Čtvrtek 30. května 2002

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek chce položiť doplňujúcu otázku.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán minister. To bola iba jedna otázka. To nebol návrh na odvolanie ministra kultúry, aby ste museli hovoriť tento monológ v rámci vašej obhajoby. Ďakujem veľmi pekne. Slovenská hudobná kultúra môže len závidieť, čo sa týka vášho vzťahu k francúzskej kultúre. Skutočne bolo to veľmi vyčerpávajúce, čo ste povedali.

Mňa by však zaujímalo, vzhľadom na to, že mám len dve minúty, niekoľko podotázok. Koľko dní ste strávili vo Francúzsku? Stačí, keď poviete číslo. Ktorá inštitúcia v rámci ministerstva kultúry pracuje podľa vášho názoru lepšie, ako pracovala pred štyrmi rokmi? A na záver, keďže ste skutočne veľmi aktívny - a ja to naozaj potvrdzujem podľa vášho monológu -, prečo nekandidujete ďalej? Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister kultúry, chcete reagovať?

M. Kňažko, minister kultúry SR: Pán poslanec, vaša otázka okrem iného znela: "Ktoré konkrétne výsledky sa v čase vášho pôsobenia na ministerstve kultúry Slovenskej republiky v kultúrnej výmene a spolupráci s Francúzskom dosiahli?" Takže ja sa ospravedlňujem za tento monológ, snažil som sa byť naozaj stručný a nerobiť z toho...

No, pokiaľ ide o to, koľko dní som strávil vo Francúzsku. Neviem vám to teraz povedať. Nerátal som to. (Reakcia z pléna.) Uisťujem vás, že som tam nestrávil žiadny deň zbytočne. Vy ako člen výboru, ako poslanec máte k dispozícii všetky dokumenty z ministerstva kultúry. Obyčajne za dvoj-, trojdňovej návštevy sa stretnete s tým, že som mal 12 až 19 stretnutí, ktoré obyčajne vyústili do veľmi konkrétnej spolupráce. Takže nerátal som dni. Pre mňa chodiť do Francúzska nie je turistika. Zobral som to ako svoju prácu a myslím si, že som konkrétne v týchto vzťahoch k všeličomu pomohol.

Nerozumel som tej vašej ďalšej otázke, že ktorá inštitúcia pracuje lepšie ako... (Reakcia poslanca z pléna.)

No, pozrite sa, nechcem z toho robiť nejaký kvíz. Nepochybne lepšie pracuje a má lepšie podmienky na svoju prácu Národná knižnica, spomeniem ju ako prvú. Medzi iným realizujeme rozvojové programy v spolupráci s Compaqom, Microsoftom, ktoré nepriamymi investíciami vo forme zapožičania techniky a softvérov prispievajú k digitalizácii, šíreniu informácií atď. A je to vlastne začiatok dlhodobej spolupráce. No, nebudem tu menovať 23 inštitúcií a hodnotiť takto z "fleku", ktorá pracuje lepšie, ale skúste si to preskúmať sám. Ja si myslím, že inštitúcie pracujú dobre. Inštitúcie v oblasti kultúry, ale to už je stará bolesť, predovšetkým majú málo ekonomických prostriedkov. Kultúrne inštitúcie v rámci spomalenej transformácie doplácajú na to, že sa štát istým spôsobom zbavuje zodpovednosti. A to prostredie nie je pripravené prevziať ju s plnými kompetenciami, a teda aj financiami, že v oblasti daňovej tvorby je potrebné urobiť veľa v oblasti sponzoringu, aby sa mohli úspešné podnikateľské subjekty hrdo prezentovať tým, že podporujú kultúru a tak ďalej atď. Mnohé z nich však na základe práve získaných medzinárodných kontaktov, a to nielen s Francúzskom, samozrejme, na tú otázku som odpovedal len preto, že tak znela teda vaša otázka.

Takže ja si myslím, že tu nastal istý progres. Nastal istý pokrok a pevne verím, že na to, čo sa urobilo a bolo dobré, sa nezabudne a že sa bude pokračovať. Rozhodne budem odovzdávať svoj úrad - a teraz idem k tej vašej poslednej otázke - tak, aby sa zodpovedne pokračovalo v tom, čo je prospešné pre Slovensko i pre tú krajinu, s ktorou spolupracujeme.

Prečo nekandidujem. To už nepatrí do oblasti kultúry. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Andrejčák pánu ministrovi Stankovi. Odpovedať bude pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. Otázka znie: "V ktorom roku a koľko korún chcete ušetriť prepustením vyše 1 000 dôstojníkov z okresných vojenských správ a krajských vojenských správ?"

Namiesto ministra Stanka odpovedá podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. Nech sa páči.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Andrejčák, pán minister vo svojej odpovedi uvádza toto:

"Okresné vojenské správy a úrady vojenskej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku obrany, majú v súčasnosti organizačnú štruktúru a tabuľkové počty, ktoré boli potrebné na plnenie úloh v prospech ozbrojených síl Slovenskej republiky pred začatím reformy podľa platných právnych predpisov.

