Štvrtý deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. decembra 2002 o 9.01 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Jozef Elsner, Miroslav Maxon, Vladimír Mečiar, Boris Zala a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu nasleduje osem medzinárodných zmlúv. Preto navrhujem, aby ku každej zmluve vystúpil navrhovateľ, po ňom spravodajca s tým, že hlasovanie vykonáme po prerokovaní všetkých zmlúv. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem veľmi pekne.
Takže pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 85, spoločnú správu ako tlač 85a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 167 z 21. 2. 2001 vláda vyslovila súhlas s touto zmluvou. Zmluva bola podpísaná dňa 27. augusta 2001 v Soule. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 867 zo dňa 7. augusta 2002 vláda vyslovila súhlas s dodatkom zmluvy, ktorým bola schválená doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
V snahe vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie sa Slovenská republika a Kórejská republika rozhodli uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, keďže v súčasných hospodárskych vzťahoch má Slovenská republika s Kóreou v oblasti medzinárodného zdanenia bezzmluvný vzťah. Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva eliminuje nadmerné daňové zaťaženie vyplývajúce z uplatnenia daňovej sústavy SR a Kórey tým, že odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát. Zmluva sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných zahraničnoobchodných vzťahov. Veľký význam tejto zmluvy spočíva i v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňovým únikom.
Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, rozvojom slovensko-kórejských hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto zmluvy s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských krajín Európskej únie. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 27. novembra 2002, vyslovil s ňou súhlas svojím uznesením č. 34. Ústavnoprávny výbor zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 3. 12. a svoje odporúčanie vyslovil uznesením č. 50.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás o schválenie tejto zmluvy. Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Hurbana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu. Pán poslanec, ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov podľa tlače 85a v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 67 z 20. novembra 2002 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto zmluvou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k tomuto návrhu zmluvy stanoviská poslancov Národnej rady. Obidva určené výbory odporúčajú Národnej rade so zmluvou vysloviť súhlas. Z uznesení uvedených výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk týchto výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predloženou zmluvou a aby zároveň rozhodla, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme si vypočuli v podstate správu o novele zákona o štátnom rozpočte, preto predpokladám, že takisto budete venovať pozornosť systémovému spracovaniu problematiky daní a vlastne budeme rokovať o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia s Kórejskou republikou. Predpokladám, že na rad sa dostanú aj podobné zmluvy, a preto je tu jediná moja otázka alebo jediný okruh otázok.
Na základe akých typových zmlúv boli spracované tieto jednotlivé zmluvy? Či boli v podstate tieto zmluvy publikované, tieto typové zmluvy medzinárodného charakteru publikované v zbierke našich zákonov alebo či ich ministerstvo financií publikovalo verejnosti, pretože na celkové posúdenie dvojitého zdanenia je dôležitá aj táto právna záležitosť. Takže chcel by som sa opýtať, či je táto zmluva v súlade s typovou zmluvou OECD a aké sú tam rozpory medzi zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia v jednotlivých článkoch a typovou zmluvou OECD. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. Na otázku pána poslanca môžem odpovedať, že text tejto zmluvy, ako aj text iných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je vypracovaný v súlade s ustanovenia modelovej daňovej zmluvy OECD. Či sú tieto zmluvy publikované v Zbierke zákonov, to sa priznám, že neviem teraz odpoveď, ale môžem zistiť dodatočne a dám pánu poslancovi odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 86. Spoločnú správu ako tlač 86a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Pán poslanec Šulaj, pán poslanec Drgonec ma teraz informoval, že zverejňované sú, ale až potom, keď je to ratifikované, schválené parlamentom. Čiže tieto zmluvy budú publikované v zbierke až teraz po schválení parlamentom. Takú informáciu pán od pána poslanca Drgonca.
Dovoľte mi uviesť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 394 z 31. mája 2000 vláda vyslovila súhlas s touto zmluvou. Zmluva bola podpísaná dňa 15. 4. 2002 v Reykjavíku. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 868 zo 7. augusta 2002 vláda vyslovila súhlas s dodatkom zmluvy, ktorým bola schválená doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
V snahe vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie sa Slovenská republika a Islandská republika rozhodli uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, keďže v súčasných hospodárskych vzťahoch má Slovenská republika s Islandom v oblasti medzinárodného zdanenia bezzmluvný vzťah. Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva eliminuje nadmerné daňové zaťaženie vyplývajúce z uplatnenia daňovej sústavy Slovenskej republiky a Islandu tým, že odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát. Význam tejto zmluvy spočíva i v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.
Text zmluvy je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorú Slovenská republika považuje za štandard a prostriedok na harmonizáciu medzinárodného zdaňovania. Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, rozvojom slovensko-islandských hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv. Celkový prínos uzatvorenia tejto zmluvy bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce medzi oboma štátmi.
