J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa? Áno, chce položiť otázku alebo doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Zapnite mikrofón.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, mrzí má, že odpovedáte vy, a nie príslušný minister školstva, resp. tie ďalšie otázky príslušný minister dopravy, pretože táto situácia nevznikla dnes a nevznikla ani tohto roku, keď ste hovorili o prechode kompetencií a že je to komplikovaná záležitosť k 1. júlu. My všetci dobre vieme, že Rudňany s 3600 obyvateľmi a s 1100 Rómmi, so 6 národnosťami a 7 náboženstvami, ak by tam mal byť ešte Migračný úrad a mali by sa tam vystriedať mnohé iné osoby, s tým proste obec nemôže súhlasiť. Je tam veľké množstvo nevyužívaných budov po útlme v baníctve a základná škola má zmennosť, tak ako ste povedali. Dokonca, deti sa učia na chodbách. V tom je 140 detí v predškolskom zariadení. Je to neúnosná situácia, a tak ako aj odpovedá podpredseda vlády a súčasný minister dopravy ale hovorí, že dosiaľ nikto zo zainteresovaných a kompetentných pri riešení problematiky budovania školskej siete neponúkol žiadne riešenie, odpoveď je z 9. júla, ktoré by umožňovalo Železniciam Slovenskej republiky dodržať zákonný postup podľa § 45 zákona 92/1991 o majetku.

V čase, keď táto situácia vznikla a žiadal či okresný úrad, či obec, bolo tento majetok možné oddelimitovať ešte z ministerstva dopravy na ministerstvo školstva a mohli sme túto situáciu riešiť. Dnes vy ako minister financií viete, že po privatizácii alebo potom, ako sa železnice stali akciovou spoločnosťou, je to komplikovanejšie. Ale akým spôsobom, lebo hovoríte, že vo vláde by sa mohlo rozhodnúť. Ja viem, že kompletný materiál je na ministerstve vnútra, takisto je zrejme na ministerstve školstva, bude sa to týkať zrejme aj vás ako ministra financií. Akým spôsobom chcete do vlády a kedy chcete do vlády predložiť návrh, aby sa obec mohla vyjadriť? Táto nehnuteľnosť určite dnes nemá hodnotu 41 miliónov, ako píše pán minister dopravy, pretože je v schátralom stave a treba urobiť súdnoznalecký posudok. Prečo sa dodnes neurobil?

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Myslím si, že nie som pripravený odpovedať za ministra školstva, ale požiadam ho, aby vám dal písomnú odpoveď. Môžem len zo svojej pozície dodať, že počet žiadostí o prevody, ktoré mali predbehnúť prenos kompetencií, na ministerstve financií bol značný. Nevylučujem, že jedna z príčin, prečo sa, povedzme, aj táto vec nezrealizovala, ale to by som si musel overiť, pretože neviem, či taká žiadosť efektívne bola podaná, jedna z príčin mohla byť aj veľká záťaž, administratívna záťaž, ktorá bola spojená s náporom žiadostí. Ale požiadam pána ministra, aby vám dal písomnú odpoveď.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil poslanec Peter Bohunický ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi. Otázka znie: "Z akého dôvodu neboli v roku 2002 obciam v okruhu 30 km od Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice a 20 km od Atómovej elektrárne Mochovce vyplatené zákonom stanovené finančné prostriedky?"

Nech sa páči.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec,

táto snemovňa zákonom č. 560/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 254/1994 o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/2000 Z. z. a zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch zrušila zákonnú možnosť poskytnúť finančné prostriedky obciam v okolí jadrovoenergetických zariadení zo Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Pochopiteľne bola o tom rozprava, netreba sa k nej vracať, ale prostriedky z tohto fondu sú skutočne určené na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na riešenie zadného palivového cyklu, to znamená, na riešenie jadrového odpadu.

Obce však nevyšli skrátka, pretože zároveň bol zavedený nový miestny poplatok. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 560/2001, ktorý vyrubujú obce prevádzkovateľovi jadrovoenergetického zariadenia po skončení kalendárneho roka. Takže obciam podľa presne stanovených normatívov bude nimi vyrubený poplatok zaplatený z jadrových elektrární na začiatku roku 2003. Obsah tejto otázky, samozrejme, smeruje k veci, o ktorej asi bude aj pán poslanec ešte hovoriť, pretože aj na mňa sa obce obrátili, aj na vedenie Slovenských elektrární. Majú rozpracované stavby, na ktoré by potrebovali vlastne tieto prostriedky, aby mohli pokračovať v stavbách a podobne, preto som uložil vedeniu Slovenských elektrární, generálnemu riaditeľovi, aby vykonali právnu analýzu, akou formou môžu, či napríklad formou preddavkov, alebo iným spôsobom môžu už v priebehu roka poskytnúť jadrové elektrárne obciam podľa toho vyrubeného poplatku finančné prostriedky a celkovo ich potom zúčtovať na začiatku roku 2003. Akonáhle bude spätná informácia, dostanete aj tú informáciu, pán poslanec, ale v každom prípade ju dostanú obce priamo od vedenia jadrových elektrární. O výsledku ma bude generálny riaditeľ informovať, predpokladám, že v najbližších dňoch. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak pán poslanec Bohunický chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán predseda.