Na zabezpečenie splnenia úloh, ktoré vyplývajú pre vojenské správy z novoprijatých zákonov a výrazného, až 10-násobného zníženia úloh v oblasti doplňovania, je potrebné vojenské správy okrem premenovania aj zreorganizovať, a to do konca roka 2002. V rámci reorganizácie Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vytvorí také organizačné štruktúry územných vojenských správ a v takých počtoch, ktoré umožnia zabezpečiť splnenie úloh vyplývajúcich z novoprijatých zákonov a z reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky model 2010. V rámci reorganizácie vojenských správ nebude prepustených 1 000 profesionálnych vojakov, ako uvádzate vo svojej otázke, ale počty budú znížené o 330 profesionálnych vojakov a 556 občianskych zamestnancov. Zníženie počtov však neznamená ich automatické prepúšťanie. Ale časť z nich bude mať možnosť uplatniť sa v rámci rezortu ministerstva obrany v súlade s potrebami a možnosťami tohto významného rezortu.

Na zabezpečenie činnosti vojenských správ v týchto organizačných štruktúrach bude potrebné v roku 2003 vyčleniť 505 mil. korún, čo je o 118 mil. korún menej ako pred reformou vojenských správ."

Myslím si, že som odpovedal na vašu otázku úplne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Andrejčák - doplňujúca otázka.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za odpoveď. Dovoľte mi, aby som ju zhodnotil: Prednes za 1, obsah nevyhovujúci.

Ono je to inak. Predovšetkým chcem povedať, že mám dokument, ktorý nedávno kolégium posudzovalo, vychádza z úplne iných počtov, ale mám aj vyjadrenia, ktoré boli zverejnené ministrom, že ide o 1 000 dôstojníkov a 1 500 občanov, ale aj 1 000 dôstojníkov a 500 občanov, takže tam už sú rozdiely. Chcem však povedať, že okresná vojenská správa až do času, kým nebude zrušená základná vojenská služba, bude plniť úlohy zhruba od dnešných 100 % v hodnote 90 %, a nie to, čo je tam napísané.

Takže ja vás neviním, že zle čítate, ale vám zle napísali noty.

Ale tú otázku som mienil kvôli tomu, že pán minister tu v Národnej rade povedal, že tým sa ušetrí 400 mil. Chcem mu dať radu, ako tých 400 mil. urobí. Okamžite zastaviť to, na čo už nemá právo, lebo rozvojové programy musí schváliť Národná rada. A on nedávno dal súhlas modernizovať ďalšie dva radiolokátory. Dva už má zmodernizované, bol za ne kritizovaný, stáli zhruba 400 mil. a výsledok modernizácie - tzv. modernizácie - je, majú kratší dosah diaľkový, kratší dosah výškový a na maximálnom dosahu nepresnosť vyše 15 km, čiže má dva "aušusy". Preložím to do slovenčiny, dva zmätky.

Takže keby radšej pozastavil tieto nezmyselné a politicky motivované objednávky na rekonštrukciu v zahraničí, tak by urobil lepšie. Ale rozhodne nemôže dôstojníkov prepúšťať do toho času, kým nezruší zákon základnú vojenskú službu a nezruší spôsob doplňovania. Najmenej rok bude trvať, kým ministerstvo a predovšetkým dôstojníci na vojenských správach prepíšu zákon do vojenských noriem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán podpredseda, budete reagovať?

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Veľmi stručne by som rád pripomenul, pán poslanec, že ste otázku, ktorá sa týka rozvojových programov, položili ako otázku č. 8 a ja som pripravený, či 10 to je, na ňu odpovedať a dám vám túto odpoveď písomne, aby sme nezdržiavali Národnú radu, pretože ide o informáciu, ktorú zrejme potrebujete k svojej poslaneckej činnosti.

A pokiaľ ide o môj osobný názor na to, čo ste povedali v súvislosti s vojenskými správami, myslím si, že by bolo zlou vizitkou súčasného stavu armády, ak by rok prepisovala vojenské predpisy. Som presvedčený, že sa to dá urobiť skôr.

V kolégiu sa prerokúvali materiály, ktoré pôvodne počítali so znížením počtu vojenských správ a počítali aj s tým, že sa zracionalizuje celé riadenie štátnej správy v tejto oblasti. Chcem vás ubezpečiť, že aj môj názor je taký, že ho treba zracionalizovať. Vy sám iste ako racionálny človek viete, že 79 okresov a pri nich 79 okresných správ by bolo aj z hľadiska celkového rozvoja vojenstva na Slovensku nezmyslom. Preto je potrebné uvažovať nad tým, ako za daných podmienok, lebo zákony všetci rešpektujeme, predsa len dôjde k racionalizácii činností. Predpokladám, že je to tak, že tie dokumenty boli zmenené práve na základe rokovania Národnej rady a pán minister veľmi dôsledne trval na tom, aby sa už novoprijaté zákony premietli do konkrétnych čísel.

