P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne pani poslankyňa Antošová, Zmajkovičová, pán poslanec Pavol Paška.

Ďalej vás chcem informovať, že po rokovaní s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie vám oznamujem, že ústredný riaditeľ vzhľadom na programové, vysielacie a finančné možnosti Slovenskej televízie využil svoje právo a rozhodol, že odvysiela záznam z rokovania, resp. z rozpravy k bodu 22, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, a chcem vás ďalej informovať, že v priebehu krátkeho času som požiadal o stretnutie pána ústredného riaditeľa s vedením Národnej rady a so zástupcami jednotlivých poslaneckých klubov.

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo a ďakujem za informáciu, pán predseda. Len chcel by som poznamenať, že nezdá sa mi to celkom v poriadku vzhľadom na to, že ide o väčšinové rozhodnutie parlamentu, ktoré hlasovalo a hlasovalo tak, že hlasovalo o celom priebehu tejto schôdze z hľadiska verejnej služby. Nie je to otázka ani finančná, ani otázka technického charakteru. Dá sa predsa použiť aj záznam, ktorý je v televíznom okruhu v parlamente. No a domnievam sa, že riaditeľ Slovenskej televízie nemôže svojvoľne povedať, z ktorého z bodov v rámci programu v Slovenskej televízii bude robiť záznam a z ktorého nie. Neviem pochopiť totižto tie kritériá, na základe ktorých sa riaditeľ Slovenskej televízie rozhodol a prečo pokladá nejaký bod, ktorý sa prerokúva parlament, za verejnú službu a iný bod nie. Proste riaditeľ Slovenskej televízie tu nie je na to, aby rozhodol čo verejnej služby patrí a čo nie. Je to v tejto chvíli porušenie princípu verejnoprávnej Slovenskej televízie. Nemôžem si pomôcť a budem veľmi rád, keď rokovanie s pánom ústredným riaditeľom prebehne čím skôr. Ale dovolím si protestovať proti takémuto názoru. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 154, návrh na jeho prerokovanie a pridelenie máte v rozhodnutí č. 138.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách, schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 5. februára 2003 uznesením č. 101 ako iniciatívny návrh so zámerom predísť vzniku možných problémov spojených so začiatkom činnosti centrálneho depozitára a s uvedením nového systému evidencie zaknihovaných cenných papierov.

Predložený návrh zákona zjednocuje lehotu pre začiatok vykonávania činnosti centrálneho depozitára, lehotu pre vykonávanie prevodov zaknihovaných cenných papierov podľa nového systému evidencie, lehotu pre spustenie nového spôsobu zúčtovania a vyrovnania burzových obchodov a lehotu pre vznik mimoburzového obchodu s kótovanými cennými papiermi. Lehota pre všetky uvedené činnosti sa navrhuje stanoviť na 60 dní od udelenia členstva prvému členovi prvým centrálnym depozitárom.

Okrem legislatívnotechnických dôvodov je dôvodom na vykonanie uvedených zmien zabezpečenie bezproblémového prechodu na nový systém evidencie cenných papierov, najmä z pohľadu ochrany investorov a práv majiteľov cenných papierov. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

Teraz prosím pána poslanca Mikuša, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania a odporúčania gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona. (Hlasy z pléna.)

Pani poslankyňa Bollová, máte procedurálny návrh? Nie, v poriadku, po otvorení rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 154) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Páni poslanci, konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy ani ústne, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani poslankyňa Bollová má pripomienku. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som sa len spýtať, či sme sa náhodou nezabudli prezentovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie. Včera sme sa prezentovali na celý čas 8. schôdze.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za pripomienku.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím o návrhy uznesenia.

J. Mikuš, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 95 prítomných, 83 za návrh, 5 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Prosím o ďalší návrh.

J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 138 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokoval výbor do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 106 prítomných, 99 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 155.

Pán podpredseda vlády a minister financií, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 schváleného uznesením vlády.

Dôvodom na vypracovanie bolo zosúladenie zákona so zákonmi v oblasti finančného trhu, najmä so zákonom o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším dôvodom doplnenia zákona je rozšírenie oprávnení štátneho dozoru pri dozore nad nakladaním s prostriedkami zo štátneho rozpočtu z hľadiska prípadného neoprávneného používania štátnej prémie. Zároveň sa ustanovuje zodpovednosť stavebných sporiteľní za dodržiavanie podmienok poskytovania štátnej prémie.

