J. Langoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, budeme hlasovať o jedinej pripomienke prezidenta Slovenskej republiky, s ktorou vrátil tento zákon Národnej rade, kde navrhuje, aby uväznenému mladistvému za zvlášť závažný trestný čin bolo možné odobrať vzorku DNA len so súhlasom zákonného zástupcu. Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť túto pripomienku navrhuje neschváliť. Prosím, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu, o pripomienke pána prezidenta. Prosím.

(Hlasovanie.) 98 prítomných, 26 za, 42 proti, 30 sa zdržalo, všetci hlasovali.

Konštatujem, že táto pripomienka nebola schválená.

J. Langoš, poslanec: Pán predsedajúci, to je všetko, môžeme, prosím, prejsť do tretieho čítania.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Langoša. Hlasujte, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov je 94, za 90, proti nie je nikto, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh sme schválili, postúpili sme návrh tohto zákona do tretieho čítania.

Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zákone.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje. Prosím, hlasujte. Hlasujeme.

J. Langoš, poslanec: Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných 95, za 92, proti nie je nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb.

Ďakujem, pán poslanec Langoš.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem tiež.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Nasleduje hlasovanie o zákone z 29. mája 2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1629).

Spoločnou spravodajkyňou bola pani poslankyňa Szabó.

O. Szabó, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nikto, preto hlasujeme o prvej pripomienke prezidenta Slovenskej republiky. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť. (Ruch v sále.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, keby ste si vysvetľovali tieto veci ďalej. Nie je tu potom rozumieť, čo hovorím. Pani poslankyňa, vás pekne prosím, ešte raz keby ste zopakovali návrh.

O. Szabó, poslankyňa: Hlasujeme o prvej pripomienke prezidenta Slovenskej republiky. Gestorský výbor ju odporúča neschváliť. Ide o to, že v § 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "Bezpečnostná rada Slovenskej republiky".

I. Presperín, podpredseda NR SR: Netreba to uvádzať ďalej, pani poslankyňa. Budeme hlasovať. Ten text je pred poslancami na laviciach. Hlasujte o prvej pripomienke pána prezidenta.

(Hlasovanie.) 94 prítomných, 44 za, 35 proti, 10 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

Neschválili sme tento návrh.

Ďalej, prosím.

O. Szabó, poslankyňa: Hlasujeme o druhej pripomienke prezidenta Slovenskej republiky. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o druhej pripomienke pána prezidenta. Gestorský výbor odporúča túto pripomienku schváliť. Hlasujte. Hlasujte, prosím.

(Hlasovanie.) 97 prítomných, 95 za, nikto nie je proti, ani jeden sa nezdržal, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že druhú pripomienku pána prezidenta parlament schválil.

Ďalej.

O. Szabó, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, keďže ide o zákon vrátený prezidentom, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujte. Hlasujeme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných 96, za 95, proti nie je nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zákone.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje. Hlasujte, prosím, o tomto návrhu, o návrhu zákona ako o celku.

O. Szabó, poslankyňa: S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte.

(Hlasovanie.) 95 prítomných, 94 za, nikto nie je proti, 1 sa zdržal, všetci hlasovali.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej budeme hlasovať o dnes prerokovaných návrhoch. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alexeja Ivanka a Dušana Fedoročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý ste mali ako tlač 1475.

Pán poslanec Kanis bol spoločným spravodajcom. Prosím ho, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu, aby toto hlasovanie podľa § 83 ods. 3 rokovacieho poriadku uvádzal.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, čiže nemáme o čom hlasovať.

V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh 17 poslancov, v ktorom reagujú na akútny problém obmedzovania chodcov na chodníkoch. Ten pozmeňujúci návrh k tlači 1475 máte pred sebou. Nebudem ho čítať. Jeho potreba, je, myslím, mimo akejkoľvek diskusie. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy k tlači 1475. Hlasujte, prosím. Hlasujeme. (Hlasy z pléna.) Z rozpravy návrh, pani poslankyňa, nie z výboru.

(Hlasovanie.) Prítomných 94 poslancov, za 62, proti 11, zdržalo sa 18, nehlasovali 3.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol parlamentom prijatý.

Nech sa páči, ďalej.

P. Kanis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, aby sme prešli k tretiemu čítaniu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujte o postúpení tohto poslaneckého návrhu zákona do tretieho čítania. Hlasujte.

(Hlasovanie.) 93 prítomných, 83 za, 2 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, keby ste hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných 95, za 86, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili návrh poslancov Ivanka a Fedoročka na vydanie novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Pán poslanec Fedoročko.

D. Fedoročko, poslanec: Chcem len pripomenúť pánu spravodajcovi, že nekonal korektne, pretože ja som zistil pripomienku a malo sa hlasovať o námietke mojej, o tom, že je to nad rámec zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Nechcem otvárať k tomuto rozpravu. Pán poslanec odhlasovali sme zákon ako celok. Neuplatnili sme to.

Ďalej hlasujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1331).

Pani poslankyňa Sárközy bola spoločnou spravodajkyňou. Prosím, keby ste sa ujali slova.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 a 4, uvedených v časti IV spoločnej správy a odporúča ich schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne. Hlasujte, páni poslanci aj panie poslankyne.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov je 95, za 90, proti nie je nikto, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

Konštatujem, že tie návrhy zo spoločnej správy boli schválené.

Ďalej.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať samostatne o bode 2 uvedenom v IV. časti tejto spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte. Hlasujeme o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov je 97, za 77, proti 5, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

Tento návrh bol schválený, tak ako ste ho predložili.

Prosím.

