Štvrtý deň rokovania
61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. júna 2002 o 9.08 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 61. schôdze Národnej rady.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Cagala, Finďo, Ištván, Keltošová, Krajči, Kresánek, Maňka, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Podľa dohody zo včera, panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 61. schôdze Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alexeja Ivanka a Dušana Fedoročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1475 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1475a.
Návrh zákona odôvodní pán poslanec Alexej Ivanko, ktorému dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov má za cieľ upraviť práva a povinnosti účastníkov cestnej premávky.
V súčasnosti platný právny predpis neobsahuje osobitnú úpravu práv a povinností účastníkov cestnej premávky pri jazde v tuneli. Doplnenie zákona sa navrhuje z dôvodu, že aj na Slovensku sa má uviesť do prevádzky tunel Branisko a navrhovaným doplnením sa zohľadňujú najnovšie požiadavky bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v tuneli, ktoré vyplynuli z mimoriadnych udalostí a nehôd v niektorých európskych tunelových stavbách.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanecký návrh zákona prešiel vo výboroch Národnej rady, v ústavnoprávnom výbore a gestorskom výbore bez problémov, nevyplynuli zo správy výborov žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto vás prosím o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som prosil spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Pavla Kanisa a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
P. Kanis, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní tohto návrhu zákona.
Uznesením Národnej rady č. 2192 z 23. mája bol návrh poslancov Alexeja Ivanka, Dušana Fedoročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady... (Ruch v sále.) Mohli by ste byť ticho, prosím vás? Ozýva sa to tu, lebo tu je málo poslancov. Keď ich je veľa, tak sa to stratí.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, málo nás je a aj tak je veľký krik. Tak pôjdete do histórie, dajte sa sfotografovať a skamerovať. Úctivo, nech sa páči, pán poslanec.
P. Kanis, poslanec: Dovoľte mi, vážení páni poslanci, aby som pokračoval. Tento návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory nerokovali o tomto návrhu.
Gestorský výbor do začatia rokovania o vládnom návrhu nedostal žiadne stanovisko od poslancov.
Oba výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach zhodne schválili predmetný návrh zákona, odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu, odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu, a zároveň sa hlásim do diskusie.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, ďakujem pekne, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Kanis. Ešte niekto? Nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený je pán spravodajca, pán poslanec Kanis. Nech sa páči.
P. Kanis, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, zákon o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bol nedávno prijímaný v Národnej rade, nepochybne upravoval veľmi zložitú problematiku, v ktorej boli viaceré problémové situácie. Napokon aj tá diskusia, ktorá prebiehala o tomto návrhu, ukázala, že treba predovšetkým veľmi citlivo zvážiť jednotlivé reálne situácie, ktoré vznikajú pri premávke na pozemných komunikáciách, a zároveň ich treba precízne vyjadriť v právnej úprave, vo formuláciách, ktoré zákon obsahuje.
Nielen v Bratislave, ale aj v ďalších mestách sme svedkami toho, že príslušnou pasážou na odpratanie vozidla malo byť splnené kritérium toho, že toto miesto je označené značkou zákaz zastavenia a státia, a zároveň vozidlo má byť prekážkou cestnej premávky, že sa toto dôsledne neuplatňuje. A to nie je len otázka obsahu zákona, ale je to aj otázka výkonu príslušných štruktúr, predovšetkým polície, ktorá by mala zabezpečiť realizáciu tohto zákona.
Keďže chodec je súčasťou takisto obsahu tohto zákona, aj keď sa to, myslím si, všeobecne vo verejnosti nevníma a dochádza k veľmi častému státiu na chodníkoch, ktoré obmedzujú pohyb chodcov, myslím si, že treba tento problém riešiť, a to nie v súvislosti s odpratávaním, ako sa to tu dialo, teda ako tá diskusia udávala tón, že ide v podstate o problém až ústavnoprávneho charakteru, v akej situácii možno odstrániť túto prekážku alebo vozidlo.
Tento návrh má inú koncepciu, vychádza totiž z toho, že v § 24 sú jednotlivé písmená, ktoré taxatívne stanovujú, kde vodič nesmie zastaviť a nesmie stáť. Čiže ten problém, ktorý bol s odpratávaním vozidiel, myslím si, je dostatočne riešený v tom znení, tak ako je teraz obsiahnutý v zákone. Ale posilnenie toho cez tento návrh, s ktorým vás zoznámim, myslíme si, rozširuje o jedno písmenko o) v podstate § 24, ktorý taxatívne stanovuje, kde nie je možné zastaviť a kde nie je možné stáť. Tento pozmeňujúci návrh je podporený 17 poslancami. Dám ho teda rozmnožiť, a nie ako pri jednom z návrhov, kde po vyslovení pána ministra financií som ho radšej nedal rozmnožiť, kde pán poslanec Maxon potom napadol, že vlastne ten návrh nebol podaný. No nebol podaný, pretože nemal šancu vlastne proti ministrovi ísť. Takže to len na vysvetlenie ešte k rokovaniu pri zákone o DPH chcem povedať, ako veci boli a ako sú. Čiže ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám v mene 17 poslancov, podpísali poslanci, myslím, zo všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú tu v parlamente. Takže je to jednotný návrh. Bol prekonzultovaný aj s pánom poslancom Kresákom, ktorý bol gestorom práve znenia, ktoré tu bolo nedávno prijímané.
Tento pozmeňujúci návrh znie takto: "V § 24 sa odsek 1 dopĺňa o nové písmeno o) v tomto znení: "o) ... na chodníku, kde by motocykel, motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo boli prekážkou plynulého pohybu chodcov, to neplatí, ak ide o zastavenie a státie, ktoré nepresiahne 3 minúty a ktoré neohrozí ani neobmedzí chodcov."."
To je pozmeňujúci návrh. K jeho obsahu chcel by som povedať toľko, že aj pán poslanec Kresák mal názor, že by tam stačilo, aby tam neboli vymenované jednotlivé druhy vozidiel, ale iba vozidlá ako obecný pojem. Na druhej strane zas obecný pojem "vozidlo" obsahuje aj bicykel a invalidný vozík, čo sme považovali, že nie je vozidlo takého charakteru, aby bolo vyjadrené v tomto pozmeňujúcom návrhu. Takisto sa dostalo do tohto pozmeňujúceho návrhu, myslím si, veľmi citlivé riešenie, že tá rozmanitosť komunikácií, rozmanitosť chodníkov, rozmanitosť frekvencie pohybu na týchto chodníkoch by si zaslúžila aj takú úpravu, ktorá istým spôsobom zohľadňuje, že sú niektoré situácie, kde je potrebné zastaviť alebo stáť. Limitujeme to tromi minútami, tak ako to je už v inom písmene. Tento čas nie je náhodný, tento čas je už uplatnený v zákone. Čiže z iného písmena vlastne to kritérium troch minút sa presúva aj to tohto písmena, pričom je tu opäť vyjadrené kritérium, aby ani tieto tri minúty neohrozili a neobmedzili chodcov. Myslím si, že táto formulácia je skutočne veľmi presná a veľmi postihujúca všetky možné situácie.
Chcel by som zdôrazniť však, že tento problém, ktorý je veľmi frekventovaný, sa nevyrieši len tým, aké je znenie zákona, ale aj tým, že príslušné štruktúry, mám na mysli predovšetkým mestskú políciu, ale aj políciu vôbec, jednoducho výkon tohto zákona budú dôsledne uplatňovať. Ďakujem, pán predseda, to je z mojej strany všetko.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kanisa má pán poslanec Fedoročko. Nech sa páči.
D. Fedoročko, poslanec: Návrh, ktorý predložil pán poslanec Kanis, ide nad rámec novely zákona, ktorú tuná riešime, a ako jeden z predkladateľov nesúhlasím, aby bol jeho návrh prijatý v tejto novele. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem.
Chce reagovať pán poslanec Kanis.
P. Kanis, poslanec: Myslím si, že je, samozrejme, právom predkladateľov vysloviť takýto názor, ale napokon Národná rada sama rozhodne o tom, či je potrebné takéto riešenie alebo nie, a nie je to ozaj prvýkrát, kde otvorenie zákona dávalo možnosť aj napraviť alebo upresniť problém, ktorý bol veľmi závažný alebo ktorý bol veľmi frekventovaný. Čiže ja akceptujem ten názor pána predkladateľa, ale zároveň sa uchádzam, že problém je taký závažný a tak je každodenný, tak je frekventovaný, že Národná rada zrejme na základe zdravého rozumu môže o tomto rozhodovať a zlepšiť ten zákon, tak ako je on teraz aplikovaný.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Ďakujem.
Spravodajca chce vystúpiť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, pre orientáciu, pretože niektoré veci boli včera dohodnuté a presunuté a dosť bodov bolo presunutých na základe rozhodnutia Národnej rady a procedurálnych návrhov, teraz by sme pokračovali v rokovaní o bode č. 45, bod 46 bol prenesený na stredu rozhodnutím Národnej rady, potom by nasledoval bod 47, o bodoch 48, 49 a 50 Národná rada rozhodla, návrh poslanca Halmeša, aby boli presunuté tieto tri body, bod 51 sme už prerokovali na základe tiež rozhodnutia Národnej rady, bod 52 sme pred chvíľou ukončili rozpravou a prerušili sme rokovanie o tomto bode, sme včera prerokovali bod 53, informáciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu , body 54, 55 navrhol pán poslanec Volf preniesť na neskôr a ďalej budeme pokračovať bodmi 56, 57 a tak, ako sú ďalej body zoradené. Tak toľko, aby ste sa orientovali v programe, pretože opakujem, veľa bola návrhov včera na zmenu programu a Národná rada to akceptovala.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1331 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1331a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Mária Sabolová. Prosím pani poslankyňu, aby uviedla tento zákon. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladám v druhom čítaní návrh skupiny poslancov na novelu zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Tak ako som už v prvom čítaní hovorila, je dôležité, aby občan, ktorý je v sociálnej núdzi, a to chcem zdôrazniť, v sociálnej núdzi, a potrebuje sociálnu službu, mal v zákone zaručené rovnaké garancie a rovnakú podporu. Súčasne platný zákon garantoval pre neštátne zariadenia len 50 % poskytnutých prostriedkov rozdielu výdavkov a príjmov. A preto skupina poslancov navrhuje garantovanú hranicu minimálne 75 % vzhľadom na to, že aj po prechode kompetencií na vyššie územné celky už to nebudú typicky štátne a neštátne zariadenia, ale budú to vlastne zariadenia, ktoré budú slúžiť pre verejnú potrebu, a platný návrh zákona nenapĺňa dostatočné ústavné práva občanov, ktorí majú skutočne rovnaký nárok na potreby a poskytovanú službu či v štátnych, či v neštátnych zariadeniach. Toto je vlastne už dnes vyriešené aj v službách, ktoré sú poskytované v zdravotnej starostlivosti či v školstve. Jedine tento zákon o sociálnej pomoci rieši tento nedostatok rozdielne.
Tu ešte by som rada upozorniť, že vláda ešte v svojom stanovisku pred prvým čítaním hovorí a odôvodňuje, že nesúhlasí, pretože treba porovnávať hmotnú núdzu so sociálnou. Chcela by som upozorniť pánov poslancov, že hmotná núdza a sociálna núdza sú dva podstatné rozdielne pojmy v zákone o sociálnej pomoci, a preto vás prosím o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe.
Zároveň potom ešte doplním jeden pozmeňujúci návrh v rámci rozpravy a prosím vás o podporu tohto zákona, aby sme ľuďom, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc, poskytli rovnaké podmienky bez ohľadu na to, do akého zariadenia sa dostanú a aké dnes vôbec sociálne služby budú poskytované týmto občanom. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite svoje miesto.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Marianovi Mesiarikovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, uznesením Národnej rady bol tento návrh zákona pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý zároveň bol poverený gestorstvom.
Chcem vám oznámiť, že gestorský výbor nedostal do 6. mája žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola tlač pridelená.
Návrh schváliť odporučili ústavnoprávny výbor uznesením č. 929, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 945, výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 255, výbor pre životné prostredie uznesením č. 271 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 480.
Z rokovania výborov vyplynuli doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v časti IV spoločnej správy v bodoch 1 až 4. Na základe toho, vážený pán predseda, budem potom odporúčať hlasovať o týchto bodoch tak, ako je uvedené v spoločnej správe.
To je všetko zo spoločnej správy, prosím, otvorte rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa hlási navrhovateľ do rozpravy a pani poslankyňa Rusnáková. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa, nech sa páči, a potom pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dva kratučké pozmeňujúce návrhy.
Jeden návrh sa týka účinnosti zákona, pretože zákon je predložený v Národnej rade od januára. Predpokladali sme, že bude prijatý do 1. júla, pretože 1. januára prechádza opatrovateľská služba na obce. Zariadenia opatrovateľskej služby majú prejsť od 1. júla a chceli sme, aby táto služba bola poskytovaná naraz. Keďže sa ten termín už vzhľadom na podpis prezidenta nedá prijať, navrhujeme, aby v čl. II sa menil dátum účinnosti zákona na 1. augusta 2002. Je nám veľmi ľúto, že vlastne tieto služby neprejdú naraz, ale táto možnosť je, čiže odovzdám môj pozmeňujúci návrh.
A predkladám ešte jeden doplňujúci návrh, a to k § 86 aby sa doplnil nový odsek. Ak vznikne zariadenie, ktoré poskytuje sociálnu pomoc v kalendárnom roku čiže v rozpočtovom roku a príslušný orgán, dnes je to vyšší územný celok alebo bude ním od 1. júla, nebude mať plánované prostriedky, bude mať len nejakú rezervu, čiže nebude môcť garantovať zo zákona 75 %, príp. viac príspevku, tak mu môže poskytnúť nejaký príspevok, ale ak s ním bude rátať, ak urobí opravu rozpočtu, môže mu potom garantovať tých 75 %. Čiže preto to navrhujem, aby sme dali podmienky pre vznik subjektov, ktoré môže vzniknúť kedykoľvek, ale na druhej strane si musia uvedomiť, že peniaze, ktoré sú plánované a sú garantované zákonom a sú teda nárokovateľné, neboli teda naplánované, bude musieť rátať, že v tom príslušnom rozpočtovom roku sa musí dohodnúť s tým príslušným orgánom, ktorý mu tie prostriedky poskytuje.
A preto pozmeňujúci návrh znie: "V čl. I § 86 za odsek 3 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Finančný príspevok podľa odseku 3 môže byť poskytnutý subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci, ak vznikol počas rozpočtového roku pred termínom, v ktorom príslušný orgán schválil svoj rozpočet na príslušný rozpočtový rok."." Čiže môže byť poskytnutý, ale nemusí byť v zmysle zákona v plnej výške, pretože s ním príslušný orgán nerátal.
