I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Prosím pána poslanca Prokopoviča ako povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby sa ujal slova.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1776 z 20. mája bol návrh na skrátené legislatívne konanie pridelený výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý sa ním zaoberal na svojej 60. schôdzi 22. mája, prijal uznesenie č. 777, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o skrátenom legislatívnom konaní. Hlasujte. Hlasujte.
Páni poslanci, ruším toto hlasovanie vzhľadom na to, že som sa pomýlil a neotvoril som rozpravu. Pán poslanec Fico má pravdu, ďakujem za upozornenie.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto z poslancov chce vystúpiť vzhľadom na to, že písomne sa nikto neprihlásil. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil ani ústne.
Pán poslanec Prokopovič, prosím, keby ste predložili teraz návrh na uznesenie. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prosím.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tak ako som pred chvíľou povedal, v zmysle uznesenia č. 777 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúčam Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme teraz, prosím, o tomto návrhu. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 74, proti 1, zdržal sa 1, všetci hlasovali.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 1586, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1774.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Mária Machová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona č. 92 umožní, aby vyššie územné celky, ktorým sa na základe súčasnej situácie ukladá vykonávať rôzne funkcie, na čo v súčasnom období nedisponujú, alebo nemajú patričné finančné prostriedky, resp. majetok. Doplnením § 12 ods. 2 písm. d), kde by sa medzi subjekty, na ktoré je možné previesť majetok štátu, doplnili štyri slovíčka "vyššie územné celky", by sa určite situácia pri napĺňaní úloh vyšších územných celkov uľahčila a táto novela by vlastne umožnila ministerstvu pre správu a privatizáciu niektoré zariadenia z oblasti školstva, zdravotníctva či iných previesť na vyššie územné celky. Takže dúfam, že podporíte návrh na posunutie do druhého čítania a naplníte tak očakávania všetkých ôsmich predsedov vyšších územných celkov. Ďakujem veľmi pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona, prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Prosím.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ako spravodajca gestorského výboru konštatujem, že predložený návrh (tlač 1586) bol doručený poslancom Národnej rady dňa 20. mája 2002 na skrátené legislatívne konanie podľa § 89 rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a Národná rada schválila jeho zaradenie na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako prvé čítanie ihneď.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko nášho gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o tomto návrhu zákona.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Hlási sa niekto ústne? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Prokopovič. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 76, proti nikto, zdržal sa 1, hlasovali všetci.
Konštatujem, že sme schválili návrh, že Národná rada tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Druhé hlasovanie.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1774 z 20. mája 2002 navrhujem prideliť uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň navrhujem určiť ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Navrhujem aj lehoty na prerokovanie, a to vo výboroch do 24. mája 2002 a v gestorskom výbore do 28. mája 2002.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Prokopovič.
(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 76, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.
Páni poslanci, konštatujem, že tento návrh pána poslanca Prokopoviča sme schválili a pridelili sme návrh zákona výborom, gestorskému výboru a určili sme aj lehoty na prerokovanie.
Páni poslanci, dovoľte ešte jedno oznámenie a pozvanie na slávnostné odhalenie busty Milana Rastislava Štefánika v priestoroch vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutoční teraz o 12.30 hodine. Srdečne ste všetci pozvaní na toto odhalenie busty.
Pán poslanec Orosz chce ešte slovo, prosím, venujte ešte pozornosť pánu poslancovi.
L. Orosz, poslanec: Chcem ešte pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že o 12.30 hodine, žiaľ, máme rokovanie výboru.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 12.18 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram bod programu
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať on sám.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto pána ministra Kňažka bude odpovedať pán minister Kukan. Neprítomní páni ministri Šimko, Roman Kováč, Macejko, Miklós a Harna nemajú otázky, ale v prípade potreby ich zastúpia ministri Čarnogurský, Ponický, Harach, Csáky a pani ministerka Machová. Namiesto pána ministra Koncoša bude odpovedať pán minister Magvaši.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Pavla Kačica a znie: "Myslíte si, že minister vnútra pán Šimko a policajný prezident pán Zajac sú autoritou pre policajtov?"