Budem však tlmočiť vaše výhrady pánu ministrovi vo viere, že vám odpovie, samozrejme, buď na budúce, alebo písomne. Ďakujem vám pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne podpredsedovi vlády.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská ministrovi kultúry. Otázka znie: "Pochovali ste už orchestre komornej opery a spevohry divadla Nová scéna. Prečo teraz chcete predať budovu operety?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, nerozumiem celkom otázke, ktorá hovorí o akomsi pochovávaní. Takže tomu sa naozaj nebudem venovať. Nepoznám takisto zdroje vašej informácie, ale chcel by som vás uistiť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky žiadnu budovu operety nepredáva. Pravdepodobne máte na mysli budovu divadla Nová scéna, ktoré je v súčasnosti zaradené medzi inštitúcie určené na transformáciu a na neziskovú organizáciu poskytujúcu verejnoprospešné služby. Táto budova je majetkom mestskej časti Bratislava-Staré mesto a divadlo ju má v prenájme. Teda budova divadla Nová scéna nie je majetkom štátu v správe Novej scény, a preto ju ani Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, i keby malo takýto záujem, jednoducho predať nemôže. Skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, áno, presne tú budovu som mala na mysli, ale dovoľte mi pripomenúť, že moja otázka bola vlastne citátom z jedného transparentu, ktorý mali protestujúci umelci pred budovou ministerstva kultúry pred dvomi dňami. Iste vám nemusím pripomínať, čo to boli za ľudia.

Ale keď tvrdíte, že to nie je pravda, tak by som vás chcela naozaj veľmi priamo osloviť: Pán minister, ak to nie je pravda, tak nám povedzte veľmi otvorene, aký osud čaká Novú scénu. Lebo by som bola veľmi nerada, keby to bol taký osud, aký ste pripravili regionálnym kultúrnym centrám, ktoré ste zlikvidovali. Keby to bol taký osud, aký postihol komornú operu, ktorú ste zlikvidovali, aký postihol spevohru Novej scény, ktorú ste zlikvidovali, keby to bol osud Domu slovenskej literatúry, ktorý ste zlikvidovali, osud knižnej distribučnej siete Hrebenda, ktorú ste zlikvidovali, osud Domu zahraničných Slovákov, ktorý ste zlikvidovali, a tak ďalej atď.

Pán minister, istá skupina ľudí, ktorá bola okolo vás pred piatimi rokmi, keď ste zohrali také zábavné divadielko nazvané "Zachráňte kultúru!", vás dnes nazývajú "funebrákom" slovenskej kultúry. Nie je to môj výraz, požičala som si ho znovu od nich, aby som bola presná, keď hovoríte, že používame nie celkom adekvátne slová. Tak by som sa vás chcela spýtať, keď už ste od nich získali takéto označenie, čo bude z vašej strany tým posledným klincom do rakvy, ktorú ste pripravili slovenskej kultúre?

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s vašimi tvrdeniami aj s tou terminológiou, ktorá patrí skôr do pohrebného ústavu, a nie do serióznej vecnej diskusie.

Predovšetkým som nič nezlikvidoval, samozrejme. Ide o reštrukturalizáciu a transformáciu niektorých inštitúcií. Regionálne kultúrne centrá, to bol veľký problém, veľká zadlženosť, ktorá dodnes robí problémy niektorým inštitúciám. Spomeniem len Turiec. Ale veď vy to musíte vedieť sama najlepšie, že tento administratívny medzistupeň jednoducho parazitoval na činnosti konkrétnych inštitúcií, bol celkom zbytočný, neuvážený, neproporčný, nevyvážený a skrátka to som zrušil a k tomu sa hrdo hlásim.

Pokiaľ ide o komornú operu, no, ja som ju nezrušil, to by ste museli hovoriť s generálnym riaditeľom Národného divadla, prečo nie je komorná opera, koľko stálo sedadlo dotácií na túto komornú operu. Nič nebráni opernému súboru Slovenského národného divadla robiť komorné opery, nič im naozaj nebráni, a dokonca ich aj robia a budú robiť. Takže ja naozaj...

Pokiaľ ide o Novú scénu, Nová scéna pracovala pri mojom nástupe do funkcie s 230 zamestnancami a s 250 exteriérnymi zmluvnými vzťahmi. Zhruba po dva a pol roku činnosti riaditeľa, ktorý vzišiel z konkurzu, zostalo 130 alebo 115 zamestnancov, ale znovu 250 exteriérnych zmluvných vzťahov. Z týchto 115 či 120 zamestnancov 80 či 90 ľudí pracovalo v administratíve a v obslužných profesiách. Poviem to ešte inak. Z 30-miliónovej dotácie 26 miliónov išlo na mzdy zamestnancov Novej scény. A stále existovalo a existuje 250 zmluvných exteriérnych vzťahov. Inakšie povedané, parazitovala tam administratíva a celkom zbytoční ľudia pre činnosť tohto divadla. Hudobno-dramatický súbor, ktorý pri režijných inscenáciách bol použiteľný možno z 10 až 15 %. Takže Nová scéna prechádza teraz transformáciou, ktorá vyplýva zo zákona.

