B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánu poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu, ktorú máte predloženú pod tlačou 1489a.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gesčný výbor Národnej rady v zmysle § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokoval uvedený návrh takto:

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2111 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre kultúru a médiá. Tieto výbory predložený návrh prerokovali v dohodnutých termínoch. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor pre verejnú správu predmetný návrh neschválil, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na tomto výbore nebola prítomná nadpolovičná väčšina členov. Ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá odporúčajú predmetný návrh schváliť s touto zmenou, a to v § 2 ods. 4 slovo "štátom" nahrádzať slovami "rozhodnutím ústredného orgánu". V poznámke pod čiarou k tomuto odkazu sa uvedie citácia: "§ 21 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov". Podľa zákona o rozpočtových pravidlách právnické osoby nezriaďuje priamo štát, ale zriaďujú sa zákonom alebo v mene štátu rozhodnutím ústredného orgánu štátu, prirodzene, aj vyššími územnými celkami. Tento návrh odporúča ústavnoprávny výbor schváliť, ako aj výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov na vydanie vládneho návrhu zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1486) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu podľa § 79 ods. 4, § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výboru Jozefa Kužmu, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady č. 350/1996. Predmetnú spoločnú správu máte predloženú v tlači.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu spravodajcovi.

Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať budeme až o 11.00 hodine. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1467 a spoločnú správu výborov máte v tlači 1467a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Peter Ponický.

Pán minister, nech sa páči.

P. Ponický, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv mi dovoľte, aby som vám poprial príjemný dobrý deň.

Návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa predkladá na rokovanie v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2002. Hlavným dôvodom na prípravu tohto právneho predpisu bolo zharmonizovanie slovenských právnych predpisov o uznávaní s acquis communautaire. Vypracovanie návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, tzv. Bielej knihy, najmä kapitoly č. XVIII Vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, ďalej skríningu kapitoly II Slobodný pohyb osôb v časti 2.10.10 Vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, ďalej Prioritných úloh vlády na rok 2002 a Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v únii z 13. novembra 2001.

Účelom návrhu zákona je upraviť podmienky uznávania odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, ktorí chcú v súlade s komunitárnym právom vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike. Návrh zákona transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky všetky smernice Európskej únie o tzv. všeobecnom systéme uznávania, okrem Smernice č. 99/42, ktorá už bola transponovaná do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Touto právnou normou sa do slovenského právneho poriadku zavádza nová sústava kompenzačných prvkov, ktorá umožňuje vyrovnávať prípadné rozdiely v obsahu a dĺžke odborného vzdelávania, ktoré môžu existovať v jednotlivých členských štátoch Európskej únie v porovnaní s kvalifikačnými predpokladmi v Slovenskej republike, ako aj spôsob uznávania iných dokladov, ktoré sa požadujú v súvislosti s prístupom k výkonu regulovaných povolaní. Sú to rôzne preukazy, preukazovanie bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a podobne. Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, jej pripomienky boli zahrnuté do zapracovania. Tento návrh nemá požiadavky na štátny rozpočet. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Stanislavovi Škodovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

S. Škoda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1467) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2012 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určených lehotách a iné výbory o návrhu nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že od začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť so zmenami a doplnkami tak, ako sú formulované v spoločnej správe 1467a. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 a tieto schváliť.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže žiadnu písomnú prihlášku nemám. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že hlasovať budeme až o 11.00 hodine.

Teraz by nasledovalo druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa oznámenia aj pán minister spravodlivosti už je oboznámený, že má prísť, zatiaľ tu nie je, asi je nespravodlivý voči Národnej rade, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku a počkáme na pána ministra, alebo poprípade na pána podpredsedu vlády Fogaša. Jeden z nich by mal predložiť tento návrh. Ďakujem za pochopenie.

(10-minútová prestávka.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1450, spoločnú správu máte v tlači 1450a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský. Pán minister, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ospravedlňujem sa, že chvíľu meškám, ale jednoducho tak to vyšlo.

Tento zákon je jedným zo základných integračných zákonov v kapitole XXIV - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktorú Slovenská republika už uzatvorila v rokovaní s Európskou úniou. Oceňujem záujem, ktorý ste prejavili pri prerokúvaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Chcem poďakovať za iniciatívne návrhy na zmeny a doplnenie návrhu zákona, ktoré prispeli k jeho skvalitneniu. Návrh zákona o azyle v súlade s medzinárodnými dokumentmi vymedzuje inštitúty bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu, novým spôsobom upravuje konanie o udelenie azylu alebo odňatie azylu, rozširuje dôvody na udelenie azylu a okruh osôb, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny, ustanovuje práva a povinnosti cudzincov, ktorí žiadajú alebo ktorým bola poskytnutá ochrana podľa tohto zákona, upravuje zriaďovanie azylových zariadení a nanovo upravuje spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a s inými organizáciami zaoberajúcimi sa azylovou problematikou.

So spoločnou správou výborov súhlasíme tak ako s ňou, teda v znení, alebo pokiaľ ide o stanovisko gestorského výboru. A vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste predmetný návrh zákona s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov schválili. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyni Olge Szabó a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj v gestorskom výbore. Nech sa páči.

O. Szabó, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1450) v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 2113 zo 16. mája 2002 bol vládny návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelený na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podaných podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený vládny návrh, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných 5 poslancov. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s 19 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi podľa spoločnej správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem, skončila som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani spravodajkyni.

Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajkyni.

Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať budeme až o 11.00 hodine.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o dizajnoch.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1507 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači pod číslom 1507a.

Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš.

Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo aj mikrofón k dispozícii.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana dizajnov ako výsledkov tvorivej činnosti, ktoré patria do skupiny tzv. nehmotných práv, alebo imateriálne dobrá sa tomu tiež hovorí, je dosiaľ upravená v zákone č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.

Úprava vynálezov a dizajnov, teda vecne rozdielnych inštitútov priemyselných práv, v jednom právnom predpise bola nesystematickým výsledkom legislatívnych prác zo začiatku transformačného obdobia. Treba však povedať, že vecne vynálezy a dizajny nijako spolu nesúvisia, iba ak by sme s oboma spájali ich verejnoprávnu a formálnoprávnu príbuznosť, lebo tak to je. Vynálezy predstavujú jedinečné, prevažne technické riešenia, kým dizajny sú predmetmi úžitkového umenia, výtvarníctva alebo návrhárstva. Právo k vynálezom je zakotvené v samostatnom právnom predpise, a to v zákone o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky pod č. 435/2001 Z. z. Predloženým návrhom dochádza k rekodifikácii dizajnového práva a súčasne ostáva v platnosti v kodifikovanej forme aj problematika zlepšovacích návrhov, čím sa vlastne ponecháva priestor, síce obmedzený, pre podnikové zlepšovateľstvo, do ktorého však Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky kompetenčne zasahovať nebude.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa však implementuje Smernica č. 98/1971 ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov, čím odchádza k harmonizácii dizajnového práva s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. V doterajšej právnej úprave bola základnou podmienkou zápisnej spôsobilosti priemyselného vzoru podmienka jeho novosti a priemyselnej využiteľnosti. Podľa novej právnej dikcie sa dôraz okrem novosti kladie i na osobitný charakter, t. j. na skutočnosť, aby sa vonkajšia úprava výrobku významne odlišovala od doteraz známych vonkajších úprav. Tento významový posun sa primerane odrazil aj v terminologických zmenách, kde ďalšiu dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že dizajn ako vonkajšia úprava výrobku je chránený formou prekážky novosti bez ohľadu na jeho zápis do registra dizajnov. Avšak ochrana priemyselného vzoru, súc priemyselne využiteľného, bola doteraz viazaná na jeho zápis do registra.

Vypracovanie nového zákona o dizajnoch bolo jednou z prioritných úloh vlády vyplývajúcich z Pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001. Pri spracovaní predmetného návrhu zákona sa sledoval cieľ - implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky príslušnú legislatívu Európskeho parlamentu a Rady o právnej ochrane dizajnov.

Myslím si, že vzhľadom na to, že ide o druhé čítanie, nemusím hovoriť štruktúru a princípy navrhovanej právnej úpravy, chcem však len pripomenúť, že tento návrh vlastne neposkytuje ochranu a netýka sa ochrany, ktorá je zabezpečovaná autorským zákonom, ani zákonom o ochranných známkach. Na druhej strane však zavádza terminológiu, ktorá je podľa mojej mienky veľmi vhodná, a terminológiu, ktorá je moderná a nadväzuje na súčasné európske trendy.

Zoznámil som sa so spoločnou správou a vyjadrím sa k nej po jej prednesení. Myslím si, že väčšina z návrhov, ktoré sú predložené, sú prijateľné. Preto vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie tohto vládneho návrhu. Nech sa páči, pán podpredseda.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Lászlóovi Hókovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch.

Ale ešte predtým chcel by som privítať na balkóne študentov zo Základnej školy z Čerhova. Buďte tu vítaní! (Potlesk.)

Pán poslanec Hóka, teraz máte slovo.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dizajnoch v druhom čítaní. Dostali ste to ako tlač 1507.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o dizajnoch v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2114 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 839 z 18. júna 2002. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona 12. júna 2002 a uznesením č. 1010 odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť so zmenami doplnkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 4. júna 2002 a uznesením č. 995 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 11. júna 2002 a uznesením č. 800 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto správy vyšlo celkom 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, teraz ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne a s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dizajnoch schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj pánovi podpredsedovi. A ideme k ďalšiemu zákonu. A samozrejme aj pánovi spravodajcovi. (Ruch v sále.)

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Páni poslanci, prosím vás, nerušte rokovanie Národnej rady.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1520 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1520a.

Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Pán podpredseda, nech sa páči.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prínos návrhu zákona o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba vnímať v dvoch rovinách, a to jednak z hľadiska eurointegračných snáh Slovenskej republiky a jednak vzhľadom na jeho očakávaný pozitívny dosah na podnikateľskú sféru. Kapitola č. VI Hospodárska súťaž by mala byť predbežne uzatvorená v mesiaci september. Táto kapitola je posudzovaná ako jedna z obťažnejších negociačných agend Slovenskej republiky. Oblasť antitrastu je však hodnotená z hľadiska Európskej únie dosiaľ pozitívne. Práve predkladaný návrh zákona chce zabezpečiť, aby aj posledné záväzky Slovenskej republiky, na ktoré sa v tejto fáze prístupového procesu zaviazala, boli splnené.

V poslednej spoločnej pozícii bola Slovenská republika Európskou komisiou vyzvaná, aby prijala komplexnú úpravu skupinových výnimiek zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a úpravu zjednodušeného konania pri určitých kategóriách koncentrácií. Návrh zákona zabezpečuje splnenie práve tejto požiadavky Európskej komisie. Predovšetkým upravuje skupinové výnimky pre niekoľko kategórií dohôd obmedzujúcich súťaž, a to dohody obmedzujúce súťaž vertikálneho charakteru v oblasti distribúcie a údržby motorových vozidiel, poskytovania technológie, výskumu a vývoja v oblasti špecializácie, v oblasti poisťovníctva a v oblasti námornej prepravy.

Predložená právna úprava predstavuje nový inštitút v právnom poriadku Slovenskej republiky, a preto vychádza predovšetkým z príslušných nariadení komisie. Návrh zákona je štruktúrovaný tak, že pre každú jednotlivú kategóriu dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré budú požívať výhodu zo skupinovej výnimky, je v zákone daná jej základná definícia. Výpočet ustanovení pre každú kategóriu dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré napriek tomu, že sú vo svojej podstate obmedzujúce súťaž, sú spod zákonného zákazu vyňaté vzhľadom na ich prevažujúce prosúťažné účinky.

Ďalej návrh zákona obsahuje pre každú kategóriu dohôd výpočet ustanovení, ktorých dosah má tak obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž, že nemôžu používať výhodu ex lege skupinovej výnimky zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž. Pri väčšine kategórií dohôd obmedzujúcich súťaž je potrebné na získanie výhody skupinovej výnimky dodržať zákonom ustanovený percentuálny podiel účastníkov dohody na relevantnom trhu. Návrh zákona splnomocňuje Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na odňatie skupinovej výnimky formou individuálneho správneho aktu vo vzťahu k určitej dohode, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Súčasne treba povedať, že v druhej časti návrh zákona mení a dopĺňa i zákon o ochrane hospodárskej súťaže, o zmene a doplnení zákona č. 347/1990 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Významnou zmenou je už aj spomínaná právna úprava zjednodušeného konania pri koncentráciách. Návrh zákona obsahuje aj menšie novely ďalších právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť ich jednoznačnejší výklad. Z pohľadu podnikateľskej sféry sa dá očakávať pozitívny dosah tohto návrhu zákona, pričom sa vychádza predovšetkým z pozitívnych skúseností pri uplatňovaní právnej úpravy skupinových výnimiek v rámci Európskej únie.

Vzhľadom na uvedené značné prínosy tohto návrhu zákona, ako aj s poukazom na to, že tento patrí medzi naše spoločné prioritné úlohy, je dôležitý pre uzavretie kapitoly č. VI, prosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento návrh zákona schválili. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu.

Pán poslanec Prokopovič, čakáme len na vás.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že je nedôstojné, aby sme čakali na pána poslanca Prokopoviča. (Reakcia z pléna.) Keby tu bol predseda výboru Volf, tak by sme ho mohli poprosiť, aby poprípade zobral on úlohu spravodajcu. Takto navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a aby sme pokračovali ďalším bodom s tým, že budem veľmi zvedavý, ako to odôvodní jednak predseda výboru a jednak pán poslanec Prokopovič, že tu nebol. Ďakujem za súhlas.

Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1463, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1463a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z.

Nebudem sa dotýkať tých vecí, ktoré som povedal pri prvom čítaní, a preto sa sústredím len na časť, ktorá je ako výslednica rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, kde vlastne všetky výbory prerokovali túto správu s tým, že výbor pre financie, rozpočet a menu nemohol pre neuznášaniaschopnosť schváliť návrh uznesenia.

Chcel by som konštatovať, že k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona odporučím súhlasiť so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV, body 1 až 18, pretože zlepšujú zákon a umožňujú lepšiu funkčnosť zákona ako takého. Chcem veriť, že v druhom čítaní podporíte tieto návrhy aj vrátane pozmeňujúcich návrhov a že tento vládny návrh zákona bude schválený. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Marianovi Mesiarikovi a prosím ho, aby odôvodnil prerokovanie tohto návrhu a informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, predkladám Národnej rade spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k tlači 1463.

Gestorský výbor do 14. júna nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým táto tlač bola pridelená. Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 1001 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 505. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 4. júna 2002 neschválil návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných 7, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2 poslanci a 2 poslanci hlasovali proti. Ostatní sa zdržali hlasovania. Z rokovania výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v časti IV tejto spoločnej správy v bodoch 1 až 18, s tým, že po posúdení a po rozprave budem odporúčať tieto body, ako je v správe uvedené, schváliť. To je všetko.

Pán podpredseda Národnej rady, žiadam, aby ste otvorili rozpravu. Zároveň sa hlásim v rozprave do diskusie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán spravodajca už sa hlásil. Hlási sa ešte niekto ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne za skončenú.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, pán minister, dovoľte mi, aby som predložil, vážené poslankyne, poslanci, pozmeňujúci návrh k bodu 13 vládneho návrhu v § 16 ods. 7 s tým, že odporúčam urobiť textovú úpravu v tom, aby text "splnil sa potrebný čas platenia príspevkov, ktoré upravuje dávkový plán" bol doplnený a pozmenený takto: "Splnilo sa potrebné obdobie platenia príspevkov, ktoré nesmie byť kratšie ako 60 mesiacov. Obdobie platenia príspevkov a výšku doplnkového a výsluhového dôchodku podľa § 15 ods. 2 upraví dávkový plán."

Chcem vám predložiť zdôvodnenie v tom zmysle, že doplnkové dôchodkové poistenie má zabezpečiť doplnkový dôchodkový príjem občanom v starobe, invalidite alebo v prípade prechodu zamestnania z rizikového pracoviska na menej platenú prácu. Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení je však v podmienkach nárokov na jednotlivé dávky dosť liberálny a úpravu týchto podmienok ponecháva na dávkové plány jednotlivých subjektov, teda doplnkových poisťovní. Doplnkové dôchodkové poisťovne v záujme konkurencieschopnosti a, doslova by som povedal, lanárenia klientov a poistencov upravujú túto nárokovateľnosť rôznymi dimenziami až do takej miery, že, žiaľ, musíme konštatovať aj pri poslaneckých prieskumoch, že dochádzalo k zneužívaniu možnosti dávkového plánu tým, že akosi sa stávalo z doplnkového dôchodkového poistenia podnikové sporenie. Myslíme si, že to nie je správne, ak ten, kto má dosť prostriedkov, si očisťuje prostriedky cez DDP a nakoniec aj tak je to potom na úkor ostatných poistencov, ktorí nie sú tak finančne založení a platia si iba minimálne dávky.

Preto navrhujeme túto zmenu, aby sa poisťovniam sprísnili kritériá na vyplácanie, by som povedal, časové kritériá na vyplácanie týchto dávok. Prosím o podporu tohto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vysloviť podporu návrhu, ktorý predložil teraz v rozprave pán poslanec Mesiarik. Myslím si, že je to správny postreh, ktorý treba, aby otázka rovnovážnejších a systémovejších podmienok, aby sa vytvorili rovnovážnejšie a systémovejšie podmienky na priznanie výsluhového dôchodku pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategóriách III a IV. Stotožňujem sa aj s tým, čo pán poslanec povedal, že mali by sme zabrániť, aby doplnkové dôchodkové poistenie sa stalo podnikovým sporením, resp. predmetom prania peňazí, ktoré by mali ísť iným smerom a inak by mali byť kontrolované. Čiže stotožňujem sa s týmto návrhom a plne ho podporujem.

Ak mám teda inak záverečné slovo k druhému čítaniu k tomuto návrhu zákona, chcel by som povedať, že vlastne v samotnej koncepcii reformy sociálnej sféry, ktorá bola schválená ešte v predchádzajúcom parlamente v roku 1995, sa otázka doplnkového dôchodkového poistenia postavila ako jeden z veľmi dôležitých transformačných krokov rozvoja sociálneho poistenia a táto vláda vo svojom programovom vyhlásení sa k tomuto prihlásila a nakoniec to podporila aj v koncepcii reformy sociálneho poistenia, kde postavila vlastne doplnkové dôchodkové poistenie ako tretí pilier, a ciele, ktoré sme si v tomto postavil, sme vlastne aj naplnili.

Preto mnohokrát diskusia, ktorá je vo verejnosti a ktorá sa veľmi jednosmerne uberá len do toho, že otázka reformy dôchodkového poistenia je len budovaním kapitalizačného piliera, je scestná, nepravdivá a falošná a nesprávne informuje verejnosť. Dovolím si dokonca povedať, že aj návrh, ktorý sa tu prezentoval ako druhý kapitalizačný, ako druhý pilier, ktorý tu bol návrh pána Tatára, nebol ničím iným len modifikovaním doplnkového dôchodkového poistenia a vôbec nespĺňal kritéria druhého piliera tak, ako bol schválený v koncepcii reformy sociálneho poistenia.

Chcel by som povedať zároveň pri tomto bode, ako sme vlastne splnili tieto ciele, ktoré sme si v programovom vyhlásení vlády dali v otázke doplnkového dôchodkového poistenia. V prvom rade by som chcel povedať, že sa zvýšil počet doplnkových dôchodkových poisťovní a že dnes sú na Slovensku štyri funkčné doplnkové dôchodkové poisťovne, ktoré majú veľkú dôveru u obyvateľstva a nepatria medzi tie, a ukázalo sa, že spôsob regulácie doplnkového dôchodkového poistenia je mimoriadne závažná otázka a že bezbrehé uvoľňovanie regulácie v doplnkových dôchodkových poisťovniach by mohlo vyvolať podobné efekty, ako nakoniec boli efekty u nefinančných subjektov. Čiže chcel by som zvýrazniť to, že práve sa nám aj novelami zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení podarilo udržať funkčné a dôveryhodné doplnkové dôchodkové poistenie.

Došlo k zreteľnému rozdeleniu a pôsobeniu na trhu doplnkových dôchodkových poisťovní a chcel by som povedať, že z potenciálnych ekonomicky aktívnych občanov Slovenskej republiky, ktorí, počítame, by mohli vstúpiť do doplnkového dôchodkového poistenia približne o 800 000, je dnes v doplnkových dôchodkových poisťovniach 320 000 ľudí, to znamená, je to približne okolo 40 % a celkove z ekonomicky aktívnych obyvateľov je to viac ako 12,3 %. Došlo k výraznému nárastu počtu poistencov, príjmov a výplaty dávok a chcel by som povedať, že v roku 2001, v samotnom roku 2001 sa zvýšil počet poistencov v doplnkovom dôchodkovom poistení temer o 100 000, o jednu tretinu, teda za to celé obdobie od roku 1996 sme mali približne okolo 220 000 ľudí v doplnkom dôchodkovom poistení. V roku 2001 práve po novele, ktorú sme prijali v roku 2000, sa výrazne zvýšil počet ľudí podieľajúcich sa na treťom pilieri na otázke doplnkového dôchodkového poistenia.

Chcel by som povedať, že doplnkové dôchodkové poistenie je jeden zo zásadných krokov reformy dôchodkového systému na Slovensku, treba ho naďalej rozvíjať. Sú, samozrejme, ešte niektoré veci, ktoré treba v ďalších etapách dopracovať, ale myslíme si, že otázka doplnkového dôchodkového poistenia, tri novely doplnkového dôchodkového poistenia v tomto funkčnom období vytvorili to, že je to dnes stabilná zložka, výrazne možná, ovplyvňujúca otázku úrovne poberania dôchodkov v Slovenskej republike. Považoval som za potrebné tieto skutočnosti uviesť, pretože niekedy sa v skutočnosti na verejnosti skresľujú niektoré fakty, dokonca sa rozpráva tu o určitých lobizmoch. Myslím si, že sú to reči tých, ktorí by obrátene chceli spraviť doplnkové dôchodkové poisťovne - miesto určitej korupcie, miesto unikania alebo prania špinavých peňazí, miesto, kde by sa mohlo rýchlo zbohatnúť na úkor ostatných občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že tomu sme v tomto funkčnom období zabránili. Ďakujem.