Predkladaný návrh zákona zároveň reaguje na trend postupného znižovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu úpravou sadzby percenta štátnej prémie z 20 % na 15 %, čím dôjde k zníženiu rendity stavebného sporenia asi o 1,4 percentuálneho bodu. Efektívne úročenie vkladov v stavebnom sporení pri základnom úročení 3 % tak dosiahne úroveň približne 7,7 %, čo znamená zachovanie diferenciácie úročenia vkladov stavebného sporenia v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou termínovaných vkladov v bankách, ktorá k novembru 2002 dosiahla z dôvodu zníženia kľúčových úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska úroveň 4,84 %. Pri súčasnom nezdaňovaní výnosov z úrokov z vkladov v stavebnom sporení tak zostáva stimulačný charakter efektívneho úročenia vkladov v stavebnom sporení zachovaný.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, schválila vláda Slovenskej republiky dňa 5. februára 2003 uznesením č. 102. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v gestorskom výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Hurban, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 155, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, keďže reaguje na pozitívny trend všeobecného znižovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu, teda rieši svojím obsahom závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Predkladaný návrh vytvára zo strany štátu lepšie možnosti pre efektívny výkon kontroly, nakladania s prostriedkami fondu stavebného sporenia.

Čo osobitne vítam, tento návrh zamedzí špekuláciám s viacnásobným prevodom zmlúv a zároveň jasným a jednoznačným spôsobom stanovuje sankcie za porušenie tohto zákona.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pána poslanca Hanzela a pána poslanca Vážneho.

Nech sa páči, pán poslanec Hanzel vystúpi ako prvý v rozprave.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Poslednú novelu tohto zákona sme schvaľovali v Národnej rade Slovenskej republiky v polovici novembra minulého roku. Tá stanovila percentuálny podiel výšky štátnej prémie z vkladov stavebných sporiteľov na 20 % namiesto pre rok 2002 platného podielu 25 %. Argumentácia ministra financií sa opiera o pokles úrokových sadzieb a potrebu úspor zo štátneho rozpočtu. Dnes predkladaná novela používa tú istú argumentáciu s tým rozdielom, že nie je schvaľovaná na príslušný rozpočtový rok, ale len na polrok, čo znamená, že mení podmienky poskytovania výšky štátnej prémie už v priebehu roku. V histórii stavebného sporenia takáto zmena nemá obdobu nielen u nás, ale ani v žiadnej európskej krajine. Dôvodom, prečo sa všetky vlády pokúšajú udržať stabilné podmienky v poskytovaní štátnej podpory formou štátnej prémie, je predovšetkým nevyhnutná dlhodobosť vzájomného vzťahu sporiteľa a sporiteľne, resp. funkcia stavebného sporenia ako nástroja kapitálového trhu na tvorbu dlhodobých finančných zdrojov.

Veľmi dôležité je uvedomiť si, že stavebné sporenie vytvára finančné zdroje len pre jeden účel použitia. A tým je výstavba a obnova bytového fondu. Bývanie v každej spoločnosti predstavuje primárnu životnú potrebu ihneď po potrave a pitnej vode. Preto je úlohou každého štátu umožniť občanom zabezpečiť si vlastné bývanie. Finančná náročnosť jeho obstarania je však v každej spoločnosti viac alebo menej vysoká v porovnaní s priemernými príjmami obyvateľstva. Financovanie bývania pomocou stavebného sporenia je v Európe najdlhšie známy systém podpory štátu pre občanov. Má viac ako 200 rokov a jeho hlavnou prednosťou je, že žiada od občana najskôr akumulovať vlastné financie a až následne na realizáciu svojho projektu bývania využiť stavebný úver zo zdrojov kumulovaných ostatnými sporiteľňami. Občan je stimulovaný štátnou prémiou na dlhodobé ukladanie a viazanosť jeho vkladov, čo umožňuje poskytnúť stavebnému sporiteľovi úver za veľmi výhodných podmienok, ktoré je väčšina občanov schopná splniť. Ak však štát mení podmienky v intervale 12 mesiacov alebo, ako je to práve v navrhovanej novele zákona o stavebnom sporení, za ešte kratší čas, nedá sa hovoriť o podpore tvorby dlhodobých zdrojov. Vplyvom častých zmien štátnej prémie v neprospech sporiteľov môžu občania Slovenska nielen stratiť možnosť s malou štátnou prémiou nasporiť potrebné financie na výstavbu alebo rekonštrukciu bytu v reálnom čase, ale stratou dôvery v dlhodobosť platnosti podmienok zmluvy o stavebnom sporení aj záujem vkladať svoje prostriedky do špecializovaných stavebných sporiteľní, a tak stratiť šancu riešiť svoje bývanie.

Na Slovensku je viac ako 800 000 bytov v bytových domoch a takmer to isté množstvo rodinných domov. Väčšina z nich je dnes vo vlastníctve občanov a nespĺňa normatívne požiadavky napr. na tepelnú priepustnosť konštrukcií a spotrebu palív. Náklady na kúrenie sú preto neúmerne vyššie ako v krajinách Európskej únie. Nákup palív, pretože Slovensko viac než 90 % paliva dováža, zaťažuje zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny. Riešenie zateplenia objektov je preto mimoriadne dôležité a práve stavebné sporenie je na realizáciu projektov obnovy a rekonštrukcie veľmi vhodným nástrojom. Redukcia zdrojov do výstavby a obnovy bytového fondu, ktorá bude logickým výsledkom vládnych návrhov na permanentné zmeny výšky štátnej prémie, prinesie aj nižšiu spotrebu stavebných materiálov, zariaďujúcich predmetov a, samozrejme, nižšiu potrebu pracovnej sily. Stavebné sporiteľne za celú dobu svojho viac ako 10-ročného pôsobenia na Slovensku poskytli na bývanie celkom 106 mld. korún, čo predstavuje cirka 75-percentný podiel na financovaní bývania na Slovensku a permanentnú tvorbu viac ako 100 000 pracovných príležitostí.

Určite stojí za zmienku, že práve stavebníctvo je jedným z mála, ak nie jediným sektorom hospodárstva, ktoré je schopné poskytnúť pracovné príležitosti aj väčšiemu počtu Rómov. Ak v snahe ministra financií zjednotiť úrokovú mieru všetkých bankových produktov a hypoteticky usporiť niekoľko desiatok miliónov korún v štátnom rozpočte, ide pritom o zlomky percenta, 100 mil. korún predstavuje len 0,03 % zo štátneho rozpočtu na rok 2003, pripustíte opäť zmenu výšky štátnej prémie v stavebnom sporení v priebehu roka 2003, môžeme počítať s rastom nezamestnanosti, s negatívnym dopadom na príjmy štátneho rozpočtu a zhoršovanie životnej úrovne občanov Slovenska. Takýmto aktom určite zhoršíme podmienky pre riešenie celkovej situácie a postavenia napr. rómskych občanov na Slovensku. Všetci pritom vieme, akej kritike sme už dnes vystavení zo strany Európskej únie, resp. OSN. Je otázne, ako sa k tomuto problému postavia parlamenty európskych krajín pri ratifikácii prístupového problému, prístupového procesu Slovenska. Slovensko je navyše povinné začať plniť kritériá dohody členských krajín EÚ a jedným z nich je aj počet bytov na 1 000 obyvateľov. V tomto parametri zaostávame o celých 150 bytov na 1 000 obyvateľov.

Napokon, čo sa týka šetrenia financií zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií propaguje stále viac používanie hypotekárnych úverov. Treba len zdôrazniť, že všade vo svete sa oba systémy, stavebné sporenie aj hypotekárne úvery, považujú za symbioticky pôsobiacich partnerov na trhu so schopnosťou akcelerovať zdrojovú potenciu občanov na rýchlejšiu realizáciu stavebných projektov. A skutočne sa tak aj k sebe správajú. Na Slovensku sa však, naopak, nástroje chápu ako silno konkurenčné a boj kto z koho vyúsťuje do redukcie štátnej podpory stavebného sporenia.