K. Sárközy, poslankyňa: V rozprave vystúpili 2 poslankyne s pozmeňujúcimi návrhmi.

Najprv pani poslankyňa Sabolová predložila 2 pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať spoločne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Sabolovej. Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov 94, za 74, proti 1, zdržalo sa 18, nehlasoval 1 poslanec.

Tieto návrhy pani poslankyne Sabolovej boli schválené.

Prosím ďalej.

K. Sárközy, poslankyňa: Potom v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rusnáková s pozmeňujúcimi návrhmi, budeme hlasovať spoločne o všetkých, ktoré predložila.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rusnákovej. Hlasujte.

(Hlasovanie.) 93 prítomných poslancov, 69 za, 1 proti, 23 sa zdržalo, všetci hlasovali.

Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Rusnákovej boli schválené.

Ďalej.

K. Sárközy, poslankyňa: To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a tie, ktoré odzneli v rozprave. Mám odporúčanie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov 93, za 84, proti nie je nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

Parlament vyjadril súhlas s postúpením návrhu do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Dávam hlasovať o návrhu tohto zákona ako o celku. Hlasujeme, prosím o návrhu zákona ako o celku.

K. Sárközy, poslankyňa: Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 93 poslancov, za 86, proti nie je nikto, zdržalo sa 5, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

Ďakujem.

Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady tlačou 1538, kde sme prerušili rozpravu. Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie.

Prosím pani poslankyňu Záborskú ako spravodajkyňu, aby zaujala svoje miesto.

Prosím pána poslanca Šagáta, ktorý je prihlásený do rozpravy ako posledný, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som len krátko vystúpil pri prerokovaní návrhu zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie. Dovoľte, aby som reagoval len na niektoré fakty, ktoré boli uvedené v rozprave ctenými kolegami. A chcem uviesť na začiatok, že, samozrejme, si vážim ich názory, ale dovoľte, aby som prezentoval názor iný.

Predovšetkým po prvé by som chcel uviesť nasledovné. Na začiatku keď sme sa pokúšali riešiť ďalšie vzdelávanie v zdravotníctve zákonom, tak nám odporcovia vytýkali, že špecializačné štúdium v medicíne nie je vysokoškolské vzdelávanie. A pozrite sa, aký prudký obrat nastal. Dnes už tu nikto nenamieta, že to nie je vysokoškolské vzdelávanie. Naopak, vysoké školy to chcú robiť. Teším sa tomu, pretože to je prvé uznanie toho, že SPAM ako škola robil dlhé roky vysokoškolské vzdelávanie. A vôbec nešlo o zámenu s doktorandským vzdelávaním, tretím stupňom. To je prvá vážna vec, ktorá, si myslím, vznikla v priebehu tejto diskusie a je vyjasnená.

Pokiaľ ide o veľmi vážnu námietku, ktorá sa týkala problematiky, či existuje nejaký takýto systém podobný niekde vo svete, opäť boli argumentácie, že nič podobné nie je, že ideme dokonca cestou ako niekde v Čečensku. Tak my sme argumentovali a citovali sme z uznesení spoločenstva, ktoré je na úrovni Európskej únie, zo spoločenstva Únie špecialistov medicíny v Európe, ktoré, ak presne by sme citovali - nemám ho so sebou, samozrejme, ale som ho citoval presne vo výbore školskom -, prijíma všetky riešenia, ktoré naplnia cieľ ďalšieho vzdelávania. A Únia špecialistov medicíny v Európe to rešpektuje, pokiaľ existujú originálne riešenia, pokiaľ existujú inštitúcie, ktoré to zabezpečujú. A preto nič iné sme nechceli, len povedať, že aj keď tieto riešenia nie sú v prevahe, sú akceptované, že na svete sú vysoké školy, ktoré to kopírujú. Uviedli sme, že takouto univerzitou je Semmelweisova univerzita v Budapešti. Treba povedať, že, áno, táto univerzita - a môžem prečítať stanoviská pána prof. Krčméryho, ktorého stanovisko pokladám za pravdivé - iste je pod rezortom školstva, ale minimálne posledné dva roky je úplne financovaná rezortom zdravotníctva. A štruktúra našej navrhovanej školy úplne kopíruje tento model zdravotnícky, to znamená rezortnosti, i keď nie je úplné riadenie rezortom.

Pravdepodobne ešte treba zdôvodniť tú štátnosť alebo neštátnosť tej vysokej školy. To je tretí argument.

Okrem toho ešte k tým zahraničným príkladom. Viete, ja by som nerád skĺzol na úroveň diskusie, ktorú tu niektorí chceli akože spochybniť - nejaký diplom alebo certifikát pána profesora Krčméryho z anglickej univerzity. Dovoľte, aby som to úplne opomenul. Je tam ako dokladový materiál, že existujú rezortné vysoké školy, že dávajú, že vzdelávajú v tomto. A ak to niekto chce spochybňovať, či cez tie štyri prejdú všetci lekári v Anglicku alebo v Amerike, no tak to ja nebudem tu posudzovať, my sa v tomto nemôžme porovnávať, samozrejme, so štátmi, ktoré majú toľko obyvateľov. Takže myslím si, že nejdeme nejakou cestou, ktorá ide do krajín, ktoré majú nevyvinuté vysoké školstvo.

