Středa 3. července 2002

Desiaty deň rokovania

61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. júla 2002 o 9.02 hodine

 

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás na začiatku tohto rokovacieho dňa informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom... (Reakcia z pléna.) Tak chýbate. No kde ste? Irenka, sadni si. (Ruch v sále.) Prestupuješ do klubu HZDS, pán predseda? Rusnák prestupuje do poslaneckého klubu HZDS, Ján Rusnák. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Hudec, Husár, Krajči, Rehák, Suchár a Topoli. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Rehák je tu?

Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1425, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1425a.

Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil jeden z navrhovateľov pán poslanec Ladislav Pittner. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, na zmiernenie krívd spôsobených politickým väzňom Slovenska vydala Národná rada Slovenskej republiky s účinnosťou už 27. marca 1996 zákon č. 125/1996 Z. z., kde v § 6 tohto zákona prijala opatrenie, podľa ktorého na zmiernenie krívd vydá osobitný zákon. Predložený návrh zákona skupinou poslancov napĺňa uvedené opatrenie. Vzhľadom na to, že som zdôvodňoval tento návrh aj pri návrhu na prvé čítanie, dovolím si len poukázať na niektoré skutočnosti.

Vzhľadom na stav štátneho rozpočtu sme nepokračovali v takých čiastkach, aké v minulom roku boli poskytnuté zákonom č. 261/2001 Sb. väzňom v Českej republike. Česká republika u väzňov, ktorí boli vo väzení aspoň rok, dáva odškodné 120 000 Sk a za každý rok navyše podľa jednotlivých mesiacov za každý mesiac 1000 Sk. U nás vzhľadom na to, aká je situácia, dávame návrh podstatne menší, len 80 000 Sk u väzňov, ktorí boli väznení aspoň rok, a pokiaľ ide o väzbu nad 1 rok, tak za každý rok len 3 000 Sk, teda nie 12 000 korún ako v Českej republike. Takisto pokiaľ ide o väzňov s výkonom trestu do 1 roka, v Českej republike sa dáva príspevok 60 000 CZK, u nás navrhujeme len 20 000 Sk.

Významné nóvum tohto návrhu zákona je to, že uvažujeme aj s tým, aby polovičný príspevok oprávnených osôb, teda osôb, ktoré boli aspoň rok vo väzbe, dostali vdovy alebo vdovci.

Prerokúvanie v jednotlivých výboroch určených predsedom Národnej rady podporuje tento návrh zákona a tiež, ako vidíte aj zo spoločnej správy, takisto aj stanovisko vlády Slovenskej republiky je priaznivé. Ďakujem teda všetkým pánom poslancom, poslankyniam, ktorí priebežne vo výboroch pri prerokúvaní tento návrh zákona schválili.

Chcel by som požiadať vážené pani poslankyne, pánov poslancov, aby pri prerokúvaní tohto návrhu zákona skupinou poslancov podaných tento návrh podporili. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Pittnerovi za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Petrovi Kresánkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Kresánek, nech sa páči.

P. Kresánek, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako spravodajca gestorského výboru k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením č. 2166 z 21. mája 2002 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám, teda tlač 1425 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva a národnosti. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1016 z 5. júna 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením č. 380 z 11. júna 2002.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 1039 zo 14. júna 2002 prerušil rokovanie do doručenie stanoviska vlády Slovenskej republiky. Vláda o návrhu predmetného zákona rokovala 27. júna 2002. Prijala súhlasné stanovisko a odporučila vykonať určité úpravy. Následne sa návrhom opätovne zaoberal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesením z 2. júla 2002 č. 1039a odporučil návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprerokoval predmetný návrh zákona pre neprítomnosť predkladateľa.

Z týchto uznesení a ďalších bodov budem potom, pán predsedajúci, množinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča a neodporúča schváliť, pri hlasovaní odporúčať.

Konštatujem, že gestorský výbor napokon odporúča tento zákon v Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z prítomných pánov poslancov ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Hamžík, Cuper, Brňák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Hamžík ako prvý, nech sa páči.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám (tlač 1425). Ide o riešenie zmiernenia krívd občanov z čiernej listiny. Túto otázku stanovuje zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v § 6. Títo občania boli odporcami komunistického režimu v Česko-Slovensku v rokoch 1968 až 1989. Odporcov v zmysle čiernej listiny komunistický režim perzekvoval, obmedzoval ich slobodnú voľbu zamestnania, nedovolil im zamestnať sa v takých alebo podobných funkciách, aké zastávali do roku 1969 alebo do 1970. Týmito perzekúciami pácha režim krivdy, o. i. aj krivdy na peňažnom príjme. Dlhodobo perzekvovaní občania mali nižšie mesačné príjmy v priemere o 1 500 až 2 000 Kčs. Pri dlhodobej perzekúcii, to znamená roky 1970 až 1989, teda 240 mesiacov, činí poškodenie v priemere na jedného odporcu 420 000 Kčs ku koncu roku 1989. Pri ročných infláciách od roku 1989 do roku 2002 táto výška poškodenia činí sumu vyše 1 mil. na jedného odporcu. Podľa tohto navrhovaný peňažný príspevok je zhruba jednou pätnástinou v porovnaní k poškodeniu odporcov komunistickým režimom.

Kvantifikácia potreby finančných prostriedkov pri 1 500 postihnutých občanoch by celková potreba pre občanov na čiernej listine bola 120 mil. korún, z toho pre občanov, na ktorých sú už odtajené oficiálne základné dokumenty, to znamená na 1 210 občanov, je celkom potrebné vyplatiť 96 mil. korún v roku 2003. Podľa doterajších skúseností z odtajovaním dokumentov, i keď ide o dokumentovanie páchania krívd, zvyšok 24 mil. nebude skôr vyplatených ako po roku 2003.

Po prvé. Navrhujem názov upraviť nasledovne: "návrh skupiny poslancov alebo návrh skupiny na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám, ako i občanom z čiernej listiny a ich pozostalým manželkám". V návrhu, ktorý máte pred sebou písomne, nasledujú dve slová: "príp. dedičom". Tieto dve slová vypúšťam.

Po druhé. V § 1 navrhujem doplniť ďalší odsek nasledovne: "pre zmiernenie krívd občanom spôsobených komunistickým režimom, ktorý ich viedol v evidencii ako predstaviteľov, exponentov a nositeľov pravicového oportunistu, organizátorov protistraníckych, protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií dnes v zmysle zákona č. 125/1996 Z. z. - ako čierna listina". Komunistický režim svojimi mocenskými orgánmi odporcov dlhodobo sledoval a perzekvoval.

Po tretie. K § 2 za odsekom 1 navrhujem doplniť: "Vzťahuje sa aj na občanov Slovenskej republiky v zmysle § 1 tohto zákona, občanov z čiernej listiny."

Po štvrté. V § 4 navrhujem doplniť odsek 4 nasledovne: "Výška jednorazového peňažného príspevku pre občanov z čiernej listiny v zmysle § 1 tohto zákona je 80 000 Sk. V prípade, že už nežijú, oprávnenou osobou sú manželky." Ďalšie slová ktoré máte v návrhu pred sebou a ktoré sa týkajú dedičov, taktiež vypúšťam. Čiže obmedzujeme to tak ako znie pôvodný pozmeňujúci návrh na poškodeného, príp. pozostalú manželku.

Po piate. V § 5 navrhujem doplniť odsek 5 nasledovne: "V roku 2003 bude vyplatený peňažný príspevok pre 1 210 občanov z čiernej listiny podľa doteraz odtajnených oficiálnych dokumentov. Pre ďalších asi 300 občanov, na ktorých dokumenty ešte nie sú odtajnené, sa umožní vyplatiť peňažný príspevok po roku 2003 po získaní odtajených oficiálnych dokumentov týchto občanov."

Toto je znenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Motiváciou na jeho podanie je spravodlivý prístup ku všetkým, ktorí boli poškodení a ktorí sú uvedení v zákone Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Reagovať faktickou poznámkou chce pán poslanec Števček. Nech sa páči.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Dovoľte mi povedať len niekoľko viet, nie iba preto, že som jedným z tej čiernej listiny, ale kvôli všeobecným záležitostiam. Bol som na niekoľkých schôdzkach týchto pánov a dám z čiernej listiny a naozaj niektorí majú veľmi slabé príjmy. Ale o to by ani nešlo, majú jednoducho pocit krivdy. Za robotu, ktorú vykonali, a za prácu, kvôli ktorej boli dlhodobo, až 2 desaťročia, šikanovaní, nedostali ani normálne ľudské alebo občianske poďakovanie. Preto sa veľmi prihováram za to, aby sme vzali hlboko na vedomie pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Hamžík. Je spravodlivý a skutočne má do činenia aj s mravnosťou súčasnej politiky vo vzťahu k minulosti, z ktorej napokon žijeme aj my. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako ďalší prihlásený do rozpravy.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Hamžíkovi aj ja a poprosiť vás v mene postihnutých občanov z čiernej listiny, ktorí nemohli vykonávať svoje povolania počas komunistického režimu, nemohli sa gradovať, nemohli cestovať a boli inak znevýhodnení oproti ostatným občanom a sú to dnes už väčšinou ľudia, ktorí sú vo veku pokročilom, mnohí už nežijú. A cítim aj ja morálnu povinnosť, aby som sa prihovoril za týchto ľudí, aby aj oni boli vzatí pod tú historickú spravodlivosť, ktorú tento parlament aj predchádzajúci uskutočňuje a rehabilituje. A reštituuje krivdy, ktoré boli napáchané počas predchádzajúceho režimu.

Sú rôzne výhrady voči tejto kategórii občanov, ktorí boli postihnutí, že sa nedá presne identifikovať tá ich skrivodlivosť, že teda nedá sa identifikovať obdobie. Jednoducho dá sa ale identifikovať to, že boli na takej listine, a dá sa ich jednorazovo odškodniť. Nejde teda o nejaké poberanie dávok po nejakú dlhšiu dobu. Je to podľa môjho názoru logické a spravodlivé, a tým sa urobí zadosť historickej spravodlivosti, ak týchto občanov táto spoločnosť odškodní za utrpenie, ktoré museli znášať po dlhú dobu, alebo preto, že na mnohých sa to vzťahovalo nielen jeden či dva roky, ale po celé desaťročie alebo aj viacej komunistického režimu. Ja sa teda prihováram v mene týchto občanov, s ktorými som sa mnoho razy stretol. Tých pokusov presadiť v tomto parlamente zákon, ktorými by boli odškodnení títo občania, vždy neprešiel. Tentoraz sa našla šanca.

A myslím si, ak odškodňujeme kategóriu tých občanov, ktorí boli z kresťanského disentu, ak sme odškodnili obete holokaustu, že v zmysle zákona ktorý sme tu schválili ešte v predchádzajúcom funkčnom období a v zmysle ktorého je aj pamätník v tomto parlamente, urobíme tak spravodlivosti aj v tomto prípade zadosť, a preto vás prosím v mene týchto občanov, aby ste podporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamžíka. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák ako posledný prihlásený do rozpravy.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ja by som sa chcel tiež pripojiť k tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vítajú tento návrh zákona, a chcel by som požiadať, poprosiť všetkých kolegov, aby tento návrh podporili v tej verzii, v akej nakoniec v spoločnej správe sa nachádza aj usmernenie gestorského výboru, keďže ide o návrh, ktorý je legislatívne značne prepracovaný a de facto možno vyjadruje v podstate akúsi novú verziu tohto zákona. Pristúpili sme k tomu najmä preto, že chceli sme vyjsť v ústrety aj stanovisku vlády Slovenskej republiky. A práve podľa jej pripomienok sa upravil tento návrh zákona, ktorý je podľa môjho názoru potrebný a žiaduci.

Myslím si že tento návrh zákona spolu s inými zákonmi, ktoré v blízkej minulosti boli na pôde parlamentu schválené, vlastne vytvára akúsi celkovú mozaiku tých rehabilitačných odškodňovacích a reštitučných zákonov, ktorými reagujeme na minulosť a ktorými sa snažíme vysporiadať vlastne so všetkými krivdami, ale teda nie všetkými, ale mnohými krivdami minulosti. A zároveň akýmsi mottom by malo byť uctenie z hľadiska celkového historického utrpenia bez ohľadu na jednotlivé ideológie a bez ohľadu na rozdielne názory, ktoré mnohí poslanci na dejinné etapy nášho vývoja aj slovenských dejín majú.

Chcem povedať, že v tomto smere parlament urobil veľmi významný krok, na rozdiel možno od mnohých historikov, ktorí veľakrát vystupujú s tým, že sú to práve politici, ktorí vlastne prispievajú k rozhádanosti histórie a nesú hlavnú vinu za rozličné deformované vnímanie mnohých historických udalostí. Chcem povedať, že ja si to osobne nemyslím. A práve aj posledná skúsenosť Národnej rady, predovšetkým teraz tá bezprostredne minulá naznačuje, že poslanci skôr ako unifikované teleso vlastne hlasovali za mnohé návrhy, ktoré ideologicky boli, povedzme, rozporné alebo protichodné. Spomeniem iba kategórie ľudí. Boli to dvestopäťdesiatpäťkári, partizáni, československý odbor, zahraničný odbor, židovskí spoluobčania alebo pracovné tábory. Tam všade v poslednej dobe sa dokázala nájsť zhoda širšieho politického spektra. A myslím si, že v tomto smere sme ukázali aj mnohým historikom, podľa môjho názoru mnohým komentujúcich historikom, že, naopak, práve politici môžu do istej miery prispieť aj k, by som povedal, akémusi zobjektivizovaniu historických etáp nášho vývoja a môžu pomôcť aj tomu, aby sme vlastne vnímali našu históriu celistvo, aby sme ocenili utrpenie bez ohľadu na to, aká ideológia vtedy jednoducho bola. Takže z tohto aspektu vítam aj tento návrh zákona a myslím si, že on bude alebo má byť akousi dobrou bodkou v rámci aj končiaceho volebného obdobia tohto parlamentu.

Mne osobne, priznám sa, trocha chýba, že vlastne tento okruh, okruh ukrivdených alebo, by som povedal, ľudí, ktorí trpeli v minulom režime, nie je ucelený. Iste si spomínate, že už sme viackrát vystúpili, bol to aj pán prof. Húska, aj ja, na pôde parlamentu, keď sme sa snažili primať predovšetkým ministerstvo obrany, pána ministra Stanka, aby splnil svoj sľub, ktorý dal ďalšej kategórii našich spoluobčanov označených ako PTP-áci. Pán minister toto veľkoryso v minulosti tejto skupine sľúbil. Dokonca pripravovali takýto návrh zákona, dokonca spracovali takýto návrh zákona a nič nebránilo, aby tento návrh zákona bol predložený aj na pôdu parlamentu. Ale podľa môjho názoru skôr politickými obštrukciami tento návrh zákona už na pôdu parlamentu predložený nebol. A vlastne je to skupina ľudí, ktorá nie je vlastne v zmysle týchto rehabilitačných a odškodňovacích procesov dostatočne obhajovaná. Myslím si že bude to zrejme už úloha nového parlamentu, aby práve po vzore aj predchádzajúcich kategórií ľudí, ktorí v minulosti trpeli, sa pokúsil odškodniť aj túto časť našich spoluobčanov, pretože je mimo akejkoľvek pochybnosti, že ide o kategóriu ľudí, ktorí priniesli na oltár tejto vlasti alebo ja neviem našich novodobých dejín tiež svoje a bolo by potrebné si ich uctiť takýmto spôsobom. Chcem povedať, že my sme nepristupovali takým spôsobom, že sme sa mechanicky snažili zahrnúť túto skupinu spoluobčanov na tento zákon o politických väzňoch, pretože si uvedomujeme, že tento návrh zákona je postavený na inom filozofickom základe. On je postavený vlastne na odškodnení vo väzbe s výkonom trestu, ktorý trvá vlastne určitú dobu. A v danom prípade práve pre okruh týchto ľudí, PTP-ákov tento fundament alebo tá ich diskriminácia spočívala na inom základe.

V tomto smere si dovolím troška aj sa opýtať alebo reagovať na iniciatívu pána poslanca Hamžíka, ktorý chce vlastne zakomponovať do tohto návrhu zákona skupinu ľudí označených z čiernej listiny, či práve je možné, ja sa priznám, že som počúval ten jeho pozmeňujúci návrh, ale neviem v túto chvíľu celkom určite povedať, či je možné a konzistentne túto skupinu ľudí zapojiť do tej filozofie a tej myšlienky, ktorá je obsiahnutá v rámci tohto návrhu zákona, pretože ona je skutočne striktne postavená teda na postihu politických väzňov z minulosti a tento postih sa neviaže na nič iné, iba na výkon trestu odňatia slobody. A podľa toho sa určuje aj rozsah možného odškodnenia. Čiže v tomto smere teraz akýmsi umelým spôsobom tam len mechanicky rozšíriť okruh subjektov a povedať, že oni síce neboli vo výkone trestu, ale vlastne iba preto, že boli na zozname na čiernej listine, majú mať takéto oprávnenia, sa mi zdá byť nie celkom na mieste. Ale chcem povedať, samozrejme, že nevylučujem a nejakým spôsobom nepopieram prípadný význam aj týchto ľudí, hoci nejaké bližšie historické práce, priznám sa, v tejto oblasti som osobne nečítal. A myslím si, že okruh tých ľudí, ktorí trpeli režimom socializmu po roku 1968 v dôsledku normalizácie, asi nie je ohraničený iba čiernou listinou, on je ďaleko širší. A obávam sa, že v danom prípade vlastne pokúsiť sa stanoviť nejaké mantinely alebo nejaké kritériá viažuce sa iba na akýsi zoznam čiernej listiny mohol by byť krivdou pre mnohých iných, ktorí, povedzme, takto obsiahnutí nie sú.

Ešte raz chcem povedať, zmyslom tohto môjho vystúpenia nie je vystupovať proti tejto kategórií ľudí. Myslím si, že skutočne mnohí z nich ako trpeli, zrejme by mali byť v tom celom balíku aj rehabilitovaní a odškodnení, podobne ako sú odškodňovaní partizáni, zahraniční odbojári, židovskí spoluobčania, československý odboj alebo aj ľudia, ktorí boli v pracovných táboroch počas vojny. Ale jednoducho obávam sa, že asi v rámci tohto návrhu zákona to nebude plne konzistentné z hľadiska toho, čo sa tu chcelo vysvetliť. Čiže v tomto smere by možno bolo dobré buď pokúsiť sa nájsť nejaké riešenie, ktoré naplní tu konzistentnosť, alebo príp. sa pokúsiť, samozrejme, už je to pomerne ťažké, riešiť tento problém v rámci akéhosi osobitného návrhu zákona. Sám som povedal, že sám si ctím, povedzme, tiež ďalší okruh takýchto ľudí, ktorí trpeli, PTP-ákov. Ale jednoducho preto, že nie je možné porovnávať ich krivdu a ich postih s týmto postihom, ktorý je tu vyjadrený, sme ani nevolili ten postup, že mechanicky sa budeme snažiť túto kategóriu ľudí zaraďovať vlastne do tohto návrhu zákona.

To je zhruba všetko, čo som chcel povedať. Ešte raz chcem požiadať všetkých kolegov, aby sme tak ako v minulých prípadoch, keď sme vlastne bez ohľadu na to, či išlo o ľavicu, pravicu alebo nejaký iný záber politický, podporili množstvo mnohých iných reštitučných a rehabilitačných a odškodňovacích zákonov, urobili aj teraz. Ďakujem za vašu pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlásia šiesti poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem potvrdiť slová pána poslanca Brňáka, že sa obrátili na nás aj predstavitelia organizácie PTP, teda pomocných technických práporov, ktoré boli vlastne organizované ako vnútená vojenská služba, pracovná služba v nasadení jednak v baniach a jednak na stavbách ako tzv. ľahké PTP. A títo ľudia predstavujú množinu asi dvetisíc až dvetisícpäťsto ľudí a patrilo by sa aj pre nich nájsť riešenie. Chcem povedať, že, bohužiaľ, administrácia na čele s pánom ministrom obrany to robila takým spôsobom, že síce prisľúbila podporovať riešenie, ale nakoniec návrh príslušného zákona ostal v regáloch úradov. Dúfam, že v budúcnosti toto bude znova revokované, aj keď poznamenávam, je to skôr také trpké konštatovanie, pretože títo ľudia naozaj veľmi rýchlo opúšťajú našu spoločnosť a chcem upozorniť, že práve oni to boli , ktorí robili vo veľmi ťažkých rizikových podmienkach československých baní. To je všetko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som len sa vyjadriť a podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o ľuďoch, ktorí boli v pracovných táboroch. My sme v roku 1996 prijali návrh zákona o odškodnení vlastne tých, ktorí boli postihnutí komunistickým systémom, a do dnešného dňa nebol vydaný osobitný predpis. Jednou formou je vlastne návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov pre politických väzňov, druhá je pre pracovné tábory. A myslím si, že by bolo potrebné ešte v tomto období vlastne ukončiť spoločne toto odškodňovanie ľudí z minulosti a z tohto obdobia. A preto by bolo dobré, aby vláda naplnila svoju úlohu zo zákona, ktorú má vydať osobitný predpis.

Pretože tu hovoríme o odškodňovaní aj manželiek, myslím si, že by sme mali hovoriť aj o odškodňovaní manželiek a vdov po PTP-ákoch. A je už dnes možné v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení im navýšiť príspevok, ktorý dostávajú ako priznaný príplatok. Bohužiaľ, sa mnohokrát stáva, že Sociálna poisťovňa poskytuje v zmysle svojich predpisov a nariadení veľmi malý ten príspevok. Čiže ani to odškodnenie týchto žien, ktoré dnes vlastne už sú samy a majú veľakrát malý dôchodok, pretože mnohé z nich nepracovali, už dnes sú postihnuté aj týmto systémom, ani za minulé obdobie, ani v tomto systéme nemá podporu, ktorá by im patrila. Preto navrhujem, aby sme sa obrátili na vládu a požiadali ju o doplnenie alebo vydanie nariadenia na odškodňovanie všetkých osôb, ktoré neboli zahrnuté len do tohto zákona, a aby ešte ostali z minulosti otvorené tieto kategórie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamžík.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem odpovedať na otázku pána poslanca Brňáka. Ja by som bol rád, keby ma počúval. Ďakujem pekne. Vychádzam pri predložení môjho návrhu z právneho rozboru, ktorý je rozborom spomínaného zákona o nemorálnostiach a protiprávnosti komunistického systému z roku 1996, kde sú zahrnutí aj politickí väzni, ale aj občania dlhodobo prenasledovaní, vedení na osobitných zoznamoch spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Čiže podľa týchto právnych analýz je zahrnutie tohto pozmeňujúceho návrhu právne plne kompatibilné s predloženým návrhom skupiny poslancov. Ďakujem

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Chcem tiež reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka v tej časti, kde hovoril, že tá filozofia odškodňovania tých, ktorí boli v nápravnovýchovných zariadeniach odsúdení počas komunistického režimu, a teda z náboženských dôvodov, a prenasledovaní, to je pravda. Ale tá druhá filozofia, ktorá sa vnáša v zmysle zákona o nemorálnosti protikomunistického režimu, je tiež dostatočným zákonným podkladom, pretože jedno sa deje na základe Trestného zákona, druhé na základe zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Teda aj tam sa hovorí, že bola páchaná na ľuďoch nejaká skrivodlivosť, ktorí teda sa nedopustili trestnej činnosti v zmysle dnešných noriem, ale vtedajšieho režimu áno. To, že neboli odsúdení, ale boli iba proskribovaní a napísaní na nejaký zoznam, ešte neznamenalo, že ich utrpenie nemuselo byť dostatočné na to, aby dnes boli odškodnení alebo aby sa to bilo filozoficky s tým, čo navrhuje pôvodný zákon. Preto si myslím, že je potrebné to zvážiť a súhlasiť s návrhom pána Hamžíka, aby boli tie pozmeňujúce návrhy zapracované do pôvodného zákona, aby sa tak spravodlivosti urobilo zadosť. A ja si myslím, že obidve tieto filozofie, ktoré sa v tom zákone zlučujú sa v zmysle princípu morálky a etiky, pretože odškodňovanie je len o morálke a etike, nie o práve, vôbec nebijú. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Je možné súhlasiť s názorom pána poslanca Brňáka, že obsiahnutie osôb v čiernej listine nie je plne konzistentné s predkladaným návrhom zákona, avšak vecne spravodlivé, myslím, konzistentné je absolútne. A domnievam sa, že v tomto prípade by sme nemali hľadať problémy, ako túto vec neriešiť, ale mali by sme predovšetkým hľadať cesty, ako tieto nespravodlivosti minulosti riešiť. O čo ide. V tej čiernej listine boli zapísané desiatky osôb, znamenitých, múdrych, vzdelaných ľudí, ktorí znamenali pozitívny prínos pre spoločnosť, ale ich najlepšie roky vlastne boli odpísané tým, že obsiahnutím do čiernej listiny boli diskriminovaní pri normálnom výkone povolania, pri svojom postupe, pri pozícii a vlastne ocitli sa v kategórii treťotriednych občanov bez toho, že by boli uväznení. Dôverne poznám tento stav, pretože veľmi mnohí z môjho okruhu, ale aj okruhu mojich rodičov sa nachádzali v tejto listine. A domnievam sa, že tu by sme mali nájsť skutočne spoločnú reč, ako krivdy minulosti odčiniť, a nehľadať ani konkrétnych vinníkov, ani konkrétne problémové miesta, z akých dôvodov by to v súčasnosti možné nebolo.

Ja pozmeňujúci návrh pána poslanca Hamžíka plne podporím. A veľmi by som sa prihováral za to, aby tento návrh takisto podporili aj všetci ostatní poslanci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Osuský.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som vysloviť poďakovanie pánu poslancovi Brňákovi za veľmi fundovaný a jednoducho ľudský rozumný príspevok a chcel by som k problematike odškodnenia ľudí z čiernej listiny povedať jedno. Škoda, že predkladateľ pozmeňujúceho návrhu nešiel cestou zákonného návrhu, pretože napadá ma na tomto mieste ďalšia široká kategória ľudí, ktorí okrem tých, ktorí boli v PTP, podľa súčasného stavu tohto zákona nebudú odškodnení, podotýkam, nebudú odškodnení, ktorá, povedzme, je osudom veľmi podobná kategórii čiernej listiny. A to sú napr. ľudia, ktorí boli za 24 hodín v rámci akcie B v päťdesiatych rokoch vyhodení zo svojich miest, sídiel, bytov a museli sa do 24 hodín vysťahovať, pričom boli, samozrejme, zlikvidovaní po všetkých tých stránkach, povedzme si, reálne možno oveľa horšie ako tí, ktorí mali zabránení odborný rast. Nespochybňujem, samozrejme, ani tragédiu tých, o ktorých hovorí pozmeňujúci návrh. Ale tento návrh zákona nerieši dokonca ani prípady, a môžem povedať rodinný príklad, môjho starého otca, ktorý bol profesorom teológie na bohosloveckej fakulte a biskupom, a bol za 24 hodín vysťahovaný z Bratislavy na dedinu, 110 kilometrov do hlineného domu, zbavený profesúry, poslaný predčasne do penzie a absolútne zlikvidovaný. To znamená, keďže naňho sa zákon o uväznení nevzťahoval, mali by vlastne byť všetci spokojní, však netrpel. No musím povedať, že utrpenie ľudí z akcie B je absolútne porovnateľné s utrpením ľudí z čiernej listiny a tiež ich tento zákon nerieši, pretože rieši tú kategóriu, ktorú si vymedzil riešiť. Preto považujem pri všetkej úcte a súcite s ľuďmi z čiernej listiny takéto anorganické zasadenie tejto skupiny sem za málo prijateľné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som svojím vystúpením nechcel vyvolať diskusiu na tému, či príslušníci alebo členovia označení v rámci čiernej listiny majú alebo nemajú byť odškodnení. Myslím si, že povedal som veľmi jasne vo svojom vystúpení, že tak ako iné kategórie mali by byť odškodnení aj oni, ale jednoducho povedal som iba to, že domnievam sa, že ten návrh, ktorý bol teraz predložený pánom poslancom Hamžíkom, je skutočne príliš umelý, nemyslím umelý svojím obsahom a svojím významom, ale umelý formálnoprávne na to, aby sa dokázal vtesnať do tohto návrhu zákona, ktorý je postavený úplne na iných základoch. Tento základ o politických väzňoch doslova hovorí o tom, že ak bol niekto vo výkone trestu alebo vo väzbe rok, má nárok na odškodnenie vo výške 80 000 korún, alebo minimálne 3 mesiace, má nárok na odškodnenie vo výške 20 000 korún, za každý rok presahujúci jeden rok sa dáva príplatok, myslím, 3 000 korún. Čiže táto filozofia je výslovne a bytostne spätá s výkonom trestu odňatia slobody. A teraz povedať v rámci tejto filozofie a v rámci tohto náčrtu, že dáme tam novú kategóriu ľudí, kde sa nebude skúmať výkon trestu odňatia slobody alebo nejaký iný postih alebo iná represia, ale iba to, že bol niekto zapísaný na čiernu listinu a automaticky každý takto dostane, povedzme, 80 000 korún, sa mi zdá byť ako zatiaľ príliš surové a príliš nedopracované. Čiže som chcel povedať iba toto a, ešte raz, aby sa tomu nedávali iné významy, ja si, samozrejme, vážim týchto ľudí a nemyslím si, že by nemali byť odškodnení, ale keď som to neurobil vo vzťahu k PTP-ákom, myslím si, že to nie je správne ani vo vzťahu k tejto kategórii, k tomuto zákonu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa ešte prihlásil pán spoločný spravodajca Peter Kresánek. Nech sa páči, pán poslanec Kresánek.

P. Kresánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v diskusii, ktorú otvoril alebo teda vyvolal pán kolega Brňák a ku ktorej potom ďalšími faktickými poznámkami sa pridali ďalší, pani kolegyňa Sabolová aj páni kolegovia Húska a Cuper, týka sa to PTP, navrhujem, aby sme zadosť učinili rokovaciemu poriadku, lebo oni vo faktických poznámkach nemohli tento návrh predniesť. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala po schválení tohto zákona ešte akési symbolické uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vydala zákonný predpis o odškodnení obetí komunistického systému v zmysle zákona č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému. Takýmto symbolickým uznesením by sme zaviazali vládu, aby teda buď pripravila takýto zákon alebo rôzne zákonné predpisy aj pre ďalší okruh teda predovšetkým už spomenutých občanov, ktorí boli v týchto pracovných táboroch. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som poďakovať všetkým paniam poslankyniam, pánom poslancom, ktorí podporovali tento návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov, za ktorú tu ako navrhovateľ vystupujem.

Samozrejme, je veľmi citlivá otázka, ktorou tú diskusiu vlastne svojím pozmeňujúcim návrhom alebo návrhmi začal pán poslanec Hamžík a potom ostatní páni poslanci. Ja sám, ako viete, som bol ako mladistvý väznený, môj otec dostal 15 rokov, ja 3 roky. A vo väzení som sa stretol naozaj s ľuďmi, ktorí prežili nacistické koncentráky a potom znovu boli v komunistickom koncentráku. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí boli ako Židia prenasledovaní za vojnového slovenského štátu a na druhej strane v akcii proti sionistom, v procese Slánský a spol. boli znovu väznení v koncentrákoch komunistického režimu. Teda chápem to volanie po tom, aby tu spravodlivo boli odčinené tie krivdy, ktoré sa vynorili voči občanom, či už bývalej Československej republiky alebo terajším občanom Slovenskej republiky. Je to správne, je to spravodlivé a chápem tieto volania.

Chcem ale povedať, že vyše 70 000 väzňov bolo rehabilitovaných a z toho 50 000 nepožiadalo o odškodné, a to z toho práve dôvodu, že boli mnohí takí, ktorí niekoľko rokov boli vo vyšetrovacej väzbe, potom boli prepustení, ale žiadny doklad im v tých rokoch nebol za toto obdobie vydaný. Čiže nemohli preukázať svoje oprávnené nároky, a preto ani neboli odškodnení, i keď boli rehabilitovaní. Máme tu ľudí, o ktorých hovoril pán poslanec Osuský, ktorí v akcii B boli vysťahovaní a naozaj nedôstojným a hulvátskym spôsobom presídlení do úplne zúfalých podmienok, často do kravínov a tak ďalej. A výsledok bol, že takisto neboli odškodnení. Máme tu potom ľudí, ktorí sú veľmi početní z roľníckeho stavu, ktorí pre umelo postavený kontingent, tým, že ho neplnili, prišli nielen o majetok, ale boli nasadení do rôznych pracovných táborov bez rozsudku súdu. A sú tu problémy, o ktorých tu hovorili teraz vystupujúci páni poslanci, ktoré sa dotýkajú napr. PTP. Dokonca my sme im navrhovali ako Konfederácia politických väzňov, aby sme spoločne dali takýto zákon, PTP to odmietlo z toho dôvodu, že malo prísľub ministerstva národnej obrany o návrhu na odškodnenie. A dokonca po rozhovore s pánom ministrom obrany mám informáciu, že oni to idú rozširovať aj o problematiku vojakov z povolania, ktorí boli prepustení po roku 1948 až do roku 1989. To boli tie rôzne previerky a rôzne politické aktivity.

Takisto chcem povedať ešte jednu vec. My si uvedomujeme, že tieto prostriedky idú zo štátneho rozpočtu a že vlastne občania cez svoje dane budú sa podieľať na odškodňovaní týchto osôb. A preto že po každej revolúcii je viacej revolucionárov ako v čase, keď sa bojovalo, či už tým alebo oným spôsobom, proti diktatúre, aj my sme vlastne hneď po roku 1990 prijali určité opatrenia, ktoré by mali obmedziť tento nástup pseudorevolucionárov. A preto bol prijatý zákon o rehabilitácii a odškodňovaní politických väzňov. Ale na druhej strane bol prijatý zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii. A práve sa nazdávam, že tieto pripomienky najmä tých, ktorí sú na tej tzv. čiernej listine a tak ďalej, a potom aj z akcie B, roľníkov, ktorí neplnili kontingenty a boli šikanovaní, študentov, ktorí nesmeli doštudovať, pretože jednoducho bolo u nich zistené, že chodia do kostola a pod., má riešiť tento zákon o mimosúdnej rehabilitácii svojou novelou, lebo pán poslanec Brňák má jednu veľkú pravdu, filozofia tohto návrhu zákona je podložená rehabilitačným rozsudkom a preukázanou dobou strávenou vo väzení. Toto sú prípady, ktoré by si vyžadovali iné hodnotenie a inú filozofiu ich odškodňovania. Z tohto dôvodu by som teda chcel požiadať o pochopenie, že práve z týchto dôvodov navrhujem, aby tieto opatrenia, ktoré tu boli dané a ku ktorým pán spravodajca predniesol návrh uznesenia Národnej rady, boli riešené alebo samostatným zákonom, ako to on navrhol vo svojom návrhu uznesenia, alebo novelou zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii. Ďakujem vám za pochopenie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Pittnerovi, navrhovateľovi návrhu zákona.

Pán spravodajca si nežiada vyjadriť sa k rozprave.

Prerušujem, páni poslanci, rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.

Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, druhý, by som povedal, v malom balíku odškodňovacích zákonov je návrh zákona, ktorým reagujeme na v tomto roku parlamentom prijatý zákon č. 105/2002 Z. z., ktorým sme odškodnili jednorazovým finančným príspevkom príslušníkov československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945.

