J. Migaš, predseda NR SR: Prosil by som... Pardon, pán poslanec. Pokiaľ nebude ukončená rozprava, nie je možné hlasovať o tomto bode. Panie poslankyne, páni poslanci, ruším tajné hlasovanie, pretože najprv musí byť uskutočnená rozprava. Skončí sa rozprava a až potom môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Upozorňujem skrutátorov, ktorí pripravovali hlasovanie, ruším hlasovanie, aj keby mali byť potom vydané nové lístky po skončení rozpravy. Ruším tajné hlasovanie o tomto bode.

Nech sa páči, pokračuje rozprava, nech sa páči, pán poslanec.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem. "Podobne v trestnej veci proti obžalovanému Tiborovi N. a spol. pre trestný čin podvracania republiky podľa § 98 ods. 1 a 2 Trestného zákona a iné vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 1T 0025/84 o odvolaní prokurátora proti prvostupňovému rozsudku rozhodoval senát Dr. Štefana Minárika. V apríli 1985 odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na nové rozhodnutie s právnym názorom, ktorým opätovne nabádal na prísnejšie posúdenie veci a uloženie prísnejšieho trestu. Krajský súd v Bratislave ani po vrátení veci neuložil prísnejšiu kvalifikáciu a prísnejší trest. V dôsledku opätovného odvolania krajského prokurátora vo veci znovu rozhodoval senát Dr. Štefana Minárika, ktorý potom uložil prísnejšie tresty. Obžalovaný Vojtech O. bol odsúdený na prvom stupni na trest 8 mesiacov. Senát Dr. Minárika mu zvýšil trest na 24 mesiacov. Hlavný obžalovaný Tibor N. bol odsúdený na 5 rokov väzenia.

Pán Emil Š., bytom Piešťany, Partizánska 10, bol v roku 1962 unesený príslušníkmi Štátnej bezpečnosti z Rakúska na územie Československej socialistickej republiky. V následnom trestnom konaní bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Menovaný bol prepustený v októbri 1969 na základe amnestie z roku 1968 a individuálneho zníženia trestu. Generálny prokurátor podal proti rozhodnutiu o uplatnení amnestie sťažnosť pre porušenie zákona. V roku 1974 rozhodoval vo veci senát Dr. Štefana Minárika na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Senát Dr. Minárika vyhovel sťažnosti generálneho prokurátora a nariadil vykonanie trestu do celej výmery, 15 rokov.

Všetci menovaní boli neskôr rehabilitovaní. Skutky kladené im za vinu neboli trestným činom nielen podľa dnešného právneho posudzovania, ale ani Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Od roku 1976 naviac zaväzoval aj bývalú Československú socialistickú republiku Pakt o občianskych a politických právach uverejnený ako vyhláška pod č. 120/1976 Zb.

Rozhodovanie súdov dokonca aj v kauzách, o ktorých sa zmieňujem, dokazuje, že sudcovia ani v normalizačnom období nemuseli byť natoľko poplatní výkladu zákonov v prospech nedemokratického režimu, ako bol Dr. Štefan Minárik.

Pôsobenie Dr. Štefana Minárika ako sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu trestného kolégia Najvyššieho súdu vyvoláva otázniky o demokratickej legitimite slovenského súdnictva. Otázniky vyvoláva tým viac, že doteraz nie je známy súčasný postoj Dr. Štefana Minárika k svojmu rozhodovaniu v politických trestných kauzách v normalizačnom období. Dr. Štefana Minárika ste menovali za predsedu trestného kolégia Najvyššieho súdu v tomto roku. Nazdávam sa, že zotrvávanie Dr. Minárika v tejto funkcii nie je vhodné vzhľadom na jeho rozhodovaciu činnosť v minulosti.

Navrhujem, aby ste zvážili zotrvanie Dr. Minárika vo funkcii predsedu trestného kolégia. Toto rozhodnutie je výlučne vo vašej právomoci. Taktiež navrhujem, aby ste uskutočnili pohovor s Dr. Štefanom Minárikom o jeho rozhodovaní v politických kauzách v minulosti."

Ospravedlňujem sa, že to čítam až teraz, ale dostal som to z Konfederácie, ktorá dostala tento list na vedomie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj sa hlási s faktickou poznámkou. Tibor, chceš reagovať na vystúpenie pána poslanca? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ani nie tak na pána poslanca, ale skôr na situáciu, ktorá je. Preto navrhujem, aby sa hlasovalo až o 17.00 hodine.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcete sa vyjadriť, pán spravodajca, k vystúpeniu pána poslanca? Nech sa páči.

L. Orosz, poslanec: Len jednou vetou. Ústavnoprávny výbor nedisponuje týmito návrhmi, on posudzuje predpoklady na výkon funkcie člena Súdnej rady len z pohľadu ústavy a príslušného zákona, viac sa hovorí o tom, že to môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie a je podľa zákona považovaný za bezúhonného, to znamená, nebol odsúdený za úmyselný trestný čin. Z tohto pohľadu, samozrejme, vystúpenie pána poslanca Pittnera, má morálno-politický aspekt, ale my tým nemôžeme disponovať, disponovať môže týmto návrhom jedine navrhovateľ a to je pán poslanec Cuper. To som považoval za potrebné uviesť na vysvetlenie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, keďže volebná komisia predtým, ako sme začali hlasovať, umožnila niektorým poslancom hlasovať, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Treba pripraviť nové hlasovacie lístky a z toho dôvodu budeme hlasovať až o 17.00 hodine o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky (nová voľba).

Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku.

Pán poslanec Volf ešte chce niečo povedať.

J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. V zmysle dohody zvolávam teraz výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie do tridsiatky. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti a zaujali svoje miesta, začneme bodom hodina otázok.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.

Prosím pána predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

Pán premiér, nech sa páči.

Páni poslanci za SDKÚ, sadnite si na svoje miesta a nevyrušujte pána predsedu vlády, on má svoje povinnosti.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán vicepremiér Mikloš nemá otázky, pána ministra Stanka zastúpi pán podpredseda vlády Fogaš, pána ministra Koncoša rovnako pán podpredseda vlády Fogaš, pána ministra Čarnogurského pán minister Kukan, minister Šimko otázky nemá, ministra Magvašiho zastúpi pán minister Ponický, pána ministra Kováča a pána ministra Macejka zastúpi pán minister Harach.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister Kňažko príde?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Príde.

J. Migaš, predseda NR SR: Takže bude odpovedať on sám. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prvú otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Otázka znie: "Trváte na svojom výroku, že pri odpočte Mečiarovej vlády vládna koalícia nedovolila rozpravu?"

Odpovedá premiér. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pani poslankyňa, trvám. Pretože to, čo ste predviedli, nemá s demokratickou parlamentnou rozpravou nič spoločné. Bolo to zneužitie parlamentnej pôdy na predvolebnú kortešačku. Pripomínam vám, že celé to prebehlo tak, že vtedajší premiér Mečiar mal k dispozícii celý piatok so svojím kabinetom, bolo to v piatok 10. júla. Vystúpenie premiéra, členov vlády, podpredsedov vlády prenášala Slovenská televízia v priamom prenose. Potom táto šou vtedajšej vlády pokračovala v utorok od rána, trvala celé dopoludnie stále v priamom televíznom prenose. Po obedňajšej prestávke bolo hlasovanie o ústavnom zákone a až potom v neskorých popoludňajších hodinách, samozrejme, bez prítomnosti médií Slovenskej televízie sa dostali k slovu opoziční poslanci. O tom, či bude štandardná demokratická rozprava, sa hlasovalo po mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ako procedurálny návrh po vystúpení môjho predchodcu. Vtedajší predseda parlamentu pán Gašparovič naveľa-naveľa nakoniec dal hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, pričom zo 118 poslancov bolo iba 50 za. Skrátka, to, čo ste predviedli, nebola parlamentná rozprava, bola to šou vládnej koalície zameraná len na to, aby zneužijúc Slovenskú televíziu, si HZDS mohlo robiť predvolebnú kortešačku. Preto trvám na svojom výroku.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, máte právo na doplňujúcu otázku. Nech sa páči - dve minúty.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, podľa vašich slov celé rokovanie tohto parlamentu by nebolo ničím, pretože tu nie je prenos cez Slovenskú televíziu. To len na okraj.

Po ďalšie. Vy ste jednoznačne povedali, citujem, že "vtedy vládna koalícia nedovolila rozpravu". Každý normálny človek pozná, čo je to nedovoliť rozpravu. Vy ste mi odpovedali na niečo iné. Vy si myslíte, že vaše nepresné vyjadrenia, hraničiace s hrubými klamstvami, každý zhltne a nikto si nedá tú prácu, aby si pozrel, aká je realita? Realita je taká, že vystúpilo 22 vtedy opozičných poslancov a vy ste vtedy ako opozičný poslanec mali veľmi dlhé vystúpenie, nenechali ste ani nitku suchú na vtedajšej vláde. A keby som to nečítala zo stenozáznamov, tak by som si myslela, že niekto kritizuje súčasnú vládu. A nakoniec ste vládu zmietli - a v tom bude moja otázka -, že nemohlo byť jej vládnutie dobré, lebo jej neverí 60 % obyvateľstva. Vašej vláde neverí aj podľa zahraničných agentúr vyše 80 % obyvateľstva. Tak možno vaše vládnutie vôbec považovať za prijateľné? Ja si myslím, že vaše vykrúcačky a nepravdy už hraničia s mierou, ktorá je únosná.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, ďakujem pekne. Predseda vlády, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, odpoveď na doplňujúcu otázku dá volič o niekoľko mesiacov, takže len trošku trpezlivosti potrebujete a budete poznať odpoveď na túto otázku.

Trvám na tom, čo som povedal. Po vystúpení premiéra Mečiara som sa dožadoval štandardnej parlamentnej rozpravy. Na jej začiatku vôbec nebola. Klamete, pani poslankyňa! Spravidla to v parlamentnej demokracii funguje tak, že po vystúpení predkladateľa vystúpi spoločný spravodajca, otvorí sa rozprava. Člen vlády môže vystúpiť kedykoľvek, ale otvorí sa seriózne rozprava.

