P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi poslancovi Hortovi, ktorého poveril výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, za spoluprácu.
Páni poslanci, na základe schváleného programu odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov, ktorý prerokúvame ako tlač 1382.
Prosím teraz povereného člena vlády pána podpredsedu vlády Csákyho a pána predsedu výboru pre ľudské práva, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu.
Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť. Keďže rozprava k tomuto bodu programu bola ukončená, ak chce ešte vystúpiť - a požiadal o vystúpenie, jeho vystúpenie znamená otvorenie rozpravy v rámci druhého čítania o tomto návrhu zákona.
Pán podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni, zastávam názor, že tento návrh zákona je veľmi dôležitým medzníkom v ďalšom rozvoji v oblasti ochrany osobných údajov v Slovenskej republike. V piatok sme mali veľmi dobrý dialóg na túto tému tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a zdalo sa, že všetky veci sú vydiskutované. Potom som bol informovaný pánom predsedom výboru Nagyom, ako aj pánom predsedom výboru Hoffmannom, že sú tu ešte niektoré otvorené otázky, ktoré boli dorokované cez víkend a ktoré by upresnili niektoré súvislosti v tomto zákone. Myslím si, že to môže prispieť k tomu, že kvalita zákona bude vyššia a lepšia. Z toho dôvodu veľmi rád otváram rozpravu a dovoľujem si požiadať potom pána predsedajúceho, aby dal slovo spoločnému navrhovateľovi pánovi Hoffmannovi, ktorý prednesie pozmeňujúce návrhy a aby sa potom k tomu vyjadril aj pán Nagy, predseda výboru pre ľudské práva. Predpokladám, že ide o konsenzuálny návrh, ktorý vyčistí niektoré pomery v tomto zákone. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Jeho vystúpenie naozaj znamená otvorenie rozpravy v rámci druhého čítania.
Preto otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia ústne pán poslanec Hoffmann, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Hoffmann. Poprosím pána poslanca Bajana, aby z balkóna zišiel do rokovacej sály a zaujal miesto, ktoré je mu určené.
Nech sa páči, pán poslanec Hoffmann.
A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa dôsledne nevysporiadal s existenciou iných platných účinných zákonov, ktoré upravujú rovnaké alebo obdobné otázky ako navrhovaný zákon, a v dôsledku toho vzniklo reálne nebezpečenstvo určitých kompetenčných sporov. Konštituovaním Úradu na ochranu osobných údajov sa vytvoril štátny orgán, ktorý má zásadne neobmedzený prístup k mimoriadne citlivým údajom, významným pre bezpečnosť a ochranu štátu, a to bez toho, aby bola zabezpečená jeho účinná kontrola zo strany akéhokoľvek iného štátneho orgánu, napríklad Národnou radou Slovenskej republiky. Nie je obmedzená ani pôsobnosť kontrolnej činnosti tohto orgánu, takže jeho pracovníci a s nimi aj iné prizvané osoby sa môžu dostať k akýmkoľvek údajom, ktoré sa viažu nejakým spôsobom na osobné údaje. Z tohto dôvodu došlo k vzájomným rokovaniam zainteresovaných a konsenzom je pozmeňujúci návrh, ktorý už od včera máte v laviciach a ja si ho dovolím ctenej Národnej rade predložiť.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona o ochrane osobných údajov (tlač 1382). Odporúčam:
1. V § 2 ods. 2 sa text za slovom "ustanovenia" nahrádza textom "§ 5 ods. 4, § 6 ods. 3 a 4, § 7 ods. 1, 6, 11 až 13, § 10 ods. 1 a 8, § 11 až 14, § 15 ods. 4 a 5, § 16, § 18 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1, § 23 ods. 1 až 7, § 25 až 28 a § 32 tohto zákona sa nepoužijú".
Odôvodnenie: Pôvodne navrhnuté výnimky v ods. 2 nepostačujú na ochranu utajovaných skutočností v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, Kriminálneho spravodajstva a Policajného zboru a Národného bezpečnostného úradu. Nemožno pripustiť aktívne zasahovanie do "živých vecí" rozpracovaných tajnými službami, ani aby si tajné služby nechávali robiť audit bezpečnosti vlastných informačných systémov externe. Rovnako je neprijateľné pripustiť dekonšpiráciu organizačných štruktúr a metód práce tajných služieb, čo by mohlo vyústiť až do ohrozenia medzinárodnej spolupráce tajných služieb.
2. § 33 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Ak osobné údaje spracúvajú spravodajské služby, dozor nad ochranou osobných údajov podľa ods. 2 vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného zákona", odvolávka 27.
Poznámka pod čiarou k odkazu znie: "§ 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky."
Zostávajúce poznámky pod čiarou prečíslovať.
Odôvodnenie: Normy Rady Európy, ktoré upravujú problematiku ochrany osobných údajov, pripúšťajú, aby kontrolu v tejto oblasti vykonával jeden orgán alebo viac nezávislých, nestranných orgánov. Vzhľadom na to, že kontrolu nad spravodajskými službami vykonáva Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom svojich osobitných výborov, nie je potrebná ani vhodná aj duplicitná kontrola inými orgánmi štátu. Navrhuje sa, aby aj kontrolu úrovne ochrany osobných údajov v pôsobnosti spravodajských služieb zabezpečovala Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom týchto výborov.
3. V § 50 ods. 1 slová "podľa § 48 až 39" nahradiť slovami "podľa § 49 a 50".
Odôvodnenie: Ak sa schváli bod 49 spoločnej správy, t. j. za § 46 sa vloží nový § 47, túto zmenu bude treba premietnuť do znenia § 50 návrhu zákona.
Ďakujem vám za porozumenie a žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu v záujme priechodnosti dôležitého zákona. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, neboli ste tu, keď vaše meno bolo na svetelnej tabuli, preto, žiaľ, druhýkrát.
Pani poslankyňa Mušková. (Reakcia z pléna.) Je mi ľúto.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predovšetkým chcem povedať, že takéto dôležité zákony a v takomto množstve a v takomto, dá sa povedať, hektickom čase, teda tesne pred voľbami, predkladať nie je zodpovedné a myslím si, že aj kvalita tých zákonov tomu nasvedčuje.
Vystupujem najmä kvôli tomu, že predložený návrh zákona je pre mňa nedôveryhodný nielen preto, že ho predkladá pán podpredseda Csáky, od ktorého Slovensko nemôže nič očakávať, ale aj preto, že tento zákon nie je o tom, o čom je jeho názov. Nie je o ochrane osobných údajov. Prečo?
Dovoľte mi, aby som išla hneď k samotnému zákonu. Napríklad v § 4 ods. 1 písm. i), na to, aby o vás hocikto spracúval vaše osobné údaje, stačí podľa tohto zákona iba ústny súhlas. To znamená, že ak ten, kto spracúva údaje, o vás povie, že vy ste mu ten súhlas dali, nemôžete nijako dokázať, že ten súhlas ste nedali.
Je tu totiž uvedené, že súhlas na spracovanie osobných údajov, citujem (§7 ods. 4.): "Osobné údaje možno spracovať iba so súhlasom dotknutej osoby. Prevádzkovateľ zabezpečí preukázateľnosť súhlasu, a to tak, že možno o ňom podať dôkaz." A dôkaz môže byť ak prevádzkovateľovi dvaja svedkovia potvrdia, že vy ste mu verbálne dali súhlas. Je to v dôvodovej správe.
Ďalej v § 8 písm. 1 sa hovorí, že sa nesmú "spracovať tie osobné údaje, ak odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života". Ale hneď v tom istom paragrafe v písm. 5 sa hovorí, že "spracovanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať iba psychiater". Takže potom o čom sa tu vlastne hovorí?
V tomto zákone v § 3 sa tiež hovorí, že "za osobné údaje sa pokladajú údaje, ktoré tvoria psychickú, mentálnu alebo sociálnu identitu". Teda ak niekto povie, že ste súhlas na spracovanie údajov dali, môžu pokojne spracovať aj takéto údaje. To nie sú zdravotné údaje, ktoré posudzujú psychickú a mentálnu stránku človeka?
Ďalej takisto výnimka pri spracovaní osobitných kategórií sa môže napríklad bez súhlasu spracúvať, ak sa požaduje na účely preventívnej medicíny, lekárskej diagnostiky a tak ďalej, ale nemusíte dávať súhlas ani vtedy, ak sa spracúvajú údaje bez možnosti ich poskytovania, sprístupňovania, ale "výlučne na účely tvorby vedeckých, umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami, ako aj na historické alebo vedecké účely, a ak spracovanie vykoná prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu činnosti". Vieme, kto všetko bol schválený už ako prevádzkovateľ.
Opakujem, že pre mňa je takto postavený zákon absolútne nedôveryhodný. A zo zákona takisto nie je jasné, komu sa poskytujú tieto údaje. Komu? Dokonca sa môžu poskytovať na spracovanie už spracované údaje a dotknutý o tom nemusí vedieť.
Právo Európskej únie takúto právnu normu od nás vôbec nepožaduje a ani v Európskej únii takýto zákon o ochrane osobných údajov neexistuje. Pre mňa tento zákon, ako hovorím, nie je o ochrane osobných údajov, nie je dôveryhodný a myslím si, že ani Európska únia takto postavený zákon o ochrane osobných údajov nepožaduje. Ja takýto zákon nepodporím.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili dve panie poslankyne. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Podhradská a Tóthová.
Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcela by som vo svojej poznámke vyjadriť súhlas s tým, čo tu povedala pani Mušková. Myslím si, že tento návrh zákona zakladá obrovské množstvo príležitostí nie na ochranu osobných údajov, ale na zneužitie osobných údajov. Takže tento zákon, ako ho tu mám, by som skôr nazvala zákon o možnosti zneužiť osobné údaje, pán podpredseda, nehnevajte sa. Takých rozbušiek, ktoré tu spomínala pani Mušková, je v zákone oveľa viac. Preto mi je ľúto, že nemáme priestor na to, aby sme o nich hovorili. Ale cítim povinnosť vyjadriť svoj názor a zároveň deklarovať, že nemôžem súhlasiť s takýmto návrhom zákona. Budem hlasovať proti jeho prijatiu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte mi, aby som charakterizovala zákon ako citlivý zákon necitlivo spracovaný. Len jednu pripomienku v rámci faktickej môžem stihnúť.
§ 39 Oprávnenia a povinnosti kontrolného orgánu, ods. 1 písm. a): "Kontrolný orgán môže vstupovať na pozemky, do budov alebo miestností prevádzok a zariadení prevádzkovateľa a sprostredkovateľa." Často miestnosti prevádzok sú aj obydlím. A ústava v čl. 21 zakotvuje nedotknuteľnosť obydlia. Ďalej v ods. 2 a 3 hovorí o výnimkách nedotknuteľnosti. A jednou z ústavných podmienok je nevyhnutnosť, aby existovali, aby sa naplnili tie podmienky, ktoré sú dané ústavou. A v tomto zákone nie je vôbec pojem "nevyhnutnosť" akceptovaný, rešpektovaný. Čiže tu je generálne splnomocnenie. A to nie je možné v súvislosti s ústavou, pretože to nie je potom v súlade s čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto generálne splnomocnenie nie je možné dať v záujme ochrany osobných údajov. A pretože sa ďalší spoločenský záujem "nedotknuteľnosť obydlia" rieši necitlivo. A boli by tu aj ďalšie otázky, na ktoré, žiaľ, pozerám na časomieru, nemôžem odpovedať, ale opätovne musím konštatovať, že je to citlivý zákon. Poznám aj smernice Európskej únie a myslím si, že tu sme pápežskejší ako pápež.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť. Chce sa vyjadriť. Nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tu boli vznesené určité návrhy, dovoľte mi, aby som sa jednou vetou vyjadril k tomu, čo tu odznelo.
S návrhom pána poslanca Hoffmanna môžem súhlasiť. Len trošku ľutujem, že k tejto dohode došlo trošku neskoršie.
K vystúpeniam poslankýň za Hnutie za demokratické Slovensko chcem povedať, že tie vystúpenia mali značné vnútorné rozpory. Tieto veci už tu boli niekoľkokrát vysvetlené, z časových dôvodov sa nechcem vrátiť k týmto detailom. Aj pani poslankyňa Tóthová vie, že mieša aj nevhodné veci. Mali ste asi záujem z politických dôvodov odôvodniť, prečo nebudete hlasovať za tento zákon.
S ľútosťou to beriem na vedomie, ale predsa mi len dovoľte, aby som si dovolil požiadať všetkých členov Národnej rady Slovenskej republiky o podporu tohto zákona, pretože skutočne som presvedčený, že je to kvalitný návrh zákona a zakotví u nás taký režim ochrany osobných údajov, ktorý bude garantovať vyššiu úroveň ochrany osobných údajov v Slovenskej republike pre každého občana Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv sa vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil pán kolega Hoffmann.
Na vysvetlenie by som chcel uviesť toľko, že sám som mal možnosť a povinnosť rokovať so splnomocnencom na ochranu osobných údajov o týchto pozmeňujúcich návrhoch a rad radom sme analyzovali prípadný ich dosah na činnosť sledovaných zložiek, ale aj na účinnosť a rozsah výnimiek na celú filozofiu zákona. Môžem vás ubezpečiť, že aj v jednom smere, aj v druhom smere pozmeňujúce návrhy poskytujú uspokojivý výsledok, že samotná filozofia zákona o ochrane osobných údajov zostane zachovaná a bude zabezpečená aj plynulosť a do istej miery uzavretosť informačných služieb pred vonkajším svetom. Preto chcem vyjadriť podporu pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil pán poslanec aj k prvému, aj druhému, aj k tretiemu.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Muškovej, musím ho doplniť a upozorniť, vážené poslankyne, vážení poslanci, všetkých vás, že pani poslankyňa nepresne citovala § 4 ods. 1 bod i) tohto zákona keď hovorila, že stačí verbálny súhlas. V bode i) o žiadny verbálny súhlas nejde, ale ide o slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracovaním svojich osobných údajov. A o tomto súhlase, ako je potrebné špecifikovať celkom podrobne a vyčerpávajúco, hovorí § 7 v celku na troch rozsiahlych stranách. Hovorí aj o spôsobe verbálneho súhlasu a iného súhlasu. Takže nebolo to celkom presne citované. Veci, resp. hodnotenia, ktoré tu vyjadrovala v politickej rovine, k tomu sa nechcem vyjadrovať, myslím si, že to nepatrí sem.
Tretia poznámka. Dovolil by som si vás všetkých upozorniť, najmä pani poslankyňu Muškovú, ale aj moju pani kolegyňu Tóthovú, že všetci poslanci mali doteraz celkom dostatočnú možnosť vyjadriť sa k filozofii, obsahu i formuláciám tohto zákona. Veď tento zákon bol riadne rozdaný poslancom, riadne prerokúvaný v šiestich výboroch Národnej rady. Pani poslankyňa Tóthová mala celkom trikrát možnosť sama sa vyjadriť vo výbore pre ľudské práva, tento výbor je gestorským výborom pre tento zákon, žiaľ, ani raz to neurobila. Ja si myslím, že na poslednú chvíľu sa vyjadrovať k takémuto zložitému zákonu nie je celkom zodpovedný prístup.
Z mojej strany odporúčam, aby sme prijali pozmeňujúce návrhy pána poslanca Hoffmanna, z ktorých prvé dva návrhy majú obsahový charakter a novým spôsobom upravujú výnimky. Tretí návrh má legislatívnotechnický charakter. Odporúčam, aby sme pokračovali ďalej v prerokúvaní zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať o 17.00 hodine hlasovaním o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády, pánovi predsedovi výboru.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1529, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie pána predsedu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom.
Pán poslanec Osuský, prosím, aby ste za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnili a uviedli.
P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, Národná rada Slovenskej republiky si uvedomila význam aktívnej účasti a zásluh občanov Slovenskej republiky ako príslušníkov zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja vo rokoch 1939 - 1945. Prihliadajúc na často neuspokojivé sociálne postavenie týchto osôb, prijali sme 3. januára 2002 zákon č. 105/2002 Z. z., na základe ktorého patrí takýmto občanom Slovenskej republiky nárok na poskytnutie jednorazového finančného príspevku. Takzvanou oprávnenou osobou podľa toho zákona je každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ktorý bol vo vojnových rokoch príslušníkom Československej armády alebo v nej vykonával vojenskú službu za podmienok ustanovených osobitným zákonom, vykonával vojenskú službu v spojeneckej armáde, bol príslušníkom prvej Československej armády na Slovensku alebo bol tzv. československým partizánom podľa osobitného právneho predpisu, pričom ma o tom vydané osvedčenie alebo doklad, ktorý takéto osvedčenie nahrádza, a v obmedzenom rozsahu aj vdovy aj vdovci po takýchto osobách.
Zákon č. 105/2002 však medzi oprávnené osoby s nárokom na jednorazový finančný príspevok nezahrnul ďalšiu dôležitú kategóriu občanov, účastníkov odboja, ktorí dobrovoľne nasadzovali v rokoch 1939 - 1945 svoje životy a organizovali zásobovanie partizánskych oddielov potravinami, liekmi a obväzovými materiálmi, ukrývali osoby prenasledované Gestapom alebo orgánmi fašistického slovenského štátu, poskytovali prístrešie, potrebné doklady, finančné prostriedky a pomoc osobám utekajúcim z bývalého Protektorátu Čechy a Morava, pracovali ako spojky a podobne.
§ 1 ods. 1 prvý bod písm. e) dodnes platného zákona č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch Československej armády v zahraniční a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, ktorý je smerodajným právnym predpisom aj pri nárokovateľnosti jednorazového finančného príspevku, podľa zákona č. 105/2002 Z. z. túto skupinu občanov považuje za riadnych účastníkov národného boja za oslobodenie, a to v prípade, ak sa takáto osoba zúčastnila aspoň tri mesiace sústavnou činnosťou zahraničného alebo domáceho hnutia smerujúceho priamo k oslobodeniu Československej republiky alebo Slovenského národného povstania aj počas kratšieho času takým spôsobom, že táto činnosť zapríčinila alebo bola preukázateľne spôsobilá zapríčiniť jej alebo jej rodine ujmu na živote, osobnej slobode alebo zdraví.
Na diskrimináciu, ktorú zaviedol zmienený zákon č. 105/2002 Z. z., keď pod oprávnené osoby nesubsumoval aj príslušníkov odboja podľa § 1 ods. 1 prvý bod písm. e) zákona č. 255/1946 Zb., viackrát verejne upozornil aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Zákon č. 105/2002 Z. z. má totiž už podľa svojho názvu ambíciu poskytnúť príspevok príslušníkom armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945, pričom podľa platnej dikcie majú nárok na finančný príspevok takmer bez výhrady bývalí vojaci, a nie odbojári. Zabudnutie na týchto príslušníkov domáceho odboja je o to bolestnejšie, že mnohí z nich sa namiesto uznania a odmeny za svoju vernosť a dobrovoľné nasadzovanie života dočkali v 50. rokoch perzekúcií a väzenia.
Ctená snemovňa, to, čo som teraz zacitoval z dôvodovej správy, je právny podklad našej malej novely zákona č. 105/2002 Z. z., keď vkladáme medzi oprávnené osoby, ako ich tento zákon pozná, i z nášho pohľadu neopomenuteľnú skupinu osôb spadajúcu pod písm. e) zákona č. 255/1946 Zb.
Prečo tak robíme? Samozrejme, niekto môže namietnuť, že tento zákon postaví pred štát povinnosť uznať, tak ako uznal zákonom kategóriu a) až d), ešte 6 000 osôb kategórie e), lebo to je maximálny odhad počtu ľudí, ktorí dnes ešte z tých, ktorí by mohli mať oprávnenie a mohli by ho doložiť, čo, samozrejme, tento zákon vyžaduje, a tým si mohli nárokovať jednorazové odškodnenie. Myslím si, že nech už sú naše názory na potrebu rozpočtového šetrenia akékoľvek, a iste nás nikto nebude podozrievať, že spolu s kolegom predkladateľom Šebejom patríme k tým, ktorí chcú rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov. Považujem však napriek tomu za nedôstojné, aby ľudia, z ktorých mnohí majú nad 80 rokov a ktorí - a k tomu sa zrejme takmer celá snemovňa hlási - sa statočne podieľali na niečom, čo Slovensko vrátilo medzi demokratické krajiny a k čomu sa väčšinovo v tejto krajine hlásime, aby títo ľudia ostali zabudnutí. Ich možnosť brániť sa nespravodlivosti nie je veľká. Myslím si, že je jednoducho v súlade so cťou poslancov napraviť lapsus, ktorý sa stal v zákone č. 105/2002 Z. z., a týchto ľudí vrátiť z pozície diskriminovaných a tým podľa mňa aj pochopiteľne dotknutých do pozície, v ktorej by sa mali ocitnúť, to znamená do pozície ľudí, ktorým za niečo vďačíme a ktorých by sme si mali vážiť.
Suma, ktorú naplnenie tohto doplnku zákona bude štátnu pokladnicu stáť, je menej ako desatinou fondu, ktorý parlament založil v prospech, alebo keď nie v prospech, tak nepochybne na zakrytie hanebnosti tých, ktorí sa nestarajú o svoje deti. Považujem za neférové a málo statočné, ak starým ľuďom, ľuďom nad hrobom, uprieme niečo, na čo majú podľa mňa reálne právo a čo zároveň znamená aj uznanie skutočnosti, že sa dokázali angažovať v časoch, keď ich to mohlo priviesť pred popravnú čatu.
Dovolím si uviesť ako príklad, celkom reálny a možný, v dikcii súčasnej platnej legislatívy zákona č. 105. Ak by napríklad náš spoluobčan bol prichýlil zostreleného, ale preživšieho spojeneckého pilota a skrýval by ho 14 dní a potom by ho možno neprajný sused či možno niekto iný udal a následne by ho zavreli a možno zastrelili, tak by v dikcii platného zákona neriskoval svoj život povinné tri mesiace. Riskoval by ho iba 14 dní. Ale treba si uvedomiť, že keď toho pilota k sebe, do stajne, či do komory, vzal, tak ho vzal s rizikom, že ak ho nájdu, tak mu ide o hlavu. Nielen tomu pilotovi, ale aj jemu a celej jeho rodine.
Považujem preto za ťažko ospravedlniteľné, aby sme určili akúsi časovú deliacu čiaru pre ľudí, ktorí riskovali život a niektorí aj život položili. Znova chcem podčiarknuť, že nie som z tých, ktorí radi mrhajú peniaze daňových poplatníkov na niečo, čo sa mi zdá neprijateľné. Zdá sa mi však neprijateľné, ak na týchto ľudí zabudneme. Nehovorím to preto, lebo z toho hľadí sláva alebo volebný zisk, to mi hádam veríte, pretože títo voliči, ak sú títo ľudia za nich považovaní, sú zrejme roztrúsení vo všetkých stranách a nie sú to moji voliči.
Novelu presadzujem z princípu, pretože mám rád rovnosť šancí a chcem aj to, aby sa táto snemovňa mohla týmto ľuďom pozrieť priamo a otvorene do tváre. Bude to neskoro, ale bude to primerané a bude to krok k statočnej náprave toho, na čo sme v januári zabudli. Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu môjho návrhu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, neodchádzajte, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz poprosím pána poslanca Kresáka, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru. Pán poslanec Kresák.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na tomto rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady pána Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v uznesení uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1677 z 26. apríla tohto roku budem odporúčať prideliť návrh poslancov pánov Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby úlohu gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor. Zároveň budem odporúčať, aby výbory, ktorým bol tento poslanecký návrh zákona pridelený, prerokovali návrh v lehote do 30 dní a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil ešte toto vystúpenie na jedno, podľa môjho názoru, pomerne dôležité konštatovanie. Ako si iste spomínate, v súčasnosti je v legislatívnom procese ešte jeden návrh, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, a to zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku tým subjektom, ktoré sú tam uvedené. Je to tlač 1516, ktorá sa nachádza v súčasnosti v druhom čítaní. Keď porovnáme tieto dva legislatívne návrhy, vidíme, že ten, o ktorom teraz diskutujeme, o ktorom vlastne prebieha prvé čítanie, tento návrh sa týka vo svojom čl. I § 2 ods. 1, čiže navrhuje sa nové znenie tohto odseku. Prerokúvaný vládny návrh zákona otvára tiež § 2, ale druhý odsek mení jeho znenie.
Zastávam názor, že asi by nebolo najsprávnejšie, keby počas jedného rokovania Národná rada Slovenskej republiky prijala dve novely toho istého zákona. Budem odporúčať, dnes nemôžem urobiť takéto odporúčanie, samozrejme, v súlade s rokovacím poriadkom, ale veľmi sa budem prihovárať za to, aby sme - keď posunieme teraz diskutovaný poslanecký návrh zákona do druhého čítania - potom pri samotnej práci na druhom čítaní s už prerokúvaným vládnym návrhom zákona, ktorý je trošička ďalej, aby sa nám podarilo dosiahnuť takú zhodu, že by sme vlastne preniesli tento obsah do prerokúvaného vládneho návrhu. Dosiahne sa tým tento účel a zároveň neskomplikujeme tú legislatívu, ktorú máme pred sebou. Takže toľko krátka poznámka azda k legislatívnej technike a zároveň aj upozornenie na to, že máme dnes jeden zákon otvorený dvomi návrhmi.
Pán predsedajúci, skončil som. Keď bude treba, tak dám návrhy na hlasovanie, ktoré som predniesol. Ďakujem. Otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa vás, páni poslanci, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a odporúčam prerušiť rokovanie a pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore.
Návrh ste dostali ako tlač 1453. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie pána predsedu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom pod č. 1613.
Pán poslanec Juriš, prosím, aby ste za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnili. (Reakcie z pléna.)
Páni poslanci, už som uviedol tento návrh. Prosím, aby ste to rešpektovali.
Pán poslanec Juriš.
A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hostia, predkladám vám návrh novely zákona č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore. Táto malá novela má zmeniť to, na čo za 8-9 rokov lesnícka komora prišla svojím životom, že je potrebné zmeniť. Je to na základe požiadaviek lesníckej komory. Navrhovanú zmenu zákona si vyžiadala doterajšia prax jeho uplatňovania.
Uvedený zákon dosiaľ neumožňoval, aby členmi komory sa stali osoby s lesníckym vzdelaním, ktoré v oblasti lesníctva momentálne nepôsobia, ale pôsobia v príbuzných oblastiach. Napríklad v oblasti ochrany prírody, životného prostredia, štátnych úradoch, stavebných organizáciách a podobne. Členstvo sa taktiež neumožňovalo ani dôchodcom, ktorí v minulosti v oblasti lesníctva pôsobili, ale odišli do dôchodku. Taktiež ani vlastníkom, správcom alebo nájomcom lesov, či rôznym výkonným, vzdelávacím alebo záujmovým právnickým osobám pôsobiacim v oblasti lesníctva. Zároveň sa ukázalo ako potrebné, aby osoby, ktorým bolo vydané osvedčenie o odbornej a technickej spôsobilosti na vypracúvanie návrhov lesných hospodárskych plánov, osvedčenie odbornej spôsobilosti na zber semien lesných drevín alebo osvedčenie na výkon činností odborného lesného hospodára, ako aj znalci z odboru oceňovania lesov boli tzv. povinnými členmi komory.
Návrh zákona zároveň rozširuje pôsobnosť a úlohy komory a jej predstavenstva a rieši aj problém odvolávania predsedu a podpredsedov valného zhromaždenia komory ako jej najvyššieho orgánu. Navrhovaná zmena nemá žiaden dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Navrhovaná zmena si taktiež nevyžaduje žiadne zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky.
Myslím, že túto malú novelu, ktorá vyšla z praxe, podporíme, aby mohla ísť do druhého čítania. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Jurišovi. Pán poslanec Hajdúk.
P. Hajdúk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 390 z 10. apríla 2002. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh skupiny poslancov obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet, finančného dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve Európska únia problematiku zákona nemá upravenú.
Priestor na moju úvahu je takýto: Vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, v zmysle § 74 zákona ods. 1 o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1613 zo 4. apríla 2002 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore (tlač 1453), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som a odporúčam k predmetnému návrhu otvoriť všeobecnú rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Delinga. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Delinga.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, rozhodol som sa podporiť tento poslanecký návrh zákona, ktorý rozšíri okruh tých, ktorí sa chcú stať členom lesníckej komory, a zároveň aj z toho dôvodu, aby lesnícka komora nadobudla určité konkrétnejšie a významnejšie poslanie.
Chcem však upozorniť predkladateľov na jednu vec, že ak by v tom bode 2 mala zostať dikcia § 4 ods. 1 nové písm. e) "zúčastňuje sa procesu prerozdeľovania prostriedkov určených na dotácie pre oblasť lesného hospodárstva", bola by to len otázka jednej strany neakceptovateľná, tak ako sa hovorí v dôvodovej správe, že sa zvýšia kompetencie komory voči štátnym orgánom. Týmto by sa nezvýšili, lebo by ich ešte štátne orgány nemuseli akceptovať. Takže bude potrebné, ak toto chceme dosiahnuť týmto zákonom, v druhom čítaní nájsť spôsob, do ktorého zákona premietnuť, aby dnes už ministerstvo pôdohospodárstva, pretože fondy boli zrušené, aj lesný fond bol zrušený a patrí to pod kuratelu ministerstva pôdohospodárstva, aby v zmysle svojich zákonných pôsobení akceptovalo hlavne na regionálnej úrovni príslušné štruktúry komory, kde sa bude uskutočňovať prerozdeľovanie prostriedkov na dotácie lesníkom.
Takže toľko k tomuto návrhu zákona. Inak hovorím, že podporujem, aby sme ho v druhom čítaní prerokovali a posunuli ďalej. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benkovský chce reagovať s faktickou poznámkou.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som veľmi prekvapený, že podporujeme takéto návrhy zákonov. Neviem, koľko komôr budeme mať. Ak je 150 poslancov v Národnej rade, predpokladám, že by sme mohli navrhnúť 150 komôr. Komoru poslancov, komoru, neviem ešte čoho, nechcem sa neslušne vyjadriť. Preto by som odporúčal, aby sme takéto návrhy zákonov nepodporili en bloc. Takisto ako bude návrh zákona o komore ekológov, o vodohospodárskej komore, o elektrotechnickej komore, ktorej by som mohol byť aj ja možno členom, a o Slovenskej komore psychoterapeutov. To už sú skutočne z toho šoky. Takže by som poprosil, aby sme zvážili únosnosť týchto návrhov. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Delinga, chceš sa vyjadriť? Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Počkaj, Tonko.
P. Delinga, poslanec: Ďakujem. Chcem len povedať toľko, pán poslanec Benkovský, že táto komora už funguje, je podľa zákona a nevidel som váš návrh na zrušenie tejto komory.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juriš, navrhovateľ, nech sa páči.
A. Juriš, poslanec: Len veľmi stručne. Skutočne chcem povedať, že táto komora funguje už od roku 1993. Je to fakticky stavovská organizácia, tak ako je komora lekárov, lekárnikov, stredných zdravotných pracovníkov a podobne. Má svoje poslanie a ja si myslím, že táto malá novela len spresňuje to, čo za tých 8-9 rokov prax ukázala, že je potrebné zmeniť.
Myslím si, že táto komora si zastáva svoje povinnosti dobre, v prospech zveľaďovania nášho lesného hospodárstva. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spravodajca sa nechce vyjadriť.
Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k rokovaniu o