S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predloženej predlohe k návrhu štátneho rozpočtu, respektíve verejných financií na rok 2003. Chcem hneď na začiatok povedať základnú definíciu tejto rozpočtovej predlohy - je to trpká realita. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je trpkou realitou, ktorá je zameraná na riešenie hlbokých disproporcií, nerovnováh, ktoré najmä v rokoch 2001 - 2002 založila staro-nová vláda. To znamená, tento rozpočet hasí požiar, ktorý bol v uplynulom období založený podstate vládou kontinuity. Pripomeniem východiská štátneho rozpočtu na rok 2003 asi trošku v inom pohľade, než ich uvádza návrh rozpočtovej predlohy.
Treba povedať, na Slovensku sme v roku 2003 svedkami pomerne silného ekonomického rastu. Treba však povedať, že tento ekonomický rast nemá zdravý základ, že je ťahaný predovšetkým konečnou spotrebou domácností, je ťahaný konečnou spotrebou štátu, ale v žiadnom prípade nie je ťahaný čistým exportom, ktorý pôsobí negatívne v oblasti ekonomického rastu a takisto sa prejavuje stagnácia v oblasti hrubého fixného kapitálu, pokiaľ hovorím o jednotlivých zložkách ekonomického rastu. Z toho, samozrejme, potom rezultuje aj nedostatočná tvorba zdrojov v nevýkonnej ekonomike a pomerne hlbokú rozpočtovú dieru, zhruba 9 miliárd korún v roku 2002, vláda sanovala neštandardným, absolútne neštandardným opatrením, keď za babku, za zlomok hodnoty bola predaná pohľadávka Slovenskej republiky vo vzťahu k Ruskej federácii. Sme svedkami hlbokého dvojnásobného deficitu verejných financií a zároveň zahraničného obchodu, kde sa ukazuje teraz po trinásťmiliardovom októbrovom deficite, že ten deficit v zahraničnom obchode bude ešte vyšší, ako bol rekordný deficit v roku 2001. Treba povedať, že vláda v uplynulom období sprivatizovala časť strategických podnikov, čím mohla použiť jednorazové prostriedky na zníženie štátneho či zahraničného dlhu, ale napriek tomu v skutočnosti či zahraničný dlh, či štátny dlh významne narástli. To znamená, že sa bude aj pre ďalšie obdobie prejavovať pomerne dlhodobá významná záťaž a vzhľadom na to, že privatizačné náklady bude treba niekde utlmiť, budú sa prejavovať dlhodobejšie aj v cenovej úrovni, najmä v sieťových odvetviach, to znamená v energetických médiách, pretože vlastníci budú chcieť svoje zdroje získať naspäť. Takže to je ďalšia záťaž, ďalšie bremeno, ktoré dlhodobo bude ovplyvňovať ekonomiku Slovenskej republiky a, samozrejme, bude sa dotýkať aj roku 2003. Je tu ďalší fenomén, ktorý sa vytvoril nie dotiahnutým, nie správne postaveným riešením ozdravenia reštrukturalizácie bánk, kde radovo sčítanie úrokov 200 miliárd korún nákladov bolo prenesených na bremená štátu, na plecia štátu a ako bremeno daňových poplatníkov bude sa republika vysporadúvať s týmto bremenom dlhé roky, rádovo odhadujem 10 rokov, ak nie viac, s tým, že tieto bremená budú dopadať v rámci nákladov na riešenie štátneho dlhu dlhodobo do jednotlivých štátnych rozpočtov či rozpočtov verejných financií. Treba pripomenúť, že pri reštrukturalizácii bánk nebol zvolený adekvátny model, ktorý by zainteresoval banky na dotiahnutí celej záležitosti až do ozdravenia podnikov a sme skôr svedkami angažovanosti sprivatizovaných ozdravených bánk v oblasti spotrebných úverov a nie v oblasti úverov, ktoré by znamenali nové investície, novú produkciu, nové pracovné príležitosti. Treba tiež povedať, že v uplynulom období došlo k významnému zníženiu daňového zaťaženia v oblasti priamych daní, čo je nesporne chvályhodné, ale, žiaľ, nebolo toto zníženie dotiahnuté do podpory alebo iniciovania investičného rastu alebo toho, že by uvoľnené zdroje podnikatelia preinvestovali, takže potom sme svedkami skôr toho, že utešene narastá spotreba, narastá deficit zahraničnoobchodnej bilancie, predovšetkým na strane dovozu tovarov pre solventnejšie skupiny, ale nie je tu priamo nástroj v daňovom systéme, ktorý by motivoval podnikateľov do investícií, ktorý by vytváral takéto prostredia. Možno, že aj istý tlak na podnikateľov, pokiaľ sú znížené sadzby priamych daní, že by bola aspoň časť týchto zdrojov reinvestované, preinvestované v prospech budúcnosti. Takže toto všetko sa vlastne premieta v oblasti štátneho rozpočtu na rok 2003 včítane viacerých populistických opatrení, ktoré znamenali nadspotrebu a znamenajú ešte aj v tomto období nadspotrebu v Slovenskej republike, ktorá, samozrejme, potom výrazne tlačí v deficitoch, v obchodnej bilancii verejných financií a ktoré potom bola nútená vláda riešiť v balíčkoch opatrení, ktoré predchádzali štátnemu rozpočtu. Treba tiež pripomenúť, že miera inflácie za november dosiahla 2,9 % , čo by možno za iných okolností bolo chvályhodné, ale v súčasnosti to treba hodnotiť skôr kriticky, to znamená, že v roku 2000 sa neudiali žiadne a pritom potrebné opatrenia v oblasti regulovaných cien a teda celý balík sa presúva do roku 2003. Samozrejme, s veľmi vážnymi dôsledkami na obyvateľov, ale aj na podnikateľskú sféru. Takže sú to vynútené opatrenia, ktoré, opakujem znova, vyplývajú z požiarov, ktoré tu boli založené v rokoch 2001 - 2002 a nesporne, niet úniku a v rámci rozpočtového roka 2003 vláda bola v podstate donútená pristúpiť k riešeniu viacerých nepopulárnych opatrení. Treba povedať, že takýto systém však vytvára skokové efekty. Predstavte si ako nákladné auto, ktoré prudko akceleruje, potom pribrzdí, zase prudko pridá a pritom vezie náklad vajíčok, ktoré sú voľne položené na policiach. Môžete si predstaviť, koľko nepoškodených vajíčok asi dôjde do cieľa pri takomto riadení ekonomicko-sociálneho systému v krajine. Takže pokiaľ hodnotím ešte pred dotknutím sa samotného návrhu štátneho rozpočtu realizovaný balíček opatrení, nesporne je vynútený a nesporne ho nie je možné a nebolo možné obísť, ale bude znamenať skokové dopady, bude znamenať určité tvrdé dopady do oblasti spotreby, kde v značnej miere je to aj potrebné, ale bude znamenať aj tvrdé dopady do podnikateľskej sféry. Dnes už viaceré podniky dôvodne argumentujú tým, že ten nárast cien bude mať zničujúce dôsledky na produkciu, že budú riešiť vysporiadanie sa s rastom nákladov v oblasti zamestnanosti, pretože to pri rezervách, nízkych rezervách, ktoré oblasti nákladov v priamej spotreby majú, musia riešiť v oblasti zamestnanosti a popri náraste cien sa tam presadzujú ešte niektoré monopolné praktiky jednotlivých predstaviteľov sieťových odvetví. Takže aj ten nástup do roku 2003 nebude jednoduchý, bude poznamenaný skokovou zmenou v podnikateľskom prostredí. Táto bude násobená popri cenách ešte dopadmi v oblasti daňového systému, kde nesporne niektoré opatrenia sú ambiciózne. Otázka, nakoľko sú stráviteľné, či zbližovanie sadzieb daní v oblasti dane z pridanej hodnoty, či niektoré opatrenia v oblasti spotrebných daní, najmä uhľovodíkových palív a mazív budú stráviteľné pre podnikateľské prostredie. Nesporne však zaťažia produkciu a určite neprispejú k tomu, že by sa vytváral nejaký významný rast nových pracovných miest. Sme svedkami aj toho, že mierne klesá miera nezamestnanosti v priebehu roku 2002. Na jednej strane tu určite pôsobí časový faktor. Každoročne v tom treťom- štvrtom kvartáli klesá miera nezamestnanosti, to znamená, nie je to možné to preceňovať. Na druhej strane nadspotreba, ktorá sa prejavila v roku 2002 nesporne z volebných dôvodov, určite pri pomerne vysokom raste 3,9 % hrubého domáceho produktu vytvára aj istý priestor pre miernu tvorbu alebo pre mierne znižovanie miery nezamestnanosti. Predpokladajme teda, že vstupujeme do roku 2003 s pomerne tvrdými reštrikciami, pomerne tvrdou zmenou ekonomických podmienok. Z toho možno pomerne úspešne vyvodiť, že sa nevytvára predpoklad pre výraznejšiu mieru rastu, tak ako ju plánuje štátny rozpočet, na úrovni 3,7 % rastu hrubého domáceho produktu.