Bol zverejnený inzerát, na internete je projekt, podrobnosti k projektu sú k nahliadnutiu na Novej scéne, ktokoľvek sa môže tohto projektu zúčastniť. Som presvedčený, že nielen na Novej scéne, ale v budúcnosti a v blízkej budúcnosti v prevažnej väčšine slovenských divadiel bude situácia taká, aká je v 90 % divadiel, i vo väčšom percente, v celom civilizovanom svete, že budú platení tí, ktorí pracujú, že budú len zmluvné vzťahy, istý manažment divadla a priestor na prácu. Čiže toto bude na Novej scéne transparentne, zrozumiteľne. Bude to nezisková verejnoprospešná inštitúcia s maximálnymi garanciami všetkých zúčastnených, aby sa v žiadnom prípade nevykonávala iná činnosť než divadelná a s divadelnou úzko súvisiaca. A som presvedčený, že keď nám všetkým na tom bude záležať, tak to takto aj bude. A nebudú platení tí, ktorí skrátka nepracujú, mám na mysli teraz rozsiahlu administratívu, ktorá urobila z tohto divadla sociálny ústav. Čiže asi toľko. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Čas určený na odpovede členov vlády poslancom Národnej rady uplynul. Končím bod hodina otázok.

Panie poslankyne, páni poslanci, zajtra na 8.30 hodinu zvolávam poslanecké grémiu k doterajšiemu priebehu 60. schôdze a príprave ďalej schôdze Národnej rady.

Teraz by sme rokovali o správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002 (tlač 1419) a potom by nasledovali interpelácie. Preto žiadam členov vlády, aby zostali v Národnej rade, pretože po správe ministra zahraničných vecí budú nasledovať interpelácie.

Nech sa páči, ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Marián Andel. Nech sa páči.

M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, tak ako povedal predseda Národnej rady, pristúpime teraz k rokovaniu o

správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002.

Správu ste dostali ako tlač 1419 a spoločnú správu výborov ako tlač 1419a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národne rady Slovenskej republiky.

Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predstupujem pred vás s vyhodnotením slovenskej zahraničnej politiky za uplynulý rok a jej zameraním na tento rok. Robím tak posledný raz v tomto volebnom období. Je to preto podľa mňa vhodná príležitosť aj na celkové bilancovanie, čo sme ako vláda sľúbili a ako sme si v oblasti zahraničnej politiky počínali, už aj preto, že uplynulý rok a tento rok sú vyvrcholením nášho zahraničnopolitického úsilia a pomaly sa už dá hodnotiť, kde sme a čo sme dosiahli.

Netreba hádam pripomínať, v akej zahraničnopolitickej situácii sa Slovensko nachádzalo koncom roka 1998, ale predsa len stručne predostriem základné fakty.

V záveroch madridského summitu Severoatlantickej aliancie v roku 1997, ktorý pozval do NATO Českú republiku, Maďarsko a Poľsko, nebolo Slovensko ani len spomenuté. Luxemburský summit Európskej únie v roku 1997, ktorý prizval našich partnerov z V-4 spolu s ďalšími tromi krajinami k prístupovým rokovaniam, zaradil Slovensko do druhej vlny uchádzačov o vstup. Na minimum poklesla aj bilaterálna styková aktivita s predstaviteľmi rozhodujúcich krajín.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti zahraničnej politiky zaviazala klásť hlavný dôraz na proces euroatlantickej integrácie, obnoviť pozíciu krajiny, znovu nadviazať kontakty s našimi strategickými partnermi a na novú kvalitatívnu úroveň dostať vzťahy so susedmi.

Strategickým cieľom Slovenskej republiky a jednou z najdôležitejších politických a ekonomických priorít bolo a ostáva členstvo krajiny v Európskej únii. Bolo potrebné v čo najkratšom čase splniť politické kritériá a následne aj ostatné kritériá stanovené Európskou úniou v tej dobe, predovšetkým kodanským summitom. V roku 1998 sme si stanovili ako strategický cieľ dobehnúť zameškané tak, aby sme boli spolu s partnermi z Vyšehradskej štvorky v prvej vlne rozširovania.

Ako je vnímané Slovensko dnes. "Pri zachovaní súčasného tempa negociácií môže byť Slovensko súčasťou prvej vlny rozširovania," to je nielen môj subjektívny odhad situácie, je to aj citát z Rezolúcie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu k rozširovaniu EÚ schválenej minulý týždeň.

