Tretí deň rokovania
61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. júna 2002 o 9.01 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 61. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci: Imrich Andrejčák, Vladimír Bajan, Robert Fico, Peter Finďo, Oľga Keltošová a Jozef Prokeš. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní 61. schôdze Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1470 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1470a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády v druhom čítaní uviesť a zdôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.
Vypracovanie tohto vládneho návrhu zákona vyplynulo z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a z uzavretej kapitoly č. XIX Telekomunikácie a informačné technológie.
Zámerom predkladaného návrhu novely zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách je
1. zabezpečiť v súlade s prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 úplný súlad zákona o telekomunikáciách s acquis na základe pripomienok Európskej únie,
2. zosúladenie zákona o telekomunikáciách s legislatívnym a regulačným rámcom na uvoľnený prístup k dnešnému vedeniu, ktorý dňa 18. decembra 2000 vydal Európsky parlament a Rada Európskej komisie ako regulačné opatrenie pod č. 2887/2000 a Európska komisia ho zaradila medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie,
3. podpora rozvoja internetu na Slovensku a urýchlenie prechodu do informačných spoločností v súlade s prioritnými cieľmi telekomunikačnej politiky Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002,
4. zvýšenie konkurencie a rozsahu telekomunikačných služieb pre občanov Slovenskej republiky.
K spoločnej správe výborov Národnej rady mi dovoľte uviesť za predkladateľa, že súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi odporúčanými gestorským výborom okrem odporúčaní k bodu 7, 8 a 15 spoločnej správy. Takisto predkladateľ nesúhlasí s odložením účinnosti ustanovení § 21 a 21a. Ustanovenie o uvoľnenom prístupe k dnešnému vedeniu tvorí najpodstatnejšiu časť vládneho návrhu zákona a odložením ich účinnosti by došlo k rozporu so zámermi tohto predloženého návrhu zákona, ktoré som v úvode svojho príhovoru uviedol. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov k prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj. Spravodajca vás oboznámi s výsledkom prerokovania. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Upokojte sa, páni poslanci, upokojte sa!
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
G. Palacka, poslanec: Vládny návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky tieto výbory návrh zákona prerokovali a gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov 18. júna 2002. V spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v jednotlivých výboroch prerokované. Je ich spolu 15 a gestorský výbor odporúča, aby sme o bodoch 2, 3, 4, 9, 10, 13, 14 a 15 hlasovali spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 1, 5, 6, 7, 8, 11 a 12 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch poslancov za klub HZDS. Pán poslanec Jasovský vystúpi a potom ešte pán poslanec Ištván je prihlásený. (Smiech v sále.)
Takže, pán poslanec Jasovský, nech sa páči. (Ruch v sále.)
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister... (Reakcie z pléna.)
Prišiel som to zlepšiť. No prišiel som to zlepšiť, neviem, čo je na tom také zlé. (Reakcie z pléna a smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci a panie poslankyne...
J. Jasovský, poslanec: Chcem vás upokojiť, po mne ešte vystúpi pán minister Hofbauer, takže už budeme kompletní. (Veľký smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Sami ministri dnes vystupujú v rozprave.
J. Jasovský, poslanec: Otázka telekomunikácií. Na túto tému som vystupoval, vážené dámy a páni, v parlamente viackrát. Naposledy som hovoril veľmi vážne v čase, keď sa prijímala novela zákona o telekomunikáciách, kde som upozornil na približne 100 problémov a hovoril som približne o 100 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by bolo potrebné v tejto súvislosti riešiť. Bohužiaľ, zákon o telekomunikáciách bol vzhľadom na privatizáciu riešený veľmi horúcou ihlou, bol veľmi horúci a za podivuhodných okolností zabezpečený vstup strategického partnera do telekomunikácií a otázka výberu poradcu a nakoniec aj partnera bola dodnes alebo je dodnes zahalená rúškom tajomstva a možno aj z toho vyplýva smiech mojich kolegov tu v parlamente.
Dalo by sa hovoriť retrospektívne o mnohých vážnych rozhodnutiach, ktoré v telekomunikáciách najmä po roku 1992 a 1993 vznikli. Dalo by sa hovoriť o mnohých veciach, ktoré mali veľkú logiku, a dalo ba sa hovoriť o mohutnom rozvoji Slovenských telekomunikácií. Nie som si však celkom istý, či aj v dnešnom období je možné hovoriť o tom, ako sa telekomunikácie úspešne rozvíjajú, ak v poslednom čase veľmi vážne odborári upozorňujú na to, že sa už neplnia ani len základné ustanovenia v oblasti kolektívnych zmlúv - v oblasti základných platov. Iste viete, aká nervozita je dnes medzi zamestnancami Slovenských telekomunikácií, pretože podľa ich názorov sa veľmi výrazne zhoršila komunikácia nielen medzi zamestnancami, čo je logické, pretože svoje posty muselo opustiť značné množstvo pracovníkov telekomunikácií, ale v poslednom období sa veľmi zhoršuje aj komunikácia medzi vedúcimi pracovníkmi na najvyššej úrovni. Po vstupe Deutsche Telekomu vznikol určitý taký pocit alebo názor, že sa zhoršuje komunikácia a vzájomná spolupráca aj manažérov Slovenských telekomunikácií vzájomne na vrcholnej úrovni, čo považujem za veľmi nepríjemné. Treba povedať, že nervozita, ktorá je v telekomunikáciách, súvisí aj s termínom k 1. 1. 2003, keď končí monopol v Slovenských telekomunikáciách, čo je termín, a tu súhlasím s vystúpením pána ministra, ktorý je potrebné dodržať, pretože to nie je termín posledných období, je to termín všetkých predchádzajúcich vlád, kde bolo dohodnuté, že tento termín ukončenia monopolu je tu a Slovenské telekomunikácie mali dostatok času na to, aby sa pripravili.
Samozrejme, že nie sú skončené transformácie v oblasti organizačných štruktúr a nie je vôbec skončená príprava na plnú liberalizáciu trhu. Ale to, prosím, nie je problém tejto snemovne, nie je to problém ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, aj keď je stále 34-percentný akcionár v oblasti telekomunikácií. Je to problém Slovenských telekomunikácií, ktoré veľmi dobre vedeli za obdobie posledných rokov, že termín 1. 1. 2003 je tu.
Takisto nie je možné očakávať, že Deutsche Telekom bude investovať vzhľadom na to, že hodnota akcií Deutsche Telekomu poklesla z predchádzajúcich 100 EUR za 1 akciu na približne 12 v súčasnom období, to znamená na desatinu hodnoty, a nemecké telekomunikácie takisto veľmi výrazne znižujú stav pracovníkov, to znamená, prepúšťajú, nie je možné očakávať, že budú investovať najmä do miestnych vedení, o ktoré je vlastne bitka aj v tejto novele zákona a k tomu smerujú aj vyňatia príslušných paragrafov, o ktorých hovoril vo vystúpení minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Isteže nebudú investovať do miestnych vedení, ktoré nebudú môcť dostatočne využívať. A, samozrejme, je tu spor medzi Deutsche Telekomom a ďalšími potenciálnymi užívateľmi týchto miestnych kábelových sietí.
Otázka Slovenských telekomunikácií je podľa môjho názoru v súčasnosti veľmi zložitá aj v súvislosti s predajom Slovenských rádiokomunikácií, kde neviem, či si niekto uvedomuje, aká situácia môže vzniknúť na Slovensku v súvislosti s týmto predajom, aká situácia môže vzniknúť v súvislosti so Slovenským rozhlasom, so Slovenskou televíziou, aj keď vláda špekuluje a hľadá zdroje a možnosti na oddlženie týchto inštitúcií zo zisku Slovenských telekomunikácií. Podľa môjho názoru koniec eseročiek, ktoré dnes vlastnia rádiokomunikácie, môžu priniesť prepustenie ďalších približne 600 pracovníkov.
Takisto chcem upozorniť, že od 1. júna bola predaná časť Slovenských telekomunikácii, tzv. Telemont. Táto organizačná zmena je tiež veľmi zložitá, pretože v prvom rade príde o prácu ihneď 130 pracovníkov a v ďalšom bude ďalšie hromadné prepúšťanie, ktoré sa dotkne približne 150 pracovníkov Slovenských telekomunikácií. Nie som presvedčený, že Slovenské telekomunikácie očakávali po vstupe strategického partnera takýto problém. Nechcem dnes tu spočítavať počet pracovníkov, ktorí boli prepustení z telekomunikácií, nechcem vyvolávať zbytočnú paniku, ale novelu zákona máme tu dnes na stole a treba sa k nej postaviť tak, ako je potrebné postaviť sa s termínmi, ktoré sú platné a dohovorené predtým.
Treba povedať, že viacerí manažéri Slovenských telekomunikácií - a sledoval som telekomunikácie - svojimi nesprávnymi rozhodnutiami veľmi výrazne zhoršili situáciu v Slovenských telekomunikáciách. Tieto rozhodnutia sa prejavujú tým, že občania strácajú dôveru v Slovenské telekomunikácie a počet hlavných telefónnych staníc prudko klesá na Slovensku. Iste viete, že v tejto súvislosti absolútne prudko narastá počet mobilných telefónnych staníc a v tejto oblasti zaznamenávame prvé miesto v rámci Európy. Súvisí to, samozrejme, s robotou Slovenských telekomunikácií.
Poprosím, keby kolegovia trošku boli tichšie, rád by som hovoril, keď už sú náhodou v rokovacej miestnosti, nie pred šumiacou rokovacou miestnosťou.
