Ôsmy deň rokovania
60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. mája 2002 o 9.07 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: Ladislav Ambróš, Dušan Fedoročko, Dušan Kovačič, Gustáv Krajči, Ľuboš Lackovič, Ľudovít Macháček, Jirko Malchárek, Vladimír Maňka, Víťazoslav Moric, Stanislav Škoda, Vojtech Tkáč, Imrich Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská, Pavol Hamžík, Oľga Keltošová a František Šebej.
Tak ako som to včera večer oznámil, budeme pokračovať bodom
informácia predsedu Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne o stave hospodárenia a záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31. decembru 2001.
Dávam slovo predsedovi Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánovi Martinovi Demešovi, aby informáciu podal. Nech sa páči.
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, úvodom chcem veľmi pekne poďakovať, že ste nás prizvali a umožnili predniesť správu ešte pred hlasovaním o novelách zákona č. 273/1994 Z. z., ktoré by mohli tiež významne ovplyvniť hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Chcem povedať, že na ďalšie stretnutie niektoré zo stretnutí Národnej rady Slovenskej republiky predloží Všeobecná zdravotná poisťovňa komplexnú správu o hospodárení a účtovnú uzávierku za rok 2001. Situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni však nestrpí odklad a vyžaduje si už dnes podať vám takú aktuálnu informáciu, v akom stave sa teraz VšZP nachádza.
Hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v minulom roku skončilo ďalším prepadom o 1,7 mld., čo sa premietlo do výšky záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré k 31. decembru 2001 dosiahli sumu 7,5 mld. Sk. Z tohto záväzky za výkony voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dosahujú sumu 1,3 mld., za lieky a zdravotnícke pomôcky 5,7 mld. a za penalizačné faktúry od lekární sú v sume viac ako 500 mil. Sk.
Neúnosná miera zadlženosti, ktorá sa prejavuje v omeškávaní úhrad 4 až 5 mesiacov po lehote splatnosti, vystupňovala tlak poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä subjektov liekového reťazca na vyrovnanie svojich pohľadávok do takého rozmeru, ktorý toho času ohrozuje stabilitu nielen Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale i celého systému zdravotného poistenia.
V oblasti výkonov viedli problémy s realizáciou cenového opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k vážnemu narušeniu zmluvných vzťahov. Netransparentným oddlžovaním zdravotníckych zariadení mimo systému poistenia sa neodstránilo napätie vo vzájomných vzťahoch medzi poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami, ale naopak, rozrástlo sa až do roviny súdnych sporov.
V liekoch a v zdravotníckych pomôckach už od začiatku roku vznikla disproporcia medzi skutočnými nákladmi a disponibilnými finančnými prostriedkami. Mesačne boli náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky vyššie v priemere o 140 mil. Sk, než boli zdroje možné na ich úhradu. To vyvolalo vlnu penalizácie a exekúcií, ktorá spôsobila vo financovaní zdravotnej starostlivosti veľké problémy. S nákladmi na penalizáciu sa v rozpočte takmer vôbec nepočítalo. Úhrady penalizačných faktúr na základe súdnych rozhodnutí sa realizovali na úkor úhrad za lieky, na úkor zdravotníckych výkonov a pomôcok. V liekovom reťazci sa naplno rozvinul obchod s pohľadávkami a umožnil vstup finančných spoločností, ktoré otvorili priestor na únik prostriedkov zo systému zdravotnej starostlivosti.
Legislatívne opatrenia prijaté počas roka na ochranu zdrojov na zdravotnú starostlivosť a zachovanie funkčnosti systému zdravotného poistenia neboli v dostatočnej miere účinné.
V oblasti exekúcií aj po prijatej novele exekučného poriadku pokračuje blokácia účtov a exekúcií na základe súdnych výkonov rozhodnutí podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom priemerný denný stav blokovaných účtov sa pohybuje v úrovni 50 až 70 mil. Sk. Výkon exekúcií po zablokovaní možností exekúcií podľa Exekučného poriadku na prostriedky na účtoch poisťovní sa preniesol na pohľadávky poistného, resp. na budúce poistné platiteľov poistného.
Po ďalšie, vymáhanie penalizačných faktúr exekúciami sa buď premietlo do nerovnomerných úhrad voči poskytovateľom v regióne, napr. tým, že lekárne dostávali peniaze na úkor nemocníc, alebo narušilo chronológiu úhrad medzi regiónmi. Penalizačné faktúry sa tak stali ďalším zdrojom nespokojnosti spolu s obavou poisťovne, že pri uplatnení všetkými lekárňami môžu dosiahnuť sumu viac ako 3 mld. Sk. Vyfakturované a neuhradené poplatky z omeškania vo VšZP k 31. 12. 2001 dosiahli sumu 870 mil. Sk. Toho času pripravované exekúcie na majetok Všeobecnej zdravotnej poisťovne hrozia zastavením alebo významným obmedzením prevádzky, predajom majetku alebo hnuteľných vecí nadobudnutých zo správneho fondu.
Prejavom rastúceho napätia v systéme boli v závere roka pokusy o vyhlásenie konkurzu na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Krajský súd v Bratislave poslal v septembri 2001 Všeobecnej zdravotnej poisťovni výzvu, podľa ktorej bolo podaných 6 návrhov na vyhlásenie konkurzu na VšZP, z toho jeden návrh na záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva. V januári a februári 2002 boli doplnené ďalšie návrhy konkurzných veriteľov, spolu to bolo cirka 70 návrhov, všetky za poplatky z omeškania v sume asi 100 mil. Sk. Všeobecná zdravotná poisťovňa informovala v októbri listami ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií a žiadala, aby zaujali stanovisko k delenej zodpovednosti podľa § 28 zákona č. 273/1994 Z. z., v zmysle ktorého sa štát podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti VšZP. Všeobecná zdravotná poisťovňa podala svoje vyjadrenie k návrhom konkurzných veriteľov so záverom, že nemožno na ňu vyhlásiť konkurz. Konkurzná sudkyňa Krajského súdu v Bratislave zatiaľ neakceptovala argumenty Všeobecnej zdravotnej poisťovne a neakceptovala ani právnu analýzu experta na ústavné právo. Konkurzná sudkyňa toho času skúma procesnú spôsobilosť konkurzných návrhov a je pripravená ustanoviť predbežného správcu konkurznej podstaty.
Pod zložitú situáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa významnou mierou podpísala aj nekvalitná legislatíva, ktorá sa naplno prejavila v súvislosti s budúcim prechodom záväzkov a pohľadávok Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Poisťovňa bola počas celého roka vystavená celému radu súdnych sporov. Napriek tomu, že neustále s dostatočným časovým predstihom upozorňovala orgány štátnej správy a členov vlády na problémy, ktoré pramenili z nesprávnych úradných postupov a nedokonalej legislatívy, nepodarilo sa jej zabrániť značnej finančnej strate z realizovaných exekúcií za záväzky zrušenej poisťovne DZP Perspektíva. Z finančných zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne z poistného platiteľov sa v decembri 2001 a v januári tohto roku exekúciami stiahli prostriedky na úhradu záväzkov Družstevnej zdravotne poisťovne Perspektíva v sume cirka 250 mil. Sk. Napriek rozsudkom Najvyššieho súdu a novému rozhodnutiu ministerstvu zdravotníctva vydanému na základe protestu prokurátora pokračovala vo februári realizácia ďalších exekúcií poistného za záväzky poisťovne Perspektíva v celkovom objeme 40 mil. Sk. Za záväzky poisťovne Perspektíva pokračujú ďalšie súdne spory proti VŠZP, už ich je viac ako 100, na Okresnom súde Bratislava V, pri ktorých sa dá očakávať, že VŠZP bude vystavená ďalším exekúciám. I keď Všeobecná zdravotná poisťovňa použila všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv a Najvyšší súd Slovenskej republiky už v troch nezávislých senátoch potvrdil, že Okresný súd Bratislava III rozhodol pri posudzovaní otázky prechodu záväzkov a pohľadávok na VŠZP za zrušenú zdravotnú poisťovňu v rozpore so zákonom, škoda v objeme cirka 300 mil. Sk vznikla a nie je jasné, kto ju Všeobecnej zdravotnej poisťovni nahradí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spomenuté problémové okruhy nie sú jedinými, ktoré komplikujú fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a celého systému zdravotného poistenia. Ako ďalší problém možno uviesť napr. permanentné a beztrestné porušovanie zákona o osobitnom účte prerozdeľovania poistného v roku 2001 zo strany Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako aj ďalšie. VŠZP o svojej situácii viackrát informovala členov vlády, predložila návrhy na potrebné legislatívne opatrenia, ale, žiaľ, bez efektu. Vysvetliť dnes zjednodušene celý komplex problémov, v ktorých sa Všeobecná zdravotná poisťovňa nachádza, je veľmi obtiažne, vyžaduje si nie minúty, ale celé hodiny času a predovšetkým politickú vôľu ich aj skutočne riešiť. V opačnom prípade si dovoľujem tlmočiť Národnej rade a vláde Slovenskej republiky obavu výkonných a samosprávnych orgánov najväčšej zdravotnej poisťovne, že v krátkom čase sa môžu stať akékoľvek problémy v systéme zdravotného poistenia už neriešiteľnými. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Pýtam sa, či má niekto otázky k predmetnej informácii. Dvaja. Takže končím možnosť sa prihlásiť s otázkami k týmto informáciám.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Najskôr by som mala na vás, pán predsedajúci, požiadavku, aby tento materiál odovzdal predseda Správnej rady VšZP vedeniu parlamentu, aby boli o ňom informovaní a dostali teda písomnú informáciu všetci členovia parlamentu, pretože mňa veľmi mrzí, že je tu takáto hŕstka poslancov k takejto vážnej problematike, ako je súčasná situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Po druhé mám otázku na pána predkladateľa, predsedu Správnej rady VšZP. Škoda, pán predseda, že ste nevystupovali razantnejšie, pretože, bohužiaľ, poslanci, myslím si, mnohí ani nepočúvali, aká vážna situácia je vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ale chcem sa vás spýtať, ak by bol prijatý rozpočet na rok 2002, tak ako ste ho vy navrhovali v mene Správnej rady VšZP, aká by podľa vás bola súčasná situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pretože tá správa, ktorú predkladáte, je za minulý rok, koľko by mala zdrojov a ako by to bolo so zadlženosťou, a tým aj s podpisovaním zmlúv so zdravotníckymi zariadeniami, pretože poslanci si dostatočne neuvedomovali pri schvaľovaní vášho rozpočtu, čo schvaľujú a čo spôsobia. Ja si myslím, že tu je spoluzodpovednosť tých poslancov, ktorí neprijali vami navrhovaný rozpočet, ale podriadili sa nátlaku pani ministerky Schmögnerovej a prijali taký rozpočet, aký je. Hovorím to preto, že možno viacerí tu budú sedieť aj na konci tohto roku a budú prijímať rozpočet na rok 2003. Takže apelujem, aby zvažovali, o čom hlasujú a prečo tak hlasujú, pretože si myslím, že vo veľkej miere v situácii, aká je dnes, 68 % zdrojov, ktoré poskytujete, je takých, aké sú. Ďakujem za odpovede.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo, nech sa páči, môžete mať otázku.
P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo. V podstate som chcel začať procedurálnym návrhom, aby sme otvorili rozpravu k tomuto bodu, ale stiahnem tento návrh, vzhľadom na to, že všetci tí, čo tu sedíme, tak sme vcelku dobre orientovaní v problematike, pri ktorej by som chcel, aby sme ju otvorili pred ostatnými poslancami.
Moja otázka znie, je jednoduchá: Ako vidí predseda Správnej rady VšZP vývoj financovania zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom období, to znamená do konca druhého štvrťroka a potom do konca roka, keď sa pozerá cez prizmu súčasného stavu záväzkov, resp. mesačného zadlžovania sa zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti? To je jedna otázka. A druhá otázka je: Tie opatrenia, ktoré vyplynuli z uznesenia Národnej rady pri prijímaní rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré smerujú k liekovej politike, v akom štádiu rozpracovanosti sú? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda, môžete, samozrejme, reagovať na tieto otázky poslancov.
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem pekne za otázky. Ďakujem aj za upozornenie pani poslankyni. Nie je mojou úlohou si vynucovať pozornosť, i keď súhlasím s vami, že by si to zaslúžilo asi väčšiu pozornosť.
Čo sa týka tej konkrétnej otázky, keby bol nami navrhovaný rozpočet prijatý, myslím si, že to nie je nami navrhovaný rozpočet svojvoľne, to bola reflexia zdravotníckych zariadení, ktoré upozorňovali, že pokiaľ by nedostali adekvátny rozpočet alebo nimi vyrátaný rozpočet, že tak dôjde k veľkému napätiu. Teraz sme zadlžení v oblasti terajších, povedzme, okolo 6 mld. až 7 mld. My sme navrhovali vtedy navýšenie rozpočtu približne o túto čiastku. Sme zhruba v polroku, možnože minimálne by to veľmi zmiernilo napätie a oveľa pohodlnejšie, korektnejšie a kolegiálnejšie rokovania by boli pri podpisovaní zmlúv. A takisto všetky opatrenia, ktoré boli navrhované aj ministrom zdravotníctva, ako aj výborom Národnej rady, by sa prijímali pod menším tlakom a minimálne pod menším tlakom exekúcií a pod menším tlakom súdov. Ja len chcem upozorniť opakovane, že asi 80 podaní na konkurz Všeobecnej zdravotnej poisťovne je daných. Týka sa to síce len správneho fondu podľa zákona, ale exekvovanie správneho fondu je vyradenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z chodu a vyradenie celého systému financovania zdravotníctva z chodu. Takže to je asi tá otázka.
Ten apel na pokračujúcich poslancov, ktorým vopred gratulujem k zvoleniu, si myslím, je oprávnený. A treba sa tým vážne zaoberať, lebo ono to môže rozkolísať celú situáciu v spoločnosti. A mrzí ma len trošku jedno, že podobný prístup ako k ozdravovaniu bánk sa nezvolil napr. aj k Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Možnože to má inú ekonomickú logiku, ale ja som zodpovedný skôr za poisťovňu a to ozdravenie je nevyhnutné. Ak sa nespraví v krátkom období, ako sa na to pýtal pán poslanec Finďo, je možné, že ak sa vyhlási konkurz na našu poisťovňu alebo bude určený predbežný správca, tým pádom sa absolútne zmení režim, už bude podľa neviem koho, ale podľa predbežného správcu riadená Všeobecná zdravotná poisťovňa. Bude to nekompromisné, bude to viesť len ku krachu. Ja sa dosť o to obávam. Ináč by sme nepožiadali o prijatie, keby tá obava nebola takáto úprimná.
Čiže ten vývoj, tak ako ho ja vidím, pán poslanec Finďo, vidím vo väčšom napätí, ako bude teraz, už aj kvôli tomu, že to obdobie do konca roka alebo aspoň do volieb bude o niečo menej postrádať logické rokovania, už budú dosť smerované k predvolebným aktivitám. A tam je tá predvolebná logika, už nie je tam tá finančná logika. A vidím trošku v tom aj riziko v prijímaní novely zákona 273/1994 Z. z. o zmene prerozdelenia v polroku finančného roka, ktoré by menilo... (Hlasy z pléna.) Ak je to stiahnuté, tak ďakujeme pekne, no len aby sa to nedalo v pléne. Je možné, že v pléne niekto vystúpi s pozmeňujúcim návrhom, ktorý nebude zdôvodnený a bude prijatý, zase máme informácie.
A čo sa týka rozpracovania uloženej úlohy Národnou radou, každým mesiacom sa Správna rada VšZP zaoberá touto témou a každým mesiacom pokračujeme. Našli sme aj zahraničných partnerov, ktorí nám v tom pomôžu, lebo filozofia liekovej politiky určite nie je len o jednom polroku alebo roku, ale je o vytvorení takých základov, v ktorých by pri všetkej aj netolerancii mohla pokračovať ďalšia garnitúra či už manažmentu alebo Správnej rady VšZP. A je rozpracovaných asi 5 - 6 bodov, z ktorých sa každým mesiacom približne polovica bodu až jeden bod realizujú. Že to nemá tú rýchlosť? Bohužiaľ, možno to mohlo byť rýchlejšie, ale sústavne hasíme požiare, ktoré sú vyvolané exekútormi, uzatváraním účtov, hasením problémov v nemocniciach. Takže nie je času sústrediť sa až tak na tento problém.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda, bola tu požiadavka pani poslankyne Aibekovej, aby ste ten materiál, vašu správu nechali v Národnej rade, aby sme to potom rozmnožili. Vidíte v tom nejaký problém?
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Len správu? Lebo materiál bol.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vašu správu.
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: To úvodné slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vašu správu, čo ste oznámili poslancom, čo ste prečítali.
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Veľmi rád.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujeme veľmi pekne. Takže zabezpečíme potom rozmnoženie toho materiálu.
Ďakujem vám, pán predseda.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pristúpime k
správe ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o konkrétnych protikorupčných opatreniach na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.
Správu ste dostali ako tlač 1431. Správu o prerokovaní materiálu vo výbore pre zdravotníctvo máte ako tlač 1431a.
Dávam teraz slovo pánovi ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vopred sa ospravedlňujem za trošku dlhšie úvodné slovo, ktoré by som rád predniesol vzhľadom na význam tohto materiálu.
Vážené dámy, vážení páni, korupcia je fenomén, ktorý útočí na samotné základy právneho štátu. Korupcia je fenomén veľmi drahý, silne predražuje výkon a správu štátnych organizácií, ale najmä vnáša do rozhodovania nespravodlivosť a neférovosť. Výsledkom je zníženie dôvery občanov v nezávislosť a rovný prístup pri rozhodovaní. Korupcia je veľmi nebezpečná, možno až tak nebezpečná ako apriórne paušalizovanie a vnášanie odsudzujúcich predsudkov. Korupcia je vedomé zneužitie pravidiel s cieľom osobného obohatenia sa. Nakoniec vedie k zníženiu dôvery voči správe vecí verejných a k zníženiu funkčnosti inštitúcií. Paušálne predsudky však vedú presne k tomu istému, k zníženiu dôvery a k oslabeniu funkčnosti. Je veľmi nebezpečné považovať skorumpovaného úradníka za čestného a poskytnúť mu veľké právomoci. Dosiahneme tým podobné škody, ako keď voči čestným ľuďom budeme postupovať ako ku skorumpovaným a znemožníme im všetky možnosti negociácie, napr. pri verejnom obstarávaní. Výsledkom bude a v súčasnosti aj naozaj je predraženie celého spôsobu verejného obstarávania. Dôkladne a úspešne môžeme eliminovať korupciu len v prípade dôkladnej znalosti rozšírenia korupcie a presnej analýzy mechanizmov jej vzniku. Len za takejto podmienky môžeme dúfať v účinné potlačenie korupcie bez poškodenia funkčnosti celého systému.
Bežný pohľad na korupciu v zdravotníctve vypovedá o pomerne veľkom rozšírení tohto negatívneho fenoménu. Dokladajú to prieskumy vnímania rozšírenosti korupcie, podľa ktorých sa väčšina verejnosti domnieva, že v zdravotníctve existuje korupcia. V roku 2000 sa to domnievalo až 66,8 % respondentov z materiálov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Toto relatívne vysoké percento je pomerne stabilné a výraznejšie sa nemení, v roku 1997 si to myslelo 66,6 % respondentov, čiže rozdiel bol len 0,2 %, čo je zanedbateľné pri tomto prieskume. Pohľad verejnosti je teda dôležitým indikátorom nedostatkov. Pri snahe účinne eliminovať korupciu v zdravotníctve však musíme tento bežný názor podrobiť aj kritickému skúmaniu.
Predovšetkým poskytovanie darov pacientmi zdravotníckemu personálu totiž až na výnimky nespĺňa jeden z kľúčových znakov korupcie, a síce zneužitie funkcie s cieľom vlastného obohatenia. Značná časť pacientov skutočne poskytuje zdravotníckemu personálu dary, ale len v 5 % prípadov podľa menovaných prieskumov sú tieto dary vynucované zo strany zdravotníckeho personálu. Len týchto 5 % je teda možné považovať za skutočnú korupciu v plnom význame slova. Ostatne tvrdiť, že väčšina lekárov je skorumpovaná, by bolo vážnou urážkou celého stavu a na podobné tvrdenie neexistujú argumenty. Táto veta vychádza z prieskumu Svetovej banky z roku 2000, ktorý bol zverejnený na internetovej adrese. Celková hodnota darov, ktoré poskytovali pacienti, bola veľmi variabilná a pohybovala sa od 20 Sk do 100 000 Sk. Avšak typická cena, teda akási priemerná cena "pozorností" sa pohybuje podľa udania verejnosti v sumách od 100 korún u praktického lekára do 500 korún pri pobyte v nemocnici. Výška ceny takejto pozornosti je tak pomerne malá a pohybuje sa skutočne na úrovni darčeka. Zreteľné je to najmä v porovnaní podľa rovnakého prieskumu uskutočneného tou istou inštitúciou v tom istom období. Priemerná výška úplatku pri prijímaní na vysoké školy činila viac než 6 000 Sk. V rámci platieb medzi pacientmi a zdravotníckym personálom teda nemožno hovoriť o korupcii v klasickom význame, ale skôr o fenoméne všeobecne rozšíreného poskytovania darov, ktoré sú len v ojedinelých alebo v menšine prípadov finančné. Veľká väčšina týchto darov mala len relatívne malú hodnotu a len výnimočne ich zdravotnícky personál vynucoval.
Tento zvyk - dávať dary lekárom - má tiež zjavne dlhodobý charakter a nie je záležitosťou nedávneho obdobia. Poskytovanie darov nie je záležitosť Slovenska, ale je rozšírené v mnohých krajinách. Na rozdiel od Slovenska sa však neklasifikuje ako korupcia práve preto, lebo sa nespája so zneužívaním funkcie. Na tomto príklade je znovu zreteľne vidieť, že efektívny boj proti korupcii nemôže preto stáť na fragmentárnych a deformovaných predstavách o jej rozšírenosti. Skutočne účinná minimalizácia korupcie vyžaduje jasnú definíciu princípov, presný pohľad na systémové nedostatky a miesta potenciálneho výskytu korupcie. Korupcia je fenomén, ktorý v sebe kombinuje ľudské zlyhanie a systémové nedostatky. Ani najtransparentnejší systém, kde dochádza k rozhodovaniu, nemôže plne vylúčiť prípad korupcie, ak je spôsobený ľudským zlyhaním. Systém môže maximálne sťažiť korupciu, ale konkrétny čin vždy stojí na rozhodnutí konkrétneho pracovníka porušiť zákon, porušiť internú normu.
Odhaľovanie jednotlivých prípadov korupcie je v takomto prípade záležitosťou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré môžu korupciu identifikovať na základe informácií aj spravodajského charakteru. Odhalenie konkrétneho prípadu korupcie je teda prejavom funkčnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Zodpovednosť ministerstva zdravotníctva nie je v odhaľovaní konkrétnych prípadov, ale v systémových opatreniach, ktoré majú za úlohu napomáhať pri predchádzaní vzniku korupcie a v prípade, ak k nej došlo, majú za úlohu napomôcť jej odhaľovaniu. Nemýľme sa. Odhalenie prípadu nie je prejavom slabosti, ale naopak, odhalenie prípadu korupcie je prejavom funkčnosti systému, je prejavom toho, že existuje jasná línia osobnej zodpovednosti, že sú jasné pravidlá a že kontrola dokáže aj spätne identifikovať zneužitie funkcie. Kľúčom k minimalizácii korupcie sú teda systémové opatrenia.
Dovoľte, aby som poukázal na základné princípy, ktorých sme sa pridŕžali pri formulácii konkrétnych protikorupčných nástrojov.
Po prvé, je to minimalizácia subjektívneho rozhodovania. Princíp minimalizácie subjektívneho rozhodovania znamená odstránenie neprimeranej voľnosti pri rozhodovaní. Čím je voľnosť pri rozhodovaní menšia, tým je menšie riziko korupcie. Čiastkové úlohy pri minimalizácii subjektívneho rozhodovania sa týkajú presného definovania kritérií rozhodovania, viacstupňovej verifikácie vydaného rozhodnutia. K minimalizácii subjektívneho prístupu pri rozhodovaní účinne prispieva tiež napr. nutnosť spolupráce pri rozhodovaní, ale tiež presná evidencia pohybu spisu a jasne zadefinované zodpovednosti jednotlivých pracovníkov. Súčasťou minimalizácie subjektívneho rozhodovania je tiež posilnenie vnútrorezortnej kontroly a lepšie zachytávanie sťažností zo strany verejnosti.
Po druhé, je to stransparentnenie rozhodovania. Transparentné zverejňovanie vydaných rozhodnutí je ďalším nástrojom minimalizácie korupcie. Verejná dostupnosť vydaných rozhodnutí vnáša princíp verejnej kontroly nad rozhodovacím procesom.
Po tretie, je to decentralizácia rozhodovania. Jedným z najúčinnejších nástrojov systémovej minimalizácie korupcie je decentralizácia rozhodovania. Decentralizácia prebieha smerom k odovzdaniu kompetencií na samosprávne orgány. Tento proces sa postupne uskutočňuje podľa zákona o prechode kompetencií od 1. januára tohto roku s významnými medzníkmi 1. 7. tohto roku a 1. 1. 2003. Rozhodovacia agenda ministerstva zdravotníctva sa týmto postupom výrazne zníži, čím sa aj zníži riziko možností korupcie priamo na ministerstve.
Inými formami decentralizácie je privatizácia zariadení, ako aj odovzdanie niektorých kompetencií špecializovaným orgánom štátnej správy či stavovským organizáciám. V celom zdravotníckom systéme sa tak kompetencie presúvajú mimo ministerstva zdravotníctva, ktoré si však ponecháva významné kontrolné funkcie. Po dokončení decentralizácie tak bude systém rozhodovania v zdravotníckom sektore ďaleko ťažšie zneužiteľný, než to bolo pri vysokej miere centralizácie.
Vďaka aplikácii týchto princípov sa zmenil systém toku informácií v rámci rezortu, zásadne sa stransparentnil, rozhodovanie sa stalo kontrolovateľné. Vyjasnila sa zodpovednosť pracovníkov a detailne sa precizovali podmienky rozhodovania. Ministerstvo prijalo množstvo opatrení, s viacerými z nich sa môžete oboznámiť v predkladanej správe.
Teraz mi dovoľte spomenúť len úplný základ, niektoré informácie, ktoré sa ministerstvo rozhodlo zverejňovať na svojej internetovej stránke. Všetko sú to informácie z miest, ktoré boli identifikované ako potenciálne miesta vzniku korupcie. Sú to zoznam platných povolení vydaných ministerstvom, zoznam členov kategorizačných komisií v súvislosti so zaradením liekov a zdravotníckych pomôcok, zápisnice zo zasadnutí týchto kategorizačných komisií, zoznam zdravotníckych zariadení, ktorým boli pridelené investičné prostriedky na základe schváleného registra investícií, zoznam zdravotníckych zariadení, ktorým boli pridelené investičné prostriedky z titulu havárií alebo riešenia havárií zdravotníckeho zariadenia, informácia o schválenom čerpaní zdrojov v zmysle zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách, informácia o základných privatizačných projektoch predložených ministerstvu. Konkrétne rozpracovanie týchto jednotlivých opatrení, ktoré sme mali či už vo forme zmeny legislatívy či vo forme zmeny opatrení, ktoré urobilo priamo ministerstvo v organizácii ministerstva, v organizácii zabezpečenia rozhodovacieho procesu, sú uvedené v materiáli.
Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si uvedomujem, že boj s korupciou je boj vlastne s viachlavou príšerou a odstránenie jednej hlavy môže spôsobiť narastanie inej hlavy. Tí, ktorí sa rozhodli porušovať zákon, sú v takejto oblasti nesmierne vynaliezaví a len rovnaká vynaliezavosť práve pracovníkov, ktorí sa snažia korupciu odstrániť, pomôže účinne bojovať s týmto nebezpečným fenoménom.
Vážený pán predseda, skončil som, som pripravený odpovedať na otázky. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz dávam slovo podpredsedovi výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Barnabásovi Ferkóovi. Prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. Nech sa páči.
B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy ministra zdravotníctva o konkrétnych protikorupčných opatreniach na ministerstve zdravotníctva.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1753 z 3. mája 2002 pridelil správu ministra zdravotníctva na prerokovanie výboru pre zdravotníctvo s termínom do 14. júna 2002.
Výbor prerokoval správu ministra zdravotníctva dňa 22. mája 2002 a svojím uznesením č. 267 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie a konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe v stanovenej lehote neboli predložené.
Výbor súčasne poveril mňa, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania správy, ako i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Finďo. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, napriek totálnemu nezáujmu parlamentu o takúto dôležitú tému predsa mi len dovoľte pár slov.
Pred viac ako mesiacom, pretože 30 dní mal minister na vypracovanie správy, predkladal minister informáciu. Vtedy tá informácia čerstvo reagovala na situáciu, ktorá bola odhalená aj na ministerstve zdravotníctva. Tá informácia skutočne bola absolútne nedostatočná, skôr zahmlievala otázky, ako dávala na ne odpovede. Preto som bola rada, že parlament bez ohľadu na opozíciu a koalíciu neprijal túto informáciu a minister musel predložiť správu.
Táto správa je trošku vydarenejším pokusom odpovedať na otázky, o ktoré sa poslanci predovšetkým nášho výboru zaujímali. Nie je to však, dovoľte mi vyjadriť sa, vlastný názor, nie je to však to, čo som ja od tejto správy očakávala. Nebudem ju však navrhovať, pán minister, na prepracovanie a vrátenie, pretože v júli vlastne parlament končí svoju legislatívnu činnosť a bolo by zbytočné naťahovať program o znovuprepracovanie tohto bodu.
Nesúhlasím s vami, pán minister, že hlavným problémom korupcie v zdravotníctve sú dary medzi pacientom a lekárom. To je iba jedna zložka, ktorá sa naozaj zakladá na dlhodobej tradícii. Ale som rada, že ste sa po prvýkrát ako zdravotník a ako minister zdravotníctva zastali svojich kolegov zo zdravotníctva, že ste na základe údajov zo Štatistického úradu povedali, že iba nepatrná časť týchto darov je vynucovaná zo strany lekárov. Tu je veľký priestor naozaj na činnosť komôr, ktorým sme dali ďaleko väčšie právomoci ako doteraz. Tak dúfam, že aj tieto percentá sa o rok-dva znížia.
Problém korupcie v zdravotníctve je v niečom inom a tie korupčné zdroje sa pohybujú na úrovni mnohých miliárd, nazývame to šedou alebo tieňovou ekonomikou zdravotníctva. A toto sa doteraz nepodarilo riešiť ani legislatívnymi, ani represívnymi opatreniami. A vy veľmi dobre viete, že je to pri rôznych stupňoch rozhodovania, kde táto korupcia bola na vysokej výške.
Nakoniec, aj prípad, ktorý bol odhalený u vášho vysokopostaveného úradníka ministerstva zdravotníctva, svedčí o tom, že nešlo o nejaké malé dary, ale že išlo o sumu, ktorá presahovala milión korún. A tu vám musím vytknúť, pán minister, že pri tomto prípade ste neboli dostatočne razantný, nikto od vás nechcel, aby ste porušovali Zákonník práce alebo iné normy, ktorými sa musíte riadiť. Ale vy ste sa tohto človeka od prvej chvíle zastávali. Ja som nechcela, aby ste vy vzali zodpovednosť takú, že porušil zákon môj úradník, tak ja to musím vziať na vlastné plecia. Ale vy ste urobili ako minister zásadnú chybu, že ste tento príklad a prípad, ktorý bol odhalený, razantne neodsúdili, že ste kryli tohto človeka do posledných chvíľ, kým sám nenašiel odvahu tento pán doktor "Š" a nepožiadal o uvoľnenie z ministerstva zdravotníctva. Vy ste tvrdili, že je nevinný, a vy ste dokonca jeho prípad porovnávali s prípadmi minulosti, prípadmi prenasledovania ľudí bývalým režimom, čo skutočne bolo nenáležité. A týchto ľudí ste urazili takýmto porovnávaním. Takže toto vám vytýkam, pán minister, že v tomto ste mali ísť príkladom a mali ste povedať, že urobím všetko pre to, aby sa takéto prípady nestávali a aby sa tento prípad rázne a razantne vyšetril, tak ako napr. pán podpredseda vlády Hamžík urobil a napriek tomu musel niesť politickú zodpovednosť a bol z funkcie odvolaný. A toto vytýkam premiérovi vlády, že kým jeden prípad na Úrade vlády riešil veľmi razantne, tak v druhom prípade sa vás dokonca zastal a bol na vašej strane. Takže ak si dala vláda jednu z najdôležitejších úloh vo svojom programe - protikorupčný program -, tak takéto správanie sa skutočne nesvedčí o tom, že by to myslela vážne.
Pán minister, vy ste mali na ministerstve ďalšie prípady. Nenazývala by som ich priamo korupčné. Ale boli tam prípady, o ktorých ste vedeli, pretože ja som na ne upozorňovala už predtým, napr. to, že ste mali manželov zamestnaných v dvoch vysokých funkciách, práve spomínaného pána doktora Š. a jeho manželku. Obaja rozhodovali o tak dôležitých veciach, že si myslím, že takéto rodinkárstvo na ministerstve ste nemali trpieť. Ja by som nebola mala nič proti tomu, keby obaja boli zamestnaní v rezorte, ale nie vo funkciách. Keby to boli bežní radoví pracovníci, tak si to ani nevšimnem. Ale toto bol tak okatý prípad, že až keď sa prevalila táto kauza, tak si to všimli už aj páni novinári.
Ďalej, mali ste tam riaditeľa jedného veľmi dôležitého odboru, kde naozaj sa vytvára veľký priestor na korupciu v oblasti farmák, a pritom ste vedeli, že tento pracovník podniká a nezanechal podnikanie a to podnikanie sa bezprostredne dotýka oblasti, v ktorej mal veľké rozhodovacie právomoci, a napriek tomu ste nekonali. Pritom som na tento prípad poukázala ešte a upozornila pána ministra Šagáta a nič sa nekonalo, až v poslednom čase. Napriek tomu, ako som sa dozvedela, tento pracovník znovu rozhoduje o kategorizácii liekov, kde je toľko problémov.
A záverom ešte toľko. Hovorili ste, aká sú jasné pravidlá, ako ste stanovili jasné pravidlá aj pri privatizácii. Pán minister, áno, s tým súhlasím, že vy nemáte rozhodovaciu právomoc, že to má ministerstvo pre správu a privatizáciu majetku. Ale vy posudzujete projekty. A je pre mňa veľkou záhadou, a na to budem chcieť odpovede, ako je možné, že práve objekty, ktoré idú do privatizácie, sú na zozname tých, kde je najviac investícií, najviac investícií zo štátnych prostriedkov. A potom odídu do súkromných rúk, či sú to investície na rôzne opravy alebo na prístrojové vybavenie. Ja sama som poukázala na prípad napr. Polikliniky na Tehelnej, kde ste dali súhlas na zakúpenie 6-miliónového prístroja. Tým sa okamžite poliklinika zadlžila viac ako predtým a ona ide do privatizácie. A zo Slovenska takýchto prípadov je viac, takýchto informácií mám viac. Takže je toto korupcia alebo nie je toto korupcia? Je to skrytá forma korupcie veľmi nebezpečnej, ktorá by nemala byť. Mohla by som o ďalších a ďalších prípadoch hovoriť, ale, hovorím, vzhľadom na takýto záujem parlamentu nebudem dlhšie hovoriť.
Takže správa sa berie na vedomie a ja dúfam, že nový minister, ktorý príde, bude k týmto otázkam pristupovať razantnejšie. Bohužiaľ, prijatý zákon o verejnej a štátnej službe mu neumožní niektoré personálne otázky riešiť, čo je veľká chyba. Tie personálne otázky ste mali riešiť vy včas, pretože budúci minister bude v oveľa zložitejšej situácii, pretože ani Zákonník práce, ani spomínané zákony mu dostatočnú razantnosť neumožnia. Takže vy už, pán minister, odpustite, ale za tie štyri miesiace, keďže ste doteraz nič nevyriešili, tak ako ste mali, nevyriešite ani tento problém. Verím vám v tom, s tými vašimi záverečnými slovami súhlasím, že tento problém vy nevyriešite.
A záverom k i inej téme, ktorá tu bola riešená včera, a to sú zdroje pre zdravotníctvo z Fondu národného majetku. Pán minister, ja vám vytýkam tu, že ste neboli prítomný a že ste nevystúpili v parlamente k tomuto bodu a nepožiadali parlament o zdroje, ktoré pre zdravotníctvo mali prísť podľa uznesení vlády z rokov 2000 a 2001 a z prípadných zdrojov z privatizácie rozvodných sietí, že ste nevystúpili na obranu rezortu, ktorý je v tak zložitej situácii, ako je. Takže toto vám záverom vytýkam. Pretože pán premiér odmieta urobiť odpočet programového vyhlásenia vlády, tak takúto šancu zrejme už nebudem mať. Tuto ste zlyhali aj ako minister, aj ako človek a som zvedavá, ako sa pozriete zdravotníkom do očí, keď ste v tejto situácii neurobili vôbec nič. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Šepták. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som chcel s plným vedomím povedať jednu vec a zareagovať na moju kolegyňu, že, samozrejme, korupcia je veľmi vážna. Ale obávam sa, že, a tým sa vôbec nechcem zastávať pána ministra, v žiadnom prípade, je veľmi ťažké vlastne zlikvidovať ju alebo dostať ju, pretože sám vidím aj na vlastnej rodine, akonáhle príde nejaký problém, ktorý je vážneho zdravotného charakteru, tak neexistuje, dá sa povedať, prekážka pre nijakého člena rodiny, aby nezašiel za doktorom a nežiadal po ňom niečo špeciálne, aby pomohol tomu svojmu príslušníkovi, aby jednoducho vrátili mu to zdravie. A toto je fenomén, ktorý v zdravotníctve asi ťažko budeme môcť dostať preč, pretože zdravie si každý z nás začína ceniť až vtedy, keď ho stráca. A každý potom chce pre seba niečo špeciálne, za ktoré je ochotný zaplatiť aj niečo naviac. Spomeňme si, že aj v minulosti bolo tak, že či už kačica alebo nejaká slivovica sa doniesla tomu doktorovi. A ten fenomén v tom národe je a bude.
Je otázka, akým spôsobom vieme riešiť tento problém, aby sa nerozširoval do takých megalomanských sfér alebo do takých čísel, ktoré vlastne už nemajú nič spoločné, dá sa povedať, s niečím, čomu sa hovorí česť. Ďakujem.