Prosím.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pán poslanec. Myslím si to, a dokonca som o tom presvedčený. Skončil som.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím. Chce pán poslanec reagovať v rozsahu najviac dvoch minút? Nech sa páči, pán poslanec.
P. Kačic, poslanec: Ďakujem pekne. Pán Dzurinda, myslíte si, že aféry okolo policajtov, ktoré nabrali v súčasnom období na gradácii, vám robia policajti naschvál? Alebo je to neschopnosť pána ministra a policajného prezidenta a jeho podriadených nájsť určité účinné opatrenia, aby to vyriešili? Ak by policajti pánu ministrovi vnútra a pánu policajnému prezidentovi dôverovali, tak podľa mňa by nepili. (Reakcie z pléna.) Dnes vo vrcholovom vedení Policajného zboru, v tom najvyššom, je asi 40 % eštébakov.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na doplňujúcu otázku pána poslanca.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Tú vetu som si chcel zapísať. Dúfam, že si ju budem pamätať, že ak by dôverovali, tak by nepili. Šarmantná.
Ale myslím si trošku vážnejšie, že ani tá jedna príčina, ani tá druhá nie sú tie pravé. Myslím si, že tou pravou je to, že sa veľmi svedomito aj pán minister Šimko, aj pán prezident Zajac snažia o poriadok nielen na verejnosti, ale aj vo vlastných radoch a možno často hovoríme verejne aj o prípadoch, ktoré boli kedysi zametané pod koberec. Len pripomeniem, pán poslanec, že iste aj vy viete, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. činnosť Policajného zboru kontroluje aj Národná rada Slovenskej republiky. A ja tu mám celý výpočet návštev poslancov tak na ministerstve vnútra, ako aj na policajnom riaditeľstve na útvaroch riadených prezidentom Policajného zboru. Boli prerokované mnohé materiály a ani v jednom prípade hodnotenie nevyznelo tak, aby spochybnilo fakt, že prezident Policajného zboru pán Dr. Pavel Zajac je autoritou a že koná v súlade so zákonom tak, ako sa na prezidenta Policajného zboru patrí.
To je všetko.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Ďalšia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kataríny Tóthovej. Znie takto: "Prečo dosiaľ nebol do Národnej rady Slovenskej republiky postúpený antidiskriminačný zákon?"
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, myslím si, že preto, že bolo postúpené obrovské množstvo zákonov, ktoré sú nevyhnutné na splnenie našich negociácií s Európskou úniou. Vy sama veľmi dobre viete, koľko legislatívnej práce tu bolo. Ale môžem vám dnes oznámiť, že Legislatívna rada po dvoch rokovaniach definitívne prerokuje tento návrh 28. mája a prídeme do Národnej rady s návrhom, aby to bol zrejme posledný zákon, ktorý ešte prerokujete vy, súčasný parlament, súčasná Národná rada Slovenskej republiky. 28. mája to definitívne, ako hovorím, tretíkrát prerokuje Legislatívna rada, vzápätí vláda a prinesieme ho do parlamentu.
Všetko, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút? Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vy, pán premiér, určite viete, o aký vážny zákon ide. Ja som sledovala legislatívne plány a to mal byť jeden z prvých zákonov, pretože my sme už mali rozbehnuté legislatívne práce. Bolo to pripravené. Vy viete, že v zahraničí apelovali na prijatie. Do legislatívneho plánu ste to nedali ani v roku 1999, ani v roku 2000, ani v roku 2001, hoci v zahraničí ste o tom hovorili, že to pripravíte. A na rok 2002 ste to dali na apríl až ako bod 40. A vy veľmi dobre viete, že do 26. apríla bolo treba odovzdať legislatívne návrhy, ktoré mali mať šancu, aby prešli parlamentom. Je to veľmi podivuhodné, že ste taký dôležitý zákon dali až ako bod 40 v apríli, keď už viete, že keď ho odovzdáte do parlamentu, asi nebude možné stihnúť ho prijať. Vaše slová sa rozchádzajú s činmi. Opätovne vám poviem, že vy ste človek, ktorý vodu kážete, a víno pijete. A zrejme ste si všimli aj môj protest po schvaľovaní programu rokovania Národnej rady, že do programu, vzhľadom na to, že ste ho vy nepostúpili, ten zákon nebolo možné dať. Ja som sa totiž ešte minulý rok zúčastnila na rokovaní u podpredsedu vlády Csákyho, kde sme dali konkrétne doplňujúce pripomienky...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, váš čas, ktorý ste mohli využiť na doplňujú otázku...
