I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Sú tri faktické poznámky na vystúpenie pána ministra. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Ako prvý je pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán minister Kováč, musím povedať, že prvýkrát po dlhej dobe s vami súhlasím. Táto škola musí vzniknúť preto ako rezortná, aby napravila to, čo pán Ftáčnik pokazil. Zrušil totižto jednoducho bakalárske štúdium na všetkých fakultách tým, že povedal, že bude bezplatné. Ale na bezplatné štúdium nedal peniaze, na fakultách chýba 19 mld. korún. Nedal peniaze ani na zvýšenie platov. Jednoducho zamedzil tým pádom študovať tým, ktorí na to majú, aby si ukončili bakalárske štúdium. História je taká, že vám to nezabudne. Jednoducho bola to podľa mňa z vašej strany, obyčajná, veľmi primitívna demagógia. Vy ste dobre vedeli, že nikdy nebude na Slovensku dosť peňazí z vládnych zdrojov na to, aby fakulty zriaďovali bakalárske štúdium. Ale viete dobre, že je demokracia a právny štát a že ja svojich podriadených z katedry neprinútim, aby učili nad úväzok v bakalárskom štúdiu. Tým pádom naša fakulta bakalárske štúdium, pokiaľ na to nedá ministerstvo peniaze, a to som presvedčený, že nedá, nikdy už realizovať nebude. Tým ste odpísaný. Toto chcete urobiť aj tým, že ste proti tejto vysokej škole.
Pán Ftáčnik, ale druhá vec ma mrzí, neprekrúcajte moje slová. Áno, ja som povedal to isté, čo povedal minister: Akreditačná komisia sa môže vyjadriť po tom termíne, ktorý má zo zákona, aby povedala, či vysoká škola v tom termíne, ktorý má, ročnom môže zorganizovať svoje veci tak, aby bola schopná poskytovať riadne štúdium, ak nie, nedá jej akreditáciu a svoju činnosť vysoká škola končí.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ftáčnik.
M. Ftáčnik, poslanec: Sú ľudia, ktorým možno 10-krát povedať, ak nechcú rozumieť, tak nebudú rozumieť. A ťažko sa k tomu nejako inak vyjadriť. Ja chcem povedať, že za bezplatné štúdium hlasovali aj poslanci HZDS, to by si, pán poslanec, si mohol overiť. Hlasovali všetci poslanci HZDS za to. A dôsledky, ktoré z toho vyplývajú sú také, že sa nebude podvádzať na vysokých školách, že niekto má tri úväzky, zarába 750 000 korún popri svojom plate a podobné veci, ktoré sa udiali na právnických fakultách. Jednoducho bude tu poriadok, ale k tomu sa nechcem vyjadrovať.
Ja chcem na pána ministra Kováča faktickou poznámkou zareagovať, lebo si myslím, že hovoril vecne a hovoril k tomu, čo treba prediskutovať v tejto veci. Pán minister, ja ak som požadoval alebo chcel, aby bola predložená koncepcia transformácie stredného zdravotníckeho školstva na bakalárske vzdelávanie, tak sa tam mali riešiť aj otázky financií. Prvýkrát z úst ministra tu dnes zaznelo, že sa bude bakalárske štúdium zabezpečovať tak, že sa peniaze určené na vyššie odborné štúdiá, resp. na zrušené stredné zdravotnícke školy, lebo niekde príde aj k ich transformácii, použijú na toto štúdium. Ale nikto nepovedal, koľko je to peňazí. Dodnes to od vás z ministerstva zdravotníctva nikto nevie povedať. Nemajú to predkladatelia vo svojej správe a to súvisí s vyčíslením nákladov na túto vysokú školu. To je len idea. Ja jej rozumiem a trval som na tom, že kým zriadime fakultu v Prešove, v Banskej Bystrici alebo niekde inde, musíme vedieť, odkiaľ na ňu zoberieme peniaze, lebo rezort školstva ich nemal a mali by to byť peniaze, tak ako si, pán minister, naznačil, z tých vzdelávaní v zdravotníctve, ktoré doteraz sa konali na stredoškolskej úrovni, mali sa posunúť na vysokoškolskú úroveň. Toto je teda pripomienka, ktorá podľa mňa je oprávnená. To, že ste koncom mája poslali žiadosť na Akreditačnú komisiu, už to tu vysvetlil pán poslanec Osuský, bol lapsus. Predsa zákon vy predkladatelia a spolu s vami ministerstvo zdravotníctva mali hotový začiatkom mája, inak by ste ho nemohli na májovej schôdzi predložiť na prvé čítanie. Vtedy ešte komisia existovala, dokonca v polovici mája sa konalo jej riadne zasadnutie. Ak ste mali 12 zväzkov projektu, prečo ten projekt nebol predložený poslancom?
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švec.
J. Švec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zákon predkladal, nebudem hovoriť o tých námietkach, ktoré sa týkajú tejto záležitosti, ja mám ďaleko hlbšie záujmy a to je vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie.
V prvom rade chcem povedať, že vyššie formy vzdelávania v zdravotníctve sa konajú aj dnes a konajú sa na inštitúcii, ktorá je za to zodpovedná, ktorá je celoštátnou inštitúciou. Diplomy alebo dekréty, ktoré táto inštitúcia vydáva, nie sú diplomami vysokej školy. A prvá a najdôležitejšia požiadavka je, aby tieto diplomy mali charakter diplomu vysokej školy, pretože iba v tom prípade budú platiť transregionálne.
Druhá vec. Počas môjho rektorovania na Univerzite Komenského vzrástol počet študentov z 13 400 v roku 1991 na 25 000 v roku 1997. Dnes má Univerzita Komenského 26 000 študentov. Môj bytostný záujem je, aby čo najviac študentov študovalo na vysokých školách, a preto podporím vznik tejto vysokej školy.
Po tretie. Vzdelávanie v zdravotníctve je veľmi komplikovaná vec. Ja ako lekár, teda skončený lekár, medik nemám právo, ako povedal pán minister, vykonávať zdravotnú starostlivosť, pokiaľ nebudem mať atestáciu. Táto atestácia je na lekárskej fakulte potrebná aj preto, aby som mohol začať robiť PhD. Bez atestácie na SPAM nemôžem vykonávať vedeckú výchovu a nemôžem sa uchádzať o titul PhD. Preto je potrebné, aby dekrét, ktorý vydáva SPAM, bol dekrétom vysokej školy, pretože v tomto prípade by postup týchto dvoch podmienok bol neakceptabilný.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Reagovať bude pán minister na faktické poznámky, prosím.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ja chcem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Ftáčnika. Pán poslanec, naozaj neviem, ktorý zákon prikazuje predkladať protokol alebo žiadosť o akreditáciu fakulty poslancom. Ja som to tu ešte nevidel nikdy. To je po prvé. Po druhé, som nevidel ani, že aby projekt vysokej školy sa predkladal poslancom. Nebolo to tu nikdy zvykom. Ani som nevidel, ktorá vysoká škola ho predkladala. Ale myslím si, že to nie je v tejto chvíli problém.
Ja by som predsa len zareagoval na to, čo ste vlastne povedali, a to, čo ste hovorili a čo stále hovoríte doteraz. Súčasný stav keď existuje centrálna inštitúcia riadená ministerstvom zdravotníctva, monopolná, všetkým vyhovuje, len im nevyhovuje to, aby mala charakter vysokej školy. A akonáhle nadobudne charakter vysokej školy, tak už nevyhovuje ani tá centrálna, ani jediná, ani monopolná, ani riadená ministerstvom zdravotníctva. Keď si to zoberiete z logického hľadiska, tomuto niet čo rozumieť, pretože tieto dve veci naraz nemôžete obhajovať.
Takže ja si práve preto myslím, že riešenie je - ja ďakujem pánu poslancovi Švecovi za jeho poznámku, ktorá bola veľmi trefná - aj v súlade s tým, že je potrebné vydať relevantný dokument o ukončení štúdia, ktorý platí v celom svete, pretože dnes - prepáčte, SPAM vydáva vysvedčenie o druhej atestácii, o urobení skúšok - to nie je predsa dokument, ktorý bude platiť v celom svete. A my sme povinní z hľadiska prístupového procesu zabezpečiť slobodný pohyb osôb aj pre lekárov, ktorí musia mať relevantné vysvedčenie. Ja som práve preto zhlboka presvedčený, že takýto diplom tohto charakteru, ako hovoril pán Švec, je absolútne správny. A myslím si, že dosť dlho pôsobí v oblasti európskych skúseností vysokého školstva, aby mohol byť jeho názor braný ako názor veľmi vážny. A mali by sme si vážiť, keď ho tu prednesie.
Ja ďakujem vám všetkým a opakovane vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Švec, to bola reakcia na vás aj od ministra. Minister reagoval v rámci faktických poznámok, môžeš to aj takto povedať, no tak aj tak sa to dá.
Páni poslanci, pýtam sa, či chce vystúpiť za navrhovateľov pán poslanec Rakús. Nech sa páči.
A. Rakús, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ten počet, ktorý z nás tu zostal, je už taký, že asi ani nemá zmysel dopodrobna analyzovať všetko, čo odznelo v rozprave. Napokon si myslím, že na všetky podstatné otázky odpovedal pán minister. Myslím, že z tých, ktorí opozične voči návrhu vystúpili, je tu jedine pán poslanec Ftáčnik a na neho práve tie odpovede od pána ministra smerovali.
Ja by som na záver teda chcel len povedať, že vlastne táto diskusia ukázala, akoby tu jestvovali dva nezmieriteľné tábory, jeden, ktorý je presvedčený o tom, že vznik takejto vysokej školy je správny, a druhý, že jej vznik je nesprávny a že tie názory odlišné sú prakticky nezmieriteľné a že keď sa nám vyčíta, že sme o tom rok alebo dva roky nediskutovali, že vlastne aj táto diskusia ukázala, že takéto vzájomné sa presviedčanie asi by nemalo prakticky nijaký efekt.
Ja najmä po vystúpení pána poslanca Osuského som mal chuť povedať, že by som sa vlastne mal cítiť ako zbitý pes, pretože on tak emočne argumentoval. Ja som si len tak značil, tak nezačal som hneď, tak asi 30-krát použil taký výraz ako - nehorázne, smiešne, lož, hanebná lož, drzosť a podobne. Viete, nuž takýto spôsob argumentácie, aj keď možno emočný, je pôsobivý, ale myslím si, že to nie je spôsob argumentácie korektný a dostatočne vecný. Takže ani nepovažujem za nejako významné a zvlášť už na tomto zúženom fóre a zvlášť keď tu ani pán poslanec Osuský nie je prítomný, aby som voči jeho konkrétnym argumentom vystupoval.
Ja by som na záver chcel vyjadriť ešte jeden názor. Ja som od roku 1998 členom tej Európskej únie medicínskych špecialistov a veľmi dôverne poznám, ako sa tá problematika v tejto inštitúcii, ktorá je oficiálnou inštitúciou Európskej únie pre túto problematiku, pre zjednocovanie lekárskych odborov a pre tú organizáciu špecializácií, vyvíja. Musím povedať, že je to v zhode s predstavami tejto inštitúcie, a teda aj Európskej únie. A myslím si, že ak takéto riešenie prijmeme, tak nieže sa nedostaneme do sporu, ale možno prijmeme isté avantgardné riešenie, ktoré bude vzorom aj pre mnohých ďalších. Ďakujem vám pekne a ešte raz prosím o podporu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa poslankyňa nechce vystúpiť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Páni poslanci, poslankyne, pôjdeme ďalej, ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1464 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1464a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som stručne v druhom čítaní uviedol vládny návrh novely Devízového zákona.
Vládnym návrhom novely Devízového zákona sa realizujú záväzky, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám, z Dohody Slovenskej republiky s OECD a záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala v rámci negociačného procesu za kapitolu 4: Slobodný pohyb kapitálu. S účinnosťou od 1. januára 2003 sa uvoľňujú operácie s finančnými derivátmi a zrušuje sa možnosť zavedenia limitu na vývoz a dovoz slovenskej alebo cudzej meny v hotovosti. Následne s účinnosťou od 1. januára 2004 sa umožní tuzemcom otvárať a viesť účty v zahraničí a odstránia sa doterajšie obmedzenia pri investovaní a nadobúdaní nehnuteľností v zahraničí.
Predkladanou novelou Devízového zákona sa zavŕši liberalizačný proces devízového režimu, a to najneskôr ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie s výnimkou poľnohospodárskej a lesnej pôdy, kde Slovenská republika uplatnila 7-ročné prechodné obdobie v rámci negociačného procesu s Európskou komisiou v kapitole 4: Slobodný pohyb kapitálu.
Obmedzenie pri nadobúdaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa navrhuje neuplatňovať u občanov z členských štátov Európskej únie, ak pracujú na poľnohospodárskej pôde najmenej tri roky a zároveň majú na území Slovenskej republiky zaregistrovaný prechodný pobyt.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tejto vládnej predlohy. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Prosím pána poslanca Martina Kujana, aby ako určený spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol stanovisko gestorského výboru. Prosím.
M. Kujan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2079 zo 14. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1464), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o uvedenom vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1039 zo dňa 13. júna 2002, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 974 zo dňa 11. júna 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 805 zo dňa 11. júna 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 415 zo dňa 5. júna 2002.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený návrh zákona, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 11, ktoré uvediem pri hlasovaní.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 1073 z 18. júna 2002.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a dať hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený do rozpravy. Ústne sa hlási pán poslanec Farkas. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo poslancovi Pálovi Farkasovi.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, rokujeme o novele Devízového zákona, ktorá je aj podľa môjho posúdenia veľmi potrebná, veď reaguje na nové skutočnosti v devízových vzťahoch, tak i vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky, ako aj k cudzozemcom.
Ja chcem narážať teraz na jeden problém, ktorý možno nie je iba odborným problémom, ktorý je zapracovaný do tejto vládnej novely Devízového zákona. Ide konkrétne o § 19, ktorý hovorí o zabezpečení možnosti predaja či nákupu poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k zahraničným občanom, teda k cudzozemcom. Podľa pôvodnej vládnej novely budú môcť cudzozemci nakupovať po našom vstupe poľnohospodársku pôdu takpovediac bez obmedzenia, iba budú musieť splniť kritériá, že podľa platnej legislatívy budú môcť podnikať na poľnohospodárskej pôde a minimálne to robia tri roky a že disponujú prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.
Podľa môjho posúdenia takáto liberalizácia v tejto otázke je veľmi prudká a ťažko prijímateľná pre naše poľnohospodárstvo, pre vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. Chcem to odôvodniť z tej stránky, že keď porovnáme skutočnosť na trhu s pôdou na území Slovenskej republiky a na území hociktorej krajiny Európskej únie, tak tam nájdeme veľkú disharmóniu. Keď na území Slovenskej republiky štvorcový meter najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy stojí v reálnej cene zhruba 3 až 4 koruny, na území hociktorej krajiny Európskej únie tento ukazovateľ je minimálne 50- či 100-krát väčší a nehovoriac o tom, že v súčasnosti reálna hodnota ani najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy nedosahuje úradnú cenu tejto pôdy, ktorá je stanovená vyhláškou ministerstva financií ešte z roku 1991. Najúrodnejšia pôda má cenu na území Slovenska podľa tejto vyhlášky o niečo väčšiu než 12 korún za štvorcový meter. Keď to porovnávame s reálnou cenou, povedzme, v Rakúsku, v Nemecku a v ďalších krajinách Európskej únie, kde cena sa pohybuje od 10 do 30 či 40 eur za štvorcový meter, tak tým pádom som chcel iba poukázať na zraniteľnosť nášho trhu s pôdou, keď niektoré opatrenia nebudeme uskutočňovať vo vzťahu k voľnému predaju takejto pôdy cudzozemcom.
Práve preto z tejto obavy by som chcel navrhnúť pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý chce riešiť aj túto problematiku. Navrhujeme túto vážnu problematiku aj tento vážny problém vyriešiť takým spôsobom, že, tak ako pán minister už naznačil, že sa nám podarilo vynegociovať 7-ročné obdobie, počas tých 7 rokov nebudú môcť voľne nakupovať občania Európskej únie či zahraniční občania poľnohospodársku pôdu u nás, ale po tých 7 rokoch, žiaľ, budeme musieť uvoľniť trhu s pôdou aj pre nich, pre týchto občanov.
Tento Devízový zákon hovorí iba o fyzických osobách. Pokiaľ ide o právnické osoby, tak je nám jasné a každý o tom vie, že právnické osoby, ktoré sú zaregistrované riadne u nás podľa platných právnych noriem, môžu nakupovať poľnohospodársku pôdu aj za účelom hospodárenia na tejto pôde. Ale vo vzťahu k týmto fyzickým osobám aby sme predišli špekulatívnym nákupom s tým, že trh s pôdou u nás je nevyvinutý, nerozbehnutý a poddimenzovaný, tak ponúkame riešenia v dvoch alternatívach.
Prvá alternatíva hovorí o tom, že počas tých 7 rokov, čo sa nám podarilo vynegociovať vo vzťahu k Európskej únii, budú môcť nakupovať poľnohospodársku pôdu iba občania Slovenskej republiky s dvojitým občianstvom. To je tá prvá alternatíva.
A druhá alternatíva je, že počas tohto obdobia budú ju môcť nakupovať okrem týchto občanov Slovenskej republiky s dvojitým občianstvom aj občania štátov Európskej únie, ale v tom prípade, keď od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, keď počítame od 1. 1. 2004, minimálne 3 roky hospodária u nás na pôde, majú prechodný pobyt a budú môcť nakupovať iba tú pôdu, na ktorej hospodária.
Teda touto cestou by sme chceli dosiahnuť určitú postupnosť, že v tom prípade, ak fyzické osoby cudzozemci majú čestný záujem vo vzťahu ku kúpe poľnohospodárskej pôdy a majú eminentný záujem podnikať na Slovensku v poľnohospodárstve, aby sme im to umožnili, ale nie skokovým spôsobom, že neobmedzene budú môcť nakupovať poľnohospodársku pôdu po našom vstupe občania štátov Európskej únie s tými podmienkami, ako to navrhuje vláda Slovenskej republiky, že majú iba prechodné bydlisko u nás minimálne 3 roky a hospodária na pôde minimálne 3 roky. Tak ten náš vzťah k tejto otázke podľa môjho hodnotenia je oveľa úprimnejší, oveľa opodstatnenejší a je aj obhájiteľný aj vo vzťahu k rokovaniam s Európskou úniou.
Na jednej strane vidíme, že Európska únia neustále nám stavia bariéry či vo vzťahu k dotáciám zo spoločnej poľnohospodárskej politiky, či vo vzťahu k voľnému prístupu k trhu práce. Na strane druhej keď my budeme mať liberálny prístup k trhu pôdy, tak budeme mať veľké problémy z toho.
Páni poslanci, nejdem prečítať pozmeňujúce návrhy, dostanete to do lavíc v tých dvoch alternatívach, ako som to naznačil. Pán predsedajúci, musím to prečítať alebo nemusím?
I. Presperín, podpredseda NR SR: Už si to povedal podľa mňa.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem vám za pochopenie a žiadam vás o podporu. Je to na vás, ktorú alternatívu budete podporovať, tá druhá alternatíva aj podľa môjho hodnotenia je lepšia a vytvára lepší a väčší priestor pre trh s pôdou. Ďakujem vám za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pán minister, chcete reagovať? Áno.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Ja by som len stručne reagoval. Spoločná správa v bode III spresňuje vládnu predlohu, nemení jej podstatu, a preto podporujem alebo odporúčam, žiadam poslancov a poslankyne, aby poslanci a poslankyne podporili spoločnú správu, tak ako ju schválil alebo odporúča schváliť gestorský výbor.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Farkasa, jeho návrh, alternatívu 1 nemôžem podporiť z pozície predkladateľa, pretože prakticky ruší tú liberalizáciu pri nadobúdaní pôdy občanom Európskej únie.
Čo sa týka tej druhej alternatívy, tá istým spôsobom upresňuje a zužuje to nadobúdanie, a to tak, že po prvé je tam podmienka toho trojročného hospodárenia na pôde počítaného od okamihu vstupu Slovenska do Európskej únie a po druhé je tam tá podmienka, že to nadobúdanie sa vzťahuje len na tú pôdu, na ktorej ten príslušník členského štátu Európskej únie, možný nadobúdateľ hospodáril, teda nie potom akúkoľvek poľnohospodársku pôdu.
Pokiaľ by teda nebol schválený poslancami ten bod III, tak sa z pozície predkladateľa prihováram za schválenie toho inkriminovaného bodu podľa toho druhého variantu, druhej alternatívy, tak ako to predložil pán poslanec Farkas. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Pán poslanec Antecký, prosím.
M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vzhľadom na účasť v rokovacej sále poslancov, dávam procedurálny návrh, aby táto schôdza bola dnes prerušená a pokračovali sme potom v programe v utorok.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Hlasovať nemôžeme, pokračujeme ďalej. (Hlasy z pléna.)
Galbavý, musíš sa jasnejšie vyjadriť, kedy máme pokračovať. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie do utorka do 13.00 hodiny.
Páni poslanci, poslanecké grémium, ešte chcem oznámiť, je o 12.30 hodine v utorok. Žiadam, aby ste odovzdali tieto informácie členom vašich poslaneckých grémií. Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.)