Jedenásty deň rokovania

60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. mája 2002 o 9.09 hodine

 

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Sergej Kozlík, Ľuboš Lackovič, Jirko Malchárek, Víťazoslav Moric, Jaroslav Slaný, Eva Slavkovská a Pavol Števček. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, ako sme si to včera odhlasovali, pristúpime teraz k rokovaniu o

návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky podať správu o plnení uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú uvoľnenia finančných prostriedkov na oddlženie zdravotníctva, a podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku Národnej rade Slovenskej republiky podať správu o spôsobe oddlženia zdravotníckych zariadení prevedených na obce podľa kompetenčného zákona.

Návrh uznesenia máte rozdaný.

Dávam teraz slovo poverenej členke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej, aby daný návrh uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý som predložila včera ako doplnenie programu.

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady žiada po prvé predsedu vlády Slovenskej republiky podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 17. júna 2002 správu o plnení uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú uvoľnenia finančných prostriedkov na oddlženie rezortu zdravotníctva Slovenskej republiky v rokoch 1999 až 2002, po druhé podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 17. júna 2002 správu o spôsobe oddlženia zdravotníckych zariadení, ktoré v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. (tzv. kompetenčný zákon) budú od 1. 1. 2003 prevedené na obce a vyššie územné celky."

Pán podpredseda, žiadam, aby sa o tomto uznesení hlasovalo v rámci hlasovania o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Pýtam sa, či sa chce niekto vyjadriť k návrhu uznesenia. Konštatujem, že nikto.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1396 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1396a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Faič. Nech sa páči, máte slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dňa 20. septembra 2001 prijala Národná rada zákon o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Tak ako bolo vtedy konštatované, až prax ukáže alebo ukazuje, resp. odhaľuje niektoré nedostatky a problémy, ktoré sa v priebehu legislatívnej prípravy reformy verejnej správy vyskytli. Som presvedčený, že to nie je a nebude len v oblasti školstva, ale aj v iných oblastiach. A nie je to určite posledná novela súvisiaca s reformou verejnej správy.

Návrh rieši rad problémov, ktoré sa dotýkajú výkonu štátnej správy na úrovni samosprávnych orgánov a štátnych orgánov a najmä v súvislosti s prechodom kompetencií na úseku školstva k 1. 7. tohto roku.

V mene predkladateľov vás chcem informovať, že navrhované úpravy boli prekonzultované so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, ministerstva školstva, odborov, ale aj miestnej štátnej správy.

Prijatím zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadobudnutím ich účinnosti nastala istá diskrepancia v niektorých ustanoveniach zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a týmito zákonmi v oblasti výkonu štátnej správy v druhom stupni, v oblasti menovania a odvolávania riaditeľov škôl a školských zariadení i ostatných vedúcich pedagogických zamestnancov. V záujme zosúladenia existujúceho právneho stavu, možnosti administratívno-technického zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach bez rozdielu zriaďovateľa a v záujme úspešnej realizácie reformy verejnej správy je potrebné upraviť kompetencie zriaďovateľov, ale aj orgánov štátnej správy, t. j. okresných úradov a krajských úradov.

Ďalej, odstraňuje nedostatok v zriaďovaní centier voľného času, keď sa táto kompetencia zrušila pri krajských úradoch a nepresunula sa na samospráve kraje.

Osobitne chcem zvýrazniť, že tento návrh rieši aj problematiku uvádzania národností v pedagogickej dokumentácii škôl a školských zariadení, pretože súčasné legislatívne prostredie neumožňuje školám a školským zariadeniam zisťovať a viesť evidenciu o národnosti. Ďalej je náš návrh zameraný na organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti personálnej a materiálnej.

Navrhujeme tiež uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú na zastupovanie aj pedagógmi dôchodcami.

Navrhovanou úpravou sa vytvára priestor na prechod na právnickú osobu aj základným umeleckým školám, ktoré nemajú všetky študijné odbory.

Navrhujeme tiež možnosť spájania základných škôl so všetkými ročníkmi s materskými školami.

Rozširujeme tiež zriaďovateľskú pôsobnosť obce na strediská služieb škole a zriaďovateľskú pôsobnosť samosprávneho kraja na centrá voľného času s územnou pôsobnosťou kraja.

Návrhy uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú spracoval gestorský výbor dotvárajú celkové znenie návrhu zákona, ktorý predkladáme v duchu nášho zámeru.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o vašu podporu a schválenie predloženej novely zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Faičovi za uvedenie tohto návrhu.

Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Eve Rusnákovej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Pani poslankyňa, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, spoločná správa k tlači 1396a je nasledovná.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade nasledovnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1983 z 3. apríla 2002 rozhodla, že prerokuje uvedený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1396), v druhom čítaní.

Pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor Národná rada určila Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výboroch do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore do 10. mája 2002. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určených lehotách. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona určené výbory NR SR v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh poslancov Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v časti III tejto spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 2 až 5, 7 až 10, 12 až 18, 20, 22 až 29 a tieto schváliť, spoločne o bodoch 1, 6, 11, 19, 21 a tieto neschváliť.

Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov NR SR Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúča Národnej rade návrh poslancov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a vyplývajúcich z rokovania schváliť.

Predmetná spoločná správa výborov NR SR o návrhu poslancov Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport č. 377 z 21. mája 2002. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Dolník. Končím... Ešte sa hlási ústne do rozpravy pán poslanec Ftáčnik ako posledný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Mušková, máte slovo, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, nemienila som vystúpiť, pretože som svoj pozmeňujúci návrh dala vo výbore. Ale keďže môj pozmeňujúci návrh bol vo výbore vraj učesaný a pozmenený, tak chcem poprosiť - mám totiž dve spoločné správy, kde mám celý môj pozmeňovák a druhý, ktorý bol ešte tzv. učesaný, zrejme ten, ktorý máte vy asi teda k tým mojim bodom, ktorý je pod č. 29 -, aby sme, prosím, tento bod dali vyčleniť na osobitné hlasovanie, pretože je to vlastne môj návrh, ktorý je pozmenený. A ja dávam môj návrh, ktorý som aj teda dala, ale po konzultácii s ďalšími právnikmi bol nedokonalý v tom, že tam sú ešte zahrnuté nie všetky pozmeňujúce návrhy, teda novely, ktoré prešli k tomuto zákonu.

Predovšetkým chcem však poďakovať predkladateľom, že vlastne takýto zákon dávajú, pretože je veľmi potrebný. A chcem aj poďakovať, že umožnili takýto vstup do zákona, pretože sa tam vlastne novelizuje zákon, kde existuje v tom paragrafe, ktorý pozmeňujem, a v tom bode teda možnosť, že by mali mať všetci pedagógovia povolenie príslušných cirkví. Takto to bude len na pedagógoch, ktorí vyučujú na cirkevných školách alebo vyučujú len náboženstvo.

Dovoľte, aby som vám prečítala môj pozmeňujúci návrh.

"Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: "Čl. V: Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 165/2002 Z. z. a zákona č. 166/2002 Z. z. sa mení takto: "V § 2 ods.1 písmeno g) znie: "g) má na vykonávanie pedagogickej činnosti na cirkevných školách alebo na vyučovanie náboženstva na ostatných školách kanonickú misiu alebo dekrét či poverenie od príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa jej vnútorných predpisov."."."." Odvolávka je 7a, kde pod čiarou táto odvolávka znie takto: "Poznámka pod čiarou 7a znie: "7a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2002 Z. z."."

Zdôvodnenie: Vychádzajúc zo zmlúv s cirkvami, ktoré podpísal štát, upravuje táto legislatívna norma tento vzťah.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť aj za podporu môjho návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dolník. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako moja predrečníčka budem pomerne stručná. Ide mi len tiež o to, aby som predniesla jeden pozmeňujúci návrh k tomu návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame. Kvôli krátkosti času nebudem analyzovať zákon. Vo výbore sme sa rozprávali a diskutovali o všetkých problémoch, ktoré nadhodil. A v podstate ja a podobne aj kolegovia zo Strany maďarskej koalície podporujeme tento zákon aj s tými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predniesť a o podporu ktorého žiadam, znie nasledovne: "V čl. II za štvrtý bod návrhu sa vkladá nový bod, ktorý znie: "V § 63 odsek 8 znie: "Na základe súhlasu zriaďovateľa alebo zriaďovateľov sa školy a školské zariadenia, ktoré k termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú spoločného riaditeľa, môžu spájať do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa ostatní zriaďovatelia dohodnú. Spojenú školu riadi jeden riaditeľ. Spojená škola sa vnútorne člení na organizačné zložky, ktorými sú školy alebo školské zariadenia do tejto školy spojené. Na dokladoch o získanom vzdelaní sa uvádza len príslušný druh a typ školy alebo školského zariadenia. Spojená škola sa vedie v sieti so všetkými školami a školskými zariadeniami, ktoré boli do spojenej školy zlúčené. Pracovnoprávne vzťahy a iné právne vzťahy škôl a školských zariadení prechádzajú na spojenú školu dňom spojenia."."."