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Majú aj ďalší členovia vlády, budem pokračovať v tejto téme.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Budeme sa tešiť, pani poslankyňa, ale teraz vám chcem povedať, že neobyčajne preháňate. Neberiem vám váš názor, váš náhľad, ale tvrdenie, že mal byť jeden z prvých, je len váš subjektívny. Proti tomuto kladiem skutočnosť, že ak prijmeme v tomto volebnom období tento zákon, Slovensko bude prvou krajinou spomedzi všetkých kandidátskych krajín, ktoré takýto zákon budú mať. Pani poslankyňa, odborníci mi napísali, že dokonca z krajín Európskej únie len Veľká Británia má schválený takýto zákon. Takže neobyčajne preháňate vo svojich tvrdeniach. Skončil som.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Ďalšou otázkou, ktorou sa obracia pán poslanec Pavol Kačic na pána predsedu vlády, je táto: "Celková zadlženosť štátu je dnes 431 mld. Pri odchode Mečiarovej vlády bola 177 mld. Čo vy na to?"
Prosím.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja na to v prvom rade to, pán poslanec, že porovnávate neporovnateľné. 431 mld. predstavuje celkový verejný dlh, kým 177 mld. predstavuje iba štátny dlh. Ak chceme porovnávať, tak porovnateľný údaj za verejný dlh za rok 1998, keď sa skončilo legislatívne obdobie vlády pána Mečiara, je 240 mld. Sk. Pravdou teda je, že verejný dlh po roku 1998 vzrástol dodnes o 191 mld. Sk. Obaja však veľmi dobre vieme, predpokladám, že z tohto prírastku predstavujú 105 mld. Sk náklady na reštrukturalizáciu bánk, teda náklady, ktoré vznikli dávno predtým, než som sa stal predsedom vlády. A zvyšok, tých 86 mld. Sk, môžeme vskutku pripísať na konto nárastu verejného dlhu. A už azda len posledné vysvetlenie. Z tých 86 mld. 70 mld. predstavujú deficity, ktoré vyprodukoval štátny rozpočet v jednotlivých rokoch. Ale tie deficity neboli o nič väčšie, ako boli tiež povedzme v rokoch 1995 až 1998. Sú to deficity z bežného každoročného štátneho rozpočtového hospodárenia.
Všetko, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kačic, chcete položiť doplňujúcu otázku? Maximálne v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.
P. Kačic, poslanec: Ďakujem za odpoveď, ale nesúhlasím s vami, pán predseda. Ale trošku obrátim reč na iné. Došlo k rozvratu verejných financií a deficit verejných rozpočtov môže namiesto plánovaných 3,5 % prevýšiť aj 5 % HDP. Na toto upozorňoval aj Medzinárodný menový fond. Čo vy na to?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Opäť, podobne ako vaša kolegyňa pani poslankyňa Tóthová, neobyčajne preháňate. Každé rokovanie vlády v stredu začíname informáciami, čo sa stalo mimoriadne v rezorte vnútra, aký je stav verejných financií, aká je úroveň meny a prípadne aké sú ďalšie pozoruhodnosti, ktoré priniesli najnovšie dni. Informácia ministra financií včera znela, že deficit z bežného rozpočtového hospodárenia je nižší ako v tomto období minulého roku.