V stanoviskách dekanov lekárskych fakúlt, pokiaľ ste si ich pozreli, opäť nájdete niektoré tvrdenia, ktoré skutočne nie sú úplne obsahovo vyvážené, napr. že týmto návrhom ideme dezintegrovať systém vysokého školstva a že to je prakticky len krátky krok predtým, než sa úplne zrúti tento systém. Mal som rozhovory s ľuďmi, ktorí poznajú rezortné vysoké školy aj v Európe. Takéto informácie mi napr. ponúkol pán prof. Švec. A nevidím teda skutočne žiadny dôvod, aby sme z rezortnej školy robili strašiaka, ktorý ide tu niečo dezintegrovať, ktorý bude akcelerujúcim prvkom na zrušenie nejakého systému. Ja myslím, že predovšetkým rezort ministerstva školstva by som si ani nedovolil, samozrejme, vôbec tu kritizovať, ale celé roky, celé desaťročia vzdelávanie v zdravotníctve riadil rezort zdravotníctva. Stredné zdravotnícke školy úplne mu patrili, špecializačné štúdium určite mu patrilo, ale aj príprava po ukončení stredného alebo základného vzdelania v rezorte mu patrila, pretože tu nejde len o tri povolania - verejné zdravotníctvo, sestry zdravotné a špecialista v medicíne -, tu ide o niekoľko ďalších desiatok povolaní, ktoré táto škola bude riešiť. Mohol by som uviesť ďalšie argumenty.

Ešte by som chcel sa dotknúť toho monopolu, o akom monopole tu môžeme hovoriť, keď tento systém je úplne otvorený vysokým školám, celý rad kliník vysokých škôl sa podieľa dnes aktívne na ďalšom vzdelávaní, dokonca mnohí vedúci pracovníci lekárskych fakúlt, tak ako tu bolo aj správne uvedené, sú súčasne aj vedúcimi katedier SPAM. A ak ide o monopol, tak ťažko potom takého niečo tvrdiť, pretože tak isto aj v skúšobných komisiách sedia odborníci z lekárskych fakúlt. A tá úroveň toho vzdelávania a nakoniec aj udeľovanie určitých špecializácií je teda pod ich kontrolu. Len certifikát, len osvedčenie alebo diplom - alebo ako sa to volá - bude vydávať len jedna inštitúcia, tak ako je to napr. aj v prípade pregraduálnej výchovy na lekárskych fakultách, my si to nikdy, samozrejme, nebudeme nárokovať, a okrem toho aj PhD., hoci v tomto vzdeláva aj SPAM už dneska ako nevysokoškolská inštitúcia. To znamená, ako nevysoká škola vzdeláva v PhD., v gynekológii, v chirurgii, otorinolaryngológii, teda v štyroch odboroch, v internej medicíne ešte. Teda chcem povedať, kto pozná zákon o vysokých školách a pozrie si § 2, naša inštitúcia paragraf kompletne napĺňa. To je vzdelávanie, príprava vysokošpecializovaných pracovníkov, ochrana zdravia, proste všetky tie časti, ktoré tam má. A myslím si, že je to len vlastne transformácia existujúcej organizácie na vyšší stupeň, ktorý je v zhode so zámermi Európskej únie.

Veľmi úprimne ešte niekoľko poznámok k tomu legislatívnemu postupu. Iste sa mu dá všeličo vytýkať, len viete, ja by som nerád tu vyťahoval všetky naše staré spory, ktoré máme s lekárskymi fakultami a trvajú vlastne od revolúcie v roku 1989, pretože si myslím, že to nepatrí na túto pôdu a len chcem uviesť na margo tohto, že od začiatku deväťdesiatych rokov lekárske fakulty urobili veľký atak na to, aby sa inštitúcia SPAM ako taká úplne zrušila. Prvým riaditeľom ponovembrovým Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov, terajšieho SPAM, bol Dr. Milovský. A ten už vtedy musel čeliť veľmi silnému ataku na zrušenie SPAM. Dosiahlo sa iba zrušenie Ústavu pre ďalšie vzdelávanie sestier. Ten sa vlastne potom inkorporoval do inštitútu, napr. v Čechách si ho dodnes ponechali a existuje v Brne. A už vtedy Dr. Milovský, a môže to dosvedčiť pán poslanec Langoš, s ktorým o tom hovoril, chodil po svete a hľadal pandantov medzi školami, ktoré by boli podobné ako SPAM. A už vtedy ich našiel. A, viete, ten monopol, ktorý je vytvorený, skutočne to sme otvorili, ja súhlasím s tým, čo tu povedal pán exminister Ftáčnik, my sme otvorili ten problém uznávania vedeckých hodností. SPAM ako taký za týchto okolností, ktoré sú, za chvíľu nebude môcť z vlastnej základne postaviť jediného pedagogicky vzdelaného človeka na vedúce miesto, je to fakt. To nie je monopol vysokých škôl na vydávanie hodností pedagogických, keď je jediným alebo základných kritériom práca na lekárskej fakulte. Nemyslím si, že to je správne.

Ale možno, pán exminister, by bolo spravodlivé, keby ste boli aj vy uviedli to, že my sme mali spolu rokovanie o tejto škole a že ste, a pravdepodobne to nebudete tu rozporovať, uviedli, že si viete veľmi dobre predstaviť túto školu ako verejnú vysokú školu. Tie slová počulo niekoľko ľudí. To znamená, ak si vieme predstaviť verejnú vysokú školu z tejto inštitúcie, tak vlastne zostáva tu jediný problém a to rezortnosť. Ak je to pravda, pán exminister Ftáčnik, že ste pred pánom ministrom zdravotníctva, pred Lojzom Rakúsom a pred Tiborom Šagátom uviedli, že si to viete veľmi dobre predstaviť ako vysokú školu verejnú, ja sa pýtam, kde tu je problém, že to nemôže byť vysoká škola ako taká a my hovoríme o rezortnej. A tieto argumenty, prečo je rezortná, sa snažíme tu povedať strašne už dlho. Len, viete, keď nemáte uši, ktoré počúvajú, tak proste sa to minie cieľa. Ja chápem, že obhajujete určité vaše predstavy, nakoniec nie sú nekompatibilné s našimi, len im treba nájsť miesto. A to miesto, si myslím, my určite v tom vzdelávaní máme. Nakoniec, keď si prečítate Milénium, ktorému som sa venoval, pán exminister Ftáčnik, všimnite si, aká je tam požiadavka terciárneho vzdelávania, na koľkých percentách sme a kam sa chceme dostať. To znamená, tu priestor je. Prečo by tu nemohla existovať ďalšia vysoká škola, ktorá je otvorená spolupracovať s lekárskymi fakultami a vôbec ich neohrozuje, pretože má úplne iné zameranie?

