I. Presperín, podpredseda NR SR: Všetko, pán minister?
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno. Prosím.
Š. Rusnák, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Chcem to povedať takto. Médiá využili túto iniciatívu na kritiku nielen vašu ako ministra, ale aj Strany demokratickej ľavice. Na jednej strane plníme podmienky na náš vstup do Európskej únie, ktorými sa chválime, na druhej strane ignorujeme veci, ktoré sa týkajú bezprostredne našich občanov. Chcem sa spýtať, aký je váš názor na tieto skutočnosti.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pán minister.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno. Pán poslanec Rusnák, čiastočne som vlastne odpovedal na to pri pánovi poslancovi Krumpolcovi, že Európa uznáva určité hodnoty, ktoré formuluje, a hovorí, sú základné ľudské práva, ktoré sú garantované určitými občianskymi, politickými a - znovu opakujem - sociálnymi právami. Formulácia, čo sú tie sociálne práva, sú formulované v Európskej sociálnej charte, v revidovanej Európskej sociálnej charte, Európskom zákonníku sociálneho zabezpečenia. Odtrhávať len ekonomické úspechy alebo ekonomické neúspechy na úkor občianskych alebo politických, alebo sociálnych práv je neprípustné v Európe! To nepatrí medzi hodnoty Európy! A ak niekto začne argumentovať len otázkami čisto ekonomickými bez súvzťažnosti základných ľudských práv, môžeme povedať, že sme tu mali aj totalitné režimy, ktoré si dávali príklad v tom, že dosiahneme veľké ekonomické zázraky pri potlačení základných ľudských práv. Je jednoznačná integrita občianskych, politických a sociálnych práv. A toto, myslím si, sú hodnoty, ktorými sa treba hlásiť do Európy. A ak nemáme odvahu podpísať európsky sociálny zákonník, zároveň spochybňujeme našu odvahu dodržať jednotu týchto troch práv - občianskych, politických a sociálnych. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšia otázka bola položená pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálovi Csákymu. Položila ju pani poslankyňa Katarína Tóthová. Znie takto: "Prečo dosiaľ nebol do Národnej rady Slovenskej republiky postúpený antidiskriminačný zákon?"
Prosím, pán podpredseda.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, vzhľadom na to, že asi pred 20 minútami ste položili túto istú otázku aj pánovi premiérovi, dovoľte mi, aby som stručne zrekapituloval našu spoločnú odpoveď. Návrh zákona je pripravený, bude predložený na rokovanie Legislatívnej rady na budúci týždeň v utorok a stredu pravdepodobne, o tom rozhodne vláda. Potom by sme chceli požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby ten zákon bol prijatý skráteným legislatívnym konaním, pretože ide o garantovanie ľudských práv na území Slovenskej republiky. Skutočne si myslím, vážená pani poslankyňa, že by bolo veľmi pekným gestom smerom k občanom Slovenskej republiky, keby takýto zákon a tento zákon bol prijatý konsenzom, a bolo by to vhodnou bodkou za naše funkčné obdobie.
Preto mi dovoľte, aby som vás požiadal všetkých ctených poslancov a ctené poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky o podporu predmetného návrhu zákona. Samozrejme, môže sa vyskytnúť otázka, prečo len teraz predkladáme tento návrh zákona. Pani poslankyňa, azda dovolíte, ak zverejním, že my sme spolu o tom rokovali asi pred troma mesiacmi aj osobne, kde som zbieral aj nápady a názory zo strany opozície, myslím si, že tie návrhy, ktoré tam na tom našom rokovaní padli, boli veľmi relevantné. A chcem vás informovať o tom, že sme ich zohľadnili pri príprave návrhu zákona. Určite aj vám je známe, že ide o dosť komplikovaný zákon, pretože ide o inkorporovanie anglosaského prvku do nášho právneho systému, a nebola to jednoduchá úloha pre našich legislatívcov.
Ešte raz, myslím si, že tento návrh zákona môže byť peknou bodkou za naše funkčné obdobie, a dovoľujem si požiadať vás všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Bolo by skutočne pekným gestom, keby tento návrh zákona bol prijatý ako posledný v našom funkčnom období. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, chcete využiť svoje právo na dve minúty dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, chcem... Vážený pán podpredseda, chcem vám poďakovať, že ste nezaujali takú odpoveď, ako predseda vlády, že ma začal urážať. To je podľa neho asi bežný spôsob komunikácie medzi predstaviteľom vlády a opozíciou. Ale obidvaja robíte jednu chybu. Ja som sa pýtala, prečo ešte nebol postúpený do NR SR tento zákon, a obaja ma informujete, že vlastne je prerokúvaný, že je pripravený a podobne, čo je mi veľmi známe, pretože taká je situácia, ako ste povedali, že sme o tom aj spolu rokovali, bol tam aj pán poslanec Cuper, áno, to obidvaja sme pripomínali a podobne. Dokonca viem, že už aj trikrát bol v Legislatívnej rade. Museli ste vedieť, že to nie je jednoduchý zákon, áno. A mňa práve zaujíma, prečo bol daný do legislatívneho plánu až na apríl ako bod 40, keď sa vie, že 26. apríla je vlastne posledný reálny termín na to, aby jeden zákon bol prerokovaný? Prečo taký vážny zákon, ktorý dokonca hovoríte, že je na ochranu ľudských práv, a preto musí byť v skrátenom konaní, prečo ste sa tak laxne k nemu stavali? To ma práve zaujímalo a na to ste neodpovedali, žiaľ, ani pán predseda vlády a ani vy ste neodpovedali na túto moju otázku. Keby totiž ten zákon bol prijatý, taká kauza, ako bolo 28. poschodie, že na tomto poschodí boli internovaní novinári, by mohla byť prerokovaná... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, váš čas vypršal, ktorý ste mali k dispozícii.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja som si cenil váš vecný prístup aj k tejto otázke doteraz, ale nemyslím si, že hovoriť o kauze tzv. 28. poschodia je namieste v súvislosti s akýmkoľvek zákonom Slovenskej republiky. Myslím si, že to je veľmi účelová interpretácia z vašej strany.
Mali ste povedať jasne, že návrh tohto zákona nebol súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v tejto veci robíme určitú nadprácu, aj keď veľmi dôležitú nadprácu. Ja som vás aj pri osobnom rokovaní informoval o tom, že som poslal mojich expertov, ako aj nezávislých expertov na návštevu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických, kde takéto zákony existujú, aby tam priamo na mieste sledovali účinnosť týchto zákonov a účinnosť mechanizmov, ktoré garantujú vykonávateľnosť týchto zákonov. Oni sa vrátili, pripravili určitý návrh, ktorý mal nedostatky takého charakteru, že bol založený na trošku inej filozofii ako bežné naše zákony a nebola jednoduchá úloha inkorporovať tento návrh zákona ako návrh na základe trošku inej filozofie do nášho právneho systému. Z toho dôvodu sme dvakrát rokovali v Legislatívnej rade, veľmi otvoreným a korektným spôsobom, o tomto návrhu zákona a zdá sa, že je veľká šanca, že na budúci týždeň to bude odobrené aj Legislatívnou radou. Aby to bolo úplne korektné, chcem vás informovať, že ten návrh zákona predložíme spolu s pánom podpredsedom Fogašom aj do vlády a aj sem do parlamentu.
A nič iné mi asi neostáva, len ešte raz vás všetkých požiadať, aby sme skúsili spolu podporiť tento návrh zákona. Tak ako hovoríte -
a v tom absolútne súhlasím s vami -, bude to vyššia úroveň garancií práv všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalej podal otázku na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Petra Magvašiho poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Dokážete presvedčiť vládu o potrebe prijatia Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia?"
Nech sa páči, pán minister.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, v predchádzajúcom som sa snažil vysvetliť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spravilo všetko a že máme aj dokumenty, ktoré sú na úrovni medzinárodných, o tom, že Slovenská republika je spôsobilá podpísať, a dokonca ratifikovať túto zmluvu. Ešte by som sa chcel vyjadriť k tomu, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde z osemnástich pripomienkujúcich miest vrátane kancelárie podpredsedu vlády pre ekonomiku nemal nikto pripomienky k tomu, aby Slovenská republika podpísala Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Až 9. 5., keď bol nakoniec... A 7. marca bol predložený na Úrad vlády, na program rokovania vlády bol zaradený až 9. mája a pred rokovaním 9. mája pán podpredseda vlády oznámil, že má vážne výhrady. Myslím si, že tie vážne výhrady mohol formulovať dostatočne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, mohol ich formulovať a ujasniť si, čo to vlastne vôbec Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia je, ako sa on napĺňa, ako sa on zabezpečuje. A ja som presvedčený o tom, že bude dostatok politickej vôle, aby bol daný súhlas na podpis Európskeho zákonníka, a dokonca následne na jeho ratifikáciu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, nech sa páči, máte dve minúty na doplňujúcu otázku.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tak ako som pri predchádzajúcej doplňujúcej otázke hovoril, že médiá proste kritizujú. Keď dovolíte, na úvod zacitujem z médií, z dnešných novín a potom dám konkrétnu doplňujúcu otázku. (Ruch v sále.) Keď dovolíte, zacitujem z dnešnej tlače: "Na včerajšej ôsmej konferencii európskych ministrov zodpovedných za sociálne zabezpečenie generálny tajomník Rady Európy Walter Schwimmer uviedol, že systém sociálneho zabezpečenia má v rámci Európskej únie prispieť k zabezpečeniu trvalého ekonomického rastu členských krajín. Rada Európy má povzbudiť členské štáty, aby udržiavali systém založený na princípe solidarity, ako to určujú normatívne akty tejto organizácie." To konštatoval Schwimmer. Ďalej je tu citát jedného z účastníkov tejto konferencie, citujem: "Európski ministri boli veľmi rozčarovaní, že Slovenská republika nepodpísala zákonník a protokol k nemu."
