J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 61. schôdzi Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram 5. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Andel a poslanci Aibeková, Bajan, Bartoš, Hudec, Rusnák, Suchár a Šípoš. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Irena Belohorská, Peter Kresák, František Šebej, Juraj Švec, Vojtech Tkáč a Peter Weiss.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme rokovať podľa programu, o 16.30 hodine prerušíme rokovanie Národnej rady na poradu klubov pred hlasovaním, taká je požiadavka jednotlivých klubov Národnej rady, a potom by sme o 17.00 hodine hlasovali o veciach, ktoré sme prerokovali minulý týždeň a o prerokovaných zákonoch dnes. K procedúre, pán poslanec Finďo? Nech sa páči.

P. Finďo, poslanec: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby bod č. 18 v upravenom dnešnom programe, to je novela zákona o zdravotnej starostlivosti, zákon č. 273/1994 Z. z., aby tento bod bol presunutý ako prvý bod po Hodine otázok a odpovedí a interpeláciách vo štvrtok. Odôvodňujem to tak, že vzhľadom na to, že pôvodne tento týždeň mal byť týždeň s prestávkou, mal som naplánovanú zahraničnú pracovnú cestu a nemohol by som ako predkladateľ uvádzať...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, potom to zopakujete ešte raz, budeme o 17.00 hodine hlasovať aj o iných veciach, takže potom by ste to zopakovali, Národná rada musí rozhodnúť o tom.

P. Finďo, poslanec: Ja odchádzam práve o 17.00 hodine.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak niekto iný prednesie tento procedurálny návrh. Pán poslanec, budeme hlasovať o 17.00 hodine, taká je dohoda. Minister je pripravený... Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k druhému čítaniu o

Chcem pripomenúť, že na 60. schôdzi Národnej rada vyslovila súhlas s tým, že tento návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1594. Spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1594a. Vládny návrh zákona odôvodní László Miklós, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým sa vám chcem poďakovať ešte raz, že ste prerokovali tento zákon v skrátenom konaní, verím, že bude úspešný aj koniec. Keďže všetci dobre ovládate obsah celého tohoto zákona, chcel by som vypichnúť len pár vecí, ktoré sú dôležité podľa nášho hľadiska. Jednak je to eurozákon a preberá veľmi prísne zákony, ktoré Európska únia veľmi prísne berie ako podmienku pre vstup, a to je sústava Natura 2000, do ktorej sú zahrnuté ďalšie legislatívne predpisy, ako je smernica o biotopoch a smernica o vtákoch, vtáčích územiach.

Toto je z hľadiska Európskej únie, z hľadiska nášho systému sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré napríklad riešia majetkovú ujmu respektíve náhradu majetkovej ujmy voči bežnému obhospodáreniu území.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, keďže sme dlho rokovali na najrôznejších úrovniach a ešte aj dnes sme si dočisťovali niektoré rozporné body, môžem vám s radosťou oznámiť, že po rokovaniach s jednotlivými poslancami, s klubmi a predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov sme mnohé, väčšinu pozmeňujúcich návrhov premietli do tohto návrhu a zostala viac-menej sporná jediná vec. Jediné ustanovenie, ktoré sa týka spoločných poľovačiek v národných parkoch.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, náš návrh je, že spoločné poľovačky v národných parkoch by mali mať, teda by sme si mali ctiť národné parky natoľko, že keď chceme už naozaj spoločnú poľovačku v národných parkoch, aby sa žiadala výnimka zo zákazov, ale je to vo vašich rukách, keď odsúhlasíte poľovačky bez výnimky, tak to bude tak. Ináč chcel by som len pripomenúť, že poľovačky nie sú celkom vylúčené ani v národných parkoch, pretože keď ide o sanitárny odstrel, napríklad keď ide o odstrel diviakov z dôvodu šírenia prasačieho moru, tak sa nevyžaduje výnimka. Ja by som týmto ani nechcel ďalej rozširovať moju reč, pretože zákon máte v rukách, zákon poznáte, len by som chcel znovu upozorniť, že zdá sa, že zákon sa teší všeobecnému konsenzu až na toto jedno ustanovenie, ktoré je vo vašich rukách. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, poslankyni Márii Sabolovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu o ochrane prírody a krajiny, tlač 1594, informovala o výsledku rokovania vo výboroch Národnej rady k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených v tlači 1594a, ktorú máte na stole. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, tlač 1594a, bola schválená uznesením výboru č. 302 z 21. júna. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2238 z 31. mája pridelila vládny návrh zákona o ochrane prírody a krajiny týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 1054 z 19. 6. prerušil rokovanie k návrhu zákona a žiada predkladateľa, aby legislatívnotechnicky upravil návrh zákona v súlade s pripomienkami, prednesenými na 162. schôdzi výboru, vrátane vecných pripomienok ďalších výborov. Potom sa v rozprave vyjadrím k tomuto uzneseniu.

Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo predložený návrh zákona prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52, ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny dostal stanovisko od poslanca Alexandra Slafkovského, ktorý nie je členom výboru a ktorému nebol materiál pridelený na prerokovanie a jeho pripomienka je uvedená pod bodom 29 tejto spoločnej správy.

Vládny návrh zákona o ochrane prírody a krajiny odporúča výbor Národnej rady s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijať. Z uznesení výborov Národnej rady, uvedených pod bodom III tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 49 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru k pozmeňujúcim návrhom je prijať ich ako celok, en block. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor, to je, schváliť, toľko. Potom, (so smiechom) potom sa prihlásim ešte, zrejme, do rozpravy, v prípade, že bude potrebné. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Slafkovský. Písomne ste prihlásený, takže nech sa páči, máte slovo. Potom sa budem pýtať, kto sa do rozpravy hlási ústne. Čiže teraz jediný písomne prihlásený, pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti len doplniť informáciu, ktorú kolegyňa Sabolová vám aj poskytla pred chvíľou. Ja navrhujem v tomto zákone doplniť vlastne do odkazovej časti v poznámke pod čiarou k odkazu 91 odkazy na dva zákony, ktoré upravujú pravidlá poľovačky alebo poľovania a rybolovu na území Slovenska s tým, aby to tam bolo uvedené, pretože sa to týka národných parkov. Bol som o to požiadaný ľuďmi, ktorých to veľmi zaujíma, a ja si myslím, že pokiaľ to bude v súlade so zákonom o rybolove a poľovníctve, tak je to všetko v poriadku. Nejde o žiadne výnimky typu hromadných poľovačiek a podobne, takže verím, že tento návrh prejde.

Zákon, ktorý budeme prerokúvať v dnešnom rokovaní, je zákonom, ktorý je mimoriadne dôležitý, a súhlasím s pánom ministrom v tom, že je to jeden z kľúčových zákonov aj pre vstup do Európskej únie. Ja by som ho poprosil, nebolo mi jasné, o odpoveď na otázku, alebo nie je mi celkom jasné po diskusii, ktorú som mal, aký dopad ustanovenia zákona budú mať na možnosti využívania národných parkov na športovo-rekreačné účely, pretože v niektorých ustanoveniach sa hovorí o tom, že je to možné robiť len v intraviláne obcí. Teda intravilán obce väčšinou nesiaha až tam, kam dosahujú lyžiarske vleky. Ak by sme toto nemali ošetrené, tak nám to môže skomplikovať veľmi život v praxi a obmedziť výrazne aj pracovné príležitosti a možnosti zdrojov zamestnania na Slovensku. Takže ďakujem pekne za vypočutie a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem. (Hlasy v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, s tým, samozrejme...

A. Slafkovský, poslanec: ...ktoré sú v spoločnej správe.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak. Lebo ak by ste predniesli, tak musíte ho preniesť, aby bol vôbec...

A. Slafkovský, poslanec: On je v spoločnej správe.

J. Migaš, predseda NR SR: ... braný do úvahy a dalo sa o ňom hlasovať. Čiže je v spoločnej správe. Dobre, ďakujem. Ďakujem. Prihlásení na tabuli, to sú faktické poznámky alebo každý sa hlási do rozpravy ústne? (Hlasy v sále.) Čiže prečítam. Do rozpravy sa ústne hlásia, pretože písomne už sa nikto neprihlásil viac, čiže pán poslanec Delinga, Engliš, Juriš, Ambróš. Uzatváram možnosť sa do rozpravy prihlásiť ústne. Ako prvý pán poslanec Delinga, ako posledná pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pán poslanec Delinga, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci! Dovoľte mi vystúpiť k takému významnému návrhu zákona, akým je ochrana krajiny a prírody. Považujem tento zákon za zákon, ktorý veľmi dôsledne zasiahne jednak do celej našej sféry a biosféry a života v našej krajine a nielen tí, ktorí ju spravujú, ale ostatných všetkých občanov.

Nieže by ma takéto komplexné poňatie ochrany našej krajiny a prírody a v podstate jej environmentálne spravovanie odraďovalo od toho, aby sme vylepšovali túto záležitosť, ale predsa len dôslednosť a zodpovednosť za aplikáciu tohto zákona vo mne navodzuje veľmi vážne obavy, či takto prijatý zákon, v tejto dobe a takto, by som povedal, na sklonku tohto volebného obdobia, prinesie skutočne aj reálny výsledok. Opieram sa o to a vychádzam z toho, že niekoľko takýchto zákonov, ktoré boli také náročné, ako je tento zákon, najmä na finančné zdroje, nevedela už, samozrejme, tá najdôležitejšia exekutívna zložka zabezpečiť.

Dôkladne som si preštudoval už jednak pred rokovaním vo výbore, a preto sme aj vo výbore neboli celkom za to, aby tento zákon prešiel, a ako ste si iste všimli, nevedeli sme sa dohodnúť v poľnohospodárskom výbore, takže chcel by som zdôvodniť to, čo nakoniec chcem tu povedať.

V tej doložke finančných a ekonomických a environmentálnych vplyvov tohto zákona je jedna z najdôležitejších záležitostí a to sú finančné zdroje, ktoré treba riešiť v štátnom rozpočte. Predkladatelia, teda vláda, súčasná vláda a ministerstvo životného prostredia kvantifikovalo túto sumu na 5 441,8 mil. Sk, samozrejme, na obdobie 35 rokov. Je to veľmi dlhodobý, by som povedal, výhľad, ktorý môže byť z hľadiska výhľadu, až takého dlhého, úplne v inej podobe, pretože ktovie, či tu budú už koruny, aká tu bude menová hodnota, aká bude, samozrejme, inflácia a podobne. Ale jedno je pravda, že s tým treba súhlasiť a poďakovať ministrovi, že takúto kvantifikáciu predložil. Zároveň, samozrejme, treba brať do úvahy aj to, že už v roku 2003, ako na strane 5 dôvodovej správy uvádza tabuľka, je potrebné, aby vláda, ktorá bude zostavovať rozpočet na budúci rok, pripravila v tej minimálnej zložke zdroje v rozpočtovej kapitole naviac takmer o 600 mil. Sk a v tej väčšej zložke takmer miliardu korún, čo, teda, treba s týmto aj počítať. Preto si myslím, že o tomto by mala skutočne rokovať nová vláda a ak si takéto významné záležitosti dá do svojho vládneho programu, to znamená, bude to musieť a vedieť aj zabezpečiť, potom pre ňu takýto veľmi významný a dôležitý zákon nebude klásť žiadne reálne alebo iné nároky.

Preto si myslím, že nielen vzhľadom na to, že tu bola určitá nejednotnosť medzi príslušnými zložkami, ktoré sú dotknuté pri ochraňovaní a vstupe do prírody, či už medzi rybármi, lesníkmi, poľovníkmi, poľnohospodármi a ochrancami životného prostredia, ale vzhľadom na túto závažnú problematiku si myslím, že považovať tento zákon dnes v tejto snemovni za uzavretý, je veľmi predčasné.

Bolo by na mieste, vážené pani poslankyne a páni poslanci, keby sme k tomu pristúpili logicky a lojálne a nezamietli tento zákon, ale odporučili tento zákon vláde za týchto podmienok, samozrejme, na dopracovanie. Myslím si, že by to bolo veľmi, veľmi užitočné a spôsobilé. Pretože, ak si dobre pamätáte na rok 1994, keď vtedajší minister životného prostredia v takmer záverečných dňoch volebného obdobia predložil zákon o životnom prostredí, vzniklo tam následne veľmi veľa problémov, s ktorými sa museli tie vlády, idúce po nej, akosi popasovať.

Preto mi dovoľte, vážený pán minister, nie z toho, že považujem tento zákon za nejaký, by som povedal, zle vypracovaný, ale vzhľadom na to, že aj je tu veľa pripomienok, nakoniec spoločná správa hovorí o 50 návrhoch, ďalšie budú prednesené, ale z hľadiska týchto ekonomických, náročných a veľmi dôležitých zdrojov, považujem teda, aby ste brali tento môj návrh skutočne za podmieňujúci a súhlasili s tým, že v zmysle § 73, ods. 3, písm. a) rokovacieho poriadku vráti snemovňa tento návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie tak, aby tieto veci boli prijaté pre budúce volebné obdobie v plnom kontexte budúceho vládneho programu po voľbách v roku 2002. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš a pripraví sa pán poslanec Juriš. Pán poslanec Engliš, nech sa páči, máte slovo.

A. Engliš, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel povedať pár slov k zákonu o ochrane prírody a potom by som sa chcel venovať hlavne pozmeňujúcim návrhom k zákonu o ochrane prírody, ktoré máte v laviciach.

Účelom zákona o ochrane prírody a krajiny je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a dosiahnutie udržania ekologickej stability. Takto je účel zákona formulovaný v pôvodnom zákone o ochrane prírody a krajiny, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 1995, ako aj v predkladanom návrhu novely zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť v januári 2003.

V súčasnosti je viac ako evidentné, že pôsobnosť orgánov životného prostredia sa v niektorých zložkách - príroda, vody, lesy - neúnosne prelína a komplikuje a v mnohých prípadoch aj byrokratizuje a na druhej strane u iných zložiek je nedostatočná - pracovné a obytné prostredie, ovzdušie, všeobecná tvorba a ochrana prírody. Takýto trend sa odráža aj na stabilizácii a rozvoji regiónov často s negatívnymi dôsledkami. Neodôvodnene a často neuvážene sa práve takýmito rozhodnutiami zasahuje do využívania a zužitkovania prírodných zdrojov, ktoré majú ďalekosiahle, aj sociálne dôsledky. Podľa odborne vypracovaných odhadov vyplýva, že len z dôvodu, napríklad, obmedzenia zákazov ťažby v chránených územiach je možný pokles zamestnanosti až o 4000 ľudí a z toho v drevospracujúcom priemysle okolo 2500 ľudí. Uvádzam tieto okolnosti práve z dôvodu, že výmera osobitne chránených území v Slovenskej republike dosahuje takmer 45 % celkovej výmery lesov a týmto je priamo ovplyvňovaná a často neodôvodnená hospodárska činnosť a aktivity vlastníkov pri stabilizácii zamestnancov, ktorých vlastne les živí.