A rezortnosť v tejto chvíli nepovažujeme za definitívne niečo, pretože mnohí sme nepostrehli a mnohí aj tvrdíme, že zdravotníctvo nie je v transformácii. Ale ono prechádza veľmi silnou transformáciou. My sme odovzdali mnohé kompetencie v riadení, v organizácii, v udeľovaní rôznych vecí decentralizáciou na nižšie články riadenia. My sme odovzdali neobvyklé kompetencie Slovenskej lekárskej komore a Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov. A tieto sa budú používať práve na reguláciu zdravotníckych povolaní, a preto v tejto transformácii, než sa zhostia s tými právomocami, než ich to opojí a uvidia, aká je tvrdá realita, myslím si, je správne, že v tejto fáze si tam štát necháva regulačný vplyv, pretože nemôže to vzdelávanie skončiť len tak, že sa budú otvárať lukratívne odbory, že treba pokryť celé desiatky odborov, ktoré musia existovať, aby bola zabezpečená dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť. Ja myslím si, že tie mechanizmy otvárania študijných odborov, také ktoré, dnes sú na vysokých školách, sú nie garanciou pre štát v štátnej zdravotnej politike. Ja myslím, že pojem štátnej zdravotnej politiky je niečo, čo si každý štát musí robiť v rôznej etape rôznymi mechanizmami a rôznymi nástrojmi. Takže, prepáčte, ak považujete rezortnosť dneska za niečo, čo nemá obdobu, čo proste je prvok, ktorý tu ide to deštruovať, v žiadnom prípade, tá vysoká škola okrem tých právomocí, ktoré sú tam uvedené, bude v riadnom režime verejných vysokých škôl. Podlieha aj akreditácii, podlieha evalvácii, tak ako je to ostatné, buď bude, alebo nebude mať priznané študijné odbory. Bude musieť si doplniť niektoré veci, tak ako je to v zákone. O čo sa tu bojíte vlastne? Ja nevidím tu žiadny strach.

A teraz veľmi úprimne poslednú poznámku. A nebudem vás zdržovať, pretože niektorých, ktorí to nechcú podporiť, nepresvedčím, keby som tu hovoril ďalších ešte možno 100 dní. (Hlasy z pléna.) No tak ale tých, čo sú presvedčení, nechcem zdržovať a tých, čo sú nepresvedčení, rešpektujem ako názorovo iných. Viete, vytýkate nám, že to neprešlo tou demokratickou diskusiou v priebehu tej tvorby. Tá diskusia by bola dopadla takto, pretože tie diskusie, tie rokovania medzi naším inštitútom, SPAM, lekárskymi fakultami prebiehali. Bolo niekoľko takých snáh nájsť spoločné riešenia. To nie je, že naraz proste vytryskol nejaký gejzír niečoho, čo tu je obludné. Nie, my sme tu a my sme rokovali a my sme neboli schopní nájsť spoločnú reč. My sme nevedeli si nájsť miesto vo vysokoškolskom vzdelávaní, len fúziou a spojeným absorbovaním. Ale mi chceme existovať samostatne. A tá diskusia keby bola sa otvorila pred rokom, by bola mala rovnaký výsledok, absolútne rovnaký výsledok. A preto sme si mysleli, že môžeme sa uchádzať o vznik takejto vysokej školy týmto spôsobom. Je legitímny, pán minister, je legitímny vzhľadom na vznik vysokej školy. Iste by sme boli veľmi radi, keby bolo vyjadrenie Akreditačnej komisie. Existujeme v časopriestore, v tomto volebnom období, za týchto okolností, dnes nemáme komisiu, ktorá by to eventuálne posúdila aj s negatívnym nálezom. Ale negatívny nález nie je v rozpore, aby nemohla vzniknúť vysoká škola. Prepáčte mi. Ak bude negatívny nález Akreditačnej komisie, tak podľa jej nálezu sa doplnia veci ktoré bude treba. Čo bráni tomuto parlamentu, aby ju nezriadila? To je len na rozhodnutí skutočne svedomia a vôli poslancov.

Nehnevajte sa, že v piatok o 11.58 hodine som vás zdržal. Ak som nepresvedčil tých, ktorých som nepresvedčil, je to len preto, že som nenašiel dobré slová, a ospravedlňujem sa za nedostatok argumentov. Tým, ktorých som snáď presvedčil, ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu, samozrejme, za každých okolností.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Sú dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý je pán poslanec Ftáčnik.

M. Ftáčnik, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec, potvrdzujem to, že sme hovorili o tom, že by sa mohol proces špecializačného štúdia organizovať aj na verejnej vysokej škole. O tom sme naozaj hovorili. Nehovorili sme o tom, že by sa malo špecializačné štúdium uznať ako tretí stupeň, to ste si vymysleli na poslednú chvíľu, to som kritizoval, že ste nediskutovali v širšej verejnosti, v školskej verejnosti, o tom sa pokojne diskutovať dalo. Nediskutovali sme o tom. O tom, že tento proces v iných krajinách zabezpečujú verejné vysoké školy, ty veľmi dobre vieš, pán poslanec, aj ja o tom viem, preto som si myslel že by mohol SPAM sa pretransformovať ako pracovisko existujúcich vysokých škôl. To len na margo.

Ja by som bol rád, aby v tých diskusiách, v tých vyjadreniach nezazneli, alebo sa nestratili tie faktické otázky, na ktoré, pevne verím, odpovie pán poslanec Rakús ako predkladateľ, ale teba sa pýtam: Kedy ste predložili návrh Akreditačnej komisii, keď dnes hovoríte že ju nemáme? Vtedy ešte bola, keď ste predložili zákon. A na toto ste zabudli. Kedy ste to predložili? Koľko bude stáť príprava 1 000 sestier, ktoré chcete na tejto škole vzdelávať? Povedzte to jasne a zrozumiteľne, lebo to nemôže byť pokryté z rozpočtu SPAM. Kde je projekt na zriadenie novej vysokej školy? Toto sú tri otázky, na ktoré by ste mali jasne odpovedať.

A ešte by ste nemali zamlčať v tom záverečnom slove a možno v tvojej reakcii, pán poslanec, na túto moju faktickú poznámku, ako je to s tým školným. Dnes lekári platia. Chcete, aby sestričky platili? Povedzte to nahlas celému parlamentu, celej snemovni, že ste si tam vyrobili konštrukciu, že sestričky za svoje bakalárske štúdium na tejto štátnej zdravotníckej vysokej škole budú platiť a na lekárskych fakultách, keď sa budú pripravovať, alebo na iných fakultách ošetrovateľstva, tam platiť nebudú. Toto sú vaše konštrukcie vyrobené na kolene.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja len veľmi stručne chcem zareagovať, pretože argumenty o tom, že takáto škola nie je v prospech tých, ktorí chcú študovať, a tých, ktorí si chcú zvyšovať svoje kvalifikačné schopnosti, sú, myslím, bez diskusie.

Ale chcem zareagovať len viac-menej na pána poslanca Šagáta s odkazom pánovi poslancovi Ftáčnikovi, keď hovoril, že je veľmi rád, že pán poslanec Cuper povedal, že je potrebné vyjadrenie Akreditačnej komisie. Vyjadrenie Akreditačnej komisie je potrebné, keď vznikne škola kvôli tomu, aby tu akreditáciu dostala alebo nedostala. Ale ak škola neexistuje, tak Akreditačná komisia sa nemôže vyjadrovať k tomu, či bude alebo nebude. Môže dať svoj názor a návrh, či potrebu má alebo nie, aby takáto škola vznikla, ale nie rigorózne rozhodnutie Akreditačnej komisie, ktoré je záväzné, že škola nemôže vzniknúť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šagát chce reagovať na tieto faktické poznámky. Nech sa páči. Prosím.

T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovoľte len krátko. Pán poslanec, ďakujem za vaše pripomienky. Ja to chápem, že nepoznáte systém ďalšieho vzdelávania sestier. A len tento bod by som chcel vysvetliť aspoň minimálne tým poslancom, ktorí počúvajú. Pomaturitné špecializačné štúdium robí doškoľovák desiatky rokov. To znamená, popri zamestnaní sestry si v krátkych sústredeniach spolu so školením na vlastnom pracovisku získavali ďalšiu kvalifikáciu. Na tejto kvalifikácii sa podieľali maximálne režijnými nákladmi na internát a stravu, pokiaľ im to ich zamestnávateľ nerefundoval, čo, samozrejme, pred rokom 1990 bolo absolútne normálne. Tie financie tých nemocníc boli také, že si to mohli dovoliť. Dnes je to horšie a musia sa na tom podieľať. A v našom projekte, pán poslanec, nemienime iný model spoluúčasti robiť, ako je to doteraz. To znamená, vzdelávania je zadarmo, pretože platy učiteľov máme zo štátneho rozpočtu. A pokiaľ sa vyčíslia náklady na internát a na stravu, že presahujú náš rozpočet, tak vtedy sa určujú ročne príplatky na túto hotelovú službu, by som povedal. Môžeme dať čísla. Ja ich spamäti momentálne neviem. Vy ste matematik, tak by som nerád dal, lebo si to číslo môžete zapamätať, aby som vás neklamal. My vieme, koľko stoviek sestier ročne školíme a len sa zmení forma vzdelávania. A my keby sme nerobili to u tých zamestnaných, ako by to... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán minister Kováč. Prosím.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť v rozprave, pretože si myslím, že je to problém, ku ktorému je minister zdravotníctva oprávnený vystúpiť, keďže ide o vzdelávanie pracovníkov zdravotníckych.

Chcem povedať, že stanovisko, ktoré vydalo ministerstvo zdravotníctva, sa opiera jednak o hlboký rozbor predloženého návrhu, ktorý sme opakovane konzultovali s predkladateľmi, jednak o diskusie, ktoré sme počas celého procesu viedli s dekanmi lekárskych fakúlt na pôde nášho ministerstva a s ďalšími zainteresovanými. A preto považujem toto stanovisko za dostatočne kvalifikované.

Chcem povedať, že zo zákona o kompetencii ústredných orgánov štátnej správy ministerstvu zdravotníctva pripadla úloha byť zodpovedný za zdravotnú starostlivosť. Táto zodpovednosť za starostlivosť však so sebou nesie komplexné dôsledky. To znamená, z tejto zodpovednosti vyplýva nutnosť formulovať požiadavky na potrebu počtu, kvality, štruktúry zdravotníckych pracovníkov na základe vzdelania a špecializácie. Je premietnutá aj do zákonnej povinnosti ministerstva stanoviť minimálnu sieť lekárov. Ale to znamená, že musíme povedať, akých špecialistov minimálne musíme mať, aby sme poskytli zdravotnú starostlivosť na tej úrovni, ktorú vyžaduje zákon. A musí to povedať ministerstvo. Žiadna iná organizácia na to nemá právo, aby toto povedala, lebo zákon nám to takto určuje.

Vychádzame z toho, že personálne obsadenie alebo personálna skladba a štruktúra zdravotníckych pracovníkov je súčasťou zdravotnej politiky štátu. A my nikde nehovoríme o tom, že nemôže byť nadbytok v niektorej medicínskej profesii, ale hovoríme o tom, že máme minimálnu sieť, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre občanov, a pod túto sieť sa ani špecialistami v počte, ale ani celkovým počtom lekárov nesmieme dostať, inak je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zdravotnícky pracovník je povinný sa vzdelávať. Je povinný sa vzdelávať do tej miery, že to je jediná profesia, ktorou po ukončení vysokej školy nie je schopný a nie je mu zo zákona povolené samostatne pracovať. Nesmie. To neexistuje v žiadnej inej profesii. Spomínať tu nejaké iné vysoké školy rezortu ministerstva spravodlivosti a ďalšie je vecou neznalosti toho, ako u nás chránime kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako chránime pacienta. Požiadavka na celoživotné vzdelanie je požiadavkou, ktorá ochraňuje pacienta, pretože mu poskytuje najvyššiu možnú starostlivosť. Dokonca zákon č. 277/1994 Z. z. hovorí o tom, že za vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. My sme zákonom o lekárskom povolaní určili lekárom tak tvrdú podmienku na celoživotné vzdelávanie, že ak ho nevykonávajú, stratia svoje povolanie. Niečo takého neexistuje nikde ani u statikov, ani u architektov, čo tu spomínal pán poslanec Osuský. Jedine zdravotnícki pracovníci, lekári, farmaceuti, sestry v prípade, že nedodržia podmienku celoživotného vzdelávania, prídu o svoje povolanie. A preto si myslím, že absolútne oprávnená požiadavka je vytvoriť pre túto povinnosť aj zákonný priestor na to, aby mohla byť naplnená. Podľa nášho názoru takýmto naplnením je konštrukcia vysokej zdravotníckej školy.

A teraz sa dotknem troch problémov. Prvý problém je či má vzniknúť postgraduálne vzdelávanie ako vysokoškolské vzdelávanie, po druhé, či to má byť vzdelávanie na štátnej vysokej školy, a nie verejnej vysokej škole, po tretie, či má takáto inštitúcia vzdelávať aj ošetrovateľky. K tomu štvrtému problému sa nikto nevyjadril, takže nebudem ani ja k nemu nejako hovoriť, pretože nikto ho neoponoval, a to je zriadenia fakulty verejného zdravotníctva.

Dotknem sa najprv problému ošetrovateliek. Mám taký pocit, že v tejto sále niektorí naši páni poslanci podceňujú povolanie ošetrovateľky. Povolanie ošetrovateľky a pôrodnej asistentky je v celom svete váženým povolaním, samostatnými študijnými odbormi. Sú urobené v mnohých a mnohých univerzitách svetového významu. A my dnes hovoríme o nejakom ošetrovateľstve. A pridružujeme to ako povolanie k nejakým iným fakultám. Akreditačná komisia, žiaľ, sa správa rovnako. Nepovoľuje univerzitám či v Prešove, či v Nitre zriadiť samostatné fakulty ošetrovateľstva, i keď počty študentov, ktoré budú na týchto fakultách ročne sa musieť prijať, prevyšujú potreby alebo počty študentov na mnohých iných fakultách. A tým priznávame samostatnú existenciu, ale nechceme priznať samostatnú existenciu fakultám ošetrovateľstva. To je podľa môjho názoru dehonestácia tohto povolania.

Podľa analýz, ktoré sme urobili, potrebujeme ročne vychovať okolo 1 600 až 1 800 ošetrovateliek, aby mali bakalársky stupeň. To znamená, od momentu, keď naše vysoké školy dosiahnu túto možnosť, musia vychovať takýto počet. Ale ja chcem upozorniť, že tu je štáb okolo 40 000 sestier, ktoré nemajú tento stupeň vzdelávania, a my im bránime vo voľnom pohybe pracovnej sily po Európe, lebo Európa im neuzná súčasné vzdelanie strednej zdravotníckej školy. A ja si myslím, že to je veľká chyba. Preto ponúknutie externého štúdia je jedna z podmienok ošetrovateľských fakúlt, týmto sestričkám, ktoré vykazujú kvalifikovanú prácu, len nemajú ten dokument v ruke o ukončení vzdelania, aby sme aj im umožnili to, čo umožňujeme všetkým novým mladým sestrám, to znamená plnú kvalifikáciu a pohyb na pracovnom trhu Európy.

Otázka je, prečo by mal práve doškoľovák vychovávať sestry. Nuž odpoveď je jednoduchá. Vzdelávanie, vyššie vzdelávanie sestier sa na tejto inštitúcii robí 35 rokov. Je tam špičkový personál, ktorý vie túto funkciu zvládnuť. Dnes je táto škola obviňovaná - prečo to chcete robiť, veď to budeme robiť my. Ja sa pýtam: Prečo sa 10 rokov žiadna univerzita neusilovala o zriadenie fakulty ošetrovateľstva? S výnimkou Trnavskej univerzity, kde sa ošetrovateľstvo študuje na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, nikto iný to nezakladal. Martin to má, ale nie samostatnú fakultu. Martin to má ako súčasť Lekárskej fakulty ako študijný odbor. Ale nikto nechcel samostatnú fakultu. A teraz keď príde SPAM s požiadavkou zriadiť na tejto vysokej škole samostatnú fakultu, tak náhle je veľké zdesenie. A náhle to chce robiť každý. A ja sa teraz pýtam: Kto má väčšie odborné a morálne právo vzdelávať sestry, tá inštitúcia, ktorá doteraz robí 35 rokov, alebo iná verejná univerzita, kde na fakulte filozofie alebo inej sa založí katedra ošetrovateľstva? Kto poskytuje väčšie odborné záruky? Myslím, že tá odpoveď je pre každého jasná, že to treba naozaj urobiť na tej fakulte, ktorá má naozaj na to odbornú spôsobilosť. A o tom netreba pochybovať, že ju má.