A ja myslím, že všetky vyššie územné celky, ktoré budú plánovať a v koncepcii budú mať požiadavky na poskytovanie tejto sociálnej služby, si nájdu aj rezervu vo svojom rozpočte a ak bude ten subjekt potrebný, tak mu poskytnú aj plnú čiastku, a to nespomínam len tú garantovanú, ale aj tú 100-percentnú, na ktorú má ten príslušný subjekt nárok. A preto aj je tam bod na samostatné hlasovanie v spoločnej správe, aby subjekty či štátne, či neštátne, všetky, ktoré poskytujú pomoc v sociálnej núdzi, mali rovnakú garanciu, a to 100-percentný príspevok rozdielu výdavkov a príjmov organizácie. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Nech sa páči, máte slovo.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka § 31.
Nový text § 31 znie: "Krízové stredisko:
Odsek 1: V krízovom stredisku možno poskytovať starostlivosť najmä dieťaťu a) ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená, b) ktoré je týrané, pohlavne zneužívané alebo je využívané na komerčné účely c) ktoré má poruchy správania alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z uvedeného.
Odsek 2: V krízovom stredisku sa a) poskytuje 1. liečebno-výchovná starostlivosť deťom podľa § 26 ods. 2 písm. c), 2. sociálne a psychologické poradenstvo a sociálna práca rodinám, ktoré zlyhali vo svojej výchovnej funkcii, b) zabezpečuje psychologická, špeciálno-pedagogická, sociálna a lekárska diagnostika.
Odsek 3: V krízovom stredisku možno poskytovať na čas potrebný na úpravu výchovných a sociálnych pomerov dieťaťa aj a) nevyhnutnú starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie, b) osobné vybavenie, ak dieťa nemá osobné vybavenie z dôvodu, že mu ho nezabezpečila vlastná rodina, vreckové a vecné dary, c) ďalšiu starostlivosť, ktorou je 1. záujmová, 2. kultúrna a 3. rekreačná činnosť.
Odsek 4: Nevyhnutná starostlivosť podľa ods. 3 sa dieťaťu poskytuje na čas potrebný na úpravu jeho výchovných a sociálnych pomerov, najviac na tri kalendárne mesiace. V odôvodnených prípadoch je možné poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti predĺžiť najviac na šesť kalendárnych mesiacov.
Odsek 5: Ak je to v prospech výchovy dieťaťa, môže byť v krízovom stredisku umiestnený aj jeho zákonný zástupca alebo rodinný príslušník.
Odsek 6: Po ukončení nevyhnutnej starostlivosti v krízovom stredisku sa maloletému môže poskytovať starostlivosť v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, ktoré poskytujú deťom starostlivosť a výchovu vo vlastnom rodinnom prostredí mimo krízového strediska. Profesionálne náhradné rodiny poskytujú dieťaťu starostlivosť v rozsahu uvedenom v § 26 ods. 2. Krízové stredisko, ktoré zriaďuje profesionálne náhradné rodiny, sleduje vývoj dieťaťa v rodine a poskytuje rodine odborné poradenstvo a podporu pri jeho výchove.
Odsek 7: Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti a osobného vybavenia podľa odsekov 3 až 6 ustanovenia § 20 ods. 4 až 10 platia rovnako.
Odsek 8: V krízovom stredisku sa poskytujú služby formou a) ambulantne, b) dennou, c) prechodne na určitý čas.
Odsek 9: Krízové stredisko podľa ods. 8 písm. c) je zariadením nahrádzajúcim starostlivosť rodičov.
Odsek 10: Krízové stredisko nemožno zlučovať s detským domovom ani s domovom sociálnych služieb pre deti."
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 94 ods. 2: "V § 94 ods. 2 písm. h) sa na konci vety dopĺňajú slová "alebo krízového strediska"."
Dovoľte mi zdôvodniť tieto dva pozmeňujúce návrhy.
Pri príprave zákona č. 195/1998 Z. z. boli krízové strediská koncipované ako nový nástroj sociálnej prevencie najmä u maloletých detí a mladistvých. Trojročná činnosť týchto zariadení, najmä tých, ktoré zriadili neštátne organizácie, ukázala, že sociálna prax očakáva a vyžaduje od krízových stredísk aj iné zameranie. Tým iným zameraním je vysokoodborná krízová intervencia v krízových situáciách, keď zlyhá rodina alebo keď je ohrozený fyzický a duševný vývoj dieťaťa. Navyše sa ukázalo, že pokiaľ sa krízové strediská, predovšetkým ambulantného typu, sústredia prevažne na prevenčnú prácu, začína sa strácať rozdiel medzi krízovým strediskom a školskými zariadeniami, ktoré sú zriaďované na tento účel, a to sú centrá psychologickej a výchovnej prevencie. Existujúci systém sociálnoprávnej ochrany detí stále viacej teda vyžaduje posilniť v praxi terénnu prácu s rodinou, ktorá sa dostala do krízy a ktorá nezvláda výchovnú funkciu, v ktorej sa dieťa dostáva do situácie vážneho ohrozenia buď domácim násilím, alebo aj domácim duševným násilím. Osobitne dôležitá je intenzívna krízová prevencia pre zlepšenie podmienok v rodine ako nástroj, ktorý môže zabrániť tomu, aby sa dieťa dostávalo do dlhodobej ústavnej výchovy. Výsledky krízových stredísk k tejto oblasti zreteľne dokumentujú, že pôsobenie môže byť v tomto ohľade vysoko efektívne.
K § 31. V odseku 1 sa definuje nanovo okruh osôb, ktorým sa poskytuje starostlivosť v krízovom stredisku. Dôraz je v tomto odseku najmä na deti ako obete domáceho násilia a ich zanedbávania vo všetkých formách. V krízovom stredisku sa môžu poskytovať služby aj zákonnému zástupcovi dieťaťa, ak je to v záujme dieťaťa. V odseku 2 sa definujú hlavné činnosti krízovej intervencie, ktoré pozostávajú z diagnostiky a z terapie, pričom objektom týchto aktivít je rovnako dieťa, ako aj jeho rodina. V odseku 3 sa hovorí o tom, že v prípade ak krízová intervencia vyžaduje umiestniť dieťa na prechodný čas mimo rodinného prostredia, poskytuje sa mu v krízovom stredisku ďalšia nevyhnutná starostlivosť. V odseku 4 sa definuje, že dĺžka pobytu v krízovom stredisku sa stanovuje spravidla na tri mesiace, najviac na šesť mesiacov, ak je predpoklad, že je potrebné upraviť výchovné a sociálne podmienky dieťaťa. Odsek 6 upravuje náležitosti výchovy dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine, ktorá zriaďuje krízové stredisko. To nevylučuje umiestnenie dieťaťa v inej náhradnej forme rodinnej starostlivosti. Podľa odseku 8 môžu krízové strediská vykonávať svoju činnosť ambulantnou formou, dennou formou alebo majú lôžka na prechodný pobyt klientov. Aby sa zachovala základná funkcia krízového strediska, zákon alebo teda úprava hovorí o tom, že nie je možné spájať krízové stredisko so zariadeniami určenými na ústavnú výchovu detí. V § 94 sa hovorí o tom, že ak sa dieťa nemôže vrátiť do biologickej rodiny alebo nie je možné ho umiestniť do náhradnej rodinnej starostlivosti, bude pravdepodobne umiestnené do ústavnej výchovy. V takom prípade sa navrhuje, aby odporúčanie krízového strediska malo rovnakú váhu ako odporúčanie diagnostického centra. Dieťa sa tým ušetrí od ďalšieho pobytu v ďalšom zariadení. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja len veľmi krátko chcem podporiť návrhy, ktoré boli predložené. Aj keď idú nad rámec zákona, je veľmi dobre, že sa rozšírila kompetencia týchto krízových centier. A verím, že teda zákon nájde podporu v poslaneckej snemovni, pretože je veľmi potrebný pre spoločnosť v situácii, v ktorej sa dnes mnohí ľudia nachádzajú. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1538 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1538a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Alojz Rakús. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
A. Rakús, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona je vlastne doplnkom, určitým nevyhnutným komplementom k prijatému zákonu č. 131/2002 Z. z. zákona Národnej rady o vysokých školách. A z tohto teda vyplýva možnosť a aj potreba zriadenia Slovenskej zdravotníckej akadémie ako zdravotníckej vysokej školy.
