Štrnásty deň rokovania
61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. júla 2002 o 9.00 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, je grémium, rokovanie začneme o 9.30 hodine.
(Po rokovaní poslaneckého grémia pokračovalo rokovanie 61. schôdze NR SR o 9.30 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 14. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasť na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Bajan, Drobný, Gajdoš, Klemens, Kujan, Petrák, Rusnáková, Sopko, Suchár, Šepták, Tuchyňa, Volf a Maňka. Za zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Belohorská, Hamžík, Keltošová a Šebej.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať bodom
Súhrnná správa o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2001 a aktualizácia na rok 2002.
Správu vlády máte predloženú ako tlač 1553 a spoločnú správu výborov ako tlač 1553a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády správu uvedie minister zdravotníctva pán Roman Kováč. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za rok 2001 a aktualizáciu na rok 2002. Materiál bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý navrhol zmeniť harmonogram a formu predkladania súhrnnej správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám podľa plnenia krátkodobých a dlhodobých cieľov. Túto požiadavku plne akceptujem.
K návrhu zmeniť legislatívnu úpravu na zmenu organizácie Rady Protidrogového fondu s cieľom zrovnoprávniť zástupcov štátneho a neštátneho sektora chcem poukázať, že podľa súčasnej právnej úpravy zákona o Protidrogovom fonde č. 381/1996 Z. z. má Rada Protidrogového fondu 15 členov, ktorých postavenie je rovnoprávne. Každý člen bez ohľadu na to, kým je do rady delegovaný, má pri hlasovaní o poskytnutí prostriedkov z fondu 1 hlas, ich členstvo je čestné a nezastupiteľné. Požiadavku výboru môžem akceptovať a v prípade novelizácie zákona o Protidrogovom fonde budem iniciovať zvýšenie počtu zástupcov z občianskych združení v rade fondu.
Vážení prítomní, koniec roku 2001 sa niesol v znamení boja proti terorizmu. Väčšina politických, vojenských a policajných medzinárodných aktivít bola zameraná na boj proti terorizmu. V oblasti boja proti drogám sa začal zdôrazňovať význam potierania medzinárodného obchodu s drogami ako hlavného financovateľa teroristických aktivít. Drogová kriminalita patrí medzi tie, ktorým je nutné venovať sústavnú pozornosť, pretože jej následky sa prejavujú vo všetkých oblastiach života a presahujú za hranice nášho štátu. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivity Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ktoré boli orientované aj do oblasti zahraničnej spolupráce. V ostatnom roku sa realizovala twinningová dohoda medzi Slovenskou republikou a Francúzskou republikou, ktorej cieľom bolo zlepšenie rôznych aspektov politiky Slovenska v boji proti drogám. Špecifickým cieľom twinningu bolo uplatňovanie účinnej politiky boja proti drogám založenej na globálnom prístupe rovnováhy medzi redukciou dopytu a redukciou ponuky v súlade s Európskym akčným plánom boja proti drogám.
Experti Európskej únie vyhodnotili aktuálne slovenské inštitúcie, zákony a vyhlášky vo vzťahu k očakávaniam Európskej únie. Zrealizovalo sa vzdelávanie zodpovedných zamestnancov všetkých rezortov s dôrazom na sociálnu prácu a prácu príslušníkov Policajného zboru. V súčasnosti sa zabezpečuje vytvorenie Experimentálneho nízkoprahového centra v Bratislave, ktoré bude zamerané na poskytovanie sociálnych služieb aktívnym užívateľom drog. Twinningová dohoda bola prínosom pre Slovenskú republiky jednak prenosom skúseností a poznatkov zahraničných expertov, ale i tým, že bola zmluvnými stranami i dostatočne finančne zabezpečená.
