M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Ja by som chcel požiadať pána poslanca Langoša, aj keď je na titulných stránkach dnešných denníkov, aby nerušil rokovanie parlamentu. Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám jednu otázku na pána kolegu Andrejčáka. On hovoril o tom, že najvyšší predstavitelia NATO konštatovali, že ak bude transformácia armády urobená v týchto počtoch, tak pre NATO je to vyhovujúce. Ale vzápätí v druhej vete povedal, čo budeme robiť, ak nás niekto napadne. No ak vstúpime do NATO, tak potom celé NATO podľa základnej zmluvy NATO musí brániť svojho člena, takže v tomto smere si myslím, že netreba navyšovať počty a finančné náklady na armády z obavy toho, že by sme nevedeli sami ubrániť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Keďže s faktickou poznámkou sa nehlási ďalší, uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Na svojho predrečníka chce reagovať pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Naozaj chcem reagovať. Chcem pánovi kolegovi povedať, nech sa pozrie do okolitých štátov, kde zvyšok toho, čo nepotrebujú pre NATO, idú likvidovať, v ktorom štáte? A položte si otázku. Sú hlúpejší, že budú to držať naďalej pre zmobilizovanie alebo len my robíme zbytočný krok, my sme najmenší, nie najväčší štát. Takže tým, že sa to teoreticky nevysporiadalo a neriešilo, iba ukazuje chybu, pretože Poliaci to robia, Česi, všetci, nerušia sa armády. Ak zlikvidujeme systém, zlikvidujeme ľudí schopných v tejto oblasti pracovať, až niekedy vznikne taká situácia, že nám nepomôže ani zmluva s NATO, pretože trebárs bude mať nejaký negatívny vývoj vo vnútri, nie dohoda a tak ďalej a bude treba brániť územie, nebude kým, už nebudeme mať ľudí. To si uvedomujú Maďari, Poliaci, Česi, všetci, len Slováci nie. A ja pred tým varujem, nebuďme múdrejší, pretože jednoducho slovenská vojenská teória ešte nezačala, ani jediný materiál nebol v akadémii vypracovaný v operačnom umení alebo v stratégii, alebo v taktike a predložený ministrovi na schválenie ako nová vojenská teória. V Slovenskej republike nebol ešte urobený. Na základe akej teórie idú likvidovať na rozdiel od našich susedov ostatné sily a schopnosť štátu mobilizačne postaviť silnejšiu armádu. Na základe detinských názorov. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

Pán minister, chcete sa vyjadriť?

Nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Bol som vyzvaný a tiež považujem za potrebné sa vyjadriť k niektorým poznámkam, ktoré vyplynuli z diskusie, prípadne kritickým konštatovaním. Predovšetkým by som chcel oceniť to, že Národná rada Slovenskej republiky deň pred ukončením svojho pracovného rokovania v tomto volebnom období má dnes takú zasvätenú rozpravu k téme, ktorá sa týka ministerstva obrany a ozbrojených síl Slovenskej republiky. Model 2010 bol vypracovaný zhruba pred rokom, opakujem znova, bol konzultovaný, je na internete od samého začiatku, čiže je to dokument verejne prístupný. Bol konzultovaný s výborom pre obranu a bezpečnosť a mali sme snahu všetky poznatky odborníkov na túto tému získať a poučiť sa z nich. Musím tiež povedať, že bol vypracúvaný najlepšími odborníkmi, ktorých máme na ministerstve obrany i v ozbrojených silách v piatich tímoch. Podarilo sa skutočne vytvoriť tímovú spoluprácu, horizontálnu spoluprácu, ktorá nie je celkom bežná, osobitne nie je bežná na ministerstve obrany. Ľudia, ktorí vypracúvali tento model, ho realizujú, to ďalší aspekt, ktorý je, myslím si, veľmi dôležitý aj z psychologického hľadiska, čiže neprišiel ani zo zahraničia, ani z nejakej inej inštitúcie, z nejakého výskumného ústavu, ale bol vypracovaný tými, ktorí ho majú realizovať.

Myslím si, že to vytvára veľmi dobré predpoklady, aby sa skutočne realizoval a ja ešte pár slov poviem práve o jeho implementácii. Pred ôsmimi mesiacmi bol predložený tento model sem do Národnej rady. Bol schválený vládou, bol schválený Radou obrany štátu. Čiže z ústavného hľadiska kompetentnými miestami, ktoré nám umožnili podľa neho postupovať. Ja by som chcel povedať, panie poslankyne a páni poslanci, že my nečakáme s ostatnými prácami na to, aby ste nám schválili tento model a potom budeme ďalej pokračovať. My sme ďalej pokračovali a vy ste nám v tom mimoriadne pomáhali okrem iného aj schválením zákonov, ktoré bezprostredne nadväzujú. Minulotýždňové dve novely, napríklad novela zákona č. 370/1997 o vojenskej službe alebo veľká novela zákona o finančných náležitostiach vojakov č. 380/1997, alebo zákon o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov, to sú všetko zákony, ktoré bezprostredne pomáhajú realizovať reformu v zmysle modelu, ktorý je tu predložený.

K filozofii tohto modelu. V žiadnom prípade to nie je materiál, ktorý by mal vyhovovať len požiadavkám NATO. To sme vôbec nerobili pre NATO, to sme nerobili preto, aby nás pochválili generáli z NATO, prípadne generálni tajomníci alebo politici NATO, to sme urobili predovšetkým pre seba. Prečo, pretože potrebujeme takýto riadiaci dokument, to je jeden dôvod, druhý dôvod je ten, že potrebujeme mať vyvážený stav medzi prostriedkami a zdrojmi, medzi jednotlivými aspektmi moderného vojenského umenia, medzi jednotlivými štruktúrami, skrátka potrebovali sme model, ktorý zodpovedá potrebám obrany a ekonomickým možnostiam tohto štátu. Ja vám môžem povedať, nebudem menovať, veľkú krajinu neďaleko nás, ktorá má tie isté finančné prostriedky v dolároch na armádu napriek tomu, že tú armádu má desaťnásobne väčšiu. A v tomto kontexte sme ukazovaní s naším modelom ako určitý príklad vyváženého prístupu, čo je možné z týchto prostriedkov urobiť a čo je možné tiež obrániť. Takže takto.

Vychádzali sme dôsledne, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z vojenskej stratégie. Vojenská stratégia hovorí, aké sú možné vojenské a nevojenské ohrozenia, ale hovorí tiež o tom, a to sme si tu schválili, keď dovolíte, hovorí tiež o tom, aké sú akceptovateľné riziká. A tie akceptovateľné riziká, to sú tie riziká, pre ktoré nemusíme, to sú akceptovateľné riziká, pre ktoré nemusíme budovať a udržiavať takú armádu, ako bola doteraz, pretože okrem iného táto armáda nebola celkom bojaschopná a o tom by svedčili mnohé správy aj mojich predchodcov, ktoré boli prerokúvané vo výboroch, a špeciálne vo výbore pre obranu a bezpečnosť tejto Národnej rady.

A teraz k tým poznámkam. Samozrejme, že tento model hovorí predovšetkým o tom, že budeme profesionalizovať (kde je to napísané doteraz v akom dokumente, že budeme profesionalizovať armádu?), a to do roku 2006, že ju budeme redislokovať zhruba do polovice posádok oproti dnešnému stavu, že ju chceme modernizovať, a to nie do roku 2010, na to nestačia prostriedky na prezbrojenie, ale až do roku 2015. Čiže máme tu ucelenú predstavu napriek tomu, že je pravdou, a zdokumentovali to tu páni poslanci, ktorí sa s tým detailne zaoberali, že nie všetko je dotiahnuté do konca a sú veci, ktoré sú prežité už v tomto modeli.

A teraz by som chcel povedať pár slov v tejto súvislosti o školstve. Dnes máme zhruba 13-tisíc dôstojníkov a vysokých práporčíkov, tento stav sa bude redukovať na 3,5 tisíca. K týmto 3,5 tisícom potrebuje doplňovať dôstojníkov našej armády. Nepotrebujeme, samozrejme, na to dve vysoké školy, už vôbec nie Leteckú akadémiu, ktorá bola koncipovaná ako vysoká škola pre oveľa väčšiu potrebu našu aj zahraničnú, vy to všetci viete, kto tam bol školený, a v čase najväčšej slávy mala 2 200 študentov. Dnes potrebujeme zhruba 5 až 7 letcov ročne, hovoríme len o letcoch, školia, pravdaže, aj iné profesie. Čiže my navrhujeme, aby bola jedna Akadémia obrany. Táto Akadémia obrany bude mať sídlo v Liptovskom Mikuláši, bude mať svoje pracoviská v Košiciach. Aby sa nezničili kapacity vysokého školstva na Slovensku, vstúpili sme do rokovania s ministerstvom školstva, tie rokovania vynikajúco prebiehajú, aj dnes je v Mikuláši jedno veľké stretnutie na túto tému, to znamená, že tam, (pretože sme zakázali prijímať do prvého ročníka), tam, kde je potrebné, aby vznikli nové kapacity a aby sa neplytvalo ani tými pedagógmi, ani tými možnosťami civilného školstva, sme v styku s príslušnými civilnými univerzitami a vytvárame im podmienky na to, aby mohli prijať tých civilných študentov, ktorí doteraz študovali napríklad aj na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši i na Vojenskej leteckej akadémii.

Pokiaľ ide o celú transformáciu týchto dvoch škôl, musí byť schválená tu v parlamente. Čiže pani poslankyňa, toto je zámer, zámer je vytvoriť Akadémiu obrany, ktorá bude mať kariérne vzdelávanie, ktorá bude mať akademické vzdelávanie vo svojom vnútri, hovorím znova so zachovaním pracovísk v Košiciach a so zachovaním všetkého, čo potrebujeme na toto školenie v Košiciach, ale mala by byť len jedna, ale aby vôbec vznikla, musí to schváliť, musí byť zvláštny zákon a tento zákon musí schváliť Národná rada. Bez toho sa nemôžeme s tým pohnúť, dokedy neschváli, bude existovať súčasný stav. Tak ako som o tom hovoril s tým, že eliminujeme to neprijatie na civilné vysoké školy spoluprácou s ministerstvom školstva a vytváraním kapacít pre civilné školstvo.

Rozdielne údaje, predovšetkým finančné zabezpečenie. Keď sme robili túto koncepciu, tak, samozrejme, zdroje potrebné na zabezpečenie tejto koncepcie sme vypočítali tak alebo vypočítavali tak, že sme si zobrali z ministerstva financií i zo Slovenskej akadémie vied prognózu, ako sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt v jednotlivých rokoch a ako sa bude vyvíjať inflácia. A ukázalo sa, a preto je tá čiara v porovnateľných cenách skoro horizontálna, v porovnateľných hovorím, v bežných cenách prudko stúpla, samozrejme, ale v porovnateľných je skoro horizontálna, a to z toho dôvodu, že prírastok hrubého domáceho produktu absorbuje, zhruba absorbuje infláciu. Čiže my v podstate, a na tom sa nič nezmenilo okrem toho podielu z HDP, pán poslanec Tuchyňa, na tom sa nič nezmenilo, že my v zásade počítame s 20 - 21 miliardami v porovnateľných cenách, v cenách v roku 2001 pre všetky roky až do roku 2010. Je tam len malý nárast.

Samozrejme, že o týchto prognózach môžeme úspešne pochybovať aj jeden, aj druhý a každý, kto sa k tomu dostane. Hovorím ale, boli z renomovaných slovenských inštitúcií vypočítané. K tomu berú na vedomie - nezakladá možnosť jeho realizácie, som sa už vyjadril, aj dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl, tak ako bol schválený, aj model bol schválený v právnom stave, keď vláda mala túto kompetenciu, a preto podľa neho postupujeme.

Hovoril som tiež už o tom, že tento model nie je vypracovaný tak, aby vyhovoval len požiadavkám NATO, ale mali sme ambíciu, aby vyhovoval požiadavkám predovšetkým vojenskej stratégie, a teda aj požiadavkám zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, jeho územnej celistvosti, ale, samozrejme, aj suverenity v súvislosti s tými zásadami, ktoré boli v uvedených stratégiách prijaté. Usilovali sme sa urobiť ten dokument čo najlepšie, najkvalitnejšie, spresňujeme ho každý deň, a preto radi prijímame úlohu, ktorú nám stanovil výbor pre obranu a bezpečnosť, aby sme sem predložili programový plán s rozpočtom, to znamená na rok 2003 plus ďalších päť rokov, áno, a aby sme aj týmto spôsobom uplatnili metódu obranného plánovania v ďalšom procese v intenciách toho, čo požaduje Národná rada, i v intenciách článku 6 ods. 2 ústavného zákona.

V každom prípade mi dovoľte, panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz, urobil som to už minulý týždeň, ale ešte raz vám poďakovať za spoluprácu. Veľmi si vážim ten vzťah, ktorý vznikol medzi ministerstvom obrany, vládou Slovenskej republiky, Národnou radou a aj občanmi. Pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú obrany a bezpečnosti, a ja si myslím, že tá situácia, ktorá sa tu prezentovala pri mnohých našich dokumentoch, hovorí o tom, že bude zabezpečená zahraničnopolitická bezpečnostná kontinuita tohto štátu aj po voľbách. To je pozoruhodné pre domácu politiku i pre zahraničnú politiku, a to si zaslúži veľké poďakovanie. Ďakujem vám pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie. Páni spravodajcovia, chcete sa vyjadriť? Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči. Vy nie? Ďakujem aj ja vám pekne. (Hlasy v sále.)