Pán minister, myslím si, že ten záver je veľmi dobrá správa pre samosprávu z toho dôvodu, že naozaj sa nechcú uchýliť k tomu, aby súd rozhodoval o už podaných výmeroch, pretože charakter miestneho poplatku, kde je správca obec, je naozaj taký, že nie za uplynulé obdobie, ale v uplynulom období. To znamená, že som rád, že jestvuje na ministerstve hospodárstva dobrá vôľa nájsť spôsob, či už preddavkom alebo nejakým iným spôsobom v kalendárnom roku 2002 tieto peniaze dať a zúčtovať ich za ten rok ešte v tomto roku, dajme tomu, alebo na začiatku roku 2003. Som veľmi rád a budem spolu s vami a obcami komunikovať s ministerstvom hospodárstva, aby sa tak urobilo aj so Slovenskými elektrárňami. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.Ja len potvrdzujem, akonáhle bude uzavretá právna analýza, o ktorú som požiadal vedenie Slovenských elektrární, o výsledku budete informovaný, pán poslanec. Zároveň je tam pokyn, aby priamo, pretože odštepné závody budú vlastne preplácať, takpovediac, na základe výmerov alebo faktúr, ktoré predložili obce v súlade so zákonom.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Záborská pre ministra zdravotníctva Romana Kováča. Otázka znie: "Ako chce ministerstvo zdravotníctva riešiť permanentné problémy transfúznych staníc s nedostatkom krvných derivátov i materiálnotechnickým zabezpečením?"

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa,

bol by som rád, keby som trošku spojil otázku č. 8 a otázku č. 3, pretože ony veľmi úzko spolu súvisia, a potom je tam ešte ďalšia otázka, neviem, či k nej dôjde. Jedným z hlavných problémov pracovísk transfúznej služby sú nevyriešené ekonomické vzťahy pri produkcii a distribúcii krvných prípravkov. Transfúzna služba pracuje na princípe návratnosti nákladov, to znamená, že distribuuje, resp. predáva krvné prípravky za ceny vykalkulované z nákladov, ktoré sú potrebné na nábor darcov, ich vyšetrenie a ostatnú starostlivosť, odbery krvi, vyšetrenia a spracovanie odobratej krvi, vrátane spotrebného materiálu, amortizácie techniky, energií a miezd pracovníkov transfúznej služby.

Tento systém sa napriek snahám pracovníkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a pracovníkov transfúznej služby nepodarilo zaviesť, aj keď náklady na produkciu krvných prípravkov a teda ceny krvných prípravkov sú vykalkulované. Zatiaľ však neboli vytvorené také podmienky, aby uvedený mechanizmus mohol fungovať napriek existujúcej legislatíve, podľa ktorej má ministerstvo financií vydať cenový výmer na krvné prípravky. My sme z ministerstva, z polohy ministerstva informovali nemocnice o vykalkulovaných cenách bez akejkoľvek záväznosti hradenia medzi jednotlivými nemocnicami, pretože nedošlo k dohode vo veci požiadavky transfuziológov. Pracoviská transfúznej služby, ktoré sú súčasťou nemocníc, teda musia zo svojho vlastného rozpočtu prakticky hradiť hemoterapiu iným nemocniciam. Naozaj to naráža na problém neochoty stanoviť cenu krvi ako liečebného prípravku s tým, že nám už nejde v tejto chvíli o krv ako samotnú matériu, ale predovšetkým o to množstvo práce a prípravkov i techniky, ktorá je potrebná na to, aby sa odber krvi spravil, ale ani toto nemáme stanovené. To je jeden okruh problémov.

Druhý okruh problémov prišiel nedávno pri schvaľovaní Zákonníka práce, ktorý ukladá nemocniciam s transfúznym oddelením úhradu mzdy darcom, ktorí majú nárok na deň pracovného voľna v súvislosti s darovaním krvi. V predchádzajúcom Zákonníku práce túto povinnosť mal zamestnávateľ, dnes súkromní zamestnávatelia jednoducho žiadajú uhradiť túto mzdu z prostriedkov nemocníc a vzniká veľmi zložitá situácia, pretože na jednej strane nemáme stanovenú cenu krvi, teda nemá ako vykalkulovať jedna nemocnica druhej nemocnici túto krv a vlastne náklady sa nám zvyšujú ešte o náklady na mzdách. Mali sme kvôli tomu osobitné stretnutie s pánom ministrom Magvašim, pretože podľa jeho názoru nie je možné upraviť Zákonník práce späť do podoby, aká bola, aby sa uhrádzali náklady na mzdy a hľadáme riešenie pravdepodobne viac zdrojovým financovaním pomocou Fondu nemocenského poistenia, Fondu zdravotného poistenia, ktoré by dokázali tieto náhrady zaplatiť. To je druhý problém.

A teraz k problematike samotných krvných derivátov, resp. ich spracovania. Rovnako ako problém krvi a transfuziologickej služby, aj problém krvných derivátov a technické zabezpečenie súvisiace s produkciou týchto derivátov alebo komponentov, z ktorých sa potom krvné deriváty vyrábajú, je otázka predovšetkým ekonomická. Riešením by bolo vyčlenenie účelových finančných prostriedkov, ktoré sú v tejto chvíli vykalkulované asi vo výške 190 mil. korún a tieto prostriedky boli vyčlenené pôvodne v problematike riešenia plazmoforézy ako celku, ktorý bol pripravený na financovanie realizáciou úveru prostredníctvom Rozvojovej banky Rady Európy. Žiaľ, tento projekt nie je schválený a nie je dotiahnutý do konca predovšetkým preto, že technická komisia z Rozvojovej banky Rady Európy pri návšteve Slovenskej republiky v marci tohto roku žiadala odložiť tento program vzhľadom na to, že na produkciu a komplexné využitie krvnej plazmy vypracúvajú, teda táto technická komisia, osobitný program, ktorý potom predloží na posúdenie Slovenskej republike a ak s ním bude Slovenská republika súhlasiť, mohol by byť zaradený v rámci rozpočtu na rok 2003. Samozrejme, bude takto realizovaný len za predpokladu, že Slovenská republika prijme úver na tento projekt, prijme úver od Rozvojovej banky Rady Európy. Dovtedy, kým sa tento program nezrealizuje, budeme riešiť problémy z prostriedkov, ktoré plynú do nemocníc vykonávajúcich túto činnosť prostredníctvom systému zdravotných poisťovní s tými nepríjemnosťami, o ktorých som hovoril, že nemocnica, ktorá produkuje krv a krvné deriváty, ich vlastne produkuje za svoje peniaze, ktoré má zo svojej činnosti zo zdravotných poistení v prospech iných nemocníc, ktoré využívajú vlastne zadarmo prácu inej nemocnice. Ďakujem, skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslím si, že ukázala aj to len časť problémov, ktoré sú v transfúznej službe. Myslím si, že je neefektívne, keď na Slovensku existuje 52 transfúznych staníc, z ktorých každá vyrába všetky výrobky, všetky komponenty, ktoré sa týkajú transfúznej služby, a pritom ani jedna z týchto staníc pri náročnejšej operácii nie je sebestačná a je odkázaná na inú nemocnicu, tak ako ste to aj vy hovorili. Chcem sa spýtať, či ministerstvo nechcelo nasledovať niektoré vzory zo zahraničia, kde je transfúzna služba centralizovaná, a to v spolupráci s Červeným krížom, kde celá transfúzna služba so všetkými kompetenciami je na Červenom kríži pri nábore darcov, odberov, spracovania krvi aj distribúcie. Myslím si, že je to efektívne a v Rakúsku, vo Švajčiarsku a aj v mnohých ďalších krajinách sa to osvedčilo a myslím si, že by to odbremenilo aj priamo rezort zdravotníctva a prípadne nemocnice. Nehovoriac o tom, že taký kvázi pilotný projekt existuje aj na Slovensku, lebo pokiaľ som informovaná, tak vo Fakultnej nemocnici akademika Dérera je transfúzne oddelenie alebo transfúzna služba, ktorá pracuje v spolupráci s Červeným krížom, zamestnanci aj nemocnice, aj Červeného kríža robia na jednom pracovisku. Čiže chcem sa spýtať, či s týmto nepočítame aj my. A ak viete odpoveď, alebo ak môžete povedať odpoveď pána ministra Magvašiho, prečo nie je možné novelizovať Zákonník práce, pretože bezpríspevkové darcovstvo týmto pádom stráca absolútne zmysel. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne za otázku. Ona trošku načiera aj do tej poslednej otázky, ktorá bola položená. Je taká pravda, že transfúzna služba je dnes roztrieštená do 52 pracovísk. Koncepcia ráta s tým, že by sa krv spracúvala, vyšetrovala na 14 vybraných pracoviskách, takú nám predložili hlavní odborníci z oblasti transfuziológie.

Rád by som odpovedal aj na podotázku, ktorá sa týka problematiky zapojenia Červeného kríža priamo do odberu krvi, teda do tej časti transfuziologickej služby. Táto otázka naráža u nás na vážny legislatívny problém, pretože máme v legislatíve stanovené, že akýkoľvek zdravotnícky úkon, a nepochybne je zdravotníckym úkonom aj odber krvi, môže vykonávať len zdravotnícke zariadenie. To je vo všeobecnosti prijatá zásada. Červený kríž zas nechce prijať zmenu svojho postavenia a nemôže ani prijať z hľadiska medzinárodného pôsobenia, nemôže prijať na zdravotnícke zariadenie a z tohto dôvodu to vlastne legislatívne nemôže vykonávať. Preto aj ten experiment, ktorý je na Kramároch, sa robí tak, že je tam vždy kombinácia pracovníka nemocnice a Červeného kríža, pretože právne zodpovedný podľa našej legislatívy je pracovník zdravotníctva, ktorý je pracovníkom zdravotníckeho zariadenia, a to je kompetentné na tieto zdravotnícke výkony.

Takže odpoveď je takáto. My sme hľadali riešenie, akým spôsobom dostať vlastne Červený kríž do polohy, že to môže robiť a nie je zdravotníckym zariadením, ale nedá sa to, skutočne sa to nedá, pretože by sme tým otvorili priestor, ktorý by bolo dobré mať uzavretý. Naozaj nemôžeme povoliť, aby zdravotnícke výkony robilo nezdravotnícke pracovisko. V tom momente, keby sme to povolili Červenému krížu, nastáva problém rovnosti príležitostí a uchádzali by sa iné nezdravotnícke organizácie o výkon zdravotnej starostlivosti aj v iných oblastiach, nielen v oblasti transfuziológie. Takže tam vzniká naozaj problém a malo by to potom dosah na iné pracoviská. My sme dokonca niektoré pracoviská, ktoré pracovali, ako viete, boli to oblasti genetického vyšetrovania, niektoré pracoviská, ktoré boli kedysi pracoviskami Slovenskej akadémie vied a poskytovali zdravotné služby pre zdravotníkov, my sme im museli zrušiť tieto služby, prestať financovať na podklade kontroly, ktorá bola urobená Najvyšším kontrolným úradom a museli sme počkať, kým si toto pracovisko nezíska štatút zdravotníckeho pracoviska, potom sme im mohli zasa zadať tieto práce.

Čo sa týka odpovede pána ministra Magvašiho, nechcem hovoriť zaňho, ale poviem zmysel toho, čo sme v tomto rozhovore skonštatovali. Nie je možné uplatniť náhradu mzdy v podniku, ktorý ju chce, je to súkromný podnik, a chce získať náhradu mzdy od zdravotníctva. Vonku je to tak a dnes sa náš Zákonník práce pohybuje podľa noriem, ktoré sú známe, povedzme, v Nemecku, že to je vôľa podniku, či si uplatní, alebo nie a je jeho prejavom sociálnej politiky, že si takúto náhradu mzdy neuplatňuje. A keď idete von a rozprávate sa so šéfmi veľkých podnikov, tak oni to predkladajú ako svoje obrovské pozitívum, povedia vám fakt, že z ich podniku je toľko a toľko dobrovoľných darcov krvi a oni za nich nepýtajú žiadnu náhradu za to, že sa zúčastnili na odbere, za ušlý, teda pracovný zisk. A chápu to ako súčasť svojej sociálnej politiky.

My by sme tiež radi zmenili spoločenskú klímu u nás v tom zmysle, že by sa to chápalo ako niečo, čo je pozitívne, čím by sa ten podnik mohol chváliť, že takto postupuje. Žiaľ, tie praktické skúsenosti, ktoré máme po uvedení Zákonníka práce, sú také, že už sa objavujú požiadavky, najmä je to z malých podnikov, darcovia krvi z tých veľkých podnikov, tak tam nie sú žiadne problémy, ale zo Železníc je to možné. Takže my naozaj hľadáme takú metodiku, že do Zákonníka práce nezasiahnuť, pretože ten je v tejto oblasti konformný so zákonníkmi práce iných krajín, ale hľadať iné riešenie ako získať finančné zdroje. Opakujem znovu, to riešenie sa ukazuje prostredníctvom nemocenského poistenia, možno prostredníctvom zdravotného poistenia. Vieme urobiť množstvo takých opatrení, ktoré sa však netýkajú zásahu do tohto pracovného práva, ale nájdeme to riešenie v oblasti niekde sociálneho práva. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Klemens ministrovi Magvašimu. Bude odpovedať minister František Hajnovič. "Pán minister, spravte odpočet práce rezortu práce a sociálnych vecí za 4-ročné obdobie pod vaším vedením."

F. Hajnovič, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Musím povedať, že je to veľmi ťažká otázka a ja by som chcel požiadať pána poslanca, nielen preto, lebo tu odpovedám za pána ministra, ale pán minister ma požiadal, aby som tlmočil stanovisko, že problematika, ktorou sa zaoberá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je veľmi široká a dostanete písomné, podrobné písomné hodnotenie činnosti rezortu, tak ako to požadujete. Chcel by som tiež povedať, a to už hovorím za seba, že vláda pripravuje odpočet z plnenia programového vyhlásenia a každý z ministrov dostal za úlohu pripraviť podklady na tento odpočet, a preto by som vás chcel upriamiť aj na túto možnosť. To znamená, že pán minister bude dávať podklad na hodnotenie plnenia programového vyhlásenia, a to bude ďalší zdroj informácií o tom, čo sa urobilo na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak môžem požiadať o takúto toleranciu v odpovedi na vašu otázku.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vám ďakujem za odpoveď a ja si vydiskutujem danú problematiku s pánom ministrom Magvašim. Veľmi pekne vám ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ivanovi Miklošovi. Odpovedať bude minister István Harna. Otázka znie: "Ste stotožnený s odpoveďou na môj list vo veci objektu Železníc Slovenskej republiky na účely školy v Rudňanoch? (list došiel 9. 7. 2002 do Národnej rady Slovenskej republiky)"

Pán Harna, nech sa páči.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa,

dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií odpovedal na vašu otázku.

Vážená pani poslankyňa, aj keď môj list č. 1348/M-2002 z 9. 7. tohto roku podpísal v mojom zastúpení štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Faktor, oznamujem vám, že s jeho obsahom sa plne stotožňujem. Školiace stredisko v Rudňanoch je majetkom štátu v správe Železníc Slovenskej republiky, a nie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Železnice Slovenskej republiky sú zriadené podľa osobitného zákona Národnej rady Slovenskej republiky a nakladanie s majetkom štátu v správe Železníc Slovenskej republiky je v kompetencii štatutárnych orgánov Železníc Slovenskej republiky. Prevody investičného majetku Železníc Slovenskej republiky vykonávajú podľa § 45 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a to odplatne najmenej za hodnotu určenú znalcom. Bezodplatný prevod, tak ako to navrhuje starosta obce Rudňany, by bol na ťarchu hospodárskeho výsledku Železníc Slovenskej republiky a jeho dosah je vyčíslený na cca 41 mil. Sk. Daňové zákony a zákony o hospodárení s majetkom štátu v správe podnikateľských subjektov neumožňujú Železniciam Slovenskej republiky vykonať bezodplatný prevod majetku štátu na obec ani vo verejnom záujme. Obec ako zriaďovateľ školy si môže v prípade nedostatku investičných prostriedkov na kúpu objektu tieto prenajať. S takýmto postupom Železníc Slovenskej republiky predbežne súhlasia. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: (Poslankyňa nehovorila do mikrofónu - začiatok zachytený nepresne.)

Pán minister Harna nie je minister, ktorému bola otázka položená, preto nemôže zodpovedať otázku, ktorú by som položila. Bohužiaľ, tak ako v prvej odpovedi konštatujem, že vo veci aj ministerstvo, ktoré bolo kompetentné ešte v čase, keď Železnice Slovenskej republiky neboli akciovou spoločnosťou, ale bol to štátny podnik, mohli v tejto veci konať. Tak ako som povedala, dnes hodnota majetku, ako sa uvádza v liste, v žiadnom prípade nie je 41 mil. korún, a tak by hospodárska ťarcha v hospodárskom výsledku železníc bola takáto vysoká. Preto sa chcem spýtať a bola by som rada, keby ste tlmočili moju otázku, prečo do dnešného dňa Železnice Slovenskej republiky na nevyužívaný objekt nedali urobiť súdnoznalecký posudok jeho súčasného stavu a prečo sú schopné dotovať tento nevyužívaný objekt v letnom období možno 200 000, opačne v letnom období 200 000, v zimnom asi 400 alebo 500 000, pretože treba temperovať objekt. Objekt je totálne zničený a treba doňho investovať. Kedy ministerstvo alebo Železnice Slovenskej republiky dajú ponuku obci alebo dnes vyššiemu územnému celku, ktorý už je kompetentný vo veci školstva komunikovať, ponuku na odpredaj 3, 4, 5, 6 mil. korún, alebo koľko tá hodnota objektu je. A aby bola skutočne zabezpečená primeraná výučba pre deti v tejto obci, kde nejde len o rómske deti a nejde len o riešenie problému Rómov, ale ide aj o riešenie problému detí zo všetkých rodín, ktoré sú v obci. Bola by som veľmi rada, keby ministerstvo v spolupráci so železnicami urýchlene urobili všetky kroky na naplnenie zákona o prevode majetku alebo odpredaji.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Budem tlmočiť otázku pani poslankyne pánu podpredsedovi vlády Miklošovi. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil poslanec Jozef Klemens ministrovi Koncošovi. Odpovedať bude László Miklós. "Pán minister, spravte odpočet práce rezortu pôdohospodárstva za 4-ročné obdobie pod vaším vedením."

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pozerajúc sa na hodinky, možno by som sa mal najskôr spýtať, či to mám naozaj prečítať, pretože sú to štyri strany, sú tu štyri strany odpočtu, takže by som to odovzdal.

J. Migaš, predseda NR SR: To záleží od toho, či pán poslanec Klemens, ktorý položil otázku, súhlasí s tým, aby sa to vybavilo takouto formou. Pán poslanec Klemens.

J. Klemens, poslanec: Pán minister, ďakujem vám. Môžete mi to odovzdať písomne. Danú problematiku si vydiskutujem s ministrom pôdohospodárstva. Ďakujem vám pekne.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyne, páni poslanci, končím bod hodina otázok.

 

(Pokračovanie rokovania o 15. 06 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci. Končím bod Hodina otázok. Chcem vás informovať, že budú nasledovať interpelácie a po ukončení bodu Interpelácie by sme prerušili rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Čiže poprosím podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára, aby prišiel sem a viedol bod Interpelácie. Po interpeláciách prerušíme rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.

Pán podpredseda, nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada. V rokovaní budeme pokračovať

písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 7. júna 2002,

ktoré ste dostali ako tlač 1613. Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1613 nachádza. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Máme tu ešte členov vlády. Takže konštatujem, že nikto. Preto uzatváram možnosť. Pán poslanec, budíček bol ráno o šiestej, ale, samozrejme, ešte vám dám možnosť, ale končím možnosť sa prihlásiť písomne do rozpravy. Takže pán poslanec Köteles ako jediný vystúpi v rámci tohto bodu.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada. Na minulej schôdzi som interpeloval predsedu vlády aj vládu Slovenskej republiky, aby uverejnili štátne dotácie za minulé obdobie a štátne dotácie v rezorte pôdohospodárstva aj za obdobie 1994 a 1998. S ľútosťou som nútený konštatovať, že som nedostal odpoveď na túto interpeláciu, respektíve dostal som odpoveď, ale nie údaje. Z tohto dôvodu odporúčam, aby Národná rada odsúhlasila uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby boli všetky štátne dotácie uverejnené za minulé obdobie, respektíve za obdobie 1994 a 1998. Zároveň by som prečítal ešte jednu vetu z odpovedí pána premiéra. V súvislosti s dotáciami v pôdohospodárstve vám odporúčam obrátiť sa s uvedenou žiadosťou na ministra pôdohospodárstva. Uvedené informácie sú úplne v jeho kompetencii. To znamená, že náš premiér nemá na ministra pôdohospodárstva.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, číslo odpovede musíte povedať.

L. Köteles, poslanec: Sedem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Lebo tu máte asi osem interpelácií. Takže je to číslo sedem. To je jedna vec. Druhá vec, ak chcete, teda položili ste otázku, tak to budete musieť v druhom bode, aby ste na to dostali aj odpoveď. Takže ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďalším bodom programu sú

Interpelácie poslancov.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorním taktiež, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do tohto bodu. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do bodu Interpelácie.

Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, máte slovo. A ešte vystúpi pán poslanec Köteles a pani poslankyňa Sabolová.

M. Ftáčnik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia. Moja interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej republiky a ministerku pre správu a privatizáciu Národného majetku vo veci rozhodnutia Fondu národného majetku o privatizácii akciovej spoločnosti Hontherma Dudince. V roku 1996 sprivatizovala SPA NÓVUM spoločnosť SPA NÓVUM 67 % akcií Honthermy, akciová spoločnosť za zhruba 68 miliónov Sk. Uhradila 29 miliónov, z toho 15 miliónov úverom zo Všeobecnej úverovej banky vo zvolene a 14 miliónov zo sprostredkovania pacientov. Úver z VÚB bol splatený iba vo výške 11,5 milióna, ostatné musel nový manažment uhradiť podľa záložnej zmluvy. SPA NÓVUM vzniklo 4. 10. 1995, ale záväzný podnet na privatizáciu bolo potrebné predložiť do 7. 7. 1995. Ing. Pavel Jóža, švagor ministra Zlochu bol v tom čase štatutárom nielen v SPA NÓVUM, ale aj v zamestnaneckej akciovej spoločnosti SPA TOUR, ktorá bola odporúčaná ministerstvom pre správu a privatizáciu ako najvhodnejšia pre privatizáciu Honthermy, akciovej spoločnosti, Dudince. Z privatizačnej zmluvy vyplynula povinnosť privatizéra emitovať zamestnanecké akcie, čo sa v skutočnosti nestalo, preto v roku 1999 Fond národného majetku odstúpil od zmluvy od SPA NÓVUM. Žiaľ, iba v tomto bode, nakoľko práve spôsob privatizácie bol vhodnejší na napadnutie, no Fond Národného majetku sa rozhodol týmto spôsobom. Na Krajskom súde Bratislava k dnešnému dňu prebieha súdne konanie SPA NÓVUM proti Fondu národného majetku, kde SPA NÓVUM žaluje Fond národného majetku za neoprávnené odstúpenie od zmluvy. Súdny spor sa vlečie už tretí rok. Pojednávať sa začalo až v roku 2001. Doteraz bolo sedem pojednávaní bez toho, aby bolo rozhodnutie s tým, že súd mal informáciu, že strany sa chcú mimosúdne dohodnúť. Na to nasleduje privatizácia, respektíve rozhodnutie o privatizácii Fondom národného majetku, ktoré už bolo rozhodnuté, a ja by som v tejto súvislosti chcel predsedovi vlády a ministerke pre správu a privatizáciu položiť niekoľko otázok. Rozhodnutie o privatizácii bolo v prospech spoločnosti, ktorá má sídlo v Luxemburgu, jej názov je D´searcle investment holding group SA a ja sa pýtam, ako je možné, že firmu Hontherma so základnými imaním 100 miliónov Sk s predpokladanou cenou 500 miliónov Sk s ročným obratom 146 miliónov korún, ktorá napríklad v roku 2001 vyplatila na investície 9 miliónov Sk a na opravy a údržbu ubytovacích a liečebných prevádzok vyše 12 miliónov, sprivatizovala za 22 miliónov korún táto luxemburská firma, ktorej deklarované základné imanie nie je v prepočte ani 10 miliónov Sk.

Druhá otázka. Ako je overená Fondom národného majetku bonita a obchodné meno privatizujúcej firmy. Aké sú záruky, že táto firma nebola vytvorená iba účelovo, aby nakoniec získaný privatizovaný majetok predala tej pôvodnej spoločnosti SPA NÓVUM, o ktorej som hovoril.

Po tretie, ako je riešené to, aby privatizujúca firma, luxemburská firma nebola použitá iba ako krytie reprivatizácie pôvodným privatizérom, s ktorým Fond národného majetku v roku 1999, ako som spomínal, od privatizačnej zmluvy odstúpil pre neplnenie v nej obsiahnutých záväzkov.

Po štvrté, ako je možné, že kúpele s vynikajúcimi terapeutickými výsledkami sprivatizuje firma, ktorá nemá žiadne skúsenosti v oblasti balneológie a rehabilitácie.

Po piate, aké deklaroval nový privatizér rozvojové programy akciovej spoločnosti Hontherma Dudince, ako zabezpečí napríklad pokrytie obložnosti liečebných ústavov pacientmi slovenských zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Čo chce urobiť nový privatizér pre rozvoj regiónu Krupiny a udržanie pracovných miest v tomto kúpeľnom zariadení s 303 zamestnancami.

Toľko moje otázky, ktoré, samozrejme, odovzdám písomne a očakávam odpoveď od predsedu vlády a ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku v zákonom stanovenej lehote. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Köteles.

Nech sa páči, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. V zmysle rokovacieho poriadku interpelujem vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle uznesenia vlády č. 361 z 10. apríla z roku 2002 uverejnila všetky štátne dotácie, ktoré boli poskytnuté v minulom období, respektíve v období od roku 1994 až 1998.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná je pani poslankyňa Sabolová.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri. Niekoľko interpelácií. Budem sa snažiť ich predniesť krátko, podrobnosti môžem uviesť potom v písomnej forme. V prvom rade veľmi čerstvo som dostala list - odpoveď 7. júla od pána ministra zdravotníctva, ktorý ma neuspokojuje, a preto ho interpelujem vo veci neštátneho zdravotníckeho zariadenia gynekologickej ambulancie MUDr. Holešu v Pavlovciach nad Uhom. Odpoveď na môj list z 24. mája 2002, kedy som žiadala ministerstvo, žiadala som krajského štátneho lekára, zároveň aj poisťovne a komoru o prešetrenie vecí neumožnenia poskytovať gynekologickú zdravotnú starostlivosť v tomto zariadení. Pán minister mi odpovedal, že ministerstvo požiadalo o urýchlené vykonanie kontroly s uložením nápravných opatrení, o výsledku ma budú informovať možno v budúcom volebnom období, pretože po mesiaci som dostala veľmi krátku odpoveď a, bohužiaľ, mám pocit, že kroky ani krajského štátneho lekára, ani ministerstva v tejto veci neviedli k vysporiadaniu veci po celom roku, a preto vás pán minister interpelujem a žiadam, aby ste zabezpečili nápravu, aby zdravotníci, lekári, ktorí majú riadne povolenú licenciu, nemali takéto problémy, ako je príklad tohto zdravotníckeho zariadenia. Vy veľmi dobre viete, pán minister, že som upozornila na to, že v neštátnom zariadení doktora Holešu som našla osobne a dokumentovala som aj fotografickým materiálom oznam v prípade, že nebudete súhlasiť s cenníkom poskytovaných služieb v tomto zariadení, pričom gynekologické ambulancie majú kapitáciu - nevstupujte do tohto zariadenia. Nehnevajte sa, ak v takejto veci nekoná promptne kompetentný orgán, myslím si, že žijeme, neviem v akom štáte.

Druhá záležitosť je a nebudem ju čítať, bude predložená aj interpelácia, len veľmi krátko na pána predsedu vlády, a ide o prerozdelenie prostriedkov pre hospicovú starostlivosť. Ja som pánu premiérovi napísala list, kde ho žiadam o preverenie vecí a zabezpečenie nápravy, pretože prerozdelenie finančných prostriedkov podľa kategorizácie záväzných ukazovateľov ministerstva financií pre štátny rozpočet na rok 2002 25. januára určili tieto prostriedky na výstavbu hospicov z výnosu lotérií a iných podobných hier vo výške 20 miliónov. Podľa mojich informácií do marca mali byť predložené žiadosti. Boli vypracované kritériá, ktoré jasne hovorili, že nemajú byť poskytnuté na prevádzkové náklady, majú preukázať viaczdrojovosť financovania, musí sa zhodovať s princípmi paliatívnej starostlivosti a tak ďalej a tak ďalej píšem v liste, aby som vás nezdržiavala. Potom v apríli boli zmenené kritériá a boli poskytnuté prostriedky vo väčšej miere pre nemocnice, ktoré sme nazvali s pomlčkou hospic. Boli poskytnuté prostriedky na automobily, boli prostriedky poskytnuté pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré v mnohom nespĺňajú hospicovú starostlivosť, pretože nemajú lekára, ktorý bude poskytovať túto činnosť, skôr ide mnohokrát o geriatrickú starostlivosť, nie o hospicovú starostlivosť. Boli poskytnuté prostriedky na dovybavenie prístrojmi, ktoré sú kontraindikatívne v paliatívnej medicíne, a preto z tohto dôvodu vás žiadam, pán predseda vlády, o urobenie nápravy a vysporiadanie týchto prostriedkov.

A ešte jedna krátka interpelácia na pána ministra hospodárstva, ide o poskytnutie prostriedkov v rámci cestovného ruchu na požiadavky obce Herľany a aj samotnej Vysokej školy technickej na gejzír v Herľanoch, kde je to unikátna, európsky významná prírodná pamiatka a myslím si, že tak ako minulého roku ministerstvo neposkytlo prostriedky na záchranu národnej prírodnej pamiatky, herliansky gejzír, žiadala by som, aby sa o tejto veci, takejto unikátnej, aj keď je na druhej strane republiky, kde prostriedky plynú veľmi v malom množstve, zaujímali viac a požiadavke, ktorú určite obec, škola zaslala a zašle ministerstvu hospodárstva, venovali viacej pozornosti. Podrobnosti a prílohy uvediem potom v písomnej forme mojej interpelácie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v bode Interpelácie, preto vyhlasujem tento bod programu za skončený a zároveň prerušujem dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

Takže dovidenia, stretneme sa zajtra tu v Národnej rade.