Za významnú udalosť v medzinárodnom meradle taktiež považujem aj skutočnosť, že sa Slovenská republika stala členom Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a prostredníctvom novozriadeného Národného monitorovacieho centra pre drogy sa už zapája do celoeurópskej politiky boja proti drogám. Užívanie drog, ale aj ich zneužívanie predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý bude pretrvávať dovtedy, kým bude o drogu dopyt. Hrozivý charakter obchodu s drogami, ktorý je nezanedbateľnou časťou organizovanej kriminality, neustále vzrastá. Je potrebné uvedomiť si jeho spojitosť s terorizmom, a to predovšetkým v súvislosti so zabezpečovaním finančných zdrojov. Práve nelegálne činnosti spojené s produkciou, distribúciou a predajom drog tvoria základ pre ďalšie "obchodné" operácie. Dostatočným dôkazom je činnosť teroristov majúcich svoje základne v Afganistane, ktorý je dnes označovaný za najväčšieho producenta ópia.
Základnou úlohou represívnych, ale aj iných inštitúcií v spoločnosti je spoločný postup voči dôsledkom teroristických akcií, resp. ich odhaľovanie skôr, ako môžu byť realizované, ale aj likvidovanie zdrojov financií. Boj proti drogám nemožno presunúť len do oblasti liečenia narkomanov a odstraňovania následkov drogových závislostí. Drogová kriminalita a jej dôsledky majú spoločenskú závažnosť prejavujúcu sa v oblasti organizovanej trestnej činnosti. Nie sú to len trestné činy, v ktorých priamo figurujú drogy. Súčasne zaznamenávame aj množstvo ďalších trestných činov, ku ktorých páchaniu vedie napr. snaha zaobstarať si prostriedky na nákup drog, alebo trestnú činnosť páchanú pod vplyvom omamných látok. Sú to negatívne dôsledky nielen z hľadiska celospoločenského, ale negatívne dôsledky najrozmanitejšieho charakteru, ktoré sa prejavujú aj v osobnom živote postihnutých osôb a ich okolia.
Z globálneho hľadiska na základe výskumov, vývojových trendov v 90. rokoch možno konštatovať, že miera drogovej závislosti populácie v rámci Európskej únie je zatiaľ vyššia v rozvinutejších krajinách. V integrujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy sa však prejavuje tendencia približovať sa k tejto úrovni. Platí to nielen pre konzumáciu drog, ale aj pre organizovanie ich výroby, ich distribúciu a predaj.
Možno uviesť trendy, ktoré sa prejavili v roku 2001:
1. Rástol celkový priemerný vek konzumentov, teda drogová scéna starne.
2. Stagnuje počet závislých osôb.
3. Konzumácia drog a drogový trh sa koncentruje predovšetkým do hlavných miest všetkých regiónov.
4. Rastie používanie syntetických drog.
5. Presadzuje sa polyzávislosť, to znamená, konzumácia iba jedného druhu drog je v súčasnosti skôr výnimkou.
Zvláštnym a nebezpečným fenoménom v oblasti šírenia drog je zavádzanie nových technológií v oblasti informácií, konkrétne informovanie cez internet. Touto cestou je možné šíriť informácie nielen o druhoch omamných látok, ale aj o spôsobe ich použitia a dostupnosti. Ako protiklad je nutné podporiť vytváranie webových stránok, ktoré by vysvetľovali škodlivé následky užívania drog a poukazovali na hrozbu, ktorá môže vzniknúť.
Napriek týmto novým fenoménom je nutné aj naďalej venovať pozornosť mladej generácii, ktorá najmä nevedomosťou o následkoch užívania drog prepadá tejto novodobej závislosti a v snahe získať drogu často pácha trestnú činnosť. Preto je nutné zintenzívniť preventívne aktivity realizované v školách a zaoberať sa voľnočasovými aktivitami detí, najmä v období prázdnin.
Vážení prítomní, predkladaný materiál bol vypracovaný v spolupráci s rezortmi zastúpenými vo Výbore ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Pevne verím, že pre úlohy, ktorými bol aktualizovaný Národný program boja proti drogám na rok 2002, budú vytvorené adekvátne podmienky na ich bezproblémovú realizáciu, pretože my všetci si musíme uvedomiť, že drogový problém sa stal súčasťou nášho života a je nevyhnutné neustále vyvíjať aktivity na jeho eliminovanie. Ďakujem, pán predseda, skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Poprosil by som podpredsedníčku výboru pre zdravotníctvo poslankyňa Annu Záborskú, aby podala správu o výsledky prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu k Súhrnnej správe o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2001 a aktualizáciu úloh na rok 2002.
