M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Teraz vystúpi pán minister. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som najprv zaujal stanovisko, pretože ono sa dotýka aj vystúpenia pána poslanca Delingu, k stanovisku, ktoré predložil a v skrátenej podobe prezentoval pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem povedať, že to stanovisko je vypracované, myslím, tak, že nemáme problémy s jeho interpretáciou. A je, myslím, aj v súlade s platnými právnymi normami, tak ako my zase chápeme tento predložený dokument.

Štátny záverečný účet obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom o rozpočtových pravidlách, pričom v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001 sa v ňom hodnotia aj výsledky rozpočtového hospodárenia ďalších zložiek verejného rozpočtu. Tieto výsledky, tak ako sú v návrhu uvedené, podľa nášho názoru Najvyšší kontrolný úrad nespochybňuje.

Výhrady, ktoré sú zhrnuté v tom stanovisku, by som charakterizoval takto. Sú rozdelené do siedmich oblastí.

Po prvé, podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu sa príjmy štátneho rozpočtu uvedené v prílohe č. 1 zákona o štátnom rozpočte mohli upraviť len zmenou zákona. Ministerstvo financií pri úprave schváleného rozpočtu, ktorú vykonalo formou rozpočtových opatrení, sledovalo základnú zásadu, že vykonanými úpravami rozpočtu sa nemôže zvýšiť jeho schodok určený zákonom. To znamená, že pri úpravách rozpočtových výdavkov, ktoré umožňuje zákon o rozpočtových pravidlách i zákon o štátnom rozpočte, a pri dodržaní zákonom stanoveného schodku bolo nevyhnutné v záujme zabezpečenia bilančnej rovnováhy v rozpočte meniť aj rozpočtové príjmy. Podľa môjho názoru nejde o problém vecne rozpočtový, ale skôr formálny, ktorý chceme v záujme jednotného výkladu riešiť obsahovo presnejšou formuláciou príslušného ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Teda ide o problém, ak môžeme meniť rozpočtovými opatreniami výdavky, ak máme dodržať predpísaný schodok, potom musíme meniť aj príjmy.

Druhá pripomienka v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu hovorí, že nie je ukončené zúčtovanie a finančné vysporiadanie rozpočtových vzťahov - organizácia obcí so štátnym rozpočtom za rok 2001. Podmienkou pre jeho vykonanie jej zostavenie a schválenie ročných účtovných uzávierok všetkých subjektov, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu. Len z týchto uzávierok je totiž možné zistiť definitívne vzťahy týchto subjektov k štátnemu rozpočtu, z ktorých vyplynie povinnosť subjektu buď odviesť príslušnú časť prostriedkov do štátneho rozpočtu, alebo, naopak, dodatočný nárok na rozpočtové prostriedky. Tu je určitý problém, že termín na zostavenie ročných účtovných uzávierok je do 31. marca bežného roku za rok predchádzajúci a od neho sa odvíja celý proces účtovania finančného vysporiadania, ktorý sa v tomto roku končí v zmysle uznesenia vlády dňom 31. augusta. Čiže v čase, keď predkladáme štátny záverečný účet to tak nemôže ešte byť alebo nie je podľa toho uznesenia vlády alebo v súlade s tým uznesením vlády.

Tretí problém, na ktorý poukazuje stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, súvisí s detailnou kontrolou rozpočtového hospodárenia v jednotlivých rozpočtových kapitolách a štátnych fondoch, kde boli zistené viaceré nedostatky, príp. tiež porušenie zákonov priamo alebo nepriamo upravujúcich hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami alebo majetkom štátu. Samozrejme, ide o vážne zistenia. Chcem uviesť, že podľa zákona o rozpočtových pravidlách za hospodárenie rozpočtovej kapitoly v plnom rozsahu zodpovedá jej správca. Som však presvedčený, že na základe protokolu Najvyššieho kontrolného úradu prijmú správcovia rozpočtových kapitol príslušné nápravné opatrenia na elimináciu zistených nedostatkov.

Jeden nedostatok je konštatovaný v súvislosti s tým, že niektoré štátne organizácie neoprávnene vedú svoje účty v komerčných bankách. A týka sa to napríklad Colného riaditeľstva. O tom, že colné úrady vedú svoje účty v komerčných bankách, vieme. Dôvodom je predovšetkým špecifický charakter ich činnosti, ktoré si vyžaduje nepretržité prepojenie peňažných ústavov a colných úradov, nakoľko podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu je preukázanie sa dovozcu dokladom o zaplatení colného dlhu. Národná banka Slovenska, v ktorej by tie účty mali byť vedené, sieťou svojich pobočiek podmienku nepretržitého prepojenia s colnými úradmi nevie zabezpečiť. Uvedomujeme si však, že ochrana týchto prostriedkov štátu v komerčných bankách nie je zabezpečená tak, ako keby sa účty colných úradov viedli v Národnej banke Slovenska, i keď sa denne zostatky peňažných prostriedkov prevádzajú z komerčných bánk na príjmové účty štátu vedené v Národnej banke.

V záujme eliminácie potenciálnych rizík pripravujeme a Colné riaditeľstvo bude implementovať zmluvu s príslušnými komerčnými peňažnými ústavmi s tým, že v rámci tohto procesu nápravy by som chcel využiť oprávnenie, ktoré dáva Národnej banke zákon o Národnej banke, ktorý umožňuje delegovať niektoré činnosti na komerčné banky. Chceme využiť služby najlepších, teda najbonitnejších komerčných bánk a chceme tiež zabezpečiť tieto zostatky záložným právom na cenné papiere, tak aby teda aj tá praktická stránka fungovania colných úradov, aj tá ochrana tých peňažných zostatkov, ktoré inak sú nemalé - a vieme, že raz sa naplnilo to riziko -, boli vyriešené. V prípade akýchkoľvek problémov banky by týmto spôsobom malo byť zabezpečené uspokojenie nárokov colnej správy, a teda aj príjmov štátneho rozpočtu.

No určitý problém predstavuje ďalšia pripomienka Najvyššieho kontrolného úradu, že v predloženom návrhu štátneho záverečného účtu nie je uvedená výška štátnej pomoci za rok 2001. Chcem povedať, že podobné stanovisko alebo podobný názor mala aj nedávna misia, ktorá hodnotila fiškálnu transparentnosť a ktorá tiež odporúčala, aby štátny záverečný účet takúto informáciu obsahoval.

Chcem zdôrazniť, že pojem štátna pomoc nie je predmetom samostatného rozpočtovania, účtovania a vykazovania, preto jednotlivé formy, ktorým sa štátna pomoc realizuje, sú premietnuté do jednotlivých druhov rozpočtových výdavkov podľa platnej rozpočtovej klasifikácie. Nadväzne na to sa ony aj účtujú v účtovníctve a vykazujú sa v štátnom záverečnom účte. V súvislosti s tým, aby v štátnom záverečnom účte, ktorý má byť predložený v určitom termíne, boli tieto údaje, vyplývajú pre nás dve úlohy alebo aj dva problémy. Prvý je metodický. Treba vedieť správne tú štátnu pomoc oceňovať a to, dá sa povedať, v súvislosti s prijatím zákona o štátnej pomoci by možné byť malo. A druhý problém je, že potrebujeme zosúladiť časovo poskytovanie informácií, ktoré má Úrad pre štátnu pomoc, so zostavením štátneho záverečného účtu, keďže tu platí zasa taký termín, že v zmysle zákona o štátnej pomoci predkladá Úrad pre štátnu pomoc každoročne do konca septembra vláde a následne Európskej komisii komplexnú správu o štátnej pomoci poskytnutej v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

Čo sa týka toho návrhu v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, to znamená, aby sa body 1 a 3 v časti A navrhovaného uznesenia zobrali na vedomie s výhradou. Náš názor je, že tým koncoročným presunom prostriedkov vo výške 410 mil. korún pôvodne určených pre Štátny fond cestovného hospodárstva na osobitný účet dofinancovania programov nedošlo k skresleniu výsledkov hospodárenia okruhu verejného rozpočtu. Ako je známe dňom 31. decembra minulého roku bolo z 12 štátnych fondov 10 zrušených, medzi nimi aj Štátny fond cestného hospodárstva. Prostriedky prevedené na dofinancovanie výstavby tunela Branisko zohľadnilo ministerstvo financií pri konsolidácii výsledkov verejného rozpočtu, tak ako sú uvedené v prílohe č. 1 návrhu štátneho záverečného účtu. Takže podľa nášho názoru k skresleniu výsledkov verejného rozpočtu nedošlo, a preto odporúčam, aby sa Národná rada s uvedeným odporúčaním Najvyššieho kontrolného úradu teda nestotožnila.

K výhrade, že ročná bilancia štátnych aktív a pasív by mala obsahovať aj špecifikáciu majetkovej účasti štátu nielen v správe ministerstva financií, ale aj ďalších subjektov, by som chcel uviesť, že majetkové účasti štátu sú zahrnuté v celkovej bilancii štátnych aktív a pasív Slovenskej republiky, ktorá je uvedená v prílohe č. 2, nakoľko túto tvoria aktíva a pasíva všetkých ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych fondov. Podrobné členenie v návrhu štátneho záverečného účtu je uvedené len za tie kapitoly, ktoré patria do priamej pôsobnosti ministra financií. To je všeobecná pokladničná správa a štátny dlh. Tieto sú aj objemovo najvýznamnejšie. Majetkové účasti ostatných rozpočtových kapitol sú ako súčasť ich súvah zahrnuté do návrhu ich záverečného účtu. Poznamenávam tiež, že povinnosť sledovať majetkovú účasť štátu v správe všetkých subjektov nevyplýva v súčasnosti ministerstvu financií z platnej legislatívy.

Záverom by som odporúčal, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila navrhované uznesenie k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 v znení, ako bolo predložené.

Chcel by som tiež poznamenať, že sme rokovali s predstaviteľmi Najvyššieho kontrolného úradu o tých vznesených pripomienkach a že v tých prípadoch, v ktorýchto to bolo možné, sme si dohodli postup nápravy tých zistených nedostatkov. A verím, že teda sa náprava skutočne dosiahne.

Musím priznať, že k tej pomerne detailnej pripomienke, ktorú predniesol pán poslanec Delinga, ktorá sa týka tej možno nie veľmi zrozumiteľnej formulácie k použitiu prostriedkov SAPARD a ISPA, nie som schopný prakticky okamžite reagovať, ale podľa môjho úsudku ide o to, že v priebehu toho rozpočtového roka nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch sa upravujú údaje tými rozpočtovými opatreniami alebo rozhodnutiami a voči týmto upraveným údajom bolo urobené to hodnotenie. To je jediný spôsob, ako môžem interpretovať ten text, ktorý tu je. Samozrejme, ak došlo k nejakému nedopatreniu, tak ho odstránime. Ale mám dojem, že v tomto prípade by to malo byť v poriadku v tomto zmysle, ako som to vysvetlil.

Takže toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

Faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo. (Hlasy z pléna.) Rozprava bola uzatvorená. Prihlásenie do rozpravy bolo, lebo do rozpravy bol prihlásený pán kolega Delinga a pán minister. Vieš? A potom bolo podanie prihlášok uzatvorené. Čiže môžeš s faktickou poznámkou sa prihlásiť, pretože on a pán minister vlastne vystúpil v rozprave. Takže nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: V tom prípade pán minister otvoril rozpravu a môžem sa znovu prihlásiť do rozpravy. Pán minister vystúpil zrejme so záverečným vystúpením. (Hlasy z pléna.) No tak potom sa môžem prihlásiť do rozpravy, ale pokúsim sa teda to stihnúť.

Pán minister, nejdeme na to dobre. Nejdeme na to dobre, pretože my veľmi dobre vieme, že nie je možné realizovať bankový styk colnej správy prostredníctvom Národnej banky Slovenska, jednak teda pre sieť pobočiek, jednak pre hardvér, softvér, všetky veci, ktoré s tým súvisia. Mali by sme nájsť legislatívny rámec, aby sme to legislatívne upravili, lebo má pravdu aj Najvyšší kontrolný úrad a tú praktickú pravdu máte vy. Takže mali by sme si dať úlohu, aby sa to legislatívne vyriešilo a aby v tomto smere mohla byť uplatňovaná výnimka s tým, aby sa hľadala najbonitnejšia banka, najistejšia banka, s tým súhlasím. Na druhej strane správne ste poznamenali, že nakoniec tie bežné zostatky účtov sa v čo najkratšom čase prevádzajú na súhrnný účet Národnej banky Slovenska. To je teda jedna poznámka. A cítim, že by sa to malo vyriešiť legislatívne.

Metodicky ešte by som chcel povedať, že aj ten systém schvaľovania štátneho záverečného účtu by sme mali upraviť v tom zmysle, že vláda by sa mala vyjadriť aj k stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu a v závere návrhu štátneho záverečného účtu by malo byť uvedené, že vláda akceptovala tieto a tieto pripomienky, tieto a tieto pripomienky z týchto a z tých dôvodov a z tých dôvodov neakceptovala.

Chcel som ešte hovoriť aj o tom Úrade pre štátnu pomoc, ale vzhľadom na čas ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

Materiál ste dostali ako tlač 1632. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 24. júna 2002 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 30. mája 2002.

Zákon bol rozhodnutím č. 1820 z 25. júna 2002 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva a národnosti poslancovi Lászlóovi Nagyovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania zákona z 30. mája 2002 o ochrane osobných údajov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Uvedený vrátený zákon pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1820 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti s tým, že posledne menovaný výbor bol určený ako gestorský.

Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, ho prerokovali v určenej lehote do 2. júla a zhodne odporúčajú Národnej rade opätovne ho schváliť so zmenami v súlade s rozhodnutím prezidenta republiky č. 593/2002 o vrátení predmetného zákona. Iné výbory o zákone nerokovali.

Gestorskému výboru neboli doručené žiadne iné stanoviská poslancov v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Ústavnoprávny výbor i výbor pre ľudské práva a národnosti vyjadrili súhlas so všetkými štyrmi pripomienkami prezidenta republiky, pričom v prípade alternatív uvedených v bode 4 odporúčajú prijať alternatívu 1.

Pripomienky prezidenta a odporúčanie gestorského výboru k nim sú uvedené v časti III spoločnej správy, ktorú máte všetci k dispozícii.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 30. mája 2002 o ochrane osobných údajov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade schváliť pripomienky prezidenta podľa odporúčaní gestorského výboru a zároveň odporúča Národnej rade schváliť vrátený zákon podľa § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku ako celok.

O bodoch 1, 2 a 3 odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne a tieto schváliť. O dvoch alternatívach uvedených v bode 4 odporúča gestorský výbor hlasovať osobitne s odporúčaním schváliť alternatívu 1. V prípade jej schválenia už nebude potrebné hlasovať o alternatíve 2, nakoľko sa tiež týka účinnosti zákona.

Vážený pán podpredseda, ja som skončil, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pani kolegyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som k predloženému vrátenému legislatívnemu návrhu pánom prezidentom vyjadrila niekoľko stručných pripomienok, budú sa týkať prvého bodu požiadavky pána prezidenta.

Ako členka výboru pre ľudské práva som sa zúčastnila rokovania doobeda vo výbore a musím konštatovať, že všetky štyri pripomienky boli odsúhlasené poslancami vládnej koalície, zatiaľ čo poslanci opozície s prvým bodom nesúhlasili, a to z nasledovných dôvodov. Vonkoncom nie je pravda, že ide o technickú či štylistickú, či inú zmenu pri znení, ktoré sa navrhuje do § 33 ods. 1 tak, že slovo "Úrad" sa nahrádza slovami: "Zriaďuje sa Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý." Tu nejde o technickú ani štylistickú, ani inú zmenu, ale tu ide o vážny právny akt, zmenu právnej situácie. Aká je situácia dnes? Úrad vládneho zmocnenca pre osobné údaje má určitý počet pracovníkov, ktorí sa zaoberajú špeciálnou stránkou veci s tým, že personálne veci, finančné veci, veci vnútorného behu, t. j. vodiči, upratovačky a tak ďalej, sú vybavované Úradom vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ by sme prijali toto znenie, ktoré sa navrhuje, vzniká situácia, že všetky tieto agendy, resp. ich výkon bude musieť byť uskutočňovaný výlučne týmto novým úradom, to znamená, že už Úrad vlády to nebude môcť uskutočňovať a bude potrebné na to prijať ďalších pracovníkov, ktorých by nebolo treba, ak by ostala doterajšia situácia. To je pohľad dopadu do praxe.

Druhý pohľad je, či boli dodržané legislatívno-právne pravidlá. Podľa legislatívnych pravidiel každá zmena, ktorá môže mať dopad na štátny rozpočet, musí byť vyčíslená nielen pre rok, kedy sa legislatívny návrh predkladá, ale aj pre roky nasledujúce. A toto vôbec nie je splnené. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento parlament k vládnym návrhom poslancami vládnej koalície poschvaľoval toľko doplnení zákonov, ktoré nemali vyčíslenie finančných dopadov na rozpočet, že situácia, ako to tu prítomný pán minister financií dnes pre rozhlas uviedol, bude znamenať veľmi vážnu situáciu pre novú vládu. Dokonca vyzval, aby niektoré prijaté legislatívne opatrenia sa vôbec nerealizovali. Ja oceňujem tento triezvy prístup ministra financií a apelujem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na vás, aby ste túto zmenu neodsúhlasili, pretože to je ďalší výdavok na štátny rozpočet.

A, vážení poslanci vládnej koalície, vy, ktorí natoľko prezentujete vytváranie podmienok pre vstup do Európskej únie, si uvedomte, že práve Európska únia apeluje na Slovenskú republiku, aby boli znížené verejné výdavky. A tu navršujeme neúčelne, pretože tieto skutočné úkony môže naďalej vykonávať Úrad vlády, kde dozaista nedôjde k prepusteniu pracovníkov, pretože popri agende, ktorá im ostane, kľudne môžu túto agendu vykonávať.

Teda môj záver z vystúpenia krátkeho, ktoré tu mám, je taký, že nesúhlasím s akceptáciou bodu 1 vráteného návrhu, pretože nemá finančné vyčíslenie. Je pravdou, že Kancelária prezidenta nezvykne dávať finančné vyčíslenia, ale potom nemožno, aby takéto zmeny na základe vráteného legislatívneho návrhu pánom prezidentom sa uskutočnili. Patrím medzi tých poslancov, ktorí doposiaľ v prevažnej až drvivej väčšine sa stotožnili s názormi prezidenta, aj keď táto snemovňa ich neprijala a naďalej ostali v platnosti podľa môjho názoru aj protiústavné zákony. V tomto prípade však veľmi dôrazne poukazujem na neprijateľnosť bodu 1. A nielen ja, ale, dúfam, aj moji kolegovia nebudú hlasovať za prijatie tohto návrhu uvedeného pod bodom 1. (Hlasy z pléna.) Ja ten návrh nedávam na osobitné hlasovanie, pretože kto bude so mnou súhlasiť, nech ten návrh dá. Môžete to byť aj vy, pán spravodajca. Je to možné, nie? Môžem ho dať aj ja, tak potom môžete to poznačiť, lebo nemám to písomne pripravené. Áno? Dobre?

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu, takisto prerušujem dnešné rokovanie 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra v stredu 3. júla 2002 o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)