Keďže je zmluva v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie Národnej rade. Táto zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi. Zmluva priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb pri zamedzení dvojitého zdanenia. Súčasťou predkladaného materiálu je preto aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto zmluvy s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Juraja Lišku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 86) v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 68 z 20. novembra 2002 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o tomto návrhu zmluvy žiadne stanoviská poslancov Národnej rady a ani žiadne pozmeňujúce návrhy. Obidva určené výbory odporúčajú Národnej rade vysloviť s touto zmluvou súhlas. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto gestorský výbor na základe stanovísk týchto výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s touto zmluvou a aby zároveň rozhodla, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Islandskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán podpredseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za túto správu a teraz otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Nechcem byť chronický diskutér, ale upozorňujem ešte raz na právne súvislosti. My dnes máme prijímať zákon o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy, ktorá by mala byť uverejnená v Zbierke zákonov. Ja sa teda pýtam, ak sa odvolávame na modelový typ zmluvy OECD, či tento modelový typ zmluvy bol niekde evidovaný v Zbierke zákonov, pretože ja napríklad ako normálny občan daňový poradca 10 rokov som sa k tomu nedostal iba na základe iných skutočností. To bola prvá otázka. Alebo či boli niekde publikované ministerstvom financií. To je prvá vec, čo sa týka vôbec porovnania s modelovým typom OECD a s klasickou, normálnou zmluvou, ktorú to porovnávame.
Každá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má ešte aj určité výnimky oproti tejto modelovej zmluve. Tak som sa pýtal, keď nepoznáme modelový typ OECD, ale on existuje, aké sú výnimky tejto zmluvy oproti tomuto modelovému typy zmluvu? Viete, v opačnom prípade budeme o daňovníctve hovoriť len veľmi teoreticky. Pretože my sa tu môžeme baviť o licenčných poplatkoch, môžeme sa baviť o rezidentoch, môžeme sa baviť o tretích krajinách, o princípe 185 dní a tak ďalej atď.
Takže ja nechcem vyvolávať rozpravu, chcem len, aby informácie pre radových občanov boli publikované tak, aby sa k nim vedeli dostať všetci ľudia a mohli postupovať len v legislatíve tohto štátu. Ďakujem. Nechcem odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Aj keď pán poslanec nechcel odpoveď, tak si neodpustím krátku poznámku. Neviem, prečo by modelová zmluva OECD mala byť zverejňovaná v našej Zbierke zákonov. Predpokladám, aj keď som to neoveroval, ale predpokladám, že modelová zmluva OECD je prístupná na internetovej stránke OECD, pretože nejde o žiadne tajnosti a OECD má všetky tieto dokumenty zverejnené na svojej internetovej stránke. A opakujem, táto zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj predchádzajúca, je v súlade s touto modelovou zmluvou OECD.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 21, spoločnú správu 21a.
Návrh vlády odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 1095 z 9. októbra 2002. Následne bol prerokovaný v jednotlivých výboroch Národnej rady, ktoré predkladaný materiál schválili bez pripomienok a odporúčali jeho prijatie.
Jednou z najvýznamnejších podmienok riešenia problému ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetov kultúrneho dedičstva, ich ochrany a navrátenia do krajiny pôvodu je zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodne akceptovaného a účinného systému právnej ochrany. Dohovor UNIDROIT tieto kritériá spĺňa. Je kompatibilný s normami a právnymi predpismi Európskej únie, pričom zastrešuje aj veľký počet multilaterálnych a bilaterálnych zmlúv. Zoznam štátov sveta, ktoré dohovor podpísali, ratifikovali alebo k nemu pristúpili, dokument je skutočnosť, že Slovenská republika sa pristúpením k dohovoru zaradí do systému ochrany a prevencie, ktorý efektívne zabráni nevyčísliteľným škodám spôsobovaným nepovoleným vývozom a ilegálnymi obchodmi s predmetmi kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni. Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na ktoré platnosť sa vyžaduje súhlas Národnej rady podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a ktorá má prednosť pre zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Na jeho zavedenie do praxe a uplatňovanie preto nie je potrebné prijímať žiaden nový zákon.
Dohovor UNIDROIT bol schválený v júni 1995 za účasti predstaviteľov 70 štátov, pričom platnosť nadobudol v júni 1998. Medzinárodné spoločenstvo tak vyjadrilo potrebu právnej ochrany svojho kultúrneho dedičstva a zároveň odhodlanie efektívnej spolupráce v boji proti nezákonnému ilegálnemu obchodu s kultúrnymi predmetmi na úrovni prevencie, potláčania, ale aj reštitúcie a navrátenia. Uvedeným zámerom zodpovedá štruktúra obsahu dohovoru, pričom každý jeho článok okrem všeobecnej časti obsahuje aj právnu analýzu a stanovisko ministerstva kultúry.
Podpísanie dohovoru nemá dosah na štátny rozpočet a neutvára nároky na zamestnanosť, pretože ministerstvo kultúry je zákonom určené na zabezpečovanie procesov spätých s návratom ukradnutých alebo nelegálne vyvezených kultúrnych predmetov. Vo vzťahu k medzinárodnému právnemu poriadku je problematika ochrany predmetov kultúrneho dedičstva v legislatívnom systéme Slovenskej republiky upravená viacerými právnymi predpisy. V rámci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky budú vytvorené všetky potrebné podmienky na implementáciu dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch.
Záverom si vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem požiadať o schválenie predloženého návrhu v súlade s navrhovaným uznesením. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Čiže rokujeme o dohovore UNIDROIT.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážení členovia vlády, pán minister, rád by som vás oboznámil s výsledkom rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k dohovoru UNIDROIT pridelil predseda Národnej rady na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Výsledky prerokúvania návrhu: Ústavnoprávny výbor aj výbor pre vzdelanie zhodne odporúčajú návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výborov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas
1. s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch a
2. s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky v znení Slovenská republika vyhlasuje, že podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky môže byť uplatňovaný len postup podľa čl. 16 ods. 1 písm. c), rozhodnúť, že Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujeme aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.
Podľa programu teraz nasledujú štyri návrhy, ktoré odôvodňuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavol Prokopovič. Navrhujem, aby pán minister odôvodnil všetky návrhy naraz a po vystúpení spoločného spravodajcu bude zlúčená rozprava k týmto bodom s tým, že o každom návrhu, samozrejme, budeme hlasovať osobitne.
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne.
Takže dávam teraz slovo ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby odôvodnil návrhy pod bodmi 11 až 14 programu, t. j. tlače 76, 89, 75 a 79, a to sú:
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o leteckých dopravných službách,
ďalší je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o železničnej privilegovanej peážnej doprave v mimoriadnych situáciách,
tretím návrhom je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vnútrozemskej plavbe
a posledný je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.
Pán minister, nech sa páči, postupne môžete uviesť jednotlivé návrhy.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o leteckých dopravných službách. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Dohodu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 458 zo dňa 9. mája 2002 a bola podpísaná 15. mája 2002 v Bratislave pri príležitosti návštevy prezidenta Macedónskej republiky na Slovensku. Účelom dohody je vytvoriť právny rámec na vykonávanie pravidelných leteckých dopravných služieb medzi oboma štátmi. Nová zmluvná základňa pre civilné letectvo je nutná z hľadiska nevyhovujúceho stavu federálnych dohôd, je vo vzťahu ku všetkým štátom. Bol určený letecký dopravca Česko-slovenské aerolínie a hlavným bodom na nalietavanie bola Praha.
Okrem týchto dôvodov je potrebné obnovovať zmluvnú základňu v dôsledku rýchleho rozvoja civilného letectva, pretože podľa odporúčaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva sú členské štáty zaviazané zakomponovať do bilaterálnych dohôd nové prvky, ako sú ustanovenia o bezpečnosti letov, kontrola lietadla a prevádzkovateľa na letiskovej ploche, počítačové rezervačné systémy predaja leteniek a podobne. Text predkladanej dohody zodpovedá štandardným bilaterálnym dohodám o leteckej doprave, ktoré má Slovenská republika už uzavreté s viacerými štátmi Európy i sveta.
Zároveň vás, pani poslankyne, páni poslanci, prosím o vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou a rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.
Ďalej mi dovoľte uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o železničnej privilegovanej peážnej doprave v mimoriadnych situáciách.
Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi, keďže článok 5 zmluvy vytvára právny rámec na prechod privilegovaných vlakov jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany bez vykonávania hraničného vybavovania.
Zmluva bola podpísaná dňa 20. novembra 2001 v Ostrave na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 732 z 15. augusta 2001. Následne mala byť ako prezidentská zmluva predložená na vyjadrenie súhlasu Národnej rade. Keďže medzičasom boli prijaté zmeny a doplnenia legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, podľa ktorých má byť súčasťou materiálu predkladaného na schválenie Národnou radou aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predložilo túto doložku formou dodatku do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vláda tento dodatok schválila uznesením č. 1217 6. novembra 2002.
Vzhľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá má uľahčiť prevádzku železničnej dopravy v mimoriadnych situáciách v oboch štátoch, a vzhľadom na častý výskyt záplav na rieke Morave je potrebné, aby zmluva nadobudla platnosť čo najskôr. Odporúčam preto vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.
Ďalej uvádzam odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vnútrozemskej plavbe.
Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady, tak ako v predchádzajúcich prípadoch, podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Dohodu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 692 zo dňa 18. 7. 2001 a bola podpísaná 5. septembra 2001 na Paneurópskej konferencii o vnútrozemských vodných cestách v Rotterdame. Dodatok obsahujúci doložku schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 542 zo dňa 29. 5. 2002. Vychádzajúc z úlohy vnútrozemskej plavby, ktorou je jej ekonomická, ekologická výhodnosť a poskytovanie voľnej infraštruktúry a prepravných kapacít, čím umožňuje znížiť spoločenské náklady a negatívne dosahy na životné prostredie, je predkladaná dohoda realizačným výstupom uskutočnenia cieľov a zámerov obidvoch strán. Text predkladanej dohody zodpovedá štandardným bilaterálnym dohodám o vnútrozemskej plavbe, ktoré má Slovenská republika uzavreté so Spolkovou republikou Nemecko a Holandským kráľovstvom. Ustanovenia dohody komplexne riešia problematiku vnútrozemskej plavby na územiach obidvoch štátov vrátane režimu plavby na rieke Morave, kde je vodný tok v dĺžke 50 kilometrov spoločným hraničným úsekom. Dohoda upravuje aj otázky súvisiace s uznávaním dokladov odbornej spôsobilosti pomocou členom lodných posádok a vytváraním spoločných podnikov prevádzkovateľmi vodnej dopravy.
Zároveň vás, pani poslankyne, takisto prosím o vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou a o rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.
A nakoniec v sérii štyroch predkladaných materiálov dovoľte mi uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.
Tak ako v predchádzajúcich prípadoch, aj tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň takisto ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Predkladaná dohoda je štandardnou bilaterálnou dohodou, aké sme uzavreli s väčšinou európskych štátov. Jej účelom je úprava práv a povinností dopravcov v zmysle súčasných európskych potrieb a predpisov. Nahradí dohodu pre osobnú dopravu z roku 1996 a zároveň dohodu pre nákladnú dopravu z roku 1992.
Návrh na uzavretie dohody schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 520 dňa 22. mája 2002, v zmysle ktorého bola následne 14. júna 2002 v Bratislave podpísaná. Na žiadosť nemeckej strany sa dohoda predbežne vykonáva odo dňa jej podpisu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Platnosť nadobudne potom, ako nemeckej strane oznámime splnenie vnútroštátnych predpisov na nadobudnutie jej platnosti. Keďže Nemecko je pre Slovenskú republiku významný obchodný partner a spomínané dohody sú v súčasnosti nevyhovujúce, odporúčam plénu vysloviť s touto dohodou súhlas a zároveň aj rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som s odôvodnením všetkých štyroch materiálov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Jána Jasovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vláda, dámy a páni, predkladám tlač 76a, spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o leteckých dopravných službách.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o leteckých dopravných službách.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie vo výboroch ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor schválil a prerokoval spoločnú správu výborov uznesením. Iné výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali stanoviská v zmysle: ústavnoprávny výbor prerokoval s uznesením a s návrhom vysloviť súhlas a rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval tento návrh a odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas, pričom gestorský výbor v súlade s príslušnými paragrafmi rokovacieho poriadku konštatuje, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zároveň predkladám tlač 89a, čo je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o železničnej privilegovanej peážnej doprave v mimoriadnych situáciách.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá ako gestorský výbor túto spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o železničnej peážnej doprave.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu príslušným rozhodnutím na prerokovanie vo výboroch: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie spolu s určením lehoty. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor vyslovuje s návrhom súhlas a navrhuje rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa príslušného paragrafu. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto navrhuje vysloviť súhlas. Iné výbory tento návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Gestorský výbor zároveň konštatuje, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Tlač 75a, spoločná správa výborov Národnej rady na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vnútrozemskej plavbe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s príslušnými paragrafmi rokovacieho poriadku predkladá Národnej rade spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vnútrozemskej plavbe.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie vo výboroch, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali tieto správy, pričom výbory konštatujú: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh a odporúča vysloviť s návrhom súhlas a zároveň rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval návrh a tiež odporúča Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas. Iné výbory návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Zároveň gestorský výbor konštatuje, že ide o zmluvu podľa príslušného článku ústavy a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Tlač 79a je spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali návrh s tým, že výbory zaujali tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor návrh prerokoval, navrhuje vysloviť s návrhom súhlas a rozhodnúť, že ide o zmluvu podľa príslušného článku ústavy; výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval návrh a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas. Zároveň konštatujem, že iné výbory návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov konštatuje, že ide o zmluvu podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Všetko. Ďakujem pekne, je možné otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.