B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (tlač 1332).

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada svojím uznesením č. 1908 z 13. februára 2002 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.

K návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332) zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

Predmetný návrh ústavného zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 10. apríla 2002, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 5. marca 2002, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením zo 7. marca 2002, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením z 5. marca 2002, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá svojím uznesením z 12. marca 2002.

Výbor Národnej rady pre financie rozpočet a menu, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal podporu požadovanej trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru.

Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov rokoval o návrhu ústavného zákona 13. marca 2002, nehlasoval o uznesení, nakoľko na schôdzi výboru sa nezúčastnila kvalifikovaná trojpätinová väčšina členov výboru.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokovali návrh ústavného zákona, nakoľko neboli uznášaniaschopné.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprerokoval návrh pre neprítomnosť predkladateľa.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v časti IV, preto ich nebudem čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35 a 36 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť, osobitne o bode 2 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť, spoločne o bodoch 13 a 17 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť, spoločne o bodoch 37 a 38 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 10. apríla 2002.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný písomne sa prihlásil pán poslanec Šebej. Nech sa páči, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne predložil niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, ktorý máte ako tlač 1332.

Chcel by som začať tým, že chcem vyjadriť autorom ústavného zákona, pánovi navrhovateľovi aj všetkým ostatným skutočne svoje uznanie a bol by som rád naozaj, keby ich práca bola nakoniec ocenená prijatím tohto zákona, Slovensko ho potrebuje ako soľ.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podávam, už boli rozdané do poslaneckých lavíc pred mesiacom, keď sme ten zákon odsunuli. Ja ich teraz len prečítam.

Prvý návrh je tento: "Čl. 3 písm. a) znie: "a) verejným činiteľom každá fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu v čl. 2 tohto ústavného zákona, alebo každá fyzická osoba, na ktorú sa vzťahujú povinnosti a obmedzenia po odchode z verejnej funkcie podľa čl. 4 ods. 2."."

Odôvodnenie tohto návrhu je takéto: Doplnenie definície verejného činiteľa je nevyhnutné, aby bolo možné vynútiť dodržiavanie a príp. i uložiť sankciu za porušovanie tohto ústavného zákona u osôb, ktoré už verejnú funkciu nevykonávajú, ale majú povinnosť dodržiavať tzv. postzamestnanecké reštrikcie.

Druhá navrhovaná zmena je takáto: "Čl. 4 sa dopĺňa novým odsekom 2, ktorý znie: "Osobitný zákon upraví povinnosti a obmedzenia ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov po odchode z verejnej funkcie."."

Odôvodnenie je takéto: Tento návrh je blanketovou normou k príslušným ustanoveniam nadväzujúceho zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií ústavných činiteľov a niektorých štátnych funkcionárov a zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto nového odseku 2 bude možné zakomponovať do vykonávacieho právneho predpisu inštitút tzv. postzamestnaneckých reštrikcií, teda ustanovenie známe i z Kanady, USA, Francúzska či Talianska, podľa ktorého v záujme zabránenia zneužívaniu lukratívnych informácií či kontaktov nesmú bývalí ústavní činitelia a štátni funkcionári napr. určité obdobie po ukončení funkcie prijať pracovnú ponuku od osoby, o záujmoch ktorej predtým rozhodovali, či konať pred orgánmi verejnej moci v tej istej veci, ktorú predtým z pozície svojej verejnej funkcie presadzovali.

Po tretie: "Čl. 11 sa dopĺňa novým odsekom 4, ktorý znie: "V roku 2002 musí verejný činiteľ podať písomné oznámenie v zmysle čl. 7 tohto ústavného zákona k 15. augustu."."

Odôvodnenie znie takto: Početné kauzy, s ktorými má verejnosť možnosť oboznámiť sa, sú jednou z hlavných príčin nízkej dôvery občanov vo verejnú moc. Aj z toho dôvodu je dešifrovanie záujmov jednotlivých reprezentantov orgánov verejnej moci, zverejnenie ich majetku ap. maximálne žiaduce ešte aj v čase pred konaním parlamentných volieb. Navrhuje sa preto, aby povinnosť podať prvé oznámenia podľa nového právneho režimu bola k 15. augustu 2002, čiže už teraz, čo poskytuje dostatočnú lehotu na nadobudnutie účinnosti obidvoch nadväzujúcich vykonávacích predpisov, ako i na verejné oboznámenie sa so znením všetkých troch zákonov.

No a štvrtá zmena, ktorú navrhujeme, je táto: "Čl. 13 znie: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2002."."