Vznikla tu veľmi vážna otázka financovania. Vážené dámy a páni, kto z vás, čo tu teraz narieka a horké slzy roní o financovaní, sa pýtal, ako bude financovaná fakulta alebo vzdelávanie ošetrovateliek na Prešovskej univerzite? Kto tu položil takú otázku? A ako to je zabezpečené v štátnom rozpočte? Kto sa pýtal, ako budeme hradiť toto štúdium v Nitre, či to bude navýšenie štátneho rozpočtu? Nikto nevzniesol tú otázku. A viete prečo? Lebo tá otázka je nezmyselná, pretože my sme už pri prechode kompetencií stredných zdravotníckych škôl, tam, kde sa ráta so zriadením fakulty, kde už máme od Akreditačnej komisie povolenie, nechali finančné prostriedky nie previesť pre prvé ročníky vyšších odborných štúdií, nie previesť na kraje. Sú na ministerstve školstva, aby bolo zabezpečené štúdium ošetrovateliek na úrovni vysokoškolského štúdia. Tie peniaze sú tam. A keď sme napísali v tomto projekte, presnejšie v našom vyjadrení, že nebudeme potrebovať finančné prostriedky, nuž nebudeme, pretože na zdravotníckych školách klesne počet poslucháčok a objavia sa poslucháčky na univerzitách. To je jednoduché riešenie. A čudujem sa, že práve pán poslanec Ftáčnik, ktorý toto dobre vie, pretože sme to preberali pri koncepcii vzdelávania stredných zdravotníckych kádrov, o tomto hovorí ako o zásadnej požiadavke.

Tým by som, ak dovolíte, skončil problematiku ošetrovateľstva a prešiel k samotnému problému postgraduálnych štúdií, kde prvá otázka je , či to má byť vysokoškolské štúdium, a druhá otázka, rezortná vysoká škola prečo. Či to má byť vysokoškolské štúdium nespochybňuje v tejto chvíli, myslím si, s výnimkou niektorých poslancov nikto, pretože ho nespochybňuje ani jeden dekan lekárskej fakulty. Na stretnutí, ktoré sme mali, povedali všetci, áno, uznávame, je to tretí stupeň vysokoškolského štúdia. Problém bol v tom, že požiadavka bola, aby tento stupeň robili lekárske fakulty, aby postgraduálne štúdium robili lekárske fakulty, aby to nerobila samostatná vysoká škola, a to napriek tomu, že aj dnes sa toto štúdium musí robiť v spolupráci s lekárskymi fakultami. Ja chcem povedať, aby bol jasný príklad, nuž preto, že mi nevieme vzdelať plastického chirurga v oblasti liečenia popálenín, lebo nemáme kliniku, nemáme na SPAM žiadne pracovisko s popáleninami, nebudeme si ho zriaďovať, keď ho má lekárska fakulta a tá má špičkových odborníkov. Keď vieme, že pán prof. Ďuriš je ozaj špičková kapacita, tak ako hovoril pán poslanec Osuský, tak, samozrejme, sa podieľa na výchove internistov na celom Slovensku aj pregraduálne, na výchove medikov v pregraduáli a na výchove lekárov internistov v postgraduáli. Myslím si, že to je správne a budeme to vyžadovať. A všetkých odborníkov, ktorí sú v oblasti medicíny, budeme veľmi radi využívať na to, aby odovzdávali svoje skúsenosti, pretože nám naozaj ide o pacienta. Teda otázka, či je alebo nie je to vysokoškolské štúdium, myslím si, bola zodpovedaná, nakoniec je daná zákonom a pre nás musí byť rozhodujúci ten zákon, ktorý ju kvalifikuje ako vysokoškolské štúdium.

A teraz nastáva otázka tá posledná, prečo to má byť rezortná vysoká škola. Ja už som začal s tým a zdôvodňoval som, aké kompetencie, povinnosti v oblasti vzdelávania má rezort v tomto vzdelávaní v zdravotníctve. Ja si neviem predstaviť, aby niekto na seba prebral kompetencie a zodpovednosť a nemal v ruke nástroj ako tieto kompetencie a zodpovednosť naplniť. To je nepredstaviteľné, to je naozaj neriešiteľná situácia. Preto som presvedčený, že je potrebné, aby vstúpil do toho rezort a aby to bola rezortná vysoká škola. Že v tej rezortnej vysokej škole budú porušené všetky akademické princípy, nie je pravda. Veď keď si niekto prečíta dôsledne zákon, tak ako je postavený zákon o vysokých školách, tam s výnimkou možno dvoch otázok o všetkom rozhoduje akademický senát, rovnako ako na verejnej vysokej škole, len tam má ingerenciu navyše oproti rezortnej vysokej škole minister, inými slovami, štát, a to najmä preto, že štát je zodpovedný za to, že vysvedčenie, ktoré vydá o atestovanom lekárovi, to znamená o lekárovi, ktorý je schopný samostatne pracovať, nie o absolventovi lekárskej fakulty, ale o lekárovi, ktorý samostatne bude pracovať bez toho, že by ho za chrbtom strážil nejaký jeho starší kolega - a toto vysvedčenie má byť platné vo všetkých krajinách Európskej únie -, garantuje štát, pretože to je požiadavka z Európskej únie na štát, aby sme garantovali tieto skutočnosti.

Myslím si, že keď sa hovorí o tom, že táto škola vznikla len preto, že nie sú naplnené ambície niektorých ľudí - dokonca sa tu uvádza, že to sú moje osobné ambície -, ja vás chcem ubezpečiť, že ja budem po skončení mojej funkcie učiť, ale na úplne inej škole, nie na tejto. Takže, prosím vás, takéto veci bolo by treba si odpustiť, lebo to sú emotívne a osobné invektívy, ktoré sú nezmyselné a len poškodzujú podľa mňa vec, ktorá tu je. Je dobre, keď sa hovorí o tejto záležitosti na odbornej úrovni, je dobre keď sa o tejto záležitosti hovorí bez emócií, chladným prístupom.

Chcem povedať ešte snáď jednu pripomienku k otázke akreditácie. Nepochybne účasť Akreditačnej komisie v procese schvaľovania nebola mienená ako právo veta, pretože právo veta by vlastne rušilo najvyššie právo poslancov zriadiť vysokú školu a o tom hovorí zákon, že je to tak. Na druhej strane ja priznávam vážny stupeň takmer alebo možno úplne právo veta pri zriadení fakulty. A chcem povedať, že je celkom jasné, že bez akreditácie fakúlt žiadna vysoká škola nemôže vyučovať. Myslím, že ten príklad z Bystrice je v tejto chvíli jasný, pokiaľ nie je akreditovaná fakulta, nemôže graduovať, nemôže teda vydávať diplomy o ukončení štúdia. Tá vec je jasná. A akokoľvek táto škola bude založená zákonom, musí mať všetky fakulty, ktoré predkladá, akreditované. Ja očakávam, že tá akreditácia bude iste vážna, bude sa o nej veľa hovoriť, ale chcem povedať, že v tejto akreditácii škola predkladá návrh na zostavu desiatok profesorov, desiatok docentov, vyše 205 alebo 210 ľudí, ktorí majú vedeckú hodnoť v postgraduáli, v oblasti ošetrovateľstva. Všetko to, čo dnes prednáša ošetrovateľstvo, vyrástlo na tzv. malom SPAM, na malom doškoľováku, všetci tí dnes profesori vyrástli tam, to znamená, je tam dostatočná zábezpeka toho, aby sa tam poskytovala starostlivosť.

Bola tu otázka, kde je projekt tejto univerzity, kedy sme ho posielali, pretože treba povedať, že nie SPAM má právo poslať ho na akreditáciu, urobilo to ministerstvo, presnejšie povedané, SPAM ako naša podriadená organizácia cez ministerstvo. Nuž my sme to odovzdali asi týždeň pred zánikom starej akreditačnej komisie, ktorá už nemala čas sa zaoberať týmto problémom. A nie je vina ministerstva zdravotníctva ani predkladateľov návrhu, že nová Akreditačná komisia zatiaľ neexistuje. Vzniká otázka, a s tou sa asi treba vyrovnať: Čo keď nebude Akreditačná komisia schválená vládou ešte rok? Zastaví sa život? Budeme sa musieť s takouto otázkou vyrovnať, lebo život prináša nové a nové problémy, ktoré bude treba riešiť. Ale opakujem znovu, bez akreditácie fakúlt si to naozaj neviem predstaviť, lebo tam je jasná podmienka - nesmieš -, tam je to právo veta - nedostaň, ak nemáš akreditáciu, nemôžeš vzdelávať ľudí, ktorí majú uznaný typ vzdelávania. Teda to je odpoveď, kde je projekt. Ten projekt je asi 8- alebo 9-zväzkový, váhovo možno obsahuje nejakých 12 kíl, neviem, nevážil som to, ale je to mimoriadne ťažký spis, nielen obsahovo, pretože sú tam prebraté komplexne všetky otázky, ktoré sa týkajú školy, a projekt je vlastne včlenený do toho akreditačného spisu, do tej žiadosti.

Myslím, že som asi odpovedal vo svojom vystúpení na všetky dôvody, ktoré viedli k tomu ministerstvo zdravotníctva. Opakujem znovu, to nebol náhodilý jav. Proces premeny SPAM na vysokú školu je starý asi od roku 1991.

Ja sa ešte vrátim k otázke financovania, pretože pán poslanec Ftáčnik tu nebol. Pán poslanec, nepýtali ste sa, odkiaľ zoberie financie Prešovská univerzita na zriadenie štúdia ošetrovateľstva. Nepýtali ste sa, ako si to urobí Nitra. A ak ste sa na to nepýtali, pýtali ste sa na financie, kde ich zoberie táto škola. Ale na otázku vzdelávania v ošetrovateľstve vám môžem dať odpoveď. Finančné prostriedky určené na vyššie odborné štúdiá na existujúcich stredných zdravotníckych školách, pretože sa tam nebudú u akreditovaných otvárať prvé ročníky, nebudú prevedené na vyššie územné celky, kam patria stredné zdravotnícke školy, ale ministerstvo školstva, ktorému patria tie ošetrovateľské činnosti, resp. ministerstvo zdravotníctva na zabezpečenie týchto ošetrovateľských činností. A pokiaľ sa týka postgraduálneho vzdelávania, to je financované z prostriedkov ministerstva zdravotníctva minulosti a bude financované v rezortnej škole tak ako doteraz.

Chcem teda povedať, že my sme naozaj zvážili všetky pre a proti, diskutovali sme veľmi intenzívne v období predloženia tohto návrhu zákona o vysokých školách, z ktorého vyplynul, samozrejme, aj tento návrh, diskutovali sme aj s dekanmi lekárskych fakúlt, nie je to izolované, až potom sme si urobili názor, ktorý som formuloval dnes v tomto stanovisku.

Ja vás chcem poprosiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili tento návrh zákona, pretože je pravda taká, že Národná rada povedala "a" schválením zákona o vysokých školách, teraz treba povedať "b", ktorá vysoká škola bude graduovať v postgraduálnom štúdiu. Ďakujem pekne za pozornosť.