Po druhé. Som rád, že ste sa dotkli správy Medzinárodného menového fondu. V priebehu niekoľkých dní bude známa. Rád sa budem o tejto správe Medzinárodného menového fondu s vami rozprávať, pán poslanec. Netvrdím, že nemáme problémy. Netvrdím, že každý rok v krajine tranzitívnej, ktorá si naplánuje deficit štátneho rozpočtu na úrovni povedzme 3,5 až 3,9 % HDP, sa netreba týmto témam venovať a byť opatrný. To naozaj nechcem tvrdiť. Ale reči o rozvrate sú absolútne nepravdivé a krajne nezodpovedné. Absolútne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Pavol Kanis. Znie takto: "Vážený pán predseda, iste si pamätáte vaše vystúpenie pri odpočte vládnutia koalície HZDS, SNS, ZRS v júni 1998. Ja si pamätám aj ich obsah. Nechápem, prečo nechcete vystúpiť s odpočtom vlády, ktorej som bol aj ja členom? Môžete vaše vyjadrenie, že nebudete dávať Národnej rade Slovenskej republiky odpočet vlády za roky 1998 až 2002, vysvetliť?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Veľmi rád, vážený pán poslanec. Opäť použijem slovo, ktoré som už dnes použil, že ide o nedorozumenie. Nemám s tým najmenší problém. Doslova odcitujem, čo som povedal 22. mája pre televíziu Markíza: "Nemám s tým najmenší problém, ak si to poslanecká snemovňa bude želať." Následne som vysvetlil argumenty, ktoré sú veľmi legitímne, že každá vláda sa uchádza o dôveru parlamentu na začiatku volebného obdobia. Ale ak si to budete želať, ak ma pozvete, prídem veľmi rád, aj s členmi vlády. Ja som hovoril médiám, že mám inú predstavu, že mám predstavu o tom, ako priamo predstúpim pred verejnosť, zrejme po poslednom rokovaní vlády pred letnými prázdninami tohto roku a poskytnem náležitý priestor s členmi vlády a budeme dôsledne dopodrobna hodnotiť plnenie nášho vládneho programu. Ale hovorím ešte raz, záleží iba na vás. Aj mne pamäť ešte slúži, ja si pamätám, že môj predchodca tak chcel urobiť a ja ako poslanec som povedal, že keď už prišiel, že by sme sa mali porozprávať. Ale vtedy nám vládna koalícia nedovolila rozpravu. Mne sa nežiada a viem, že máte nabitý program, viem, koľko bodov je na tejto schôdzi, ale opakujem ešte raz, ak bude vôľa Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme prišli referovať o plnení vládneho programu, budem neobyčajne rád, pripravíme sa a prídeme radi. (Reakcia z pléna.)
Všetko, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Kanis, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno. V rozsahu dvoch minút. Prosím.
P. Kanis, poslanec: Domnievam sa, tak ako zrejme viacerí poslanci, ako aj viacerí členovia vlády, že v tomto mladom štáte sa formuje istá politická kultúra, ktorá sa prejavuje aj v istých úkonoch. A takým úkonom je aj odpočet splnenia programového vládneho vyhlásenia. A myslím si, že diskusia o tom nie je príležitosťou len pre opozíciu, ale je to aj príležitosť pre vládnu koalíciu. A tak ako v lete 1998, myslím, že to prospelo pre politickú kultúru, nepochybne by to prospelo aj tento rok.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku...
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Azda by som reagoval ešte, pán predsedajúci, kratučko, ak môžem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán predseda, nech sa páči, pokiaľ chcete odpovedať, áno.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Veľmi sa mi páči pojem politická kultúra a v mene tejto novej politickej kultúry, myslím, že som bol prvý predseda strany, ktorý vystúpil pred verejnosťou, aj pred inteligenciou, aj pred médiami, pred predstaviteľmi kultúrnej akademickej obce, a na dvakrát som a mnohí, mnohí členovia alebo funkcionári mojej strany urobili takisto, v mene novej politickej kultúry sme skladali účty a odpočty splnenia volebného programu. A opakujem ešte raz, pán poslanec, práve v mene tejto novej politickej kultúry sa snažím rešpektovať ústavu, ducha demokracie. Nepochybne vláda Slovenskej republiky takýto dôsledný ucelený odpočet urobí. A záleží len na vás, na časových možnostiach Národnej rady, prípadne sa ešte poradím aj na rokovaní vlády, lebo naozaj je to svojím spôsobom v zásade nedorozumenie. Nikdy som nepovedal, že neprídem, že nechcem prísť alebo že to považujem za niečo dehonestujúce. Práve naopak, snažil som sa vystihnúť, aké je optimálne správanie sa vlády v duchu toho, čo ste nazvali nová politická kultúra. Ak zaznie takáto politická vôľa, prídeme do jedného a budeme rokovať dovtedy, pokiaľ si to snemovňa bude želať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Pavla Kačica. Znie takto: "Na rozbujnenosť korupcie počas tejto vlády poukázal aj americký veľvyslanec na Slovensku Ronald Weiser, podľa ktorého to môže vážne ohroziť naše šance na vstup do NATO. Myslíte si, že pán Weiser má pravdu?"
Ostáva nám necelá minúta.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Myslím si, pán poslanec, že predovšetkým je obdivuhodné, aká obrovská je vaša trúfalosť, ktorí ste privatizovali a rabovali v rokoch 1995 až 1998... (reakcie z pléna) ... metódou 34 % do "baťocha" politickej strany, a že vy máte odvahu a drzosť hovoriť o korupcii, keď váš boss si nechal postaviť obrovské "pueblo", keď sa v každých novinách píše o obrovských miliónoch, ktoré na to strovil, a dodnes nie je schopný ani ochotný vysvetliť, odkiaľ tie peniaze nabral. Je to drzosť, nekonečná opovážlivosť, že v období, keď sa s korupciou konečne pokúšame zápasiť zo všetkých síl, že takto nekorektne a neseriózne kladiete otázky.
Pán poslanec, toto je principiálna odpoveď na vašu provokáciu. (Reakcie z pléna.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Čas vyhradený na otázky poslancov predsedovi vlády uplynul. Ďakujem pánovi predsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Kukan. Otázka znie takto: "Ako hodnotíte presun kompetencií v oblasti múzeí a galérií v súvislosti s prebiehajúcou tzv. reformou štátnej správy?"
Prosím o odpoveď.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som prezentoval odpoveď pána ministra kultúry.
"Pani poslankyňa, máte zrejme na mysli prechod zriaďovateľských kompetencií k regionálnym múzeám, ktoré prešli zo štátu na samosprávne kraje. Tento prechod v zmysle zákona č. 416/2002 Z. z. sa uskutočnil k 1. aprílu 2002 a je preto predčasné ho podrobnejšie hodnotiť. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude monitorovať činnosť jednotlivých regionálnych kultúrnych inštitúcií, v tom aj múzeí a galérií, a najmä dohliadať na plnenie osobitných predpisov platných pre túto oblasť, najmä zákona č. 115/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ubezpečujem vás však, že akékoľvek obavy o osud zbierkových fondov slovenských múzeí a galérií sú neopodstatnené a integrita tejto časti nášho kultúrneho dedičstva je zabezpečená citovanými osobitnými predpismi.
Kvalita ochrany zbierok a celkových podmienok činnosti našich regionálnych múzeí a galérií bude závisieť predovšetkým od kvality riadenia na úrovni samosprávnych krajov. V tejto súvislosti pripomínam, že presun zriaďovateľských kompetencií a zmena vlastníckych vzťahov zo štátneho na vlastníctvo vyšších územných celkov sa týka iba jednej časti múzeí a galérií, pretože z kvantitatívneho hľadiska väčšia časť múzejných zbierok naďalej zostáva vo vlastníctve štátu a je spravovaná prostredníctvom štátnych múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry a iných ústredných orgánov štátnej správy."
