B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, môžete reagovať.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ak dovolíte, krátko zareagujem. Pán poslanec, ale tá situácia, ktorá v zdravotníctve je, je spôsobená absolútnym nedostatkom zdrojov. Korupcia v slovenskom zdravotníctve nie je pre nadbytok, že by som si vyberal ako pacient ešte niečo... (Hluk v sále.) Janko, prosím ťa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nechajte pani poslankyňu.

M. Aibeková, poslankyňa: ... že by som si chcel ako pacient vybrať nejaký nadštandard a... (Neustály hluk v sále.) Ja som ťa poprosila Janko. ... tento si chcem zaplatiť tým úplatkom alebo tým darom, o ktorom ste hovorili. Tieto dary a tieto pozornosti vznikajú preto, že sa pacient bojí, že nedostane to, na čo by mal v normálnej situácii nárok. Takže ak príde dostatok zdrojov do zdravotníctva, ak sa vyrieši táto situácia, vytvorí sa tým aj priestor na odstránenie veľkej časti korupcie. Takže ja nesúhlasím s nejakým obviňovaním lekárov, že toto spôsobili oni. Toto spôsobovali práve tieto systémové problémy a ten totálny a dlhodobý nedostatok zdrojov, ktorý s z roka na rok zhoršuje, pretože zdravotnícke zariadenia musia splácať staré dlhy a zároveň im vznikajú nové dlhy.

A, tak ako hovoril v predchádzajúcom bode predseda Správnej rady VšZP, ani parlament neprijal taký rozpočet pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby vytvoril lepší priestor na fungovanie zdravotníctva, a tým aj znížil priestor na korupciu.

Znovu zdôrazňujem, najväčšia korupcia a najväčšie úniky sú nie v tejto oblasti - pacient a zdravotník -, ale v celom tom systéme a v celom tom kolobehu peňazí v zdravotníctve.

A naozaj záverom ešte raz. Je to predovšetkým spôsobené nedostatkom zdrojov pre zdravotníctvo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Finďo. Nech sa páči, máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv aby ste ma dobre pochopili, čo chcem povedať, a aby ste si nemysleli, že sa chcem zdravotníkov zastávať, musím povedať, že odsudzujem akúkoľvek formu korupcie v zdravotníctve a to je jedno, či je to na úrovni manažmentu nemocníc, lekárov alebo je to na úrovni distribučných firiem alebo výrobných farmaceutických firiem, ktoré korumpujú ľudí rozličným spôsobom. A pokladám to naozaj za neférové a je slabosťou tejto spoločnosti, že nenašla mechanizmy ako určité oblasti takejto činnosti, ktorá nie je ani v etickom, ani v morálnom rozpore vo svojej vlastnej podstate, legalizovať. Takže to je na úvod.

A hneď by som pristúpil k meritu veci. Meritum veci je to, že či za socializmu alebo teraz je zdravotníctvo vlastne celospoločensky najvykorisťovanejšou oblasťou, pretože od zdravotníctva sa vždy očakáva, aby poskytlo viacej, ako táto spoločnosť je schopná do tohto zdravotníctva vložiť. Táto spoločnosť si spravila spoločenskú objednávku absolútne umelo. Táto spoločenská objednávka vôbec nereflektuje ani potreby na jednej strane, ani možnosti tejto spoločnosti. Zdravotníctvo môže byť celkom inak konštruované, môže byť celkom inak konštituované, môže byť oveľa funkčnejšie aj za tie peniaze, ktoré tu sú, ale spoločenská objednávka je totiž celkom iná. Spoločenská objednávka je mať nemocnicu v každom kúte, háji, spoločenská objednávka je mať veľa doktorov, mať osobného doktora, ale zo všeobecného zdravotného poistenia, ktorý bude mojím dôverníkom a mojím kamarátom, ale za to sa nesmie nič oficiálne zaplatiť, pretože máme takú legislatívu. To znamená, že nie je tu možnosť ani keď som, dajme tomu, bohatý podnikateľ a chcem si zaplatiť niečo u doktora, aby som mal lepšiu starostlivosť, ja vlastne na to nemám právo. A na druhej strane keď je niekto chudobný a dostane sa do krízovej životnej situácie, je ochotný čokoľvek spraviť za to, aby získal či už bežnú zákonom oprávnene požadovanú službu alebo aby získal určité výhody.

A preto ja sa pozerám na kritiku zdravotníctva ako na vyňatý rezort, ktorý sa kritizuje mimoriadne často a po všetkých stránkach, ako na značne nespravodlivú, pretože nenazdávam sa, že by bola situácia na súdoch podstatne lepšia, v školstve podstatne lepšia, v štátnej správe podstatne lepšia. A dokonca si dovolím tvrdiť, že zdravotníctvo je v tomto smere iba odrazom nás Slovákov, zatiaľ čo všade inde tá požiadavka vzniká ako požiadavka príslušných ľudí, ktorí pracujú v tých organizáciách, v ktorých sa korupcia odohráva.

Čiže tak ako povedal aj pán minister, aj pani poslankyňa Aibeková, je potrebné zase aj to ohodnotiť - ako trochu prehnaný výraz - v prípade, keď hovoríme o korupcii pri tom, že niekto dostane bonboniéru, fľašu alebo kvety. A dovolil by som si tvrdiť, mám skúsenosti napr. zo Spolkovej republiky Nemecko ešte spred mnohých rokov, kde som mal priateľa a známeho, ktorý mal karcinóm hrtana, rakovinu hrtana. A tam bolo celkom bežné, že keďže pracoval s drevom, tak daroval lekárovi na Innenausbau, na vybavenie celého svojho domu rodinného a neviem čoho drevo, obloženie a tak ďalej. A vôbec to nikto nepokladal za korupciu ani za nijaký problém. A ja sa nazdávam, že takýchto prípadov by sme mohli aj na Slovensku uviesť hocikoľko. Na druhej strane v tom prípade, ak je podmienené poskytovanie zdravotnej starostlivosti peňažnou určitou platbou alebo teda vymáhaním si finančných alebo iných darov lekárom, pokladám to za krajne neetické a je to odsúdeniahodné. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, vieme, že sa takéto veci dejú. Avšak tí, ktorí tie dary dávajú, sú nie ochotní vystúpiť v nejakom súdnom spore, nie sú ochotní zájsť za vyšetrovateľom, za prokurátorom. A potom sa tu odohrávajú také veci, že sa vytiahne jeden prípad a ten jeden prípad má sa vzorovo potrestať. Takže ja si myslím, že je dôležité, aby sme o tomto hovorili a aby sme prestali tabuizovať situáciu, že táto krajina má väčšie požiadavky na zdravotníctvo, ako sama je schopná poskytnúť tomu zdravotníctvu po zdrojovej stránke.