Kritériom na určenie kategórie a isté tým pádom exaktné vymedzenie okruhu ľudí, ktorí prichádzajú do úvahy, je na rozdiel od predchádzajúcej zákonnej úpravy, ktorá hovorí o rozsudku a, povedané ľudovo, odsedenej väzbe, držiteľstvo osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb. Tento zákon uznáva a rozlišuje 6 kategórií ľudí, ktorí spĺňajú požiadavky kladené na udelenie osvedčenia podľa tohto zákona, pričom návrh zákona, ktorý sme v parlamente prijali, sa dotýkal kategórie prvých štyroch kategórií. Jednoducho povedané, týkal sa predovšetkým osôb vojenských. Návrh zákona opomenul piatu kategóriu a šiestu kategóriu. Naša novela sa venuje piatej kategórii, pričom ide o osoby, ktoré sa zúčastnili aspoň 3 mesiace sústavnou činnosťou zahraničného alebo domáceho hnutia smerujúceho priamo k oslobodeniu Československej republiky alebo Slovenského národného povstania aj po dobu kratšiu takým spôsobom, že táto činnosť zapríčinila alebo bola preukázateľne spôsobilá zapríčiniť tej osobe alebo jej rodine ujmu na živote, osobnej slobode alebo zdraví. Išlo predovšetkým o osoby nevojenské, ktoré ale v časoch vojnových a riskantných preukázali osobnú statočnosť a často vedomí si rizika smrti zachovali sa hrdinsky. Preto už pri prvom čítaní som si dovolil upozorniť na to, že je jednoducho nie celkom etické, aby sme šiestu kategóriu diskriminovali. Išlo napr. o človeka, ktorý zachránil, ošetroval a skrýval zostreleného pilota, za čo, samozrejme, v časoch frontových bol bez ďalšieho trest smrti, pre uschovávateľa a zrejme i pre jeho rodinu. Ten človek v prvej chvíli, keď sa zostreleného pilota ujal, vedel, čo riskuje. A preto si jednoducho, odhliadnuc od jednorazového odškodného, považujem za povinnosť, aby sme týchto ľudí i z príčin morálnych a etických neopomenuli.

Samozrejme, tým, že zákon bol prijatý v januári 2002, je pochopiteľné, že novela, ktorú predkladáme, nemohla byť zohľadnená v rozpočte na rok 2002. Preto, hoci sme navrhovali pôvodne platnosť zákona od 1. septembra 2002, po dohovore i po diskusii v Legislatívnej rade vlády i sami nahliadajúc na potrebné rozpočtové zabezpečenie rozhodli sme sa v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predloží kolega Šebej, spolupredkladateľ, zmeniť návrh dátumu platnosti tohto zákona na 1. januára 2003, aby nevznikli rozpočtové problémy s jeho naplnením.

Dovolím si na tomto mieste pripomenúť ešte jednu vec. Keď sme predkladali tento návrh zákona, priznám sa, že sme sa nezaoberali šiestou kategóriou podľa zákona č. 255/1946 Zb. Kto je táto kategória? Dovolím si zacitovať: "Ide o osoby, ktoré sa zúčastnili povstania v máji 1945, pričom pri bojoch padli alebo boli ťažko ranení alebo utrpeli ťažkú poruchu zdravia." Ide teda o osoby, ktoré sa zúčastnili tzv. pražského májového povstania. Samozrejme, prečo sme ich v pôvodnej novele nezvážili? Považovali sme za málo reálne, že by sa takéto osoby mohli vyskytnúť. A tu som si dovolil akceptovať pripomienku, ktorá nie je len právnym purizmom, ale iste i principiálnym postojom pracovníka Inštitútu pre aproximáciu práva, ktorý ma na túto šiestu kategóriu upozornil. A i keď je pravdepodobné, že ak počet v piatej kategórii je dnes pomerne presne kalkulovaný na 6 000 osôb, počet ľudí v šiestej kategórii bude zrejme číslo, ktoré nepôjde do desiatok, bude ešte oveľa menšie, považujem teda za primerané, aby sme i túto kategóriu v rámci korektného a principiálneho prístupu k odškodneniu statočných a často život riskujúcich účastníkov odboja do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Šebej, zahrnuli. Myslím si, že týmto spôsobom splácame dlh voči tej kategórii z našich statočných spoluobčanov, ktorí už dnes vo vysokom veku nemajú jednoducho veľmi možnosť bojovať za svoje práva. Ale je hádam našou vlastnou povinnosťou ako poslancov snemovne napraviť drobné pochybenie, ktoré je možno drobné z hľadiska počtu ľudí. Ale bolo by veľkým pochybením morálnym, ak by sme na ňom zotrvali.

Tým, že sme upravili účinnosť zákona, ktorý má reálnu nádej tým pádom mať rozpočtové krytie, si dovolím povedať, že sme urobili ten záverečný krok, o ktorom sa domnievame, že by mal bez ohľadu na politickú príslušnosť ctenej snemovne a ich jednotlivých poslancov urobiť túto novelu definitívne priechodnou. A budem vám veľmi vďačný. V mene všetkých tých neznámych, ktorých týmto spôsobom zaradíme na to miesto, ktorým v dejinách statočných spoluobčanov patrí, si vám za prípadnú podporu dovolím poďakovať. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP