre ministra zahraničných vecí, musí povedať, čo urobí s ostatnou pôdou. Jednoducho čo s ňou urobíme? Zalesníme, zatrávnime ju? Jednoducho neexistujú žiadne dokumenty, ktoré by presne na tieto otázky odpovedali. Ďalej, je zrejmé, a môžem opakovať iba slová predrečníka, že produkčné kvóty na mlieko, ďalej produkčné kvóty na dobytok bez trhovej produkcie mlieka alebo na ovce sú naozaj veľmi nízke.

Finančné prostriedky, vážené dámy a páni, a teraz nechcem hovoriť, že také isté podmienky dostali aj Česi, Poliaci, Maďari alebo niektorí, hovorím teraz o Slovenskej republike. Slovenská republika má 10-ročné prechodné obdobie. Od roku 2004 začne dostávať najskôr 25 %, potom 30 %, potom 35 %, potom 40 % a následne v 10-ročnom období po 10 % naviac, pokiaľ ide úroveň platnú v Európskej únii. Ak sme prijali tieto podmienky, potom vláda Slovenskej republiky musí povedať, ako mieni kompenzovať toto nevýhodné postavenie slovenského poľnohospodárstva napr. zo štátneho rozpočtu. Napr. by sme očakávali od vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister, že vydá záväzné prehlásenie, že zabezpečí dofinancovanie do limitov na úrovni 55 %, 60 %, 65 % priamych platieb v Európskej únii tak, ako to urobili vlády v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku. Takéto isté vyhlásenie musí urobiť vláda Slovenskej republiky. (Potlesk.) A, samozrejme, po roku 2007 treba umožniť plné dofinancovanie priamych platieb z národnej úrovne do výšky až 100 %. Samozrejme, treba otvorene hovoriť aj o druhej možnosti, a to o možnosti presunu do priamych platieb aj zo zdrojov štrukturálnych fondov, keď ich reálne čerpanie nepresiahne podľa expertov úroveň 15 % až 20 % limitov. Výška presunov by mohla zodpovedať minimálne 50 % rozpočtovaných zdrojov pre štrukturálne fondy.

Uzatvorím, pokiaľ ide o kapitolu 7. poľnohospodárstvo, asi takýmto konštatovaním. Keďže v roku 2004 budú poskytované iba zálohové platby z európskych fondov a vláda Slovenskej republiky nedala zatiaľ jasne najavo, že nájde spôsob zvýšenia priamych platieb na možnú úroveň 55 % v roku 2004 a tiež, a to vyplýva z jej materiálov, sa vláda nechystá ani na rokovanie s Európskou úniou o možnom presune prostriedkov z fondov na použitie formou priamych platieb, ako si to vyjednala napr. Česká republika, vážený pán minister, vážené dámy a páni, odhad expertov na poľnohospodárstvo je, že riziko kolapsu agrosektora v roku 2004 je veľmi veľké. Toto treba povedať o kapitole poľnohospodárstvo, tak ako bola predložená.

Dovoľte mi teraz, vážené dámy a páni, iba jednu poznámku ku kapitole 14 a to je kapitola energetika. Myslím si, že sme už toho veľa narozprávali o záväzku Slovenskej republiky zastaviť 2 bloky Jaslovských Bohuníc. Ja poviem iba jedno číslo. Na základe predmetnej dohody s Európskou úniou bude Slovenskej republike do roku 2006 poskytnutých nenávratne 180 mil. eur, ktoré sa majú použiť na určité práce súvisiace s odstavením a na náhradu škôd, ktoré nám budú spôsobené. Chcem povedať, že odhady, pokiaľ ide o ziskovosť 2 blokov, ktoré budú zatvorené, sú približne 10 mld. až 15 mld. korún ročne. Čiže za 10 rokov, vážené dámy a páni, táto republika príde o 150 mld. korún. To znamená, o takúto sumu prídeme tým, že zatvoríme Jaslovské Bohunice. A neexistuje žiadna správa Európskej únie, kde by bolo napísané, že Jaslovské Bohunice sú nebezpečné. Takáto správa jednoducho nie je, pretože sme investovali do Jaslovských Bohuníc, a dúfam, že pán poslanec Mikuš bude o tom hovoriť, približne 9 mld. korún na modernizáciu týchto blokov, ktoré sme teraz nenávratne zatvorili.

Z tohto nám vyplýva, že kapitoly, ktoré boli uzatvorené v oblasti poľnohospodárstva a energetiky, sú vážnym ohrozením potravinovej a energetickej bezpečnosti, teda takej bezpečnosti, za ktorú sa bude o chvíľu viesť vojna v Iraku. A my jednoducho kľudne zatvárame naše energetické zdroje v mene cudzích záujmov, v mene záujmov krajín západnej Európy, kde je prebytok elektrickej energie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)