Tá nevyváženosť medzi tým, že máme prakticky ústavou a zákonom o Liečebnom poriadku právo na totálnu zdravotnú starostlivosť. Pozrite si Liečebný poriadok, tam nemáte prakticky zdravotnú starostlivosť, ktorá by nebola krytá. Tuná neexistuje priestor na pripoistenie, na doplnkové poistenie a na iné poistné produkty, neexistuje. A to je len úlohou tohto parlamentu, resp. budúceho parlamentu a budúcej vlády, aby pripravila takú legislatívu, ktorá toto umožní.

Ja som zásadne proti tomu, aby sme zužovali rozsah zdravotnej starostlivosti, ale nie celá zdravotná starostlivosť musí byť uhrádzaná 100-percentne zo zdrojov povinného zdravotného poistenia. A takto vznikne priestor na to, aby sa aj nad rámec napr. tých 14 %, ktoré sa teraz odvádzajú, finančné prostriedky v podobe priamych platieb, podobne ako je to pri liekoch, odvádzali aj pri určitých medicínskych výkonoch, aby si pacienti platili za pobyt v nemocnici, pretože aj doma ich život niečo stojí, aby si platili za stravu, aby si priplácali za dopravu. Prečo v Nemecku, ktoré je socialistickejšie, ako bolo socialistické Česko-Slovensko, vedeli už v polovici osemdesiatych rokov zaviesť paušálne poplatky za dopravu na sanitke kvôli tomu, aby si každý prepočítal, či mu je lepšie si zavolať príbuzného alebo si sadnúť do vlastného auta, ako zavolať sanitku. Veď to sú nie veci, na ktorých zdravotníctvo bude zarábať. To sú čisto motivačné otázky. A toto tuná nikto nechce počuť. V tomto štáte nikto nechce počuť, že čím je chudobnejšia krajina, tým viacej ľudia musia platiť na zdravotníctvo, tým menšie percento hrubého domáceho produktu sa dáva na zdravotníctvo. Pozrite si svetové štatistiky, tam máte priame úmery a my na Slovensku chceme mať kapitalistické zdravotníctvo, v tom dobrom slova zmysle kapitalistické, ale chceme ho mať socialisticky financované. No to nejde. Vidíte, ten konflikt potom vzniká na všetkých úrovniach. A táto úroveň, do ktorej sme sa v dnešnej debate dostali, to je čisto výplod nedostatku.

Tu nech mi nikto nehovorí, že si ľudia neplatia preto, že oni by nedostali to, čo je ústavou garantované. Oni, tí ľudia si preto platia. Oni si to dobrovoľne platia, ale ten lekár tiež je len človek. A on má vo svojom podvedomí tiež isté mechanizmy rozhodovania. A to si treba uvedomiť, že keď dnes nedbáme na to, ako vyzerá primárna starostlivosť, my sa tu rozprávame o nemocniciach. V novinách sa píše o kardiochirurgii, o tom, ako sa helikoptérou prevážajú pacienti za 120 000 korún na kardiochirurgický zákrok. Viete, aké je naše zdravotníctvo? Kardiochirurgiu by sme vôbec nemali financovať zo zdravotného poistenia. To je úlohou štátnej politiky, že sa štát rozhodne, že toto nepoistiteľné riziko, ktorým je ischemická choroba srdca, transplantácie, dialýza a tak ďalej, bude financovať štát z titulu politického rozhodnutia, pretože na to nemáme. My na to naozaj nemáme.

Takže toto si treba uvedomiť, pokiaľ ľudia nezačnú pozerať na zdravotníctvo takto, ale pokiaľ sa budú pozerať naň, že to sú len skorumpovaní lumpi, ktorí nás vydierajú. A oni to môžu robiť, však čo, jeho to nič nestojí, keď napíše na recept kvalitný liek a tak ďalej. Ale stojí ho to niečo, on potom nedostane prístroj, on potom nemá ochranné prostriedky, on má nízku mzdu. Keď lekár bude zarábať 50 000 korún, tak sa bude báť zobrať úplatok, ak by prišiel o ten pracovný post. Ak bude zarábať 15 000 korún, no tak viete, medzi nami bratmi, 15 000 korún je ponižujúci príjem dnes už aj pre stredoškolsky vzdelaného človeka. Takže povedzme si pravdu o zdravotníctve a nerozprávajme furt o zdravotníctve iba ako o nejakom prepadlisku, ktoré pohlcuje nesmierne zdroje. Áno, je aj prepadliskom, ale nie je len prepadliskom. A aby sme sa z týchto slatín dostali von, musíme o tom začať čestne diskutovať aj na pôde parlamentu, aj na verejnosti. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo bol posledný prihlásený do rozpravy.

S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Osuský, Šepták, Kužma a Tuchyňa.

Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som na úvod povedať i na margo pani poslankyne Aibekovej, že s tým, čo povedala, v mnohom súhlasím, že nie je problémom, koľko ľudí je v tejto sále, pretože možno tí, ktorí majú záujem o otázky, o ktorých hovoríme, tu sú. Dôkazom toho okrem jej vystúpenia bolo aj vystúpenie kolegu Finďa, pod ktoré sa môžem takisto vo veľkom rozsahu podpísať.

Samozrejme, podľa mňa primárnym východiskom ráznych a jasných a už konečne niekam smerujúcich krokov v zdravotníctve a v jeho reforme je politická odvaha. Treba otvorene povedať, že žiadne vládnuce zoskupenie od vzniku Slovenskej republiky túto odvahu nenabralo. Podľa mňa jedným z takých odrazových bodov do takejto reformy je teda napr. i úprava ústavy. Len pre historické rozpomenutie uvediem, že keď sme sa s kolegom Tatárom pokúsili zbaviť ústavu vedomých klamstiev, tak sme v tomto bode získali pamätných 26 hlasov, ktoré podporili myšlienku, že ústava nemá klamať a nemá maľovať naružovo veci, ktoré ešte dlhé roky nebudú ružovo ani približne vyzerať.

Samozrejme, veľmi správne povedal kolega Finďo, pretože do vecí vidí a žije vo veciach zdravotníctva tak ako každý hádam lekár, že sa všetko jednoducho akokoľvek odvádza alebo odvodzuje o. i. i od starého Karola Marxa, ktorý hovoril o základni a o nadstavbe. Jednoducho, krajina, ktorej národný produkt na obyvateľa je pätinou či šestinou, či sedminou krajiny vyspelej, ale ktorej nemocnica potrebuje do svojho komputerového tomografu náhradnú súčiastku, ktorá stojí presne tie isté peniaze v Londýne ako v Bratislave, nemôže dlhodobo sa tváriť, že to bude také isté. Ak nenaberieme odvahu povedať ľudu, že takto to je a tak stojíme všetci, tak, samozrejme, akékoľvek liatie peňazí do prepadliska bude naďalej len liatím peňazí do prepadliska.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som tiež chcel reagovať na slová pána Finďa. Chcem povedať, že takisto moja rodina je úzko spätá so zdravotníctvom. A rád by som tiež otočil tú polemiku na to, aké sú platy lekárov, aké sú platy sestier a v akých podmienkach títo ľudia pracujú, ako sú dnes prepúšťaní, pretože už aj tam dobehli rôzne problémy, keď riaditelia musia zmenšovať priestory nemocníc, počet lôžok a jednoducho týchto ľudí prepúšťajú, ako je to, že štyri sestry musia zabezpečovať vlastne 4-zmenovú prevádzku, keď len jedna ochorie alebo pôjde na dovolenku, už nebudú vedieť riešiť tento problém.

Treba si skutočne uvedomiť, koľko peňazí dáva Slovensko do zdravotníctva, a nehovoriť o čiernej diere, pretože dávame jednoducho málo. To zdravotníctvo potrebuje podstatne viac peňazí. Porovnajte si s inými štátmi, akým spôsobom financujeme to zdravotníctvo, a potom môžeme hovoriť, či je to čierna diera alebo či skutočne tie peniaze tam chýbajú. Musím povedať, že dnes je realita, že v nemocniciach si perú elastické obväzy, musíte tam prísť absolútne so všetkým a sú vám schopní akurát tak dať urologický čaj. To je celá starostlivosť.

Ale ja by som sa chcel dotknúť tej reformy. Pán minister, je asi najvyšší čas, a práve preto súhlasím s pánom Osuským, že to bude chcieť jednoducho politické rozhodnutie, asi natvrdo povedať po tých desiatich rokoch, kde sme sa dostali, že pravdepodobne od 50 rokov veku hore sa bude o všetkých ľudí starať zdravotne štát bez náhrady a do veku 50 rokov, bohužiaľ, budú musieť ľudia si jednoducho dať pripoistenie a začať platiť za zdravotníctvo. Ja si uvedomujem, že hovorím túto myšlienku teraz v predvolebnom období, ale taká je situácia, že dnes tento štát nedokáže uživiť také zdravotníctvo, ako ho máme zagarantované. A ak si to politici neuvedomia a nepovedia, tak to zdravotníctvo dôjde do kolapsu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že my sme v bode - boj proti korupcii. A toto je veľmi dôležitý bod, lebo korupcia na Slovensku sa týka vlastne celého života tohto národa. Tento národ, si povedzme pravdu, rád korumpuje a je rád korumpovaný. Prečo ale dochádza k tejto korupcii? A tu nemôžeme viniť či ministra zdravotníctva, či ministra školstva, či ja neviem ministra stavebníctva, aby som hovoril aj zo svojho fachu. A je nedostatok zdrojov a my si nedokážeme povedať, že tento štát sám vyrába toto korupčné prostredie a my sme sa na ňom podieľali tým, keď sme schválili rozpočet, lebo sme vedeli, že nie je možné z minimálnej mzdy zaplatiť zdravotné poistenie. A toto sme si nedokázali povedať a zaviedli sme to, že tento štát sa správa ináč ako občania a firmy. On je zvýhodňovaný, že platí menej za tie isté služby, za ktoré pracujúci občania alebo firmy platia viac. A tu sme si nepovedali pravdu a toto podfinancovanie predtým v bode - zdravotné poisťovne (len pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni to bolo dajakých 8 mld. ročne, celkove pri všetkých to bude okolo 15 mld. - 20 mld.) -, musí sa dakde objaviť. A objavuje sa vlastne v tom, že lekár má právo rozhodnúť za to málo peňazí, komu a akú službu poskytne. A tam je podľa mňa gro problémov. To nastavenie ekonomické a očakávanie z rezortu je vždy vyššie aj musí byť vyššie. Ak by očakávania neboli vyššie, žiaden rezort by nešiel dopredu. Čiže ja len vidím, že tá priepasť je neuveriteľne veľká, ale nevyčítam tomu, že tie očakávania sú menšia ako možnosti. Žiaľbohu, toto sa nám... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súhlasím s pánom poslancom Finďom, že treba usporiadať zdravotníctvo inak. Je to skutočne aktuálna úloha, ale treba s ňou začať.