V tejto súvislosti si dovolím upozorniť na článok Dušana Topoľského uverejnený v Hospodárskych novinách 28. januára 2003, v ktorom vyčísľuje výšku podpory na 1 hypotekárny úver na 81 000 korún ročne, čo počas 20 rokov splácania môže dosiahnuť až 1,6 mil. korún ročne. V stavebnom sporení bola maximálna štátna prémia v porovnateľnom období v roku 2002 len 4 000 korún na 1 zmluvu o stavebnom sporení ročne, čo pri kombinácii sporenia všetkých členov rodiny vychádzalo maximálne 16 000 korún ročne. Pri štandardnej maximálnej dobe sporenia 6 rokov znamená táto podpora štátu pre slovenskú rodinu maximálne 96 000 korún. Podiel možnej podpory stavebného sporenia z podpory dlžníka hypotekárnej banky je 5,8 %.

Určite za povšimnutie stojí, že štátnu prémiu k stavebnému sporeniu získava priamo sporiteľ, kým podporu štátu pri hypotekárnom úvere získava príslušná hypotekárna banka. Vieme, že banky majú prebytok likvidity hlavne preto, že veľmi ťažkopádne poskytujú úvery do podnikateľskej sféry. Dnes je najjednoduchšie poskytnúť rôzne drobné spotrebné úvery a, samozrejme, ešte lukratívnejší pre banky je hypotekárny úver. Ručenie je obyčajne až do 200 %. Podpísané notárske a exekučné príkazy vás oberú o byt či dom obratom ruky pri porušení splátkového kalendára. Preferovaním hypotekárnych úverov na úkor stavebných sporiteľní vlastne opäť brzdíme bankové prostriedky do podnikateľskej sféry. Ešte raz poviem na porovnanie. Keby sme chceli postaviť okolo 10 000 bytov ročne a v prípade, že by si ľudia sporili a využívali štátnu prémiu a zbytok uhradili, potom by to stálo štát okolo 800 mil. korún na 6 rokov čiže menej ako 150 mil. korún ročne. Na druhej strane, v prípade kúpy 10 000 bytov pri hypotekárnom úvere s refundáciou štátu napr. 3 % vychádzajú náklady štátu až okolo 3 mld. korún ročne len za prvých 10 rokov. Predpokladaná cena bytu pritom je niečo cez 1 mil. korún. Treba však povedať, že tento príklad je teoretický a takáto jednoduchá matematika celkom neplatí. Dnes vo veľkej miere sa využíva stavebné sporenie na základnú rekonštrukciu bytov, panelákového bytového jadra, kúpeľní, okien a podobne. Práve týmto väčšinou mladým rodinám by novela tohto zákona ich sporenie urobila menej atraktívnym.

Dámy a páni, verím, že uvedené myšlienky a argumenty sú dostatočne presvedčivé a uznáte nesprávnosť návrhu novely zákona č. 310/1992 Zb., kde ministerstvo financií navrhuje opäť zníženie štátnej prémie.

Ubezpečujem vás, že stavebné sporiteľne ponúkli ministrovi financií matematický model adekvátny modelom používaným v krajinách Európskej únie, ktorý umožní stabilizovať čerpanie prostriedkov štátnej prémie zo štátneho rozpočtu a zároveň dlhodobo zabezpečí aj stabilitu systému stavebného sporenia bez potreby zasahovať doň v priebehu volebného obdobia. Zároveň umožní v danom rámci zachovať zamestnanosť a dynamiku rastu výstavby a obnovy bytového fondu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Pán predseda, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť: Nastoľte kultúru v tomto parlamente a počas rokovania tohto parlamentu poproste niektorých poslancov, nech sa nebavia. Počúvajme sa navzájom. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, v programovom vyhlásení vlády na strane 17 sa uvádza: "Vláda bude pokračovať v podpore bývania, bonifikácii úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby." Dnes nám vláda predkladá na schválenie novelu zákona o stavebnom sporení, v ktorom sa okrem zosúladenia tohto zákona so súvisiacimi predpismi v oblasti finančného trhu a rozšírenia oprávnení štátneho dozoru, čo je v poriadku, zároveň navrhuje znížiť percento štátnej prémie na 15 %, a to s účinnosťou od 1. 7. 2003. Takýto krok vlády, ktorý je v príkrom rozpore s jej programovým vyhlásením, opäť svedčí o nesystémovosti opatrení vlády a o tom, že vláda dostatočne nezvážila jeho dôsledky v systéme stavebného sporenia. Namiesto toho, aby sa snažila o stabilizáciu vhodne naštartovaného nástroja kapitálového trhu na tvorbu dlhodobých finančných zdrojov, ktorým stavebné sporenie bezpochyby je, navrhuje vláda prijať ďalší reštrikčný krok s priamym dopadom na občana sporiteľa. Mimochodom, do systému stavebného sporenia je v súčasnosti zapojených skoro 2 mil. občanov sporiteľov, čo je viac ako jedna tretina občanov Slovenska. O to citlivejšie by sme mali takýto reštriktívny krok, ktorý poskytne obrovské množstvo občanov sporiteľov, vnímať všetci, poslanci koalície aj opozície.

Zníženie maximálnej štátnej prémie, ako aj zvýšenie vymeriavacieho základu pre jej získanie výrazne nepostihne stavebné sporiteľne. Štát usporí iba hypoteticky, ale občan sporiteľ na takýto návrh doplatí najviac a bude opäť jediný v tomto systéme, ktorému sa v priebehu roka zmenia podmienky k horšiemu už druhýkrát a ktorého sa dopad takejto novelizácie dotkne v plnej miere. Uvedeným konštatovaním chcem poukázať na to, že z takéhoto počínania vlády mám dojem, akoby bol zasa občan, v našom prípade sporiteľ, na poslednom mieste v rebríčku hodnôt predkladateľa tejto novely.

Na konto nekoncepčnosti práce vlády chcem vyzdvihnúť ešte jeden moment z nedávnej minulosti. Vláda pred cirka pol rokom dôvodila pri jej snahe zrušiť Štátny fond rozvoja bývania argumentom, že tento fond považuje za nesystémový nástroj poskytovania prostriedkov na výstavbu bytov a za systémové riešenie považuje hypotéky a stavebné sporenie, ktoré mieni podporovať. Dnes namiesto podpory vláda svojím návrhom novely potiera stavebné sporenie, ktoré po plánovanom zrušení Štátneho fondu rozvoja bývania ostane jediným nástrojom poskytnutia prostriedkov pre široké menej majetné vrstvy občanov, ktoré nedisponujú majetkom vhodným na ručenie.

Tiež argumentácia vlády o úspore v štátnom rozpočte odhadovanej na cirka 100 mil. korún neobstojí. Štátna prémia sa vypláca raz polročne. A na základe skúseností zo stavebných sporiteľní si dovolím tvrdiť, že snahou väčšiny sporiteľov v roku 2003 bude naakumulovať terajšiu v súčasnosti platnú maximálnu sumu v hodnote 15 000 korún do 30. 6. 2003 t. j. pred prípadnou účinnosťou novely, aby tak získali maximálnu prémiu už k tomuto dátumu. Takýto logický predpokladaný postup sporiteľov bude mať za následok povinnosť štátu vyplatiť maximálnu štátnu prémiu už k polroku 2003, čo môže spôsobiť úplne opačný efekt z hľadiska úspory pre štátny rozpočet, nehovoriac už o časovej hodnote peňazí, ktoré bude musieť štátny rozpočet vynaložiť začiatkom druhého polroku.

Taktiež diskutabilná je úspora v štátnom rozpočte, ktorá zníži objem výstavby a obnovy bytov so všetkými súvisiacimi dôsledkami na pohyb tovaru, materiálov, ako aj zamestnanosti.

Podľa môjho názoru je potrebné, aby vláda pristupovala k riešeniu problému podpory bývania zodpovedne, systémovo a komplexne, po dôkladnej analýze daného stavu, po zhodnotení vplyvu takýchto úprav na systém s návrhom riešení vhodných aj pre občana sporiteľa, t. j. aby vláda najmä navrhla zavedenie pevne určeného mechanizmu do stavebného sporenia, podľa ktorého by sa raz ročne stanovovala výška štátnej prémie a tento systém by sa tak stal transparentným pre občana, sporiteľňu aj štát, ďalej, aby vláda neprehliadala problém zneužívania hypotekárnych úverov, ktorých bonifikácia stojí štát ročne nemalé prostriedky, ďalej, aby vláda predložila súbor opatrení, aby sa zabránilo fiktívnym hypotekárnym úverom v rámci jednej rodiny, ktoré sa tak vlastne stávajú hotovostnými, dlhodobými pôžičkami s výhodným úrokom a vôbec neslúžia na podporu bytovej výstavby, ďalej, aby vláda zaviedla možnosť, aby úroky z úverov slúžiacich na bytovú výstavbu boli do určitej výšky odpočítateľnou položkou od základu dane, aby vláda riešila postupné odstraňovanie ďalších systémových chýb systému sporenia a rôzne ďalšie opatrenia. Toto je koncepčná práca.

Takto predloženú novelu zákona preto pokladám za nekomplexnú, nesystémovú a konanie vlády hodnotím ako jej hazard nielen s dôverou občanov k systému stavebného sporenia, ktorý by mal byť založený na dlhodobej garancii štátu, ale aj s dôverou občanov k vláde ako celku. Mnoho občanov, ktorí sú v roku 2003 vplyvom rastu cien ťažko skúšaní a musia ešte viac rozmýšľať o použití každej koruny, nebude môcť zotrvať v pozícii sporiteľa, čím môže byť ohrozená tvorba disponibilných zdrojov stavebného sporenia v nasledujúcom období. Záverom vás, vážený poslanecký zbor, vyzývam, aby ste podporili môj nasledujúci návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nedoporučuje návrh predmetného zákona prerokovať v druhom čítaní, Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vracia návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, predkladateľovi na dopracovanie s akceptovaním uvedených námetov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa z prítomných pánov poslancov chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, na začiatok svojho vystúpenia chcem len pripomenúť, že asi pred 3 mesiacmi, chcem sa vrátiť do krátkej minulosti, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu som vystúpil s tým, aby vo filozofii, ktorú vláda prijala pri štátnom rozpočte o znižovaní príspevku na hypotekárne a spotrebné úvery, boli hypotekárne a spotrebné úvery zosúladené s úrokovými sadzbami na slovenskom trhu. Bolo deklarované ministrom financií, že sa pripraví komplexný materiál, ktorý bude riešiť nielen tento pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal do Národnej rady, aby teda to nebolo len parciálne riešenie, ale ako systémové riešenie celého okruhu problémov, čo sa týka stavebnej prémie a hypotekárnych úverov. Bohužiaľ, je asi o 3 mesiace neskôr, dnes sa zase stretávame s materiálom, ktorý nerieši systémový prístup, ale jednorazové zníženie štátnej prémie. Táto komplexná novelizácia je, by som povedal, obrovskou chybou tohto nedotiahnutého systému vzhľadom na to, že takéto parciálne vytrhnuté riešenia v podstate len vzbudzujú nedôveru občanov k stavebnému sporeniu a vôbec k tomuto celému systému.

V dôvodovej správe, ktorá je k tomuto materiálu pripravená, sa deklaruje: "Prijatím tohto zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. V závislosti od účinnosti schválenia zmeny výšky štátnej prémie je možné dosiahnuť úsporu prostriedkov štátneho rozpočtu do výšky 100 mil. korún." Chcem sa pri tomto bode pristaviť. Totižto ak toto nerieši a nemá negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, potom nie celkom chápem zmysel tohto riešenia, teda znižovania sadzby 20 % na 15 %. A chcel by som sa pozastaviť pri tých 100 mil. Mám taký dojem, že sa tu hádže obrovskými sadzbami a obrovskými číslami. Na začiatku to bolo 930 mil., ak si dobre pamätám, pri schvaľovaní zákona o stavebnom sporení sa v skrátenom legislatívnom konaní deklarovalo v dôvodovej správe, že prijatím zníženia z 25 % na 20 % sa usporí v štátnom rozpočte 930 mil. Dnes hovoríme pri znížení z 20 % na 15 % o úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 100 mil. korún. Myslím, že tu sú tak diametrálne rozdiely, že dá sa povedať, že neobstojí ani filozofia a to, že sa predĺžilo stavebné sporenie alebo vyplácanie teda stavebnej prémie z kvartálu na pol rok vzhľadom na to, že keď ideme na filozofiu ESA 95 nie na filozofiu Medzinárodného menového fondu, tam sa vlastne ten záväzok deklaruje v čase, keď ten záväzok vzniká a to je už výdavkom štátneho rozpočtu.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel pripomenúť, je to, že vlastne týmto zákonom vlastne znovu nútime ľudí, aby prispievali do toho základu, ak chcú získať maximálnu štátnu prémiu, musia prispieť ďalej a ďalej. Aby som to deklaroval na príklade, ak sme začali od 25 %, tak sporiteľ musel sporiť na maximálnu štátnu prémiu 12 000 korún, pri 20 % to bolo 15 000 korún a pri dnešnom návrhu sporiteľ musí zaplatiť 20 000 korún, ak chce dosiahnuť maximálnu štátnu prémiu.

Myslím si, že tento nesystémový prístup nie je dobrým signálom. A myslím si ďalej, že vláda by mala uvažovať o filozofii alebo modeloch, ktoré sú štandardom v Európskej únii a ktoré vychádzajú z úrokových sadzieb dlhodobo splatných cenných papierov. Ak teda prijmeme takúto, by som povedal, nesystémovú vec, ktorá bude riešiť polročné obdobie, a teda nezohľadňuje ani to, že teda v priebehu roka sa mení takýto cyklus, myslím, že dosť výrazne nieže nepodporíme, ale dosť výrazne zneistíme ľudí, ktorí majú záujem takto využívať takéto služby alebo takúto možnosť.

Nesúhlasím celkom s tým, že rendita, ktorá sa znížila, teda je na úrovni cirka 7,5 %. Treba zvážiť aj ďalšiu vec, že ľudia toto sporenie využívajú hlavne preto, že následne si berú úver na stavebnú činnosť alebo na svoje stavebné aktivity, ktoré súvisia s tým, a treba zvážiť ďalšie poplatkové náležitosti, ktoré súvisia priamo so získaním stavebného úveru, či už je to 1 % pri zabezpečení si toho úveru alebo sú to ďalšie a ďalšie náležitosti. Nechcem teraz rozvíjať to, že polovicu peňazí musí ten sporiteľ vlastných dať, pri preklenujúcom úvere sa mu to zúročuje, aj tie peniaze, ktoré do toho vložil.

Proste myslím si, že atraktívnosť tohto ďaleko sa znižuje, a ja osobne chcem povedať, že nepodporím takýto návrh, ktorý v plnom rade nie je systémovým riešením a nedáva dobrý základ alebo dobrý signál do budúceho riešenia takýchto náležitostí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády a minister financií sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem všetkým, ktorí predniesli svoje príspevky. Ale musím povedať, že s nimi nesúhlasím, aj keď, samozrejme, dajú sa nájsť aj v tom, čo bolo povedané, aj veci, s ktorými súhlasiť môžem, ako je potreba systémovejšieho riešenia, riešenia, kedy by to bolo naviazané na jasne stanovený mechanizmus, tak aby nebolo potrebné v Národnej rade každý rok tieto percentá meniť. Na tomto panuje zhoda a na takomto systémovom riešení sa pracuje. Nie je to ale také jednoduché, pretože u nás neexistuje dostatočne dlhý základ, na základe ktorého sa to dá postaviť, napr. nejaké časové rady dlhodobých cenných papierov a tak ďalej. Ale napriek tomu na tomto systémovom riešení pracujeme.

Dôvod na to, čo hovoril pán poslanec Hanzel. Naozaj tento zákon, najmä čo sa týka teda prémie, sme naposledy schvaľovali v novembri. A naozaj od novembra neuplynula dlhá doba, ale zároveň treba povedať, že od novembra potom, ako sme schválili to zníženie štátnej prémie, došlo k zásadnej zmene v tom, že po schválení zníženia z 25 % na 20 % došlo k zníženiu kľúčových úrokových sadzieb zo strany Národnej banky, k výraznému zníženiu, ktoré potom viedlo k zníženiu úrokových sadzieb na finančnom trhu. Ak by tento krok Národnej banky bol uskutočnený skôr, ešte pred schvaľovaním v novembri, tak by som bol prišiel s pozmeňujúcim návrhom ešte vtedy, aby toto zníženie prémie bolo výraznejšie. Čiže to je prvá vec z hľadiska toho dôvodu.

Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že nie je pravda, tak ako to tu pán poslanec Vážny hovoril, že potierame stavebné sporenie, že je to v rozpore s programovým vyhlásením. My v programovom vyhlásení hovoríme, že chceme ďalej podporovať bytovú výstavbu hypotekárnymi úvermi a stavebným sporením a týmto návrhom sa stavebné sporenie neruší, týmto návrhom sa dáva do súladu úroveň štátnej prémie s úrovňou úrokových sadzieb tak, že ostáva pozitívny rozdiel, a teda pozitívna stimulácia pre stavebné sporenie oproti investovaniu do bežných vkladov. Ja som ho vyčíslil. Pri rendite 7,7 % je dnes priemerná úroková sadzba z vkladov 4,84 %, čiže je to takmer 3-percentný rozdiel, ktorý je teda výrazný pri tých 2 číslach, ak ich takto porovnáme.

Čo sa týka toho vyargumentovania toho zníženia, musím povedať, že som mal stretnutie s predstaviteľmi najväčších stavebných sporiteľní, ktorí akceptovali racionálnosť a vyargumentovanie tohto zníženia z hľadiska rozdielu medzi úročením stavebného sporenia a úročením bežných vkladov. Čiže dokonca tí, ktorí majú na tom eminentný záujem, aby tá prémia bola čo najvyššia, akceptovali, že naozaj tú logiku to má a že tá proporcia tam je. Druhá vec je, že v minulosti, v priebehu minulých 4 rokov sa nám nie vždy podarilo znižovať túto prémiu, tak aby bola v súlade s vývojom na finančnom trhu, aj preto, že stavebné sporiteľne, príp. stavební sporitelia vedeli využiť svoj vplyv aj tu v tomto parlamente.

Čo sa týka toho, či pán poslanec Hanzel hovoril, že to nemá obdoby ani inde vo svete, že to je len u nás, nie je to tak, pán poslanec. V Českej republike schválili novelu, ktorá znížila túto prémiu na 10 %, práve v dôsledku zníženia úrokových sadzieb. A my sme sa dohodli so sporiteľňami, a myslím, že na tomto by mohla byť zhoda celková, že toto nie je síce úplne systémové riešenie, ale že treba nájsť ten mechanizmus, ktorý ste aj vy spomínali, tak aby nebolo potrebné každý rok toto číslo upravovať, ale aby to bolo viazané na vývoj úrokových sadzieb a aby tam istý pozitívny rozdiel vždy bol.

Posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tá úspora štátneho rozpočtu, lebo vznikajú tu nedorozumenia. Čiže rád by som to vysvetlil. V roku 2003 nepočítame so žiadnym dopadom na štátny rozpočet, a to z toho dôvodu, že je polročné vyplácanie. Čiže ten dopad tých 100 mil. korún bude až v roku 2004. Teda je to v súlade so štátnym rozpočtom schváleným pre tento rok a tá potenciálna úspora 100 mil. bude v roku 2004. Ten rozdiel, prečo to bolo viac predpokladané predtým, prečo je to teraz predpokladané menej, je práve v tom, že prvá úspora, ktorá bola v tej väčšej sume v minulom roku, vyplývala z prechodu od štvrťročného vyplácania k polročnému vyplácaniu. A druhý dôvod bol ten, že vtedy sme to menili na celý rok, zatiaľ čo teraz to meníme s účinnosťou len na pol roka a prejaví sa to v ďalšom roku. Takže tie kvantifikácie sú korektné a predpokladáme takéto dopady.

A posledná vec, ktorú chcem spomenúť, ktorú spomínal pán poslanec Hanzel, je, že my nechápeme tieto veci konkurenčne v tom zmysle, že by sme chceli potierať stavebné sporenie, zvýhodňovať hypotekárne úvery. My ich chápeme naozaj ako doplňujúce a ako spolupracujúce, nazvime to tak. Skôr som mal pocit, že vo vašom vystúpení to bolo chápané konkurenčne, keď ste zvýrazňovali nevýhodnosť alebo menšiu výhodnosť hypotekárnych úverov oproti stavebnému sporeniu. Čiže skôr by sme chceli posilňovať to, čo ste aj spomenuli, že to stavebné sporenie je viac používané na rekonštrukcie a opravy a hypotekárne úvery predpokladáme že budú viac používané na výstavbu nových bytov a nových domov.

Takže chcem zdôrazniť, že je to opatrenie, tento návrh novely zákona o stavebnom sporení je potrebný nielen preto, že znižuje, dáva do súladu úroveň štátnej prémie s úrovňou úrokových sadzieb na finančnom trhu, ale zároveň aj sprísňuje štátny dozor a zužuje priestor pre zneužívanie stavebného sporenia, ktorý dnes je, žiaľbohu, ešte príliš veľký, najmä tým, že sa zakladá viacero účtov na, ktoré sa čerpá viacero prémií. Takže toto by malo byť touto novelou eliminované a aj preto vás žiadam o podporu tohto návrhu novely zákona o stavebnom sporení. Ďakujem pekne.