J. Tuchyňa, poslanec: Musím reagovať. Musím ako spravodajca reagovať...

M. Andel, podpredseda NR SR: Samozrejme, nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

J. Tuchyňa, poslanec: ... na to, čo tu bolo povedané, pretože tu zaznelo množstvo nepresností a treba ich uviesť na správnu mieru. Predovšetkým predstava o tom, že NATO nás príde brániť a my jednoducho nemusíme nič robiť. Také predstavy tu zazneli. Vážení, strategická koncepcia obrany NATO schválená na washingtonskom summite, ale i predtým schválená v Ríme v roku 1991 ukladá povinnosť každému členskému štátu svojimi silami byť pripravený zabezpečiť si svoju obranu a bezpečnosť. Takže to nás nezbavuje povinnosti, aby sme sa spoliehali na to, že NATO sa nám prihrnie na pomoc. Toto je prvá vec, na ktorú potrebujem reagovať. Iste, že príde, keď požiadame a nebudú nám stačiť eventuálne sily. Som toho názoru, že Národná rada nemôže schvaľovať vyjadrenia a názory generálneho tajomníka NATO, navyše, keď Slovenská republika nie je členskou krajinou NATO.

A ešte hádam dve poznámky na margo vojenského školstva. Pani poslankyňa Sabolová, situácia doteraz a kapacitné možnosti vojenských škôl boli také, že táto armáda mala vo svojich štruktúrach zhruba 17-tisíc dôstojníkov, ktorí vyžadovali všetci vysokoškolské vzdelanie, keď to odpočítam pri životnosti dôstojníka 20 rokov podľa predchádzajúceho zákona o sociálnom zabezpečení, tak to vychádzalo na potreby okolo 800 - 900 takýchto školení, proste jeden rok. Ale pri tých číslach, ktoré uvádzal pán minister - tri a pol tisíca, sa tie potreby znižujú zhruba teraz pätnásťročnej životnosti, toto je zákon o sociálnom zabezpečení, hovorí asi tak obrazne o pätnástich, keď bude zrejme dlhšia, tak to vychádza na 240, ale objektívne číslo bude asi 200 ľudí pod ročnej potreby. Takže uvážite, že to je nepomerne menej, teda znižuje sa to zhruba štvornásobne a kapacity vojenských škôl sú skutočne potom nadbytočné. Ide o to, ako ich ďalej využiť.

No a poslednú polemiku, ktorú musím zmiesť, keď pán minister hovorí o tom, že vláda, Rada obrany štátu schválila, tak potom mala vláda stiahnuť z rokovania parlamentu tieto dokumenty, aby sme sa nimi nemuseli zaoberať a uznať ich za dokumenty, ktoré boli podľa právneho stavu do 1. mája schválené, lebo také kompetencie boli vláde a Rade obrany štátu, ale, bohužiaľ, tieto dokumenty prerokúva parlament a podľa ústavného zákona o bezpečnosti, ja som ho citoval, znova ho odcitujem, v článku 6 Národná rada na návrh vlády schvaľuje rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti štátu vrátane ich finančnej náročnosti. Takže, jednoducho, keď tu zostali, tak aby bola naplnená litera zákona, my musíme takýto dokument schváliť. Keď ho berieme na vedomie, to nezakladá právnu podstatu na to, že je to tak možné.

K samotnému návrhu na uznesenie, ktoré vyplynulo pre mnou, predkladaný materiál 1611, nemám ďalšie návrhy. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Uzatváram alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je

Správu ste dostali ako tlač č. 1457 a spoločnú správu výborov ako tlač 1457a, ku ktorej máte priložený aj materiál, a to je návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Milana Hanzela, aby správu uviedol.

Nech sa páči.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložená správa o činnosti prokuratúry je každoročne predkladaným materiálom. Dovoľte mi však, aby som vo svojom úvodnom slove poukázal na niektoré skutočnosti a vývojové trendy v činnosti prokuratúry v celom volebnom období 1998 - 2002.

Zákon Národnej rady o prokuratúre č. 314/1996 Z. z. bezprostredne reagoval na závery medzinárodných konferencií o žiaducom postavení prokuratúry v systéme orgánov štátu a v trestnom procese a vyhlásil prokuratúru za nezávislý orgán. Ústavný súd však vyslovil nesúlad tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Aj preto som vo svojom prvom vystúpení pred vami hovoril o potrebe nových organizačných a statusových predpisov.

V roku 1999 boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov štandardy práv, povinností a zodpovedností prokurátorov a v októbri 2000 Výbor ministrov Rady Európy prijal odporúčanie č. 19 o postavení prokuratúry. S uspokojením treba konštatovať, že obidva dokumenty našli svoj odraz v nových zákonoch o prokuratúre a prokurátoroch a právnych čakateľoch, ktoré ste prerokovali 28. marca minulého roka. Osobitosti zamestnancov prokuratúry sa premietli v zákonoch o štátnej a verejnej službe a v novoprijatom zákone o ich vzdelávaní.

Napriek tomu, že organizačné a statusové zákony prešli expertným posúdením odborníkov určených direktoriátom Rady Európy pre právne záležitosti, stále sa vyskytujú hlasy o tom, že máme takzvaný sovietsky model prokuratúry. Takéto názory rezonujú síce u nás, ale, našťastie, nie v zahraničí. Tu práve, naopak, v medzinárodných kontaktoch som viackrát prijal uznanie adresované tvorcom týchto predpisov, uznanie patriace tiež zákonodarnému zboru a vôbec politickej vôli takéto zákony prijať. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Slovenská republika prostredníctvom Generálnej prokuratúry bola orgánmi Rady Európy požiadaná o organizáciu Paneurópskej konferencie generálnych prokurátorov, ktorá sa uskutoční v júni budúceho roka v Bratislave. Prokuratúra nie je výmyslom sovietskej moci, fungovala v starom Ríme a dnešnú podobu nadobudla vo Veľkej francúzskej revolúcii. Pre jej činnosť je typická hierarchická podriadenosť a monokracia spojená so zákonnými opatreniami, ktoré bránia zneužívaniu moci.

Pre sovietsky model bola typická absencia zábran zneužitia, podriadenosť Sovietom na všetkých stupňoch a, samozrejme, vedúcej úlohe komunistickej strany. Tu už treba hovoriť o chorobe politického systému ako takého a nie iba o chorobe jedného z jeho prvkov, ktorý objektívne celý systém nemohol nakaziť. Treba mať na zreteli dôsledky činnosti takto modelovanej prokuratúry nielen v Sovietskom zväze, ale aj modelu a činnosti štátnej obžaloby podriadenej vláde a strane po roku 1948 v Československu.

Nové organizačné a statusové predpisy utvorili nový priestor zodpovedajúci aktuálnym trendom postavenia európskej prokuratúry. Nachádzame sa v čase, keď si všetci, najmä prokurátori, ale aj verejnosť a politici na tento nový priestor zvykáme. Aj preto sú tie časté rôzne očakávania a hodnotenia protichodné.

Pre samotnú činnosť prokuratúry majú veľký význam aj viaceré nové procesné predpisy. Ak tu bola po roku 1989 tendencia obmedzovať pôsobnosť prokuratúry, tak postupne a aj v tomto funkčnom období došlo ďalej k jej rozširovaniu. V trestnom konaní napríklad znovuzavedením inštitútu začatia trestného stíhania vo veci či stanovením povinnosti prokurátora preskúmať postup vyšetrovateľa a policajného orgánu na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby. Prerokovaná novela Trestného poriadku a aj ukončovaný návrh rekodifikácie trestného práva znamenajú ďalšie posilňovanie pôsobnosti prokuratúry s cieľom vytvoriť priestor, v ktorom by súdy mali vytvorené podmienky na rozhodovanie o zložitých a vážnych vecí. Obdobná situácia je aj v netrestnej oblasti, kde pôsobnosť prokuratúry bola rozšírená o vstup do konkurzného konania o oprávnenie podať proti rozhodnutiam v konkurzných veciach mimoriadne dovolania.

Pokiaľ ide o výsledky činnosti a porovnania z roka 1998, vyplývajú z údajov, ktoré obsahuje správa. Nebudem ich tu opakovať, ale faktom je, že došlo k zvýšeniu efektívnosti trestného stíhania napriek tomu, že v činnosti policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov neboli vytvorené ideálne podmienky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za korektnú spoluprácu v celom vašom funkčnom období. Za to, že ste prijatím zákonov o prokuratúre a prokurátoroch a právnych čakateľoch utvorili základy na to, aby prokurátori menili svoje prístupy a postoje k plneniu povinností. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán generálny prokurátor, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov z ústavnoprávneho výboru poslanca pána Ivana Gašparoviča, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán generálny prokurátor, pán minister, kolegyne, kolegovia. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2001 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov bola generálnym prokurátorom prednesená. Chcem vám preto oznámiť výsledky z rokovaní výborov. Túto správu prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnosti. Zároveň ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor. Všetky tieto výbory, ktoré som spomenul, správu prerokovali v stanovenom čase s výsledkom, že ju treba prijať. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením odporučil správu vziať tiež na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2001 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov schváliť. Takže pri hlasovaní o tom, či berieme správu ako správu, ktorá je obsahovo taká, máme podľa uznesení výborov ich rozhodnutie potvrdiť.

Pokiaľ ide k správe len niekoľkými slovami. Prokuratúra skutočne za ten čas urobila niektoré úspešné kroky, myslím si, že aj pokiaľ ide o názor tvorby nového špecializovaného prokurátora, ktorý by sa mal zaoberať korupciou, prokuratúra bez toho, že by sa prijal návrh predkladaný poslancami do Národnej rady, urobila opatrenia a kroky, z ktorých vyplýva, že do budúcnosti bude niečo podobné fungovať, ale bez takých finančných nákladov a bez takých reorganizácií, ako poslanecký návrh navrhoval. Takže z tohto pohľadu chcem správu, dá sa povedať, hodnotiť pozitívne, menšie negatívum si myslím, že správa by mala obsahovať viac možností spolupráce s novým úradom, ktorý sa na Slovensku vytvoril, a to je Úrad ombudsmana, ale do budúcnosti som presvedčený, že situácia vytvorí tieto podmienky a prinúti orgány, ktoré na základe sťažnosti občanov budú musieť viacej spolupracovať. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám pán kolega za podanie správy, ktorá bola prerokovaná vo výboroch. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Keďže sa nikto nehlási písomne, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Ak tomu tak nie je, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Ďakujem. Pán generálny prokurátora, takisto ďakujem.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu nášho rokovania, a to je

Správu ste dostali ako tlač 1438 a spoločnú správu výborov ako tlač 1438a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ivan Šimko.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na tému bude môj úvod obsiahlejší, pretože správa obsahuje len takpovediac štatistické hodnotenie bezpečnostnej situácie a ja sa chcem venovať aj tomu kvalitatívnemu hodnoteniu, ale sľubujem, že potom moje úvodné slovo k druhému materiálu bude o to kratšie.

Dámy a páni, predtým, než prejdem k samotnej správe o bezpečnostnej situácii v našej vlasti v roku 2001, mi dovoľte povedať dve všeobecné úvodné poznámky. Poviem ich preto, aby sme potom pri počúvaní konkrétnych slov mali na mysli aj tieto širšie súvislosti, ktoré sú na skutočné posúdenie našej bezpečnostnej situácie zásadné. Predovšetkým Slovensko je v porovnaní s búrlivým svetom pokojná a bezpečná krajina. Úroveň kriminality, brutalita násilných trestných činov, organizácia zločineckých skupín je neporovnateľne vyššia inde než u nás, a to tak na východ, ako aj na západ. Cez našu krajinu nevedú ani najvýznamnejšie trasy medzinárodného zločinu. To, čo vnímame negatívne, to sa týka porovnania oproti stavu pred rokom 1989. Áno, v policajnom totalitnom štáte bol hlavným kriminálnikom štát, ktorý pre občanov vytváral ilúziu akoby väčšej bezpečnosti. Sloboda priniesla nové formy zločinu, ktoré sme predtým nepoznali, otvorila hranice nielen pre slušných ľudí, ale aj pre tých, ktorí páchajú neprávosti.

Moja druhá poznámka sa týka kritických slov, ktoré o chvíľu poviem o stave môjho rezortu. Nechcem sa nimi dotknúť mojich predchodcov. Stav, aký som zdedil v polícii, nielenže nevznikol za posledný rok či štyri roky, ale je výsledkom priorít mladej rodiacej sa demokracie. Otázka bezpečnosti sa po páde komunizmu stala nielen vo vládnej politike, ale predovšetkým v spoločenskej diskusii akoby menej dôležitou. Dlho dominujúce témy až signály, že tu niečo nefunguje, sa stávajú predmetom na prehodnocovanie priorít v spoločenskej diskusii i politického rozhodovania. Bezpečnosť sa dostáva do centra pozornosti v celom svete osobitne po minuloročných teroristických útokoch na Spojené štáty a zrazu akoby prekvapení zisťujeme, že roky zanedbávania pozornosti bezpečnostným otázkam priniesli aj svoje neblahé ovocie. To zanedbávanie malo totiž veľmi konkrétnu podobu, predovšetkým v oblasti rozpočtovej, ale aj v oblasti intelektuálnej, v spôsobilosti a odvahe reformovať rezorty, ktorých hlavným poslaním je zaisťovanie bezpečnosti. Najhoršie by však bolo, keby sme predtým zavierali oči. Keby sme si stav, ktorý sa za viac ako desaťročie vytvoril, naďalej zakrývali. Pravdivá diagnóza je prvým krokom k úspešnému ozdravovaniu.

Poďme teda k bezpečnostnej situácii. Najskôr jej zásadné súvislosti. Prvé, čo treba konštatovať, je, že zabezpečiť rámec pre bezpečný život občanov je základnou a nenahraditeľnou funkciou štátu. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za zabezpečovanie tejto svojej funkcie a platí to aj opačne. Tam, kde bezpečnosť občanov nedokáže zaistiť štát, a preto musia siahať po svojpomoci, tam, kde štát nie je schopný vynucovať právo, tam sa začína rozklad štátu a začína sa džungľa s právom silnejšieho. Prvky toho poznajú všetky transformujúce sa krajiny. Takýto rozklad štátu je bezpečnostným rizikom číslo jeden.

Druhé konštatovanie vo sfére bezpečnosti a fungovania právneho štátu je priorita ochrany demokratického zriadenia. Netreba zabúdať, že aj demokratická revolúcia mala svojich porazených a tí sa celkom zákonite usilujú využiť každý objektívny i subjektívny problém, každé zakopnutie demokratickej moci, aby podvracali jej autoritu, aby demokratov, neskúsených spravovať verejné veci, poštvali proti sebe, podnecovali ich sebectvo so zámerom zvrátiť vývoj smerom k demokracii. Blížiaci sa vstup do Severoatlantického paktu bude kvalitatívnym krokom, nevratným upevnením demokracie. Jej odporcovia preto často zostrujú svoju činnosť. Návrat k autoritatívnemu režimu nie je ešte vylúčený a predstavuje bezpečnostné riziko číslo dva. Je tu však aj nová globálna situácia. Svet čelí novým bezpečnostným rizikám. Začala sa vleklá vojna s terorizmom svetového rozsahu. Tento zápas vedie k predefinovaniu mnohých doterajších aj globálnych vzťahov. Utvára sa nová geopolitická situácia, dochádza k prehodnocovaniu tradičných spojencov, rivalov a súperov vo svete, ale nemožno to vylúčiť ani doma. Osou novej obrannej stratégie civilizovaného sveta sa stáva Severoatlantická aliancia. Základná zásada, ktorú prezentujú predstavitelia aliancie, znie: "Civilizovaný svet vyhlásil vojnu voči akejkoľvek sile, ktorá nerešpektuje štát ako jedinú legitímnu mocenskú organizáciu spoločnosti." Áno, organizované zločinecké skupiny už nadobúdajú nadnárodný charakter a predstavujú tretie bezpečnostné riziko. Toto sú globálne riziká, v ktorých sa nachádzame nielen my, ale svet vôbec. Mechanizmus zabezpečujúci bezpečnosť v Slovenskej republike existuje a plní si svoje úlohy. Nesmieme si však zakrývať, že je ťažkopádny a nemá dostatočnú autoritu. Tak ako sme od roku 1989 museli vykonať reformu ústavného systému, reformu ekonomickej sústavy, rozbiehame druhú etapu reformy verejnej správy, pracuje sa na viacerých odvetvových reformách, zásadne potrebná je aj reforma bezpečnostnej sústavy štátu. Predovšetkým treba konštatovať, že najdôležitejšiu zložku bezpečnostného systému štátu - rezort ministerstva vnútra nie je možné efektívne a účinne riadiť bez jasnej predstavy o dlhodobej perspektíve jeho rozvoja. Neujasnenosť dlhodobej perspektívy vedie k prehlbovaniu extenzívneho rozvoja rezortu. Ak sa investuje, tak nesystémovo. Dôsledkom je potom rast bežných výdavkov rezortu bez toho, aby rástla jeho akcieschopnosť. Činnosť na všetkých úsekoch rezortu je pomalá, ťažkopádna, nedostatočne vnútorne i navonok koordinovaná a drahá. Stav, ktorý sa takto postupom rokov utvoril, neumožňuje na mnohých miestach zabezpečovať úlohy rezortu v plnom rozsahu a vytvára sa tak priestor pre protekciu a korupciu. V najdôležitejšej výkonnej zložke tohto aparátu - policajtom chýba pocit stavovskej hrdosti a spoločenskej užitočnosti. Málo sa dbá na rozvoj morálno-vôľových vlastností. Intenzifikácia nemôže začínať v inej oblasti než v oblasti ducha. Musíme zvýšiť spoločenskú autoritu polície, a to aj opatreniami, ktoré zabezpečia policajným dôstojníkom primeraný spoločenský status. Predovšetkým sa však treba usilovať o postavenie rádových policajtov ako pomocníkov občanov, aby si boli vedomí svojej spoločenskej užitočnosti a aby boli na ňu hrdí. Základnou témou profesionálneho a spoločensky váženého Policajného zboru je však disciplína. Bez disciplíny nemôže polícia plniť svoje spoločenské poslanie. Do arzenálu týchto opatrení patrí aj zvýšená trestnoprávna ochrana policajtov, bežná v celom demokratickom svete.

Pristúpme však k samotnej správe. V úvode chcem zvýrazniť, že správa má svoju osnovu a rozsah stanovený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, avšak nepokrýva moju predstavu o činnosti rezortu ministerstva vnútra, preto niektoré z jej častí chcem doplniť. Oproti obdobným materiálom, ktoré sa v minulosti predkladali na rokovanie parlamentu, je správa v úvodnej časti rozšírená o stručnú charakteristiku bezpečnostnej situácie a v časti zaoberajúcej sa opatreniami Policajného zboru je doplnená o východiskové podmienky na realizáciu úloh. Záverečná časť správy je rozšírená o úlohy koncepčného charakteru s horizontom ich plnenia do roku 2010. Bezpečnostnú situáciu v štáte rozhodujúcou mierou ovplyvňuje Policajný zbor. V správe je zvýraznený celý rad úspechov, ale aj neúspechov v boji s kriminalitou. Výsledky práce Policajného zboru sú ovplyvňované predovšetkým kvalitou personálneho obsadenia riadiacich a výkonných policajných štruktúr, morálnymi a charakterovými vlastnosťami policajtov, ale aj racionálnosťou využívania materiálno-technických prostriedkov na boj s kriminalitou a vývojom a rozsahom evidovanej trestnej činnosti a v neposlednom rade finančnými možnosťami štátu pokryť všetky požiadavky na jej eliminovanie v nadväznosti na legislatívne zmeny vyplývajúce z transformácie spoločnosti, ale aj z integračných ambícii štátu. Kvalitu práce Policajného zboru najvýraznejšie ovplyvňuje kvalita jeho personálneho obsadenia. Tu chcem poukázať na príklade vekovej štruktúry policajtov a dĺžky ich služby na niektoré vnútorné riziká Policajného zboru. Po roku 1989 sa Policajný zbor neustále omladzuje. V súčasnosti je 85,6 % policajtov mladších ako 45 rokov. Tento fakt dokresľuje aj to, že 76,5 % policajtov nemá odslúžených viac ako 15 rokov služby. Prakticky z Policajného zboru odišla celá jedna generácia, stredná generácia. Z uvedených údajov vyplýva, že takéto omladenie Policajného zboru vyvolalo nesystémové kroky nielen v odbornej príprave policajtov, ale aj v personálnej práci. Rezortné školstvo nestačilo pokryť enormný nárast nových policajtov, ktorí oneskorene získavali predpísané policajné vzdelanie. Taktiež boli ustanovovaní do riadiacich funkcií na základnom a strednom stupni riadenia bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Na uvedené problémy nadväzovala aj absencia špecializovaného vzdelávania vo vybraných odboroch služobnej činnosti a plošného celoživotného vzdelávania policajtov podľa svojho zaradenia. Problémy v rezortnom školstve sa násobili chybami pri výbere nových policajtov a nevyhovujúcou osobnostnou a odbornou pripravenosťou. Nárast počtu nových policajtov vyvolával u starších apatiu. Dôvodom bolo, že služobné úrady z nedostatku vyčlenených finančných prostriedkov nedôsledne uplatňovali § 93 zákona o štátnej službe, čo sa prejavovalo v nezáujme podieľať sa na ich kvalitnej príprave a na odovzdávaní skúseností z policajnej praxe.

Ďalším faktom je, že nadriadení sa celé roky nezaujímali o majetkové pomery svojich podriadených. Vlastníctvo prepychových vozidiel, bytov, každoročné drahé dovolenky, finančne nákladný konzumný spôsob života, čo zo služobného príjmu nebolo možné. Takýto stav ústil do falošnej kolegiality. Mnohí policajti vo svojej práci uplatňovali takéto predstavy aj vo vnútri Policajného zboru. Išlo predovšetkým o zvýhodňovanie záujemcov o štátnu službu v prijímacom konaní nerešpektovaním výsledkov psychologických testov, ale aj v ustanovovaní policajtov. To sa odrazilo v takzvanom kastovníctve, ktoré povyšovalo, respektíve povyšuje časť policajtov nad ostatných. Napríklad vzťah vyšetrovateľov k policajným orgánom, kriminalistov k policajtom poriadkovej služby a podobne. Tieto prejavy neraz prispievajú k poklesu kvality zákrokov a vykonávaných služobných úkonov pri objasňovaní protiprávnych konaní. Uvedený stav efektívnosti boja s kriminalitou odráža zbytočne vysoké zaťaženie policajtov. Na druhej strane je potrebné povedať aj to, že vysoký počet zistených trestných činov, nedostatočný početný stav policajtov a z toho vyplývajúca vysoká zaťaženosť boli a naďalej sú zdrojom ich psychickej záťaže, čo sa prejavuje ako negatívne javy, vnímané občanmi často ako neochota, nezodpovednosť, necitlivosť až arogancia vo vzťahu voči nim. Z toho pramení aj uvoľnenie služobnej disciplíny, nedôslednosť až neznalosť zásad výkonu služby, ktoré vo viacerých príkladoch vyúsťovalo do spáchania priestupkov a trestných činov. Tento stav nevznikol dnes ani za posledné štyri roky. Je to výsledkom toho, že od roku 1989 tu nejestvuje vízia, jasná koncepcia toho, ako má rezort pôsobiť v demokratických podmienkach. V roku 2001 bolo útvarmi kontrolnej a inšpekčnej služby ministerstva vnútra rozpracovaných celkom 2 037 podozrení z trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Je to o 73 viac ako v predchádzajúcom roku. Z celkového počtu rozpracovaných vecí bolo podaných 254 návrhov na začatie trestného stíhania voči 256 podozrivým príslušníkom Policajného zboru, 206 ich bolo z tohto počtu stíhaných. Z hľadiska skladby trestných činov v roku 2001 bol zaznamenaný nárast počtu zneužívaní právomocí verejného činiteľa, ublížení na zdraví, ale aj trestných činov krádeže. V jednom prípade sa policajt dopustil vraždy. Je stíhaný, samozrejme, za ňu to teda nemôžeme ešte takto hranato konštatovať. Na páchaní trestnej činnosti sa najväčšou mierou podieľali príslušníci Policajného zboru v rozpätí od 30 do 40 rokov fyzického veku a od 5 do 10 rokov dĺžky služby. Podiel trestne stíhaných príslušníkov Policajného zboru v porovnaní s celkovým počtom stíhaných osôb predstavuje 0,39 %. Stav v rezorte dokresľujú aj vykonávané kontroly zamerané na dodržiavanie postupov pri verejnom obstarávaní. V priebehu rokov 1993 až 2001 bolo v rezorte ministerstva vnútra vykonaných celkom 31 kontrol, z toho v minulom roku ich bolo vykonaných 9. Nedodržanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov bolo zistené v 20 prípadoch od roku 1993, čo z celkového počtu kontrolovaných prípadov verejného obstarávania predstavuje 64,5 %. Najčastejšie sa nedostatky týkali porušovania zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách a súvisiacich interných predpisov. Vo vzťahu k pracovníkom zodpovedným za nedostatky boli prijaté represívne opatrenia.

Kontrolná činnosť na útvaroch Policajného zboru neustále potvrdzuje nedostatky na úseku štatistického vykazovania trestnej činnosti pri dodržiavaní predpisov upravujúcich výkon štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru, ako aj pri kontrole hospodárenia so zvláštnymi finančnými prostriedkami. Výsledky niektorých kontrol boli realizované návrhom na začatie trestného stíhania voči konkrétnym policajtom. V roku 2001 bolo podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe policajtov za korupčné konanie prepustených celkovo 36 príslušníkov Policajného zboru. Okrem toho bolo u 21 príslušníkov Policajného zboru podozrivých zo spáchania trestného činu vznesené obvinenie a využitý inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa citovaného zákona. V nadväznosti na trestnú činnosť policajtov je potrebné poukázať aj na požívanie alkoholu vodičmi policajtmi. Tento jav neplatí generálne na všetkých policajtov. Napriek tomu je potrebné zvýrazniť, že nie je ničím novým v Policajnom zbore, ako sa to často interpretuje. Neuvádzam to preto, aby som ospravedlnil alebo zľahčil konanie policajtov. Hovorím to z toho dôvodu, že sme na tento pretrvávajúci problém hľadali mechanizmus, ktorý by umožnil dôslednou kontrolou zabrániť ktorémukoľvek z policajtov, aby nepožil alkoholický nápoj v službe, ale tiež počas osobného voľna, ak si sadá za volant.

Problém dopravnej nehodovosti a vôbec dopravnej disciplíny policajtov sa výraznejšie prejavuje už od roku 1995. Od toho roku do konca minulého roku bolo potrebné vydať viacero interných predpisov a úloh na predchádzanie porušovania predpisov policajtmi.

Prezident Policajného zboru v spolupráci so všetkými riadiacimi funkcionármi v jeho podriadenosti riešil situáciu vo vlastnej kompetencii, následne aj na základe mojich systémových opatrení. Vyústením týchto krokov bolo zintenzívnenie a sprísnenie kontrol, ich pravidelné vyhodnocovanie a prijímanie najprísnejších disciplinárnych a personálnych opatrení voči vinníkom. Najdôležitejším spoločenským opatrením je, že sme začali o týchto javoch informovať takpovediac on line, nie niekde v štatistike pod nejakým číslom, ale keď sa stane takýto prípad, okamžite o tom ide informácia médiám, a tým aj verejnosti, aby vznikal spoločenský tlak na dodržiavanie disciplíny aj na tomto úseku a môžem konštatovať, že napriek tomu, že sa stále stávajú prípady, že v služobnom voľne, teda mimo služby policajti spôsobia dopravnú nehodu aj pod vplyvom alkoholu, je ich zhruba o polovicu menej, ako to bolo v minulých rokoch, za prvý polrok.

Na problémy dodržiavania služobnej disciplíny nadväzujú aj ostatné problémy v personálnej oblasti. Stalo sa bežne používanou praxou, že najjednoduchší, a pritom zákonný spôsob riešenia personálnych problémov predovšetkým vo vzťahu k riadiacim pracovníkom je vykonanie organizačných zmien. Po každej takej reorganizačnej zmene dochádzalo k úbytku kvalifikovaných policajtov. Mám tu štatistiku týchto organizačných zmien od roku 1993, ale nebudem vás ňou v tejto chvíli unavovať. Všetky tieto zásadné organizačné zmeny boli doplnené menšími organizačnými zmenami a odrážali vysokú dávku subjektivizmu a predstáv vrcholového manažmentu ministerstva a Policajného zboru. Ich vplyv je badateľný aj na nevyrovnanej vekovej štruktúre Policajného zboru, ako som už o tom hovoril. Odliv skúsených policajtov zo všetkých úrovní riadenia a výkonu služby naznačuje nutnosť zaoberať sa koncepčným smerovaním Policajného zboru a personálnym obsadzovaním vrcholového manažmentu, ktoré bude založené na odbornosti a zvyšovaní efektívnosti práce.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v neposlednom rade v rezorte ministerstva vnútra a Policajného zboru vystupujú do popredia problémy, ktoré dlhodobo neriešia racionálnosť využívania materiálno-technických a finančných prostriedkov na boj s kriminalitou. Tu chcem zdôrazniť, že nie je možné spochybniť vzájomnú súvislosť medzi množstvom a kvalitou materiálno-technických prostriedkov a úrovňou objasňovania kriminality v štáte. Neriešenie nedostatku finančných a materiálnych prostriedkov však naďalej pretrváva aj napriek tomu, že rezort ministerstva vnútra a Policajný zbor v predchádzajúcich rokoch dbal o dôsledné hľadanie svojich vnútorných materiálnych a finančných rezerv. Rozpočtované finančné prostriedky sú neustále okliešťované. Problémy v materiálno-technickom zabezpečení naďalej pretrvávajú, ale aj preto, že ani v tejto oblasti nie je vytvorená koncepcia ďalšieho rozvoja rezortu ministerstva vnútra a polície. Dôkazom je štyri roky prebiehajúce prestrojovanie Policajného zboru do nových policajných uniforiem, dlhotrvajúci problém obnovy vozidlového parku, zanedbávanie údržby objektov starších ako 50 rokov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na efektívnosť práce Policajného zboru úzko nadväzujú problémy, ktoré Policajný zbor nie je schopný ovplyvniť. Tieto výrazne ovplyvňujú kvalitu práce Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany života, zdravia a majetku občanov. Predovšetkým je to zvýšenie rozsahu kriminality a nové formy kriminality, ktoré vznikli v podmienkach slobody po roku 1989. Začali sa prejavovať organizované formy zločinu. Takýto vývoj spoločnosti tiež odráža úpadok morálnych hodnôt a neúctu k právnemu poriadku vo všetkých vrstvách spoločnosti. Vývoj a rozsah evidovanej trestnej činnosti bol ovplyvňovaný negatívnymi dôsledkami neraz subjektívnych rozhodnutí, čo malo za následok aj nárast a len čiastkové riešenia objavujúcich sa problémov.

Ďalším faktom je, že Policajný zbor je stále akoby dievčaťom pre všetko. Odhaľovanie páchateľov trestných činov a ich objasňovanie nie je jedinou úlohou policajtov. Dokazuje to aj Prezídiom Policajného zboru vypracovaná analýza činnosti vykonávaných nad rámec zákona o Policajnom zbore, ktorá opakovane upozorňuje na pretrvávajúci stav v takýchto činnostiach, ako je opakované doručovanie písomností stránke, ak ju neprebral od orgánu štátnej správy, teda nielen od polície, zneužívanie príslušných paragrafov zákona o Policajnom zbore jednotlivými inštitúciami, neriešenie zákonom stanovených povinností štátnych orgánov pri ochrane objektov osobitného významu a podobne. Len na dokreslenie je potrebné dodať, že nejde o zanedbateľné hodnoty. Takéto činnosti pre obraznosť vykonáva jedno stredne veľké okresné riaditeľstvo Policajného zboru s približne 200 policajtmi počas celého roka, čo vyjadrené len v nákladoch na poštové poplatky a pohonné hmoty predstavuje sumu približne 45 miliónov korún.

Dámy a páni, ďalším dlhodobo ovplyvňujúcim faktorom účinnosti boja Policajného zboru s kriminalitou je schopnosť štátu finančne pokryť všetky potreby rezortu ministerstva vnútra a Policajného zboru. Zložitosť rozpočtovania zvýrazňujú nasledovné fakty: po vzniku samostatného štátu bolo nutné riešiť problém nových cestovných dokladov Slovenskej republiky, nových preukazov totožnosti, nasledovalo zriadenie telekomunikačnej siete vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré boli začlenené do rozpočtovaných finančných prostriedkov rezortu ministerstva vnútra ako viazané finančné prostriedky. K takýmto ekonomicky náročným akciám je nutné dodať, že v roku 1996 sa zásadným spôsobom menila položková skladba a spôsob zatrieďovania výdavkov. V roku 1997 vznikom rozpočtových organizácií krajských riaditeľstiev Policajného zboru došlo k značnému prevodu kompetencií a rozdrobeniu centrálnej investičnej výstavby v rezorte. Na týchto pár príkladoch je možné poukázať, že napriek vyčleneným finančným prostriedkom rezort riešil nielen svoje vnútorné, ale aj nadrezortné záujmy a celospoločenské záujmy. Z toho vyplýva, že Policajný zbor musel značnú časť svojich ľudských a materiálnych zdrojov a energie naďalej vynakladať na odstraňovanie predchádzajúcich personálnych organizačných chýb, čo mu sťažovalo dôsledne bojovať s kriminalitou.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po mojom nástupe do funkcie ministra vnútra som sa oveľa podrobnejšie zoznámil nielen s postupmi boja s kriminalitou, ale aj s problémami, ktoré tento rezort sprevádzajú. Samotná bezpečnostná situácia v štáte za rok 2001 ukazuje na celý rad problémov vo vnútri Policajného zboru, ale aj problémov, ktoré nie je schopný riešiť bez účasti celej spoločnosti. Čo však chcem zdôrazniť, že v Policajnom zbore sú okrem tých policajtov, ktorých médiá a nadriadení oprávnene kritizovali, mnohí poctiví a zodpovední pracovníci, ktorým záleží na riešení celospoločenských problémov. Vďaka nim sa polícii podarilo niekoľko desiatok profesionálnych zásahov proti organizovanému zločinu. Podarilo sa nám chytiť troch medzinárodne hľadaných teroristov, i keď s nedostatkami, základné poslanie rezortu sa plní. Koncepčné smerovanie Policajného zboru si však bude vyžadovať odbúranie využívanej metódy pokusu a omylu. Vývoj si bude vyžadovať systémové zmeny už aj z dôvodu prehlbujúcej sa medzinárodnej policajnej spolupráce v rámci Interpolu, Europolu, Schengenského dohovoru, spoločného riešenia postupov extradície a v boji proti terorizmu.

Dôležitým cieľom reformy bezpečnostných systémov štátu je zvýšiť operačnú schopnosť všetkých zložiek celej sústavy. Pojmy ako kooperácia, spojenie, koordinácia, investície do techniky sú základnými nástrojmi, bez ktorých sa intenzifikácia vykonať nedá. Treba otvorene povedať, že do zodpovednosti za bezpečnosť bude nevyhnutné zapojiť i neštátne subjekty a občanov. Nevyhnutná bude aj nová koncepcia toku ochrany a zverejňovania informácií a spolupráca s médiami. Aj im bude nutné stanoviť nové povinnosti, pravidlá a aj sankcie. Rýchlosť tu bude hrať rozhodujúcu úlohu. Reforma bezpečnostného systému štátu je ako reforma armády v čase vojny. Bude to náročné, ale nemáme alternatívu. Inak by sme túto vojnu prehrali a nastúpil by zákon džungle. Najdôležitejšími novými zásadami musí byť prechod od extenzívneho modelu na intenzívny, v ktorom bude rozhodovať rýchlosť, schopnosť súčinnosti viacerých zložiek nášho administratívou rozdeleného štátneho aparátu. Schopnosť komunikovať a spolupracovať s obyvateľstvom a zložkami občianskej spoločnosti, využívanie moderných expertíznych metód, väčší dôraz na výcvik a vybavenie rozličných špeciálnych jednotiek a radikálne zníženie administratívy. Posilňovanie výkonných zložiek operatívnosti a razantnosti boja s organizovaným zločinom a s terorizmom je dnes požiadavkou doby. Osobitne dôležitým je boj s finančnou kriminalitou, ktorá tvorí základňu organizovaného zločinu a aj terorizmu. Pri ochrane verejného poriadku a v dopravnej službe na cestách sa musí investovať do techniky, intenzifikovať a prebudovať celú koncepciu priestupkového práva zo šesťdesiatych rokov vrátane možnosti odovzdania ich páchateľov sudcom. Ochrana majetku, bytov, áut, treba na ňu klásť veľký dôraz, ale aj na zásadu spoluzodpovednosti občanov. Pokiaľ ide o hranice, treba povedať, aká je demokratická koncepcia ochrany hraníc, nie ich uzavretie, ako to bolo za komunizmu, ale i tu treba zaviesť poriadok. To znamená, že ľudia nemôžu prechádzať cez hranice, ako sa im zachce, prevádzať, či nesmú ťažiť z ľudských tragédií, ale základnou zásadou je nepustiť zločincov a utečencom zabezpečiť ľudské podmienky podľa zásad medzinárodného práva. Toto je dnes celoeurópska otázka. Stojíme možno na prahu nového sťahovania národov. Informačný manažment. I tu treba úplne nový prístup. Dnes prenikajú informácie mobilmi, internetom, médiami oveľa rýchlejšie ako takzvané oficiálne správy. Na toto musíme reagovať.

Okrem toho pre súčinnosť s obyvateľstvom musí bezpečnostný systém informovať oveľa rýchlejšie, otvorenejšie, chlapskejšie a podľa možnosti skôr než iný. Na druhej strane za vyzradenie informácií, ktoré majú taktický charakter a oslabujú fungovanie bezpečnostného systému štátu, treba stanoviť najprísnejšie sankcie. Ukazuje sa, že udržať utajenú informáciu sa stáva v modernom svete jedným zo základných kvalifikačných predpokladov na výkon zodpovednej funkcie. Za necelý rok, čo som vo funkcii ministra vnútra, som sa usiloval vytvárať predpoklady na takúto reformu. Pracujeme na vízii rozvoja rezortu do roku 2010. Zvládli sme krízovú situáciu v septembri v roku 2001, pripravili sme prvú zákonnú reguláciu pre takéto chvíle, vcelku systematicky sme sa pustili do rozkladania organizovaného zločinu, bojujeme s nedisciplinovanosťou, hľadáme lepší motivačný mechanizmus pre prácu policajtov, ale základný rozsah práce na tomto úseku nás čaká v budúcom volebnom období.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na záver chcem vysloviť presvedčenie, že rok 2002 bude v mnohých oblastiach boja s kriminalitou úspešnejší a za podpory ostatných štátnych orgánov, ale aj občianskej spoločnosti a občanov samotných budeme môcť o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší pocit bezpečia ako v súčasnosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)