Z tej neutešenej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádzalo v roku 1998, sa nám podarilo dnes dostať na špičku krajín usilujúcich sa o členstvo v Európskej únii. Predbehli sme pritom aj niektoré krajiny tzv. prvej skupiny, ktoré začali rokovať už v roku 1998. V praxi sme teda dokázali platnosť princípu dobiehania. Ako vôbec prvá z krajín tzv. Helsinskej skupiny sme sa v počte uzavretých kapitol dotiahli na krajiny, ktoré začali rokovať pred nami. Dvojročné omeškanie sme takto takpovediac vymazali počas necelých dvoch rokov. V súčasnosti, ako je všeobecne známe, máme otvorené všetky kapitoly a predbežne uzavretých 24 kapitol z nich. V záveroch summitu v Laekene sme vyslovene uvedení ako jedna z 10 kandidátskych krajín, ktoré by mali, resp. mohli realizovať časový harmonogram rozšírenia stanovený v Göteborgu, t. j. ukončenie prístupových negociácií do konca roka 2002 a v roku 2004 účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu už ako riadni členovia únie. Tento zámer potvrdilo aj minulotýždňové stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky a Beneluxu u nás v Trenčíne. Aktívne sa ďalej zúčastňujeme na činnosti Konventu o budúcnosti Európy, ktorý má formulovať základy budúceho fungovania rozšírenej únie, kde Slovensko, ako všetci viete, reprezentuje jeden zástupca vlády a dvaja zástupcovia spomedzi vás.

V oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky si ako strategickú prioritu vláda stanovila dosiahnutie členstva v NATO v čo najkratšom možnom čase. Dnes môžeme konštatovať, že na rozdiel od Madridu v roku 1997 je dnes Slovensko vnímané ako najperspektívnejší kandidát na členstvo. Potvrdzujú to mnohé vyhlásenia politických špičiek aliancie, ako aj jej členských krajín. Ako najpresvedčivejšie a úplne čerstvé príklady môžem uviesť tzv. Freedom Consolidation Act of 2001 alebo zákon na upevnenie slobody Kongresu USA, ktorý označuje Slovensko za vhodného príjemcu predvstupovej finančnej pomoci určenej na zvýšenie pripravenosti Armády Slovenskej republiky na vstup do NATO. Tento zákon možno v období pred pražským summitom aliancie chápať ako politický signál najsilnejšej a rozhodujúcej krajiny NATO. Ako ďalší príklad možno uviesť Deklaráciu o rozširovaní NATO zo zasadania Parlamentného zhromaždenia NATO v Sofii.

V slovenskej spoločnosti vznikol konsenzus o potrebe smerovania Slovenska do NATO. Dôkazom toho je skutočnosť, že bezpečnostná a obranná vojenská stratégia boli v tomto parlamente prijaté koalíciou, ako aj opozíciou, ale dôkazom toho je aj rastúca podpora verejnosti nášmu členstvu v NATO, ktorá dosiahla zhruba 60 %. Tento nárast bol zaznamenaný najmä vďaka efektívnej a otvorenej komunikačnej stratégii tejto vlády, ktorá dokázala občanovi zrozumiteľne vysvetliť výhody členstva v aliancii a nevýhody izolácie krajiny. Určitý podiel na tom má aj spomínaný politický konsenzus.

Slovenská republika sa aj v uplynulom roku znova dokázala správať ako člen NATO de facto, keď sa veľmi flexibilne a operatívne zapojila do celosvetového boja proti medzinárodnému terorizmu. Tento zápas prináša novú dimenziu do medzinárodnej politiky a bytostne sa dotýka aj Slovenska a jeho životných záujmov.

Bez váhania môžem konštatovať, že v tejto chvíli sa nachádzame na prahu členstva v NATO. Spĺňame všetky technické a v súčasnosti aj politické podmienky. Vláda Slovenskej republiky urobila pre naše prijatie do NATO všetko, čo mohla. V tomto trende bude pokračovať naďalej. Dostali sme krajinu pred brány aliancie. O ďalšom vývoji rozhodnú občania a, pochopiteľne, ďalší kabinet.