Predseda Národnej rady pridelil túto správu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výboru pre zdravotníctvo a výbor pre zdravotníctvo určil ako výbor gestorský.
Výbor pre obranu a bezpečnosť navrhol Národnej rade zobrať správu na vedomie. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade Súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrhy na jeho aktualizáciu na príslušný rok podľa uznesenia Národnej rady. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo správu prerokoval a ako gestorský výbor odporučil prijať uznesenie takéhoto znenia:
"A. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2001 a aktualizáciu na rok 2002 a
B. žiada vládu Slovenskej republiky
a) zmeniť harmonogram a formu predkladania Súhrnnej správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám podľa plnenia krátkodobých a dlhodobých cieľov,
b) pripraviť legislatívnu úpravu na zmenu organizácie Rady Protidrogového fondu s cieľom zrovnoprávniť zástupcov štátneho a neštátneho sektora."
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2001.
Správu ste dostali ako tlač 1347 a spoločnú správu výborov ako tlač 1347a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu pána Petra Kováča, aby správu uviedol. Nech sa páči.
P. Kováč, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uplynulý rok bol zhruba v desaťročnej histórii rady jedným z najzložitejších, a to z toho dôvodu, že v praxi sa začal aplikovať nový zákon o vysielaní a retransmisii č. 308 Z. z. Aj keď tento zákon plne harmonizuje slovenskú legislatívu s legislatívou Európskej únie, v pomerne krátkom čase vznikli úvahy o potrebe jeho novelizácie z dôvodu upresnenia niektorých paragrafov tohto zákona. Rada predložila svoju predstavu ministerstvu kultúry aj poslancom výboru pre kultúru a médiá. A napokon viete, že tohto roku Národná rada prijala aj čiastkovú malú novelu zákona, ktorá posilňuje postavenie rady.
Táto, z nášho pohľadu, pozitívna zmena však určite nie je dostačujúca a ja predpokladám, že v budúcom roku, resp. najneskôr v roku 2004 bude musieť Národná rada pristúpiť k väčšej novelizácii tohto zákona, a to predovšetkým z toho dôvodu, že treba pripraviť legislatívne predpoklady na zavádzanie digitálnej pozemskej televízie, a aj z toho dôvodu, že momentálne prebieha revízia smernice Európskej komisie o televízii bez hraníc.
Uplatňovanie zákona č. 308 znamenalo nárast činnosti rady vo všetkých oblastiach, a to hlavne preto, že vysielateľov zaviazal tento zákon predložiť celý rad potvrdení a dokumentov, na základe ktorých rada mohla prijímať uznesenia o súlade ich licencií, resp. registrácií s novým zákonom. Hlavne to je ten dôvod, prečo, ak ste si pozreli správu, sa počet rozhodnutí a uznesení rady v roku 2001 zvýšil oproti roku 2000 zhruba o dvojnásobok, bolo to presne 1 153 rozhodnutí. Dnes však môžem už s istým uspokojením konštatovať, že tento proces je takmer pri konci, pretože veľká väčšina vysielateľov a operátorov si svoju zákonnú povinnosť splnila, aj keď rada bola nútená v mnohých prípadoch na nich vyvinúť istý tlak prostredníctvom množstva upozornení a aj sankcií, teda pokút, aby sa tak stalo. Žiaľ, jedným z tých operátorov, ktorý si svoje zákonné povinnosti do dnešného času nesplnil, jeden z najväčších operátorov - spoločnosť UPC. Rada vedie proti tejto spoločnosti dve správne konania a v jednom prípade je to dokonca konanie o odňatí registrácie, ak si teda nesplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona.
V oblasti rozhlasového vysielania oproti roku 2000 nenastali v uplynulom roku nejaké výraznejšie zmeny. Slovenský rozhlas si aj v roku, v ktorom si pripomenul 75. výročie vzniku rozhlasového vysielania na Slovensku, zachoval, ba dokonca aj zvýšil svoj kredit najdôveryhodnejšej slovenskej inštitúcie, za čo môže zrejme vďačiť svojej snahe o kvalitné spravodajstvo, o nestrannosť, o udržanie kvality vysielania a žánrovej pestrosti. Je to pozoruhodné, že Slovenský rozhlas si svoje postavenie zachováva aj v pomerne silnom konkurenčnom prostredí piatich silných multiregionálnych komerčných rozhlasových staníc, myslím tým Rádio O. K., Fun rádio, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Lumen. Menšie regionálne a lokálne rádiá často zápasia s ekonomickými problémami, čo je dôvodom postupného procesu koncentrácie komerčného rozhlasového vysielania. To som vlastne na tejto pôde predpovedal už vlani, že tento proces bude pokračovať. Dôsledkom tohto procesu však môže byť do istej miery strata regionálnych a lokálnych prvkov z vysielania a istá unifikácia programových služieb. Aj z tohto dôvodu rada zatiaľ nepovoľuje a ja verím, že ani v budúcnosti nebude povoľovať také pokusy o vytvorenie programových sietí medzi jednotlivými držiteľmi licencií, ktoré svedčia skôr o snahe ovládnuť vysielanie ekonomicky slabšieho média silnejšími subjektmi. Snaha o spájanie sa zatiaľ prejavuje viacej pri predaji obchodných podielov jednotlivých spoločností alebo sieťami, ktoré vytvárajú niektoré mediálne agentúry.
Na rozdiel od rozhlasového vysielania v oblasti televízneho vysielania v uplynulom roku prišlo k niekoľkým významným zmenám. Za najvýznamnejšiu považujem fakt, že v septembri uplynulého roku začala vysielať na slovenskom trhu prvá špecializovaná televízna stanica, ktorá sa zameriava iba na spravodajstvo, TA 3. Poskytuje najaktuálnejšie spravodajské informácie z domova i zo zahraničia vo väčšine káblových rozvodov na Slovensku, v sieti UPC v Čechách a prostredníctvom digitálneho vysielania je dostupná v rámci celej Európy. Táto televízia si za svoj cieľ dala poskytovať objektívne a neskreslené fakty, vylúčiť skrytú podporu akejkoľvek politickej strany, xenofóbiu, rasovú neznášanlivosť, samoúčelné bulvárne informácie i šokujúce zábery z násilných trestných činov alebo nehôd. Rada vykonala programovú analýzu tohto vysielania a z nej vyšlo, že TA 3 sa darí pomerne solídne plniť svoje programové zábery. Osobne sa nazdávam, že v tejto chvíli možno si ani nevieme celkom doceniť, aký význam môže mať takéto vysielanie pre kultiváciu vnímania spoločenských pohybov, politiky, kultúrneho života na Slovensku. Samozrejme, predpokladom na to, aby TA 3 svoj pozitívny prínos na slovenskom mediálnom trhu mohla ďalej rozvíjať, je to, či prežije na pomerne chudobnom slovenskom reklamnom trhu.
Ako snahu o isté vyváženie tohto trhu sa dá chápať aj rozhodnutie rady prideliť vo výberovom konaní uvoľnený 50. kanál v Bratislave a 52. kanál v Žiline spoločnosti Mc TV z Košíc, ktorý previedla svoj 70-percentný obchodný podiel na spoločnosť Česká produkční invest, a. s., Praha zmluvne prepojenú na českú komerčnú stanicu TV Nova. Spoločnosť Mc TV vysiela od 1. marca tohto roku svoju televíznu programovú službu pod názvom JOJ. Zástupcovia spoločnosti deklarovali pred radou svoj zámer prehodnotiť programovú skladbu vtedajšej televízie Global, skvalitniť ju o filmy, ku ktorým majú zabezpečené autorské práva na území Slovenskej republiky, pokračovať v pomerne zaujímavom, kvalitnom a nestrannom spravodajstve Globalu obohatenom o spoluprácu s niektorými lokálnymi a regionálnymi slovenskými televíziami a investovať do pôvodnej slovenskej tvorby. I keď hodnotiť, ako sa tieto deklarované zámery zatiaľ realizujú, nie je predmetom tejto správy, môžem hádam povedať, že tieto ciele JOJ zatiaľ nesplnila a jej program s malými výnimkami tvoria staršie programy z produkcie TV Nova a rovnako staršia americká produkcia. Preto program oslovil zrejme najmä tých divákov, ktorí dovtedy nemali možnosť sledovať vysielanie TV Nova. Ďalšie avízované programové zmeny ohlasuje táto spoločnosť až na jeseň tohto roku, a preto sa nazdávam, že divácky najúspešnejšia slovenská komerčná stanica TV Markíza sa nemusí príliš obávať o konkurenciu.
V roku 2001 sa ukončili dlhotrvajúce spory medzi spoločníkmi držiteľa licencie Markíza Slovakia, spol. s r. o., Blatné, výsledkom čoho je, že dnes sú vlastnícke pomery v tejto spoločnosti urovnané a transparentné. Samotná programová služba si v roku 2001 udržala pomerne vysoké percento európskych akvizičných titulov, vysoký podiel seriálovej tvorby. Myslím si, že hodnotná je hlavne občianska publicistika TV Markíza. Z vysielania sa aj odstránili niektoré nedostatky v oblasti označovania reklám a sponzoringu. Ale najkontroverznejším prvkom programu TV Markíza je spravodajstvo a niektoré publicistické, resp. zábavné programy. Súvisí to so vznikom politickej strany ANO a s jej nepriehľadnuteľnou favorizáciou vo všetkých žánroch vlastnej tvorby televíznej spoločnosti. Náš monitoring túto tendenciu opakovane preukázal a rada musela prikročiť už aj v uplynulom roku, aj v tomto roku k niekoľkým sankciám voči TV Markíza.
Vo vysielaní verejnoprávnej STV sme nezaznamenali podstatnejšie zmeny. Vonkajším znakom dlhotrvajúcej ekonomickej a dnes si myslím, že už nielen ekonomickej krízy, je napríklad neúnosne vysoká reprízovanosť, ktorá na prvom programovom okruhu stúpla až na 53 % v uplynulom roku. STV sa v roku 2001 rozhodla pretrvávajúce ekonomické problémy riešiť realizáciou systémových zmien vo svojich štruktúrach, ktoré by mali byť východiskom na riešenie týchto problémov, na naplnenie poslania verejnoprávnej televízie s konečným efektom pozitívnej akceptácie vysielania divákmi. Do akej miery bude tento pokus STV o vnútornú transformáciu efektívny, budeme môcť posúdiť možno aj z väčšieho odstupu, ale z nášho pohľadu táto vnútorná reforma zatiaľ viditeľné výsledky nepriniesla.
Dnes môžeme, žiaľ, konštatovať, že najväčším problémom nášho mediálneho systému v súčasnosti je verejnoprávny sektor ako taký. Som presvedčený, že v možnostiach manažmentov verejnoprávnych inštitúcií je vyriešiť iba menšiu časť ich problémov. Systémové riešenie ich postavenia a financovania je čoraz väčšou nevyhnutnosťou, pretože v čase prebiehajúcej globalizácie a komercionalizácie by práve verejnoprávny sektor mohol a myslím si, že aj mal vytvoriť kultúrnu alternatívu programom charakteristickým pre komerčné a bulvárne médiá.
Definícia verejnej služby, z nej vychádzajúce prijatie zákonov o verejnoprávnych médiách, nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, prípadne zavedenie prehľadného grantového systému na podporu domácej tvorby sú úlohy, podľa môjho názoru, nesmierne naliehavé, napríklad aj v súvislosti s chystanou transformáciou Rádiokomunikácií. Nazdávam sa, že oblasť mediálnej politiky, múdry a zodpovedný prístup k nej by mali byť prioritou aj novej vlády a nového parlamentu, pretože podcenenie tohto sektora môže viesť k veľmi ťažko vyčísliteľným a kvantifikovateľným stratám, pretože ide o oblasť, ktorá sa veľmi ťažko vyčísľuje, ide o oblasť kultúry.
Jednotlivé oblasti činnosti rady sú, myslím si, že dosť podrobne opísané v správe, ktorú máte k dispozícii, takže nebudem vás zdržiavať. Chcel by som iba upriamiť vašu pozornosť na činnosť rady v oblasti ochrany maloletých pred nevhodnými obsahmi, ďalej na skutočnosť, že na základe uznesenia vlády z uplynulého roka vznikla skupina pre digitálne vysielanie, ktorá pracuje pri rade a ona má za úlohu do konca tohto roka predložiť vláde návrh ďalšieho postupu pri zavádzaní digitálneho vysielania na Slovensku. Je to úloha opäť nesmierne dôležitá, lebo Slovensko je v tejto oblasti v dosť značnom omeškaní aj so susednými štátmi.
Jednou z najvýznamnejších úloh rady, ktorá je zvlášť ostro sledovaná verejnosťou aj samotnými politikmi, je dohľad rady nad dodržiavaním volebných zákonov. V uplynulom roku prebehli voľby do samosprávnych krajov. Viete dobre, že zákon 303 neriešil problematiku volebnej kampane v elektronických médiách, napriek tejto legislatívne nie najšťastnejšej a čiastočne neprehľadnej situácii došlo iba k nie mnohým porušeniam zákona č. 308.
Takže na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, možno trochu naivné, že blížiaca sa volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady bude prebiehať korektne a v duchu fair play. A sám by som bol, samozrejme, najradšej, keby sme po volebnej kampani mohli konštatovať to isté, čo vlani, že došlo v minimálnych prípadoch k porušeniu zákona. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda, ďakujem pekne za prednesenie správy. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som poprosil pána poslanca Števčeka, podpredsedu výboru pre kultúru a médiá, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady. Pán profesor, nech sa páči.
P. Števček, poslanec: Ďakujem pekne. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady podľa svojho rozhodnutia určil tieto výbory na prerokovanie správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti rady pre vysielanie a retransmisiu: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva a národnosti a napokon výbor pre kultúru a médiá, pričom gestorským výborom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady je výbor pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetnú správu, ktorú predniesol pán Peter Kováč, v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vziať ju na vedomie. Gestorský výbor pre kultúru a médiá pripravil návrh uznesenia.
Prosím, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, ďakujem pekne. Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Budaj. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený, nech sa páči, pán... Rozprava. Nech sa páči.
J. Budaj, poslanec: Vážené kolegyne, páni kolegovia, vážený pán predsedajúci a vážený pán predseda rady, chcem s radosťou konštatovať na záver tohto štvorročného obdobia, že Rada pre vysielanie a retransmisiu si plnila svoje povinnosti, že bola regulačným orgánom, ktorý spĺňa vízie modernej mediálnej politiky. Oprávnene si ona sama môže sťažovať na nepriazeň nových okolností, najmä ekonomických. Parlament treba pochváliť, že v rámci možností sa snažil zvýšiť jej skromný rozpočet. Bol to orgán štátnej správy, ktorý pravdepodobne za vôbec najnižšie prostriedky vykonával veľmi dôležitú regulačnú funkciu v oblasti rozvoja, ale aj kontroly systému duálneho vysielania.
Keďže sa zaoberá duálnym vysielaním, musí tomuto orgánu ležať na srdci aj situácia verejnoprávnych médií a tam treba povedať, že sme v celom rozsahu nepohli s reformou verejnoprávneho mediálneho sveta, verejnoprávnych mediálnych komunikačných kanálov, a to nielen v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ale aj v TASR. Vytvára to balík problémov, ktoré budú na stole aj počas volebnej kampane, aj po nej v najbližších rokoch. V prípade, že by nevzniklo reformné odhodlanie posúvať ďalej nevyhnutné reformy, prípadne by zostávali komunistické zákony, ako sa to stalo pri tlačovom zákone, že by naďalej zostávali spolitizované zákony, ako je to pri zákonoch o verejnoprávnych médiách, ktorých rady sú politicky príliš ovplyvniteľné. Jednoducho v prípade, že by celý tento balík mediálnej politiky aj budúca vládna garnitúra ignorovala, vznikli by všetky predpoklady na deformovaný vývoj demokracie na Slovensku, ak už o takom vývoji nie je potrebné hovoriť v tejto chvíli. Je o minútu dvanásť alebo o minútu po dvanástej na to, aby reformy v tejto oblasti sa začali meniť zo sľubov na realitu.
Ale v každom prípade aj keď som cítil povinnosť toto povedať, takisto pripomenúť, že sme robili všetko pre to vo výbore, aby sa prijal zákon o financovaní verejnoprávnych médií, žiaľ, parlament aj kvôli krátkosti času ho už neprijal. Robili sme všetko pre to, aby sa prijala reforma TASR, pre to, aby sa novelizoval tlačový zákon. A v niektorých prípadoch sme boli úspešní. Aj v spolupráci s Radou pre vysielanie a retransmisiu sme zdokonaľovali zákon z roku 2000 o vysielaní a retransmisii. A myslím si, že to boli zmeny opatrné, ale na prospech zdokonalenia výkonu funkcie rady.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že rada zozbiera energiu, sebavedomie a aj s pohľadom dozadu na dobrú tradíciu obstojí v skúškach volebnej kampane. Pretože tá volebná kampaň bude na jednej strane o skúške charakterov medzi politikmi, ale aj o skúške charakterov v regulačných orgánoch, a to znamená na prvom mieste nielen vo volebnej komisii, ale z istého hľadiska v oveľa významnejšom orgáne, v trvalom orgáne, akým je Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Vážený pán predseda, ďakujem vám a držím palce, aby ste obstáli aj v tejto ťažkej skúške a aby v budúcich nastávajúcich mesiacoch a rokoch Rada pre vysielanie a retransmisiu mala ešte jasnejšie pravidlá a aby sa stretala s rozumnou mediálnou politikou vládnej koalície aj opozície, z ktorej sa, verím, raz stane všeobecne akceptovaný úzus našej štátnej mediálnej politiky a celého mediálneho prostredia, ktoré bude slúžiť občanom, a nie záujmovým skupinám. Ešte raz vám ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa krátko vyjadriť navrhovateľ? Áno, nech sa páči. Chcete, hej? Nechcete? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne, pán predseda, pán poslanec.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať
informáciou o plnení I. a II. etapy privatizácie zdravotníckych zariadení.
Materiál ste dostali ako tlač 1598. Informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch máte ako tlač 1598a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam slovo ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi, aby materiál vlády uviedol. Nech sa páči, pán minister.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v mene pani ministerky Machovej predniesol informáciu o plnení I. a II. etapy privatizácie zdravotníckych zariadení, ktorú vyžiadala Národná rada Slovenskej republiky, keď prijala uznesenie č. 2119 k doplneniu zoznamu zdravotníckych zariadení zaradených do II. etapy privatizácie.
Na základe uvedeného uznesenia Národnej rady teda predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o plnení I. a II. etapy privatizácie zdravotníckych zariadení. Táto informácia obsahuje zoznam zdravotníckych zariadení z I. a II. etapy privatizácie, u ktorých boli doteraz vydané rozhodnutia o privatizácii, a to jednak rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Vydaním rozhodnutia o privatizáciách a odstúpením spolu so základným privatizačným projektom na realizáciu na Fond národného majetku je privatizačný proces jednotlivých subjektov vo vzťahu k ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku ukončený.
Predkladaný zoznam je doplnený o údaje o účtovnej hodnote a privatizácii priamym predajom, aj informácia o kúpnej cene týchto zariadení. Podotýkam, že v rámci vydaných rozhodnutí takmer všetky rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v tomto materiáli, sa týkajú I. etapy privatizácie. V rámci II. etapy privatizácie bolo doteraz vydané jediné rozhodnutie v prospech obce, bezodplatného prevodu do obce. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som poprosil poslanca Šagáta, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.
T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1788 pridelil informáciu o plnení I. a II. etapy privatizácie zdravotníckych zariadení na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor pre zdravotníctvo.
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedený predložený materiál 18. júna, prijal uznesenie č. 846 z 18. 6. a navrhuje vziať túto správu na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský prerokoval informáciu o plnení I. a II. etapy privatizácie zdravotníckych zariadení 18. júna a odporučil Národnej rade vziať materiál na vedomie.
Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola informácia o plnení pridelená, ju prerokovali a odporučili Národnej rade materiál vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na svojom rokovaní 16. mája rokoval o realizácii uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1757 z 29. novembra 2001 za účasti pána ministra zdravotníctva doc. Romana Kováča. Výbor vypracoval informáciu pre Národnú radu Slovenskej republiky, ktorú schválil svojím uznesením č. 268 zo 16. mája 2002. Informácia výboru je súčasťou spoločnej správy (tlač 1598a). Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov uznesením č. 284 z 18. júna 2002, v ktorej určil za spoločného spravodajcu Tibora Šagáta. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa odporúča Národnej rade, aby zobrala uvedenú informáciu na vedomie.
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Má niekto otázky k predmetnej informácii? Nie je to tak.
Ďakujem ministrovi, ďakujem pánu poslancovi Šagátovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať po 11.00 hodine.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje bod
návrh zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. januára 2003 na obce a vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a ktoré budú sprivatizované.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 1599, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1599a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam slovo ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi, aby materiál uviedol. Nech sa páči, pán minister.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 2119 zo dňa 16. 5. 2002 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky
1. zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prejdú od 1. 1. 2003 na obce a vyššie územné celky,
2. zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré prejavili záujem transformovať sa na neziskové verejnoprospešné inštitúcie podľa zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
3. zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré budú sprivatizované podľa zákona č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 577 zo dňa 20. júna 2001, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 101 zo 6. februára 2002 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 274 z 20. marca 2002.
Zoznamy schválila vláda na rokovaní dňa 29. 5. 2002 uznesením č. 561 a predkladajú sa tak, ako boli na tomto rokovaní schválené.
K predloženým zoznamom poznamenávam, že ministerstvo zdravotníctva na základe toho, že záujemca o účasť, o zakladateľstvo neziskovej organizácie v prípade nemocnice v Partizánskom a Topoľčanoch stiahol svoj záujem na založení takejto organizácie, tak vás prosím o úpravu v tomto materiáli v tom zmysle, že nemocnica Partizánke a Topoľčany sa presúva zo zoznamu záujemcov o neziskovú organizáciu do zoznamu tých, ktoré prechádzajú od 1. 1. 2003 na obce a mestá.
Predkladaný materiál nemá priamy dosah finančný, ekonomický ani environmentálny, ani vplyv na zamestnanosť. Materiál sa volá návrh preto, že v prípade, že niektoré projekty, ktoré sú určené na transformáciu, neprejdú schvaľovacím konaním jednak v transformačných komisiách, jednak vo vláde, v tom prípade budú automaticky zaradené do zoznamu, ktorý patrí k prechodu na obce a mestá. Preto tento zoznam ešte stále treba chápať ako zoznam pracovný. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, nech sa páči, zaujmite svoje miesto.
Prosím teraz poslankyňu Záborskú, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu k prerokúvanému materiálu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1793 zo 6. júna 2002 pridelil návrh zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. 1. 2003 na obce a vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a ktoré budú sprivatizované, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom citovaným rozhodnutím ako gestorský výbor určil výbor pre zdravotníctvo.
Výbor pre verejnú správu prerokoval materiál a odporučil Národnej rade tento materiál vziať na vedomie. Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval materiál a svojím uznesením č. 277 z 18. júna odporučil Národnej rade predložený materiál vziať na vedomie. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia, ktorý prijal gestorský výbor, a toto uznesenie znie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. 1. 2003 na obce a na vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a ktoré budú sprivatizované."
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Písomne sa neprihlásil nikto. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Záborská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, chcem dať pozmeňujúci návrh k návrhu zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. 1. 2003 na obce a na vyššie územné celky, budú pretransformované alebo budú sprivatizované. Ide o dve zdravotnícke zariadenia, je to Nemocnica s poliklinikou Partizánske a Nemocnica s poliklinikou Topoľčany. Navrhujem, aby tieto boli vyňaté zo zoznamu zariadení, ktoré majú byť pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a zaradené do zoznamu, ktoré prechádzajú podľa kompetenčného zákona na obce a na vyššie územné celky. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť minister? Áno? Nech sa páči.