Teraz, keď dovolíte, konkrétnu otázku: Aký dosah môže mať nepodpísanie uvedeného dokumentu na práve skončenej konferencii európskych ministrov zodpovedných za sociálne zabezpečenie? Všetko, ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vo väzbe na Radu Európy myslím si, že tam je otázka dobrovoľnosti. Ale skôr je iné, že vláda Slovenskej republiky v roku 2000 dala svoju pozíciu ku kapitole č. XIII Sociálna politika a zamestnanosť, kde sme sa zaviazali k prístupu a k tomu, čo spravíme z hľadiska komunitárneho práva Európskej únie a tam sme dali aj záväzok ako vláda Slovenskej republiky, že vytvoríme podmienky na to, aby mohlo dôjsť k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. I keď to určite nie je to bezprostredné komunitárne právo, ako sú nariadenia a smernice, ale myslím si, že to nevytvára dobrý dojem o Slovensku, najmä nevyváženosti názoru politickej moci na postavenie otázky sociálnej pozície občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že Slovenská republika má, a nie, že si myslím, ale Slovenská republika má zadefinované v článku 55, ak sa nemýlim, to, že Slovenská republika má trhové, sociálne a ekologické hospodárstvo a týmto by sme to dokumentovali. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšia otázka je takisto od pána poslanca Štefana Rusnáka na vás, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny: "Aký význam pre Slovensko má Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia?"
Pán poslanec Rusnák, chcete sa vzdať tejto otázky? Nech sa páči.
Š. Rusnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že boli vysvetlené, a myslím si, že dostatočne, zo strany pána ministra všetky okolnosti týkajúce sa tohto Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, vzdávam sa ďalšej otázky. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Engliša, ktorý nie je v rokovacej sále, preto nebudeme odpovedať na jeho otázku.
Ďalej sa pýta pani poslankyňa Katarína Tóthová podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu Ľubomíra Fogaša. Otázka znie: "Prečo dosiaľ nebol do Národnej rady Slovenskej republiky postúpený antidiskriminačný zákon?"
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o otázku, ktorá tu už dnes bola dvakrát traktovaná, takže si myslím, že môžem vynechať popísanie celej genézy prípravy tzv. antidiskriminačného zákona, inak celým názvom zákon o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania. Stručne povedané, ide o ťažký právny predpis a myslím si, pani profesorka, že to obidvaja dobre vieme. Fakt je, že tá norma sa dlho pripravuje aj s ohľadom na to, že medzinárodnoprávne predpisy, ktoré na ňu nadväzujú, si vyžadovali podrobnejšie zapracovanie aj do našich iných právnych predpisov, než je sám tento. V konečnom dôsledku zákon, tak ako bol pôvodne pripravený a v nadväznosti na to, že dochádzalo k zmenám, obsahoval celý rad nedostatkov a musím povedať, že sme sa ich snažili odstraňovať operatívne, pretože zákon bol predložený na rokovanie na Úrad vlády 11. apríla a 18. bol okamžite zaradený do Legislatívnej rady vlády. Legislatívna rada sa však musela zaoberať otázkami ústavnosti niektorých ustanovení, dostatočnosťou transpozície príslušných smerníc Európskeho spoločenstva, ako aj absenciou dosahov na štátny rozpočet, samotných podnikateľov a ďalšie otázky, ktoré bolo potrebné prerokovať.
Celkom úprimne hovorím, že veľmi zložitá je otázka, ktorá súvisela s novelou Občianskeho súdneho poriadku, pretože sa predpokladalo dokonca prenesenie dôkazného bremena na ďalšie strany, teda na tie, ktoré vlastne neboli žalobcami. Rovnako sa predpokladala novelizácia ďalších právnych predpisov. Okrem toho zákon predpokladal aj zriadenie centra na riešenie problémov plynúcich z tohto zákona. A myslím si, že centrum by bolo bývalo takým prvým nárazníkovým inštitútom, cez ktorý by bolo potrebné potom filtrovať jednotlivé sťažnosti vo vzťahu k súdu a tam, kde by došlo k dobrovoľnému vysporiadaniu, by nemohol vzniknúť žiadny súdny spor. My sme hľadali spoločnými silami isté riešenie, pretože tu máme aj iný inštitút, ktorý sa zaoberá ľudskými právami. Vznikla otázka, či by nebolo rozumné jednoducho implantovať takéto centrum práve do strediska ľudských práv, kde by sa mohla zriadiť jedna elegantná inštitúcia, ktorá by sa mohla zaoberať aj týmito otázkami.