Treba povedať, že v súvislosti s odhlasovaním hlavných telefónnych staníc klesajú aj výnosy v oblasti telekomunikácií. A samozrejme, ak Deutsche Telekom nie sú v dobrej situácii a Slovenské telekomunikácie majú pokles v oblasti výnosovosti, znamená zisku, klesá aj počet zdrojov pre oblasť investícií a s tým súvisí aj problém novely, o ktorej dnes v parlamente hovoríme.
Je veľmi zaujímavé, že Slovenské telekomunikácie získali za projekt Zamestnanosť Slovenských telekomunikácií cenu Klubu personalistov za najlepší projekt v oblasti riadenia ľudských zdrojov na Slovensku. Túto cenu odovzdával vicepremiér pán Mikloš. Treba povedať, že tento ocenený objekt a projekt je veľmi krásny, ale len na papieri, pretože v rámci tohto projektu získali zamestnanie celkom 4 pracovníci. Taký je to, prosím, projekt, ktorý síce na papieri, tak ako obyčajne, pán podpredseda vlády deklaruje obrovské úspechy, v skutočnosti išlo o 4 pracovníkov Slovenských telekomunikácií.
Ale dobre, poďme teda ku konkrétnym argumentom. Prednesiem niektoré veci, ktoré sú už totožné s vystúpeniami ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.
V súčasnosti zákon o telekomunikáciách predstavuje základný inštitucionálny, legislatívny a regulačný rámec v sektore telekomunikácií. Prijatie vládneho návrhu novely zákona o telekomunikáciách je nevyhnutnosťou na zabezpečenie a realizáciu aproximácie práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, čo je, samozrejme, aj podmienkou úspešného vstupu Slovenskej republiky do tohto spoločenstva. Všetkým je známe, že schválenie tohto zákona o telekomunikáciách v roku 2000 bolo účelovo ovplyvnené snahou, tak ako som hovoril, o urýchlenie privatizácie Slovenských telekomunikácií, čím došlo k prijatiu zákona, za ktorý sa trošku hanbím a ktorý má nedostatky a evidentné vnútorné rozpory. Preto bolo nutné vypracovať jeho novelu, ktorú máme pred sebou. A napriek tomu, že bola predtým prijatá alebo navrhovaná poslanecká novela zákona, mali sme pocit, že vládna novela zákona je dokonalejšia, a preto sme sa rozhodli ju podporovať.
Za jej prijatie je viacero dôležitých argumentov, z ktorých treba pripomenúť najzávažnejšie. Najmä je potreba zosúladiť zákon o telekomunikáciách s acquis, to znamená s legislatívou Európskej únie, na základe pripomienok Európskej komisie, ktoré sú obsiahnuté v Pravidelnej správe Európskej komisie z novembra 2001. Je potrebné urýchlené splnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej komisii v rámci negociačných rokovaní v kapitole XIX, čo sú Telekomunikácie a informačné technológie, prijatie nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2887 z roku 2000, ktoré je v Európskej únii na úrovni zákona a predstavuje základný legislatívny a regulačný rámec na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu. Podčiarkujem, k miestnemu vedeniu, kde práve tento zákon hovorí o miestnom vedení. Samozrejme, spoločná správa navrhuje trošku iný postup, ale o tom bude hovoriť pán spravodajca.
Nutnosť precizovať, zmeniť a doplniť niektoré chybné ustanovenia zákona o telekomunikáciách a rešpektovať skúsenosti z jeho doterajšieho uplatňovania v praxi. Je to podpora rozvoja internetu - a to by som chcel podčiarknuť, že je to otázka veľmi vážna a otvorená - a urýchlenie prechodu do informačnej spoločnosti, čo je na Slovensku mimoriadne potrebné. A samozrejme táto novela je pripravená aj na zvýšenie konkurencie a rozsahu telekomunikačných služieb v Slovenskej republike práve k termínu 1. 1. 2003.
Najpodstatnejšiu časť tohto vládneho návrhu novely zákona tvorí už uvedené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, uvedené práve v § 21 a 21a novely o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu, ktorý je vlastne nosnou časťou novely a zavádza možnosť uvoľnenia miestnych vedení dominantným operátorom Slovenskými telekomunikáciami na prenájom iným alternatívnym operátorom za predpokladu, že miestne vedenia nie sú dominantným operátorom využívané. Prijatie tohto nariadenia do zákona o telekomunikáciách s účinnosťou od 1. 1. 2003 je podmienené predovšetkým tým, že Európska komisia zaradila toto nariadenie medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie.
Slovenská republika sa v júni 2001, aj preto vystúpenie pána ministra na samite Európskej únie v Götoborgu, zaviazala podpisom predsedu vlády Slovenskej republiky, podčiarkujem, k dohode asociovaných krajín v programe "E-EUROPE" aj k urýchleniu položenia základných kameňov informačnej spoločnosti, medzi ktorými dominuje aj legislatívne zavedenie inštitútu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Preto je veľmi povážlivé a na zamyslenie zaujímavé, že sú to práve niektorí poslanci vládnej koalície, ktorí sú v priamom protiklade s návrhom vládnej novely zákona a vehementne presadzujú odsun účinnosti tohto nariadenia. Schválenie účinnosti novely od 1. 1. 2003 bude jednoznačným signálom pre Európsku úniu a v skutočnom, nie deklarovanom záujme Slovenskej republiky zosúladiť právny poriadok Slovenskej republiky s legislatívou Európskej únie.
Prijatie pozmeňujúceho návrhu o posunutí účinnosti o jeden rok by poškodilo rozvoj telekomunikačného trhu na Slovensku, nezvýšilo by konkurenciu v poskytovaní služieb a nepodporilo by tlak na zníženie cien internetových služieb. Pozmeňujúci návrh na posunutie účinnosti novely je nutné považovať za enormnú snahu a jednostranný pohľad najväčšieho, doteraz dominantného telekomunikačného operátora Slovenských telekomunikácií, ktorý vyplýva zo snahy zachovať si podstatné výhody z historického postavenia donedávna monopolného podniku na slovenskom telekomunikačnom trhu.
Pri akceptovaní návrhu posunutia účinnosti by vznikli a z reakcií, ktoré v parlamente sú od Asociácie telekomunikačných operátorov, Asociácie prevádzkovateľov internetu, Spoločnosti pre prosperitu, Železničných telekomunikácií, napriek podpisu generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, a mnoho významných spoločností, ktoré pôsobia v oblasti telekomunikácií - Globtel, SAP, Oriclem, Microsoft, Hewlett Packard a ďalšie, vrátane rektora Slovenskej technickej univerzity, je zrejmé, že už vznikli zásadné námietky nielen zo strany Európskej únie, ale aj zo spoločností operujúcich v oblasti telekomunikácií Slovenskej republiky.
Skúsenosti z členských krajín Európskej únie ukazujú, že liberalizácia telekomunikačného trhu nenapreduje dostatočne, ak ju nepodporuje vhodná legislatíva. Napriek existujúcej liberalizácii v členských krajinách Európskej únie si dominantní operátori uchovávali svoju dominanciu na telekomunikačnom trhu. Z tohto dôvodu Európska únia za účelom podpory ďalšieho rozvoja telekomunikačných služieb, najmä rozvoj služieb v miestnej infraštruktúre, prijala nariadenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu, účinné od roku 2001. Aplikácia tohto nariadenia do praxe je časovo náročná, a preto vo vládnej novele navrhnutá účinnosť od 1. 1. 1003 je potrebná práve v tomto čase. Predpokladá sa, podobne ako v krajinách Európskej únie, že aj v Slovenskej republike aplikácia nariadenia uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam v praxi nebude okamžitá a ďalším odsunutím účinnosti by k praktickej realizácii došlo oveľa neskôr, čo je z hľadiska vstupu do Európskej únie neprijateľné. Odloženie praktickej realizácie by malo za následok obmedzenie o rozširovaní širokopásmových služieb tým, že by sa obmedzilo implementovanie nových technológií inými subjektmi, ako sú Slovenské telekomunikácie, čo je v rozpore s princípmi liberalizácie. Na základe uvedených dôvodov chcem podporiť vo všetkých bodoch prijatie novely zákona o telekomunikáciách vrátane jeho účinnosti k termínu 1. 1.
Vzhľadom na to, že v spoločnej správe sú uvádzané niektoré ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s mojím názorom, dovolím si predniesť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 195/2000 Z. z. a zákon č. 308/2000, v druhom čítaní.
V § 10 ods. 3 do spoločnej správy chcem, aby bolo doplnené: "vo výnimočných prípadoch, aj keď je to opodstatnené potrebou zabezpečiť účinnú konkurenciu alebo vzájomnú súčinnosť služieb pre užívateľov, môže úrad vyžadovať zmeny už uzavretých zmlúv o prístupe, vzájomnom prepojení alebo spoločnom používaní nariadení vrátane cien".
Po druhé v čl. II, ktorý by znel: "Tento zákon nadobúda", tak ako je to v pôvodnom návrhu zákona, "účinnosť 1. januára 2003."
Podpisy 20 poslancov, nech sa páči, pán spravodajca.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ištván. Nech sa páči.
M. Ištván, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, pred dvoma mesiacmi som z tohto miesta v obsiahlom vystúpení zdôvodnil potrebu novely telekomunikačného zákona, ktorú som vtedy v mene skupiny poslancov predkladal. Naša novela vtedy do druhého čítania neprešla, čo nám veľmi neprekážalo, pretože sme vedeli, že v tom čase už vláda schválila takmer identický návrh, najmä čo sa týka tých kľúčových otázok, o ktorom dnes rokujeme v druhom čítaní.
Keďže môj predrečník v podstate povedal tie najzávažnejšie veci, ktoré som chcel hovoriť aj ja, dovolil by som si vlastne len doplniť, alebo zopakovať niektoré tie argumenty.
Skutočnosť sprístupnenia miestnych vedení je podľa mňa veľmi vážnym okamihom, z ktorého bude vychádzať ďalšia podpora rozvoja internetu v Slovenskej republike. Samozrejme, je to možno na jednej strane len mýtus, že to prinesie výrazné zlacnenie. V každom prípade to môže priniesť významnú konkurenciu na tento internetový trh na Slovensku a z toho sa tá jednoznačne - aspoň skúsenosti z okolitých krajín alebo z krajín z Európskej únie o tom hovoria, že príde následné zlacnenie týchto internetových služieb na Slovensku. Myslím si, že túto liberalizáciu a toto následné zlacnenie by sme nemali odďaľovať, preto si myslím, že je veľmi dobré, že vláda navrhuje, aby bola účinnosť tohto zákona od 1. januára budúceho roku.
A zdá sa mi trošku schizofrenické na SDKÚ, že jeho ministri navrhujú jeden termín a jeho poslanci navrhujú druhý termín, ale možno v SDKÚ dnes je to tak, že sa viac zaoberajú všelijakými pozadiami ako tým, akú účinnosť by zákony mali mať a kedy by mali slúžiť všetkým občanom, a nie len nejakej úzkej skupine ľudí.
Preto navrhujem bod č. 15 zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a navrhujem tento bod č. 15 neschváliť.
Tiež si myslím, že by Slovenským telekomunikáciám, ale aj slovenskej ekonomike a hospodáreniu v tejto oblasti prospelo, keby body č. 7 a 12 zo spoločnej správy boli schválené, nie tak ako o tom hovorí spoločná správa. Preto na osobitné hlasovanie navrhujem aj body č. 7 a 12. V bode č. 7 ide vlastne o vyhlásenie prevádzkovateľov verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľov verejných telekomunikačných služieb prvýkrát ku dňu účinnosti tohto zákona a následne vždy k 1. októbru. Myslím si, že schválenie tohto bodu je veľmi dôležité. A v bode č. 12 ide o stanovenie pokuty, pričom tá pokuta, ktorá tu doteraz bola 5 mil. korún, nedokáže najväčších prevádzkovateľov dostatočne motivovať na dodržiavanie svojich povinností a z praxe vidíme veľmi veľa príkladov, ktoré nám dokazujú, že je potrebné schváliť tento zákon.
Za zmienku by stálo na doplnenie, že tieto problémy v oblasti liberalizácie slovenského trhu si všimli už aj zahraničné médiá. Napríklad koncom mája rakúsky denník Die Presse napísal, že Slovenské telekomunikácie "sa očividne snažia čo najviac sťažiť vstup svojim konkurentom na trh". Treba povedať, že vychádzali možno aj z toho, ako už písali neskôr ďalšie médiá, čo obsahovala privatizačná zmluva Slovenských telekomunikácií. A ja by som na záver môjho vystúpenia možno trošku ironicky vysvetlil jednu pasáž z tejto privatizačnej zmluvy. Citujem:
"Slovenská republika po podpise tejto zmluvy neprijme žiadny zákon ani nevydá žiadnu vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ani nezmení žiadny takýto zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie vrátane rozhodnutia o regulácii cien spôsobom, ktorý má podstatný, nepriaznivý účinok." Nepriaznivý účinok.
Nebudem teraz filozofovať o tom, či takéto ustanovenie malo, alebo mohlo byť v tejto privatizačnej zmluve. Ja si v každom prípade myslím, že dnes prerokúvaný zákon, novela zákona o telekomunikáciách bude mať priaznivý účinok tak na Slovenské telekomunikácie, ako aj na celú túto oblasť informačných technológií na Slovensku. Na základe toho, čo som povedal, chcem na záver konštatovať, že poslanci SDĽ podporia prijatie novely zákona o telekomunikáciách vrátane jeho navrhovanej účinnosti od 1. januára 2003. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Belohorská ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pani poslankyňa, máte slovo.
I. Belohorská, poslankyňa: Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca jeden postreh, alebo jeden poznatok. Veľmi vítam, keby pán minister vedel poslancom odpovedať na túto otázku, ktorú som si pôvodne myslela, že položí pán poslanec Šebej.
Keď sme boli posledne v Bruseli a telefonovali sme zo svojich mobilných telefónov domov na mobilnú stanicu, slovenskú mobilnú stanicu, tak sa na displeji našich blízkych, ktorým sme volali, znázornila pevná linka, teda nie naša mobilná linka. U dvoch pánov poslancov tohto parlamentu vzniklo podozrenie, že možno je to pán poručík, alebo niekto, kto nevedel správne zapojiť odpočúvacie zariadenie. Keď si preveroval danú situáciu pán poslanec Šebej, tak mu bolo odpovedané, že sa udiali s telekomunikáciami nejaké hry. Možno by bolo veľmi dobré, pán minister, kedy ste nám to zdôvodnili. Pán poslanec Šebej to včera nejakým spôsobom ospravedlňoval a spomínal, že nejaké spoločnosti tunelujú telekomunikácie, alebo telekomunikácie ich, alebo štát, alebo občanov. Bolo by veľmi dobré, keby ste dali jasnú odpoveď tu prítomným poslancom. Ako je to vlastne, ako sa narába s mobilnými sieťami - licenciu, ktorú ste vydali, alebo ktorú ste vy schválili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ištván bol jediný, ktorý sa ako posledný písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Ftáčnik. Končím možnosť sa prihlásiť ústne... (Reakcia z pléna.) A pani poslankyňa. Faktickú už nie, už je koniec. Takže končí možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, k samotnej vecnej problematike ťažko mi uviesť niečo fundovanejšie, než uviedol poslanec Ján Jasovský, pretože ide o profesionála, odborníka, bývalého ministra, a som nesmierne rád, že aj o osobu, ktorého ako generálneho riaditeľa pôšt som vymenoval ja. Ako jeho odborná úroveň aj po rokoch potvrdzuje, bol to správny krok, čo oceňuje aj celý rezort. A takisto som rád, že s ďalšími členmi tejto súčasnej vagónovej kauzy tiež sa spája moje meno, keď pri formovaní ministerstva dopravy, spojov a verejných prác som odtiaľ vyhodil Mikuláša Dzurindu, Gabriela Palacku, Petra Kľučku a zo železníc aj Andreja Egyeda. Súčasnosť dokazuje, že aj to bol odôvodnený a správny krok. Ďakujem za toto pripomenutie v súčasnej vagónovej kauze, ktorá je iba obrazom prehnitosti súčasnej vládnej koalície a jej vládnej špičky. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že to, čo povedal pán poslanec Hofbauer, by malo zarezonovať a malo zarezonovať aj v tlači. Žiaľ, niektoré informácie, ktoré sú tu uvedené, sa do tlače vôbec nedostanú a mali by sa dostať, pretože občania majú právo na informovanie. A napriek tomu, že ste im vo voľbách sľubovali priame prenosy z tohto parlamentu, tak neplníte tento sľub, tak aspoň tlač a médiá by mali intenzívnejšie o takýchto informáciách informovať občanov. Ja si myslím, že to nemôže byť náhoda, že práve títo sa takto "preslávili".
Ďalej by som chcela povedať, že skutočne v telekomunikáciách nie je niečo v poriadku, na čo už tu moje kolegyne aj kolegovia upozornili. A ja chcem navyše do vašej pamäti dať, resp. ozdraviť vašu pamäť, že prezident Svetového kongresu zahraničných Slovákov pán Vacval si dokonca sťažoval na viacerých medzinárodných organizáciách, týkajúcich sa telekomunikácií, že má rukolapné dôkazy o tom, že jeho telefonické hovory so Slovenskom boli odpočúvané. A to vám nejako zaniká, pán minister. Čo ste robili v tejto veci? Veď bolo aj v našej tlači odpublikované jeho stanovisko, jeho informácia a aj obsah sťažnosti, ktorý doručil viacerých organizáciám.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, máte slovo.
M. Ftáčnik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pozrieť sa na predloženú novelu zákona o telekomunikáciách z pohľadu rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku.
Zrejme sa zhodnú všetky politické subjekty na tom, že Slovensko chce byť rozvinutou krajinou aj z pohľadu zvládnutia narábania s informáciami a vytvorenia podmienok na to, aby občania, ale aj podnikateľské subjekty mali prístup k informáciám a mohli s nimi voľne a slobodne narábať. V tomto smere Európska únia prijala program, ktorý stanovuje ciele, ktoré v tejto oblasti chce dosiahnuť, a ten program bol prijatý pod názvom "E" alebo "E-EUROPE", ako sa hovorí po anglicky, alebo "Elektronická Európa". Pre kandidátske krajiny, ako je Slovensko, má podobu programu "Elektronická Európa plus". Je si vedomá Európska únia a nakoniec aj my sami, že nie sme schopní tie ciele, ktoré si stanovila Európska únia, dosiahnuť v rovnakom čase, pretože si to vyžaduje náročné finančné prostriedky, a preto rovnaké ciele chceme dosiahnuť tiež, ale možno neskôr, ako to dosiahnu členské krajiny Európskej únie.
Medzi jeden z kľúčových cieľov tohto programu patrí myšlienka, ktorá je jasná, zrozumiteľná a myslím, že všeobecne podporovaná - rýchlejší, lacnejší a bezpečnejší internet. Toto je jeden z kľúčových cieľov, jeden z troch hlavných cieľov programu, ku ktorému sa prihlásila aj Slovenská republika podpisom predsedu vlády na samite minulý rok v Göteborgu.
Ako dosiahnuť tento cieľ? Na to zatiaľ máme málo odpovedí napriek tomu, že ministerstvo školstva pripravilo stratégiu rozvoja informačnej spoločnosti a akčný plán, ktorý súvisí s naplnením programu Elektronická Európa plus a aj s dosiahnutím tohto cieľa. Jeden z tých krokov k tomu, ako zabezpečiť rýchlejší, lacnejší a bezpečnejší internet, je aj uvoľnenie miestnych vedení. Aj keď to, samozrejme, v prvom kole bude skôr pomoc pre právnické osoby, neskôr zrejme aj pre fyzické osoby, je to cesta k tomu, aby sme dosiahli tento cieľ. Žiaľ, slovenská realita je opačná, ako je stanovený cieľ o lacnejšom internete. Minulý rok zápasili poskytovatelia internetových služieb o to, aby Slovenské telekomunikácie nezvyšovali poplatky. Podarilo sa dosiahnuť akúsi medzidohodu na stretnutí predsedu vlády a generálneho riaditeľa Slovenských telekomunikácií. Ale tá dohoda bola iba dočasná, možno povedať, na zalepenie očí, pretože tie poplatky zvýšené budú. A ďalej je tu pokus, ktorý máme vlastne pred sebou v tejto novele, odklad zavedenia a uvoľnenia miestnych vedení. To znamená o rok posunúť termín tak, ako to prijal výbor tesným hlasovaním v bode 15 spoločnej správy. Slovenské telekomunikácie namietajú, že ak sa pustíme cestou uvoľnenia miestnych vedení už od 1. januára 2003, že vlastne umožníme, aby iní alternatívni operátori vyberali tzv. hrozienka z koláča. To znamená, vybrali si lukratívne právnické osoby, ktoré budú využívať tieto vedenia prostredníctvom alternatívnych operátorov a neumožnia Slovenským telekomunikáciám udržať cenu pre fyzické osoby, teda ceny služieb, ktoré poskytujú na súčasnej úrovni. Hovoria, že takzvaný rebalansing, teda cenové vyrovnávanie vo vnútri firmy bude problematické udržať na sociálne únosnej úrovni. Toto sú argumenty, ktoré boli dnes dané k dispozícii poslancom prostredníctvom stanoviska Slovenských telekomunikácií.
Chcem sa opýtať pána ministra, a myslím si, že by sa mal vyjadriť v záverečnom slove, ako komunikoval so Slovenskými telekomunikáciami pri príprave tejto novely, akým spôsobom reaguje na argumenty, ktoré Slovenské telekomunikácie vznášajú k tejto novele, nie preto, aby sme podliehali tým argumentom, ale mali jasnú odpoveď na to, prečo sa vláda priklonila k tomu, aby sa uvoľnenie miestnych vedení prijalo už od 1. januára 2003, neohrozujúc tým poskytovanie služieb aj pre fyzické osoby. Môj názor je taký, že by sme mali podporiť vládny návrh, to znamená stanovisko ministerstva dopravy, neprijať bod 15, ktorý pán poslanec Ištván navrhol vyčleniť na samostatné hlasovanie, a teda podporiť pôvodnú dikciu vládneho návrhu zákona, aby sa uvoľnili miestne vedenia už k 1. januáru 2003. Ten podporný argument súvisí aj s tým, že podobné úpravy vo svojej legislatíve má už aj Maďarsko, Slovinsko, Poľsko a Estónsko, ktoré iste neurobili kroky k liberalizácii telekomunikačných služieb rýchlejšie ako my, a predsa takúto úpravu týkajúcu sa miestnych vedení už prijali.
Myslím si, že rovnako by sme mali vlastne argumentovať alebo vychádzať aj z toho, že sa tu rozvíja partnerstvo medzi vládnym a súkromným sektorom v podobe združenia E-Slovakia alebo Elektronické Slovensko, ktoré nemôže mať iný a rozdielny cieľ, než dosiahnuť tú myšlienku, o ktorej som hovoril, že je jednou z kľúčových pre program Európskej únie, ale v tejto chvíli aj pre Slovensko, a to je rýchlejší, lacnejší a bezpečnejší internet. Treba poskytnúť občanom, ale aj podnikateľským subjektom jasnú odpoveď na to, ako tieto ciele dosiahnuť. Ja si myslím, že jedným z nich je aj prijatie vládneho návrhu zákona s pôvodným dátumom účinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ftáčnik bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči, máte slovo.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Chcem zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. O týchto skutočnostiach som zatiaľ informovaný nebol. Ak má také vedomosti, že s mobilnými telefónmi sa deje niečo, čo nie je v súlade so zákonom, má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány, ale týmto orgánom nie je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Ďalej k týmto vystúpeniam predrečníkov zaujímam len také stanovisko, že pri príprave vládneho návrhu zákona prebehli mnohé rokovania. Výsledkom bol taký vládny návrh, ktorý máte na stole, a preto ako člen vlády zaujímam takéto stanovisko, že účinnosť zákona a účinnosť paragrafov, ktoré sú v bode 15, by mala zostať taká, aká bola navrhnutá vo vládnych návrhoch, čiže od 1. 1. 2003. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte možnosť.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili, myslím, štyria páni poslanci, ale len jeden pán poslanec navrhol pozmeňujúce návrhy. Chcem sa k nim vyjadriť, pretože si myslím, že sa o nich dosť dobre nedá hlasovať.
Pán poslanec Jasovský navrhol vo svojom prvom bode doplniť § 10 ods. 3. Jednak vecne chcem povedať, prečo tento text bol na návrh gestorského výboru vypustený z odseku 3. Ide o to, že Telekomunikačný úrad by podľa tohto znenia mal možnosť zasiahnuť do už platných uzavretých zmlúv. A v gestorskom výbore sme si osvojili názor, že by to bolo pravdepodobne v rozpore s ústavou, pretože by sa zasiahlo retroaktívne do existujúcich právnych vzťahov. Formálny nedostatok týchto dvoch návrhov je v tom, že pán poslanec Jasovský tu píše, že § 10 ods. 3 spoločnej správy sa dopĺňa. Myslím si, že spoločná správa sa nedá doplniť hlasovaním v pléne. A samotný text aj bodu 1, aj bodu 2 pána poslanca je vlastne totožný s pôvodným vládnym návrhom. To znamená, že nemôžeme schváliť návrhy, ktoré vlastne formulujú to isté, čo navrhla vláda vo svojom pôvodnom návrhu. Keďže však pán poslanec Ištván navrhol niektoré body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, myslím si, že účel, ktorý chce dosiahnuť aj pán poslanec Jasovský, sa dá dosiahnuť tým, že bude hlasovať, ako uzná za vhodné o tom konkrétnom bode spoločnej správy.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Myslím, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, hlasovať budeme až o 11.00 hodine. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
O bodoch 31 až 35 budeme podľa schváleného programu rokovať na budúci týždeň, preto budeme pokračovať teraz druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1489, spoločnú správu máte v tlači 1489a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.
Pán minister, nech sa páči.
M. Kňažko, minister kultúry SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v minulom roku prijala Národná rada novelu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva a schválila zákon o ochrane pamiatkového fondu, ako aj novelu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
Predložený návrh zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov je zavŕšením právnej úpravy ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu rady č. 93/7 EHS z 15. marca 1993 o vrátení kultúrnych predmetov nezákonne vyvezených z územia členského štátu s cieľom upraviť pravidlá navrátenia kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky po 31. decembri 1992. Termín 31. december je stanovený v Smernici rady č. 93/7 EHS. Ide o povinnú transpozíciu. To znamená, že uvedené ustanovenie je povinné a musí sa transponovať do návrhu zákona vo svojej podstate, pretože článok 8a Zmluvy o Európskej únii s úplným znením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovil vytvoriť najneskôr do 1. januára 1993 vnútorný trh, ktorý bude tvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, kde bude zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmluvy.
Nový návrh zákona definuje pojem "kultúrny predmet", "nezákonne vyvezený kultúrny predmet", ako aj pojmy "verejná zbierka Slovenskej republiky", "požiadaný členský štát Európskej únie", "žiadajúci členský štát Európskej únie", ktoré dosiaľ nie sú predmetom úpravy právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle návrhu zákona je ústredným orgánom štátnej správy príslušným na plnenie úloh spojených s navrátením nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Na konanie o navrátení nezákonne vyvezených archívnych dokumentov, ktoré sú podľa predkladaného zákona súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, je vecne príslušné podľa osobitného zákona Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že zákon upravuje postup pri navrátení kultúrnych predmetov nezákonne vyvezených z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu Európskej únie alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky, nadobudne účinnosť dňom platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Špecifickosť návratného konania neumožňuje vopred odhadnúť rozsah úkonov potrebných na konanie o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Náklady na tento typ konania preto budú značne diferencované od prípadu k prípadu. V súčasnosti nie je možné odhadnúť ani počet potenciálnych konaní o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktoré sa môžu uskutočniť po nadobudnutí účinnosti zákona v priebehu jedného roka. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa preto navrhuje problematika nákladov riešiť v rámci schváleného limitu výdavkov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená Národná rada, obraciam sa na vás o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.