Považoval som za potrebné toto spomenúť, že vlastne týmto zákonom sa určitým spôsobom samozrejme siahne alebo zasiahne, môže zasiahnuť aj do zamestnanosti práve v tých oblastiach, kde sú podmienky alebo kde sú vlastne možnosti len využívania týchto zdrojov.

Nebudem ďalšie myšlienky tu rozvíjať, myslím si, že je potrebné aj vzhľadom na čas pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom. Ja som dal návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý je podpísaný 20 poslancami v 29 bodoch, ktorý máte na stole.

Po prerokovaní vo výbore životného prostredia aj so samotnými tvorcami, vlastne niektoré návrhy sú v spoločnej správe a niektoré návrhy po prediskutovaní sa upravili tak, že z pôvodných pozmeňujúcich návrhov žiadam hlasovať len o nasledovných, a to o bode 3, kde v § 13 ods. 2 písm. c) žiadam vypustiť, a to z dôvodu, že výstavba lesných ciest sa vykonáva v samostatnom konaní orgánov štátnej správy životného prostredia, stavebného konania. Ostatné nárazové cesty, ktoré sa pri ťažbách využívajú, aj tak sa musia, samozrejme, riešiť v spolupráci s orgánmi životného prostredia alebo s orgánmi ochrany prírody, čiže podľa môjho názoru nie je nutné tento paragraf alebo toto písmeno c) tam nechať. Čiže žiadam to vypustiť a žiadam o tom samostatne hlasovať. Ďalším bodom, ktorý by ostal z tých pozmeňujúcich návrhov, pretože hovorím, ostatné body buď sú v spoločnej správe už zabudované alebo boli prekonzultované, je bod 11 a to v § 27 ods. 3 zmeniť slovo, v texte "oboznámi", zmeniť slovo na "prerokuje". Čiže ministerstvo prerokuje s vlastníkmi, správcami, nájomcami pozemkov dotknutých zamýšľaných ochranou a tak ďalej.

V bode 14 nechávam na hlasovanie. Je tam problém, či môžeme akceptovať medzidruhové kríženie. V podstate by sa tento bod v § 35, ale nie v bode 3, ale, pardon, v ods. 2 doplniť f) - j), že na druhy vtákov, aby sa na nich nevzťahovalo medzidruhové kríženie, ako vtákov chovaných doma. Samozrejme, nechávam to na vás, pretože je to aj určitá etická záležitosť, nebolo to vydiskutované, niektorí odborníci sú za to, aby tieto vtáky chované, aby sa to nevzťahovalo na vtákov chovaných doma, čiže § 35 ods. 2 doplniť písm. f) - j) v bode 14.

A potom takisto, napriek tomu, že sme rozdiskutovali niektoré problémy v bode 26, § 72 doplniť odsek 2 v znení: "Za člena stráže prírody a krajiny podľa ods. 1 sa považuje aj člen lesnej stráže, rybnej, vodnej a poľnej." Čiže, upraviť to, prosím, člen lesnej, rybnej, vodnej a poľnej stráže po vykonaní príslušných skúšok v súlade s § 72. Samozrejme, že v § 72 podľa tohto môže každý občan tejto republiky sa stať, ale keďže bolo to rozdiskutované a je aj podpora zo strany predkladateľa, tak to tam nechám. Áno. Alebo po vykonaní príslušných skúšok v súlade s § 72. Ale hovorím, to sa vzťahuje vlastne na každého občana tohto štátu. Je tu po diskusii s predkladateľom možnosť zdôraznenia, vlastne, tejto možnosti a do určitej miery zvýšenia, by som povedal, dôležitosti týchto stráží, čiže lesnej, vodnej, rybnej a poľnej stráže.

Na záver by som len toľko chcel povedať, že zákon je veľmi prísny a považujem za potrebné povedať aj to, čo som s predkladateľmi konštatoval, že pokuty za priestupky sú také ako v Európskej únii, ale platy v Slovenskej republike sú ďaleko nižšie a uložiť pokutu 300 000 Sk niekomu, aj keď je to teda do výšky trebárs s ročným príjmom 120 000 Sk, je likvidačné, čiže osobne si myslím, že v tejto kapitole je to hodne, hodne prehnané. Ďakujem za porozumenie. Čiže ešte raz zdôrazňujem, že ostatné body tohto návrhu vlastne sú vyriešené, čiže žiadam hlasovať len o tých, ktoré som mal. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš, pripraví sa pán poslanec Ambróš.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Počas legislatívneho procesu schvaľovania tohto návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny som sa zúčastnil viacerých stretnutí, či už u predkladateľa alebo predkladateľ verzus oponenti tohto návrhu, ktorí pripravovali rozličné pripomienky, ktoré si osvojili viacerí poslanci. Mnohé z nich sú uvedené v spoločnej správe. Niektoré sa tam ani nedostali. Prečo?

Jednoznačne, tento návrh zákona o ochrane prírody a krajiny je takou rozsiahlou a náročnou úpravou, že diskusia k nemu si vyžaduje určitý čas vysvetľovania. Predkladatelia viacerých pripomienok tento čas zrejme nemali, z čoho vyplynuli mnohé obavy, ako vecného, tak aj legislatívneho charakteru. Avšak po vysvetľovaní zástupcami predkladateľa sa od mnohých a často zásadných pripomienok ustúpilo. Pokiaľ sa tak nestalo, v drvivej väčšine došlo ku kompromisu, ktorého výsledkom sú navrhované zmeny v spoločnej správe. Potrebu prijatia nového zákona o ochrane prírody sprevádza u časti spoločnosti vrátane niektorých z nás poslancov nevôľa, ktorá je dôsledkom negatívnych skúseností s osobami alebo s organizáciami pôsobiacimi vo voľnej prírode. Tieto negatívne skúsenosti, hoci sa stali v prírode, však nemali vo väčšine prípadov na svedomí zástupcovia orgánov ochrany prírody, ich zamestnanci, alebo zamestnanci odborných organizácií, alebo členovia stráže prírody, ale zväčša išlo o iné osoby pôsobiace v oblasti a to lesného hospodárstva, poľovníctva, vodného hospodárstva alebo rybárstva. Či to bola už lesná, poľovná stráž alebo rybárska stráž. V konečnom dôsledku však s osobami plniacimi aj v ochrane prírody, ale podľa iných predpisov, vymedzené úlohy. Väčšina bežných ľudí, ktorá prírodu využívajú hlavne ako miesto na relax, však nerozlišuje medzi jednotlivými zložkami starostlivosti o prírodu, čo v konečnom dôsledku vrhá zlé svetlo na ochranu prírody ako takú. Prijatie tohto návrhu zákona z hľadiska aproximácie práva je dôležité ako pre súčasnú, tak i pre budúcu vládu. Nestačí totiž prijať príslušný normu ku dňu vstupu, to je 1. 1. 2004, čo by sme chceli, ale je potrebné túto normu aj celkom transponovať do života. Jednou z úloh, ktoré je potrebnú splniť, je aj vypracovanie národného programu a zoznamu lokalít európskeho významu, na základe ktorého budú vyhlasované chránené územia. Taktiež je potrebné vypracovať zoznam chránených vtáčích území. Uvedenú úlohu vrátane vyhlásenia je potrebné splniť ku dňu vstupu do Európskej únie. Ide o časovo veľmi náročnú úlohu, keď si uvedomíme, že do uvedeného termínu ostáva jeden a pol roka. Pritom nesplnenie uvedenej podmienky Európskej únie je sankcionované vysokými sumami, čo postihne predovšetkým budúcu vládu.

Návrh zákona rieši mnohé problémy, ktoré nerieši doterajšia právna úprava, alebo ich riešenie nebolo v praxi realizované. O čo ide? Je to predovšetkým dopracovanie inštitútu náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia, ktorý zaručuje vyplácanie vlastníkom dotknutých pozemkov náhrady z titulu obmedzení, vyplývajúcich zo zákazov činnosti, ktoré sa vzťahujú na ich pozemky alebo zo sprísnenia a dodržiavania režimu ochrany chránených území. Náš právny poriadok zatiaľ poznal náhradu za obmedzenie hospodárenia v ústave, ale zatiaľ to nebolo realizované. Tento návrh zákona je novým inštitútom, ktorý tú náhradu pripravuje, bude ju možné podľa tohto návrhu zákona riadiť. Otázka je, v akých výškach, o tom bude musieť rozhodnúť vláda v každoročnom rozpočte.

Myslím si však, že toto je prvý krok na to, aby sa realizovalo. Tu treba povedať, že zatiaľ tie úhrady za ujmu na hospodárení prví sa podujali naprávať práve pracovníci ochrany prírody. Ale tie ujmy spôsobujú aj mnohí iní. Napríklad rozvodné závody pri vedení elektrického vedenia a tam vieme, že niekde je tých stožiarov priveľa na poli a nikto im to nenahrádza, že musia obchádzať to, že je znížená plocha, že nemôžu závlahy používať. Čiže sú určité problémy. Takisto vodohospodári. Sú ochranné územia vodných zdrojov, nemôžu tam používať priemyselné hnojivá, chemikálie na ochranu rastlín a tiež im nikto nedáva náhradu za ujmu škody, že nemôžu to obhospodarovať. Čiže veľmi oceňujem, že tento návrh zákona prvý dáva tento atribút náhrady škody. Myslím si, že ten zákon je taký zložitý, že skutočne sa týka všetkých občanov a že tá diskusia o ňom sa fakticky začala pri schválení toho času platného zákona v roku 1994, že tá diskusia zozbierala podnety a potreby novelizovať, ale keď tých zmien bolo veľa, tak sa pripravil nový návrh zákona. Myslím, že po diskusii a po odhlasovaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, že návrh podporíme a schválime. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, nech sa páči a máte dve minúty.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakuje pekne. Vážený pán minister, dámy a páni. Ja by som rád povedal dve-tri slová k tomu bodu, v ktorom sa hovorí o náhrade ušlej ujmy a tu by bolo asi na mieste, aby zaznelo v Národnej rade poďakovanie združeniu urbarialistov, komposeserátnikov a vlastníkov lesa, ktorí sa veľmi angažovali pri príprave tohto bodu, výsledkom ktorého je za spolupráce s vysokou školou drevárskou a lesníckou zo Zvolena, teda so Zvolenskou univerzitou. komplexný výpočet spôsobu, ako sa napríklad bude stanovovať náhrada za ujmu pri obhospodarovaní lesa v národnom parku. Tieto výpočty sú pomerne zložité, diskusia bola dlhá a vďaka spolupráci medzi ministerstvom a týmto združením sa podarilo dôjsť k určitému konsenzu, ktorí vítajú aj majitelia lesa v ochranných územiach. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

L. Ambróš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Nebýva tak často, aby v parlamente bol taký druh zákona, ako je dnes, zákon o ochrane prírody a krajiny. Hovorím to preto, lebo mnohé zákony, ktoré sme doposiaľ prijímali, sa skôr venovali buď právnym otázkam, buď otázkam hospodárskym, a aj mnoho vecí, ktoré sme prerokúvali z oblasti životného prostredia, neboli ochranou prírody, ale bola to skôr otázka ekonomická, zriadenia, vôbec vzťahov v ekonomike tohto štátu. Ja som veľmi rád, že niektorí kolegovia už predo mnou spomenuli tie základné kritériá, prečo bol vlastne tento zákon pripravený, a chcem znova zdôrazniť, že tento zákon bol pripravovaný na základe skúseností s teraz platným zákonom o ochrane prírody a krajiny a pôvodne bol navrhovaný len ako novela, len ako novela teraz platného zákona, ale vzhľadom na to, že prax ukázala, že Slovensko potrebuje nový zákon o ochrane prírody a krajiny, tak sme pristúpili, respektíve ministerstvo pristúpilo k vypracovaniu úplne nového zákona, ktorý by mal splniť dve základné požiadavky.

Prvá požiadavka je tá, aby ustanovil zákonné normy v ochrane prírody na území Slovenskej republiky pre občanov tohto štátu, pretože, myslím si, je to prioritná záležitosť a vyplýva z toho, že Slovensko, ak sa nemýlim, patrí medzi tie krajiny, ktoré majú najlepšie zachované životné prostredie a tento zákon by mal vlastne ustanoviť také kritérií, ktoré umožnia, aby to tak zostalo aj pre budúce generácie.

V žiadnom prípade tento zákon neobmedzuje tie hospodárske činnosti, ktoré vyplývajú aj z doposiaľ platných legislatívnych noriem, naopak, snaží sa, aby boli legislatívne čistejšie veci, a ako to už zdôraznil predo mnou aj pán poslanec Slafkovský, vytvára podmienky pre to, aby tí, ktorí hospodária aj v chránených územiach, a nemôžu používať také technológie a spôsoby využívania územia, ako je to bežne v hospodársky využiteľnej krajine, aby sa dostala vlastne aj určitá náhrada ujmy v týchto územiach.

Ďalšia taká vec, ktorá je, a tu musím povedať, že nesúhlasím s pánom poslancom Delingom, ktorý navrhuje vrátiť tento zákon na prepracovanie, je to otázka vstupu Slovenska do Európskej únie. Treba zdôrazniť, že aj tento zákon patrí do tej skupiny eurozákonov, ktoré sú veľmi dôležité a podstatné preto, aby sme v situácii, keď Slovensko chce a dalo si za cieľ, že by v roku 2004, keď je stanovený respektíve je predpoklad, že sa bude rozširovať Európska únia, bolo Slovensko pripravené vstúpiť do Európskej únie. Hovorím to aj preto, lebo momentálne Slovensko kapitolu 22 - životné prostredie - má uzatvorenú, ale na viacerých rokovaniach naposledy na rokovaní nášho výboru v Madride odznelo, že pokiaľ by isté kritériá, ktoré boli stanovené a legislatívne schválené, Slovensko v praxi neuplatňovalo, tak by mohlo dôjsť k tomu, že sa táto kapitola znova otvorí a že budeme mať vlastne v prístupovom procese problémy. Preto aj z toho dôvodu, aby budúca vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, mala pripravené v oblasti životného prostredia veci tak, aby nevznikli ďalšie problémy pri tomto, odporúčam, aby vlastne Národná rada Slovenskej republiky prijala tento návrh zákona v tom znení, aké predkladá ministerstvo životného prostredia respektíve vláda do Národnej rady, samozrejme, že z diskusie, ktorá bola na výbore, ale aj z diskusií na ostatných výboroch respektíve aj teraz počas rokovania vyplynuli určité pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ tieto návrhy majú za cieľ vylepšiť návrh zákona, ja budem za to, aby sme ich prijali, ale, samozrejme, sú tam aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli zmeniť základnú filozofiu.

Ja spomeniem len jeden pozmeňujúci návrh, je to otázka schvaľovania národných parkov zákonom. Chcem pripomenúť, že Slovensko má dodnes len jediný národný park, ktorý bol schválený zákonom, a to bol Tatranský národný park.

Celá tá filozofia zákona je postavená na tom, že zákon má schváliť kritériá, ktoré vlastne umožnia, aby národné parky boli už potom schvaľované len vládnym nariadením a myslím si, že toto je spôsob, ktorý by sme v tom zákone mali zachovať tak, ako je navrhnutý. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Ešte predtým, čo by som odovzdal slovo pani poslankyni, dovoľte, aby som na balkóne privítal študentov osemročného gymnázia z Piešťan. Buďte vítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.) Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, len veľmi niekoľko krátkych poznámok by som chcela predniesť, lebo zaznelo tu, že prerokúvame tento návrh zákona v skrátenom konaní. Čo sa týka legislatívnej náležitosti, áno, ale mali sme na to skutočne tri týždne, čiže len minimálne sme skrátili termín na prerokovanie a tým pádom sa vytvoril taký priestor ako pri iných návrhoch zákona, čiže bolo dostatočné obdobie práve na to, aby sme došli ku konsenzu v tom obrovskom balíku pozmeňujúcich návrhov, ktorý bol predložený vo výbore pre životné prostredie pani poslankyňou Angelovičovou, pánom poslancom Englišom, že sme sa snažili za tieto tri týždne hľadať spoločnú reč a myslím si, že sa nám to podarilo, a preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme tento návrh zákona ako celok, pretože už mal niekoľko noviel, a ja si myslím, že je to zákon dosť vážny a je dobré, ak je ako celok, a vlastne je dobré, že sme doňho mohli ako do celku zapracovať tri smernice Európskej únie a myslím ešte jeden dodatok, to, čo je vlastne dnes potrebné aj pre to, že patrí toto k jednému z týchto eurozákonov, a myslím si, že je vcelku, už dnes možno po dopracovaní, a musím povedať, že nie zásadných zmien, boli to niektoré legislatívnotechnické, niektoré zjednoznačnenia v zákone a niektoré tie, vlastne dohadovacie konania, ktoré vlastne neprešli v pôdohospodárskom výbore.

Musím uznať tú pripomienku, ktorú na začiatku povedal pán poslanec Delinga, pretože bude potrebné rátať, a dúfam, že každým rokom, tak ako sa nám pomaličkými krokmi darí v štátnom rozpočte nájsť zdroje na to, aby sme aj túto oblasť nedali vždy nabok, tak verím, že aj pri rozpočte v roku 2003, aj keď možno nenaplníme objem peňazí, o ktorých ste hovorili, pán poslanec, ale že budeme skutočne minimalizovať straty na životnom prostredí a na prírode tým, že nebudeme mať zaplatených ľudí a nebudeme môcť túto kontrolu ochranu prírody a krajiny vykonávať.

Ja si myslím, že tento návrh zákona, tak ako sme ho na výbore spolu s poslancami, ktorí predniesli svoje návrhy a spolu s poslancami, ktorí mali výhrady možno z tej inej oblasti, skôr možno z toho hospodárskeho rezortu, dopracovali, že je dobrý na to, aby sme ho mohli schváliť a ja preto už ani ako záverečné slovo ako spravodajkyňa nebudem mať, ale vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože je dobrý. Môže byť aj lepší, ako každý jeden zákon, ktorý v praxi sa vždy vylepšuje, ale myslím si, že za tieto tri týždne, ktorý bol v Národnej rade, sme trošku tlačili aj na rezort a aj možno na spoluprácu so všetkými zainteresovanými zložkami a ten návrh zákona sme dopracovali. Takže prosím o jeho podporu a neberte to, že to je zákon v skrátenom konaní, mali sme naňho pomerne dosť času. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán minister, nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým ďakujem za podporujúce návrhy, ale takisto kritizujúce alebo kritické návrhy a pripomienky beriem veľmi vecne a každý takýto návrh zrejme prispeje ku vylepšeniu týchto zákonov.

Chcel by som krátko odpovedať.

Pán poslanec Slafkovský, celá konštrukcia zákona je postavená tak, že v jednotlivých stupňoch ochrany sú stanovené zákazy a potom v ďalších odsekoch je povedané, kedy to neplatí. Tak v tomto konkrétnom prípade, napríklad športoviská alebo vytvorenie nejakých športových plôch v národných parkoch je zakázané a je tam povedané potom vo štvrtom odseku, že orgán ochrany prírody tieto zákazy môže zmeniť alebo upraviť, prípadne aj upustiť od nich. Tak je to nakoniec vo všetkých lyžiarskych strediskách v národných parkoch, napríklad v Národnom parku Nízke Tatry. Takže je to možné, ide tu len o reguláciu.

Pán poslanec Delinga, veľmi pekne ďakujem za ten názor a najmä za tú pochvalu, že ste povedali, že zákon sám osebe je dobrý a ja úplne zdieľam ten váš názor, že je to finančne náročný zákon.

Nakoniec pani poslankyňa Sabolová povedala zásadné stanovisko aj k tomuto, že zdá sa finančne náročné, ale keď si zoberieme akékoľvek iné rezorty, napríklad rezort obrany, aký je finančne náročný, a tiež ide len o to, aby sme vstúpili do európskych a transatlantických štruktúr, tak toto je úplne nič oproti takýmto nárokom. Na druhej strane, pretože žijeme na Zemi a vieme, aká je konkrétna situácia, tak ja veľmi otvorene poviem, ako to je. Toto sú, by som povedal, predstavy, ideálne predstavy, alebo ako by som povedal, také maximalisticko-ideálne predstavy, koľko by ochrana prírody vyžadovala. Ale keď nebude mať stráž prírody rovnošatu ešte budúci rok, no tak nič sa nestane. Keď nebudeme mať dostatok peňazí na iné činnosti, nič sa nestane. Ale na druhej strane, niektoré veci musíme zabezpečiť, pretože keď chceme naozaj vstúpiť do Európskej únie, tak to musíme zabezpečiť. Ale aj tam treba povedať, že tie najväčšie položky, ktoré sú určené na náhradu majetkovej ujmy, tak to tiež je vypočítané, ako by som povedal, teoreticky, že keby všetci požiadali o náhradu majetkovej ujmy, toľko by bolo treba. A teraz ešte aj to poviem, že pôvodne sme počítali s menšou sumou, ale medzitým prišlo, že náhrada majetkovej ujmy by sa mala vyplácať aj štátnym subjektom, napríklad štátnym lesom. Keď štátne lesy nebudú uplatňovať túto ujmu, tak to nebude. Na druhej strane, aj to treba povedať, že to bola všeobecná požiadavka majiteľov alebo užívateľov pozemkov, aby sme sa konečne s týmto vyrovnali.

A teraz čo je veľká zásada, čo je podstata celého tohto. Fyzicky, ale ani biologicky sa na chránených územiach nič nezmení. Nič. Zostanú tak, ako je, už nechystáme teraz žiadne nové veľké územia, takže nič sa na území Slovenska nemení. Ide len o to, či subjekt dostane konečne nejakú náhradu ujmy, alebo nedostane konečne tú náhradu ujmy. Takže ja si myslím, pán poslanec Delinga, že ak súhlasíte s podstatou zákona, že je to relatívne dobrý zákon, tak ako povedala pani poslankyňa Sabolová, dokonalé to, samozrejme, nikdy nebude, ale keď súhlasíte s týmto, tak tá finančná stránka je len, by som povedal, dodatočná a či bude mať tento štát na to budúci rok alebo ďalší rok, ďalší rok, ďalší rok, to je stránka druhoradá a nezmení to nič na biologickej a fyzickej podstate tých chránených území.

Takže toto by som si dovolil vám povedať. Ak s týmto názorom súhlasíte, ja by som vás tiež chcel poprosiť, aby ste ustúpili od vášho návrhu na vrátenie, respektíve keď môžete, by ste mohli podporiť tento zákon. Znovu hovorím, na fyzickej a biologickej podstate území sa nič nezmení. Či máme my peniaze na to, aby sme človeka, ktorý má vo svojom vlastníctve chránené územie, konečne, aby sme ho uspokojili nejakým spôsobom. Je to na nás. Je to na tomto štáte. Čiže toto je odpoveď na vašu otázku.

Pán poslanec Engliš, ďakujem veľmi pekne za vecné a konkrétne návrhy. Ako sme už prerokovali, ja by som, samozrejme, že je to na Národnej rade. My v tej otázke, čo sa týka medzidruhového kríženia doma chovaných a prirodzených druhov, my skôr sme na strane, aby sa nekrížili tie druhy, ale je to vo vašich rukách. Veľmi oceňujem ten váš návrh, ako integrácia tých rôznych stráží.

Čo sa týka výšky pokút. Tam je pokuta vždy od nula do. Ja verím, že tento zákon bude odstrašovať tých, ktorí chcú porušovať zákon, a tí, ktorí nejakým nedopatrením porušili zákon, celkom iste nedostanú hornú hranicu. A tí, ktorí chcú porušiť, tak možnože tí by mali mať ešte väčšiu výstrahu, aby neporušovali schválne. Ale ja si nemyslím, že dôjde k tým najvyšším hraniciam, keď je to nejaké porušovanie malého človeka z nedopatrenia.

Pán poslanec Ambróš a pani poslankyňa Sabolová podporili zákon. Veľmi pekne ďakujem aj za správu a znovu by som chcel podčiarknuť to, čo povedali, že tento zákon nemá výrazné, nové, obmedzujúce povinnosti užívateľov a vlastníkov pozemkov. Ide skôr o reguláciu, obvyklú v Európskej únii, aby sa určitý poriadok zachoval aj v tejto sfére.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to je všetko z mojej strany. Ja verím, že netreba zdôrazňovať, že jedným z najväčších bohatstiev Slovenskej republiky je práve biodiverzita. Všetko na svete sa dá kúpiť, ale biodiverzita sa nedá kúpiť. Tá vyžaduje tisícročia a státisícročia a milióny rokov, aby sa vyvinula. A keď sme si ju doteraz zachovali, tak dúfajme, že sa nám to podarí aj naďalej zachovať a budeme sa ňou môcť pýšiť aj do budúcnosti. Ďakujem pekne a verím, že potvrdíte tento zákon. Ďakujem.