Odôvodnenie je takéto: Pôvodne navrhnutý dátum účinnosti sa z objektívnych príčin navrhuje posunúť na 1. august 2002. Takáto úprava vytvára dostatočný priestor na nadobudnutie účinnosti obidvoch nadväzujúcich vykonávacích právnych predpisov. Takýto posun účinnosti je ešte stále v súlade s pravidelnou hodnotiacou správou Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie za rok 2001 a Národným programom na prijatie acquis communautaire na rok 2000, teda dokumentmi, ktoré problematiku riešenia konfliktu záujmov považujú za programovú prioritu najbližšieho obdobia.

Toto sú naše pozmeňujúce návrhy, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi.

Ešte posledná poznámka. Na všetkých fórach medzinárodných, ktoré sa zaoberajú našimi snahami o integráciu, či už do Európskej únie alebo NATO - a upozorňujem, že NATO v tomto smere je mimoriadne háklivejšie ako Európska únia -, sa spomína vnútroštátna korupcia, a to nielen v prípade Slovenska, ale aj všetkých kandidátskych krajín, ako jedna z možných vážnych prekážok, aby krajina mala politickú kredibilitu pre vstup. Takže opakujem znovu, veľmi by som sa prihováral aj z tohto zahraničnopolitického hľadiska za to, aby ctená snemovňa ústavnou väčšinou tento zákon prijala.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Žiadny poslanec sa nehlási s faktickou poznámkou.

Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Hlásia sa páni poslanci Cabaj, Fehér, Palko, Ftáčnik a pán poslanec Bartoš ako posledný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som sa pripojil k rozprave pri zákone, ktorým skupina poslancov vzala si za ambíciu riešiť niektoré otázky v tomto parlamente.

Samozrejme, hneď na úvod musím povedať jednu podstatnú vec, že v takom variante, ako je pripravený tento poslanecký návrh, aj s tým, čo sa odohralo počas rokovaní vo výboroch, ako sú pripravené ústupky na schválenie, jednoducho tento ústavný zákon nie som ochotný podporiť a poviem prečo. Nejakú tú chvíľu pôsobím v parlamente, bol som tu aj v roku 1993, keď sa prijímal zákon o riešení platových náležitostí niektorých ústavných činiteľov. Veľmi kontroverzne sa teda zakotvilo do tohto zákona, že plat poslanca je vo výške trojnásobku priemerného platu v hospodárstve. Vychádzalo sa z jedného dôvodu, že je tak veľa práce, že práca poslanca si vyžaduje celého človeka a nie je možné riešiť iné žiadne džoby, záujmy a niečo podobné okrem toho, ale že jednoducho poslanec sa má 24 hodín venovať poslaneckej práci, a preto aj ten plat je tak vysoko postavený, aby bol patrične poslanec ocenený. Dostali sme sa však do situácie, keď jednotlivé lobistické skupiny si postupne pretlačili do tohto zákona rôzne výnimky, čo sa môže zarobiť, kde sa môže ešte zarobiť. Potom sa to ukotvilo na minimálnej mzde, aby poslanec popri svojom zárobku poslaneckom ešte mohol mať minimálnu mzdu a všetky tieto náležitosti. Dostali sme sa do situácie, keď parlament veľmi často zíva prázdnotou, najmä z toho dôvodu, že zákon umožňuje poslancom venovať sa rôznym iným záležitostiam a nevenovať sa v plnom nasadení, tak ako to pôvodne uvažoval tento návrh zákona, poslaneckým náležitostiam. Nie je to len otázka starostov, primátorov, ktorí často sú pertraktovaní, pretože tí sú riešení aj inými platovými náležitosťami ako primátori. A keďže je tam ten konflikt, že je to do výšky minimálnej mzdy, dostalo sa to úplne do takej zvláštnej roviny.

A potom musíme si povedať jednu vec. Ak máme ambíciu riešiť postavenie poslancov v tej rovine, že poslanci sa budú venovať aj ďalším náležitostiam, ja som za to, tak ale potom riešme zákon č. 120/1993 Z. z. úplne iným zámerom. Príkladne teraz poviem, že riešme otázku tak a povieme, že odmena poslanca, nie plat, bude možno vo výške jedného platu v národnom hospodárstve a nech je zamestnaný poslanec tam, kde je zamestnaný, a nech sa venuje poslanectvu popri svojom zamestnaní. Ale potom ak hovoríme, že je podstata v tom, že poslanec sa musí celý deň venovať poslaneckej práci, tak neviem, ako má zvládať poslaneckú prácu a zvládať ďalšie funkcie, ktorým sa venuje. O tomto je to, ak to nie je principiálne riešenie, akékoľvek výnimky, uhýbania, všetky náležitosti sú o niečom inom. A pokiaľ nie je ambícia riešiť to takýmto spôsobom, myslím, že znovu je to len nejaká kozmetická úprava, aby sme navonok urobili niečo, ukázali, že chceme túto otázku riešiť, blížia sa voľby, urobíme si pomníček a povieme, že áno, máme záujem to riešiť. Narážame na problém, že znovu tento zákon prijímajú poslanci a znova sa bude tento zákon dotýkať poslancov a znovu bude veľký problém vysvetľovať to voličom, prečo poslanci si ušili zákon tak, aby bol vyhovujúci im, ale nie tak, aby riešili problematiku v Slovenskej republike. Takže pokiaľ nebude ambícia predkladateľov riešiť to takýmto postavením, rôzne profesie, ktoré ako ďalšie sa objavujú popri poslaneckej práci, nemám najmenší dôvod, aby som tento návrh ústavného zákona podporil. Pravdepodobne je to priestor potom, aby nový parlament sa touto otázkou zaoberal a riešil aj otázku postavenia poslancov Národnej rady. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fehér, pripraví sa pán poslanec Palko.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332).

Tento pozmeňujúci návrh sa dotýka čl. 7 ods. 1 a znie: "V čl. 7 ods. 1 sa v novooznačenom písmene f) na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: "na poslancov obecných zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a štátnych zamestnancov sa povinnosť uvádzať majetkové pomery manžela a ďalších osôb žijúcich s nimi v domácnosti vzťahuje, ak tak ustanoví zákon"."

Čiže podľa navrhovaného znenia budú poslanci obecných zastupiteľstiev, poslanci vyšších územných celkov a štátni zamestnanci povinní uvádzať v písomnom oznámení majetkové pomery svojho manžela, príp. ďalších osôb žijúcich s nimi v domácnosti len vtedy, ak im takúto povinnosť ustanoví zákon.

Pri tomto návrhu, ktorý je návrhom klubu poslancov Strany maďarskej koalície, sme vychádzali hlavne z toho, že hlavne v menších obciach táto povinnosť by bola, ak by to bolo ustanovené taxatívne v ústavnom zákone a nemohlo by sa to meniť, na prekážku demokratizácii pomerov hlavne v malých obciach, kde každý každého pozná. Táto povinnosť by podľa nášho názoru bola škodlivá. Čiže toto ustanovenie ústavného zákona by sme upravili takým spôsobom, že by sa to stalo len v tom prípade, ak by takto ustanovil osobitný zákon. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko, pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si predložiť vám pozmeňujúci návrh v mene 17 poslancov Národnej rady. Jeho znenie je takéto:

"V čl. 5 odseky 3 až 5 znejú:

"Odsek 3: Funkcia vedúceho ústredného orgánu štátnej správy je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Odsek 4: Ak bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vymenovaný za štátneho tajomníka, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Ods. 5: Funkcia štátneho funkcionára je nezlučiteľná s funkciou člena Súdnej rady Slovenskej republiky, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, funkciou starostu obce, predsedu vyššieho územného celku, hlavného kontrolóra obce, hlavného kontrolóra vyššieho územného celku a verejnými funkciami uvedenými v čl. 2 písm. e), g) a h).

Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 9."."

Dámy a páni, teraz odôvodnenie. Celý obsah tohto pozmeňujúceho návrhu je jediný. Tento pozmeňujúci návrh poslancovi Národnej rady, ktorý sa stane po zvolení za poslanca štátnym tajomníkom, zaručuje spočívanie poslaneckého mandátu. Toto spočívanie mandátu poslaneckého štátnym tajomníkom existuje v súčasnosti, v súčasnom právnom stave. Predložený návrh ústavného zákona túto možnosť spočívania mandátu štátnym tajomníkom ruší a toto považujem za veľmi nepríjemný nedostatok a zbytočný nedostatok návrhu ústavného zákona. Veď štátny tajomník, to je politik. Často sú štátni tajomníci ľudia, ktorí sú vo vysokých funkciách vo svojich politických stranách a nie je žiadny dôvod, aby sa im brala tá možnosť spočívania poslaneckého mandátu. Veď štátny tajomník je človek, ktorý zastupuje ministra, je to politik, nie je to úradník. Ak skončil vo funkcii štátneho tajomníka, prečo by sa nemohol vrátiť do poslaneckých lavíc. Veď vo funkcii štátneho tajomníka obyčajne nekončí iba z dôvodu nejakého morálneho pochybenia, z ktorého by mohlo vyplývať, že by sa už nemal stať ani poslancom, ale vo funkcii štátneho tajomníka môže skončiť zo zdravotných dôvodov, môže skončiť jednoducho z dôvodu, že sa mu tá práca nepozdáva a radšej chce byť poslancom a môže byť dobrým poslancom, alebo môže skončiť v tej funkcii z dôvodu konca vlády, v ktorej je štátnym tajomníkom, keď parlamentné obdobie pokračuje.

Ak by sme štátnym tajomníkom, ktorí boli predtým poslancami, neumožnili spočívanie poslaneckého mandátu, tak malo by to za následok nezáujem všetkých schopných ľudí, schopných politikov vykonávať funkciu štátneho tajomníka. A to by bola predsa škoda. Preto pozmeňujúcim návrhom riešim nedostatok predloženého návrhu ústavného zákona. Zároveň úprimne hovorím dopredu, že ak by tento pozmeňujúci návrh môj nebol prijatý, tak potom by som nemohol hlasovať za návrh ústavného zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Cabaj. Nech sa páči, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Palko, ak hovoríte o spočívajúcom mandáte, možno by stálo aj za úvahu, keď už ste rozvíjali túto filozofiu ďalej, či neriešiť otázku napr. aj členov vlády. Je síce pravda, že v ústave je napísané, že členovi vlády spočíva mandát, po skončení funkcie člena vlády sa vráti do parlamentu. Len vy, ktorý tu pôsobíte ako poslanec, by ste mali mať minimálne ambíciu, aby sa skvalitnila práca v tomto parlamente a možno aj zostava v tomto parlamente, aby z parlamentu nebol zberný kôš. Ten, kto je odvolaný, odíde z funkcie vyvolaný a vráti sa do parlamentu a má tu potom pokračovať, akože preto, že však on má mandát. Takže ak riešime niečo ústavným zákonom, tak mala by byť ambícia, aby sa aj skvalitnila práca parlamentu. Potom niet divu, že parlament je najmenej dôveryhodná inštitúcia. Aj takýmto návrhmi, ktoré sa tu predkladajú, tomu dopomáhame, prečo je to takto, lebo to umožňujeme svojim kolegom, aby to takto bolo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán poslanec Bartoš.

M. Ftáčnik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, nemám pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov, ale chcem mu vysloviť celkom jednoznačnú podporu a apelovať aj na vás, aby ste zvážili, akým spôsobom pristúpite k záverečnému hlasovaniu.

Už tu bola spomínaná nedôvera k politikom, k parlamentu a tá sa dnes dostáva do takej polohy, že slovo "politik" je pomaly nadávka. Je na nás, aby sme zvážili, v čom je príčina. Iste to nie je len v tom, čo tu spomínal pán poslanec Cabaj, ale príčinou je aj to, že sa Slovenskom prevalili rôzne kauzy, že sa prevalili rôzne podozrenia, a to sa netýka len tohto volebného obdobia, mnohé nevysvetlené veci zostávajú otvorené a ľudia ťažko znášajú, že takýmto spôsobom politici postupujú. Dôsledkom takýchto afér, z ktorých by každý z vás mohol spomenúť aspoň jeden príklad, je to, že do paušálneho podozrenia sa nakoniec dostávajú všetci, ktorí do politiky vstúpili. A myslím, že toto je vec, ktorú je potrebné prekonať. Mali by sme ju prekonať všetci tí, ktorí môžeme o tejto veci rozhodnúť, a to takým spôsobom, aby sme sa neurážali na všeobecnú podozrievavosť voči politikom, ale konali aktívne a ofenzívne a teda prijali nový ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý, je pravda a treba to povedať, pripravený ako veľmi prísny. Ale myslím si, že predkladatelia nemohli postupovať inak, pretože ten v súčasnosti platný zákon z roku 1995 jednoducho neplní svoj účel, a teda nechráni dostatočne povesť ústavných činiteľov, ale aj všetkých ďalších politikov, ktorí pod tento zákon majú spadať.

Podľa môjho názoru prijatie tohto zákona je najzákladnejším predpokladom ozdravenia slovenskej politiky a obnovenia jej dôveryhodnosti medzi slovenskými ľuďmi, z ktorých drvivá väčšina sa iba s veľkými ťažkosťami pretĺka zložitým transformačným obdobím. Bez tohto ústavného zákona nie je možné hovoriť o oddelení ekonomickej moci od politickej moci, o obmedzení korupcie, ktorú toto prepojenie plodí, a dosiahnuť, aby slovenská politika nadobudla morálnu prestíž, morálnu úroveň, ktorá je potrebná, aby mohla požadovať napr. aj etiku v podnikaní.

Ja by som chcel apelovať aj na kolegu poslanca Cabaja, ktorý povedal, že nemôže podporiť tento zákon, pretože podľa neho vytvára príliš veľký priestor na iné aktivity poslancov. Vážený pán poslanec, nespomenuli ste žiadne konkrétne príklady toho, čo teda robia poslanci popri svojej poslaneckej práci. Prázdna snemovňa pri prerokovaní zákona, to nie je argument. Ak prijmeme voliča, ktorý potrebuje komunikovať so svojím poslancom, na chodbe parlamentu, a preto nesedíme v poslaneckej sále, to nie je niečo, čo je na závadu, čo by sme nesmeli robiť. Ja tu neplédujem za to, aby poslanci mali možnosť vykonávať iné zamestnania. To nakoniec tento ústavný zákon zakazuje alebo ak to umožňuje, tak len v rozsahu, ktorý je symbolický. Pamätáte sa na diskusiu z roku 1995, keď sme diskutovali o pedagogickej, umeleckej, literárnej a inej činnosti, čo nie je stopercentná práca. Vy ste tu povedali príklad, že nech sa každý vráti do svojho vlastného zamestnania a sem budeme chodiť len na akúsi fušku, aby sme rozhodovali o vážnych veciach krajiny. Ja si myslím, že to nie je možné, že tá vaša koncepcia, ktorú ste tu obhajovali z roku 1993 a z roku 1995, aby sa poslanec stopercentne venoval svojej práci, má aj moju podporu. Nepochybne ste to mysleli vážne a úprimne, aby sme takýmto spôsobom riešili aj túto právnu normu. Čiže ja som v tomto smere s vami zhodný, ale chcem, aby ste zvážili, či ten zákon nevytvára dostatočný priestor na obmedzenia v tomto smere, to znamená, že nie je možné vykonávať inú prácu a že venovať sa poslaneckej práci znamená poctivo pracovať vo výboroch, v pléne Národnej rady, ale aj venovať sa komunikácii s voličmi, či je to v mieste ich bydliska alebo na pôde parlamentu, ak to voliči vyžadujú. To znamená, skúste to vysvetliť. A zdá sa mi, že by bolo možné prekonať túto otázku nie len paušálnym odmietnutím zákona, ale tým, že si vysvetlíme, čo vlastne tie ustanovenia prinášajú. Ja myslím, že sú koncipované jasne, precízne.

A úprimne vám poviem, že môj záver z toho prerokúvania, z toho odkladania - konečne je ten zákon tu - je taký, že poslanec, ktorý nepodporí ústavný zákon, jednoducho sám deklaruje, že má problém s konfliktom záujmov. Vidím to v tejto rovine, pretože bol čas, bol priestor na diskusiu, veci boli vysvetlené, vydiskutované, je to skutočne otázka dôvery občanov k politikom. Vy sa pamätáte na to, že v roku 1994 takýto zákon nebol prijatý, bol prijatý až na začiatku nového volebného obdobia. Urobme pravidlá, ktoré budú platiť v novom volebnom období a jednoducho zaväzovať každého jedného, kto vstúpi do politiky, možno aj značnú časť tejto snemovne, aby jednoducho rešpektoval pravidlá, ktoré pozdvihnú úroveň dôvery občanov k svojim politikom na tej úrovni najvyššej až po úroveň komunálnu, tak ako je koncipovaný ústavný zákon. Prosím teda vážených kolegov a kolegyne, aby podporili tento zákon, pretože je to nanajvýš potrebné. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie poslanca Ftáčnika s faktickými poznámkami sa prihlásilo 7 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Prvý je pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem pánu poslancovi Ftáčnikovi pripomenúť, že dôveryhodnosť jeho výrokov a jeho vyhlásení je veľmi sporná. Ja znovu pripomínam, že mnoho a mnohokrát vystupoval za týmto pultom a zaprisahával vtedajšiu koalíciu, ktorá bola vedená HZDS, aby bola demokratická, hlavne pokiaľ ide o dostupnosť informácií, a zaručene vyhlasoval, že nové sily, ktoré sa dostanú k moci, vždycky zabezpečia férové informovanie prostredníctvom televízie, prostredníctvom rozhlasu, verejných inštitúcií, ktoré sú na to, aby informovali objektívne a nezaujato občanov. Nič z toho sa nestalo. Tak ako ste vždycky len slovne vytvárali dym okolo dôveryhodnosti, ale žiadnu dôveryhodnosť ste nevybudovali, tak sa stalo aj teraz. Vlastne parlament má zlú povesť medziiným aj kvôli tomu, že sa vytvára trvalé informačné embargo o jeho práci. A vy ste sa zúčastnili na zdaní, že vlastne prinesiete na vyššiu úroveň informovanie občanov. Neurobili ste to, a preto nemáte právo na nijaký stupeň dôvery od občanov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Ftáčnik, ja som bola pri tom, keď sa pripravoval pôvodný návrh zákona, vtedy my sme boli vo vláde a zároveň sme ho pripravovali v správe s SDĽ-kou. Tak ja nechápem, o čom hovoríte, keď kritizujete tento návrh zákona, konkrétne pán poslanec Fogaš bol veľmi aktívny v tom čase a spolupracoval s nami. Toľko len na občerstvenie pamäti.

A po druhé. Pán poslanec, vy to veľmi dobre viete ako dlhoročný poslanec a zároveň aj ako bývalý minister, že pokiaľ nenájdete zhodu minimálne vo vašich koaličných kluboch, nehovorím o opozícii, všetky vaše vystúpenia sú len čírou propagáciou vašej novovzniknutej strany, robíte si tu za peniaze daňových poplatníkov reklamu vašej strany, pretože vy veľmi dobre viete, pán poslanec Ftáčnik, že bez politických dohôd neprejde ani jednoduchý zákon, nieto ešte ústavný. Tak prosím vás pekne, prestaňte s tým táraním, venujte sa teda vlastnej politickej práci alebo sa venujte práci v parlamente.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, treba pripomenúť niektorým kolegom, pretože medzitým boli vo vláde a už zabudli, čo bolo v parlamente - som rád, že aj pani Keltošová to už povedala -, že práve poslanci SDĽ majú najväčšiu zásluhu na tom, že tento zákon, keď bol prijímaný ústavný, bol poriadne vykuchaný, pretože hľadala sa zhoda 90 hlasov. Koalícia vtedy nemala 90 hlasov, bola odkázaná, aby sa k tomu pripojila aj opozícia. A vďaka tým ústupom, ktoré sme spravili, je ten zákon teraz taký, aký je. To treba úplne otvorene povedať. A vôbec to bol úspech potom, že aspoň tak sa prijal a tam boli tie ústupky. Ale ak je tu ambícia robiť niečo s týmto zákonom, tak má byť ambícia taká, aby už to bolo poriadne, nie za cenu ústupkov a vyhovovania jednotlivým návrhom, ktoré predkladajú jednotlivci, pretože za nimi je určitá skupina ľudí, ktorá má záujem, aby to bolo tak prispôsobené, len aby to bolo. Nie je dobré, ak sa prijíma nejaký zákon, tak ako sa to robí teraz, že hodí sa pred občanov kosť a ešte sa aj umyje saponátom, aby, nedajbože, na nej trochu špiku nebolo. To je tá podstata, čo sa momentálne teraz robí. A robí sa zdanie, čo všetko chceme urobiť v tomto zákone.

A ak hovoril, že poslanec, ktorý nepodporí tento návrh, má asi osobný konflikt, tak osobne musím povedať jednu vec. Keď som prišiel do tohto parlamentu, som bol prednosta mestského úradu. Žiaden konflikt záujmov vtedy nebol, žiaden zákon nebol prijatý. Prerušil som túto prácu a vykonával som prácu poslanca za 7 500 korún, taký bol plat poslanca Národnej rady, 7 500 korún. Takže toto bola podstata. A už vtedy som nemal problém riešiť túto otázku. Takže nemám žiaden osobný konflikt ani teraz.

A jednoducho ak je tu nejaká ambícia, tak musí byť podstatne vyššia. A vzhľadom na to, že je aj tvrdé merítko voči poslancom Národnej rady, ak poslanci prijímajú niečo vo vzťahu k sebe, tak by mali byť oveľa prísnejší k sebe ako voči ostatným občanom. To by bola vizitka poslancov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Tiež začnem tým posledným odsekom vystúpenia pána poslanca Ftáčnika, v ktorom povedal, že kto nepodporí tento zákon, nemá záujem veci riešiť a nemá celkom čisté svedomie. No nehnevajte sa, pán poslanec, ale mne to pripomína heslo z minulých čias, že kto nie je s nami, je proti nám. Takže zrejme ste to len pretavili do nového moderného slovníka. Vy nemáte právo takto vstupovať do svedomia poslancom. Po prvé ste poslancom v tomto období veľmi krátko, prácu parlamentu poznáte len z ministerskej stoličky. A, pán poslanec, keď vy vstupujete do svedomia iným poslancom, aké je vaše svedomie? Vy ste za ministra boli nominovaný stranou SDĽ a nehanbili ste sa vrátiť do parlamentu a obsadiť poslaneckú stoličku za úplne inú stranu, ktorá predtým neexistovala. Tak ak vy chcete poukázať na morálku niekoho, predovšetkým by ste sa mali morálne správať vy.

A súhlasím s mojimi predrečníkmi, že ten návrh zákona o konflikte záujmov, ktorý bol prijatý v roku 1995, bol oveľa prísnejší.

A myslím si, že naozaj malo byť spravodlivé, že ak sa niekto má naplno venovať poslaneckej práci, tak sa nemali dať výnimky. Prečo napr. učiteľ môže učiť, lekár môže mať úväzok, ale ďalší už nemôžu mať? Veď tým sa porušilo pravidlo rovnosti. Takže myslím si, že sa teda mala dať šanca sa zamestnať na tú minimálnu mzdu všetkým, alebo nikomu, pretože keď chodíte po európskych parlamentoch, tak sú normy aj podľa jedného, aj podľa druhého.

A ešte na záver toľko. Myslím si, že ani to nie je dobrý krok, keď sa poslanci až teraz na konci volebného obdobia rozhodli, že tento systém zmenia pre nový parlament. Prečo? Veď nechajte to na nový parlament, aby si stanovil podmienky tie. Aj to považujem za populizmus a isté predvolebné predvádzanie sa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Pán poslanec Ftáčnik, ja som vtedy predsedal schôdzi, keď sa prijímal v roku 1995 tento zákon, a veľmi dobre si pamätám tých poslancov, ktorí dávali pozmeňujúce návrhy z vašej politickej strany na čele vtedy s pánom Fogašom, ktorý bol najaktívnejší. A vy máte tam tiež osobne, myslím si, dva pozmeňujúce návrhy, môžeme sa pozrieť do archívov Národnej rady a môžeme si ich prečítať, ak budete chcieť. Takže som trošku prekvapený vaším vystúpením.

Ja vôbec nechcem reagovať negatívne na predložený tento návrh, ale ma zaráža váš postoj, keď poviete, že ak poslanec nehlasuje za ústavný zákon, tak je to niečo strašné. Nie v zákonoch, ale v ľuďoch, ktorí zákony majú plniť, a to sme aj my, v tom je problém na Slovensku. Niet nepokrytého, by som povedal, jedného miesta zákonmi. Ale tieto zákony sa neplnia, tak ako sa vyžadujú. Sú tu kontrolné orgány. Tento zákon, ktorý platí dodnes, by sa dal jednoznačne aplikovať na všetko. A dalo by sa ním postihnúť všetko to, čo je negatívne, ale aktivita tých, ktorí ho majú napĺňať, a tých, ktorí ho majú kontrolovať, tá je minimálna. V tomto je problém v tomto štáte. A ja si myslím aj dnes, že tento zákon je dostačujúci. Ale opäť hovorím, nie som proti tej norme, ak sa niektoré pozmeňujúce návrhy uplatnia. Môžeme zaň hlasovať, ale tiež som v pochybnostiach, či je takto prijateľný na poslednú dobu.

Pán poslanec, Ústavný súd niekoľko zákonov v Národnej rade zrušil, resp. nariadil úpravu niektorých právnych noriem, za ktoré ste hlasovali aj vy. To znamená, že ste konali mimo čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky, že ste mandát nevykonávali osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a že ste neboli viazaný príkazmi? V tomto je... (Zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Asi je zbytočné opakovať to, čo hovorili všetci kolegovia predo mnou, ale skutočne dovoľte aj mne pridať sa teda k tým, ktorých sa veľmi dotklo, pán poslanec, vaše vyjadrenie, že kto nebude hlasovať za tento zákon, má nejaké možno iné techtle-mechtle. Prepáčte mi, ale skutočne cit pre toleranciu a demokraciu odmieta takéto vyjadrenia, ktoré skôr skutočne môžu vyplývať z vašich predchádzajúcich nejakých stanovísk alebo z vášho predchádzajúceho politického zamerania alebo môžu jednoducho vychádzať z toho, že nemáte záujem tu v parlamente spolupracovať, pretože spolupráca je o tom, aby ste ma nie takýmto spôsobom k niečomu prinútili, ale aby ste ma presvedčili, že to, čo navrhujete, je lepšie ako to, čo je už dneska tu platné. A uvedomte si, že ak potrebujete na ústavný zákon 90 hlasov, nedosiahnete to takýmto vyjadrením, ktoré ja hodnotím na hranici, by som povedala, skoro urážky, ale môžete to dosiahnuť len politickým vyjednávaním. A to je veľmi odlišné od spôsobu, aký ste vy zvolili, pretože znovu, tak ako kolegovia poukázali, aj ja si dovolím poukázať skôr na opak, skôr vy tunelujete prostriedky daňových poplatníkov, ktorí vás zvolili za inú politickú stranu. Ak chcete hovoriť o čestnom prístupe, tak vám pripomeniem nášho poslanca, ktorý keď zistil, že má na niektoré veci iný názor, jednoducho vedel tento svoj názor obhájiť tým, že odišiel z parlamentu. Takže ja sa vás pýtam, ako člen Strany demokratickej ľavice zvolený s určitým programom čo tu ešte robíte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne, že mi umožňujete vystúpiť napriek tomu, že som sa prihlásil neskoro.

Pán poslanec Ftáčnik, dámy a páni, nemyslíte si, že už je najvyšší čas, aby sme začali rozmýšľať iným smerom, aby sme sa snažili presvedčiť občanov Slovenskej republiky, aby pri svojich rozhodnutiach uplatňovali princíp morálky, princíp politickej zodpovednosti vo vzťahu k tomu kandidátovi, ktorému dávajú hlas? My úplne všetko chceme mať explicitne upravené zákonmi, len akosi vnútorne prestávame potom rozmýšľať, čo je našou morálnou povinnosťou a zodpovednosťou. Vy veľmi dobre viete, že je mnoho parlamentov, kde takéto normy nie sú vôbec upravené. Jednoducho sa uberajú štandardnou spoločenskou morálkou a takpovediac aj zvykovým právom. Orientujme svoje aktivity osobné politické tým smerom, aby sme uspokojili občanov. Občana netrápi, či poslanec Národnej rady vykonáva ešte ďalšie funkcie, pokiaľ si zodpovedne plní to, čo je prezentované v ústavnom sľube poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Prirodzene, tá diskusia, ktorú týmto návrhom sme začali, môže smerovať a môže vyústiť aj touto cestou. Ja osobne som presvedčený, že upravovať to ďalšou legislatívou je len istý stupeň farizejstva.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Ftáčnik, poslanec: Pán poslanec Maxon, ma prekvapujete, keď hovoríte o zvykovom práve, ak tu vaši kolegovia spomínajú zákon č. 119/1995 Z. z. o konflikte záujmov. My máme zákon, ale to, čo som povedal, je, že podľa môjho názoru ten zákon nie je dostatočne účinný. Nereguluje tie vzťahy, ktoré by regulovať mal v oblasti konfliktu záujmov takým spôsobom, aby vzbudzoval dostatočnú dôveru ku konaniu. Ak sa tu spomínalo, že ho pripravilo HZDS a SDĽ, je to pravda, ale spomeňte si, že bol prijatý krátko po nástupe k moci v októbri 1994, keď sa odohrala tá povestná noc, a preto sa doň dostala dvojtretinová väčšina, ktorú treba na to, aby sa vôbec niečo rozhodlo. To bola obava z vašej dominancie, ktorá vtedy jednoducho bola demonštrovaná takým spôsobom, ako bola demonštrovaná. Ale ja sa na to nesťažujem. Po siedmich rokoch sa na to pozrime z nadhľadu a povedzme, že ten zákon nie je dostatočne účinný, preto poslanci prišli s novou normou, ktorá je prísnejšia, presnejšia a jednoducho upravuje veci takým spôsobom, ako je potreba.

Ak pán poslanec Cabaj naznačuje, že sú tu skupiny, ktoré chcú ovplyvniť ten zákon, a nepomenuje, ktoré a v čom, tak potom je to výhovorka. Pán poslanec, naozaj je to výhovorka. Povedzte konkrétne, ktoré skupiny, akým spôsobom doň zasahujú, pretože hľadáte len dôvod, aby ste nemuseli hlasovať za tento zákon. Ja tomu nerozumiem.

Podstatne lepšie sa mi páči postoj pána poslanca Gašparoviča, ktorý deklaruje, že podľa neho zákon č. 119/1995 Z. z. je dostatočný, ale je pripravený zvažovať aj túto právnu normu a príp. ju podporiť, ak sa ukáže, že tie ustanovenia sú lepšie a konštruktívnejšie. Presne v tomto to vnímam.

Ja si myslím, že tá diskusia bola dostatočne dlhá na to, aby každý z vás zvážil svoj postoj a prejavil ho pri hlasovaní. Ďakujem pekne.