Podľa návrhu táto Slovenská zdravotnícka akadémia by mala mať tri fakulty, a) fakultu ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, ktorá bude poskytovať bakalárske štúdium a magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo a v niektorých ďalších regulovaných a čiastočne regulovaných odboroch zdravotníckych povolaní, ako sú rádiologický asistent, fyzioterapeut, zdravotnícky záchranár a pod., teda okrem lekárov a farmaceutov, b) fakultu zdravotníckych špecializačných štúdií, ktorá bude zabezpečovať špecializačné štúdium v medicíne v zmysle § 46 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a ďalšie postgraduálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré je potrebné pre výkon špecializovaných zdravotníckych povolaní, a napokon fakultu verejného zdravotníctva, ktorá bude poskytovať bakalárske štúdium a magisterské štúdium pre vykonávanie funkcií vo verejnom zdravotníctve.
Stručne by som teraz chcel odpovedať na štyri otázky.
Po prvé, prečo rezortná, teda štátna vysoká školy v rezorte zdravotníctva. Rezort zdravotníctva je rezortom, ktorý ako jediný môže zodpovedne a kompetentne formulovať požiadavky na potrebu počtu, kvality a štruktúry zdravotníckych pracovníkov na základe ich vzdelania a špecializácie. A pre týchto pracovníkov je v kontexte zdravotnej politiky štátu rezort zdravotníctva prakticky výlučným garantom spoločenskej objednávky. Ak teda toto vzdelávanie bude vykonávať, naplní sa tým vlastne to, čo je vyjadrené v princípe subsidiarity, aby to, čo sa vykonáva v určitej oblasti, aby garantovala tá oblasť alebo tie inštitúcie, ktoré sú tejto oblasti najbližšie.
Po druhé, prečo tie jednotlivé fakulty. Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií by mala byť zriadená z toho dôvodu, že podľa smerníc Európskej únie sa zmení systém vzdelávania zdravotných sestier v tom zmysle, že by nemalo ísť už ďalej o sestry so stredoškolským vzdelaním, ale minimálne s bakalárskym vzdelaním. A tá požiadavka, ktorá vlastne z týchto smerníc vyplýva, predstavuje potrebu vychovať ročne, ročne, zdôrazňujem, okolo 1 600 zdravotných sestier v bakalárskom štúdiu a asi 150 pôrodných asistentiek, čo teda nie je schopná zabezpečiť jestvujúca sústava verejných vysokých škôl. A aj keď niektoré školy sa teraz začali o to uchádzať, tak v takomto počte to asi nemajú šancu zvládnuť. O dôvodoch môžeme potom ešte diskutovať neskôr, ak by bolo treba.
Fakulta verejného zdravotníctva bude poskytovať bakalárske a magisterské štúdium v oblasti verejného zdravotníctva, kde sa teda vychovávajú zdravotnícki pracovníci približne s tým zameraním, ako kedysi vychovávala Lekárska fakulta hygienická v Prahe, ktorá od roku 1990 túto funkciu nevykonáva. A prakticky dosah tejto skutočnosti je v tom, že od roku 1989, keď bolo približne 500 takto vzdelaných pracovníkov v štátnych zdravotných ústavoch, ktoré sú istou analógiou tých bývalých hygienických staníc a zariadení, tak poklesol prakticky na polovicu a z tejto polovice zhruba 40 % týchto pracovníkov je v dôchodkovom veku. V dôsledku toho sa na miesta v týchto štátnych zdravotných ústavoch prijímajú pracovníci, ktorí nemajú primárne zdravotnícke vzdelanie, teda, povedzme, kádre inžinierske alebo so skončeným prírodovedeckým vzdelaním, čím sa práca týchto inštitúcií technokratizuje a stráca ten zasvätený zdravotnícky charakter.
A napokon Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií, ktorá má zabezpečiť tú špecializáciu, má nahradiť vlastne to, čo doteraz už 50 rokov vlastne systematicky vykonáva Slovenská postgraduálna akadémia medicíny, podľa súčasného názvu. Treba povedať, že táto inštitúcia aj keď nemá štatút vysokej školy, má charakter vysokej školy, má štruktúru vysokej školy, má štruktúru pracovníkov, ktorí spĺňajú kritériá na to, aby mohla táto inštitúcia fungovať ako vysoká škola, o počtoch teraz nebudem hovoriť, máte to aj v predkladacej správe, aj v dokumentoch, ktoré ste dostali do lavíc. Chcel by som povedať, že by bolo ťažko spochybniteľné, že úroveň pedagogickej činnosti, ktorá sa v tejto inštitúcii doteraz vykonávala, nemá charakter alebo nemá nároky, ktoré sa kladú na vysokoškolské vzdelávanie. Naopak, by som chcel povedať, že aj podľa mojich vlastných skúseností, pretože 11 rokov som robil na lekárskej fakulte, je pedagogický proces v tejto inštitúcii rádovo vyšší, a to z toho jednoduchého dôvodu, že prednášanie a vedenie toho štúdia sa vykonáva už pre hotových lekárov, ktorí sa pripravujú na špecializáciu, ktorí sú tesne pred ňou, príp. takých, ktorí už tú špecializáciu aj vykonávali a pripravujú sa na vyššiu úroveň špecializácie.
Toľko k tomu základnému odôvodneniu.
Chcel by som ešte povedať, že, bohužiaľ, pri predložení tohto zákona sa stretávame s veľkou, povedal by som, neprajnosťou zo strany najmä lekárskych fakúlt a aj vysokoškolskej obce. Je to dané podľa mňa určitou teritorialitou, asi akýmsi bojom o priestor, a to napriek tomu, že zriadenie tejto vysokej školy nijakým spôsobom neobmedzuje kompetencie jestvujúcich vysokých škôl, lekárskych a farmaceutických fakúlt, ktoré v súčasnosti a aj v budúcnosti svoju činnosť budú vykonávať v zhode s jestvujúcim zákonom a bez toho, že by sa kompetenčne mohli alebo mali dostávať do sporov s novozriadenou vysokou školou. Myslím si, že argumentácia, ktorá sa používa v tejto súvislosti, je prevažne emočná, nie je celkom racionálna, čo by som chcel dokumentovať len jedným citátom zo stanoviska k zriadeniu lekárskych fakúlt, kde v jednom stanovisku sa priamo označuje zriadenie tejto zdravotníckej vysokej školy za nesystémový krok, ktorý je prvým krokom k rýchlej a úplnej deštrukcii slovenského vysokoškolského systému a k jeho vylúčeniu z európskeho vysokoškolského priestoru. Myslím si, že človek ani nemusí byť nejakým znalcom problematiky, aby prehnanosť takéhoto tvrdenia si uvedomil.
Napokon by som teda ešte rád poznamenal, že, naopak, sa mi zdá, že zriadenie takejto vysokej školy je konečne systémovým krokom, ktorý už v zmysle spomínaného princípu subsidiarity posúva riadenie a vzdelávanie do rezortu, ktorý je výlučným spoločenským objednávateľom pre špecialistov v oblasti zdravotníctva. Dúfam, že toto naše úsilie pochopíte a predložený návrh zákona podporíte, o čo vás úctivo prosím. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Záborskej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor predkladá nasledovnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2118 zo 16. mája 2002 po prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie v prvom čítaní rozhodla, že materiál bude prerokovaný v druhom čítaní a prideľuje sa na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do 18. júna žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport rokoval o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie a odporučil Národnej rade odložiť rokovanie o predloženom návrhu. Výbor zastáva názor, že bez Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky a stanoviska vlády Slovenskej republiky nie je vhodné o návrhu rokovať. Výbor upozorňuje na nevyhnutnosť dodržania príslušných ustanovení zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorých sa akreditačná komisia a reprezentácia vysokých škôl vyjadruje k zriadeniu vysokej školy, čo sa v danom prípade nestalo.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh zákona. Nesúhlasil s ním a odporučil Národnej rade predložený návrh zákona neschváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerušil rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie do doručenia stanoviska vlády Slovenskej republiky a vyjadrenia komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval tento návrh zákona. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
K týmto návrhom, ktoré sú v spoločnej správe mi dovoľte jednu krátku poznámku. Pri písaní tohto textu došlo k omylu, kde v bode 8 v § 3 na konci toho prvého odseku je správne "toto vzdelávanie", a nie "toto vzdelanie".
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 18. júna 2002. Podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku a ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v časti III spoločnej správy.
Gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc a schváliť body 1 až 11.
Gestorský výbor ma poveril, aby som spoločnú správu gestorského výboru predniesla na pléne Národnej rady.
Pán podpredseda, skončila som, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Osuského. Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.
P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, svoj názor na postup, akým sa návrh na zriadenie zdravotníckej akadémie dostal do vysokoškolského zákona, som povedal vo vystúpení pri prvom čítaní. Dnes sa kolega Rakús odvoláva na to, že zriadenie Slovenskej zdravotníckej akadémie je naplnením, vlastne realizáciou toho, čo hovorí vysokoškolský zákon. Všetci vieme, ako sa okolo tejto normy zvádzali dlhé mesiace trvajúce zápasy, sám som stál veľmi deklarovane na istých pozíciách. Ale všetci, ktorí sme do tohto zákona vstupovali a vkladali doň svoje názory a postoje, robili sme tak, môžem povedať, s otvoreným priezorom a čestne v situácii, keď sa v priebehu týchto mesiacov mohli i členovia Národnej rady i všetky štruktúry, ktoré zo zákona majú posudzovať vysokoškolský zákon, k tomu možnosť vyjadriť. Musím povedať, že spôsob, akým ju moji ctení kolegovia vložili v druhom čítaní, bez toho, aby táto zásadná, precedentná a všetky doterajšie spôsoby nevojenského vysokého školstva nabúravajúca norma sa dostala do vysokoškolského zákona, bol podľa môjho názoru od samého počiatku pochybný a, ak môžem povedať jednoduché slovo, zbabelý. Bol to spôsob, ktorý sa vyhol diskusii v štruktúrach, ktoré sú na diskusiu o zriadení vysokoškolskej inštitúcie primerané a potrebné. Bolo to teda urobené obchvatom a, celkom smelo môžem povedať, aj podrazom. Prosím, parlament túto pozmeňujúcu záležitosť do zákona vložil a dnes stojíme pred návrhom jeho naplnenia.
Rád by som parlament na úvod upozornil tým, čo krátko predo mnou hovorila pani spravodajkyňa, že zo všetkých parlamentných výborov len jeden jediný, výbor pre zdravotníctvo sa postavil k tomuto návrhu kladne. Každý ďalší výbor zaujal negatívne stanovisko, resp. neprijal uznesenie a ústavnoprávny výbor podľa mňa veľmi správne zastal názor, že bez názoru Akreditačnej komisie vlády a stanoviska vlády nie je vhodné o návrhu rokovať. Keď sa dostávame k problematike, prečo nemá zákon vyjadrenie Akreditačnej komisie, nepochybne kolegovia uvedú, že ho nemá preto, lebo nebolo možné ho získať, nakoľko Akreditačná komisia, ako iste povedia, neexistovala. Nebude to pravda, nie je to tak. Zákon hovorí, že k zriadeniu novej vysokej školy sa má vyjadriť Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky. Podľa dostupných informácií dokumenty Akreditačnej komisii poslali až po rokovaní zdravotníckeho výboru, ktoré sa konalo 10. 6. 2002, keď boli po prvýkrát upozornení, že stanovisko Akreditačnej komisie je zo zákona nevyhnutné a v ich návrhu chýba. Pred predložením návrhu zákona do Národnej rady stanovisko Akreditačnej komisie získať mohli, lebo zákon bol v prvom čítaní 16. mája, teda do Národnej rady bol doručený dávno predtým, čo doteraz existujúcej Akreditačnej komisie zo zákona vypršalo funkčné obdobie, čo bolo 31. 5. 2002. Postup predkladateľov teda nielenže nie je v súlade so zákonom, ale možno sa domnievať, že stanovisko Akreditačnej komisie ani získať nechceli.
Dovolil by som si tiež povedať, že materiály, ktoré ste dostali do lavíc a ktoré si zrejme každý z vás mal možnosť prečítať, tvrdia viaceré veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. Mrzí ma, že sa vedecká rada SPAM a všetci pracovníci SPAM - neviem, či tomu tak, bolo, ale povedzme, že áno - podpíšu pod text, kde je napísané, že to, čo je tu, žiada Európska únia, žiada Európska únia. My na tomto zasadaní parlamentu zasadáme k viacerým zákonom a riešime a prijímame viaceré zákony, ktoré skutočne žiada Európska únia. Treba povedať, že vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov nie je, ako sa ľahko dočítate v materiáloch k zákonu, nijakou Európskou úniou reglementované. Použiť slovo "žiada" v materiáloch, ktoré podpíše vedecká rada SPAM a všetci pracovníci SPAM, je prostá lož. Je to lož, pretože napísať, ak niečo nie je vôbec upravené normami Európskej únie, že to Európska únia žiada, je zavádzanie cteného parlamentu. A mrzí ma, že sa moji kolegovia, ctení zdravotnícki pracovníci vedeckej rady SPAM a ostatní pracovníci SPAM znižujú k používaniu lži ako pracovnej metódy.
Iste sa dozvieme, že proti vzniku Slovenskej zdravotníckej akadémie, ako to už naznačil kolega Rakús, sú len lekárske fakulty. Opak je pravdou, proti vzniku Slovenskej zdravotníckej akadémie je zásadne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, napr. v oficiálnom stanovisku k návrhu zákona uvádzajúc, že táto cesta nevedie do Európy, ale akcentuje čiastkové záujmy jednotlivých osôb a inštitúcií a bude európsky kuriózne, ak sa zriadi takáto akadémia, teda nie len lekárske fakulty.
Zákonné reprezentácie vysokých škôl sú ďalšími zo zákona existujúcimi inštitúciami, ktoré nesúhlasia s predloženým návrhom. Je to Rada vysokých škôl, je to Slovenská rektorská konferencia a Klub dekanov Slovenskej republiky. Týmto vadí najmä rezortizmus znamenajúci osobitný systém kombinujúci obmedzenia akademického režimu a neštandardné ekonomické podmienky. Ustanovenia § 45 a § 46 o vysokých školách týkajúcich sa rezortnej vysokej školy pôsobiacej mimo polície a vojska, na základe ktorých stojí konštrukcia zákona o Slovenskej zdravotníckej akadémii, vznikli na základe už zmieneného pozmeňujúceho návrhu. A tento návrh, ako som už zdôraznil, neprešiel diskusiou v akademickej obci. Vznik Slovenskej zdravotníckej akadémie podporuje jediná z 94 fakúlt a samostatných vysokých škôl v Slovenskej republike, jedna z 94 je len pomerne príznačné konštatovanie, že jej dekan bol ešte nie tak dávno riaditeľom SPAM. To je tá jedna z 94. Takže nie je to záležitosť 3 lekárskych fakúlt.
Lekárske fakulty sa vraj boja Slovenskej zdravotníckej akadémie, lebo sa boja konkurencie. Je paradoxné takéto tvrdenie, pretože lekárske fakulty, keby sme to poňali z hľadiska brutálneho trhu, sú v konkurencii jedna s druhou. A pri platnosti medzištátnej dohody medzi Českou republikou a Slovenskou republikou umožní i štúdiá slovenských študentov na českých lekárskych fakultách za podmienok účasti domácich študentov. Sú teda v konkurencii i hádam s 8 českými lekárskymi fakultami a mnohí slovenskí študenti študujú tam. Tvrdenie, že sa tie lekárske fakulty boja konkurencie, je smiešne. A je to smiešne hlavne, ak to hovorí niekto, kto si do zákona nechá natvrdo pribiť svoj monopol, svoj monopol. Viete, v prvom čítaní kolega Švec, jeden z predkladateľov zákona, a kolega Drobný, druhý z nich, povedali, že v druhom čítaní sa to iste upraví tak, aby bola možnosť konkurencie. Prosím, ja tu mám zákon pred sebou. Ja som si pozrel pozmeňujúce návrhy, neurobilo sa vonkoncom nič, aby sa z totálneho monopolu stalo niečo iné ako totálny monopol pribitý v zvláštnom zákone. Takže nieže sa lekárske fakulty boja konkurencie, naopak, monopolizáciou práva výuky, toho, čo sa predkladá v zákone, si absolútne akúkoľvek možnú konkurenciu ruší tento zákon a Slovenská zdravotnícka akadémia, stačí si to prečítať, je to každému jasné.
Dozvedeli sme sa tiež, že ak sa nezriadi Slovenská zdravotnícka akadémia ako vysoká škola, zastaví sa špecializačné vzdelávanie v Slovenskej republike. Tento názor vychádza z argumentu, že ak zákon o vysokých školách v platnom znení zavádza zdravotnícke vysoké školy, nemôže špecialistov ďalej pripravovať SPAM. A tu sme. Vložili sme to do zákona a teraz tvrdíme, že keďže to tam je, tak už to nemôže ísť tak ako doteraz.. Je to, samozrejme, veľmi pozoruhodné tvrdenie, pretože v tom prípade by akékoľvek vzdelávanie a tobôž jeho atestovanie od 1. 4. bolo podľa tohto ducha, tohto odkazu protizákonné, neplatné a nič nehodné. Nešťastníci, ktorí by získali v duchu tohto argumentu po 1. 4. 2002 svoj atestačný certifikát, by ho nemali platný zo zákona, pretože retroaktívne by bolo ťažko prijateľné uznanie po vzniku prípadnej Slovenskej zdravotníckej akadémie. Samozrejme, to tak nie je, SPAM svoju činnosť tak ako vykonával, vykonáva. A tento argument stojí na vode, lebo z dôvodov uvedených, ak by tento parlament neprijal návrh tohto zákona, tak, samozrejme, je smiešne tvrdenie, že ten, kto atestoval v máji, nemá platný certifikát. Je to smiešne a je to lož.
Tvrdí sa, že nebude kde vzdelávať špecialistov, ošetrovateľky a verejných zdravotníkov, lebo iné fakulty v tomto nič neurobili. Pravda je taká, že tri lekárske fakulty majú riadne akreditované štúdium ošetrovateľstva a dve slovenské fakulty majú riadne akreditované štúdium verejného zdravotníctva. Ak sa mi dnes dozvieme, že ministerstvo zdravotníctva je jediný garant a jediný ten, kto zo zákona vie, koľko čoho treba, musím povedať, že stav a distribúcia kádrov, ak to tak smiem povedať, ktorú má toto ministerstvo desiatky rokov vo svojich rukách, nesvedčí o tom, že by sa tých monitorovacích výsledkov vo svojej praxi zhosťovalo absolútne 100-percentne, čo je teda jemne povedané. A ak sa teraz dozvedáme, čo odrazu v tejto spoločnosti chýba, tak ja sa pýtam toho garanta, čo robil a ako so záujmom na to, čo sa teraz deje, sa prizeral, keď tvrdí, že je to ukážka toho, že bez neho to nepôjde, no doteraz to išlo s ním a neviem, ako to pôjde ďalej.
Tvrdí sa, že v rámci nedostatku vzdelávania treba túto inštitúciu založiť preto, aby sa naplnili počty 1 000 sestier a tak a tak a tak. Samozrejme, existujú vždy dve možnosti: založiť novú inštitúciu alebo posilniť v tomto smere existujúce. Nedávna minulosť, ctení kolegovia, keď na Slovensku vznikali univerzity ako huby po daždi miesto toho, aby sa umožnil i ekonomickou podporou rozmach existujúcich uznávaných tradičných univerzít, viedla k tomu, že tu máme dnes absolventov, ktorí nemajú diplomy, viedla k tomu, že máme univerzity z neakreditovanými študijnými odbormi. To všetko bola zúfalá snaha zakladať univerzity pod vŕbami. Ja nechcem povedať, že toto je ten istý prípad, len znova sa pýtam, či nie je primeranejšie rozšíriť i ekonomickým stimulom, samozrejme, podporu vzdelávania existujúceho na existujúcich fakultách, ako zriaďovať novú.
Samozrejme, je tu ešte jedna taká drobná, ale podľa mňa veľmi závažná záležitosť. V našej ústave sa hovorí o bezplatnosti vzdelávania v rámci možností. Vysokoškolský zákon - a to je všeobecne známe, že na to boli rôzne názory - je dnes schválený týmto parlamentom pred niekoľkým týždňami vo forme, že denné vzdelávanie je bezplatné a externé vzdelávanie, ako by vzdal. Je pozoruhodné, že z § 46 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách vyplýva, že jedine zdravotnícke vysoké školy môžu v Slovenskej republike aktuálne plne v súlade so zákonom vyberať školné. Vyberanie školného ako zdroj financovania Slovenskej zdravotníckej akadémie potvrdil na zasadaní výboru Národnej rady 12. júna aj kolega Šagát. Takže za vysokoškolské štúdium nebudú zrejme ako prví v Slovenskej republike platiť potenciálne v budúcnosti post promócii dobre zarábajúci študenti práva, informatiky, manažmentu a pod., ale horšie zarábajúce sestričky a iní zdravotnícki pracovníci. To je skutočne pozoruhodná rovnosť pred ústavou. A pozoruhodné bude, ak parlament, ktorý prijal tamto rozhodnutie vo vysokoškolskom zákone, prijme súbežne toto. Čo si myslíte, ako sa k tejto veci postavia tí, ktorí dnes nemôžu študovať na vysokých školách alebo ktorých štúdium je limitované vzhľadom na to, že nie je povolené externé štúdium za peniaze? Aká je toto rovnosť pred zákonom? Neviem, ako potešiť tých 1 000 sestier, ktoré majú nastúpiť, že na rozdiel od všetkých iných vysokoškolákov, budú len ony v Slovenskej republike platiť školné. To je skutočne pozoruhodná otázka. Ako budú reagovať ostatné štandardné vysoké školy, ktoré nesmú vyberať poplatky ani len za externé štúdium, ak Slovenská zdravotnícka akadémia bude mať túto jedinú výsadu? Môže skončiť takáto rovnosť niekde, inde ako na Ústavnom súde?
V materiáloch, ktoré vám boli doručené do lavíc, ctení kolegovia, ste mali možnosť dozvedieť sa, že Európska únia vraj považuje, ako to zaznelo, na princípe subsiadirity len tento princíp za ten pravý orechový, tak by som povedal, v ďalšom zdravotníckom vzdelávaní, lebo len štát je jediným garantom zdravia, pod. ako je štát jediným garantom bezpečnosti a obrany. Nuž ja vás ubezpečujem, že pre mňa je štát aj jediným garantom kvality vzdelávania nielen lekárov a pracovníkov verejného zdravotníctva, ale nepochybne i garantom jadrových fyzikov, ktorí obsluhujú elektrárne, napr. v Jaslovských Bohuniciach. Zaručene o ich možnosti alebo nemožnosti tam pracovať nerozhoduje obecné zastupiteľstvo obce, napr. Jaslovské Bohunice. To je smiešne a relatívne arogantné voči ostatným vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, ktorí ručia za rovnako zodpovedné procesy v tejto krajine, či sú to sudcovia, či sú to, ešte raz hovorím, jadroví fyzici. Spomenúť tu len zdravotníctvo, polícia a vojsko, to je smiešne. Ja sa spolieham i na jadrového fyzika, ktorý získal svoj diplom na Slovenskej technickej univerzite, že je štátom garantovaný, a tvrdenie iné je nehorázne.
Je tu jedna pomerne pozoruhodná záležitosť. Keď som predložil zákon o Osvienčimskej lži, tak mi ministerstvo financií oznámilo, pán inžinier Nosál, že na rozdiel od môjho tvrdenia, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, napísal, že v prípade, že nejaký skín alebo iný neofašista bude na základe tohto zákona uväznený, vzniknú štátu náklady za jeho uväznenie. Pripusťme, že v takomto pohľade mal snáď pravdu. Tu sa ale dozvieme, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet. A ministerstvo financií nato tvrdí, že finančný dopad zákona bude možné posúdiť až neskôr, po zhodnotení prevádzky Slovenskej zdravotníckej akadémie. Ja sa ale pýtam, ako si niekto predstavuje vyučovať 1 000 študentov ročne bez dopadov na akýkoľvek rozpočet. Samozrejme, ak to hradí ministerstvo zdravotníctva, sú to zase peniaze, ktoré nevznikajú v tlačiarni v Kanade, sú to peniaze verejné, a preto toto tvrdenie o nedopade alebo o tom, že to nepôjde, neviem ako, jednoducho nie je pravda, pretože je otázne, a to už teraz je na pováženie, či sa bude vyberať od poslucháčov plná výška nákladov na štúdium, a to skutočne nemá obdobu ani len v úvahách tých, ktorí chceli plošne spoplatniť alebo spríspevkovať štúdium na vysokých školách, alebo to bude platiť ministerstvo zdravotníctva. Ale potom sa pýtam: Akože to nemá dosah? To ministerstvo zdravotníctva čo má, tlačiareň bankoviek?
Musím povedať, že tvrdenie, že zdravotnícke vzdelávanie musí garantovať štát, je už z dôvodov, o ktorých som sa zmienil, jednoznačne neodôvodnené, pretože, samozrejme: Čo je to garantovanie štátom? Je pochopiteľné, že certifikácia vzdelávania je primeraná tak ako akéhokoľvek iného, aby mala svoj dozor, supervíziu. Ale tvrdenie, ako to zaznelo, že je to možné len v takýchto koľajach, je, samozrejme, smiešne. A tu sa dostávame k jednému bodu, k tomu, kto chce monopol a kto chce koho nepustiť kam. Ja keď som v zákone o zdraví navrhoval, aby proces postgraduálneho vzdelávania a jeho atestovania mohli vykonávať rovnako kliniky a katedry vtedajšej Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny a lekárske fakulty, tak som sa dozvedel, ako by to bolo s tou certifikáciou.
A tu sa dostávame k jednému závažnému tvrdeniu vo vystúpení cteného kolegu Rakúsa, ktoré ma veľmi prekvapilo a, musím povedať, aj trošku zarmútilo. On stihol povedať, že desať rokov pracoval na lekárskej fakulte a že môže porovnať vzdelávanie na lekárskej fakulte a na SPAM. A ako argument o vyššej úrovni vzdelávania SPAM uviedol, že tam sa vyučujú študenti a tu sa vyučujú už hotoví lekári, príp. už špecializovaní lekári, ktorí získajú ďalšiu špecializáciu. A ja sa pýtam: Aký zmysel má toto tvrdenie? Chceme tým snáď povedať, že prof. Ivan Ďuriš, DrSc., nie je schopný vzdelať a následne atestovať, teda overiť vzdelanie uchádzača o internú atestáciu, prvú, druhú, tretiu alebo štvrtú, keby na to došlo, rovnako dobre ako môj ctený kolega doc. Pavlovič, CSc.? Má niekto drzosť toto tvrdiť, pretože prof. Ďuriš je o. i. teda aj profesorom lekárskej fakulty, ktorý vzdeláva študentov? Toto je argument, že vzdelávanie na SPAM je na vyššej úrovni ako na lekárskej fakulte?
Ja nechápem, ako môže niekto toto použiť ako argument, pretože, pochopiteľne, i kolegovia, ktorí mali možnosť pripravovať sa na atestáciu u prof. Ďuriša, DrSc., sú rovnako dobre alebo zle pripravení, podľa toho, ako to brali vážne, ako akíkoľvek, ktorí študovali na katedrách a klinikách SPAM. V živote by ma nenapadlo použiť ako argument takéto tvrdenie len preto, že tí jedni vzdelávajú iba medikov a tí druhí už doktorov. To ale nič nehovorí o možnosti poskytnúť kvalitné vzdelanie aj doktorom. Samozrejme, reálna prax je taká, že tí, ktorí majú možnosť získavať svoju predatestačnú prípravu na klinických pracoviskách lekárskych fakúlt, vôbec nemusia ani prekročiť prah Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny a môžu ísť na atestáciu. To znamená, je absolútne neúnosné tvrdenie, že len tam dostanú posledný výbrus. Skutočne neviem si predstaviť, aký posledný výbrus potrebuje ten, ktorého považuje za súceho internistu prof. Ďuriš, DrSc.
Musím povedať, že znova nie je mojou predstavou, že by Slovenská postgraduálna akadémia medicíny nemala pripravovať lekárov v špecializačnom vzdelávacom procese. Znova ale podčiarkujem, a tu sa dostávame na skutočnú pôdu Európskej únie, že je nepredstaviteľné, a znova vám to hovorím, že by sa stretlo 24 profesorov dermatologických, univerzitných kliník v Nemecku a niekto by prišiel a povedal, čísla 4, 9, 17, 22 a 27 budú smieť vzdelávať a skúšať, ostatní nech idú domov. Na toho človeka by použili zvieraciu kazajku a odviedli by ho a možno za pol roka by ho po intenzívnej liečbe pustili. Neexistuje takáto alternatíva v civilizovanom európskom svete, kam smerujeme, aby rozhodnutím akéhosi štátneho orgánu bol profesor dermatológie z Berlína odsúhlasený, ale prof. Braun-Falco z Mníchova neodsúhlasený, lebo on nespadá medzi počet vybraných. Kto, preboha, by si trúfol toto povedať medzi oči prof. Braun-Falcovi?
Musím teda povedať, že takto je to v skutočnosti s tým monopolom a s tým, kto si ten monopol pritĺka, ako s opačným tvrdením, že sa lekárske fakulty boja o nejaký monopol, ktorý vôbec nemajú, samozrejme, pretože, ešte raz hovorím, konkurujú jedna druhej a každý každému.
Dostalo sa nám v papieroch, ktoré boli predložené ctenej snemovni, tvrdenia, že Semmelweisova univerzita nie je inštitúciou patriacou pod vzdelávací rezort. Musím povedať, a nemám to vycumľané z palca, môjmu ctenému kolegovi prodekanovi našej fakulty prof. Lászlóovi Kovácsovi, DrSc., je toho času v Budapešti, my sme kvôli overeniu našich vedomostí zavolali dnes ráno, že je absolútna lož, že Semmelweisova lekárska fakulta patrí pod niečo iné ako vzdelávací rezort. Táto lož je, prosím, v materiáloch SPAM podčiarknutá. Je dobré, keď si svoje lži podčiarkujeme, ale nemáme ich predávať ako pravdy. Zároveň sa tam dočítame okrem šarmantného certifikátu pána prof. Krčméryho o tom, že aj v Anglicku, aj v Amerike sú také školy. Nespochybňujem, že tam možno ich je šesť či osem. Musíme si uvedomiť, že Spojené štáty majú štvrť miliardy obyvateľov a že sotva sa všetci ich chirurgovia, gynekológovia, internisti a psychiatri prepchali cez štyri školy, že teda existuje v Anglicku možnosť zabrániť univerzitnej klinike nevzdelávať absolventov, že existuje takáto možnosť v Nemecku, v Rakúsku alebo kdekoľvek inde. Nie, nie je to tak. My sa tam dozvedáme, že Európska únia to od nás žiada. A ja sa pýtam, prečo to od nás žiada, keď to, dočerta, nemá nikde doma zavedené. Asi to od nás nežiada. A skutočne to od nás nežiada. Takže to je pravda o materiáloch, ktoré sa tam predávajú ako podčiarknuté pravdy. Nie je to jednoducho tak. Budem rád, ak mi kolegovia vyvrátia skutočnosť, že Semmelweisova univerzita je pod gesciou maďarského ministerstva zdravotníctva. Ak je, to sa muselo stať medzi pol deviatou a teraz, lebo o pol deviatej dnes teda nebola, ale ani pred týždňom.
Je toho, kolegovia, veľa, čo by sa na túto tému dalo povedať.
Jedna z vecí, o ktorých sme sa dozvedeli, bolo to, že Slovenská postgraduálna akadémia medicíny je absolútne pripravená prijať tisíc tých a vykonať všetko to a urobiť to tak. Je samozrejmé, sme ďaleko od argumentácie, že medzi ctenými kolegami, ktorých niektoré tváre vo farbe ste videli v priložených materiáloch, nie sú veľké slovenské medicínske kapacity - komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. Bez diskusie, neexistuje, aby sme sa znížili k spochybňovaniu týchto vecí. Musím ale povedať, že k číslam, ktoré sú uvedené, môžu tri lekárske fakulty na Slovensku postaviť dvojnásobok personálneho vybavenia ľudí, ktorí rovnako, aj keď nie sú na tej farebnej fotografii, nie sú odborne ani inak spochybniteľní.
Pritom je tu ešte jeden háčik. A to je to, že skutočným arbitrom, ktorý sa môže vyjadriť k personálnej dispozícii univerzity alebo školy, ktorá sa má založiť, je skutočne Akreditačná komisia. Ak je tvrdenie, že SPAM má 48 profesorov, a nikto ho nespochybňuje, mohlo by sa zdať, že akreditácia SPAM na Slovenskú zdravotnícku akadémiu alebo univerzitu v novej dikcii by mohla byť formalitou, ak bude Akreditačná komisia naďalej používať ako jedno z rozhodujúcich kritérií personálne krytie odboru. Ak si ale vec začneme analyzovať, prestane vyzerať tak presvedčivo. V minulosti pre absenciu profesorov zamestnaných v plnom úväzku, resp. pokus o garantovanie študijného odboru profesorov v dôchodkovom veku na niektorých iných, úplne iných slovenských vysokých školách a fakultách Akreditačná komisia neudelila práva udeľovať tituly. Koľko z uvádzaných 48 profesorov pracuje na dnešnom SPAM na plný úväzok, by exaktne zistila práve až Akreditačná komisia. Vieme však, že v pozíciách vedúcich 45 odborných katedier SPAM, ktoré sú základnou organizačnou a pedagogickou jednotkou SPAM, bolo podľa oficiálnej publikácie SPAM pre školský rok 2001/2002 aspoň 11 vedúcich bez titulu docenta a profesora, 5 vedúcich dokonca bez titulu CSc., PhD. A vieme tiež, že štyria vedúci katedier SPAM boli zamestnancami LFUK na plný úväzok, na plný úväzok. Ďalej vieme, že niektorí vedúci lekárskych, medicínskych katedier SPAM nezískali svoje tituly doc., prof. v príslušných medicínskych odboroch, ale napr. v odbore ošetrovateľstvo. V pozícii vedúceho katedry SPAM je i docent bez titulu CSc. So všetkou pravdepodobnosťou možno povedať, že len tieto konštatovania podľa mňa zdôvodňujú nutnosť, aby sa pred kreovaním Slovenskej zdravotníckej univerzity v zmysle zákona získalo stanovisko Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky.
Nakoniec ešte jedno na tému odporúčania Európskej únie. Sám predkladateľ v doložke zlučiteľnosti uvádza, že práve EÚ nie je problematika návrhu zákona upravená. V ďalšom odbornom stanovisku z pripomienkovania zákona sa píše, že problematika EÚ je riešená princípom subsidiarity. Z uvedeného vyplýva, že existuje jedno odporučenie jedného poradného orgánu Európskej únie, že alternatívnou úpravou pomerov je zriadenie jednej profesionálnej organizácie na zastrešovanie medicínskych špecialistov. Teda nie žiada, ale jednou z možných alternatív v odporúčaniach je táto situácia, ktorá sa tu deklaruje slovami - žiada Európska únia. Od zakotvenia takéhoto princípu do práva Európskej únie, do práva Európskej únie, ktoré pre nás je zákonom - a Európska únia ho od nás bude žiadať, ako ho žiada v iných prípadoch, aj to len pre špecialistov, nie pre prvé stupne vysokoškolského vzdelávania typu bakalára a magisterské štúdium sestier či verejného zdravotníctva - je dnešná zákonná situácia v Európe na svetelné roky vzdialená. Nehrozí teda, že Európska únia nás zajtra skutočne postaví pred situáciu, v ktorej klamlivé slovo "žiada" v dnešných predložených materiáloch bude pravdou. Ani zďaleka to tak nie je a dneska je to slovo "žiada", ako som už povedal na úvod, úplná a zodpovedne na papier napísaná pre mňa v tom dôsledku pomerne hanebná lož. Ďakujem pekne za pozornosť.