Ako trvalá priorita našej zahraničnej politiky bol zadefinovaný rozvoj dobrých vzťahov so susednými krajinami. Vláda sa zaviazala využiť všetky možnosti na zintenzívnenie stykov s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom, aktívne sa podieľať na oživení a rozvoji vyšehradskej spolupráce. Osobitný význam mala vláda prikladať rozvoju vzájomných vzťahov s Rakúskom ako jedinou členskou krajinou Európskej únie susediacou so Slovenskom. Trvalá pozornosť mala byť venovaná rozvoju vzťahov s Ukrajinou, ktorá je naším najväčším susedom. Tieto zámery sa nám darilo plniť. Existuje o tom množstvo dôkazov, predovšetkým čulá styková aktivita od úrovne najvyšších ústavných činiteľov až po technickú a expertnú výmenu. Z hľadiska záujmov Slovenskej republiky mala mimoriadny význam spolupráca vo formáte V-4. Vďaka nej sme sa mohli tešiť významnej podpore, ktorej sa nám dostávalo zo strany našich partnerov pri úsilí o vstup do NATO. Konkrétnym vyjadrením podpory v oblasti vojensko-politickej spolupráce je vytvorenie spoločnej česko-slovenskej jednotky v rámci KFOR, ktorá už operuje v Kosove, a spoločnej slovensko-česko-poľskej jednotky, ktorá bude schopná nasadenia pod velením NATO alebo Európskej únie v roku 2005. Jej veliteľstvo je na Slovensku v Topoľčanoch a veliteľom bude slovenský dôstojník.

Nový rozmer predstavuje spolupráca Vyšehradskej štvorky s krajinami Beneluxu, ktorá prináša nový pohľad na možnú spoluprácu v budúcej rozšírenej Európskej únii. Potvrdil to aj minulotýždňový summit V-4 a Beneluxu u nás na Slovensku.

V žiadnom prípade nemožno nespomenúť, že naše vzťahy s Maďarskom boli skomplikované tým, že maďarský parlament prijal v minulom roku kontroverzný Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Naviac, tohto roku vtedajší maďarský predseda vlády otvoril na medzinárodnom fóre otázku tzv. Benešových dekrétov. To sa nemohlo neodraziť najmä na politických scénach našich krajín. Veríme, že tieto vzťahy sa opäť dostanú na úroveň zodpovedajúcu susedským vzťahom, v rámci ktorých je charakteristické predovšetkým rešpektovanie základných pravidiel medzinárodného práva vo vzťahu k partnerovi. Vedú nás k tomu aj vyjadrenia predstaviteľov novej maďarskej vlády, ktoré avizujú odhodlanie upraviť vzájomné vzťahy a odstrániť zo zákona to, čo ho robí pre Slovensko neprijateľným.

Náš ďalší sused Rakúsko je ako jediný sused členom Európskej únie, čo má z hľadiska nášho snaženia o získanie členstva v tejto organizácii mimoriadny význam a určuje aj charakter našich bilaterálnych vzťahov, ktoré považujeme za mimoriadne dobré.

Ukrajina je náš najväčší sused, hoci spoločná hranica je krátka. Hospodárska spolupráca je prioritou v rámci našich dvojstranných vzťahov, aj keď v dôsledku ekonomickej situácie na Ukrajine zložitá. Na druhej strane nie je možné nemať na zreteli aj snahy Ukrajiny o približovanie sa k Európskej únii. Je v záujme Slovenskej republiky, aby tento zámer ukrajinskej reprezentácie získaval v Bruseli podporu aj zo strany jednotlivých členských štátov Európskej únie. V tomto duchu sa niesla aj naša politika voči Ukrajine.

V dvojstranných vzťahoch sa vláda vzhľadom na strategické priority rozhodla zameriavať na všestranný rozvoj stykov so všetkými členskými krajinami Európskej únie, NATO a ďalšími vyspelými demokraciami s dôrazom na tradičné väzby a styky s kľúčovými partnermi. V tomto kontexte mala vláda záujem na obnovení partnerského dialógu so Spojenými štátmi a posune vzťahov so Spojenými štátmi na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Pri pohľade na stykové aktivity najvyšších predstaviteľov Slovenska s predstaviteľmi krajín EÚ a NATO je zrejmé, aká čulá a rozhodujúca bola táto relácia. Hovoril by som dlho, keby som chcel vymenovať všetky hlavy štátov, predsedov vlád či ministrov, ktorí v uplynulom a v tomto roku zavítali na Slovensko. Rovnako dlhý by bol výpočet návštev na najvyššej úrovni slovenských predstaviteľov v zahraničí. Napokon sú podrobne uvedené v správe, ktorá je dnes pred vami.

Vzhľadom na čas vypracovania správy sa do nej nedostala snáď najvýznamnejšia návšteva slovenského ústavného činiteľa v zahraničí v tomto roku, za ktorú považujeme stretnutie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera s americkým prezidentom Bushom, ktoré sa uskutoční na pozvanie americkej strany v júni vo Washingtone. Hlavným bodom ich rozhovorov, prirodzene, bude integrácia Slovenskej republiky do NATO. Načasovanie stretnutia svedčí podľa nás o záujme o prijatie Slovenska do aliancie zo strany Spojených štátov.

Myslím si, že to všetko potvrdzuje fakt, že Slovensko je dnes kvalitatívne v úplne inej situácii, ako bolo v roku 1998. Som presvedčený, že tento trend sa nezmení.