Treba povedať, že na jednej strane sú tu teda negatívne dopady v oblasti cien, v oblasti daňového systému, ktoré budú zvyšovať náklady producentov, budú znižovať spotrebu v tejto republike, na druhej strane samotná konštrukcia štátneho rozpočtu v tých položkách, kde by mohla podnecovať investície, kde by mohla podnecovať ekonomický rast, pribrzďuje alebo redukuje výdavky, či už ide o výdavky na bytovú výstavbu, výstavbu diaľnic, infraštruktúry, či ide o aktívnu politiku zamestnanosti, tam všade sú redukcie, ktoré určite neprispejú k nabudeniu ekonomického rastu, na druhej strane opatrenia v oblasti mzdovej, ktoré boli prijímané pred štátnym rozpočtom, budú tlačiť na pokles spotreby.
Z toho možno vyvodiť, že plánovaný ekonomický rast nemôže v budúcom roku dosiahnuť tempá rastu tohtoročného, najmä pokiaľ zdôrazníme, že ten tohtoročný ekonomický rast bol ťahaný predovšetkým spotrebou a nie investíciami, ktoré by zakladali nejaký výraznejší ekonomický rast alebo ktoré by zakladali výraznejší nárast exportu v roku 2003. Treba povedať, že teda základným problémom štátneho rozpočtu na rok 2003 za daných okolností je, ako rozdeliť pomerne málo peňazí alebo nedostatok peňazí, pomerne, medzi veľa žiadateľov a, samozrejme, keď niet peňazí, niet ani muziky. Je to stále staré pravidlo a teda štátny rozpočet sa pri príjmoch, ktoré sú podľa môjho názoru postavené nereálne, pretože sú postavené na nadhodnotenom ekonomickom raste, a pritom ešte treba povedať, že pokiaľ v daňových príjmoch sa tieto očistia o daňové príjmy, ktoré vznikajú zo zvýšenia daňového zaťaženia, zo zvýšenia spotrebných daní, zo zvýšenia toho príjmu, zo zbližovania sadzieb dane z pridanej hodnoty a tak ďalej, ktoré možno vzniknú vyššími odvodmi z titulu zvýšenia cien najmä v sieťových odvetviach, tak to všetko nemôže zdôvodniť predpoklad nárastu, medziročného nárastu daňových príjmov o 19 %, pokiaľ očistíme daňové príjmy o tie daňové príjmy, ktoré vznikajú zvýšením, rozhodnutím o zvýšení spomínaných daňových odvodov.
Takže v tomto zmysle môžem, myslím, úspešne spochybňovať kalkuláciu daňových príjmov a nesporne potom aj celková kalkulácia príjmov za daného stavu je ohrozená. O to viac potom vyniká to, že štátny rozpočet nie je v stave, samozrejme, pri nedostatočnom objeme príjmov a v snahe dospieť k zníženiu deficitu proti roku 2002, že nie je v stave pokryť základné potreby niektorých kapitol, doslova pokrytie základných životných potrieb viacerých kapitol.
Takže treba povedať, že pri nereálnej miere ekonomického rastu treba pokladať za nereálnu aj mieru nezamestnanosti, ktorá podľa môjho názoru určite prevýši mieru nezamestnanosti v roku 2002. Podobne za nereálny možno však v tom prípade pokladať aj odhad alebo kalkuláciu sociálnych výdavkov v štátnom rozpočte, ktorá napriek realizovaným opatreniam na úspory v sociálnej oblasti hrozí tým, že štátny rozpočet v priebehu roka bude musieť riešiť problémy s prekrytím sociálnych výdavkov. Treba povedať, že v roku 2003 budú prechádzať do nového rozpočtového obdobia mnohé kapitoly, čisto skrytými alebo odkrytými deficitmi a nesporne viaceré kapitoly sa dostávajú na hranicu ústavnosti a myslím, že budeme z našej strany tento problém otvárať, predovšetkým sa to dotýka rozpočtov v samospráve, priamo v texte návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí, že kompetencie, ktoré budú na samosprávne celky prechádzať v roku 2003 vlastne nie sú rozpočtovo pokryté.
Takže návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 dáva základnú líniu pre ďalšie roky, ktorá nie je povzbudzujúca. Nedá sa hovoriť, že ide o úspory, ide o tvrdé reštrikcie, ktoré ohrozujú základné funkcie vo viacerých kapitolách, nehovoriac o prežití alebo fungovaní v samosprávnych celkoch. Treba povedať, a už to tu zaznelo v snemovni, že značná časť schodku je viazaná na schodok bežného hospodárenia, vyše 13 miliárd korún. To znamená, nie je zabezpečené pravidlo, že pokiaľ schodok existuje, že je viazaný na investície a na to teda, že v budúcnosti tieto investície budú vytvárať zdroje, ktoré budú slúžiť na umorenie vzniknutých štátnych dlhov. Treba povedať, že pokiaľ sa počíta aj s istou mierou ekonomického rastu, tak ona je skôr viazaná na mzdové prírastky, ktoré sú schované v oblasti zákonov o verejnej a štátnej službe, ale v žiadnom prípade nie sú to zdroje ekonomického rastu, ktoré by boli viazané na investičný rast alebo na zdroje, ktoré budú v budúcnosti podnecovať rast ekonomiky na báze schopnosti viac exportovať, viac vyrábať a, samozrejme, vytvárať viac pracovných miest.
Treba povedať, teda čo som povedal na začiatku, že štátny rozpočet na rok 2003 oproti roku 2002 znižuje proinvestičné rastové faktory, čo bude teda obmedzovať tú zdravú úroveň ekonomického rastu a nie dostatočne rieši, či sa na úrovni vlády, ale aj samotného štátneho rozpočtu, otázka uvoľňovania a efektívneho využívania zdrojov, prístupových zdrojov Európskej únie, kde, myslím, že sme zostali v zostávajúcich rokoch príliš veľa dlžní a myslím, že v tomto smere prístup vlády nie je dostatočne ofenzívny na získavanie zdrojov, ktoré sú vlastne možno najefektívnejšie.
Takže ak mám urobiť určitý záver, štátny rozpočet sa tvári, že zakladá progres, ale opak je pravdou. Možno dôvodne predpokladať, že v roku 2003 dôjde ku spomaleniu hospodárskeho rastu, že dôjde k nárastu nezamestnanosti, k prehĺbeniu sociálnych disproporcií a k výraznému nárastu štátneho dlhu.
V tomto kontexte rozvrhy príjmov štátneho rozpočtu a najmä daňových, ten rozvrh je pochybný, rozvrh výdavkov nepokrýva základné funkcie viacerých kapitol a hrozba podstatného prevýšenia deficitu štátneho rozpočtu je reálna. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, ktorý tak vehementne tlieska. Nech sa páči. Pripraví sa pán Bohumil Hanzel zo Smeru. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni. Po piaty raz som účastníkom rokovania o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a po piaty raz sa nestačím čudovať. Rok čo rok ma predkladatelia tohto, ako sa zvykne hovoriť, zákona zákonov, dokážu čímsi prekvapiť. Tí, ktorí ste pri rozpočte po prvý raz, sa nemôžete pamätať, ako nám z tohto miesta vravela pani ministerka financií Schmögnerová, budem citovať: "Radšej by som bola v pozícii toho, kto môže hneď prvé štyri mesiace tejto vlády uskutočniť všetky sľuby, ktoré sú na štyri roky. Vy ste svoje sľuby neuskutočnili ani za štyri roky. Som presvedčená, že ak sa nenecháme vami znepokojiť, znechutiť, ak budeme plniť krok za krokom to, čo sme si predsavzali, svoje zámery a ciele, s ktorými sme šli do volieb a pre ktoré sme získali ústavnú väčšinu, aj splníme."