Ja som po vystúpení pána Mečiara 14. júla 1998 povedal toto, pani poslankyňa: "Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste teraz otvorili rozpravu a aby v jej úvode mohli vystúpiť zástupcovia poslaneckých klubov. Naša krajina nepotrebuje nudné monológy, naša krajina potrebuje dialóg. Predseda slovenskej vlády sa vyhýba diskusii s nami v televíznych štúdiách, teraz sa snaží vyhnúť diskusii s nami už aj v parlamente, v Národnej rade." (Reakcie z pléna.)

Pani poslankyňa, aj vaša doplňujúca otázka, aj správanie sa poslaneckého klubu HZDS svedčí o jednom, že ste presne takí istí, ako ste boli v roku 1998. Vôbec nerozumiete zásadám a princípom parlamentnej demokracie. (Reakcie z pléna.) Vy ste predviedli jednu neobyčajnú, s demokraciou nezlučiteľnú šou, keď ste podporovaní hlavnou verejnoprávnou televíziou predvádzali široké expozé nielen premiéra, nielen vtedajších vicepremiérov, ale celej vlády. To nemá úroveň! (Reakcie z pléna.)

Chcel by som vidieť, ako by ste sa tvárili, keby sme to teraz otočili. Keby som v piatok ráno ja a moji ministri vystupovali celý deň v priamom prenose Slovenskej televízie... (Reakcie z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... keby sme v takejto šou pokračovali celý utorok dopoludnia a keby sme vás na záver trošičku pustili, samozrejme, už mimo Slovenskej televízie, budúci týždeň v utorok popoludní. To predsa nemyslíte vážne! Len usvedčujete seba, len usvedčujete HZDS, že nič ste nezabudli, ale vôbec nič nové ste sa za tie roky nenaučili. (Veľký ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Páni poslanci, môžeme pokračovať ďalej, však?

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská... (Ruch v sále.) No upokojte sa nakoniec.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Už som sa bál, že ste na mňa zabudli. (Reakcie z pléna.) Teší ma vaša pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Plynú vám minúty, pani Podhradská chce položiť otázku. Páni poslanci, upokojte sa, prosím vás.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská. Otázka znie: "Považujete za korektné, ak vám krajčír, ktorý vám sľúbil ušiť oblek, donesie iba vestu a tvrdí, že svoj sľub dodržal na 33 %?"

Odpovedá predseda vlády. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, každé porovnanie kríva, hovorí ľudové príslovie. Vaše kríva na obidve nohy. Chcete porovnávať, čo sa porovnávať nedá. Vieme veľmi dobre, že niektoré záväzky sa dajú hodnotiť binárne alebo čierno-bielo, ale niektoré sa dajú hodnotiť pomerne na základe časti, do akej miery došlo k naplneniu, alebo nie. A to je aj prípad toho záväzku, na ktorý mieri vaša otázka.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská. Zapnite mikrofón pani poslankyni Podhradskej. (Ruch v sále.) Džentlmeni, nevyrušujte pani poslankyňu. Nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán premiér, ak by bolo pravdou to, čo hovoríte, tak by som sa vás chcela spýtať, ako by ste, hodnotiac vašimi očami a vaším spôsobom, vyhodnotili napríklad váš sľub, že dosiahnete, resp. že znížite percento nezamestnanosti na 10 %? Keby som to hodnotila vaším spôsobom, tak ste tento sľub splnili na mínus 100 %. Ale zrejme je to u vás v poriadku.

Myslím si, že je to vaša vec, ak považujete za normálne, keď krajčír, ktorý vám sľúbil oblek, vás nakoniec nechá s holou - no, to slovo začína na "r" a nájdete ho v Slovníku slovenského jazyka v III. diele na strane 744, riadok 17, tam si to môžete doplniť. Stále je to váš problém, lebo ide o dohodu vás s vaším krajčírom. Ale to, že ste nezanedbateľné percento občanov Slovenskej republiky vašimi nepremyslenými sľubmi a činmi vlastne dohnali do situácie, že oni ostali s holou "r", pán premiér, to už nie je len vaša vec. A chcela by som sa vás spýtať, aké mienite voči sebe za to vyvodiť dôsledky?

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia predsedu vlády. Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: V prvom rade sa mi žiada uviesť, pani poslankyňa, že to, čo ste povedali, je smutným obrazom človeka, ktorý mal ambície a vlastne aj bol hovorcom ministra kultúry, kedysi, veľmi smutný obraz. (Reakcie z pléna.) Veľmi trápny, povedal by som, veľmi plytký - a nechcem sa dotýkať vašej ženskosti, pani poslankyňa -, ale veľmi plytký obraz.