To všetko si vyžiadalo ďalšie legislatívne práce a predovšetkým uskutočnenie niekoľkých analýz. Výsledkom toho je, že sme sa zhodli na základných kontúrach, ktoré sú dnes v podobe charakteristiky tohto zákona, charakteristiky jednotlivých inštitútov... (Reakcia z pléna.)
Ja odpovedám na otázku, prečo nie je zákon predložený. Vysvetľujem prečo.
Realita je jednoducho taká, že sme sa zhodli na tom, že by sme sa asi obmedzili na tú definičnú základnú teoretickú časť zákona, v nej by sme potom poukázali aj na možné ochranné prostriedky, predovšetkým obranu či ochranu tých, ktorí sú diskriminovaní, prostredníctvom súdu. A keďže moderná teória občianskeho procesného práva predpokladá, že dokazuje ten, kto tvrdí, to znamená, že už by nemalo byť dôkazné bremeno rýdzo zaviazané iba na žalobcovi. Dá sa predpokladať, že i súčasná právna úprava v Občianskom súdnom poriadku, konečne návrh novely je predložený i v súvislosti s úvahami o rekodifikácii časti týkajúcej sa správneho súdnictva sem, do Národnej rady, by teda mohla poskytovať dostatočné záruky na to, aby sa antidiskriminačný zákon mohol uplatňovať.
Rovnako, pokiaľ ide o tie ďalšie novelizácie, ja úprimne som to už tu niekoľkokrát povedal, nie som stúpencom niekoľkých novelizácií v jednom zákone, a preto si myslím, že bude potrebné prijať ten základ ešte v tomto období a vytvoriť si tak predpoklady na to, aby sme v budúcom období mohli postupne usporiadať všetky nadväznosti. Navyše Slovenská republika stojí pred podpisom a možnej ratifikácie Protokolu č. 12, ktorý obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie. Myslím si, že s hrdosťou môžeme povedať, že dnes všetky antidiskriminačné normy, ak prijmeme ešte tento protokol, budú obsiahnuté v našom právnom poriadku. A keďže ide o medzinárodný právny predpis, tak treba povedať, že ten bude mať určite silu nad zákonmi. A znamenalo by to potom samozrejme, že samotná norma bude predovšetkým čitateľným prehľadom o základných inštitútoch, ktoré takýto zákon má chrániť. Som presvedčený, že chápete moje vysvetlenia súvisiace s ťažkosťami, ktoré sú spojené s prípravou takéhoto zákona.
Myslím, že už tu tiež odznelo, len to zopakujem, takýto zákon je obsiahnutý v právnych poriadkoch málo krajín, pretože stále existujú aj pozitívne diskriminácie, aj negatívne diskriminácie v súvislosti s pracovným zákonodarstvom či inými odvetviami práva a zmyslom tohto zákona je postupne dosiahnuť odstránenie všetkých foriem diskriminácie. Aj preto jednoducho treba byť pri príprave takéhoto zákona opatrný a trpezlivý. Musíme mať na to, aby sme zvládli samotnú implementáciu takéhoto právneho predpisu, a musíme mať na to uspôsobené aj všetky ostatné inštitúty a inštitúcie.
Ja verím, že Legislatívna rada v utorok dospeje k záveru, ktorý bude všeobecne prijateľný. A to, na čom bude existovať aj politická zhoda, sa stane predmetom návrhu, ktorý predložíme krátko na to vláde. Myslím si, že by bolo pre Národnú radu takou dobrou bodkou a vôbec pre nás a naše spoločné pôsobenie, ak by sme tento návrh prijímali v júni povedzme ako posledný návrh zákona, ktorým by sme vyjadrili svoj vzťah predovšetkým k tým, ktorí môžu byť diskriminovaní alebo ktorí by mohli takémuto návrhu zákona podliehať.
Slovenská republika dnes patrí medzi krajiny, ktoré príkladmo chránia základné ľudské práva a slobody. Je to dané jednak ústavou a potom medzinárodnými predpismi, ktoré podpísala a ratifikovala. A som hlboko presvedčený, že takáto norma len prispeje k tomu, aby sme akosi stabilizovali stav, ktorý v súčasnom období už je. Rád vás ubezpečujem, že pripomienky, prípadne podnety, ktoré by ste vy mali k takejto norme, určite privítame. Len by som prosil, aby sme rešpektovali ten rámec, ktorý nám v súčasnom období právny poriadok poskytuje, a aby sme sa nezaväzovali eventuálne k niečomu, čo nebudeme môcť relatívne v krátkom čase splniť.
Myslím si, že vaše otázky boli v tomto prípade úplne na mieste a doplňujúce otázky sa týkali aj toho, prečo bol zaradený až na, neviem, 40. miesto, myslím, ste hovorili, ja si to nepamätám presne. Ale dátum, ktorý som vám povedal, 11. apríla bol predložený. Ak by bol pripravený ten návrh zákona tak, že ho 18. môžeme schváliť, 26. mohol byť predložený Národnej rade. Žiaľ, diskusie, ktoré takto prebiehali, to zrejme neumožňovali.
Zmyslom našej práce je pripraviť veci tak, aby ste vy s tým mali čo najmenej roboty. A myslím si, že Národná rada je súčasťou legislatívneho procesu, a preto nevidím žiadny dôvod, aby sa ho aj v tomto prípade plnohodnotne nezúčastnila.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za odpoveď.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok sme vyčerpali.
Pani poslankyňa, musím skončiť bod programu hodina otázok a prejdeme k ďalšiemu bodu programu bez toho, aby v tom bol akýkoľvek zámer. Čas uplynul. Ďakujem vám pekne za pochopenie. Ďakujem členom vlády.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní prvými čítaniami poslaneckých návrhov.
Prosím, teraz prerokujeme
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona o vnútornej kontrole v územnej samospráve a o zmene niektorých zákonov,
ktorý máte ako tlač 1500, súčasťou je aj uznesenie Národnej rady.
Prosím teraz pána poslanca Tomáša Galbavého, aby sa ujal slova.
Poprosím členov vlády o to, aby rešpektovali vystúpenie pána poslanca.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám stručne priblížil, čo je podstatou môjho predloženého návrhu na vydanie zákona o vnútornej kontrole v územnej samospráve a o zmene niektorých zákonov. (Ruch v sále.)
Mne vôbec neprekáža, že je tu ruch. Ja si idem za svojím cieľom.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, páni ministri, poprosím vás, pokiaľ chcete... Poprosím, pán poslanec, prestaneme chvíľu. Moment.
T. Galbavý, poslanec: Úvodom by som si dovolil podotknúť, že táto téma nie je pre starostov a primátorov veľmi vhodná.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Moment, moment. Prosím, pán poslanec Galbavý, keby ste pokračovali. Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Áno. Ďakujem pekne, pán Brňák. Proces reformy verejnej správy, ktorý prebieha na základe príslušných uznesení vlády Slovenskej republiky, vo svojej podstate znamená výrazný presun kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy a tým priblíženie orgánov verejnej správy k občanom. Možno konštatovať, že tento presun bude znamenať nielen zvýšenú právomoc rozhodovať o základných otázkach života obyvateľov obcí a samosprávnych krajov, ale aj zvýšenú zodpovednosť za realizáciu zverenej pôsobnosti. Dôjde aj k výraznému posilneniu finančnej samostatnosti obcí a samosprávnych krajov.
Zmeny vo finančnom postavení obcí, ako aj samosprávnych krajov nevyhnutne vyžadujú aj vytvorenie takého kontrolného systému vnútorného i externého, ktorý bude tieto procesy nielen sledovať, ale aj utvárať podmienky, aby tieto procesy najmä v ekonomickej oblasti boli funkčné, aby slúžili rozvoju územnej samosprávy a tým predovšetkým obyvateľom, ktorí v týchto obciach a samosprávnych krajoch žijú.
Predložený návrh zákona o vnútornej kontrole v územnej samospráve upravuje inštitucionálne zabezpečenie kontroly v samospráve, ktorú predstavujú obce a vyššie územné celky. V nadväznosti na zákon o obecnom zriadení a zákon o vyšších územných celkoch samosprávnych krajov podrobnejšie upravuje postavenie hlavného kontrolóra obce, samostatného kraja pri výkone kontrolnej činnosti. Zákon predpokladá vytvorenie útvaru hlavného kontrolóra, čiže v obci alebo v samosprávnom kraji. Tento útvar bude vykonávať kontrolu prostredníctvom svojich pracovníkov, čiže kontrolórov. Zákon tiež upravuje práva a povinnosti kontrolórov vrátane hlavného kontrolóra a práva a povinnosti kontrolovaného subjektu. Obsahom predloženého návrhu zákona je aj postup pri vykonávaní kontroly, sankcie za ich nedodržanie formou poriadkových pokút, ale aj opravné prostriedky proti protokolu o kontrole a právne dôsledky podania opravných prostriedkov, t. j. námietok proti protokolu o kontrole.
Predložený návrh zákona v čl. 2 upravuje priamu novelu zákona o samosprávnych krajoch, ktorá spočíva v tom, že predložený návrh zákona má samostatne upraviť postavenie hlavného kontrolóra s jeho právami a povinnosťami. Z toho dôvodu zo zákona o samosprávnych krajoch budú niektoré ustanovenia vypustené v druhom čítaní. V predloženom návrhu zákona budú v druhom čítaní zohľadnené zmeny a doplnky zákona o obecnom zriadení, ktoré medzitým boli uskutočnené v ostatných dvoch novelách zákona o obecnom zriadení a ktoré tento návrh zákona ešte nezohľadňuje. Hoci teraz platný zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení upravuje kontrolný systém zriadením funkcie hlavného kontrolóra v každej obci a jeho vzťah najmä k obecnému zastupiteľstvu a upravuje aj kontrolnú funkciu ďalších orgánov, najmä komisií, ukazuje sa nutným novým spôsobom upraviť celý kontrolný systém nielen na úrovni obcí, ale aj na úrovni samosprávnych krajov. Ako najvhodnejšie riešenie sa javí prijať samostatný zákon o vnútornej kontrole v územnej samospráve. V tomto zákone by sa malo premietnuť všetko pozitívne, čo pozná terajšia právna úprava, s osobitným dôrazom na posilnenie nezávislosti kontrolnej činnosti a náležitú právnu reglementáciu metodiky kontroly.
Vážení kolegovia, kolegyne, snažil som sa byť stručný, jasný. Veľmi vás poprosím, aby ste akceptovali moje argumenty. Som otvorený v druhom čítaní diskusii a konsenzu. Zatiaľ z mojej strany je to všetko, pán predsedajúci. Ďakujem ctenej opozícii a ctenej koalícii.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo pánovi poslancovi Hortovi. Pán poslanec Hort.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v prvom čítaní oboznámil so spravodajskou správou k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona o vnútornej kontrole v územnej samospráve a o zmene niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 1500, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 23. 4. 2002. Osvojujem si stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na moje oprávnenia ako spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona o vnútornej kontrole v územnej samospráve a o zmene niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1667 z 26. 4. 2002 prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od ich prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Sopko za klub Strany demokratickej ľavice.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci, podrobne som sa oboznámil s návrhom zákona, ktorý predkladá pán poslanec Tomáš Galbavý, o vnútornej kontrole v územnej samospráve a moje hodnotenie nie je lichotivé. Aj keď oceňujem iniciatívu Tomáša Galbavého, pretože aj ja zastávam názor, že kontrolu treba zdokonaľovať vo všetkých oblastiach a nikdy nie je jej dosť. Tento materiál je spracovaný veľmi chaoticky a nenadväzuje na súvisiace právne normy, čo sa pokúsim preukázať. Neprikladá veľkú vážnosť vnútornej kontrole v rámci vyššieho územného celku, venuje sa predovšetkým obecnej samospráve, kde, myslím si, je stav uspokojujúci. Návrh zákona tvrdí, že je porovnateľný s právnou úpravou Európskej únie, ale ustanovenia zákona č. 502/2001 o finančnej kontrole nie sú absolútne prevzaté ani zohľadnené v návrhu pána poslanca Tomáša Galbavého.
A teraz konkrétne k jednotlivým častiam jeho návrhu.
K § 5 v prvej časti. Hlavný kontrolór obce sa v ods. 1 deklaruje tak, že "hlavného kontrolóra volí na čas neurčitý a odvoláva ho obecné zastupiteľstvo", pričom v zákone č. 369 § 18 ods. 1 je zakotvené, že "hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na 6 rokov". Po uplynutí tohto obdobia jeho pracovnoprávny vzťah v obci sa končí. Čiže je to zjavný rozpor, ktorý treba zosúladiť.
V § 6 - ja hodnotím materiál, ktorý som dostal písomne. V § 6 Útvar hlavného kontrolóra v odseku 2 sa hovorí, že "hlavný kontrolór plní funkciu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mesta zaradených v útvare hlavného kontrolóra". Ale hlavný kontrolór je však zamestnancom obce podľa zákona o obecnom zriadení. A obec má svojho štatutára. Štatutár môže byť len jeden. Je to rovnako zjavný rozpor. Je to proste nedomyslené.
V § 6 ods. 4 je veľmi zlá, tvrdím, že zmätočná formulácia, odporúčam zmeniť na takéto znenie: "Organizačnú štruktúru útvaru hlavného kontrolóra schvaľuje mestské zastupiteľstvo vo svojom organizačnom poriadku."
V § 7 Kontrolná činnosť zastupiteľstva samosprávneho kraja v odseku 2 sa hovorí, že "zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré zistilo kontrolnou činnosťou". Vzhľadom na to, že opatrenia na odstránenie nedostatkov prijíma kontrolovaný subjekt, odporúčam citované znenie upraviť tak, že "zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré zistilo vlastnou kontrolnou činnosťou". To znamená činnosťou poslancov alebo komisií príslušnej samosprávy.
V § 9 Hlavný kontrolór samosprávneho kraja v ods. 1 je jeho zriadenie a postavenie a úlohy popísané iba jednou jednoduchou vetou. Žiadalo by sa aj vzhľadom na postavenie vyššieho územného celku, ak už pripravujeme novelu, alebo nový zákon, tak, aby postavenie hlavného kontrolóra v pôsobnosti vyššieho územného celku bolo rozšírené a popísané aspoň tak, ako je to v prípade hlavného kontrolóra obce, ale v súlade s § 19 zákona č. 302/2001 Z. z. A žiada sa taktiež vymedziť, na aký čas je zastupiteľstvom samosprávneho kraja kontrolór volený. Odporúčam tiež doplniť vetu, že "organizačnú štruktúru útvaru hlavného kontrolóra, to znamená počet oddelení, počet zamestnancov, schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja", čo v návrhu chýba.
K druhej časti. V § 10 Základné pravidlá kontrolnej činnosti ods. 4, 5 a 6. V návrhu zákona sú tieto základné pravidlá nie celkom správne chápané.
Teraz to podstatné. Zákon č. 502/2001, ktorý som spomínal v úvode, po finančnej kontrole a vnútornom audite, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002, je úplne v súlade s právnou úpravou v štátoch Európskej únie. Ale tento zákon nie je v celom návrhu zákona o vnútornej kontrole vôbec citovaný a v navrhovanom návrhu zákona sa používajú staré, pôvodné výrazy, ako protokol a nie správa a podobne. Odseky 4, 5 a 6 § 10 nie sú v súlade so zákonom č. 502/2001, ktorý hovorí o tom, že "kontrolovaný subjekt vykonáva predbežnú a priebežnú kontrolu a následne finančnú kontrolu vykonávajú zamestnanci útvaru kontroly na základe písomného poverenia hlavným kontrolórom". To znamená, že v celom § 12, 13 a 14 všade by sa mal termín upraviť, to znamená správa o výsledku a následnej finančnej kontroly, vo všetkých odsekoch § 1 až 11 a § 14 treba vypustiť termín "protokol" a nahradiť ho správnym termínom "správa".
To znamená, zásadné výhrady zhrniem do záveru, že návrh pána poslanca Galbavého novelizuje zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení, ale zásadne mení čas pôsobenia hlavného kontrolóra zo 6 rokov na čas neurčitý, čo pokladám za veľmi nesprávne a treba to zosúladiť. Ale to druhé, čo zvýrazňujem, že naozaj treba detailne doriešiť postavenie hlavného kontrolóra vyššieho územného celku, pretože v tejto predmetnej otázke sme kdesi aj v minulosti zanedbali upresnenie tejto funkcie.
Zastávam názor, že tento návrh zákona netreba podporiť, alebo je tu druhá možnosť, naozaj dopracovať veľmi citlivo o všetky pripomienky. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa teraz prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Bajan, pani poslankyňa Tóthová, nie je prítomná, zrejme je permanentne zapnuté jej zariadenie.
Ešte sa predtým chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Sopka pán poslanec Galbavý. Nemáte k tomu čo dodať?
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, budem úprimný, je mi jasné, že primátorom a starostom moja iniciatíva, môj návrh zákona nikdy nebude sympatická, a aj napriek tomu vás veľmi prosím o podporu do druhého čítania. Ale som otvorený na diskusiu a konsenzu a možno aj akceptovať tieto návrhy, ktoré mal aj pán poslanec Sopko.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ale pokiaľ viem, pán poslanec Sopko nie je ani starosta, ani primátor, takže... Pán poslanec Bajan sa hlási do rozpravy ako jediný ústne prihlásený. Nech sa páči, pán poslanec Bajan. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Máte slovo.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Napriek apelácii pána navrhovateľa dovolím si vystúpiť k tomuto bodu a poviem dopredu záver. Tento návrh zákona je nezlepšiteľný, chaotický, som tu v parlamente 10 rokov, ale niečo podobné sme naozaj nezažili často.
K osemnástim paragrafom mám asi 47 pripomienok, ale nebudem ich hneď v prvom čítaní hovoriť. Pán spravodajca, odporúčam podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní. V prípade, že by s tým ctená snemovňa nesúhlasila, tak dávam druhý pozmeňujúci návrh, podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.
Poviem niekoľko prípadov. Verím, kolegovia, že máte pred sebou ten návrh zákona, nebýva zvykom, že v 18 paragrafoch máme 11 priamych alebo nepriamych noviel ďalších zákonov, to naozaj nebýva často. Fakt je, že ak si pozriete § 3, § 4, § 5, poviem rovno, je tu Hellerova Hlava XXII zakomponovaná veľmi ambiciózne, ale napriek tomu si myslím, že nemá čo robiť v našej legislatíve, kde sa hovorí, kto všetko môže robiť funkciu hlavného kontrolóra. A zároveň v ďalšom odseku sa píše, kedy zastupiteľstvo odvolá z tejto funkcie kontrolóra, ak vykonáva niečo, čo už dávno nemôže robiť podľa ďalších paragrafov. Jednoducho je to niekoľko veľmi zvláštnych dikcií. Nebudem v tomto prvom čítaní...
Poviem ešte ďalší paradox, ktorým som sa nedostal v žiadnej inej legislatíve, týkajúcej sa samosprávy. Argument, ktorý tu bol použitý, že treba väčšiu kontrolu, lebo sa presúva viac kompetencií, myslím si, že predkladateľovi by mohlo byť jasné, aký je rozdiel medzi originálnou a prenesenou komptenciou. Na prenesenú kompetenciu, ktorá prechádza predovšetkým v oblasti školstva, sociálnych vecí a ďalších, je priama možnosť kontroly, jednak NKÚ a jednak ďalších štátnych orgánov, že na to netreba špecializovaný kontrolný systém.
Ja som mal predstavu, naozaj nevyjadrujem sa k žiadnym iným zákonom, ale k samospráve, trúfam si povedať, by sa mali vyjadrovať predovšetkým tí, ktorí povedzme aspoň tušia, o čom by to mohlo byť. Ale poviem príklad. § 17: "Kontrolný orgán je oprávnený pri výkone kontroly uložiť pokutu 10 000 alebo 20 000 Sk". To znamená do vnútra obce. A zhodou okolností v ďalšom odseku je povedané, že "táto pokuta je príjmom obce". Čiže z jedného vačku dám 10 000 a druhému vačku to jednoducho donesiem. Týchto nezmyslov je tu viac.
Odporúčam, kolegovia, aby ste naozaj... Takto to poviem. Ja vnímam ambíciu naozaj našich kolegov mať legislatívnu iniciatívu, ale myslím si, že aj táto ambícia by mala mať aspoň určité hranice. Preto odporúčam, aby sme postupovali podľa mojich odporúčaní, nepokračovať, resp. v prípade, že by ste sa nevedeli stotožniť, vrátiť na dopracovanie môjmu kolegovi tento návrh. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Pán spravodajca, nech sa páči. Chcete stiahnuť návrh?
M. Hort, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vypočul som si zaujímavú rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorý mal ambíciu zastabilizovať kontrolórsky stav jednak na úrovni obcí a miest a jednak na úrovni samosprávnych krajov.
Chcem upozorniť najskôr predkladateľa, že akokoľvek sa bude snažiť komentovať takýto návrh vo vzťahu k starostom a primátorom, tak je to nepravdivé tvrdenie. Tento návrh nie je namierený proti starostom a primátorom, tento návrh má trošku inú ambíciu. Ja som predtým, ako som sa zoznámil s tým návrhom, ktorý máte v laviciach a ktorý naozaj je zrelý na kritiku, ktorá tu odznela, mal som možnosť komunikovať jednak s ministerstvom vnútra aj s legislatívcami z Národnej rady s cieľom dosiahnuť určitý názor na to, či sa to dá zlepšiť pozmeňujúcimi návrhmi. Na rozdiel od kolegu Bajana - a Vilo Sopko to nepovedal tak jednoznačne, on to dal v alternatíve - si myslím, že by sme mohli tento návrh pustiť do druhého čítania s tým, že k paragrafom, ku ktorým konkrétne trebárs aj kolega z výboru Vilo Sopko rozprával, to znamená § 5, ktorý hovorí o dĺžke funkčného obdobia. Tam sa jednoducho dá urobiť doplňujúci návrh, ktorý preberie to, čo už máme v inom zákone zakotvené. § 6 ods. 4, § 7 ods. 2, § 9, kde by mali byť explicitne vypísané povinnosti kontrolóra samosprávneho kraja. Toto všetko je už dnes spracované do formy pozmeňujúceho návrhu, ktorý by chcel byť vami vypočutý jednak vo výbore, jednak potom v spoločnej správe pri druhom čítaní.
Z tohto pohľadu ako spravodajca k tomuto zákonu, ako človek, ktorý tiež cíti, že vo vzťahu k tomuto stavu máme ešte určité legislatívne dlhy, aj vzhľadom na to, že tu pribudli kontrolóri, ktorí sú kontrolórmi samosprávnych krajov, by som chcel navrhnúť, aby sme pustili tento zákon do druhého čítania pri hlasovaní s tým, že všetko to, čo tu odznelo, by mohlo byť pozmeňujúcimi návrhmi dopracované. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.