P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci. Otváram trinásty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: pán podpredseda Presperín, ďalej poslanec Bajan, Cabaj, Cagala, poslankyňa Čižmáriková, poslanec Drobný, Gajdoš, Kujan, Petrák, Suchár, Šepták, Topoli, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Belohorská, Hamžík, Keltošová a pán poslanec Šebej.

V rokovaní 61. schôdze budeme pokračovať bodom

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1239, informáciu o prerokovaní návrhu v gestorskom výbore máte ako tlač 1239a, ku ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Jozefa Stanka, aby materiál uviedol a odôvodnil.

Pán minister, nech sa páči.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Z poverenia vlády vám predkladám na rokovanie návrh dokumentu Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, inými slovami koncepciu ich reformy a cieľový stav. Tento dokument je výsledkom viac ako polročnej intenzívnej práce vojenských odborníkov ministerstva obrany, Generálneho štábu ozbrojených síl, veliteľstiev, druhov vojsk. Ich práca bola podporená odbornou pomocou expertov z členských krajín Severoatlantickej aliancie. Dokument predstavuje zásadnú zmenu smerovania ozbrojených síl. Bezpečnostnou obranou a vojenskou stratégiou má Slovenská republika po prvýkrát jasne definované svoje životné záujmy, bezpečnostné ohrozenia, úlohy ozbrojených síl, k tomu zodpovedajúcu politiku štátu. Takto navrhovaný model odpovedá na otázku, akú mieru bezpečnosti, za akú cenu si Slovenská republika môže dovoliť. Je to optimum z pohľadu presadzovania životných záujmov Slovenskej republiky v oblasti obrany štátu. Dokument Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, ktorý je ďalej rozpracovaný v dlhodobom pláne štruktúry a rozvoja ozbrojených síl, predstavuje komplexnú realistickú víziu, vyváženú v štruktúrach, počtoch, výcviku, vzdelávaní a potrebe vyzbrojovania. Vyváženú vo všetkých aspektoch modernej vojenskej organizácie s prihliadnutím na potreby štátu a jeho ekonomické možnosti. Rezort obrany použil pri vypracovaní tohto dokumentu hlavné kritérium - hospodárne a účelné vynakladanie pridelených prostriedkov v záujme cieľov, ktoré som spomínal. Ozbrojené sily Slovenskej republiky podľa tohto modelu budú moderné, profesionálne, efektívne, dostupné, vysoko organizované, interoperabilné s ozbrojenými silami členských štátov NATO. Budú vyzbrojené a vycvičené v súlade s vojenskou stratégiou Slovenskej republiky.

Model 2010 reaguje na možnosť vzniku predovšetkým regionálneho ozbrojeného konfliktu, ktorý sa v schválenej vojenskej stratégii Slovenskej republiky považuje za najpravdepodobnejší. Budúce spôsobilosti ozbrojených síl sú formulované s prihliadnutím na nevojenské ohrozenia, ako aj na historicky najničivejší teroristický útok z 11. septembra 2001 a zmeny medzinárodnej bezpečnosti s tým spojené. Po schválení v Rade obrany štátu a vo vláde Slovenskej republiky bol v intenciách tejto koncepcie vypracovaný a podľa vtedy platného právneho stavu tiež Radou obrany štátu a vládou schválený dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl a správa o ňom predložená tiež sem do Národnej rady. Tento rozsiahly dokument bol schválený ako podklad na riadenie rezortu, ako východisko na spracovanie programového plánu. Podrobná analýza stavu nás okrem iného presvedčila, že cieľavedomé riadenie rezortu nie je možné bez uplatnenia zásad obranného plánovania, ktorého neoddeliteľnou súčasťou a základným predpokladom je aj strednodobá garancia výdavkov na obranu, ktorá nebude limitovaná volebným obdobím jednej vlády.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím preto o vašu podporu a súhlas so zachovaním minimálneho ročného podielu výdavkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany vo výške 2 % z HDP od roku 2003, ako to predpokladá tiež uznesenie výboru pre obranu a bezpečnosť v tejto koncepcii.

Dokument Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 bol priebežne prerokúvaný v štrukturálnom dialógu na všetkých úrovniach s predstaviteľmi NATO a tiež na bilaterálnej úrovni s predstaviteľmi jednotlivých členských štátov aliancie. Počas svojej návštevy generálny tajomník Robertson koncom minulého roku hodnotil tento dokument na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii, odborných podkladov, ako správne rozhodnutie na reštrukturalizáciu ozbrojených síl. Podobne všetci, ktorí navštívili, vysokí predstavitelia aliancie, generál Ralston a ďalší, naposledy pred dvoma dňami štátny podtajomník Ministerstva obrany Spojených štátov amerických pán Brzezinski. Všetci konštatovali, že tento dokument vytvára predpoklady na to, aby Slovensko mohlo byť v tejto vojenskej oblasti plnohodnotným členom Aliancie. Tento dokument sa stal základným východiskom hodnotiacej správy Aliancie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v NATO pred Pražským summitom. V návrhu správy je ocenený pokrok, ktorý dosiahla Slovenská republika v plneniach akčného plánu členstva a v reformách, hlavne vo vojensko-obrannej sfére. V snahe o prehĺbenie transparentnosti celého procesu a dosiahnutie konsenzu v zásadných odporúčaniach bol model prerokúvaný so všetkými zainteresovanými politickými subjektmi u nás na Slovensku. Dokument bol prerokovaný a schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 24. januára 2002, predtým Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 16. januára 2002.

Konzultovaný bol vo výbore pre obranu a bezpečnosť ešte 3. septembra minulého roku, až potom bol schválený v kolégiu ministra, vo vláde a predložený sem do parlamentu zhruba pred ôsmimi mesiacmi. Chcel by som poďakovať všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí svojimi postrehmi a odporúčaniami prispeli ku skvalitneniu celej tejto koncepcie. Opakujem znova, že táto koncepcia bola vypracovaná na základe vami schválenej bezpečnostnej obrannej a vojenskej stratégie. Na základe tejto koncepcie bol vypracovaný dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl. Bol vypracovaný programový plán, ktorý už máme tiež k dispozícii, a boli tiež prijaté zákony, ktoré ste schválili naposledy pred týždňom, ktoré bezprostredne nadväzujú na túto koncepciu. V tomto kontexte sa mi zdá byť zmysluplné, logické a správne, aby Národná rada zobrala tento dokument Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 na vedomie, aby sa tak vytvorili podmienky na to, aby aj budúca vláda a budúci parlament vychádzali z tejto koncepcie, aby sa zachovala bezpečnostná i zahraničnopolitická kontinuita. Preto prosím, keby ste vyslovili súhlas s uznesením, ktoré bude prednesené spravodajcom výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Páni poslanci, chcem navrhnúť, keďže pán minister má ešte jeden bod, ktorý úzko súvisí aj s tým, ktorý uviedol teraz, aby pán minister uviedol aj druhý bod programu, potom by vystúpili spravodajcovia a zlúčili by sme rozpravu o obidvoch prerokúvaných bodoch do jedného bloku. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

Nech sa páči, pán minister, prosím, aby ste uviedli

ktorý prerokúvame ako tlač 1611.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci. Predkladám vám na rokovanie Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl, plán rozvoja a rozvojové programy vrátane ich finančnej náročnosti. Tento materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 5. júna 2002 a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 26. júna 2002. Našou snahou bolo vypracovať dokument v rozsahu a forme vhodnej na prerokovanie v pléne Národnej rady tak, aby bol vyvážený v zmysle zachovania dostatočnej miery informovanosti s potrebou udržať uvedený dokument ako neutajovaný. Vychádza, samozrejme, tak ako som už hovoril, z modelu 2010. Na jeho základe bol vypracovaný dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl. Ten sme predložili do výboru Národnej rady ako kompletný 750-stranový dokument, ktorý má rozsiahlu utajovanú časť, ešte začiatkom tohto roka. Ďalej sme sem predložili správu, ktorú schválila vláda o dlhodobom pláne a ktorá bola požadovaná Národnou radou Slovenskej republiky osobitným uznesením. Pri prerokovaní vo výbore tejto správy bola požiadavka, aby sme upravili tento dokument tak, aby zodpovedal novému právnemu stavu, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, stavu núdze a výnimočného stavu, špeciálne čl. 6 ods. 2. Z tohto rokovania vznikol dokument, ktorý máte práve pred sebou. Zohľadňuje teda čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 227 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového a výnimočného a núdzového stavu. Zámerom rezortu ministerstva obrany je predkladať Národnej rade Slovenskej republiky rozhodujúce koncepčné dokumenty rozvoja ozbrojených síl a na ne nadväzujúce rozvojové programy s cieľom zabezpečiť kontinuitu obranného plánovania ako rozhodujúceho nástroja realizácie reformy ozbrojených síl. Predložením tohto dokumentu na prerokovanie v pléne Národnej rady vláda s určitým predstihom realizuje požiadavku vyplývajúcu zo zákona o obrane, podľa ktorej Národná rada schvaľuje základné koncepcie bezpečnosti a obrany štátu a základné strategické dokumenty bezpečnosti a obrany štátu, ktoré jej predloží vláda Slovenskej republiky.

Významnou podmienkou úspešnej realizácie dlhodobého plánu je garancia dostatočnej úrovne finančných zdrojov. Schválenie požiadavky vyčleňovať 2 % z HDP pre rezort ministerstva obrany od roku 2003, ktorá je obsiahnutá v tomto dokumente, vytvorí podmienky pre nárast spôsobilosti ozbrojených síl eliminovať aktuálne bezpečnostné ohrozenia a je plne v súlade s požiadavkami Aliancie v oblasti štandardizácie. Systémovo na tento dokument nadväzuje programový plán rezortu obrany na jeden až päť rokov, 1 + 5 rokov, tak je správne, ktorý obsahuje rozpracovanie a aktualizáciu rozvojových programov. Tento dokument bude každoročne predkladaný Národnej rade na schválenie spolu s návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, prosím o prerokovanie a podporu tohto materiálu v intenciách uznesenia, ktoré pripravil výbor pre obranu a bezpečnosť, s ktorým sa ako minister obrany stotožňujem. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pani poslankyňu Szabó, ktorá je poverená gestorským výborom ako spravodajkyňa k prvému prerokúvanému materiálu Návrh Ozbrojených síl Slovenskej republiky - model 2010, aby informovala o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

O. Szabó, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám podala informáciu spravodajcu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, tlač 1239. Návrh vlády Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1373 zo dňa 12. novembra 2001 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výboroch a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko výbor na svojom rokovaní dňa 29. januára 2002 neprijal uznesenie k spoločnej správe. Na základe § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám predkladám túto informáciu. Výsledky prerokovania návrhu vo výboroch: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vzal návrh na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať návrh vlády Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať návrh vlády Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 na vedomie s týmto pozmeňujúcim návrhom. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zachovaním minimálneho ročného podielu výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky do roku 2002 vo výške 1,89 % HDP a so zvýšením tohto podielu na 2 % v roku 2003 a postupným navyšovaním o 0,1 % HDP do roku 2006 a tento podiel v ďalších rokoch zachovať.

Odporúčam, aby sa tento návrh gestorského výboru stal súčasťou uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto informácie a znie takto: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie dokument Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 a súhlasí so zachovaním minimálneho ročného podielu výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky do roku 2002 vo výške 1,89 % HDP a so zvýšením tohto podielu na 2 % v roku 2003 a postupným navyšovaním o 0,1 % HDP do roku 2002 a tento podiel v ďalších rokoch zachovať.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte by som poprosil teraz pred otvorením rozpravy, aby vystúpil ako spoločný spravodajca k druhému prerokúvanému návrhu, ktorý uviedol pán minister, pán poslanec Tuchyňa a potom by sme otvorili rozpravu k obidvom prerokúvaným bodom.

Pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky - plánu rozvoja a rozvojových programov vrátane ich finančnej náročnosti, tlač 1611. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1802 zo 7. júna 2002 pridelil návrh Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky - plánu rozvoja a rozvojových programov vrátane ich finančnej náročnosti na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. Výsledky prerokovania návrhu vo výbore: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 99. schôdzi, ktorá sa konala 26. júna tohto roku, kde zároveň schválil návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou tejto informácie, ktorú máte v laviciach. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Stanovisko gestorského výboru je: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou správy, tak ako som povedal, máte ho v laviciach, a preto ho nebudem čítať. Ďakujem.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil ako prvý pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Andrejčák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa ako prvý.

J. Tuchyňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Konečne po mnohých odkladoch pristupujeme k prerokúvaniu modelu ozbrojených síl 2010. Treba povedať, že takéto prerokúvanie a prípadné schválenie toho dokumentu by zabezpečilo dlhodobý a programový rozvoj takýchto ozbrojených síl. Ja osobne ešte vo funkcii náčelníka Generálneho štábu som tvrdil, že štát musí povedať, akú armádu, teda podľa nového zákona o ozbrojených silách, ozbrojené sily potrebuje, akú armádu chce a akú armádu ozbrojené sily môže mať. Môžem konštatovať, že tento dokument sa pokúša na tieto otázky odpovedať. Či sú odpovede úplné, vyčerpávajúce, ako i vyvodzované závery a riešenie, určite ukáže i rozprava v Národnej rade k tomuto modelu. Model predkladá rezort obrany cestou vlády. Chcem oceniť prácu rezortu, ako aj ich zahraničných expertov, za pomoci ktorých tento model bol pripravený. Či je však tento model ozbrojených síl optimálny, či sú v ňom odrazené všetky aspekty zo schválených stratégií, bezpečnostnej, obrannej, vojenskej, či sú zabezpečené legislatívne podmienky jeho fungovania, pretože tak, ako tu bolo povedané, do minulého týždňa sme schválili všetky potrebné zákony vo vojenskej oblasti, teda o bezpečnosti štátu v ozbrojených silách, v obrane, v brannej povinnosti, ale i v ďalších súvisiacich zákonov, ako o finančných náležitostiach, o sociálnom zabezpečení, predtým vysokoškolský zákon, zákon o integrovanom systéme. Môžete povedať a koniec koncov minister to v úvodnom slove povedal, že dokument posúdili v Bruseli hodnotiace tímy, ďalšie návštevy, ktoré predovšetkým v rezorte obrany prebehli a hovoria, že je to to najlepšie, čo mohli pripraviť. No, či je tomu tak, treba tento dokument hlboko analyzovať, a analyzovať odborne. Toto je však možné len po dôkladnom preštudovaní obsahu modelu, ale aj dlhodobého plánu štruktúry rozvoja ozbrojených síl v kontexte už spomenutých schválených stratégií a legislatívnych noriem. Pre vojakov vždy bola typická precíznosť a presnosť. Tento dokument však o tom nesvedčí. Dôkazom toho sú i tie odkazy, ktoré nachádzame napríklad na stoloch k transformácii vojenského školstva. Bola to tiež úloha výboru pre obranu a bezpečnosť, nebol som zo zdravotných dôvodov prítomný na rokovaní o tomto bode. Ťažko však povedať, že výbor vecne posudzoval a takto vecne posudzoval tento model, keď rozsiahly materiál, predovšetkým jeho utajovaná časť, ako i príslušnú navrhovanú legislatívu v tom čase nemal preštudované. Preto nakoniec i neprijal platné uznesenie. Keďže gestorský výbor vzhľadom na to, že včas nemal potrebné podkladové materiály k dispozícii, nemohol v tom čase vecne model posúdiť, bojím sa, že ani plénum nemá dostupné všetky materiály, a teda nemôže plnohodnotne a kvalifikovane model postupovať. Akékoľvek odporúčania a návrhy na zmeny nebudú kvalifikované, pretože zásah do jedného bodu štruktúry vyvolá reťazovú reakciu zmien, ktoré môže vykonávať len navrhovateľ. Dúfam, že sa nestretneme tak ako v minulosti, že už jednoducho zajtra treba niekde tento dokument predkladať.

Chcem upozorniť, že v tomto parlamente je niekoľko dokumentov, ktoré navzájom súvisia. Teda je to prerokúvaný model, parlamentná tlač 1239, z novembra 2001. Je to však i dlhodobý plán štruktúry a rozvoja, parlamentná tlač 1611. Mali sme predtým informáciu o tomto dlhodobom pláne. Je tu však i, alebo výbor potom dostal k dispozícii a ja osobne, dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl ako utajovanú časť týchto dokumentov. Avšak tieto dokumenty majú k jednému a tomu istému množstvo rozdielnych údajov. Detaily poviem neskôr.

A teraz k problému. Bezpečnostná stratégia, ale i programové vyhlásenie vlády hovorí o vytvorení odpovedajúceho systému riadenia obrany štátu. Vytvorenie krízového manažmentu, bezpečnostná stratégia bod 73 štvrtá bodka priamo hovorí. Citujem. "Zabezpečiť účinné riadenie a koordináciu síl a prostriedkov." A ďalej. "Pri jednotlivých situáciách bezpečnostných rizík vytvorenie krízového manažmentu štátu." Môžete povedať, že to nesúvisí s prerokúvanou problematikou. Ja hovorím, že súvisí a veľmi úzko súvisí, pretože ozbrojené sily sú veľmi dôležitým, keď nechcem povedať, hlavným prvkom systému obrany. Ani z modelu, ani z návrhov zákonov nie je, lebo už zákonov, nie je elementárne jasné, koho rozkazy, rozhodnutia bude v konečnej fázy realizovať veliaci ozbrojených síl, teda náčelník Generálneho štábu. Zákonom o bezpečnosti štátu určuje takéto kompetencie vláde, prípadne Bezpečnostnej rade, zákon o ozbrojených silách ministrovi obrane, prezidentovi Slovenskej republiky, zákon o obrane vláde, ministerstvu obrany, zákon o integrovanom záchrannom systéme určuje, že armáda vydáva úlohy a koordinačné stredisko alebo operačné stredisko tiesňového volania ich vyžaduje bez akejkoľvek koordinácie. Obranná stratégia v bode 8 definuje, že Slovenská republika nikoho nepovažuje za svojho nepriateľa, necíti sa byť žiadnym štátom ani koalíciou vojensky ohrozená. Časť dlhodobého plánu rozvoja, kapitola 4, tá utajovaná časť je v rozpore s týmto bodom, pretože je tak označená, ako je označená, nemôžem o podrobnostiach hovoriť. Bod 12 strana 4 stanovuje obranu štátu zaručiť vlastnými silami. Tento model však takúto jednoznačnú odpoveď nedáva. Obrana štátu má rozsiahlejší rozmer, ako je len obrana ohrozených úsekov štátnej hranice vojenskými štruktúrami. Je to celý systém vytvárajúci podmienky na fungovanie ozbrojených síl, teda dodávky materiálu, s tým prechod hospodárstva do osobitného systému, zaistenia dodávok materiálov pre ozbrojené sily zo zahraničia a tak ďalej. Schválili sme v značnom chvate zákon o hospodárskej mobilizácii. Ja teraz hovorím, že je to veľmi nepodarený zákon. Nebol posúdený ani vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Nebude a nie je riešené zabezpečenie výzbroje a munície pre ozbrojené sily. Výhrady majú i štátne hmotné rezervy. Ministerstvo hospodárstva prevzalo na seba vedenie evidencie ľudí, ktoré patria do kompetencie štátnej správy na úseku obrany. Najpodstatnejšie z toho je, že ozbrojené sily ani v minulosti, ani v budúcnosti nebudú z ekonomického hľadiska udržovať všetky potrebné zásoby na vedenie stanoveného počtu dní bojovej činnosti. Nemajú vytvorené ani nebudú mať vytvorené zásoby, ale práve tento zákon o hospodárskej mobilizácii nerieši ich zabezpečenie, včasné dodanie. Bod 29 z obrannej stratégie stanovuje, že systém obrany bude zabezpečovať plnenie týchto obranných systémov. Obranu štátnej hranice, ochranu vzdušného priestoru. Tento model to možno rieši. Obranu a ochranu dôležitých politických a hospodárskych centier strategických priestorov nevyhnutných na zachovanie štátnosti a fungovanie Slovenskej republiky stanovuje obranná stratégia. Ako bude zabezpečený tento cieľ, som sa nikde nedočítal. Neviem, koľko je stanovených objektov osobitnej dôležitosti, a teda aké sily ich obrana a ochrana bude vyžadovať. Tento problém v dlhodobom pláne kapitola 4 je spomenutý bez konkrétností. Aké priestory nevyhnutné na zachovanie štátnosti nie sú určené a ani naznačené vôbec.

Vojenská stratégia nedáva odpovede na uvedené aspekty, a teda ani model 2010 nemôže na ne reagovať. Chcem znova zvýrazniť, že konečne sa má politicky v zhode rozhodnúť o tom, aké ozbrojené sily tento štát potrebuje a aké môže mať. Je tu teda evidentná snaha o vytvorenie programového fungovania ozbrojených síl. Treba však povedať, že model je konečným produktom pre rok 2010 a zároveň predpokladá, že Slovenská republika bude plnohodnotným členom NATO. Treba však rozlíšiť jednotlivé etapy tvorby ozbrojených síl, a to po prvé. Do prijatia za člena NATO, vážení, ešte pozvanie na summite v novembri neznamená plnohodnotné členstvo. Toto je možné rozfázovať do časových úsekov tohto modelu. Model to však nerieši, východiskové analýzy obsiahnuté v kapitole 4 dlhodobého plánu sú tajné, a preto nie je možné na tomto pléne o nich hovoriť. Tieto však vychádzajú z neobjektívneho odhadu bezpečnostného prostredia. Musím povedať, že mi táto dikcia, ktorá tam je, pripomína najprudšie obdobie studenej vojny. Kalkulácie, z ktorých autori vychádzajú, teda výpočty potreby jednotlivých zložiek ozbrojených síl a potom i uvádzané pomery síl v jednotlivých situáciách je možné hodnotiť ako taktickú úroveň, a nie úroveň štátu a jeho ozbrojených síl. Aby možný útočník bol úspešný, musí si zabezpečiť dostatočnú prevahu síl a prostriedkov. Podľa bývalých sovietskych teórií sa požadovala minimálne trojnásobná prevaha. Podľa súčasných amerických teórií a skúseností päť- až sedemnásobná prevaha v silách a prostriedkoch, a dokonca v letectve absolútna prevaha. Len za takých podmienok bol začatý útok. Model 2010 však počíta s tým, že naše ozbrojené sily pôsobia za vyrovnaných pomerov alebo len priemerná prevaha v silách a prostriedkoch na strane modelového prostredia, alebo sú i situácie, keď obranca alebo ozbrojené sily Slovenskej republiky majú prevahu v silách a prostriedkoch. A to je trestuhodné, vtedy sa nemôže brániť, ale musíme zaujímať iné výhodnejšie pozície, nastolovať podmienky pre konečné politické vyrovnávanie, ukončovanie prípadného ozbrojeného zápasu.

Ja osobne predpokladám možného, teda i modelového protivníka za minimálne tak chytrého, ako som ja. Za takýchto východiskových podmienok by som sa nikdy neodvážil vykonávať aktívnu činnosť, keď nemá nádej na úspech, tým pádom myslím na strane protivníka. Aké ekonomické zhodnotenie a zabezpečenie modelu. Model 2010 sa navrhuje hlavne z dôvodu ekonomických možností jeho zabezpečenia, aby ozbrojené sily zodpovedali ekonomickým možnostiam štátu, no a tu je najväčšia Achillova päta tohto modelu.

Ako som už uviedol, je tu množstvo dokumentov, ktoré medzi sebou súvisia, ktoré máme k dispozícii, kde sú úplne rozdielne údaje o ekonomickom zabezpečovaní tohto modelu. Na ilustráciu vám niektoré pripomeniem a ukážem. Tak samotný model na strane 13 hovorí o určitých číselných údajoch jednak vydeľovania hrubého domáceho produktu a konečnej sumy, ktorý sa predpokladá na zabezpečenie a fungovanie tohto modelu. Len pre poriadok, pretože i uznesenie je také, i dlhodobý plán už od budúceho roku chceme vydeľovať. Ja to podporujem, ale chceme vydeľovať 2 % HDP. Ale tento model počíta s vydeľovaním 2 % hrubého domáceho produktu až v trošku neskoršom čase. O číslach a rozdieloch ešte budem hovoriť. Ďalej je tu náš posudzovaný dlhodobý plán rozvoja a štruktúry ozbrojených síl, kde na strane 22 sú predpokladané výdavky a údaje, ktoré predpokladá. Takže len na ilustráciu, keď tento predpokladal výdavky 25 miliárd v roku 2010, tak tento v bežných cenách predpokladá výdavky 44,2 miliardy. A to je už obrovský rozdiel. Ďalej je tu prezentačný dokument, ktorý ministerstvo obrany dalo k dispozícii do parlamentu a ktorý pri tých rôznych návštevách, teda nie komplexného posúdenia, ale pri rôznych návštevách, z tohto sa vychádzalo a bolo posudzované, tento zasa na strane 18 má iné údaje.

Potom je dokument dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl, utajovaná časť, kde sú zasa iné rôzne údaje v tomto dokumente, ktoré zasa vytvárajú iné čísla v dvoch častiach. Nebudem o nich konkrétnejšie hovoriť, pretože majú dôverný charakter. No a posledným je smernica ministra pre obranné plánovanie v rezorte na roky 2003 až 2008, ktorú sme dostali do výboru 20. februára a ktorá uvádza zase iné údaje z hľadiska financovania tohto modelu. Tá ide do úvah, dokonca už v roku 2008 uvažuje v bežných cenách o výdavkoch 36,5 miliardy Sk.

Rozdiely, tak ako som ich ukázal, vážené dámy a vážení páni, ukazujú rozdiely až v rozsahu 20 miliárd, čo môže tvoriť 25 až 50 % celkového objemu rozpočtu predpokladaného v roku 2010. Treba povedať, že rastové údaje rozpočtu nie sú verifikované. Neopierajú sa o kvalifikované odhady rastu hrubého domáceho produktu ani ministerstva financií, ani nezávislých odborníkov. Údaje v rozsahu 44,2 miliardy hovoria o tom, že predstavujú 2 % hrubého domáceho produktu. To ale predpokladá rast hrubého domáceho produktu o 108 % v roku 2010. Samotné údaje opublikované v tlači ministerstva financií predpokladajú v priemere rast zhruba 5 %, čo znamená nárast zhruba 40 %, a i tieto sú veľmi optimistické. Znamená to, že tieto ekonomické kalkulácie sú veľmi neuvážené, nezodpovedné a nepresné.

Výbor pre financie, rozpočet a menu vzal tento dokument na vedomie, teda formálne. Tak vážny problém ho jednoducho nezaujíma a nezaujíma ani ministerstvo financií, pretože je to dokument vlády, a ak strpelo takéto údaje, tak potom si môžete sami odvodiť, asi akú hodnotu a vážnosť potom tento dokument bude mať. Tak asi ako programové vyhlásenie vlády, keď bolo treba zvyšovať rast od 0,1 HDP, tak keď som na jeho podporu vystúpil, tak mi vtedajšia ministerka financií odpovedala, že som militantný generál. Takže predpokladám, že to bude tak i budúcnosti. Ale sú tu i ďalšie rozpory už so schválenými legislatívnymi normami. Vysokoškolský zákon a z neho teda Akadémia obrany ako vysokoškolská inštitúcia je podľa modelu v štruktúre Generálneho štábu, pozri strana 14 schéma 2.6. tejto parlamentnej tlače. Vysokoškolský zákon stanovuje, že rektor je podriadený ministrovi obrany. Keď by to bolo tak, ako je to v modeli, stratí jednoducho Akadémia obrany svoj vysokoškolský charakter, pretože základy jej vzdelávacieho procesu tvoria predovšetkým zdokonaľovacie kvalifikačné kurzy. A charakter vysokej školy podľa vysokoškolského zákona spočíva alebo je vtedy garantovaný, keď má trojzložkový systém vysokoškolského vzdelávania, teda bakalárske, magisterské i doktorandské štúdium. Ale je tu rozpor i so zákonom o integrovanom záchrannom systéme jeho § 8 a § 9 a zákonom o ozbrojených silách § 4 ods. 2, 4c a tak ďalej, zákonom o civilnej obrane § 9 - rušenie vojenských útvarov civilnej obrany podľa zákona o ozbrojených silách, ale z jeho hlavných nevojenských ohrození - boj s nelegálnym šírením, teda i použitím zbraní hromadného ničenia môžu viesť dva prápory chemickej ochrany organizované v pozemných a vzdušných silách. Čo ostatné na teritóriu, aké úlohy kto bude v tomto smere v boji proti zbraniam hromadného ničenia organizovať, to tu už jednoducho neriešime, a pritom treba povedať, že podľa súčasného modelu tieto útvary boli predovšetkým určené na poskytovanie záchranných prác v priestoroch Malacky, Bratislava, Jaslovské Bohunice, Brigáda civilnej ochrany v Malackách, Žilinská brigáda na Žilinu, Martin, Liptovský Mikuláš, Mochovce, Humenné na Košice a trojuholník smrti.

V krajinách NATO, hlavne v Spojených štátoch po 11. septembri minulého roku kladú obrovský význam v boji proti zbraniam hromadného ničenia. Idú také útvary stavať, o ktorých sme my rozhodli, že sa budú rušiť.

Ešte chcem upozorniť, že v zmysle Ženevskej konvencie ochrany proti obetiam vojnových konfliktov z roku 1949, dodatkových protokolov z roku 1976, takéto vojenské útvary majú i koncepcie a kompetencie na ochranu vlastného obyvateľstva pri obsadení územia protivníkom.

Mohol by som hovoriť o ďalších a ďalších bodoch tohto modelu. Veľké množstvo veliacich štruktúr, ktoré spotrebúva značné množstvo profesionálnych vojakov, neznalosti v počtoch. Máme dnes 270 tankov, podľa kapitoly 5 dlhodobého plánu s názvom požadované schopnosti a výzbroje ozbrojených síl tabuľka 5 až 8, chceme vyradiť 200 kusov tankov T 72. V štruktúre je ich 52 v pozemných silách, 52 v rozvinovaných silách a 10 vo veliteľstve výcviku, čo je 114, teda predať je možné 156, a nie 200 kusov. Ale kde bude technika tých 52 uskladnená, materiál pre rozvinované štruktúry, nám nedáva odpoveď. Ako je to s projektom Cenkop, Tisa a koniec koncov teraz i s projektom Školiaceho výcvikového strediska v Liptovskom Mikuláši, teda nie je to tak jednoduché, že to nebude vyžadovať žiadne náklady ani úpravy, o tom nie som presvedčený.

Či sú údaje z hľadiska nákladovosti výcviku reálne, keď sa tu hovorí o ročnej potrebe cvičenia špecialistov tankového vojska 85 vojakov a vycvičiť, sú iné čísla, teda v priebehu troch rokov je to, tie možnosti, ktoré sú dávané na plnú kapacitu, ale my chceme každý rok cvičiť 85, teda z hľadiska nákladovosti to budú iné čísla. Obdobne odborný výcvik špecialistov vzdušných síl v inštitúte odborného výcviku Akadémie obrany, kde podľa kapitoly 9 dlhodobého plánu strana 163 je kapacita 55, ale čo ostatné odbornosti, o tom sa už nehovorí. A teraz do toho zasiahne výcvikové stredisko, ktoré sme včera odobrili alebo teda vzali na vedomie, takže z hľadiska kapacity nastanú určité problémy. Kde je zahrnutá strelnica Záhorie, do ktorej investovali peniaze Spojené štáty, nebudem radšej ďalšie tieto problémové stránky modelu 2010 rozoberať.

Krátko k záveru. Podľa modelu 2010, teda aké ozbrojené sily potrebuje a môže mať, je evidentné. Tento model čosi naznačuje. Znova oceňujem, že sa ministerstvo obrany o určitý variant pokúsilo. Či je tento model 2010 ten, som už, myslím, dostatočne vyargumentoval. Návrhmi nemôžeme do modelu vstupovať, lebo by stratil svoje väzby, narušil by početné stavy jednotlivých zložiek. Navrhujem teda, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že berie model 2010 na vedomie. Súčasne ale upozorňujem pána ministra, že podľa čl. 6 ústavného zákona o bezpečnosti štátu nezakladá takéto prijatie uznesenia možnosť jeho realizácie. Pretože tak, ako je stanovené v tomto ústavnom zákone, Národná rada na návrh vlády schvaľuje rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti vrátane ich finančnej náročnosti a vzatie na vedomie neznamená schválenie tohto dokumentu. A toto je rozvojový program, dlhodobý rozvojový program do roku 2010. Tak ako som uviedol, je v ňom množstvo nejasností, ale hlavne financovanie modelu je absolútne nejasné. Preto treba tento dokument dokončiť a potom schváliť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči. Tak pani poslankyňa, pardon.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister. Toto vôbec nie je parketa, do ktorej by som chcela hovoriť, ale chcem položiť dve otázky, pretože model 2010 sa týka aj Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach a veľmi dobre viete, že sme v tejto veci komunikovali, chcela by som počuť váš oficiálny názor tu pred poslancami v Národnej rade a aká je predstava budúcnosti tejto vysokej školy, ktorá je dnes riadne registrovaná a je v zákone o vysokých školách? V modeli 2010 hovoríte o zriadení obrannej akadémie alebo Akadémie obrany, kde sa jasne hovorí, že ide o Liptovský Mikuláš. Aj naposledy v médiách zaznelo vaše veľmi jednoznačné vyjadrenie, že budúca Akadémia obrany bude len v Liptovskom Mikuláši. Tento návrh koncepcie máme už niekoľko mesiacov na stole, nie sú to informácie len z Košíc, ale ja som si tie veci trošičku zisťovala, viem, že boli požiadavky na školu v Košiciach, aby predložila zmenu koncepcie, tak ako tu predo mnou pán poslanec Tuchyňa hovoril, že ide viac-menej len o finančné zdroje, keďže nemáme dostatok zdrojov na to, aby mohli fungovať zrejme obidve školy, ktoré by boli špecificky postavené, jedny pre vzdelávanie dôstojníkov, jedny pre poddôstojníkov.

Ospravedlňujem sa za to, že toto nie je moja parketa a možno, že niektoré veci hovorím nie celkom správne, ale myslím si, že pán minister veľmi dobre vie, o čo mi ide a zdá sa mi, že len tak šmahom ruky ukončiť činnosť Vysokej školy leteckej v Košiciach a zobrať z ju východného Slovenska, a to teda budem aj trošku lokálpatriot. Všetko to, čo sa tam aj dobre urobilo, sa mi nezdá celkom múdre a rozumné, a preto by som chcela vašu predstavu o týchto dvoch školách počuť a dať aj nejaké garancie za to, čo teda myslím si, že s dobrou úrovňou školy, ktorá v Košiciach je, chcete ďalej urobiť a ako ste sa postavili k materiálom, ktoré viem, že boli niekoľkokrát prepracované z Košíc a že pristúpili na to, sú si plne vedomí, že treba znížiť počet aj pracovníkov, aj bude zrejme nižší počet tých, ktorí budú na škole študovať, ale myslím si, že tak, ako sa to celé deje, sa mne osobne z pohľadu občana poslanca, ktorý má k tomu zaujať nejaké stanovisko, nezdá celkom seriózne. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrejčák ako posledný prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Samozrejme vo výbore som postupne, keď sme rokovali o týchto materiáloch, sľuboval hodinku, dve porozprávať o každom z týchto materiálov, ale situácia sa vyvinula tak, že budete ma musieť počúvať len kratšie, podstatne kratšie. Tým, že sa materiál neustále odsúval, sme sa dostali do situácie, keď je zbytočné o ňom hovoriť. Tie nedostatky, ktoré v predložených materiáloch pán kolega Tuchyňa uvádzal, ony sú ešte strašidelnejšie.

A preto v tom poslednom týždni rokovania, pretože pochybujem, že by sme zvolali Národnú radu, aby mohli odstrániť nedostatky, ktoré sú v materiáloch, a sú tam nedostatky zásadné, také riešenie Národná rada neprijme ani ho nemienim navrhovať, ale potreba, aby sa Národná rada stotožnila, aj keď s výhradami, s absolútnou nekvalitou materiálov, ale treba ich prijať. Takže nám nezostáva nič iné, radšej nechať všetky argumenty, všetky podrobnosti novej Národnej rade, pretože sa bude musieť k týmto materiálom vrátiť. Preto mi dovoľte, aby som na úvod zablahoželal pánovi ministrovi, že vyhral socialistickú súťaž v tom, ktorému ministrovi najviac materiálov prešlo za účasti koalície. Skutočne to je jediný minister, ktorému aj koalícia viac ako päť materiálov odsúhlasila. Teda opozícia, blahoželám, pán minister. Áno, hovoríme v budúcnosti. Pardon, ospravedlňujem sa. Ale chcel by som povedať otvorene, je to daň za to, že Slovensko veľmi chce, aby sme boli prijatí do NATO, aby o nás v Prahe teraz rozhodli, a preto obetujeme aj kvalitu výsledku práce Národnej rady pre to, že časovo by sme to nezvládli. Veľmi ma to mrzí, ale taká je skutočnosť. Nebudem teda hovoriť o všetkých nedostatkoch napriek tomu, že niektoré, aby som potvrdil to, čo som vyhlásil, musím povedať.

Uvádzalo sa v materiáloch, ktoré sme v januári dostali, že robil Generálny štáb a ministerstvo výpočty. No tak predovšetkým chcem povedať, že žiadne výpočty o tom, akú armádu Slovensko má mať, čo by Slovensku hrozilo, nám zahraniční poradcovia a tie tímy, ktoré tu boli, nerobili, vážení. To sú slovenské predstavy o tom, čo by mohlo Slovensku hroziť. Tí západní alebo zo štátov NATO experti, tí len proste akceptovali, že takto hodnotíme. Nevyhovárajme sa teda na nich. Závery, ktoré sú robené, tí predstavitelia NATO sledovali jednu vec, či Slovensko vyčlení také sily, ktoré budú primeraným podielom Slovenska na prípadnej spoločnej obrane. To je jediná úloha, ktorú model 2010 spĺňa a generálny tajomník, keď tu bol na rokovaní troch výborov, to znamená zahraničného, pre obranu a integračného, tak vyhlásil, že ak bude tento model plne profesionálny, je to primeraný podiel Slovenska na spoločnej obrane v NATO.

Ďalšie otázky, otázky, ako brániť Slovensko ako štát, ako brániť jeho územie, títo špecialisti z NATO vôbec neposudzovali. Oni totiž za to nenesú zodpovednosť, za to nesie zodpovednosť naša generalita a náš minister. Od januára to máme, ja vám o chvíľu vysvetlím, že toto budeme musieť hneď prerobiť. Argumentujú tam, že nemáme armádu, že armáda by stála 60 miliárd, keby sme sa mali sami brániť. No, tu treba povedať, z čoho vznikol výpočet. Vznikol z naivnej predstavy, detinskej predstavy, že sa Európa rozdelí na dve časti a bude proti sebe viesť vojnu, charakteru svetovej vojny, a v rámci tejto vojny pár zblúdených vojakov z Východu s tankmi zaútočí na košické železiarne a z toho vypočítali, že treba pre Slovensko 60 miliárd. Vážení, keď nám urvú celé východné Slovensko, podstatu štátu nenaruší nikto. Tá podstata štátu, keď sa nám zrúti štátnosť, leží úplne inde, a to autori nevedeli, pretože ani staré dokumenty nečítali, kde to bolo napísané. Je to naivná predstava a Európa určite ani naše vnúčatá sa nedožijú, aby sa zase rozdelila na dve časti a bojovala proti sebe.

Takže prvý výpočet a zdôvodnenie, že 60 miliárd na obranu je pre Slovensko veľa, a preto urobíme malú armádu, je nezmyselný. Ďalšie dôvody, ktorými nám chceli dokázať, že to robia dobre, tak vraj to stredné ohrozenie. Ja teraz nepoužívam presné názvy, lebo musím vyberať niektoré argumenty z tajného materiálu, ktorý ste nedostali. Sú uvádzané dva príklady, keď Slovensko zažije stredný stupeň ohrozenia. Vážení, ani jeden sa netýka ani jediného štvorcového metra slovenského územia. Proste zase to robili naivní ľudia vo vojenskom umení, ktorí nepochopili, že Slovensko musí byť ohrozené na svojom území, či už vojensky, politicky, ekonomiky, ja nebudem robiť prednášku k tomu. Ale nie záujem slovenského obchodníka v Turecku alebo v Pakistane, alebo v Juhoslávii. To je absurdný prípad. Ukazuje to o absolútnej nekvalite ľudí, ktorí to robili. Samozrejme, Slovensko nikdy nepovedie vojnu so štátom, s ktorým nemá hranicu, takže uvádzať takéto, čo vyšleme, ak slovenské vojsko pôjde za hranice, tak pôjde na objednávku Organizácie Spojených národov alebo v rámci iných zmlúv zo zostavy NATO, alebo európskej, ale rozhodne nie, že Slovensko pôjde tam likvidovať nejakú skupinu a namiesto prilby budú mať hnedé šatky na hlave zaviazané ako baby na trhu.

Bolo mi veľmi ťažko, keď som to čítal a preto, že som nikdy verejne toto nevysvetľoval, len som napádal nereálny spôsob výpočtu, tak si boli istí, že do toho času, kým to nebude v Národnej rade, nič neurobia. No a teraz už nemusia urobiť, už sme dotlačení my, že to potrebujeme potvrdiť, takže o chybe hovorím ako o naivnej, absolútne odporujúcej vojenskej teórii a napriek tomu vychádzame a model schváľme len preto, že generálny tajomník NATO pred troma výbormi potvrdil, že toto je ten podiel Slovenska na spoločnú obranu a obranu štátu, bohužiaľ, si musí riešiť nový parlament s novým ministrom a zrejme aj s novými spracovateľmi, lebo toto, čo previedli, to nestojí za nič. Preto aj navrhujem a nebudem hovoriť o ďalších veciach, tam bolo viacej tých problémov, nielen v školstve, v dislokácii, v umiestnení zásob a tak ďalej, to je naprosto nekvalitný materiál.

Ale máme tu stanovisko generálneho tajomníka, oficiálne povedané, máme tu definíciu, máme tu jednu istotu, že toto špecialisti NATO, lebo tak to generálny tajomník povedal, že jeho špecialisti prekontrolovali model a plne profesionálna armáda tejto sily alebo vojsko tejto sily je primeraným podielom Slovenska. A toto my tu potrebujeme verejne prezentovať a schváliť, áno, tak to je. A zároveň povedať, a to už ani nemusíme, lebo to je ústavná povinnosť nás všetkých, pokračovať v posúdení spôsobov obrany štátnosti a potrebných síl a potom znova sa vrátiť do Národnej rady. Preto aj navrhujem uznesenia a žiadam o schválenie, aby uznesenie k tlači 1239, teda Návrh Ozbrojené sily Slovenskej republiky bolo doplnené o tento text. "Národná rada Slovenskej republiky potvrdzuje stanovisko generálneho tajomníka NATO, ktoré vyhlásil v Národnej rade o modeli 2010 a konštatuje, že primeraným podielom Slovenskej republiky pre účasť na spoločnej obrane v rámci NATO je plne profesionálna časť ozbrojených síl, ktorú predstavuje model 2010." A tým sú otvorené dvere. NATO má istotu, že tu dodržíme, že to bude plne profesionálne, že to bude kvalitné, že tieto sily sme jednotní, že toľko treba na spoločnú obranu počítať, minister môže potom začať rokovať, či mu nenahradíme niektorý prápor trebárs trvale držanou poľnou nemocnicou alebo či nebudeme vytvárať, nezmeníme ten model s ich súhlasom a vytvoríme také jednotky, ktoré navrhujú a máme teraz za hranicami, lebo model je idealistický, ale hovorí o počte a máme jeho hodnotenie z NATO. A zároveň umožňuje riešiť ďalej otázku obrany, to sú tie otázky, ktoré naznačil pán kolega Tuchyňa o množstve zásob, o ich ukladaní, o dislokácii a tak ďalej.

Samozrejme tým, že model 2010 spĺňa jednu podmienku definovania primeraného podielu a neriešenie podmienok obrany štátu, nás núti dívať sa veľmi tvrdým pohľadom do dlhodobého plánu. Dlhodobý plán je urobený na to, aby sme model 2010 v čase zrealizovali. Tá časť, ktorá sa týka modelu, má pár takých neistých, povedal by som, úloh. To sú otázky dosiahnutia profesionalizácie v tom čase, ktorý si terajší minister postavil, to znamená 2006. Či to bude 2007, alebo 2008, to sa uvidí, ako sa trafí minister a Národná rada do podmienok, keď bude dostatok Slovákov. Ale inak ostatné podmienky majú v tom modeli urobené. Celá tá časť, ktorá sa týka obrany suverénneho štátu, je v tomto pláne zlá. Preto aj, keď sa pozriete na dlhodobý plán, ktorý ste dostali ako ďalší variant, to je vlastne tá správa o dlhodobom pláne, tak je to súpis všelijakých termínov a krokov. Niektoré už boli napadnuté, napríklad s akadémiami, ktoré máme, a s výcvikom a tak ďalej, nebudem o nich podrobne hovoriť, lebo som sľúbil, že budem rozprávať krátko. Ale pri týchto úlohy dôjde ku zmenám. Tam sú poväčšine nereálne. Čo však považujem, a to už som na pléne hovoril, za veľmi zásadnú chybu, ktorú predpokladám, že bude mať v budúcnosti aj dohru v postihu za narušenie schopnosti Slovenska zmobilizovať svoje sily na obranu štátu.

Rozbitím mobilizačného systému, ktorý je skôr, než bude dosiahnutá pohotovosť nového mobilizačného systému, vážení, bude mať takéto dopady. Na Slovensku je dostatok ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí budú dávať podozrenie zo spáchania trestného činu. To je vážna otázka, ktorú nesmie ani táto Národná rada, aj keď končíme, ani ďalšia dopustiť. A teda ak my to dopustíme, tak nová Národná rada rozhodne sa bude musieť zaoberať otázkou, aký je stav mobilizačnej schopnosti Slovenskej republiky. A ak tento proces nebude zastavený, tak bude veľmi zlé konštatovanie. To nie je skladanie futbalového mužstva. To sú veci, kde treba mať ľudí, ktorí roky v tom robia, aby vedeli v tomto systéme pohnúť niečím. To sa absolútne podceňuje, ale to odbočujem. Varoval som. V stenografickej správe to máme a každý máme stanovenú svoju zákonnú povinnosť. Preto si myslím, že cez nedostatky, ktoré sú, cez závery, ktoré bude treba spresňovať, pre nedostatok času a potrebu schváliť tento dokument nám nič iné nezostáva. A preto si myslím, že obe uznesenia, ako sú navrhnuté, s tým, že uznesenie k modelu 2010, vás prosím o podporu, doplňme o to jedno stanovisko, ktoré potvrdzuje, že sme jednotní v tom, ako sa díva na našu účasť na spoločnej obrane generálny tajomník NATO, schválime a dáme signál von, že ho nebudeme v budúcnosti znižovať, a zároveň dávame signál, že Národná rada bez ďalšieho uznesenia do toho nebude zasahovať.

Toľko som chcel vysvetliť skutočne veľmi stručne, pretože je to práca, ktorá sa musí znovu obnoviť, obnoviť v pokoji, hneď po voľbách, zapojiť do toho odborníkov, ktorí tomu rozumejú, a nie pisateľov alebo opisovačov všelijakých fráz, ktoré do týchto materiálov boli naskladané. Dal som si tú prácu, že som hľadal a mohol by som vám povedať prvých 21 fráz, ktoré sú vo všetkých dokumentoch, ktoré nám minister položil. Vo všetkých zákonoch, ktoré existujú. Opísané frázy a, mohol by som medzi nimi urobiť tri skupiny, frázy, ktoré sa netýkajú Slovenska, frázy, ktoré sú pravdivé, ale zbytočné v každom dokumente, a frázy, ktorým nerozumie ani ten, kto to tam napísal, a už nechcem hovoriť ďalej, lebo by som sa zapálil a bol by som ešte tvrdší.

Preto končím tým, že vás vyzývam, podporte to uznesenie, aby sme mohli všetci aj koalícia dať signál, že súhlasíme s výškou vojska a kvalitou vojska, ktoré sa s NATO podarilo dohovoriť, pretože žiadna z krajín okolo nás takéto uznesenie nemá a takúto výslednú hodnotu od NATO nedostala. Bude v tomto ďalej, aj pán minister s nami v tej súťaži bude ďalej. Ďakujem za pozornosť.