Veľmi dôležité pre našu krajinu sú vzťahy s Ruskou federáciou. Vláda sa zaviazala rozvíjať korektné a vyvážené vzťahy s Ruskou federáciou, ktorá je pre Slovensko jedným z najvýznamnejších hospodárskych partnerov. V roku 1998 sme sa rozhodli zmeniť kurz z dovtedajšieho falošného rusofilstva, ktorý neprospieval nikomu, predovšetkým Slovensku, na zameranie sa na vzájomne výhodnú spoluprácu. Tento nový trend sa osvedčil a viditeľne lepšie sedí obom stranám. Zahraničná politika Slovenskej republiky voči Rusku bola plne koordinovaná s líniou Európskej únie načrtnutou v princípoch spoločnej stratégie EÚ voči Ruskej federácii. Slovenská republika podporuje proces zdokonaľovania demokratických mechanizmov a aplikácie zásad trhovej ekonomiky v Rusku. Tým, že sa počas uplynulých rokov dostala rusko-slovenská bilaterálna relácia na ekonomickú bázu, kde je určujúcim faktorom hospodársky záujem oboch krajín, dosiahol sa stav, ktorý jednak neohrozuje naše integračné ambície, jednak ale na druhej strane ani nevyvoláva zbytočné napätia. V súčasnosti sú rusko-slovenské vzťahy medzi obidvomi krajinami charakterizované ako najlepšie v doterajšom vývoji.

Zámerne nespomínam všetky ďalšie bilaterálne relácie. Chcem však poznamenať, že máme dobrú dvojstrannú spoluprácu aj s ďalšími či už veľkými alebo menšími krajinami všetkých kontinentov. Táto spolupráca sa rozvíja dobre a je dôkazom toho, že máme kompletnú a úplnú zahraničnú politiku.

Panie poslankyne a páni poslanci, zámerne som sa vyhol popisnosti. Podrobnosti obsahuje predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002. V hodnotenom období, rovnako ako aj v rokoch uplynulých mala a má naša zahraničná politika mnoho smerov a sektorov. Diplomacia bilaterálna aj multilaterálna je mnohoúrovňová, pričom nie je to z mojej strany len povinný kompliment, keď osobitne spomeniem tú parlamentnú, ktorá pri dosahovaní zahraničnopolitických cieľov zohrala a zohráva veľmi významnú úlohu.

Svoje úvodné vystúpenie som začal konštatovaním, že tento odpočet považujem za kľúčový, pretože rok 2002 je pre Slovensko v mnohom historický. To, čo sa v tomto roku odohrá či neodohrá, bude mať veľký dopad na našu krajinu a jej osud v budúcnosti. Ak sa však podarí do zdarného konca dotiahnuť to, na čom sme štyri roky pracovali, teda ak dosiahneme na pražskom summite pozvánku do NATO a do konca roka uzavrieme negociácie s Európskou úniou, čaká našu krajinu dobrá perspektíva. Urobili sme pre to maximum a vidno aj výsledky. Chceme pokračovať až do konca, viac sa už za nás urobiť nebude dať. Rád by som svoje vystúpenie uzavrel optimisticky: Verím, že všetko toto úsilie sa zúročí konečným dobrým výsledkom. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán minister, za prednesenie správy.

Keďže tuná nie je predseda zahraničného výboru pán Weiss a ospravedlnený nie je - neviem, nie som jeho stranícky súpútnik -, tak by som prosil, aby pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pán predsedajúci, vážená Národná rada, podávam spoločnú správu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002 (tlač 1419).

Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú parlamentnú tlač a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania výborov uznesením č. 187 zo dňa 14. mája 2002 v stanovenom termíne.

Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zobrali na vedomie správu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval správu dňa 7. mája 2002 a neprijal právoplatné uznesenie, nakoľko v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky výbor nebol uznášaniaschopný.

Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne požiadavky a pripomienky.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002 zobrala na vedomie.

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za prednesenie výsledkov prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

Dámy a páni, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Keltošová. Môžem uzatvoriť podanie prihlášok do rozpravy? Áno. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

O. Keltošová, poslankyňa: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v stručnosti vyjadrila k predkladanej správe z troch pohľadov.

Po prvé. Vláda túto správu, vyhodnotenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a najmä zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002 schválila 27. februára 2002. Materiál podľa obálky bol predložený do parlamentu v marci 2002. Ja sa pýtam, koľkáteho je dnes. Je koniec mája a tu sa hovorí o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002. Ktorej vlády? Tejto vlády? Budúcej vlády? Prečo až teraz koaličná rada napr. nedohodla skoršie predloženie tohto materiálu aspoň do všeobecnej diskusie. Ja si myslím, že 30. máj je už veľmi vysoký termín na to, aby sme sa zameraním zahraničnej politiky Slovenskej republiky na tento rok zaoberali, hoci ako to myslíme vážne.

Po druhé. Aby som len nekritizovala vedenie Národnej rady, pán minister, ja som z tohto miesta viackrát vystupovala s kritikou nedodržiavania legislatívneho plánu úloh vlády práve v oblasti legislatívy pri prijímaní acquis communautaire. Je to teraz napokon už aj tá známa kauza, keď vláda na poslednú chvíľu dodala okolo 40 zákonov, tzv. eurozákonov, ktoré musela Národná rada prerokovávať v skrátených legislatívnych konaniach. Na jednej strane treba uznať úspechy tejto vlády aj za toho maličkého prispenia, ako vy ste to nazvali, opozície pri schvaľovaní dôležitých strategických reformných zákonov. Ale na druhej strane treba povedať, že vláda zrejme deklaratívne, áno, pôsobila na verejnosť svojím zvýšeným záujmom o naše členstvo v Európskej únii a v NATO, ale de facto s tým, čo vláda má robiť v prvom rade, t. j. predkladať parlamentu zákony, sa vláda veľmi neponáhľala. Toto je moja vážna výhrada, ktorá nie je len s dnešným dátumom. Aj vám som niekoľkokrát pripomínala vo výboroch, že vláda mešká s legislatívou.

Po tretie. Myslím si, pán minister, že pokiaľ ste hovorili o podpore občanov pre NATO, ktorá, chvalabohu, už dosahuje tých 60 %, že tu bol dosiahnutý určitý politický konsenzus s opozíciou, najmä s HZDS, pretože stanovisko SNS a Pravej SNS je verejnosti známe, myslím si, že v takejto správe nemá byť hodnotenie, ktoré podsúva zahraničiu, ale aj našej verejnosti určité riešenia, ktoré by mali prísť po parlamentných voľbách. Citujem: "Jedinou prekážkou môže byť," rozumej nášho neprijatia do NATO, "nenaplnenie vysokých demokratických štandardov, ktoré sú na každého člena aliancie kladené." A pri tejto príležitosti sa hovorí, sa hovorí, o nadchádzajúcich parlamentných voľbách u nás: "Bez akéhokoľvek alibizmu teda možno konštatovať, že napriek enormnému úsiliu našej diplomacie sa členmi NATO nestaneme, ak občania budú proti." Proti čomu? Proti NATO? Veď 60 % občanov ukazuje, že nie sú proti NATO. Čiže takéto hodnotenie inak vo veľmi serióznej a podrobnej správe podľa môjho názoru nemá miesto. Viete veľmi dobre, že nielen vládna propaganda, ale aj aktivity HZDS pri presviedčaní našich sympatizantov a voličov prispeli k rastu prointegračných voličov, pokiaľ ide o vstup do NATO, nehovoriac už o Európskej únii. Bolo by dobré, keby táto správa bola zobjektivizovaná a keby sa podobné povrchné konštatovania z tejto správy vypustili.

A na záver. Pán minister, už niekoľko rokov spolu diskutujeme vo výbore, ale aj pri iných príležitostiach, že budovanie diplomatickej služby a personálnu politiku rezortu nie je možné robiť bez kvalitatívnej legislatívnej úpravy postavenia zahraničnej služby u nás. Ja som vám už niekoľkokrát položila túto otázku, kedy bude do parlamentu predložený zákon o zahraničnej službe, komplexný zákon vrátane zdravotného poistenia našich pracovníkov v zahraničí, vrátane poistenia majetku Slovenskej republiky v zahraničí, vrátane vyriešenia zdravotnej starostlivosti a najmä dôchodkového zabezpečenia pracovníkov zahraničnej služby. Naozaj som vám držala palce, bola som ochotná spolupracovať pri príprave tohto návrhu zákona. Nechápem, ako chcete realizovať, budovať v tomto roku 2002 diplomatickú službu bez dobrého zákona o zahraničnej službe. Zrejme sú to len také kuloárové informácie, ktoré mám, že ani len nariadenie vlády sa nepodarilo prijať v oblasti zahraničnej služby, zlepšenia sociálnej situácie a zdravotnej starostlivosti o pracovníkov zahraničnej služby. Veľmi ma to mrzí. Myslím si, že aj toto ste mohli v tej správe konštatovať. A som presvedčená o tom, že tak opozícia, ako koalícia by vás podporila pri prijímaní takéhoto zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásila pani Podhradská. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo, pani kolegyňa.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja využijem poznámku pani poslankyne Keltošovej o absencii zákona o zahraničnej službe. A chcem sa spýtať prítomného pána ministra, čo je pravdy na tom, že na včerajšom rokovaní vlády navrhol 7 výmen na postoch veľvyslancov. A bola by som veľmi rada, ak je to pravda, keby nám povedal, aké zmeny sa chystajú a ktorí koaliční súčasní politici budú odprataní do diplomatických služieb. Zrejme tí, ktorí sa nedostali na kandidátske listiny, si tak hľadajú teplé miestečka v diplomacii. Ďakujem už vopred za vašu odpoveď, pán minister.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú.

Pán minister, pýtam sa vás: Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP