B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať veľmi krátke stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Pán podpredseda, nechcem zaujať krátke stanovisko, chcem zaujať dlhé stanovisko! (Hlasy v rokovacej sále.) (So smiechom.) Ale, prosím, môžeme ho skrátiť. Takže veľmi stručne. Panie poslankyne, páni poslanci, súhlasím s tým drobným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Tatára, ktorý je spolupredkladateľom novely. Čo sa týka návrhu pána poslanca Tuchyňu, vzhľadom na to, že nejdú proti zmyslu novely a vzhľadom na to, že pán Tuchyňa ako odborník na bezpečnostnú oblasť má istý vplyv na hlasovanie ľudí, ktorí sedia blízko pri ňom, tak v záujme toho, aby novela prešla, súhlasíme s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Tuchyňu.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Hoffmanna, tie už, bohužiaľ, idú proti zmyslu zákona. Pán poslanec Hoffmann sa so svojimi návrhmi postavil proti tomu, aby previerku pracovníkov ministerstva obrany a príslušníkov armády vykonával NBÚ. To bol jeden z hlavných zámerov novely a vlastne tým len chceme naplniť hlavný zmysel samotného zákona o ochrane utajovaných skutočností, aby naozaj zodpovednosť za previerky mal až na malé výnimky spravodajských služieb Národný bezpečnostný úrad. Preto si dovolím vysloviť nesúhlas s návrhom pána poslanca Hoffmanna. Keby tento prešiel, tak potom predkladatelia by asi stiahli návrh zákona.

Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Orosza, no, pán poslanec, povedali ste, že nám to písali pracovníci NBÚ. Nie som si istý, či je to korektné takto označiť, pretože návrhy, zďaleka nie všetky názory pracovníkov NBÚ sa zhodovali s názormi predkladateľov tohto zákona. A podľa toho aj niektoré veci boli zahrnuté a niektoré veci neboli zahrnuté do predloženej novely. Takisto pán poslanec Orosz bol za to, aby právomoci Vojenského spravodajstva, a teda vlastne ministerstva obrany zostali nezmenené. No ja si myslím, že tu sa prejavil asi lobing ministerstva obrany, ktoré proste nechce stratiť právomoci, ktoré malo doteraz. Ja si myslím, že ako poslanci Národnej rady by sme nemali dovoľovať, aby členovia vlády takýmto spôsobom lobovali. Vláda musí vedieť, kto je v tejto krajine pánom. (Hlasy v rokovacej sále.) Takže aj v tomto prípade, keby prešiel ten návrh pána poslanca nezmeniť právomoci ministerstva, tak v takom prípade by sme stiahli predložený návrh novely.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Orosza, aby sa zaviedlo vlastne povinné vyjadrenie NBÚ k tomu, či navrhovaná osoba môže byť oboznamovaná s utajovanými skutočnosťami, tak áno, je to nad rámec tohto zákona a tam v mene predkladateľov vyslovujem nesúhlas s tým, aby sa o tomto návrhu hlasovalo. Aj keď pripúšťam, že ten návrh smeroval k vyriešeniu istého problému, ktorý tu je a ktorý bude aj naďalej, ale nie sme si istí, či dobrým riešením by bolo to, čo navrhuje pán poslanec Orosz. Respektíve sme si istí, že by to nebolo dobré riešenie. Takže toľko. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať, prerušujem, samozrejme, rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1397 a informáciu o prerokovaní a o výsledku prerokovania jednotlivých výborov máte v tlači 1397a. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Langošovi a prosím ho, aby uviedol navrhnutý zákon. Nech sa páči.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, budem stručný, ja som omylom už raz uviedol v tejto snemovni môj návrh zákona, ale ja si myslím, že procedurálne tu musím znova povedať niekoľko vecí.

Zopakujem štyri dôvody, ktoré ma viedli k návrhu tohto zákona. Ten prvý dôvod je takýto: Štátna bezpečnosť nebola orgánom štátu, ale orgánom komunistickej strany a bola riadená politickými funkcionármi komunistickej strany a orgánmi komunistickej strany. Druhý dôvod: Príslušníci represívnych orgánov totalitného štátu nemajú slúžiť v bezpečnostných orgánov demokratického štátu. Ak budeme zhovievaví voči nim vo verejnej službe, potom však nemôžeme byť zhovievaví, ak pracujú v tajných službách, ktoré nie je možné občiansky kontrolovať. Ohrozenie záujmov štátu tu spočíva vo vyzrádzaní a obchodovaní so strategickými, utajovanými národnobezpečnostnými informáciami a obchodnými informáciami, získavaných zneužívaním utajených prostriedkov práce tajných služieb. Tretí dôvod: Kádroví pracovníci Štátnej bezpečnosti boli priamo riadení, väčšina z nich, niektorí v intenzívnom pracovnom styku s príslušníkmi sovietskej GRU a KGB. Zotrvávanie Slovenskej republiky v tomto riziku ohrozuje naše členstvo v NATO a v podstate ohrozuje aj národnú bezpečnosť. Štvrtý dôvod: Účinnosť práce tajných služieb v demokratickom právnom štáte v podstatnej miere závisí na ich dôveryhodnosti v spoločnosti. Tých niekoľko desiatok príslušníkov štátnej bezpečnosti v tajných službách nestojí za to, aby tajné služby boli podozrievané a aby nebola taká jasná podpora ich existencie a ich opodstatnenosti.

V pôvodnom návrhu zákona navrhujem, aby bola zavedená podmienka spoľahlivosti pre prácu v tajných službách, teda v Slovenskej informačnej službe a vo vojenskom spravodajstve a podmienku spoľahlivosti nespĺňajú pre budúcnosť od účinnosti zákona do budúcnosti tí, ktorí boli príslušníkmi alebo pracovníkmi, zamestnancami pracujúcimi v zložke Štátnej bezpečnosti, v ZNB v zložke štátnej bezpečnosti, vo vojenskej kontrarozviedke a v spravodajskej službe generálneho štábu. Takúto podmienku spoľahlivosti zjavne nespĺňajú tí, ktorí pracujú v tajných službách, a preto po diskusii vo vláde a s vládnou legislatívou a v diskusii vo výboroch som navrhol v gestorskom výbore a gestorský výbor zaradil do spoločnej správy doplňujúce návrhy, ktoré dopĺňajú novú procedúru, ktorá spočíva na tom, že riaditeľ SIS a minister obrany sú povinní požiadať Národný bezpečnostný úrad, aby preveril na spoľahlivosť tých, ktorí nespĺňajú tú zákonom deklarovanú podmienku a ak Národný bezpečnostný úrad nepotvrdí spoľahlivosť, tak potom príslušník SIS alebo príslušník vojenského spravodajstva alebo zamestnanec môže do troch mesiacov požiadať o ukončenie služobného pomeru alebo prepustenie zo SIS alebo z vojenského spravodajstva a odíde s plným odchodným alebo s úplnými náležitosťami. Ten, kto nepožiada do troch mesiacov o prepustenie zo služobného pomeru alebo zo zamestnaneckého pomeru, bude prepustený s odchodným kráteným o jednu tretinu. To je ten nový mechanizmus, ktorý je zavedený vlastne v doplňujúcich návrhoch, ktoré sú obsahom spoločnej správy, preto prosím, aby ste pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich v spoločnej správe tieto schválili a zákon s týmito pozmeňujúcimi návrhmi schválili. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda: Ďakujem pánu navrhovateľovi. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Národná rada svojím uznesením č. 2044 z 10. apríla 2002 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva a národnosti, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Uvedené výbory prerokovali návrh na vydanie zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory podávali doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú každý z vás má. Gestorský výbor po prerokovaní schválil túto spoločnú správu. Odporúčam Národnej rade, aby schválila všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a gestorský výbor navrhuje, aby Národná rada potom zákon ako celok schválila. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Orosz, nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, sľubujem, že tentoraz budem stručný a vôbec nebudem tentoraz hovoriť ako politik, ale ako právnik. Musíme vychádzať, vážené kolegyne, kolegovia, z ústavného sľubu a z toho vyplýva, že našou úlohou je prijímať zákony, ktoré sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a princípmi demokratického právneho štátu. Tento návrh zákona, žiaľ, podľa môjho názoru, tieto požiadavky celkom zjavne nespĺňa. Toto konštatovanie je možné oprieť o konštrukciu § 2 tohto návrhu, ktoré je založené na princípe kolektívnej zodpovednosti určitej skupiny osôb a na prezumpcii ich zodpovednosti za svoje konanie pri výkone povolania. Od tejto zákonnej fikcie sa potom zakladá zákonná diskriminácia tejto skupiny osôb z hľadiska prístupu k povolaniu. Naviac v návrhu absentuje ústavou garantované právo týchto osôb na ich súdnu ochranu proti právnym dôsledkom vyplývajúcich z tohto zákona.

Skutočnosť, že ide o protiústavný návrh, je možné odvodiť aj z judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol publikovaný pod č. 206/1994 Z. z. a bol vydaný v nadväznosti na zákon č. 74/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Zákon č. 74/1992 Zb. obsahoval identickú právnu konštrukciu, akú obsahuje práve prerokúvaný návrh poslanca Langoša. Z tohto hľadiska niet dôvodu predpokladať, že by Ústavný súd v analogickej situácii judikoval inak. Tento právny názor je obsiahnutý aj v stanovisku ministra obrany z 25. 4. 2002. Predpokladám, že pán poslanec je s ním oboznámený. Nepriamo sa na ústavnoprávne problémy tohto návrhu zákona upozorňuje aj v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto stanovisku sa v jeho všeobecnej časti upozorňuje aj na niektoré systémové nedostatky z tohto návrhu z hľadiska jeho vzťahu k iným právnym predpisom a absenciu právnej úpravy právnych, najmä pracovnoprávnych dôsledkov na dotknuté osoby, ktoré by vznikli uplatnením mechanizmu tohto zákona. Z piatich výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, len jeden odporúča tento návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Opätovne môžem konštatovať, že vláda alibisticky k tomuto politicky citlivému návrhu už tradične nezaujala stanovisko. Z obsahu spoločnej správy výborov vyplýva, že gestorský výbor, teda výbor pre obranu a bezpečnosť sa pokúsil aspoň čiastočne vysporiadať s pripomienkami našej legislatívy, zrejme aj navrhovateľ cítil, že ten návrh je naozaj na hrane ústavnosti. V znení spoločnej správy by išlo v podstate o podstatne modifikovaný návrh, de facto nový návrh, ktorý sa však nedokázal vysporiadať s najpodstatnejšími pripomienkami ústavného charakteru. Aj v tejto podobe je podľa môjho názoru tento návrh v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov ho ja osobne nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave a posledný vystúpi pán poslanec Hoffmann. Nech sa páči, máte slovo.

A. Hoffmann, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte stanovisko z vecnej stránky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a o doplnení niektorých zákonov.

Predovšetkým chcem povedať, že predmetný návrh má celý rad vecných, právnych, aj legislatívnotechnických nedostatkov a pochybení, ktoré sú natoľko závažné, že prijatie a schválenie tohto návrhu by bolo porušením základných zásad existencie a fungovania právneho štátu.

Tým nadväzujem na slová svojho predrečníka. Odôvodnenie tohto návrhu je založené na dohadoch o možnej spolupráci s tajnými službami iných štátov, ktoré sú koncipované tým, že to vyvoláva vlastne aj nedôveru v súčasné vedenie či už Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského obranného spravodajstva, a teda aj rezortu obrany ako celku.

Po ďalšie, návrh zákona zakotvuje princíp kolektívnej viny. Nakoľko sa vôbec nezaoberá protiprávnou alebo protispoločenskou činnosťou konkrétnych osôb, ktoré by sa z tohto titulu nemohli stať príslušníkmi Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva, ale priamo prejudikuje, že každý, kto pôsobil v zložke bývalej Štátnej bezpečnosti, je nespôsobilý na výkon služby v Slovenskej informačnej službe alebo vo Vojenskom spravodajstve. Podľa tohto návrhu by sa v Slovenskej informačnej službe a Vojenskom spravodajstve nemohli robiť ani len vodiča alebo strážnika objektu osoby, ktoré niekedy pracovali alebo boli služobne zaradené v akejkoľvek bezvýznamnej funkcii, napríklad upratovačka, vodič, referent spisov, v zložke Štátnej bezpečnosti, vo federálnych organizačných zložkách respektíve aj v bývalých krajských správach ZNB a ich predchodcoch.

Po tretie, návrh zákona je retroaktívny, a to aj napriek tomu, že predkladateľ sa pokúša v dôvodovej správe aplikovať na tento návrh nález Ústavného súdu, jednak z roku 1992, ktorý sa však týka zákona č. 451/1991 a pôsobil do budúcna.

Po ďalšie, návrh zákona je jednoznačne diskriminačný v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko znevýhodňuje a doslova poškodzuje skupinu obyvateľstva štátu pre ich postavenie, v tomto prípade pre ich vzťah k bývalému zamestnávateľovi. Opätovne treba zdôrazniť, že ani na tento prípad nemožno aplikovať už citovaný nález Ústavného súdu ČSFR, a to z viacerých dôvodov.

Po ďalšie, prvá časť poslaneckého návrhu zákona je nepriamou novelou zákona č. 73/1998 Z. z. a zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, nakoľko zavádza nový inštitút, podmienka spoľahlivosti pre vznik služobného pomeru. Tento inštitút však nepozná ani zákon č. 73, ani zákon č. 370.

Po ďalšie, všeobecná časť dôvodovej správy, odkazujúca na zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nezodpovedá textu poslaneckého návrhu zákona ani doložke zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Dôvodová správa výslovne poukazuje na rezolúciu 690 z roku 1979 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ale v doložke zlučiteľnosti o tom nie je ani zmienka.

Mohol by som zoširoka zdôvodňovať všetky tie zásadné výhrady, ale preto, že treba šetriť čas a už tu stojím dnes tretíkrát, budem stručnejší. Pokiaľ ide o dôvodovú správu k návrhu zákona, tá neobsahuje komplexné zhodnotenie súčasného stavu zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedeným dôvodom novej zákonnej úpravy, spôsob jej vykonávania a takisto aj reálny vplyv na štátny rozpočet. Absentuje v nej uvedenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a súvislosť s inými zákonmi. Neobstojí odôvodnenie návrhu zákona len vybranými ustanoveniami zákona Národnej rady č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, pretože uvedený zákon okrem ohraničenia času trvania režimu založeného na komunistickej ideológii, a to od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, jednoznačne ustanovil, že zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili! Návrh zákona však túto zásadu nezakotvuje. Vzhľadom na uvedené predkladám váženej snemovni návrh na uznesenie k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1397. Navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a o doplnení niektorých zákonov. Predmetnú problematiku upraviť vládnou novelou zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Ďakujem za pozornosť. Návrh uznesenia odovzdávam spravodajcovi. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Švec. Nech sa páči, máte slovo.

J. Švec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Obvykle sa vyjadrujem k veciam, ktorým rozumiem. Nie som právnik, som lekár a je mi ťažko počúvať takéto argumenty, ktoré sa týkajú principiálnych záležitostí činností služieb, ktoré sú pod drobnohľadom parlamentu. Prosím vás pekne, každý výkon pracovnej činnosti má svoje podmienky. Rád by som vás upozornil, aj predchádzajúceho rečníka, aj vás, že v apríli Rada Európy prijala rezolúciu o zákaze extrémistických politických strán. A tu nehovoríme o kolektívnej vine. Tu hovoríme o extrémistických politických hnutiach, činnostiach, stranách, a teda o vylúčení nielen týchto strán, ale aj osôb, ktoré proklamujú neprijateľné tézy, neprijateľné dogmy za vec, ktorá nie je kompatibilná s výkonom služby v takej citlivej oblasti, ako sú informačné služby. Nemyslím si, že by táto rezolúcia bola v protiklade k ústavám európskych štátov a, nota bene, v protiklade k Ústave Slovenskej republiky. Takže vaše argumenty nepovažujem za plauzibilné, myslím si, že ich treba zvážiť a možno by bolo dobré sa opýtať renomovaných právnikov, ako to vlastne v skutočnosti vo vzťahu k ústave je.

Poviem vám ešte iný príklad. Je protiústavné, ak ja nemôžem vykonávať činnosť lekára, pokiaľ nie som členom Lekárskej komory? Obmedzuje to moje osobné práva? Je to opačný prípad, keď je človek členom čohosi, alebo nie je členom čohosi, ale toto členstvo je podmienkou pre výkon služby, alebo nie je podmienkou pre výkon služby. Takže je to, myslím, príliš komplikovaná odpoveď. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktickú poznámku pána poslanca reaguje pán poslanec Hoffmann. Nech sa páči.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán kolega, ďakujem za pripomienky k vystúpeniu. Ja nie som proti zásadnému riešeniu. Nie som proti prijímaniu podmienok, ale ide mi o to, aby sa všetko riešilo v súlade s právom a na základe práva, ak si hovoríme právny štát. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne. S veľkým potešením predsedovi poslaneckého klubu SDĽ, tentokrát jemu osobne, Antonovi Hoffmanovi prečítam z prejavu ministra národnej bezpečnosti Ladislava Kopřivu k veliteľom piatich oddelení operatíva ŠtB krajských výborov ŠtB z 5. januára 1951: "Ministerstvu národnej bezpečnosti dala naša komunistická strana a vláda ako hlavnú úlohu strážiť vymoženosti nášho ľudovodemokratického poriadku, odhaľovať agentov cudzích spravodajských služieb a vnútornú reakciu a v súvislosti s tým ochraňovať vedúcich pracovníkov strany a vlády. Veliteľ Štátnej bezpečnosti podplukovník Jaroslav Hora rozpracoval toto politické stanovisko v smernici pre prácu druhého oddelenia krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti z 18. júna 1951 a hovorí: Zo zasadnutia ÚV KSČ a vývoja posledných udalostí vyplývajú pre nás konkrétne úlohy - boj proti trockistom, nepriateľom v strane, buržoáznonacionalistickým živlom, dedinským boháčom, protištátnym skupinám politického podzemia, boj proti cirkevnej hierarchii, teroristom a rozširovateľom letákov. Preto je nevyhnutné vybudovať kvalitné agentúrne siete, zlepšovať pracovné metódy, vyhľadať a odborne spracovať nové robotnícke kádre. Boj."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Že vraj nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážená Národná rada, chcem vás informovať, že vzhľadom na to, že sme zajtra presunuli ako prvý bod bod č. 33, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského, Mariána Anteckého a Imricha Tótha na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o schválení paušálnych náhrad a cestovných náhrad pri zahraničných cestách predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, takže zajtra začneme týmto bodom, ale nezačneme o deviatej, lebo ešte zasadajú výbory, takže zajtra budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady o 10.00. Prerušujem rokovanie a pokračujeme zajtra o 10.00.

(Prerušenie rokovania o 18.46 hodine.)