Myšlienka pána poslanca Finďa, že máme väčšie požiadavky na zdravotníctvo, ako sú potrebné, je takisto aktuálna. Ale chcem poukázať, že sú vynakladané zbytočné prostriedky v stámiliónoch do zdravotníctva. Konkrétne mám na mysli vojenské nemocnice, pretože rozvíjame niektoré vojenské nemocnice v prospech najvyšších ústavných činiteľov, vrážame do nich skutočne ťažké peniaze, som zvedavý, keď bude iný prezident z iného regiónu, či budeme budovať ďalšiu vojenskú nemocnicu v prospech tohto ústavného činiteľa. To však ministra zdravotníctva nebolí, lebo to nie sú jeho peniaze, to sú peniaze rezortu obrany. Avšak sú to peniaze daňových poplatníkov. Myslím si, že ale aj tu by mal vstúpiť do koordinácie týchto činností. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem všetkým diskutujúcim za ich veľmi erudované a kvalifikované pripomienky a reakcie na moje vystúpenie.

Ja by som sa zastavil pri poslednom diskutujúcom pri pánovi poslancovi Tuchyňovi. Je to oblasť, ktorú on otvoril. Je to oblasť, ktorá nás stojí stámilióny korún, tak ako to on povedal, a nevieme si ani vlastne tu teraz spočítať, koľko investičných prostriedkov bolo v posledných možno piatich, možno siedmich rokoch daných do Nemocnice Ministerstva vnútra SR, do vojenských nemocníc a podobne. Ale tieto finančné prostriedky by sa, samozrejme, mohli presunúť iným spôsobom, ale to asi nie je meritum terajšej diskusie.

Terajšia diskusia o korupcii hovorí o tom, že jednoducho korupcia má tam podhubie, kde je nedostatok, kde nie je všetko natoľko zorganizované, kvalifikovane riešené, aby lekári, aby pacienti, aby všetci vedeli, aké majú práva, za čo robia, na čom robia, či tento štát skutočne to, čo deklaruje vo svojich právnych predpisoch, aj v praxi uplatňuje.

Ja ďakujem všetkým, ktorí otvorili túto diskusiu, i tým, ktorí vyzvali ministra, aby o tejto problematike referoval, pretože ako lekár a zdravotník a človek, ktorý sa aj po skončení svojej parlamentnej misie rád vráti do svojej praxe, ja sa cítim istým spôsobom aj dotknutý, že práve lekári sú tí jediní, o ktorých sa takto verejne hovorí, a budem rád, keď táto spoločnosť bude čistá od korupcie. A to hovorím úprimne a prajem všetkým rezortom, aby sa od toho očistili a zbavili toho čím skôr.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Predtým ako udelím slovo pánovi ministrovi, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky privítal žiakov zo Základnej školy Malcov. (Potlesk.)

Teraz dávam slovo pánovi ministrovi, ktorý sa chce vyjadriť k rozprave k prerokúvanému bodu programu. Pán minister, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, diskusia o korupcii viedla k veľmi dôležitému záveru, korupcia má podhubie tam, kde je nedostatok. A preto nie je prekvapením pre nikoho, že súčasťou tejto diskusie bola aj rozprava o nedostatkoch, o nedostatkoch zdrojov, o nepomere medzi zdrojmi a nákladmi, ktoré sú v zdravotníctve z toho vznikajúceho dlhu a jeho riešenia. Preto si myslím a súhlasím so všetkými, že boj s korupciou znamená zabezpečiť také podmienky rozhodovania, ktoré neumožnia korupciu, ale súčasne aj zabezpečiť taký dostatok, ktorý tú korupciu nebude provokovať.

Ja by som sa dotkol najprv tých poznámok, ktoré sa týkajú priamo možno problematiky, a rád by som odpovedal možno na tri-štyri pripomienky alebo tri-štyri príspevky, ktoré odzneli v rozprave. Najprv sa vyjadrím k tým konkrétnym veciam.

Pani poslankyňa Aibeková označila za veľkú korupciu investovanie do privatizovaných subjektov. Pani poslankyňa, áno, ja som dal finančné zdroje pre Polikliniku na Tehelnej, pretože keby som ich nedal ja, musela by ich dať mestská časť. Mestská časť v tejto chvíli nemá zo štátneho rozpočtu prostriedky, pretože ešte nedostali prostriedky zo štátneho rozpočtu, dostanú až od 1. januára príslušnú miliardu na nákup investičných prostriedkov, preto sme ich zakúpili, ja som nedával zdroje do privatizovaných subjektov, ktoré privatizujú súkromné osoby, ale toto je privatizácia, ide bezodplatným prevodom na obec, tak rozhodla vláda, pre všetky polikliniky tu nie je ani výnimka. A tieto zdroje sme dávali vtedy, keď materiál už bol predložený dávno do vlády aj s týmto stanoviskom. To je po prvé.

Po druhé. Rovnako hovoríte o investíciách do privatizovaných subjektov. Opakujem znovu, keď si pozriete zoznam investícií - a nemôžete vedieť, ktoré investície som možno dával, pretože to, čo ste videli, tie zoznamy, tie zoznamy sú zmenené -, musel som zmeniť celý rozsah investícií, pretože nedostaneme v tomto roku pôžičku od Európskej rozvojovej banky a prístroje, ktoré mali byť hradené z tohto balíka peňazí, musím urobiť zo štátneho rozpočtu, takže to je kompletná zmena. Môžete sa, samozrejme, s tým zoznámiť, dostanete ten materiál k dispozícii, je zverejnený aj na internete. Ale nie je to vôbec do tých zariadení, ktoré sú zaradené do druhej vlny privatizácie, opakujem znovu, s výnimkou polikliník, ktoré odchádzajú bezodplatným prevodom do obcí. (Hlasy z pléna.) Tie, ktoré boli sprivatizované, v tých to nemôže byť, pretože tam my nedávame zdroje. Jedinou výnimkou aj bol Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorý z onkologického programu dostal príspevok na lineárny urýchľovač. Ale myslím si, že to je v záujme pacienta, pán poslanec, zjavne. Ak by ste ho potrebovali alebo niekto z vašich rodinných príslušníkov, určite by bol rád, že je to tam.

Ďalšia pripomienka, ktorá odznela, bola pripomienka k možnej korupcii pri kategorizácii korupcií štátnymi úradníkmi. Pani poslankyňa, zákon o lieku, v ktorom je spomenutá kategorizácia, hovorí jasne, že jediný člen kategorizačnej komisie je zo štátu. Všetci ostatní sú tam iní. (Hlasy z pléna.) Rozhoduje kategorizačná komisia, nie ministerstvo zdravotníctva a rozhodujú ľudia, ktorí sú v kategorizačnej komisii, kde sú zástupcovia poisťovní, kde sú zástupcovia odborných kruhov. Ja nemením nikdy tie veci, ktoré sú, s výnimkou toho, o čo požiadala Rada hospodárskej a sociálnej dohody, obaja sociálni partneri. Viete o probléme jediného lieku, ktorý som na základe tejto požiadavky menil. Inak zostáva stanovisko kategorizačnej komisie nemenné. Toľko možno k tým princípom.

Rád by som sa dotkol problému, ktorý spomenul pán poslanec Šepták. Myslím, že má veľkú pravdu. V dobe, keď sa ocitneme tvárou v tvár k závažnému ochoreniu či už svojmu alebo blízkeho rodinného príslušníka alebo blízkeho známeho, on to formuloval veľmi presne, sme ochotní dať všetko pre to, aby sme ho vyriešili. Pán poslanec, my sme k tomuto svojím spôsobom boli vychovaní, že to dávame formou korupcie. Aj človek, ktorý žije v krajinách, ktoré majú kapitalistický systém financovania, je, samozrejme, za zdravie svojho rodinného príslušníka ochotný zaplatiť všetko. Ak treba, tak ho pošle do špičkovej nemocnice, dopláca to z vlastných prostriedkov, to je prirodzená ľudská vlastnosť, že sa snažíte chrániť. Neprirodzené je, že my to riešime formou úplatku, pretože tu nebol daný priestor na to, aby si mohol občan takéto služby zaplatiť.

Ja uvediem príklad. Pred 12 rokmi, možno pred 14 rokmi, lekári, ktorí pracujú, ma iste podporia, bola taká situácia, že na Slovensku bolo tak málo dialyzačných centier, že bol vydaný príkaz, že u pacienta vo veku nad 60 rokov už sa nebude robiť dialýza. Teda bol odsúdený na smrť a umrel. Dávali sa veľké úplatky, aby takýto pacient mohol ísť na dialýzu, veľké úplatky a výnimočne aj bol takýto úplatok úspešný. Ale to bol práve typický príklad úplatkárstva z nedostatku. Dnes máme dialyzačných stredísk, chvalabohu, toľko, že môžeme u každého robiť dialýzu. A dnes nikto nedáva úplatok za to, že budú u neho robiť dialýzu. A v tom je ten princíp nedostatku a dostatku.

My nesmieme odsudzovať to, že rodič za najvyššiu možnú starostlivosť, ktorú on si predstavuje, zaplatí. Neodsudzujme to, to je platné v celej ľudskej spoločnosti. To platí u nás, tak ako v Británii, tak ako vo Francúzsku. Keď chce rodič vo Francúzsku, aby decko bolo v parížskej nemocnici, ktorá je súkromná a drahá, a myslí si, že je tam najlepšia starostlivosť, tak ten rodič to zaplatí. To neodsudzujme. Ale hovorme o tom, že my tu naozaj sa bránime neodôvodnenému plateniu, neodôvodnenému. Ja považujem za korupciu naozaj ten proces, keď je tu dostupná liečba a ten lekár, ten korupčný lekár si vynucuje úplatok, aby mu túto liečbu, ktorá je tu dostupná aj platená z poistného, pacient zaplatil ešte raz. To odsudzujem.

Ja si myslím, že bude potrebné legislatívu zmeniť. Žiaľ, nepodarilo sa to urobiť návrhom zákona o zdravotnom poistení. Ale my musíme dostať do obehu princíp, že ak si ja naozaj vyžadujem službu, ktorá nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti, tá služba sa musí platiť osobitne. Nemáš na to? Máš možnosť doplnkovo sa poistiť, pripoistiť, budeš mať na to celú sériu možností, aby si sa na takúto situáciu pripravil, keď bude treba platiť z vlastného vrecka. Ale je množstvo služieb, ktoré dnes poskytuje zdravotníctvo. A my ich platíme a nie sú dokonca ani len naplnením čl. 40 ústavy, lebo čl. 40 ústavy hovorí, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, nie hotelové služby, nie základná stravná jednotka, nie hygiena konca tráviacej trubice je predmet zdravotnej starostlivosti. A ústava hovorí úplne jasne. Ja si myslím, že ten prvý krok, ktorý treba spraviť, bude - nezasahovať zatiaľ do Liečebného poriadku a povedať: "My vám nebudeme platiť tieto zdravotnícke výkony, nebudeme platiť to, čo nie je zdravotnícky výkon."

Dnes je príležitosť, je tu zákon, ktorý predkladá pán poslanec Finďo. My robíme služby zdravotníctva pre iné rezorty, pre sociálny rezort, v ktorom absolútne nie je zdravotnícky výkon, taký, ktorý má byť hradený zo zdravotného poistenia. Ale napriek tomu doteraz platí zákon, ktorý nás núti, aby sme to robili zadarmo a z prostriedkov zdravotného poistenia. Je príležitosť, aby poslanci povedali nie, dosť, prestaneme takéto veci platiť. Budeme platiť naozaj a držať sa veľmi prísne podľa čl. 40 ústavy. Tam je to jasne povedané. Takže skúsme ísť touto cestou, odstráňme to, čo nie je zdravotná starostlivosť. Nikto sa nedožaduje, aby mu nemocnica kúpila zubnú kefku a zubnú pastu. Začiatok zažívacej trubice treba čistiť týmito prostriedkami, ale koniec zažívacej trubice treba čistiť inými prostriedkami a tie musia byť v nemocnici zadarmo. Ja sa pýtam prečo? Takže v tom ja vidím ten problém. A myslím si, že tá cesta je prirodzená.

Začnime tým, že odstránime z platby tie veci, ktoré nie sú zdravotnou starostlivosťou. A ja viem, že boli pokusy o zmenu ústavy, toho slovíčka "bezplatné". Dokonca ani nebol pokus, aby sme nechali tam to slovíčko. Pán poslanec Šagát ešte ako minister sa pokúšal pri novele ústavy uplatniť slová. Je tam povedané "za podmienok stanovených zákonom". On sa tam snažil uplatniť slová "za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom". Ani ten termín "v rozsahu" neprešiel. Takže naozaj tadiaľto cesta podľa mňa nevedie. A obávam sa, že nájsť 90 poslancov aj v budúcom parlamente pri súčasnom stave, ako ten parlament bude vyzerať, bude veľmi ťažké na to, aby takúto zmenu odsúhlasil. A preto si myslím, že tá cesta vedie najprv týmto prvým krokom.

Druhé je otázka spoluúčasti pacienta. Veď tá ústava nehovorí o tom, že spoluúčasť pacienta nemôže byť. Tá spoluúčasť je jasne definovaná, len dajme občanovi nástroj, aby tú spoluúčasť ekonomicky a sociálne zniesol.

Takže to snáď k tomu, čo hovoril pán poslanec Šepták. Trošku širšie som k tomu problému hovoril a súčasne aj k problému, ktorý hovoril pán poslanec Osuský k ústave.

Ešte raz sa vrátim k vám, pán poslanec Šepták. Hovorili ste o prepúšťaní v zdravotníctve. Treba povedať, že nás predovšetkým ekonómovia a národohospodári nútia do krokov, s ktorými ja súhlasím, aby sme ekonomizovali chod našich zdravotníckych zariadení. My sme vydali minimálne normy zdravotníckeho personálu. Treba povedať, že keď si prezriete pasporty nemocníc, ich personálne obsadenie, dám vám to k dispozícii celé, na Slovensku, tak uvidíte, že mnoho nemocníc vysoko prekračuje tieto minimálne normy. A ja si myslím, že tá minimálna norma je postavená veľmi benevolentne. Nemocnica s takouto minimálnou normou perfektne funguje. Dokonca aj množstvo nemocníc, ktoré majú nižší počet personálu, ako je tá minimálna norma, fungujú. Tá cesta nás ešte čaká. To ešte bude aj pokračovať ďalej, kým sa nedostaneme na tie skutočne efektívne počty zamestnancov v nemocniciach a kým sa nedostaneme do takej situácie, že mnohé nemocnice budú musieť ďalej transformovať a reštrukturalizovať obsahovú náplň svojej činnosti. Nemyslím tým zrušenie zavretie, ale obsahovú náplň svojej činnosti. Budeme mať nemocnice aj tie malé, ktoré nebudú mať všetky štyri oddelenia, jednoducho nebudú ich mať, pretože to nebudú vedieť finančne zvládnuť a budú mať možno jedno oddelenie plus liečebňu dlhodobo chorých alebo ďalšie a ďalšie oddelenia, ktoré sú, povedzme, pre tú nemocnicu a pre ten región výhodné.

Ten návrh, ktorý ste dali, o veku 50 rokov trošku kopíruje americký princíp financovania zdravotníctva, ktorý nie je úplne najšťastnejší. Mne sa skôr páči myšlienka, aby štát na seba zobral povinnosť hradiť nepoistiteľné riziko. O zdravotnom poistení sa na mnoho razy ekonómovia snažia presvedčiť, že nie je vlastne poistením, pretože nespĺňa všetky kritériá poisťovníctva. To je, samozrejme, nezmysel, pretože zdravotné poistenie je iný typ poistenia. To je typ sociálneho poistenia od čias Bismarcka, ktorý vymyslel tento princíp. Riadi sa inými pochodmi ako normálne komerčné poistenie. Preto nemôže mať všetky atribúty komerčného poistenia, ale preto aj nie je schopné poistiť všetko. Pre zdravotnú poisťovňu, ktorá pracuje na hrane s vyrovnaným hospodárením, predsa prípad transplantácie pľúc je pre ňu Titanic. To je nepoistiteľné pre ňu, to je také množstvo peňazí, ktoré treba vložiť nielen do samotnej operácie, ale aj do starostlivosti o takého pacienta, že pre ňu je to veľmi ťažko zvládnuteľné. A, samozrejme, tým, že my nútime poisťovňu aj tieto nepoistiteľné riziká hradiť z prostriedkov, ktoré sú určené na tento účel, teda z poistného, no tak oslabujeme potom poisťovňu vo všetkých ostatných jej funkciách.

Vrelo súhlasím s pánom poslancom Tuchyňom. Naozaj, na Slovensku nemáme jednotné riadenie zdravotníctva. My máme okrem zdravotníctva, ktoré riadi rezort ministerstva zdravotníctva, ešte ďalšie tri rezortné zdravotníctva, štyri dokonca, lebo máme v rezorte zdravotníctvo, ktoré riadi minister spravodlivosti, to je zdravotníctvo väzenskej stráže, máme zdravotníctvo ministerstva vnútra, máme zdravotníctvo ministerstva obrany a zdravotníctvo ministerstva dopravy. Z týchto rezortov každý má svoje nemocnice, každý má svoje ambulancie, do chodu ktorých, do počtu personálu ktorých minister zdravotníctva nemôže vôbec hovoriť. A je pravda, že dohoda, ktorú sme dosiahli, že asi na 50 % budeme využívať civilné zdravotníctvo, služby vojenského a ďalšieho zdravotníctva, sa v podstate plní a mi kalkulujeme iba s 50 % postelí, tých druhých 50 % postelí má určenie dané z rezortu, teda vojenské, policajné a ďalšie určenie, ktoré plnia tieto jednotlivé rezorty vo svojej hlavnej náplni.

Ja som veľmi rád, že sa tu ozvali hlasy na obranu lekárov. A som veľmi rád, že bolo možné na verejnosti povedať, že ak respondent dostane otázku, či dal nejaký dar alebo úplatok lekárovi, tak odpovie, že, áno, dal som pani doktorke kytičku. A už sa to zaráta do percenta respondentov, ktorí si myslia, že v zdravotníctve je korupcia. Toto je hrubý omyl, hrubá chyba, hrubé skreslenie reality. My naozaj keď zoberieme korupciu, tak ako je definovaná, pretože definícia korupcie je jasná, keď zoberieme túto definíciu korupcie, tak ten rozsah, ktorý je v zdravotníctve, je úplne iný. A bol by som rád, keby všetky inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou korupcie v tomto štáte, reflektovali práve túto skutočnosť. A preto si myslím, čo som uviedol v úvodnom slove, že aj považovať všetkých lekárov za korupčníkov by bolo nedôstojné, by bolo nezmyselné a nikto z nás by takéto výrazy nemal používať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Páni poslanci prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi ministrovi, ďakujem pánovi spravodajcovi za účasť na rokovaní o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Slaného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 553/2001 Z. z.

Návrh ste dostali ako tlač 1501, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie predsedu o pridelení návrhu na prerokovanie výborom.

Pán poslanec Slaný, máte slovo, prosím, stručne, presne.

J. Slaný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám novelu Colného zákona, ktorej cieľom je dať do transparentných zákonných podmienok aktívny zošľachťovací styk, ktorý sa predovšetkým týka poľnohospodárskych komodít. Doteraz je to riešené v zákone tak, že sú slovenskí výrobcovia chránení proti nadmerným dovozom alebo dumpingovým dovozom. To znamená, že sú prijaté legislatívne opatrenia, na základe ktorých môže ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo financií, Colná správa prijať obmedzenia tohto nadmerného dovozu buď zvýšenými clami, alebo dovoznými kvótami v konečnej fáze. Toto sa bežne pri niektorých komoditách už začína aj uplatňovať.

Úspešný príklad zavedenia ochranného opatrenia bolo obmedzenie dovozu cukru, ktoré bolo odsúhlasené a schválené aj WTO, ale obchodníci s touto komoditou aj s inými komoditami našli iný spôsob, ako obísť toto ochranné opatrenie, to znamená, že obchádzajú toto ochranné opatrenie prostredníctvom aktívneho zošľachťovacieho styku, to znamená, že najviac sa to uplatňuje v rámci Colnej únie medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, to znamená, že obchodník dovezie cukor na aktívne zušľachtenie do Českej republiky, pridá tam nejakú komoditu, napr. kakaový prášok, a už je to produkt, ktorý má novú krajinu pôvodu, to znamená, namiesto krajiny pôvodu Poľska už má krajinu pôvodu Českú republiku a už je bez cla dovezený v rámci colnej únie na územie Slovenskej republiky.

Čiže táto novela tohto zákona má za úlohu zabrániť týmto nekalým obchodom a posilniť právomoci ministerstva financií, aby takýto nekalý dovoz bol obmedzený a bol regulovaný zo strany štátu a ministerstva financií. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Bajan ako poverený člen výboru pre financie, rozpočet a menu.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Slaného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 553/2001 Z. z., ako spravodajca.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným paragrafom nášho rokovacieho poriadku, to znamená doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorom sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Pán predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ku ktorej je potrebné upraviť legislatívu spôsobom, ako navrhuje predkladateľ.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Pýtam sa vás, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto z poslancov ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Páni poslanci Karlín, Delinga. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Karlín.

G. Karlín, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k prednesenému návrhu zákona. Duch návrhu na doplnenie § 318 ods. 2 písm. b) len zdanlivo háji záujmy Slovenskej republiky. V skutočnosti dáva do rúk ministerstvám prostriedok, ktorý môže vážne narušiť a poškodiť exportnú schopnosť slovenských firiem. Pritom ministerstvo jedného odvetvia svojím rozhodnutím ovplyvní činnosť a exportnú schopnosť firiem v inom odvetví. Navrhované zdôvodnenie záväzného opatrenia ministerstva ekonomickými záujmami je príliš všeobecné a bez možnosti ho racionálne vyhodnotiť.

Dovolil som si vypýtať stanovisko legislatívneho odboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý rozdeľuje svoje stanovisko na dva aspekty.

Hľadisko medzinárodných aspektov. Z analýzy súčasného platného znenia Colného zákona vyplýva, že je plne v zhode časti upravujúcej colný režim aktívny zošľachťovací styk s Colným kódexom Európskeho spoločenstva. Konkrétne, § 318 ods. 2 písm. b) Colného zákona je úplnou implementáciou čl. 117 písm. c) Colného kódexu, t. j. povolenie colného režimu aktívny zošľachťovací styk je podmienené v existujúcom Colnom zákone splnením podmienky, že ak to teda znamená povolenie aktívneho zošľachťovacieho styku, nepriaznivo to neovplyvní ekonomické záujmy Slovenskej republiky.

Navrhované opatrenie podľa názoru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je ochranárskym opatrením netarifného charakteru, ktoré svojím odôvodnením ochrany ekonomických záujmov domácich výrobcov systémovo nespadá do Colného zákona. Vecná úprava ochrany domácich výrobných odvetví patrí podľa dohôd o vzniku Svetovej obchodnej organizácie WTO skôr pod ustanovenie Dohody o ochranných opatreniach - teda ochrana pred nadmerným dovozom -, ďalej Dohody o uplatňovaní čl. VI GATT z roku 1994 - tzv. antidumpingové opatrenia -, resp. Dohody o poľnohospodárstve - čl. III Prístup na trh, zvláštne ochranné opatrenia. Slovenská republika v roku 1997 prijala tri národné zákonné úpravy ochranných opatrení podľa WTO a GATT. Ich využívanie je plne v rukách podnikateľskej sféry, ktorá je aktívne legitímna predkladať návrhy na prijatie ochranných opatrení v konkrétnych prípadoch.

Aspekt hospodárskych súťaží na slovenskom trhu. Z hľadiska dôvodovej časti návrhu vyplýva, že navrhovaná regulácia sa týka prednostne regulácie dovozu poľnohospodárskych výrobkov. V odôvodnení sa priamo argumentuje, že ide o ochranu výrobcov rovnakého alebo zastupiteľského tovaru, ktorý majú dostatočné kapacity a spĺňajú požadované kvalitatívne parametre dodávok dotknutej skupiny tovarov na vnútorný trh, v dôsledku čoho sa pri porovnateľnej cenovej úrovni minimalizuje potreba dovozov v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku, a tým aj riziko protiprávneho konania spočívajúce v možnosti colných únikov, a tým spojeného krátenia daní.

Vážený pán predkladateľ, nehnevajte sa, toto odôvodnenie nie je korektné, nakoľko realizácia režimu aktívneho zošľachťovacieho styku prebieha pod colným dohľadom. Vykonanie, spracovanie tovaru v režime aktívny zošľachťovací styk nebolo a nie je protiprávnym konaním dovozcov, spracovateľov ani nástrojom krátenia daní. Proti zneužitiu režimu s ekonomickým účinkom Colná správa má účinný nástroj aj v požiadavke zabezpečenia colného dlhu a pri prepustení tovaru do uvedeného režimu zo strany dovozcu. Z návrhu vyplýva jasná neznalosť colného režimu aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme, lebo len tohto aspektu sa regulácia bude týkať alebo mala týkať. Pri režime aktívny zošľachťovací styk v systéme vrátenia je dovoz plne regulovaný v citlivých komoditách licenčným konaním. Kvóty a limity sa neuplatňujú v aktívnom zošľachťovacom styku v podmienečnom systéme oslobodenie preto, že základnou požiadavkou je spätný vývoz zušľachtených čiže prepracovaných výrobkov z územia Slovenskej republiky. Preto sa nemôžu uviesť na domáci trh spracovateľom, držiteľom povolenia.

Z uvedeného, ako aj z účelu aktívneho zošľachťovacieho styku podľa národných i medzinárodných colných predpisov vyplýva, že je jasným proexportným opatrením štátu spracovania. I z medzinárodných colných predpisov vyplýva toto. A v súčasnom období, keď máme takýto prepad v zahraničnom obchode, pri ujatí tohto zákona by sa to ďalej mohlo zhoršovať. A toto opatrenie umožňuje spoločnostiam, o súčasnom stave hovorím, ktoré dominantne vyvážajú svoju produkciu, efektívny prístup k vstupom za svetové ceny, a tým aj dosiahnuť konkurencieschopnosť svojich finálnych výrobkov na globálnom trhu. Navrhované opatrenie v tomto období harmonizácie a finalizácie prístupového procesu do Európskej únie by bolo preto podľa názoru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory krokom späť v uplatňovaní harmonizovaných colných predpisov. Z návrhu jasne vystupuje snaha o presadenie skupinových, resp. rezortných záujmov v rámci národného hospodárstva. Takáto ochrana jednej skupiny domácich výrobcov zákonom, hej, k prístupu druhej skupiny domácich výrobcov a exportérov k materiálovým vstupom za svetové konkurenčné ceny je zo strany štátu veľmi problematická.

Ak aj pripustíme štátnu reguláciu týmto spôsobom, vyžaduje si to dotiahnuť návrh až do rozhodovacieho mechanizmu, ktorý by sa garantoval nadrezortnou platformou prijímania ochranných opatrení, inak povedané, určenie kompetentného medzirezortného orgánu, kde by mohol byť objektívne a vecne posúdený celospoločenský záujem Slovenskej republiky a nielen ekonomický záujem jednej skupiny podnikateľov. Táto časť v návrhu vôbec chýba. Regulácia trhu citlivých poľnohospodárskych výrobkov v Slovenskej republike musí byť podľa môjho názoru vykonávaná štandardnými nástrojmi regulácie trhu, ktoré predpokladá aj zákon č. 491/2001 Z. z., resp. analogicky v súlade so zásadami jednotnej poľnohospodárskej politiky Európskeho spoločenstva. Pri ich absencii bude rozhodovanie len operatívnym administratívnym zákonom zasahovania štátu do režimov s ekonomickým účinkom, čo bude kontraproduktívne z hľadiska podpory exportu a ekonomických záujmov Slovenskej republiky.

V prípade dovozov zahraničných materiálov do aktívneho zošľachťovacieho styku tento colný režim ale neslúži na obchádzanie uvedenej nevyhnutnej ochrany domáceho trhu, nakoľko výsledné produkty nie sú umiestnené na domáci trh, ale sú povinne spätne vyvážané do zahraničia. Ide o súťaž na medzinárodných trhoch, kde aktívny zošľachťovací styk prispieva ku konkurencii, vyššej ekonomickej efektívnosti a aktívnej zamestnanosti domácich výrobcov exportérov.

Tento aspekt je zrejmý aj z priloženého stanoviska Biotiky, a. s., ktorá je práve významným dovozcom zahraničného cukru v režime aktívny zošľachťovací styk s podmienečným oslobodením, čo je jedným zo zásadných predpokladov jej dynamického vývozu na svetové trhy, a tým aj udržania zamestnanosti v regióne stredného Slovenska. Zavedenie obmedzení, resp. zákazu vydávania povolení na vykonanie spracovania zahraničného materiálu v aktívnom zošľachťovacom styku by znamenalo aj v tomto prípade, v konkrétne uvedenej firme rast nákladov o 100 %, a tým prakticky nekonkurencieschopnosť Biotiky v exporte na svetové trhy. Je to podnik, ktorý zamestnáva vyše 1 000 ľudí, 84 % jeho exportu tvorí zhruba 1,1 mld. korún a aby mohol na svetových trhoch existovať, potrebuje nakupovať cukor za svetové ceny.

Tento predkladaný návrh je výlučne v záujme slovenských cukrovarov, ktorí svojím lobizmom už nepoznajú hranice. Preto v uvedenej podobe ako tento návrh sa predkladá, dáva veľký priestor a neprimerané prostriedky rezortu i ministerstvu, pričom riziko uplatnenia rezortného záujmu na celospoločenský je veľmi vysoké. Úpravou zákona môže vzniknúť prostredie, kde spracovateľ nemôže uplatniť výsledok obchodnej súťaže na strane vstupu, vytvára sa priestor na uplatnenie lobistických záujmov a úzko špecializovaných záujmov nad záujmami celospoločenskými. Vytvára sa priestor na neodôvodnenú ochranu skupiny výrobcov na Slovensku pred konkurenčným tlakom svetových trhov.

A za to, že súčasné zákonné prostriedky vytvárajú dostatok priestoru na zabránenie zneužívania zošľachťovacieho styku, odporúčam a dávam návrh na uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť.