Dvanásty deň rokovania
61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. júla 2002 o 10.02 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 61. schôdzi Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Presperín, poslanci Drobný, Gajdoš, Kujan, Petrák, Šepták, Suchár a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Angelovičová, Belohorská, Gyurovszky, Hamžík, Keltošová, Osuský a Šebej.
Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rozhodnutím Národnej rady, o ktorom sme včera hlasovali, pristúpime k rokovaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského, Mariána Anteckého a Imricha Tótha na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o schválení paušálnych náhrad a cestovných náhrad pri zahraničných cestách predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 1604.
Dávam slovo poverenému poslancovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o schválení paušálnych a cestovných náhrad pri zahraničných cestách pre predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý spolu s kolegami predkladám, bezprostredne súvisí so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov a jeho novelou, ktorú sme schválili v tomto roku pod č. 175/2002 Z. z. Práve v uvedenej novele, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila a ktorá nadobudla účinnosť v apríli, platové pomery predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sa zosúlaďujú s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov. Inak povedané, návrh uznesenia nejde nad rámec platného zákona o platových pomeroch, ale len zosúlaďuje odmeňovanie funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu. Aj v tom vidím jeden z prvkov posilňovania nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu, o ktorej sa v poslednom období pomerne často diskutuje.
Spomínaná novela upravila spôsob určovania výšky náhrad, a to tým, že Národná rada Slovenskej republiky určí uznesením výšku paušálnych náhrad a výšku náhrad pri zahraničných pracovných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie predsedu a podpredsedov kontrolného orgánu.
V tejto súvislosti len malá poznámka, ktorá súvisí s tým, že vláda Slovenskej republiky si určuje výšku týchto náhrad vlastným uznesením. Možno treba tiež pripomenúť, že ústavní činitelia pôsobiaci na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sú, žiaľ, najhoršie platenými funkcionármi kontrolných úradov či účtovných dvorov, a to nielen spomedzi štátov Európskej únie, ale i kandidujúcich krajín ako Českej republiky, Maďarska či Poľska.
Je tiež na zamyslenie, ak predseda Najvyššieho kontrolného úradu má doteraz nižší príjem, ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov, ako predsedovia samosprávnych krajov. Tieto otázky budú, aj keď len sčasti, riešené prijatím navrhovaného uznesenia.
Pokiaľ ide o výšku, pri stanovovaní výšky paušálnych náhrad sa vychádzalo z predpokladu porovnateľnosti postavenia Najvyššieho kontrolného úradu s Ústavným súdom Slovenskej republiky a navrhované uznesenie toto zohľadňuje.
Účinnosť uznesenia vychádza z účinnosti novely č. 175/2002 Z. z. zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov. Schválením navrhovaného uznesenia sa naplnia príslušné ustanovenia novely zákona a dovŕši sa tak postup pri určení paušálnych náhrad. Očakávam preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vašu podporu a prijatie predloženého návrhu uznesenia. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby podal informáciu o výsledku rokovania o návrhu vo výbore. Pán poslanec, nech sa páči.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Milana Benkovského, Mariána Anteckého a Imricha Tótha na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o schválení paušálnych náhrad a cestovných náhrad pri zahraničných cestách predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (tlač 1604).
Výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasí s návrhom poslancov Národnej rady Milana Benkovského, Mariána Anteckého a Imricha Tótha na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o schválení paušálnych náhrad a cestovných náhrad pri zahraničných cestách predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu
Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov (tlač 1604) schváliť. Návrh uznesenia je súčasťou tlače 1604.
Ja budem po ukončení rozpravy navrhovať tejto ctenej snemovni, aby uznesenie odsúhlasila.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu, písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o ňom po 11.00 hodine.
Ďakujem poslancovi Benkovskému a Maňkovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1591. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1591a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia vlády č. 628 z 12. júna 2002 je na rokovanie Národnej rady predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona o štátnom podniku má za cieľ upraviť niektoré inštitúty riadenia štátneho podniku riaditeľom a výkon kontroly podnikania štátneho podniku zo strany dozornej rady štátneho podniku a upraviť podmienky výberového konania na riaditeľa štátneho podniku, zloženie výberovej komisie a spôsob zverejňovania výsledkov výberového konania.
V návrhu zákona sa vymedzujú povinnosti riaditeľa v rámci činnosti podniku, jeho zodpovednosť za hospodárne, odborné riadenie podniku, zavádza sa informačná povinnosť riaditeľa voči zakladateľovi vo veci oznamovania o svojich podnikateľských aktivitách, majetkových pomeroch a majetkových pomeroch jemu blízkych osôb, oznamovacia povinnosť voči dozornej rade v tom zmysle, že riaditeľ štátneho podniku je povinný informovať dozornú radu o významných skutočnostiach ovplyvňujúcich podnikateľskú činnosť, majetku podniku a o jeho likvidite.
Postavenie riaditeľa nie je pracovnoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom, ktorý je založený na zmluvnom základe podľa § 566 až § 576 Obchodného zákonníka. Pôjde o mandátnu zmluvu medzi zakladateľom a riaditeľom, kde sa vymedzia aj postihy za neplnenie povinností, ktoré sa nanovo upravujú v rámci právneho postavenia riaditeľa štátneho podniku.
Informačná povinnosť vo veciach svojich podnikateľských aktivít a majetkových podielov v iných spoločnostiach sa bude vzťahovať aj na členov dozornej rady, ako aj spôsob kreovania výlučne len výberovým konaním.
Rozširujú sa oprávnenia dozornej rady vo veciach kontroly nad podnikateľskou činnosťou štátneho podniku tým, že sa umožňuje nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti podniku vrátane kontroly účtovných záznamov a podnikateľskej činnosti podniku, povinnosťou riaditeľa poskytovať na požiadanie rady vysvetlenia a zdôvodnenia.
Súčasne sa rozširuje pôsobnosť rady o výber a schvaľovanie audítora a schvaľovanie poskytovania úverov, pôžičiek alebo zabezpečenia záväzku riaditeľovi, prokurátorovi či inej osobe oprávnenej konať za podnik vrátane osôb im blízkym.
Okrem týchto zásadných zmien predkladaný návrh zákona upresňuje obsahové náležitosti ročnej a mimoriadnej účtovnej uzávierky.
V rámci likvidácie štátneho podniku sa likvidátorovi ukladá aj oznamovacia povinnosť oboznámiť štátny archív a vypracovať návrh na vyradenie registračných záznamov vrátane odovzdávania archívnych dokumentov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, úpravy ktorými sa novelizujú niektoré ustanovenia zákona o štátnom podniku, sledujú za cieľ zníženie priestoru na korupciu a zvýšenie kvality manažmentu štátneho podniku, vytvorenie širšieho priestoru na kontrolu a ingerenciu štátu s cieľom zvýšiť kontrolu pri nakladaní s majetkom štátu v správe štátneho podniku.
Predkladaný zákon nebude mať dosah na štátny rozpočet a nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Ďakujem pekne za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 1591), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 1591), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2351 z 3. júla 2002 schválila zaradenie tohto návrhu zákona na rokovanie 61. schôdze Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú. Súčasne pridelila tento návrh na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď nasledovne: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady uznesením č. 853 z 9. júla 2002. Iné výbory Národnej rady vládny návrh zákona neprerokovali.
Konštatujem, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v uznesení, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Ďalej konštatujem, že výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady do rokovania gestorského výboru neprerokoval vládny návrh zákona a nepredložil uznesenie výboru.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 3. júla 2002 a uznesením č. 454 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť rokoval 4. júla 2002 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 3. júla 2002 a uznesením č. 852 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III, ako som to teraz čítal, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe uvedené pod bodom IV. Je to celkovo 8 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, hlasovať spoločne, o bodoch 1 až 8, s odporúčaním schváliť.
Po rozprave, na základe odporúčania gestorského výboru budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 1591), schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, príp. ktoré budú podané a schválené v rozprave.
Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa z poslancov alebo poslankýň hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený je pán poslanec Ladislav Orosz. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení chcem vyjadriť podporu tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Aj keď si myslím, že je predložený neskoro, on mal byť predložený možno niekedy na začiatku volebného obdobia, tak napriek tomu je dobré, že je v legislatívnom procese, že sú vytvorené podmienky na jeho schválenie. Vítam tento vládny návrh zákona preto, že vidím v ňom úsilie o zvýšenie zodpovednosti a transparentnosti činnosti riaditeľa štátneho podniku, jeho zástupcov a členov dozornej rady za chod štátneho podniku, a tým aj zvýšenie zodpovednosti za správu majetku, ktorý patrí nám všetkým. V tomto vládnom návrhu vidím aj úsilie o odstraňovanie vplyvu politiky a politického klientelizmu z chodu štátnych podnikov. To sú možno ústredné myšlienky, ktoré sú obsiahnuté v tomto vládnom návrhu zákona. A myslím si, že stoja za podporu.
Je mi tak trochu ľúto, že gestorský výbor nepočkal na uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktorý rokoval práve v čase, keď rokoval aj výbor gestorský. A možno stačilo počkať hodinu, dve hodiny a to, čo sme prijali na rokovaní ústavnoprávneho výboru, by bolo súčasťou spoločnej správy. Keďže sa tak nestalo, chcem vlastne prostredníctvom iných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky priviesť do vašej pozornosti uznesenie ústavnoprávneho výboru a aj všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré ústavnoprávny výbor schválil. Tým, že to predkladám v mene skupiny poslancov, sa tieto návrhy stanú súčasťou nášho záverečného hlasovania.
Ústavnoprávny výbor schválil na svojom rokovaní deväť pozmeňujúcich návrhov. Viaceré z nich majú charakter legislatívnotechnický v súlade s úlohou, ktorú ústavnoprávny výbor plní v rámci legislatívneho procesu. Ale sú tu aj určité vecné posuny oproti tomu, čo predložila vláda Slovenskej republiky. Tieto vecné posuny sú ale v súlade s tou základnou myšlienkou, ktorú obsahuje tento vládny návrh zákona.
Ak sa dobre pamätáte, v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov sme do tejto oblasti, do pôsobnosti tejto právnej úpravy chceli zahrnúť aj riaditeľov štátnych podnikov a členov kontrolných orgánov týchto štátnych podnikov. Z tohto hľadiska ústavnoprávny výbor navrhuje, aby riaditeľ štátneho podniku a takisto aj členovia dozornej rady popri iných dokumentoch, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu zákona, predkladali aj majetkové priznania. Myslím si, že je úplne logické, ak takáto zákonná povinnosť platí už pre všetkých zamestnancov štátu, ktorí podliehajú zákonu o štátnej službe, keď tejto povinnosti podliehajú nielen ústavní činitelia, ale aj prokurátori a sudcovia, ďalší verejní činitelia, tak toto treba siahnuť aj na riaditeľov štátnych podnikov a členov dozorných rád. Verím, že tento návrh sa stretne s podporou aj u predkladateľa.
Je tu ešte jedna vec, na ktorú upozorňujú pozmeňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru. Ja som veľmi privítal, že v tomto vládnom návrhu zákona je stanovený strop pre ročnú odmenu riaditeľa podniku z hľadiska podielu na zisku a takisto aj vo vzťahu k členom dozornej rady. Ale, myslím si, že bolo by úplne formálne stanovovať ročný limit pre odmenu riaditeľa štátneho podniku a nezaoberať sa otázkou maximálneho limitu pre jeho mesačný plat. V tejto súvislosti chcem povedať, že vo vzťahu k iným zamestnancom štátu zákon stanovuje výšku ich funkčného platu. Je to tak vo vzťahu k ústavným činiteľom, je to tak vo vzťahu k zamestnancom štátu, ktorí podliehajú zákonu o štátnej službe, je to tak vo vzťahu k zamestnancom štátu, ktorí pôsobia v mocenských zložkách, je to tak aj vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí podliehajú zákonu o verejnej službe.
V tejto súvislosti som položil na rokovaní ústavnoprávneho výboru otázku zástupcovi predkladateľa, aký by mal byť podľa jeho názoru maximálny strop platu riaditeľa štátneho podniku. Samozrejme, to nie je jednoduchá otázka, vychádzajúc aj zo súčasnej praxe a vychádzajúc aj z toho, aké rozdielne štátne podniky u nás existujú. Na túto otázku sme nedokázali dostať od zástupcu navrhovateľa jasnú odpoveď, takže v našom pozmeňujúcom návrhu odporúčame, aby mesačný plat riaditeľa štátneho podniku nepresahoval výšku päťnásobku mzdy v národnom hospodárstve. Po transformácii niektorých štátnych podnikov na akciové spoločnosti, myslím si, sa zmestíme do súčasnej reality, ale táto právna úprava je pre budúcnosť, aby bola aj v tejto oblasti viac transparentná.
To je zhruba podstata tých návrhov, ktoré prerokoval a schválil ústavnoprávny výbor.
Aby som zadosťučinil aj zákonu o rokovacom poriadku, tak všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré schválil ústavnoprávny výbor a ktoré teraz predkladám v mene skupiny poslancov, prečítam. Zároveň dám k dispozícii tieto návrhy spravodajcovi.
Takže prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 4: "V § 19 ods. 1 sa slová "písomné vyhlásenie o svojich majetkových podieloch v iných právnických osobách a majetkových podieloch jemu blízkych osôb v iných právnických osobách" nahrádzajú slovami "majetkové priznanie v rozsahu ustanovenom v odseku 2 a 3"."
Tento pozmeňujúci návrh nadväzuje legislatívne na ďalšie.
Ďalší pozmeňujúci návrh je tiež k bodu 4: "V § 19 ods. 2 sa slová "do doby vykonania" nahrádzajú slovami "do vymenovania nového riaditeľa na základe"."
Toto je návrh legislatívnotechnického charakteru, má spresňujúci význam.
Návrh 3 k bodu 4, ktorý obsahuje odsek 2 s tromi písmenami a odseky 3 a 4: "V § 19 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
"Odsek 2: Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o a) nehnuteľnom majetku, vrátane údajov o právnom dôvode a dátume nadobudnutia tohto majetku a ceny jeho obstarania pri bezodplatnom nadobudnutí ceny podľa osobitného predpisu, b) hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, vrátane údajov o právnom dôvode nadobudnutia tejto veci, ceny obstarania a pri bezodplatnom nadobudnutí ceny obvyklej, c) majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, vrátane údajov o právnom dôvode nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty pri odplatnom prevode ceny obstarania a pri bezodplatnom nadobudnutí ceny obvyklej.
Odsek 3: Súčasťou majetkového priznania je aj vyhlásenie o podnikateľských aktivitách a majetkových podieloch riaditeľa v iných právnických osobách a majetkových podieloch jemu blízkych osôb v iných právnických osobách.
Odsek 4: Úmyselné uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní je dôvodom na odvolanie z funkcie."
Doterajšie odseky § 19, odseky 2 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 13."
Zmyslom pozmeňujúceho návrhu je práve zakotviť tú spomínanú povinnosť riaditeľa podniku predkladať majetkové priznania v rozsahu, ktorý bude ustanovený v zákone.
Štvrtý pozmeňujúci návrh: "V § 19 ods. 5 sa za slová: "o všetkých skutočnostiach" vkladajú slová "ktoré sú mu známe"."
Odôvodnenie: Povinnosť informovať radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť podnikateľskú činnosť, stav majetku v podniku a jeho likviditu, sa môže vzťahovať len na tie informácie, ktoré sú riaditeľovi podniku, o ktorých sa riaditeľ podniku dozvedel, známe. Ide o upresňujúci, legislatívnotechnický návrh.
Obdobný charakter má pozmeňujúci návrh pod bodom 5: "V § 19 ods. 8 druhá veta znie: "Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie, v akom ho zastupujú."."
Šiesty pozmeňujúci návrh: "V § 19 ods. 9 sa vypúšťajú slová "jeho priami podriadení"."
Odôvodnenie: Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, prečo by sa ustanovené obmedzenia mohli vzťahovať len na vedúcich zamestnancov priamo podriadených riaditeľovi. Odôvodnenie nie je obsiahnuté ani v dôvodovej správe. Navrhuje sa preto ustanoviť príslušné obmedzenia všetkým vedúcim zamestnancom. Tiež to má v zásade spresňujúci charakter.
Pozmeňujúci návrh pod bodom 7: "V § 19 znovu označený odsek 10 znie: "Mesačný plat a ročné odmeny z podielu na zisku riaditeľa určuje zakladateľ. Výška mesačného platu riaditeľa nesmie presiahnuť 5-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve a ročné odmeny z podielu na zisku nesmú presiahnuť 10-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve."."
Ide tu už o mnou spomínané stanovenie horného limitu mesačného platu riaditeľa. Ak by pán predkladateľ nesúhlasil s takýmto násobkom, tak by som ho poprosil, aby vystúpil ešte v rozprave, aby sme to my ho mohli príp. korigovať. Ale myslím si, že treba, aby toto bolo súčasťou tohto vládneho návrhu zákona, aj keď hovorím, tá výška možno bola tak trocha strelená z našej strany.
Pozmeňujúci návrh 8: "V § 19 sa dopĺňa odsek 11, ktorý znie: "Výkon funkcie riaditeľa končí jeho úmrtím, vzdaním sa alebo odvolaním. Riaditeľa odvoláva zakladateľ."."
Pri tomto pozmeňujúcom návrhu ide o to, že v návrhu nového znenia § 19 vypadlo doterajšie ustanovenie zákona o tom, kto odvoláva riaditeľa. Pri jeho absencii nie je možné vykonať jeho odvolanie, len za cenu možno súdnych sporov. V záujme právnej čistoty sa navrhuje upraviť všetky možnosti ukončenia činnosti funkcie riaditeľa.
Posledný pozmeňujúci návrh, deviaty: "V § 20 v novom odseku 4 sa za slová "oznámiť zakladateľovi" vkladajú slová "majetkové priznanie v rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 2" a na konci sa pripája veta: "Ustanovenie § 19 ods. 4 sa použije obdobne."."
Ide tu o to, aby povinnosť predkladať majetkové priznanie neprislúchala len riaditeľovi podniku, ale aj predsedovi a členom dozornej rady.
To je všetko. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu týchto návrhov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlásia 4 páni poslanci, posledný je pán poslanec Kresák. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja veľmi dobre chápem, čo chce pán kolega Orosz dosiahnuť tým, že dáva obmedzenia, ktoré neprešli v návrhu zákona o konflikte záujmov. Zdá sa mi ale, že skúšame zase mačku chytať za chvost, keď nám uteká, a to je presne ako zákony o ochrane kultúrnych pamiatok, že musíme pre každú obec vyhlasovať samostatný zákon. My by sme mali do návrhu zákona o štátnom podniku dať len odvolanie na zákon o konflikte záujmov, lebo ten sme neschválili a môže sa stať, že zákon o konflikte záujmov určí inak tieto podmienky, ktoré on presne definuje do návrhu, čo bude v rozpore. Čiže osobne si nemyslím, že takto zadefinované podmienky by mali byť v zákone o štátnom podniku, malo by tam byť len odvolanie na zákon o konflikte záujmov, ktorý v súčasnosti nie je schválený.
Druhá vec je z hľadiska obmedzenia mzdových prostriedkov na výkon štatutára. By som ešte teoreticky mohol súhlasiť, lebo dochádza tu často k extrémom, že minister alebo premiér mal oveľa nižší plat ako riaditeľ SPP či Slovenských elektrární, ktoré boli štátne podniky. Ale zase odmena manažérska by mala byť asi limitovaná percentom zo zisku, a nie viazaná na 10-násobok priemernej mzdy, lebo toto pre manažéra takejto veľkej firmy nie je v zásade motív, aby túto firmu rozvíjal, ale môže sa stať, naopak, že túto firmu bude tunelovať. Čiže ja by som odmenu riaditeľa viazal na zisk.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Chcem sa obrátiť predovšetkým s otázkou na navrhovateľa tohto pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Orosza. V odseku 2 pod písmenami b) a c) výrazným spôsobom zvyšujete v porovnaní s ostatnými právnymi normami, ktoré momentálne v tomto štáte platia, nároky na obsah majetkového priznania. Hnuteľná vec a majetkové práva podľa všeobecne platných noriem vzťahujúcich sa či už na ústavných činiteľov, verejných činiteľov prikazujú túto povinnosť pri prekročení limitu 1,5 mil. Mám len otázku, čo vás viedlo v takto navrhnutej úprave, aby sa uvádzali jednotlivé hnuteľné veci, ktorých hodnota presahuje 200 000, či majetkové práva, ktorých hodnota presahuje 200 000.
A zásadne súhlasím s vyjadrením pána kolegu Kužmu v prvej časti, povedzme, bod 3 návrhu, bod 1 sú potrebné v tomto zákone, ale všetky ostatné úpravy týkajúce sa prípadného konfliktu záujmov by mal obsahovať jeden zákon. A je samozrejmé, že pokiaľ na ústavných činiteľov... (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa.
J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, chcem len upresniť niektoré veci a tiež sa vyjadriť. Výbor pre obranu a bezpečnosť o tomto zákone nerokoval, takže nieže neprijal platné uznesenie, jednoducho nerokoval, pretože bol zvolaný na piatok na 8.30 hodinu, keď parlament po nočnom rokovaní nebol prítomný.
Ja len chcem upozorniť, že zostali nedoriešené veci v tomto zákone, a to preto, že je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní a nie je možné niektoré veci dokonzultovať, doriešiť a podobne.
Tu sa spomínali otázky možnosti tunelovania riaditeľmi podnikov. Táto vec v tomto zákone i naďalej zostáva nedoriešená. Je otázka napr. úhrady škody, výšky škody. Viete, vymáhame veľmi ľahko a jednoducho tisíckorunové, dvetisíckorunové škody. Ale je reálne po niekom vymôcť dvestomiliónovú škodu? Asi nie, možnože inou úpravou áno. Vedel by som o nej, ale pretože prebehlo skrátené konanie, tak ako prebehlo, tak jednoducho nebudem k tomu nič navrhovať, pretože všetko rieši podpis pätnástich poslancov, to ma už jednoducho nebaví.
No a posledná vec, na ktorú chcem obrátiť pozornosť, sú dozorné rady vo verejnoprospešných podnikoch. Neexistujú reálne kontrolné mechanizmy, tak to ukázala doterajšia prax. Riadiaca a kontrolná činnosť zakladateľa bez existencie reálnych kontrolných mechanizmov je neúčelná. Zodpovednosť riaditeľa končí jeho odvolaním, podnik však končí v konkurze alebo likvidácii ako napr. Vojenský opravárenský podnik Moldava.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja iba veľmi stručne by som tiež chcel poprosiť váženú snemovňu o to, aby podporila pozmeňujúci návrh, tak ako bol predložený. Pokladám za potrebné zopakovať tú skutočnosť, že vlastne ide o pozmeňujúci návrh, ktorý mal tvoriť obsah spoločnej správy, pretože ústavnoprávny výbor strávil pomerne veľa času nad týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ale práve z toho dôvodu, že gestorský výbor ukončil svoje rokovanie skôr, nebolo možné zaradiť tieto veci do obsahu spoločnej správy. Ide teda nie o pozmeňujúci návrh, ktorý podpísali, alebo s ktorým súhlasia iba tí pätnásti, ale tých pätnásť podpisov je vlastne iba nutná procedurálna cesta v zmysle rokovacieho poriadku, ako dostať na rokovanie obsah toho, čo schválil ústavnoprávny výbor a čo sa nedostalo do spoločnej správy.
Na margo toho, čo povedal kolega Kužma, musím ale uviesť, že vcelku s ním nemôžem súhlasiť s jednoduchého dôvodu, že úprava, ktorá iste má byť v jednom zákone, ale ktorý zo známych dôvodov nebol prijatý, ale tá predsa existuje už v ďalších čiastkových zákonoch a nemôžeme sa dovolávať toho, že neurobíme teraz nič, pretože sa nepodarilo prijať tú veľkú úpravu. Máme túto úpravu už upravenú v zákonoch o sudcoch a súdoch, pozná ju právna norma, ktorá upravuje postavenie prokuratúry. Čiže tento argument, myslím, nie je správny. Myslím si, že je veľmi potrebné, keď je teraz otvorený tento zákon, aby sme doň dostali ustanovenia, ktoré vlastne, verím, budú neskôr súčasťou zákona o konflikte záujmov.
Samozrejme, výška tej odmeny riaditeľov štátnych podnikov je tiež otázka, ktorú treba riešiť, a takisto súhlasím s tým, že vytvorme si ešte časový priestor s navrhovateľom alebo s predkladateľom a skúsme tú hranicu nastaviť tak, aby bola skutočne zodpovedne daná. Ale na druhej strane si myslím, že ozaj je na mieste, aby výška odmeny riaditeľa bola minimálne upravená rovnako, ako je trebárs výška odmeny hlavy štátu. Nie je možné, keď ide o štátny podnik, aby sme tuná dosahovali takéto veľké rozdiely.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz sa chce vyjadriť.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Budem reagovať na otázky pána poslanca Husára, vystúpenie pána poslanca Kužmu som nie celkom registroval, ale myslím, že hovoril o čomsi podobnom.
K obsahovým požiadavkám na majetkové priznanie. Chcem povedať, že v našom právnom poriadku dnes už platí celý rad úprav, ktoré vymedzujú obsah majetkového priznania vo vzťahu k zamestnancom, ktorí podliehajú zákonu o štátnej službe, k prokurátorom, k sudcom a takisto k ústavným činiteľom. Je dnes paradoxná situácia, že právny poriadok stanovuje najnižšie obsahové kritériá na majetkové priznania ústavných činiteľov. Toto sme chceli riešiť ústavným zákonom o konflikte záujmov. Ale keď porovnáme to, čo teraz navrhujeme do zákona o štátnom podniku, s tým, čo je obsiahnuté v zákone o štátnej službe, vo vzťahu k rádovým zamestnancom štátnej služby, zdôrazňujem, sú tie kvalitatívne požiadavky v zákone o štátnej službe ešte náročnejšie. Čiže z tohto hľadiska to, čo navrhujeme, myslím si, primerane zodpovedá tomu, aká je zodpovednosť riaditeľov štátnych podnikov.
Tá koncepcia právnej úpravy konfliktu záujmov vychádzala a bude vychádzať aj v ďalšom volebnom období z toho, že ústavný zákon stanoví len kritériá, základné zásady a pre jednotlivé kategórie verejných činiteľov by ich mali upraviť osobitné právne predpisy. Z tejto koncepcie vychádza už dnes právny poriadok, keď tieto veci upravujú viaceré zákony, už som ich spomínal, zákon o prokuratúre a právnych čakateľov prokuratúry, zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe a bude to aj, ak podporíte ten návrh, zákon o štátnom podniku. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Mikloša, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Pán podpredseda vlády a minister dopravy pôšt a telekomunikácií, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako predkladateľ by som chcel podporiť všetky pozmeňujúce návrhy gestorského výboru, ktoré ten návrh vylepšujú, a podporiť aj návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý bol prednesený pánom poslancom Oroszom, ale s jednou zmenou, s jednou výnimkou. A to je otázka horného limitu, mesačného platu riaditeľa štátneho podniku. Myslím si, že päťnásobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve je príliš nízky limit na hornú hranicu, zdôrazňujem, hornú hranicu, pričom je pravdou to, čo pán poslanec Orosz aj povedal, že tých štátnych podnikov je dnes veľmi málo a že dnešné platy tam vlastne sú v tej hranici, ale myslím si, že by to mala byť istá kompatibilita aj s pravidlami, ktoré platia pre akciové spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Tam sme tie pravidlá určovali nie zákonom, ale uznesením vlády, kde sme schválili aj vzorové stanovy. A myslím si, že tá hranica by mala byť postavená trošku vyššie. Môj návrh je 10-násobok, a to z toho dôvodu, že keď tú hranicu stanovíme príliš nízko, päťnásobok je podľa mňa príliš nízko, obmedzíme dopyt po týchto funkciách zo strany schopných manažérov, pretože, samozrejme, ten plat tam hrá dôležitú úlohu, pričom platí, že môže ísť a ide o podniky, ktoré nakladajú s veľkým množstvom prostriedkov a kde je potrebné získať kvalifikovaných a schopných manažérov. Čiže tie straty vyplývajúce z toho, že tam budú menej schopní manažéri vlastne riadiť a manažovať často veľké hodnoty, môžu byť mnohonásobne vyššie, ako je úspora na tom, že ten plat bude nižší, pričom ja súhlasím s tým, že treba stanoviť ten vrchný limit.
Zároveň ale platí, že asi by nebolo celkom správne porovnávať to s platmi ja neviem členov vlády, prezidenta, poslancov, pretože myslím si, že všade na svete platí, že platy v biznise sú vyššie, ako sú platy aj ústavných činiteľov, pričom to limitovanie v štátnom podniku a v akciovej spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určite má svoj zmysel.
Takže chcem podporiť všetky tieto návrhy s touto jednou možno výnimkou, ktorú treba zvážiť, a preto ja by som navrhoval nie päťnásobok priemernej mesačnej mzdy, ale jej 10-násobok, pričom opakujem, ide o horný limit, ktorý nemusí byť naplnený v jednotlivých prípadoch. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Odporúčam aj na základe požiadavky navrhovateľa, potom ako boli prednesené pozmeňujúce návrhy, aby sme nehlasovali ihneď o tomto návrhu zákona, ale si nechali čas na to, aby mohli navrhovateľ, predkladateľ pozmeňujúcich návrhov a spravodajca ešte niektoré veci si vysvetliť, aby sme hlasovali poobede o 17.00 hodine o návrhu zákona. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?
Páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, o ktorom sme včera prerušili rozpravu.
Prosím pána poslanca Malchárka a pána poslanca Prokopoviča, ktorý bol prihlásený do rozpravy, aby zaujali svoje pozície. Prosím, aby ste, páni, uvoľnili miesto navrhovateľovi Malchárkovi, testovaciemu pilotovi formuly 1.
Nech sa páči, pán poslanec Prokopovič, máte slovo.
Pán poslanec Maňka.
Máte slovo, pán poslanec Prokopovič.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu poslanca Národnej rady Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1990 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlači 1412).
Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 15, ktorý hovorí o využívaní paušálnej dane, pretože, ako si iste pamätáte, poslednou novelou zákona o dani z príjmu sme schválili rozšírenie využívania paušálnej dane aj pre tzv. slobodné povolania, pre umelcov, hercov a podobne. Teoreticky teda sme im dali možnosť to využívať, ale vzhľadom na to, že sa to nedostalo do jedného ustanovenia, do § 15 ods. 7, došlo k tomu, že daňové úrady si to začali vysvetľovať po svojom a v priebehu roka nechcú umožniť týmto kategóriám využívať paušálnu daň. Sedeli sme spolu nad týmto problémom u štátneho tajomníka ministerstva financií pána Podstránskeho a dohodli sme sa potom na tom, že je potrebné spresniť ustanovenia § 15 tak, aby jednoznačne už deklarovali to, čo sme predtým prijali. Bol o tom informovaný pán minister financií, ktorý s tým súhlasí. A aj týmto spôsobom chcem sa poďakovať mu za ústretový prístup, ako aj pánovi štátnemu tajomníkovi skutočne za ústretový prístup a snahu o pozitívne riešenie tohto problému.
Teda môj krátky pozmeňujúci návrh bude znieť:
Po prvé: "V § 15 ods. 7 sa v štvrtej vete za slová "§ 7 ods. 1 písm. a) a b)" vkladajú slová "a ods. 2 písm. a)"."
A po druhé: "Za § 58d sa vkladá § 58e, ktorý znie: "V roku 2002 sa lehota na podanie priznania k paušálnej dani ustanovená v § 15 ods. 7 predlžuje do 30. septembra 2002 daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 2 písm. a), ktorý v roku 2001 nemal takéto príjmy a nemohol podať priznanie k paušálnej dani podľa znenia § 15 ods. 7 platného do nadobudnutia účinnosti tohto zákona." ."
Toto je môj krátky pozmeňujúci návrh, ktorý som prerokoval aj s predkladateľom, aj s ministerstvom financií. A všade je súhlas. Prosím vás teda o podporu, aby sme to spresnili, aby nemohlo dochádzať k rôznemu výkladu na rôznych stupňoch štátnej správy. Ďakujem pekne.