K tomuto pozmeňujúcemu návrhu by som chcela ako odôvodnenie a vysvetlenie niekoľko slov povedať.

Vo výbore som obdobný návrh predniesla a získala podporu aj členov komisie alebo väčšiny členov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Pri ďalšom rokovaní sa zistilo, že sú tam drobné nepresnosti a neboli presne uvedené tie termíny. Konkrétne ide o termín "spojená škola". Práve preto následne sa tento návrh neschválil vo výbore. Ako dôvod ale, teraz už upravený návrh prečo prednášam ako pozmeňujúci návrh, prečo je nutné k tomuto sa vrátiť, je to, že aj v terajšej dobe na Slovensku pôsobí niekoľko - okolo 20 - takých škôl. Zvyčajne tu ide o základné školy a stredné školy, zvyčajne gymnáziá, ktoré majú spoločného riaditeľa, spoločný pedagogický zbor, spoločný majetok, sídlia v jednej budove. A, samozrejme, od 1. júla, keď majú prejsť základné školy pod pôsobnosť obce a stredné školy pod pôsobnosť vyšších územných celkov, tieto školy by sa mali podľa zákona rozdeliť. Už návrh nového školského zákona, ktorý, žiaľ, ešte nie je v Národnej rady, ale mal byť, počíta s existenciou takýchto spojených škôl.

Takže ja v podstate nič iné nenavrhujem, len v predstihu navrhujem, aby sme takéto spojené školy mali aj teraz, teda ešte pred schválením nového školského zákona. Totiž ak sa tieto školy majú rozdeliť, potom dochádza k pomerne veľkej zmesi takých problémov, ktoré spomínam. Schválením tohto pozmeňujúceho návrhu by sme ich mohli oddialiť alebo by sme sa nedostali do problému s nimi. Ide o to, že mal by sa rozdeliť majetok, mala by sa rozdeliť budova alebo mal by sa riešiť nájom, príp. spoločný nájom týchto budov, mali by vzniknúť dve školy so samostatnými, samozrejme, riaditeľstvami, zbormi, ktoré momentálne pôsobia na obidvoch školách. Čiže došlo by k pracovnoprávnym, majetkovoprávnym a iným problémom.

Samozrejme, aj rodičia, ktorých deti chodia do týchto škôl, žiadajú, ak by bolo možné, aby sme zachovali tento stav. A tento môj pozmeňujúci návrh tento stav by zachoval. Pritom nevzniká nebezpečie, že by vznikli ďalšie takéto školy príp. nekontrolovane, pretože navrhujem, aby sa tento môj pozmeňujúci návrh dotýkal škôl, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú takto spoločného riaditeľa a spoločné pedagogické zbory a tiež aj majetok.

Ja by som vás prosila, aby ste podporili tento môj krátky pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Cuper. Nech sa páči, máte slovo.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade chcem pochváliť pani Alžbetu Dolníkovú ako pekne sa ku koncu funkčného obdobia parlamentu naučila po slovensky. Asi zrejme sa v nej prejavilo slovenské cítenie konečne.

Po druhé. Pani Dolníková, nepodporím váš návrh, pretože ideme budovať slovenskú občiansku spoločnosť a všetci v nej teda sa chceme dorozumieť a dorozumievať na princípoch štátneho jazyka a slovenského jazyka. A nemyslím si, že by bolo dobré, aby príslušníci maďarskej národnostnej menšiny donekonečna zneužívali dobrosrdečnosť slovenského národa a riešili svoje traumy historické na úkor Slovákov žijúcich na južnom Slovensku. Bude dobré, ak sa vaše školy rozdelia a ak si ich budú vaše obce financovať, ak už tak trváte na tom, ale nevidím dôvod, aby sa to takýmto spôsobom, ako vy navrhujete, spájalo. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na začiatok poznámky pána kolegu Cupera nebudem reagovať, nemá to zmysel, len k tej druhej časti by som chcela poznamenať, že z tých škôl, ktoré som uviedla - vyše 20 -, sú dve také, v ktorých sa vyučuje v jazyku maďarskom, všetky ostatné sú slovenské školy až na jednu ukrajinskú školu. Takže vaše školy, keď už chcete rozdeľovať na naše a vaše, to podľa mňa sú všetko naše školy. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, máte slovo.

M. Ftáčnik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte vyjadriť sa veľmi stručne k predloženému návrhu zákona.

Na úvod chcem oceniť prácu poslancov Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana, ktorý predložili tento návrh zákona, a to z jednoduchého dôvodu, že v čase, keď sme v tomto parlamente prerokúvali zákon č. 416/2001 Z. z., to znamená zákon o prechode pôsobností zo štátnej správy na samosprávu, nebolo možné domyslieť všetky detaily a podrobnosti tohto prechodu najmä v takej zložitej oblasti, akou je školstvo, kde prechádza na samosprávu viac ako 9 000 škôl a školských zariadení. To je jeden obrovský proces, ktorý sa spustí teraz k 1. 7. tohto roku. A domyslieť všetky detaily a podrobnosti sa jednoducho v tom krátkom čase, ktorý bol na prerokovanie zákona č. 416/2001 Z. z., nedalo. Preto táto novela rieši niektoré otázky, ktoré zostali otvorené, ktoré zostali nedomyslené. A myslím si, že za to je potrebné poslancom poďakovať.

Rovnako precízna práca výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport umožňuje, aby sme prostredníctvom schválenia spoločnej správy dostali taký tvar, ktorý skutočne umožní reformu verejnej správy v oblasti školstva usmerniť takým spôsobom, ako si to sama reforma vyžaduje.

Z môjho pohľadu ostala otvorená ešte jedna otázka, ktorú však asi nie je možné doriešiť dnes a na tejto pôde. A to je otázka spoločných obecných úradovní. Ja som hlboko presvedčený, že vykonávať pôsobnosti, ktoré dostane samospráva v oblasti školstva nebude schopná každá jedna obec. Máme 1 500 obcí, ktoré majú školu alebo školské zariadenie. Niektoré z nich sú maličké, majú 200, niektoré 500 obyvateľov. Tam tá administratívna kapacita, schopnosť zvládnuť zodpovednosť v oblasti hospodársko-správnej, resp. zriaďovateľskej funkcie, ktorá už je zákonom č. 416/2001 Z. z. presunutá na samosprávu, nebude taká veľká, aby tieto obce dokázali tieto veci riešiť samy. Som teda presvedčený, že by mali zlúčiť svoje sily a vytvoriť spoločné obecné úradovne, ako to predpokladá § 20a zákona o obecnom zriadení, kde by v týchto spoločných obecných úradovniach vykonávali tie administratívne činnosti, ktoré sú spojené s prevádzkou škôl, s investičnou činnosťou a s tým, za čo budú zodpovedať obce od 1. júla tohto roku.

Konzultoval som túto otázku s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska. Jeho stanovisko bolo také, že v polovici júna sa zíde Rada ZMOS-u, ktorá by sa mala vyjadriť k otázke spoločných obecných úradovní vo vzťahu k školstvu. Zatiaľ odporúčal, aby sme túto otázku v tomto zákone neriešili, aby sme posúdili ešte raz, akým spôsobom tieto administratívne kapacity rozmiestniť, a našli možno riešenie na júnovej schôdzi, ak bude potrebné legislatívne riešenie. Ak bude možné využiť len zákon o obecnom zriadení a ten paragraf o medziobecnej spolupráci, tak sa to bude riešiť silami samosprávy.

Dovoľte druhú poznámku, k otázke národností. Tento zákon o. i. vracia uvádzanie národnosti na vysvedčenia. Ja som bol niekoľkokrát obviňovaný ešte ako minister školstva, že ja som bol ten, kto zrušil uvádzanie národnosti, čo vyvolalo zmiešané reakcie rodičov. Mnohí protestovali, pretože si myslia, že by národnosť na vysvedčeniach mala byť uvedená. Chcem tuná celkom zrozumiteľne uviesť, že som postupoval v zmysle zákona. Existuje stanovisko splnomocnenca pre ochranu osobných údajov, ktorý uvádza, že národnosť nie je možné uvádzať na vysvedčení, pokiaľ to neustanovuje osobitný zákon. Práve zákon č. 416/2001 Z. z. vypustil zo sledovania údajov, ktoré má možnosť zhromažďovať škola, otázku národnosti. A preto bol vydaný pokyn, aby v polovici roka na polročných vysvedčeniach nebola uvádzaná národnosť, pretože to zákon neumožňoval. Návrh poslancov Faiča a Bajana vracia túto situáciu do stavu, ktorá je plne legálna. Národnosť sa bude uvádzať, ale bude sa uvádzať v súlade s právnymi predpismi, nie preto, že to niekto chce alebo to niekto nechce. Jednoducho musí to byť v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a s osobitnými predpismi, ktoré sa na zhromažďovanie údajov o občanoch viažu.

Moja posledná poznámka sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Muškovej. Otázka kanonickej misie má na Slovensku svoju históriu. A ja by som vám ju veľmi stručne priblížil. Katolícka cirkev bola iniciátorom toho, aby mala možnosť učiteľom, ktorí vyučujú predmet náboženská výchova na štátnych školách, udeľovať kanonickú misiu. Štát s tým súhlasil a vyšiel v tomto smere v ústrety. Upravili sa príslušné vykonávacie predpisy ministerstva školstva. Potom sa táto otázka zakomponovala, keď sa prerokoval v tejto snemovni zákon o verejnej službe, aj do zákona o verejnej službe, žiaľ, takým nešťastným spôsobom, že v tejto chvíli by kanonickú misiu potreboval každý učiteľ každého predmetu na každej škole na Slovensku, čo je dosť absurdná situácia. A preto je prirodzené, že pani poslankyňa Mušková prišla vo výbore s návrhom na opravu tohto stavu, to znamená na to, aby sme upravili otázku udeľovania kanonickej misie do tej miery, v ktorej je potrebná a zodpovedá potrebám katolíckej cirkvi, resp. ďalších cirkví, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženstva na našich školách. Rozumel som tej snahe pani poslankyne tak, že ide o to, aby predmet náboženstvo, ktorý je vo výlučnej pôsobnosti cirkvi, tak to hovorí aj ústava, aj zákon č. 308/1991 Zb. o cirkvách a náboženských spoločnostiach, zabezpečovali a kontrolovali cirkvi samotné. Preto ide o kanonickú misiu, aby tento predmet nemohol učiť nikto, kto nezíska na to oprávnenie a dôveru príslušného cirkevného subjektu.

Inou otázkou, ktorú nám ponúka pani poslankyňa Mušková, je otázka iných učiteľov na cirkevných školách, teda vyučujúcich predmet náboženstvo, ale vyučujúcich predmety slovenský jazyk a literatúra, matematika, geografia a podobne. Pani poslankyňa navrhuje, aby aj títo učitelia na cirkevnej škole potrebovali udelenie kanonickej misie. Musím povedať, že to vnímam tak, že to sa dostáva do rozporu s tou požiadavkou katolíckej cirkvi, ktorú predkladala pri príprave zmluvy s Vatikánom, aby učitelia, ktorí budú vyučovať náboženstvo, boli zrovnoprávnení s učiteľmi štátnych, resp. súkromných škôl. V tomto zmysle zrovnoprávnení sú, pretože sa aj na cirkevné školy vzťahuje zákon o verejnej službe. Ak by sme doň pridali ešte uvedenie kanonickej misie pre každého učiteľa cirkevnej školy, stanovili by sme podmienku, že by biskup ktorejkoľvek cirkvi mohol zrušiť pracovný pomer učiteľa jednoducho preto, že sám na to našiel dôvody. A stáva sa to už dnes aj vo vzťahu k vyučovaniu náboženstva. Jednoducho závisí to len od vôle predstaviteľa príslušnej cirkvi. Ak sa to týka náboženstva, opakujem, rozumiem tomu, pretože to je doména jednotlivých cirkví, takto to stanovuje ústava. Neviem celkom tomu rozumieť, ak je to pre vyučovanie ostatných predmetov, pretože to, aby na cirkevnej škole vyučovali ľudia, ktorých morálne predpoklady ich oprávňujú učiť na cirkevnej škole, môže strážiť riaditeľ školy, ktorý ich do tejto školy prijíma, ktorého vyberá zriaďovateľ, to je príslušná cirkev, a ten má stanoviť kritériá, aby na tejto škole mohli pôsobiť ľudia, ktorých duchovné pôsobenie na škole bude v súlade s filozofiou príslušnej cirkvi.

V tomto zmysle sa mi teda návrh pani poslankyne Muškovej zdá, že ide nad rámec tohto uvažovania, nad rámec aj príslušných predpisov a mohol by vytvoriť nerovnosť medzi učiteľmi. Po rovnosti takej volali práve predstavitelia cirkví, najprv teda katolíckej a potom aj ďalších cirkví, pri príprave príslušných zmlúv, ktoré tu pani poslankyňa spomínala.

Odporúčam teda váženej snemovni, aby nepodporila tento návrh. Návrh výboru, ktorý predkladá gestorský výbor, je riešený plne vo vzťahu k vyučovaniu náboženstva, tak ako je požiadavka cirkví vo všeobecnosti. Myslím, že v tomto zmysle upravíme zákon o verejnej službe, pretože to je potrebné. Ale v tom rozsahu, ako to navrhla pani poslankyňa, by sme šli ďaleko za rámec toho, o čom sme uvažovali a diskutovali s cirkvami vo vzťahu k udeľovaniu kanonickej misie. Veľmi pekne vám, vážené poslankyne a poslanci, ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec a pán exminister, v čom vás uznávam, tak to je vaša rétorika. Skutočne ste excelentný rétor, ktorý povie hromadu uhladených viet, ale v tých vetách je len málo pravdy. Vy ste takisto potrebovali na to, aby ste učili jogu na školách, preškoliť už hotových učiteľov a stálo to už hromadu miliónov tento štát. Vydali ste učebnice, ktoré nikdy nebudú použité, na vymývanie mozgov detí len preto, aby ste získali nejakým spôsobom peniaze.

A ďalej ste takisto klamali minule pri vystúpení o tom, že ste nepredložili návrh o pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov preto, lebo a tak ďalej a tak ďalej, že protestovali ďalší, ďalšie skupiny, prečo aj im nedať. A vraj aj predchádzajúca vláda to mala v programovom vyhlásení a práve kvôli týmto protestom to neschválila. Nie je to pravda, pán poslanec, v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády nič takéto, ako ste vy si dali do programového vyhlásenia, nie je, môžete si to overiť.

A čo sa týka môjho návrhu, myslím si, že je to presne podľa zmluvy, ktorú podpísala vláda. A takéto sú požiadavky všetkých cirkví. A týka sa to nielen kanonickej misie, ale aj všetkých ostatných cirkví, či už teda majú ony podľa svojich príslušných predpisov dekréty alebo poverenie. A je to presne podľa dohody medzi vládou a cirkvami.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nabudúce nedostanete slovo. Musíte sa prihlásiť včas. Nech sa páči, môžete, pán poslanec Ftáčnik, reagovať.

M. Ftáčnik, poslanec: Pán podpredseda, ja sa to, dúfam, naučím ešte. Ja chcem veľmi slušne povedať svojej váženej kolegyni pani poslankyni Muškovej, že v tejto chvíli povedala minimálne dve tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé.

Po prvé to, že na jogu bolo treba milióny, nie je pravda, pani poslankyňa. Ministerstvo školstva zverejnilo, že celý projekt do tej etapy, do ktorej sa dostal, stál 100 000 - 150 000 korún. To vám môžeme doložiť, môžete si to zistiť na ministerstve školstva poslaneckým prieskumom. Klamali ste túto snemovňu, pretože to nemáte podložené.

Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ja som nikdy nepovedal, že vy ste to mali v programe, ja som povedal, že pani ministerka Slavkovská to predkladala na záver volebného obdobia do vlády a neprešlo jej to z rovnakých dôvodov, ako to neprešlo vo vláde Slovenskej republiky v tomto volebnom období.

A čo sa týka vášho tvrdenia, že váš návrh je v súlade so zmluvou medzi cirkvou, teda Vatikánom a Slovenskom, resp. medzi uznanými cirkvami a štátom, nie je to pravda, pretože tam sa hovorí o zrovnoprávnení učiteľov náboženstva, aby mali rovnaké postavenie ako ostatný učitelia. Ja som to vysvetľoval vo svojom príspevku. Takže, pani poslankyňa, prečítajte si tú zmluvu, prečítajte si dohodu. Nič o kanonickej misii pre ostatné predmety učiteľov na cirkevných školách sa v dohode jednej alebo druhej nepíše. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vyjadrím sa len stručne, pretože rozprava aj napriek tomu, že ide o dosť rozsiahlu novelu, ktorou sa novelizujú viaceré zákony, nebola vlastne v rozpore s celkovým zámerom predkladateľov z hľadiska právnej úpravy.

Chcem tu zvýrazniť, že až skutočný presun kompetencií, a ukazuje sa to najmä v oblasti školstva, ukazuje na jednoznačnú potrebu vytvárania spoločných obecných úradov. Tá možnosť tu bola, samozrejme, v zákone o obecnom zriadení aj doteraz, ale tá nevyhnutnosť sa vlastne ukazuje až teraz. A nebude to a nie je to z hľadiska presunu kompetencií len v oblasti školstva, ale aj v iných oblastiach, tak ako postupne bude reforma verejnej správy sa stávať skutočnosťou.

Pokiaľ sa týka toho sporného momentu novely zákona o verejnej službe, musím povedať, že boli rozsiahle diskusie v gestorskom výbore. My predkladatelia sme vlastne považovali už za uzavretý tento spor alebo rozpor a súhlasili sme a osvojili sme si tú dikciu, ktorú v spoločnej správe gestorský výbor odporučil. Pretože sme my neotvárali zákon č. 313/2001 Z. z. a stotožnili sme sa, že táto dikcia, ktorá je v spoločnej správe, vlastne nám nenaruší celkový duch nami predkladanej novely, spôsobuje nám problém stotožniť sa s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Muškovej, ktorý bol predložený tu v pléne. Tak by som prosil, vážené kolegyne, vážení kolegovia podporiť tú úpravu, ktorá je v spoločnej správe, ktorá nenarúša ducha alebo filozofiu toho návrhu novely zákona ako celku.

To je vlastne všetko. Ja som už v pôvodnej predkladacej správe vyjadril postoj, že v spoločnej správe sú ustanovenia, ktoré vlastne dotvárajú celkovú filozofiu nami predkladanej novely, a prosím vlastne o podporu schválenia návrhu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

Pýtam sa, či pani spravodajkyňa chce sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len veľmi stručne, pretože predrečníci sa dotkli práve tých bodov, ktoré boli rozporované.

V návrhu pani poslankyne Dolník došlo k úprave legislatívnej, ktorá tento návrh vlastne dostáva do polohy, že je možné ho podporiť, pretože ide nielen o stav, ktorý dnes na Slovensku v niektorých školách, ktoré voláme spojené školy, existuje, ale aj o stav, ktorý vytvára aj isté možno ekonomické lepšie podmienky na to, aby tieto školy mohli isté prostriedky ušetriť a aby lepšie mohli koordinovať svoju činnosť práve preto, že sa nachádzajú v spoločných budovách.

Čo sa týka návrhu pani poslankyne Muškovej, myslím si, že tento návrh ide nad rámec toho, čo sme chceli riešiť v zákone o verejnej službe, kde sme mali záujem riešiť kanonickú misiu pri výučbe náboženstva. Tento návrh ide nad rámec a myslím si, že návrh, ktorý je v spoločnej správe výboru rieši práve pôvodný zámer a je lepší, ako navrhuje pani poslankyňa Mušková.

Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona a k spoločnej správe ako takej, ešte by som sa opýtala vás, pani poslankyňa Mušková, že keďže ste navrhli osobitne hlasovať o bode 29, či teda žiadate hlasovať osobitne o bode 29.1.) alebo teda o celom bode 29, pani poslankyňa, pretože zbytočne do neho vťahujete bod, ktorý je bezproblémový, 29.1.). Ďakujem pekne. Takže osobitne budeme hlasovať potom o bodoch 29.1.) a 29.2.). Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Hlasovať budeme potom, tak ako sme sa dohodli, po 11.00 hodine.

Pokračujeme druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov.

Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1332 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1332a.

Dávam slovo poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uviedol na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci druhého čítania návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov.

Ako iste viete hlavným cieľom tejto legislatívnej iniciatívy, ktorá sa realizuje na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je zefektívniť právnu úpravu tzv. konfliktu záujmov prijatím nového ústavného zákona a na neho nadväzujúcich právnych predpisov na úrovni zákona.

Nová právna úprava by mala naplniť najmä nasledovné čiastkové ciele: po prvé, výrazne rozšíriť osobnú pôsobnosť právnej úpravy tzv. konfliktu záujmov, po druhé, spresniť legislatívne vyjadrenie povinností a obmedzení verejných činiteľov, a to aj v súlade so skúsenosťami, ktoré vzišli z aplikácie doteraz platného ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a niektorých štátnych funkcionárov, po ďalšie, rozšíriť okruh funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon by bol nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie, po ďalšie, rozšíriť oznamovaciu povinnosť verejných činiteľov vrátane povinnosti oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery manžela a ďalších osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, po ďalšie, zjednodušiť a spresniť konanie o ochrane verejného záujmu a spresniť a sprísniť sankcie za nedodržiavanie povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom, no a v neposlednom rade v záujme efektívnosti tejto právnej úpravy zaviesť systém verejnej kontroly na uplatňovanie tejto právnej úpravy v praxi.

Tento návrh ústavného zákona bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska predpokladám, že obsah návrhu tohto ústavného zákona je vám všetkým dôverne známy. To mi umožňuje venovať sa vo svojom úvodnom slove nie obsahu zákona, ale rozboru diskusie pri rokovaniach výborov i rozboru stanovísk a námetov, ktoré sme ako predkladatelia dostali od iných subjektov.

Zo stanovísk iných štátnych orgánov si zaslúži pozornosť stanovisko vlády Slovenskej republiky. Vláda vo svojom stanovisku vyslovila súhlas s vecným zámerom tohto ústavného zákona a odporúča ho poslancom schváliť. Zároveň ale vláda vo svojom stanovisku vyjadrila celý rad vecných a legislatívnotechnických pripomienok k tomuto návrhu. Drvivá väčšina týchto pripomienok vlády je zohľadnená v spoločnej správe výborov, ktorú máte pred sebou. A mali by sme ich aj v zmysle odporúčania gestorského výboru schváliť.

Za najvýznamnejší z týchto návrhov je možné považovať návrh vlády, aby sa osobná pôsobnosť tohto ústavného zákona ešte viac rozšírila, a to aj o ďalšie kategórie štátnych zamestnancov, ktorí podliehajú režimu osobitných zákonov. Ide najmä o príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov železničnej polície a colníkov. O tomto návrhu vlády budeme hlasovať samostatne podľa spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť. Ja sa s ním tiež stotožňujem.

Určite si pozornosť zaslúži aj stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska k tomuto návrhu, ktorému sa venovala snáď najväčšia pozornosť počas rokovania všetkých výborov, na ktorých som sa zúčastnil. Viaceré pripomienky zo stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska sú zohľadnené v spoločnej správe.

Otvorená je stále otázka, ktorá bola najviac diskutovaná, a to je otázka nezlučiteľnosti funkcie primátora a predsedu samosprávneho kraja s funkciou poslanca Národnej rady a vo vzťahu k primátorom, starostom aj s funkciou poslanca vyššieho územného celku. Ide o ustanovenie čl. 5 ods. 5. S touto otázkou sme sa borili od začiatku prípravy návrhu tohto ústavného zákona. Rozdielne otázky a rozdielne pohľady na túto otázku boli aj v samotnej komisii, ktorá pripravovala tento návrh ústavného zákona. Rozdielne názory, ako viem podľa rokovania výborov, sú aj medzi vami, vážené kolegyne, kolegovia. Vzhľadom na skutočnosť, že by bolo veľmi dobré, keby sme tento návrh ústavného zákona v konečnom dôsledku schválili, si dovolím podporiť myšlienku vypustenia čl. 5 ods. 5 z tohto ústavného zákona. O tejto otázke budeme takisto hlasovať v samostatnom hlasovaní. Je to bod zo spoločnej správy, ktorý si osvojil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

Do pripomienkovania návrhu tohto ústavného zákona sa významnou mierou zapojili aj mimovládne organizácie zastrešené alianciou Stop konfliktu záujmov. Niektoré ich návrhy sú zapracované v spoločnej správe a opätovne ich gestorský výbor i navrhovatelia odporúčajú schváliť. Predpokladám, že niektoré ďalšie návrhy, ktoré vzišli z mimovládnych organizácií zaznejú ešte počas rozpravy. Ja sa prípadne k nim potom vyjadrím v záverečnom slove.

Na rokovaní ústavnoprávneho výboru zaznela zo strany poslanca Cupera myšlienka, aby sudcovia a prokurátori boli podriadení inému kontrolnému režimu, ako navrhujú navrhovatelia, t. j. nie podľa platných zákonov, o sudcoch a prísediacich a o prokuratúre a právnych čakateľoch prokuratúry, ale podľa režimu, ktorému podliehajú aj ostatní ústavní činitelia t. j. z režimu, ktorý je podobný tomu nášmu t. j. cez orgány Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že aj s týmto návrhom, ak zaznie počas rozpravy, sa dá stotožniť. V tej podobe, v akej sme ho pripravili s pánom poslancom, by mohol byť potom akceptovaný.

Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že na niektoré čiastkové otázky tejto legislatívnej iniciatívy ste vyjadrili počas rokovania vo výboroch aj rozdielne názory, hodnotím doterajšiu diskusiu o tomto návrhu ústavného zákona za veľmi konštruktívnu. A ja verím, že v tomto konštruktívnom duchu budeme pokračovať aj počas dnešného rokovania.

Som ďaleko od toho, aby som preceňoval význam tejto legislatívnej iniciatívy, no napriek tomu chcem povedať, že jeho schválenie je podľa môjho názoru spoločensky mimoriadne dôležité a žiaduce. Politici potrebujú dôveru občanov a občania potrebujú dôverovať svojim politikom. Na Slovensku to zatiaľ, žiaľ, nie je tak. Schválenie tohto ústavného zákona by bolo významným krokom k nastoleniu atmosféry dôvery v našej spoločnosti a z tohto hľadiska chcem veriť tomu, že tento návrh podporíte. Ďakujem za pozornosť.