A teraz ešte trošku k meritu tej vašej otázky. Už som si zvykol, že sú politici, ktorí poznajú iba čiernu a bielu. Čiernu a bielu, nič medzi tým. A to videnie sveta je len čierne alebo biele. V prvom rade ja som veľmi poctivo priznal, že z 10 sľubov Slovenskej demokratickej koalície sme splnili 3, nesplnili sme tiež 3 a čiastočne sme splnili 4. Ten sľub, na ktorý sa pýtate, tej miery nezamestnanosti, som jasne označil za nesplnený. To tiež nikdy nebolo súčasťou kultúry ani HZDS, ani vás osobne, pani poslankyňa.

A teraz sa vrátim ešte možno k tomu čierno-bielemu videniu. Vlastne na základe toho čierno-bieleho videnia ste vy dlhé roky rozdeľovali Slovákov, našu krajinu. Dobrí Slováci - zlí Slováci. Nič medzi tým. Myslím, že len na základe takéhoto videnia sveta je možné vysvetliť, ako vám vôbec mohla napadnúť myšlienka dať si z peňazí daňových poplatníkov zhotoviť svoju vlastnú bronzovú bustu. Ministrovi, ktorému ste slúžili.

Takže, vážená pani poslankyňa, svet nie je čierno-biely, a preto aj poctivý odpočet plnenia predvolebných sľubov alebo programového vyhlásenia vlády nemôže byť iný ako diferencovaný. Odstupňovaný podľa miery toho, čo sa naplní do akej miery. Sú však rôzne možnosti. Je možné volebné obdobie ukončiť opitý mocou, aroganciou - tak ako ste to vy tu predviedli v parlamente v júli 1998. Je možné volebné obdobie ukončiť aj aroganciou a objednaním absurdných 23 bronzových búst, pani poslankyňa. Tak ako ste to urobili vy. Je však tiež možno triezvo predstúpiť pred občanov a ponúknuť im vecný a poctivý odpočet úspechov, čiastočných úspechov a, samozrejme, aj neúspechov, lebo taký je život.

Ale aj rozprava o takýchto témach veľmi jednoznačne ukazuje rozdiel dvoch kultúr. Kultúry, ktorú ste vy predvádzali v rokoch 1995 - 1998. Kultúry, ktorej dôsledkom bola aj obrovská privatizačná rabovačka, ktorej dôsledky dodnes cítime... (Reakcie z pléna.) Aj na tej miere nezamestnanosti, pretože vy ste rozdávali... (Veľký ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Páni poslanci. Upokojte sa.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... pretože vy ste rozdávali fabriky neschopným straníkom, ktorí tieto fabriky priviedli na psí tridsiatok. Aj vaše otázky, aj vaše správanie dodnes svedčia o dvoch veľkých rozdielnych kultúrach, ktoré vládna moc ponúkala Slovensku. Vaša - plná arogancie, plná opitosti z moci v rokoch 1995 až 1998. A druhá - pokusu o seriózny dialóg. O seriózny dialóg, v ktorom nechýba odvaha priznať aj neúspech alebo neplnenie toho, čo sme mysleli úprimne a čo sme chceli aj, samozrejme, dosiahnuť.

Toľko k vašej doplňujúcej otázke, pani poslankyňa. (Potlesk a ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Cuper. (Ruch v sále.) Pokoj.

"Pán premiér, povráva sa, že financie určené na propagáciu vstupu Slovenskej republiky do NATO ste rozdelili svojim blízkym mediálnym agentúram. Takže sa minuli neefektívne, lebo vaša podpora je dnes 7-percentná, ale podpora opozície je takmer 50-percentná, a jej mediálne agentúry nedostali ani halier."

Nech sa páči, pán predseda vlády, 52 sekúnd.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pripravil som obsiahlu odpoveď, ak si želáte písomnú formu tejto odpovede, ja vám ju ponúknem. A v tých sekundách, ktoré mám ešte k dispozícii, sa dotknem len toho, čím vaša otázka vlastne končila. A to akousi nervozitou. Stále poukazujete na to, ako vy ste skvelí, akú máte obrovskú podporu, ale na strane druhej sa správate vulgárne, ste nervózni a agresívni. Takže tak sa mi vidí, že skôr ako snaha o seriózny dialóg vo vašich vystúpeniach dominuje nervozita zrejme z dôvodov, ktoré poznáte vy sami. Ale na druhej strane sa teším, že vaša pozornosť o hodinu otázku stále trvá, a želám si, aby vytrvala čo naďalej. (Reakcie z pléna.) Ďakujem vám veľmi pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Čas vymedzený na odpovede... (Ruch v sále.) Pokoj, pán poslanec.

Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády poslancom Národnej rady uplynul.

Teraz prejdeme k odpovediam členov vlády na otázky poslancov Národnej rady. (Neustále veľký ruch v sále.)

Prvú otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek ministrovi kultúry pánu Kňažkovi. Otázka znie...

Pán poslanec, prosím vás, zaujmite svoje miesto. Pokračujeme ďalej.

Pán minister, prečítam otázku, dobre?

"Ste známy svojím pozitívnym vzťahom k francúzskej kultúre. Ktoré konkrétne výsledky sa v čase vášho pôsobenia na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v kultúrnej výmene a spolupráci s Francúzskom dosiahli?"

Otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek, odpovedá minister kultúry Milan Kňažko. Nech sa páči. (Ruch v sále.)

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážená vláda, panie poslankyne, páni poslanci, Francúzsko... (Reakcia z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím vás. Správajte sa normálne v Národnej rade. Bola položená otázka pánom poslancom Jarjabkom, odpovedá minister kultúry. (Reakcie z pléna.)

Prosím vás, správajte sa slušne, panie poslankyne, páni poslanci. Nech sa páči, pán minister. Pán minister. (Reakcie z pléna.) Nech sa páči, pán minister kultúry. (Sústavné reakcie z pléna.) Pán minister, nech sa páči.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda... (Reakcie z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, Francúzsko... (Reakcia z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím vás, nevykrikujte v rokovacej miestnosti, ak si chcete niektoré veci vyriešiť s pánom predsedom vlády, prosím vás, tak mimo tohto rokovacieho bodu a mimo tejto rokovacej miestnosti.

Nech sa páči, pán minister. Pán minister, nech sa páči.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, Francúzsko ako vyspelá a kultúrne bohatá krajina Európskej únie patrí medzi krajiny prvoradého záujmu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci koncepcie rozvíjania zahraničných stykov. Spolupráca sa prehlbuje na základe platných zmluvných dokumentov v oblasti kultúry. Posun do kvalitatívne vyššej roviny vzájomných vzťahov nastal zintenzívnením vzájomných návštev predstaviteľov kultúrnych inštitúcií oboch krajín a prehlbovaním záujmu o ďalšiu spoluprácu.

Rok 1999:

V dňoch 15. - 18. 3. 1999 som uskutočnil pracovnú návštevu pri príležitosti otvorenia kolokvia a výstavy o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Obe podujatia boli pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrov kultúry Slovenskej republiky a Francúzskej republiky. Počas svojej pracovnej návštevy som sa stretol s ministerkou kultúry Francúzskej republiky Catherine Trautmannovou, generálnym riaditeľom UNESCO Fédéricom Mayorom, predstaviteľom najvyššieho francúzskeho zástupcu Spoločenstva frankofónnych krajín, predsedom zahraničného výboru Národného zhromaždenia Francúzskej republiky, ako aj s mnohými predstaviteľmi francúzskych kultúrnych inštitúcií, ktoré napomáhali realizáciu projektov slovenského umenia vo Francúzsku.

Druhá moja pracovná návšteva sa uskutočnila v dňoch 4. - 5. mája 1999 pri príležitosti slávnostného ceremoniálu odhalenia sochy Milana Rastislava Štefánika v Meudone. Išlo o 80. výročie jeho tragickej smrti. Treba povedať, že v tomto observatóriu kedysi generál Milan Rastislav Štefánik pôsobil ako vedecký pracovník. Bolo to za prítomnosti predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, ministra obrany Francúzskej republiky, významných predstaviteľov francúzskeho politického, verejného, ako aj vojenského života. Stretol som sa takisto so zástupkyňou primátora Radnice hlavného mesta Paríža, zodpovednou za oblasť kultúry, čo neskôr vyústilo do spolupráce medzi radnicami v Paríži a v Bratislave. Dostanem sa ešte aj ku konkrétnemu projektu.

8. októbra 1999 som v Bratislave podpísal Program kultúrnej, školskej, jazykovej, vedeckej, odbornej a inštitucionálnej spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky na roky 1999 - 2002. Ide o ojedinelý, mimoriadne náročný dokument, ktorý po prvýkrát zahŕňa spoluprácu všetkých rezortov.

V dňoch 15. - 18. 9. 1999 sa uskutočnila v Bratislave a v Martine návšteva riaditeľov etnografických múzeí z Paríža, Ríma a Lisabonu. Cieľom pracovného stretnutia bola príprava výstavy Poklady slovenskej etnografie, ktorá sa stala putovnou výstavou a bola inštalovaná po prvýkrát vo Francúzsku v Paríži, v talianskom Ríme a neskôr na dvoch miestach v Nemecku.

V dňoch 16. - 21. 9. 1999 na moje pozvanie navštívil Slovenskú republiku Chérif Khaznadar, riaditeľ Domu svetových kultúr v Paríži. Tento významný francúzsky etnológ sa oboznámil s rôznymi regiónmi Slovenska a s ich ľudovou kultúrou s úmyslom prezentovať slovenskú autentickú hudobnú skupinu na Festivale imaginárna, skôr by som to povedal Festivale predstavivosti v Paríži v roku 2000.

14. 12. 1999 som slávnostne otvoril už spomínanú výstavu Poklady slovenskej etnografie v Múzeu umení a ľudových tradícií v Paríži.

Rok 2000:

V rámci sprievodných podujatí k výstave Poklady slovenského ľudového umenia v dňoch 23. - 25. marca 2000 v priestoroch Národného múzea umení a ľudových tradícií v Paríži hosťoval Anton Anderle so svojím tradičným bábkovým divadlom. Divadlo zožalo veľký úspech nielen u detských divákov, ale aj uznanie a obdiv dospelých návštevníkov. Na predstaveniach sa zúčastnilo aj niekoľko bábkarských skupín. Vysoko profesionálnu úroveň predstavení ocenili predovšetkým usporiadatelia výstavy v Paríži, vedúci pracovníci múzea i samotný generálny riaditeľ Michel Colardelle. Súčasťou týchto sprievodných podujatí k výstave bola aj Anna Walterová, ktorá v dňoch 17. - 20. apríla 2000 prezentovala ukážky maľovania veľkonočných kraslíc.

V dňoch 20. - 23. mája 2000 reprezentovala slovenský autentický folklór na Festivale predstavivosti hudobná skupina zo stredného Slovenska, ktorú si vybral riaditeľ Domu svetových kultúr v Paríži pán Chérif Khaznadar počas svojej návštevy v roku 1999 na Slovensku. Treba povedať, že to bola hudobná skupina zložená len z majstrov na fujarovú hru, kde sme sa súčasne dozvedeli, že Slovensko je najvýznamnejším predstaviteľom tohto hudobného nástroja v celom regióne. A myslím si, že to bolo veľmi významné podujatie. Je z toho aj CD nosič, ktorý vydalo Múzeum svetových kultúr v Paríži.

Súčasťou sprievodných podujatí ešte - stále pokladom slovenského ľudového umenia - bolo aj vystúpenie folklórnej skupiny Turiec v dňoch 26. - 29. mája 2000 v Auditóriu Národného múzea umení a ľudových tradícií...

J. Migaš, podpredseda NR SR: Pán minister Hajnovič. Prepáčte, pán minister. Pán minister Hajnovič, mimo rokovacej miestnosti telefonovať.

Pán minister, nech sa páči.

M. Kňažko, minister kultúry SR: 18. 4. 2000 v rámci úspešne sa rozvíjajúcej slovensko-francúzskej spolupráce sa po prvý raz predstavil v Bratislave spoločný projekt z oblasti interpretácie starej hudby v podaní súboru Musica Aeterna a členov Centra barokovej hudby z Versailles pod vedením dirigenta Oliviera Schnebeliho.

Medzi významné stretnutia v rámci mojich pracovných ciest do Paríža patrili aj rokovania so štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry Francúzskej republiky Michelom Dufourom a s guvernérom Rozvojovej banky Rady Európy Rafaelom Alomarom.

Výsledkom týchto rokovaní bolo udelenie výhodnej pôžičky pre Univerzitnú knižnicu na obnovenie a revitalizáciu historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave v rámci projektu Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum.

Rád by som doložil, že Univerzitná knižnica zmení svoju tvár a v priebehu tohto a budúceho roku bude prebudovaná naozaj na jednu z najmodernejších centier knižničnej kultúry v celkovom objeme približne 300 mil. korún, z čoho bude čerpaná polovica práve z tejto výhodnej, vlastne najvýhodnejšej možnej pôžičky a čiastočne, teda tá druhá polovica, zo štátneho rozpočtu. Samotné stavebné práce začnú pravdepodobne už v júni alebo v júli tohto roku.

Rok 2001:

Medzi najdôležitejšie dokumenty vypracované v roku 2001 patrí Žiadosť Slovenskej republiky o štatút pozorovateľa v Medzinárodnej organizácii frankofónnych krajín, ktorého gestorom bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Išlo o mimoriadne náročný dokument, na ktorom spolupracovalo niekoľko rezortov.

Rád by som hádam ešte podotkol, že toto Medzinárodné združenie frankofónnych krajín združuje viac ako 50 krajín celého sveta a otvárajú sa tu programové možnosti na dobrú spoluprácu a na konkrétne projekty v oblasti vzdelávania, vedeckej spolupráce, kultúry aj v niektorých vybraných sférach rozvoja ekonomiky.

27. februára 2001 som odovzdal túto kandidatúru na získanie postu pozorovateľskej krajiny. Bol som prijatý v Medzinárodnej organizácii frankofónie u poradcov generálneho tajomníka Medzinárodnej frankofónnej organizácie v Paríži dňa 27. februára 2001. Slovenská republika predložila túto kandidatúru na základe historických, ekonomických, vedecko-výskumných a študijných tradícií a kontaktov s frankofónnymi krajinami. Informoval som, že v Slovenskej republike veľmi aktívne a úspešne pôsobia v prospech frankofónie viaceré stredné a vysoké školy s výučbou francúzštiny, bilingválne gymnáziá, Francúzsky inštitút, Festival frankofónneho filmu a početné kultúrno-spoločenské podujatia. Upozornil som aj na široké možnosti spolupráce s krajinami Medzinárodnej organizácie frankofónie v hospodárskej oblasti. Podčiarkol som, že Slovenská republika zdieľa snaženie Medzinárodnej organizácie frankofónie o rešpektovanie a uplatňovanie kultúrnej, jazykovej rôznorodosti a jej rozvoj.

20. apríla 2001 som sa stretol s generálnym tajomníkom Medzinárodnej organizácie frankofónie Boutrousom Boutrousom Ghálím. Poradcovia generálneho tajomníka hodnotili vysokú kvalitu predloženej kandidatúry Slovenskej republiky, dokumentujúcej veľkú motiváciu Slovenskej republiky. Súčasne tlmočili udeliť Slovenskej republike kladné odporúčanie na získanie statusu pozorovateľa. Malo sa tak stať v októbri minulého roku v Bejrúte. Žiaľ, bolo to preložené na iný termín následkom udalostí 11. septembra v New Yorku. Ale mám veľmi významné signály a indície od významných predstaviteľov tohto združenia frankofónnych krajín, že Slovensko bude akceptované.

V dňoch 11. a 12. mája 2001 sa uskutočnil v Bratislave seminár Malraux na tému Decentralizácia v oblasti kultúry. Išlo o jedno z najvýznamnejších podujatí organizovaných na pôde ministerstva kultúry za posledné tri roky.

Ministerstvo kultúry Francúzskej republiky v rámci pomoci Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky v zmysle plnenia programu spolupráce medzi oboma krajinami vyslalo na Slovensko dvoch vysokokvalifikovaných expertov zaoberajúcich sa touto problematikou. Cieľom seminára bolo získať poznatky z decentralizácie verejnej správy vo Francúzsku s možnou aplikáciou na riešenie tohto procesu v podmienkach odvetvia kultúry v Slovenskej republike. Seminára sa zúčastnilo 90 pracovníkov z rezortu kultúry, pracovníci ministerstva kultúry, podriadených organizácií a vedúci odborov kultúry krajských úradov.

V dňoch 22. - 26. mája 2001 sme zabezpečili prijatie Alix Chevallierovej, riaditeľky odboru zahraničných stykov Národnej knižnice Francúzska, ktorá sa špecializuje na knižničný zbierkový fond. Cieľom návštevy bolo oboznámenie sa s aktuálnym stavom významných knižničných inštitúcií na Slovensku a priblíženie súčasnej legislatívy v danej oblasti slovenským odborníkom.

V apríli 2001 bola prezentovaná francúzska kultúra v Bratislave. Hlavným organizátorom bol Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy spolu s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Francúzskym inštitútom v Bratislave. Celkový počet kultúrnych akcií bol 22. To je vlastne konkrétna odpoveď na to prvé stretnutie na magistráte v Paríži, ktoré som absolvoval v roku 1999.

Na podnet francúzskej ministerky kultúry Catherine Tascaovej sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spolu s Francúzskym inštitútom v Bratislave a Mestským kultúrnym strediskom v Bratislave podieľalo na príprave veľkého kultúrneho programu pod názvom Sviatok hudby, ktorý sa po prvýkrát uskutočnil na Slovensku 21. júna 2001.

Tu by som si len dovolil podotknúť, že tento Medzinárodný deň hudby, pôvodne podnietený práve Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky, sa uskutočňuje v desiatkach krajín už asi 17 alebo 18 sezón.

3. apríla 2001 usporiadali Veľvyslanectvá Slovenskej republiky a Českej republiky vo Francúzsku a Slovenský inštitút v Paríži v rámci Parížskej básnickej jari večer českej a slovenskej poézie pod názvom A DEUX VOIX, čo znamená Dvojhlasne. Počas večera odzneli za slovenskú stranu verše Rúfusa, Válka, Žáryho, Gavorníkovej, Buzássyho a iných básnikov vo francúzskych prekladoch a aj v slovenskom jazyku. Tieto verše vo francúzskom jazyku recitovali francúzski herci.

Pri príležitosti otvorenia Slovenského inštitútu v Paríži som sa zúčastnil na bilaterálnych rokovaniach s ministerkou kultúry a komunikácie Francúzskej republiky Catherine Tascaovou dňa 20. apríla 2001. Cieľom rokovaní bolo prehlbovanie kultúrnej výmeny s možnosťou organizovania slovenských kultúrnych podujatí vo Francúzsku v najbližšom období.

Pri príležitosti slávnostného otvorenia Slovenského inštitútu v Paríži sa konal koncert Petra Dvorského.

V júni v Aix-en-Provence bola inštalovaná v Cité du livre výstava Kamey - Hommage a Saint-John Perse, to znamená Pocta alebo Hold Saint-Johnovi Persovi, slovenskej výtvarníčky Ester Martinčekovej-Šimerovej. Následne táto výstava bola reinštalovaná v Annecy a Chateauroux.

Tu by som ešte raz podotkol, že hlavným organizátorom je pán primátor mesta Liptovský Mikuláš a váš kolega pán Slafkovský, kde sme sa snažili z postu ministerstva kultúry veľmi pomôcť tejto akcii. A v súčasnosti sa snažím o to, aby v blízkej budúcnosti táto výstava bola reinštalovaná v Paríži, ale v prestížnej galérii. Z kalendárnych dôvodov, pretože takéto galérie majú svoje programy často na niekoľko rokov dopredu, je to veľmi zložitý problém. I v súčasnosti s blížiacimi sa voľbami je trošku zložitá situácia vo Francúzsku. Ale určite sa nám to podarí.

V priestoroch UNESCO v Paríži 10. decembra 2001 som slávnostne otvoril výstavu fotografií k životnému jubileu francúzskej herečky Annie Girardotovej.

Rád by som ešte spomenul jednu akciu, ktorá bola pre mňa tak trochu aj osobným vzdaním vďaky alebo holdu nášmu básnikovi Miroslavovi Válkovi, kde v Moliérovom divadle poézie v Paríži som spolu s jednou francúzskou herečkou čítal básne Miroslava Válka vo francúzskom preklade.

Rok 2002:

22. februára bola v meste Chatearoux slávnostne otvorená už spomínaná výstava s názvom Kamey, v rámci ktorej sa francúzskemu publiku už po tretíkrát priblížili diela slovenskej maliarky Ester Martinčekovej-Šimerovej.

11. marca som navštívil Európske informačné centrum SOURCES na Défense, v slovenskom názve Pramene. Riaditeľka tohto centra pani O. Imbertová ma oboznámila s funkciou a poslaním centra. Treba povedať, že sa tam práve konala výstava, veľmi úspešná výstava fotografií slovenských drevených kostolíkov. Pozval som ju na Slovensko a zmyslom návštevy bude zhromaždiť zásadné materiály o prístupovom konaní Slovenska v procese integrácie do európskych štruktúr pre študijné a mediálne potreby tohto Európskeho informačného centra.

V rámci 24. ročníka filmového festivalu zameraného na prezentáciu dokumentárnych, sociologických a etnografických filmov s názvom Cinéma du réel v Paríži sa vo Verejnej knižnici v Centre Georgesa Pompidou 11. až 17. marca tohto roku uskutočnila prehliadka 18 slovenských celovečerných a krátkometrážnych filmov. Na podujatí sa zúčastnili slovenskí režiséri pán Hanák, Trančík, Slivka a Kerekeš. Samozrejme, i so svojimi dielami. Uvedeného podujatia som sa aktívne zúčastnil prednesením otváracieho prejavu.

Na mojej poslednej zahraničnej ceste v dňoch 13. - 16. mája tohto roku, kde mi udelili čestnú medailu Univerzity v Nancy, som uskutočnil prednášku o slovenskej kultúre, ktorú som potom zopakoval na parížskej Sorbone na tému "Kultúra, politika - rivali alebo spojenci?". Na toto podujatie, ako som už spomenul, ma pozvalo vedenie Univerzity v Nancy v rámci osláv Dňa Európy, ako aj pri príležitosti prezentácie kandidátskych krajín do Európskej únie. Následne, ako som už povedal, som uskutočnil túto prednášku aj na parížskej Sorbone a v diskusii k súčasnej kultúrnej a celkovej situácii na Slovensku som odpovedal na otázky prítomných profesorov, politológov, predstaviteľov asociácií a zástupcov našich krajanov vo Francúzsku.

Výsledkom mojich predchádzajúcich rokovaní s predstaviteľmi kultúrnych inštitúcií vo Francúzsku je aj realizácia podujatia s názvom Smerovanie na východ, ktorá sa uskutoční v najbližších dňoch, t. j. 31. 5. - 3. 6. tohto roku. Ide o prvé stretnutie básnikov a prekladateľov strednej a východnej Európy hovoriacich, píšucích po francúzsky či prekladajúcich do francúzštiny alebo z francúzštiny. Stretnú sa so svojimi západoeurópskymi partnermi na tému Poézia a multikultúrna identita. Toto stretnutie sa uskutoční na zámku v Budmericiach. Autorom projektu je Michel de Maulne, riaditeľ Moliérovho divadla Maison de la poésie v Paríži. Podujatie ponúka účastníkom výmenu vzájomných pohľadov na vybranú tému a najmä stanovenie rámca ďalších stretnutí s perspektívou založiť tradíciu Frankofónneho festivalu poézie a hlavne tradíciu týchto stretávaní v regióne strednej Európy práve na Slovensku a v Bratislave. Podujatie sa realizuje za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Francúzskej republiky.

V mesiaci jún, čiže 5. - 19. 6. 2002, pripravujeme projekt Literárny autobus vo Francúzsku. Cieľom tohto projektu je prezentácia slovenskej kultúry, predovšetkým literatúry, prostredníctvom vystúpení piatich slovenských spisovateľov, prekladateľov, resp. zástupcov vydavateľstiev, ako aj mnohých sprievodných akcií. Zámerom je umožniť priamy kontakt medzi tvorcami a potenciálnym obecenstvom. Podujatie sa uskutoční v mestách Štrasburg, Paríž, Lyon, Bordeaux a Clermond-Ferrand.

Odpusťte, ak som hovoril trochu dlhšie, ale tak či tak som nestihol sa podrobne dotknúť všetkých aktivít v oblasti spolupráce medzi Slovenskou republikou a Francúzskou republikou v oblasti kultúry.

Hádam by som ešte na záver povedal jednu vetu, ktorú predniesol prezident Chirac na slávnostnom obede pri príležitosti návštevy nášho premiéra v Paríži, že "kultúra je najdôležitejšou formou diplomacie". Budem rád, ak si to čím ďalej budú uvedomovať aj členovia našej a budúcich vlád a takisto vy, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Ďakujem za pozornosť.