Ako viete, pani ministerka Schmögnerová ani strana SDĽ tu už nie je. Či žiaľ, neviem. Keďže s prvou vládou Mikuláša Dzurindu vraj k nám zavítala demokracia, priamy prenos v televízii sa nekonal a tak sa dnes iba pamätníci môžu v duchu zabávať, ak, pravda, ten gogoľovský smiech cez slzy ešte možno považovať za zábavu. Pretože, dámy a páni, v minulých rokoch, čo ako vážne pripomienky spomínaná ústavná väčšina zo zásady nebrala do úvahy, pretože jej experti, pripomeňme napríklad okrem pani ministerky Schmögnerovej aj pána Mikloša, pána Palacku, pána Macejka, vedeli predsa lepšie ako kvalifikovaní ekonómovia, právnici, univerzitní profesori a ostatné kapacity v poslaneckých laviciach, ako riadiť štát, keď ho už dostali do rúk. A ak sa "činovníci" prvej Dzurindovej vlády, v úvodzovkách, nenechali znechutiť a plnili krok za krokom to, čo si predsavzali, dnes druhá Dzurindova vláda skutočne má na čo nadväzovať. Slovensko je nasmerované na trajektóriu vývoja do spoločenstva banánových dodávateľov surovín pre vyspelé európske ekonomiky a lacnej pracovnej sily. Slovensko už stratilo vplyv na rozhodujúce oblasti vlastnej ekonomiky. Bez efektu, teda prinajmenšom bez efektu pre spoločnosť, občanov a štát, o jednotlivcoch nehovoriac. Rozpredalo kľúčové finančné inštitúcie a piliere výroby, aby zalátalo diery spôsobené enormne vysokou spotrebou štátu. Máme spomedzi transformujúcich sa stredoeurópskych štátov najnižšiu priemernú životnú úroveň, najlacnejšiu pracovnú silu a predsa nás táto už druhá vláda Mikuláša Dzurindu s vážnou tvárou presviedča, že vie, ako na to, že sa oddá opäť si utiahnuť opasky, pretože svetlo v tuneli už staro-nový pán premiér zrejme zasa vidí.
Len aby to nebola iba fatamorgána a aby to nebolo svetlo protiidúceho expresu.
Vládna koalícia má v tejto snemovni prevahu troch hlasov. Pre ktoréhokoľvek demokrata je to neprehliadnuteľné znamenie, že občania veľmi vyrovnane rozdelili dôveru k programu, ktorý ponúka vládnuca pravica, aj programom opozičných strán. Pre každého normálneho demokrata by to bolo znamením, že musí postupovať veľmi pozorne a vnímavo k situácii občanov, pretože väčšinová dôvera visí na vlásku. Čo však urobila naša súčasná koalícia? Nemá ešte ani dva mesiace, no správa sa, akoby tu bola od vekov a mala naveky aj zostať. A jej program? Ukázať občanom, že sa môžu mať aj horšie, že zatiaľ ešte nie sú na dne, ale čoskoro tam byť môžu. Sú to tvrdé slová, ale je to tak. Veď čo nám vláda a jej ministri zatiaľ ráčili zo svojich predstáv o slovenskej budúcnosti predstaviť?
Platy sa zmrazia, ceny energií porastú o 20 až 40 %, čo automaticky vyvolá rast spotrebiteľských cien všetkého. Zrušia sa desiatky železničných tratí. Už sa zrušili niektoré sociálne opatrenia, pripravuje sa korekcia Zákonníka práce. Komu by sa málilo, môže si ešte hlavu lámať, ako obce a mestá zabezpečia bez vlastných príjmov prevádzku škôl a kultúrnych zariadení, keď im na ne zo zverených zdrojov posunieme iba toľko peňazí, ako spotrebovali v starých cenách. Nech si návrh rozpočtu prezeráte sprava doľava, zhora zdola či naopak, nikde v ňom nenájdete jediný náznak, že by vláda napríklad rozmýšľala nad tým, ako vrátiť ľudskú dôstojnosť dôchodcom, teda ľuďom, ktorých socialistická ekonomika okradla o zárobok, aby mohla vybudovať to, čo táto vláda rozpredáva. Naopak, aby nemali čas dumať nad problémom ako prežiť, vláda im pribalila povinnosť doplácať si za stravu, za lôžko a lieky v prípade, že si starý organizmus dovolí ochorieť. Podľa pána ministra Zajaca špitáľ nie je hotel, aby sa v ňom vyvaľovali, ale hotelovú taxu im zaúčtuje. Pritom bije do očí, že je niekoľko ekonómov, ktorí by nedbali dostať pod kontrolu penzijné fondy, do ktorých by si mali v súčasnosti ekonomickí aktívni občania ukladať svoje budúce penzie. Aby to nedopadlo tak, že história okolo BMG a Horizontu bude iba prechádzkou letným sadom v porovnaní s katastrofou, ktorú dokážu spôsobiť šikovní manažéri v penzijných fondoch. Ja viem, pre mladých pánov z Miklošovho a Kaníkovho tímu, ktorí sotva dodrali školské ľavice, je perspektíva dôchodku ešte taká vzdialená, že sa ňou nehodno zaoberať. Ctení kolegovia, poslanci Národnej rady tu však predsa nie sme na to, aby sme oponovali ich ročníkové experimenty, my sme tu na to, aby sme strážili záujem občanov, ktorí nás volili za svojich zástupcov pri správe štátu. Generačný rasizmus, ktorý vláda pod pokrievkou transformácie presadzuje, sa skôr či neskôr vráti tým, ktorí ho tak zákerne presadili. Prichádza mi na um len jedna otázka: Čo budú robiť tí mladí páni, ktorí nám týmto experimentom podsúvajú isté riešenia? Čo budú robiť, keď tieto experimenty nevyjdú? Pôjdu do zahraničia, tam sa budú realizovať v rámci svojich profesií, a čo ostatní občania, ktorí tu, žiaľ, na základe týchto experimentov zostanú? My tu, žiaľ, budeme musieť zostať, kým títo mladí páni sa na nás budú opäť kdesi z diaľky pozerať, ako súčasná, nie už síce v tejto generácii, ale o to múdrejšia pani ministerka Schmögnerová, o ktorej už tu bola reč.
Dlho som rozmýšľal nad obľúbenou frázou viacerých našich vládnych politikov, ktorou zdôvodňujú bezhlavý výpredaj majetku štátu. Vraj štát je zlý vlastník. Ibaže, dámy a páni, štát je vlastník ako každý iný. Problém je iba v tom, že ľudia, ktorí v mene tohto štátu konajú, môžu správou štátneho majetku poveriť ľudí kvalifikovaných, šikovných a čestných, ak chcete, alebo tých druhých. Kto teda hovorí, že štát je zlý vlastník, hovorí súčasne, že Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Brigita Schmögnerová, Gabriel Palacka a tak ďalej a tak ďalej, vybrali do funkcií manažérov štátnych podnikov ľudí neschopných alebo ak chcete diletantov, pretože iba tak sa mohlo stať, že zdravé a konkurencieschopné podnikateľské subjekty sa v krátkom čase zmenili na firmičky zápasiace o prežitie, ktoré padali vopred určeným zahraničným záujemcom do lona ako zrelé hrušky.
Pripomeňme si, dámy a páni, ako prvá Dzurindová vláda s masívnou mediálnou podporou pozvala zachraňovať košické huty istého omotýľkovaného pána, ktorý v rámci zbavovania sa nepotrebností predal pražskú Spartu za necelých 200 mil. Sk. Viac peňazí vzápätí získal nový majiteľ pražského klubu iba za televízne prenosy, nehovoriac už o lukratívnych cenách za hráčov a hodnotu štadiónu. Táto kúpa už stojí za nejakú tú medailičku pre pani ministerku financií, ktorá ju umožnila. Mám na mysli tú vynikajúcu pani ministerku Schmögnerovú, ktorú ešte v tom minulom období obhajoval aj tu prítomný pán podpredseda Mikloš.
Ťažko sa mi v tomto kontexte hovorí o problémoch rezortu, ktorému sa venujem. Uvedomujem si totiž, že ak sú ohrozené základné existenčné istoty, ak ľuďom ide o prežitie a o zdravie, idú problémy kultúry bokom. Ale i tak sa nemôžem neopýtať, na čo bolo dobré hrať sa pred voľbami na bohatých strýčkov, poschvaľovať vo vláde takmer miliardové projekty rekonštrukcie Slovenskej filharmónie, Slovenskej národnej galérie či Štátnej opery v Banskej Bystrici, keď sa zrazu na plnenie týchto uznesení prvej Dzurindovej vlády nájde len pár miliónov a týmto tempom by to boli stavby nie desaťročí, ale stáročí. Som nesmierne rád, že sa ministerstvo kultúry pokúša aspoň trochu meniť likvidačný postoj k Matici slovenskej, pretože v praxi vidíme, k akému nekultúrnemu finále môže štátnymi úradníkmi podporovaná averzia pracovníkov dvoch kultúrnych inštitúcii dospieť. Viem, že pán minister Chmel sa rozhodol určiť viac prostriedkov na podporu pôvodnej tvorby, literárnych a umeleckých časopisov a dovoľujem si byť taký optimista, že sa nádejam, že nebudú určené exkluzívnym a na podporu politicky spriazneného okruhu tvorcov. Čo ma však veľmi mrzí, to je ďalší dôkaz toho, že tejto vláde ide o tichú prípravu kolapsu našich verejnoprávnych médií. Inak sa totiž nedá vnímať skutočnosť, že opäť v rozpočte nie sú prostriedky na kompenzáciu za tie skupiny obyvateľov, ktoré zo zákona nemusia platiť koncesionárske poplatky a že ministerstvo financií opäť "zabudlo" pripraviť peniaze účelovo určené na zabezpečenie priamych prenosov a záznamov Slovenskej televízie z rokovaní tohto parlamentu. Keď sa už koaliční nominanti vo vedení tejto verejnoprávnej inštitúcie rozhodli, že zadarmo budú občanom ponúkať iba klebetné prechádzky parlamentnými kuloármi a nie rokovanie o zákonoch.
Dovoľujem si predniesť na tomto mieste dva návrhy na zmenu rozpočtu. Prvý návrh, navrhujem upraviť rozpočtovú kapitolu 53 Slovenská televízia v rozpočte 640 bežné transfery takto: navrhovaná suma 370 mil. Sk sa zvyšuje o 25 mil. Sk určených na zabezpečenie vysielania priamych prenosov a záznamov z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by náhodou neprešiel tento návrh, dovoľujem si dať druhý pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003. Navrhujem upraviť rozpočtovú kapitolu 53 Slovenská televízia v položke 640 bežné transfery takto: bežný transfer 346 mil. Sk a 24 mil. Sk na zabezpečenie vysielania priamych prenosov a záznamov z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ako ste si iste všimli, dámy a páni, nie je tu absolútny nárast tých peňazí, ktoré táto ctená snemovňa chce schváliť pre Slovenskú televíziu, ide iba o jej trošku iné rozvrstvenie.
Dámy a páni, nie je to tak dávno, čo sme tu v slávnostnej atmosfére prisahali, že budeme ctiť zákony tohto štátu a pracovať tak, aby sa občanom Slovenskej republiky vodilo lepšie. Nie je to tak dávno, čo sme počúvali o tom, že v tomto parlamente musíme dosiahnuť normálny vzťah medzi poslancami, ktorým dali dôveru rozličné politické strany, pretože je našou úlohou tento štát zveľaďovať. Dnes máme pred sebou návrh zákona, ktorý nás prinúti vydať svedectvo o tom, do akej miery boli tieto slová uváženým predsavzatím a do akej miery iba prázdnou frázou. Tí, čo ste ochotní počúvnuť povel koaličnej rady, ktorá nenesie absolútne nijakú zodpovednosť, by ste si mali uvedomiť, že menný zoznam poslancov, ktorí prijatie zákona umožnia, je verejný dostupný a že za dôsledky, ktoré tento zákon spôsobí, ponesiete zodpovednosť rovnako ako ministri, ktorým dáte mandát zámery vykonať. Spýtajte sa svojich blízkych a rodákov, či sa tešia na to, ako sa všetci vrátime tam, odkiaľ sa Slovensko pred polstoročím pohlo, k životu v uzatvorených komunitách, komunikačne izolovaných dolín, úniku schopných a talentovaných, k bírešskej námezdnej práci, z ktorej budú bohatnúť iní a rásť cudzie metropoly. Alebo inak, rozmýšľali ste o tom, prečo po štyroch rokoch vláda stále nie je schopná predložiť tejto snemovni rozpočet ako krátkodobú projekciu koncepcie rozvoja tohto štátu? Prečo síce dookola počúvame, ako sa vyšvihli Íri, Španieli, Portugalci, ale zaťato sa mlčí o tom, ako sa chcú vyšvihnúť medzi tie najvyspelejšie štáty Európy Slováci a hlavne za koľko. Ministrov školstva sa vystriedalo za štyri roky neúrekom, ale na odstránenie počítačovej negramotnosti sa našlo zase len čosi cez 200 miliónov. Na muzeálnych slušovických péčečkách však len ťažko vyrastú kvalifikovaní programátori alebo ľudia, pre ktorých bude počítač efektívnou pomôckou pri práci.
Je to vaše rozhodnutie, koaliční kolegovia, ak tento lístok na vlak do stanice Na dne vládou odsúhlasíte. Musíte počítať aj s tým, že ho budete musieť zaplatiť. Ja osobne jazdu týmto smerom odmietam. Nezabúdajte, prosím, že túto republiku sme pred krátkymi desiatimi rokmi odprevádzali do života ako demokratický štát so sociálnou trhovou ekonomikou, nie ako polofeudálne eldorádo, v ktorom si niektorí "vyvolení" môžu trúfnuť čokoľvek a jedinou povinnosťou občana je mlčky trpieť. Strach dokáže ľudí načas ochromiť, zraziť na kolená a prinútiť k poslušnosti. Za uplynulé štyri roky vláda rozdávala zo zastrašovania priam lekcie, ale sú situácie, v ktorých už nemá zmysel báť sa, pretože človek nemá jednoducho čo stratiť. A takých ľudí je v našom štáte čoraz viac. Keď jedného dňa zistia, že táto vláda im vzala ľudskú dôstojnosť, že sú v kúte, odkiaľ niet úniku, nebude vám čo závidieť. Nás z opozície o trochu menej ako vás, ktorí ste vláde dali dôveru a mandát. Uvažujte, prosím, či sa vám do tohto riziká oplatí ísť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, pripraví sa pán poslanec Ondriaš.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Na zahraničnom výbore sme preberali rozpočet jednak ministerstva zahraničných vecí a jednak celkový rozpočet. Ja by som k obidvom mal krátke návrhy, pozmeňujúce návrhy.
V rámci diskusie padol aj návrh na účelové viazanie 80 mil. Sk pre rozvoj kultúry menšín. Ja súhlasím s tým, aby sa podporoval rozvoj kultúry menšín, myslím si, že je to správna politika voči menšinám, občanom Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry však zastrešuje svojím rozpočtom celú Slovenskú republiku, to znamená, že i menšinové kultúry. Chýba mi tu však druhá strana mince. Slovensko má nádhernú slovenskú kultúru, obdivovanú i uznávanú doma i v zahraničí. Nie je to len nádherný folklór, ľudové súbory, tradície i remeslá, ale Slovensko má i výtvarníkov, umelcov a mnoho iných kultúrnych aktivít. V snahe znížiť schodok rozpočtu sme urobili mnoho úsporných opatrení, ale prezentovali sme len málo rozvojových programov. Preto, prosím, pozrime sa na našu kultúru z dvoch strán, po prvé, ako spôsob na zvyšovanie národného sebavedomia slovenského národa a nielen menšín a po druhé ako formu, ja to nazvem takzvaných priemyselných parkov v oblasti kultúry. Vieme, že naša národná slovenská kultúra má svoje tradície a má svojich obdivovateľov, ctiteľov i fanatikov. Vieme, že naša slovenská kultúra je vo svete uznávaná a často nám otvára dvere tam, kde to ani politika nedokáže. Skúsme preto urobiť prvý krok na strane rozvojových aktivít a odsúhlasme účelovo viazané prostriedky nielen na rozvoj kultúry menšín, ale i na rozvoj a udržiavanie slovenskej ľudovej a národnej kultúry.
Preto by som chcel podať nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočtu 2003, tlač 80: presunúť z rezervy vlády Slovenskej republiky 50 mil. Sk do kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na podporu národnej kultúry, a to v položke účelové prostriedky v rámci účelových transferov zvýšiť prostriedky pre:
1) občianske združenia a MZO folklór o 10 mil. Sk, t. j. zvýšiť na 11 mil. Sk a účelovo viazať,
2) podpora slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach o 20 mil. Sk, t. j. na 20 mil. Sk, tam bola rezervovaná nula a účelovo ich viazať,
3) projekty na pomoc krajanom o 20 mil. Sk, t. j. na 20 mil. Sk, opäť je plánovaná nula a účelovo ich viazať.
Zdôvodnenie. Návrh sleduje proporcionálnu podporu kultúr národnostných menšín v Slovenskej republike a podporu slovenskej kultúry na národnostne zmiešaných územiach a menšín žijúcich v zahraničí.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zvýšenia navrhovanej položky na propagáciu Slovenska v zahraničí. Prečítam pozmeňujúci návrh. V rámci kapitoly ministerstva zahraničných vecí presunúť 9 mil. Sk z kategórie 710 kapitálové výdavky, podtrieda 011132 ZU SR v zahraničí do kategórie 630 bežné výdavky, tovary a služby pre zahraničnú oblasť na zvýšenie výdavkov položky propagácia Slovenska v zahraničí, to jest upraviť príslušnú položku zo 6 mil. Sk na 15 mil. Sk. Stále si myslím, že je to strašne málo peňazí.
Zdôvodnenie. Pôvodne plánovaná suma určená na propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí je mimoriadne nízka a nepostačuje na propagačné aktivity zastupiteľských úradov a slovenských kultúrnych stredísk v zahraničí. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a pripraví sa pán poslanec Krajči.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku by som sa sústredil na časť návrhu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorá sa týka objemov záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu a úrokov z dlhov v roku 2003. Návrh zákona uvádza, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2003 budú 235 mld. Sk. Z tejto sumy má ísť na splátky istín štátneho dlhu v roku 2003 až 145,6 mld. Sk, to je 62 % z príjmu do štátneho rozpočtu. K tomu je potrebné ešte pripočítať splácanie úrokov a obsluhu tohto štátneho dlhu, ktorá nás bude stáť 34,9 mld. Sk. Len suma splácania úrokov a obsluha štátneho dlhu je vyššia ako plánovaný rozpočet na školstvo a zdravotníctvo dohromady. Táto suma je vyššia ako súčet všetkých iniciatív vlády na zníženie schodku štátneho rozpočtu, inými slovami, súbor reštrikčných opatrení vlády, ktoré boli prijaté v podobe zmien zákonov, nebudú stačiť ani na splácanie úrokov a obsluhu štátneho dlhu vlády. Keď som spočítal splácanie úrokov vlády od roku 1998 až 2003, tak je to suma okolo 128 mld. Sk. Keby sa uvedená suma investovala do školstva a zdravotníctva, tak ich máme určite na svetovej úrovni. Predstavme si, že vláda by v roku 2003 nevydala štátne cenné papiere na splátky istín štátneho dlhu, ale dlh vo výške 145,6 mld. by zaplatila a nepožičala by si ďalších 56,8 mld. Sk, ako plánuje. To by znamenalo, že vo výdavkovej časti rozpočtu by bolo o 202 mld. Sk menej, to znamená len 30,6 % súčasnej výdavkovej sumy. Keby sme si mali predstaviť, ako by fungovalo zdravotníctvo, školstvo, doprava a tak ďalej, verejná a štátna správa, keby dostali len 30 % sumy, ktorá je plánovaná. Určite by tieto odvetvia prestali fungovať a štát by pravdepodobne prestal plniť funkciu štátu.
Pre informáciu uvediem údaje o náraste štátneho dlhu vlády za posledné tri roky. V roku 2000 to bolo 25 mld. Sk, v roku 2001 - 61 mld. korún, v roku 2002 - 96 mld. korún, v roku 2003 - 145 mld. Sk. Pritom ešte schodok štátneho rozpočtu na rok 2003 sa určuje sumou 56,8 mld., to znamená, že dlh vlády o rok opäť stúpne. Podobne stúpa aj výška splácania úrokov z dlhov, keď v roku 1992 vláda platila len 1,1 mld. Sk, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ako som uviedol, je to až 34,9 mld. Sk. Návrh štátneho rozpočtu a nárast dlhov dokazuje neschopnosť vlády riešiť ekonomické problémy a tým aj životnú úroveň občanov Slovenska. Opäť sa ideme viac zadlžiť, to je asi jediné, čo naše kapitalistické vlády dokonale ovládajú. Pýtam sa, dokedy bude štátny dlh a splácanie úrokov stúpať? Kde je tá hranica, že už nebudeme schopní splácať naše dlhy a kde sú rozvojové programy vlády, ktoré by prispeli na zníženie schodku štátneho rozpočtu. Zadlžujeme sa na úkor našich detí a vnukov, preto nemôžem podporiť návrh štátneho rozpočtu.
V druhej téme by som sa dotkol vzdelania, rozvoja vedy a techniky. Vzdelanie, rozvoj vedy a techniky patria medzi základné atribúty rastu životnej úrovne a celkového rozvoja spoločnosti. V návrhu vlády sa zvyšujú výdavky na vedu a techniku z 0,33 % HDP z roku 2002 na 0,36 % v roku 2003, to znamená o tri stotiny percenta HDP. Táto suma vyjadrená v percentách HDP je najnižšia zo štátov višegrádskej štvorky, je dvakrát a trikrát nižšia ako v Českej republike a v Maďarsku a pre porovnanie, v Európskej únii táto suma je 1,9 % z HDP, v Spojených štátoch 2,7, v Japonsku 3 % HDP.
Budem citovať zo správy Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 20. novembra 2002 o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a o nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky týkajúcej sa rozvoja vedy a techniky. Citujem: "Na rozdiel od členských štátov Európskej únie a ostatných kandidátskych krajín znižuje Slovenská republika podiel výdavkov na vedu a techniku ako zo štátneho rozpočtu, tak aj podiel celkových výdavkov vrátane súkromného sektora na túto oblasť, z HDP." Ďalej citujem zo správy: "Tento trend je v priamom rozpore so všeobecne prijatou skutočnosťou, že rozvoj vedy a techniky je základom rozvoja ekonomiky a sociálnej sféry a je v rozpore aj s uvedenými dokumentmi Slovenskej republiky, ako je napríklad koncepcia štátnej vednej a technickej politiky. A je v rozpore najmä so stratégiou Európskej únie, prijatou na lisabonskom a barcelonskom samite predsedov vlád." Myslím si, že keď sa tak všetci, a hlavne vláda, hlási za vstup do Európskej únie, mala by aj plniť citovanú stratégiu Európskej únie a výdavky zo štátneho rozpočtu na vedu a techniku by nemali byť v rozpore s prijatou stratégiou Európskej únie a s uvedenými dokumentmi vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že našou úlohou je aj záchrana intelektuálneho potenciálu Slovenska, ohrozovaného globalizáciou vedy a výskumu. Našou úlohou je aj zabrániť zvýšenému úniku mozgov zo Slovenska po našom vstupe do Európskej únie. Preto je potrebné, aby štátne výdavky na vedu a techniku v roku 2004 dosiahli aspoň dolnú hranicu štátov Európskej únie, čo je okolo 0,9 % HDP. Preto navrhujem, aby sa vláda zaviazala, že bude zvyšovať výdavky na vedu a techniku aspoň o 0,1 % HDP ročne. V inom prípade nás vláda navrhovanými výdavkami na vedu a techniku stále tlačí do spoločenstva štátov lacnej pracovnej sily a nízkej životnej úrovne. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Jasovský.
G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k štátnemu rozpočtu na rok 2003, ktorý schvaľujeme v tejto Národnej rade. Považujem to za veľmi významný dokument, ktorý ovplyvní budúcnosť občanov tejto krajiny minimálne na jeden rok s tým, že vytvorí predpoklady do budúcich rokov vládnutia novej Dzurindovej vlády. Chcem však povedať, že vo svojom vystúpení sa budem zaoberať len rozpočtovými kapitolami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Národného bezpečnostného úradu.
Na úvod však musím konštatovať, že navrhovaný rozpočet na rok 2003 je pre Slovensko ako celok absolútne neprijateľný a nezohľadňuje požiadavky, ktoré vyplývajú pre úspešné riadenie štátnych orgánov a vôbec pre prežitie občanov Slovenskej republiky. Vláda pokračuje vo svojej protiobčianskej politike a snaží sa predovšetkým ušetriť na úkor ľudských zdrojov. Na druhej strane vo svojich sférach, ktoré otvárajú dvere predovšetkým korupčným ambíciám, sa nehanbí zvyšovať rozpočtové prostriedky pravdepodobne za účelom, aby sa zo spoločného ešte viac rozdávalo ako doposiaľ. Preto sa pridávam k svojim predrečníkom a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok v takomto znení nepodporím. Moje rozhodnutie podložím konkrétnymi analýzami, určitými argumentmi a číslami, aby ste ma nemohli obviniť z prihrievania si politickej polievočky na úkor návrhu štátneho rozpočtu.
V prvej časti vystúpenia sa budem teda venovať rozpočtovým anomáliám na Ministerstve obrany Slovenskej republiky. Slovenská republika získala na ostatnom samite NATO v Prahe dlho očakávanú pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Politika v rezorte bezpečnostných síl by mala byť teda pre náš štát prioritou. Vláda mala pripraviť rozpočet tak, aby naplnila všetky slovenské záväzky voči bruselskej centrále vojenského paktu. Takto sa však vláda nespráva a návrh rozpočtu pre ministerstvo obrany je toho dôkazom. Vláda porušila prioritný záväzok naplniť finančné krytie pre ozbrojené sily v súvislosti na prístupové konanie do NATO vo výške 2 % ročného HDP. Návrh rozpočtu na rok 2003 pre ministerstvo obrany stanovuje celkové výdavky vo výške 21,67 mld. Sk. Ak vezmeme do úvahy štatistický ukazovateľ, že celkový hrubý domáci produkt na budúci rok sa odhaduje na 1 bilión 146 miliárd korún, jednoduchá matematická trojčlenka nám ozrejmí, že navrhované rozpočtové prostriedky dosiahnu úroveň 1,89 % HDP, to znamená o 11 % menej, ako sme sa zaviazali centrále NATO. Doteraz, musím konštatovať, že vláda Slovenskej republiky nepredložila a Národnej rade nedala na schválenie ani jeden rozvojový program v oblasti bezpečnosti aj s finančnou náročnosťou. Preto aj návrhy rozpočtov rezortu obrany, vnútra, hospodárstva, štátnych hmotných rezerv v oblasti výdavkov na obranu, prípadne spravodlivosti, v oblasti justičnej stráže, financií v oblasti colnej, nemôže Národná rada schváliť preto, že sme prijali ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu. Pri prerokúvaní Modelu 2010 a Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Národná rada Slovenskej republiky vzala tieto dokumenty len na vedomie, teda neschválila ich, s výnimkou vydeľovania rozpočtu pre rezort obrany od roku 2003 vo výške 2 % HDP. Teda všetky výdavky rezortu obrany a vnútra už v roku 2002, týkajúce sa rozvoja a modernizácie po platnosti zákona č. 227, mali byť schválené Národnou radou Slovenskej republiky. Keďže sa tak nestalo, sú to výdavky neodôvodnené a treba iniciovať i Najvyšší kontrolný úrad, aby to preveril. Potom by ani ministerstvo obrany nemuselo rušiť výberové konania pre informačné systémy, pretože nie sú podľa zákona finančne pokryté. Najhoršie je na tom to, že sú ohrozené prístupové programy pre NATO a Európsku úniu, takzvané partnerské ciele a schengenský informačný systém, nakoľko od 1. 5. 2002 ich výdavky nie sú pokryté rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, a teda vláda Slovenskej republiky uvádza partnerov do omylu a sama blokuje prístupové procesy do NATO a Európskej únie ako i samotné svoje programové vyhlásenie. Z toho, čo som prečítal, je zrejmé, že dochádza k porušovaniu ústavného zákona, a teda aj Ústavy Slovenskej republiky, čo bude viesť zrejme k tomu, že podáme podnet na preverenie týchto krokov. Skutočnosť, že Dzurindova vláda už dlhodobo klame slovenských občanov, je zrejmá. Neviem si však teda predstaviť, ako oklame Brusel, ktorému bude zhruba 1,4 mld. Sk v rozpočte pre armádu jednoducho chýbať. Toto je moja primárna výhrada k navrhovanému rozpočtu. Vláda nesplní svoje sľuby ani smerom k medzinárodným inštitúciám, v ktorých chce byť právoplatným a rovnocenným členom. Celkový návrh rozpočtu pre ozbrojené sily je poddimenzovaný. Z mojich slov pochopíte, že vyčlenené prostriedky na armádu nebudú postačovať na naplnenie programových téz vládnej koalície pre rezort obrany, ale ani na plnenie priorít ministerstva obrany a armády ako takej. Návrh rozpočtu pre ministerstvo obrany som ako člen branno-bezpečnostného výboru dostal ako utajený materiál. Sprvu som nechápal, prečo je materiál tajný. Po jeho preštudovaní však môžem vysloviť hypotézy, že utajenie je potrebné z dôvodu nekontrolovateľnosti plnenia záväzkov a i možnej korupcie pri presúvaní finančných súm v rámci rezortu z jednej oblasti do druhej. Je zrejmé, že pri takýchto transferoch sa otvárajú dvere pre defraudáciu a peniaze sa strácajú.
K uvedenému materiálu. Na strane 8 tajného materiálu v kapitole vyzbrojovanie sa konštatuje, že cieľom prezbrojovania je naplniť Model armády 2010 a armádu vyzbrojiť modernou výzbrojou a technikou. Zahrnutých je v nej osem priorít: 1.) informačné a komunikačné systémy, 2.) realizácia projektov Partnerské ciele, 3.) riadenie a velenie, 4.) sily vysokej pripravenosti, 4.) sily nižšej pripravenosti, 5.) dlhodobo rozvíjané sily, 6.) podporné a ostatné sily a po ďalšie ostatné projekty.
Na vyzbrojovanie armády sa navrhuje iba 2,4 mld. Sk. Táto suma je absolútne nereálna z hľadiska potrieb. Ako príklad uvediem priority zo strany 9 v podkapitole modernizačné programy pre vzdušené sily, ktoré, keby mali byť splnené aspoň na 60 %, navrhovaných 2,4 mld. by strávili ihneď. Matematika totiž nepustí. Len jeden rádiolokátor stojí pre programy vzdušných síl cca 500 mil. Sk. Modernizácia jedného zastaraného rádiolokátora 100 mil. Sk. Modernizácia lietadiel sa odhaduje na minimálne miliardu korún a modernizácia logistickej a letiskovej podpory na cca tiež 1 mld. Sk.
Sedliackym rozumom si môžeme spočítať, že priority pre vzdušné sily spotrebujú takmer 3 mld. Sk. A to sme neinvestovali ešte ani korunu do ostatných siedmich priorít, ktoré som tu citoval. Aký je teda reálny odhad navrhovateľov rozpočtu? Absolútne nezodpovedajúci realite. V tajnom materiáli v kapitole vyzbrojovanie nie sú okrem pozemných, vzdušných síl a ostatných modernizačných programov konkretizované žiadne navrhované zmeny v ostatných prioritách a ani ich finančné krytie. V kapitole vyzbrojovanie teda jednoznačne chýba konkrétne rozpracovanie jednotlivých priorít, ich finančné krytie, ale aby vôbec existovali nástroje na kontrolu ich realizácie. Spomínaná kapitola je všeobecná, nekonkrétna a nezodpovedá štandardnému návrhu rozpočtu pre rezort obrany štátu vo vyspelých demokratických krajinách.
V návrhu štátneho rozpočtu navrhovatelia používajú termíny, ktoré sú pre Slovenskú armádu jednou veľkou neznámou, taktiež sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády v časti obrana štátu a Modelom 2010. Napríklad na strane 9 v podkapitole modernizačné programy pre pozemné sily sa konštatuje, že programy budú zamerané na vybrané prvky automobilového parku. Neviem, čo znamená táto štylizácia. O aké konkrétne prvky pôjde. Čo bude teda armáda nakupovať v rámci automobilového parku a za koľko. V návrhu rozpočtu chýba to najpodstatnejšie, čo sa bude nakovať a koľko vyčlenili na to prostriedkov. V tej istej podkapitole sa konštatuje, že dôraz sa bude dávať na jednotky boja proti terorizmu alebo na sily vysokej pripravenosti. Takýto terminus technicus Slovenská armády ani legislatíva jednoducho nepozná. Tieto jednotky nie sú konkretizované ani v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky ako takých. A dokonca ani Model 2010 o nich vôbec nepojednáva. Aké jednotky chce teda tento navrhovaný rozpočet vytvárať, keď sa vláda zaväzuje naplniť priority Modelu 2010, ktorý vôbec o takýchto jednotkách nepojednáva! Vzniká tu teda jednoznačný rozpor medzi vládnym programom a návrhom rozpočtu na rok 2003.
Podľa programového vyhlásenia vlády sa majú vytvoriť špeciálne jednotky rýchleho nasadenia a strategickej dopravy. Rozpočet pritom pojednáva o silách vysokej pripravenosti, čo v zásade nie je to isté. Vládny program niečo sľúbil, ale v rozpočte na rok 2003 sa na to prostriedky nevyčlenili. Nehovoriac o tom, že táto ambícia opäť úzko súvisí so slovenskými prístupovými konaniami do NATO, takže táto organizácia si nanovo stanovila nového nepriateľa teroristov. Špeciálne jednotky teda nie sú v rozpočte finančne pokryté, ale ani vôbec definované.
Na strane 10 sa v kapitole operácie mimo územia štátu na tieto vojenské aktivity vyčleňuje len 33 mil. Sk. Skúsenosti z minulých rokov upozorňujú, že finančné krytie na operácie mimo územia štátu bolo spravidla nedostačujúce. Vždy sa museli hľadať dodatočné finančné prostriedky na pokrytie týchto aktivít, ktoré okrem iného tiež napomáhajú naše ambície o členstvo v NATO. Z rozpracovania tejto kapitoly nie je vôbec jasné, o aké konkrétne jednotky ide, aká bude príprava týchto jednotiek a ich rotácia. Nikto nevie, o čo konkrétne ide, len skutočnosť, že predkladatelia na to vyčlenili 33 mil. Sk, čo je podľa odborníkov menej než málo. V rozpočte musí byť presne stanovené, o aké jednotky ide, aby centrála v Bruseli mohla eventuálne s nimi počítať v nejakých vojenských operáciách.
Naši susedia Česko, Maďarsko a Poľsko, ktorí vstúpili do NATO skôr ako my, mali a doteraz majú pri zostavovaní rozpočtov vážny problém s finančným krytím záležitostí súvisiacich so zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Nikdy im nestačili prostriedky na krytie realizácie tohto zákona, ktorý platí aj na území Slovenskej republiky. Išlo prevažne o programy technického a manipulačného režimu s utajovanými dokumentmi, súvisiacimi s ozbrojenými silami. Pre našich susedov to boli neplánované miliardové výdavky na tieto účely. Navrhovatelia nášho rozpočtu s touto položkou počítali, nakoľko ju zaradili do tabuľkovej časti tajného dokumentu. Avšak v tabuľke sa objavila položka nula. Nevyčleniť ani korunu na túto problematiku je maximálne nezodpovedné a môže to vytvoriť vážne rozpočtové deficity pre obranu počas roku 2003, čo, ak sa stane, napokon opäť zaplatí najskôr občan zvyšovaním finančných nárokov na jeho životnú úroveň.
Na záver tejto kapitoly by som chcel zdôrazniť, že návrh rozpočtu na rok 2003 pre ministerstvo obrany je nekonkrétny vo vzťahu k stanoveniu nielen finančného krytia, ale aj realizácie priorít ministerstva obrany a obranné plánovanie a jeho aplikácia do rozpočtu je absolútne nepostačujúca. Rozpočet je nekontrolovateľný a imaginárny. Navrhované aké-také opatrenia zase nezodpovedajú reálnemu finančnému krytiu. Finančné krytie nezodpovedá obsahu, čo považujem za základný rozpor dokumentu. Nehovoriac o rozporoch s programovým vyhlásením vlády a s materiálom Modelu armády 2010. Preto neodporúčam prijať takto predloženú časť návrhu rozpočtu pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Ďalšou kapitolou, ktorou sa chcem zaoberať, je kapitola Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2003.
Nie je to tak dávno, čo predseda vlády Mikuláš Dzurinda predložil Národnej rade návrh programového vyhlásenia vlády. Aj napriek značným výhradám opozičných politikov, že ide o nekonkrétny vládny program, postavený na položení sľubov, ktoré nemôžu byť verifikované, ho vláda 78 hlasmi poslancov vládnej koalície v parlamente schválila.
Vláda vo svojom programe iba nasľubovala nesplniteľné opatrenia, aby opila občanov, že sa zodpovedne stavia k vážnym spoločenským neduhom. Nie je to však pravda a navrhovaný rozpočet pre ministerstvo vnútra na rok 2003 je toho dôkazom. Minister vnútra Vladimír Palko sľuboval vo svojom desatore, ktoré bolo zverejnené, ako bude vylepšovať pracovné podmienky slovenských policajtov a tým eliminovať vplyv organizovaného zločinu v slovenskej spoločnosti. Technické zdokonaľovanie, výkon ľudských zdrojov, systémové opatrenia, antikorupčné programy, vylepšenie vozového parku polície a tak ďalej, to boli všetko sľuby vlády, ktorá sa zaviazala investovať prostriedky do ochrany života a majetku občanov, teda do policajnej zložky.
Návrh rozpočtu na rok 2003 je však toho pravým opakom. V polícii chýbajú peniaze a najbližší rok aj chýbať budú. Policajtom nebudú valorizované platy, nedostanú nové osobné automobily, technické vybavenia a polícia bude opäť niekoľko krokov pozadu za organizovaným zločinom, čo napokon dokázala aj aktuálna kauza s Černákom, ktorého prepustili na slobodu, a polícia mu ponúkla ochranku, čo on vďačne a s úsmevom na tvári prijal. Zamyslite sa, vážení kolegovia, nad touto absurditou. Minister spravodlivosti Lipšic vykrikuje po celom Slovensku, že Černák je bosom podsvetia a že on ako minister ho dostane späť do väzenia a polícia údajne tomu istému človeku poskytne ochranu za peniaze daňových poplatníkov. Vláda teda vo svojom programe sľubuje, že posilní pripravenosť a akcieschopnosť policajných a ďalších bezpečnostných štruktúr na boj s terorizmom, vytvorí predpoklady na zriadenie koordinačného centra pre boj so zločinnosťou ako centrálneho národného kontaktného bodu, na výmenu informácií o vyšetrovacích prípadoch, pripraví legislatívne a organizačné podmienky na ochranu sudcov, prokurátorov, pracovníkov bezpečnostných a justičných orgánov a spolupracujúcich osôb, podieľajúcich sa na boji proti organizovanému zločinu, vytvorí legislatívne predpoklady na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, zabezpečí potrebné legislatívne a organizačné predpoklady na zriadenie a činnosť špecializovaného útvaru zloženého z vyšetrovateľov a kriminalistov PZ, ktorý bude úzko spolupracovať so špeciálnym prokurátorom a špeciálnym súdom a mnoho vecí, ktoré sa objavujú v tomto vládnom vyhlásení.
Predložený návrh rozpočtu pre ministerstvo vnútra naznačuje, že polícia bude aj v budúcom roku ekonomicky poddimenzovaná, čo otvára dvere mafii a korupcii v policajných zložkách. Minister ani navrhovatelia totiž nedokázali zabezpečiť pre rezort vnútra toľko financií, koľko je a bolo by potrebných na efektívne pôsobenie v slovenskej polícii.
Moje úvodné slová komentáru podložím v nasledujúcich chvíľach konkrétnymi číslami a vyjadreniami policajných odborárov, aby ste môj prejav nepovažovali len za prejav člena politickej strany. V porovnaní s rokom 2002 predstavuje zvýšenie rozpočtu len 5,126 %, čo je výrazne nižšie percento ako medziročný nárast inflácie. Kapitálové výdavky sú pritom rádovo nižšie o 300 mil. Sk ako v roku 2002. Tovary a služby ostávajú cenovo na úrovni roku 2002, pritom ceny energií budú stúpať o niekoľko desiatok percent. Na toto zvyšovanie návrh rozpočtu ministerstva vnútra nereaguje. Takisto odsun a zníženie výšky valorizácie platov policajtov na 5 % až do 1. 7. 2003 je v rozpore s programom. Všeobecne možno konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je v hlbokom rozpore s navrhovanou realitou, čo možno chápať ako vedomé klamstvo vlády na občanoch. Vízie ministra Palka o zmenách v polícii, o budovaní recepcií, skvalitnení služieb občanov, zvyšovanie počtu policajtov v uliciach a podobne sú v prípade takto navrhovaného rozpočtu pre rezort vnútra na rok 2003 skutočne len v polohe zavádzania verejnosti. Alebo môžu byť tiež znakom nekompetentnosti riadenia tohto rezortu, lebo vyčlenených 15,8 mld. pre ministerstvo vnútra jednoducho nestačí.
Po dôkladnej analýze nevyhnutných potrieb, ktoré neskôr verbálne rozvediem, berúc do úvahy výrazné zvyšovanie cien energií od 1. januára 2003, zmenu sadzieb DPH pre potraviny, reštrikčnú politiku vlády a celkový dopad týchto faktorov na ceny materiálov, pohonných hmôt, tovaru a služieb, je nevyhnutné zvýšiť navrhovaný rozpočet ministerstva vnútra. V bežných výdavkoch o 650 mil. Sk, v kapitálových výdavkoch o 300 mil. Sk, čo dohromady predstavuje zvýšenie 915 mil. Sk. V opačnom prípade bude pokračovať v rezorte vnútra všeobecný a už i navonok zjavný úpadok, čo si v konečnom dôsledku odtrpí zase len občan. Takisto to bude mať dopad aj na značný odchod príslušníkov Policajného zboru, ktorí už v súčasnosti prejavili snahu odísť z Policajného zboru. Navrhované zvýšenie o 915 mil. Sk je len snahou udržať rezort v polohe prežitia pri nevyhnutných nákladoch. Kapitálové výdavky odporúčam vziať na jednotlivé projekty, aby sa dosiahol efekt stabilizácie policajtov v Bratislave a v ďalších mestách. Odporúčam zvýšiť rozpočet na výstavbu bytov o 200 mil. a na nákup novej techniky pre Policajný zbor o 100 mil. Sk. V bežných výdavkoch je zvýšenie nevyhnutné na potraviny z dôvodu úpravy sadzby DPH, energie a plyn z dôvodu zvýšenia ich cien, na pohonné hmoty, nevyhnutné služby z dôvodu zvýšenia cien, opravy a údržby techniky z dôvodu zanedbaného stavu, zásobovanie spotrebným materiálom administratívneho charakteru. Treba dbať aj na proces scivilňovania policajtov. Pri realizácii 200 policajtov ročne môžu výdavky predstavovať cca 80 až 90 mil. Sk, s čím rozpočet vôbec neráta.
Aby ste môj prejav a kritiku nevnímali ako výsostne politickú zo strany opozičného poslanca a bývalého ministra, uvediem na podporu mojich hodnotení i názor policajných odborov, ktorý sprostredkoval ich predseda. Globálne zhodnotil rozpočet pre celý rezort ministerstva vnútra ako reštrikčný, to znamená, že táto reštrikcia sa priam dotýka aj Policajného zboru. Za najväčší problém policajní odborári považujú súvislosť s nárastom cien za energie, ktorý začne platiť už od 1. januára 2003. V nadväznosti na zvýšenie výdavkov na energie nemá Policajný zbor absolútne pokryté toto zvýšenie v navrhovanom rozpočte. Druhou háklivou záležitosťou bol plánovaný zvýšený príjem z pokút. Vláda týmto krokom prakticky núti policajtov, aby v čo najširšej miere vyberali od občanov pokuty, keďže sú to pre policajtov plánované príjmy. A ak nebudú naplnené plánované príjmy, musia byť úmerne krátené aj výdavkové časti rozpočtu. Takýto prístup je jednoznačne protiobčiansky a nevedno, ako si má polícia vylepšiť svoj pošramotený imidž u občanov, ale takou cestou určite nie. Ak má byť Policajný zbor úspešný v boji proti organizovanému zločinu, musí zdokonaliť svoje technické prostriedky a na to peniaze nie sú. Tento problém je dlhoročný a stále sa nerieši. Najmarkantnejším príkladom je zaostalý vozový park polície. V navrhovanom budúcoročnom rozpočte sa neráta s dostatočnými finančnými prostriedkami na obnovu vozového parku. V tejto kapitole policajtom chýba takmer 150 mil. Sk. Aktuálny problém je tiež mechanizmus skráteného vyšetrovania. V rámci tohto mechanizmu bola iba časť príslušníkov zaradená do zodpovedajúcich pracovných tried. Neboli pritom pokryté zvýšené nároky na prácu ľudí objemom mzdových prostriedkov. To znamená, že policajti dostali novú prácu, nové úlohy, avšak nedostanú na to finančné prostriedky. Ak to prepočítame, ide asi o 4 mil. korún na mzdách plus odvody. Samozrejme, policajní odborári kritizujú aj odloženie valorizácie platov príslušníkov v súvislosti so zvyšovaním cien energií, čo sa dotkne každého občana. No a nakoniec sa odborári Policajného zboru sťažujú, že pripravovatelia návrhu štátneho rozpočtu len z malej časti zohľadnili ich nároky a potreby. Aj tento názor odborára, že vláda brala predovšetkým ľuďom, aby vykryla svoje finančné schodky, svedčí o tom, že tento rozpočet je zle pripravený.
Dovoľte mi ešte niekoľko slov ku kapitole Národného bezpečnostného úradu na rok 2003. Rozpočet Národného bezpečnostného úradu patrí medzi kapitoly s relatívne nízkym nárokom na štátnu pokladnicu pre budúci rok 2003. Predpokladané výdavky spolu pre NBÚ sa navrhujú vo výške 304,9 mil. Sk. V porovnaní s rozpočtom ministerstva vnútra alebo obrany sú to malé sumy. To však neznamená, že s týmto návrhom rozpočtu sa dá súhlasiť. Chcem poukázať na niektoré jeho riziká.
Pripravovaný návrh rozpočtu pre kapitolu NBÚ na budúci rok nesie všeobecné charakterové znaky komplexného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Je chaotický, neprehľadný, nekonkrétny a neefektívny. Mám z toho dojem, že tam, kde navrhovatelia mohli ušetriť peniaze, jednoducho nešetria. Návrh rozpočtu NBÚ sa delí na bežné výdavky, kde je plánovaných 179, 9 mil., a kapitálové na úrovni 125 mil. Sk. Z bežných výdavkov tvoria mzdy, príjmy, nároky súvisiace s elektronickým podpisom a ostatné osobné vyrovnania 54,6 %, to je vyše 72 mil. Sk. Čiže výrazná časť navrhovaného balíka bude smerovať na platy súčasných zamestnancov NBÚ, ale aj budúcich, ktorí nastúpia na oddelenie pre elektronický podpis. Výška rozpočtu je zvýšená a ovplyvnená nárastom počtu zamestnancov v roku 2003 o 50 príslušníkov NBÚ pre elektronický podpis. Podľa mojich informácií z NBÚ je plánovaný stav plného počtu zamestnancov na elektronickom podpise 42 a nie 50. Z toho v tomto roku 2002 bolo prijatých už 22 ľudí. Matematika teda nepustí a z toho vyplýva, že NBÚ musí na oddelenie elektronického podpisu prijať ešte 22 zamestnancov v roku 2003. Keď rozpočtová kapitola uvádza 50 miest, nie je to pravda. Kapitolu mzdy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania možno teda pokojne znížiť o platové nároky pre 28 ľudí, ktorí už prijatí do NBÚ v súvislosti s elektronickým podpisom nebudú. Tento návrh, ale možný rozpočtový zámer sa premieta aj do podkapitol označených ako 611, 612, 615 a 616. Ide o tarifné platy, osobné platy, príplatky, vyrovnania a doplatky k platom, aj ďalšie platy. Mzdové nároky sú ovplyvnené počtom zamestnancov a prijímaním nových. Z našich zistení vyplýva, že ich bude zamestnaných jednoducho menej, ako sa navrhuje. Rovnaké skutočnosti ovplyvňujú aj ďalšiu samostatnú kapitolu 620 poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce. Nárast v tejto kapitole je opäť neodôvodnený, keďže zamestnancov bude menej. V týchto mzdových kapitolách mohli navrhovatelia ušetriť niekoľko miliónov korún.
Ďalšou nezrovnalosťou je návrh v kapitolách výdavkov v položke 710 obstarávanie kapitálových aktív. Moja výhrada sa týka nákupu osobných automobilov v roku 2003, do ktorého chce NBÚ investovať 2,5 mil. korún. NBÚ v súčasnosti vlastní cca 20 motorových vozidiel. Riaditeľ NBÚ volvo, ostatní riaditelia volkswagen passat a zamestnanci majú k dispozícií škody fabie. Na pôde NBÚ sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu kritizovala nízka efektivita využívania motorových vozidiel. Otázka teda znie, či je efektívne a potrebné nakupovať nové autá a či nepostačia už tie, ktoré sú k dispozícii. Skôr sa mi zdá, že tento navrhovaný nákup má slúžiť ako odmena vedenia úradu pre zamestnancov, ktorí získajú k dispozícii nové služobné motorové vozidlá. Dobre vieme, ako sa so služobnými vozidlami v bezpečnostných zložkách narába. Poslednou výstrahou môže byť zneužívanie služobných motorových vozidiel na dovolenkové účely príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky. V kapitole 710 sa ďalej pojednáva o získaní objektu v Brunovciach pre Národný bezpečnostný úrad. Ten by mal okrem iného slúžiť aj na rekreačné a rehabilitačné účely úradu. V čase inštitucionalizovania NBÚ je zbytočné zvyšovať rozpočet z dôvodu nákupu akéhosi rekreačného objektu. Myslím si, že časy socialistických rekreačných chát sa už pominuli. NBÚ sa musí zameriavať hlavne na technické a systémové dobudovanie a nie na nákup rekreačných stredísk. To sa môže realizovať o niekoľko rokov neskôr. Štát v tejto fáze nemá peniaze na sociálne slabé vrstvy obyvateľstva a NBÚ si na ich úkor ako daňových poplatníkov chce kúpiť a zrekonštruovať rekreačné stredisko. Rovnaká otázka sa vynára aj pri snahách o výstavbu novej budovy NBÚ v hodnote takmer 400 mil. Sk. Je síce pravdou, že súčasná budova staticky nevyhovuje, avšak ako výstavba novej súvisí s koncepciou úradu, v ktorej sa o tom vôbec nepojednáva, to si neviem predstaviť.
Na záver by som chcel upozorniť prítomných poslancov koalície i opozície, že čo sa týka kapitoly NBÚ, dajú sa v nej ušetriť značné finančné prostriedky, ktoré by mohli byť prerozdelené do problémových kapitol školstva, zdravotníctva alebo územnej správy. Avšak to by museli mať predkladatelia záujem. Preto vám dávam návrh a neodporúčam schváliť ani rozpočtovú kapitolu Národného bezpečnostného úradu v tomto predloženom rozpočte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)