Pán predsedajúci, skončil som.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Dve minúty maximálne máte na to. Prosím.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Aj napriek tomu, že tu nie je pán minister Kňažko, si dovolím položiť doplňujúcu otázku.
Pán minister, povedali ste, že hodnotiť tento presun kompetencií je predčasné, lebo sa to udialo len 1. apríla tohto roku. Nemyslím si, že je to tak, a chcem pripomenúť, že len nedávno, 18. mája, bol Medzinárodný deň múzeí a pri tejto príležitosti sa stretli slovenskí múzejníci na celoslovenskom stretnutí v Banskej Bystrici a jednoznačne konštatovali, že reforma štátnej správy, a to "odštátnenie" múzeí, ako ho pripravilo ministerstvo kultúry, bolo pripravené veľmi zle a nekompetentne. Výsledkom je, že 36 múzeí, ktoré prešli od 1. apríla na vyššie územné celky, sa ocitli v mizérii a ja to zdokladujem len na jednom údaji.
Pri presune kompetencií sa hovorilo aj o presune financií. Vtedy ministerstvo tvrdilo, že všetko je pripravené a všetko bude v poriadku. Lenže tie spomínané múzeá potrebujú na to, aby mohli zabezpečovať činnosť, ktorá im vyplýva zo štatútu, 1 miliardu korún. Majú k dispozícii pol miliardy. A to hovorím len o zabezpečení činnosti a nehovorím o tom, že by potrebovali ďalšie investície na to, aby sa starali o zbierkový fond, a ďalšie investície na to, aby mohli prevádzkovať budovy a priestory. Na toto ministerstvo akosi zabudlo, preto slovenskí múzejníci jednoznačne hodnotili postup ministerstva kultúry pri odštátnení múzeí ako príležitosť zbaviť sa zodpovednosti - ja teraz citujem presne tie výroky, ktoré odzneli na stretnutí v Banskej Bystrici - a výsledkom je vážne ohrozenie existencie týchto inštitúcií, ktoré majú svoje nezastupiteľné poslanie pri ochrane kultúrneho dedičstva. A v tejto súvislosti deklarácia o kultúrnom dedičstve, ktorú sme prijali minulý rok v parlamente na podnet ministerstva kultúry, je len prázdnym gestom... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa...
M. Podhradská, poslankyňa: ... a obyčajným...
I. Presperín, podpredseda NR SR: ... váš čas uplynul. Pán minister, chcete zaujať stanovisko?
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ja budem, samozrejme, tlmočiť to, čo ste povedali, pánovi ministrovi. Otázku vo vašom vystúpení som nepostrehol, takže odpovedať netreba. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalej položil otázku pán poslanec Jozef Krumpolec ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Petrovi Magvašimu. Otázka znie: "Na rokovaní ministrov práce a sociálnych vecí krajín Rady Európy v Bratislave ste mali podpísať za Slovenskú republiku zákonník sociálneho zabezpečenia. Ako zdôvodníte a hodnotíte neochotu vlády Slovenskej republiky pristúpiť k prijatiu tohto dokumentu?"
Prosím, pán minister, keby ste odpovedali na túto otázku.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Krumpolec, konferencia, na ktorú sa pýtate, dnes o 12.30 hodine skončila prijatím svojho záverečného komuniké a téma tejto konferencie, ktorá sa uskutočňuje raz za štyri roky, bola "Otázky dopadu migrácie za prácou na systémy sociálneho zabezpečenia". A pri príležitosti tejto konferencie sa vždy predpokladá podpísanie základných dokumentov Rady Európy. Tak to bolo aj na tejto konferencii a bolo pripravované aj podpísanie Slovenskej republiky pod zákonník, podpísanie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, pretože od roku 1999 v spolupráci s Radou Európy Slovenská republika spolupracovala na posúdení súčasného právneho stavu a možnosti podpísania, prípadne ratifikácie takéhoto zákonníka. Nebolo to len expertné posúdenie na úrovni Slovenskej republiky, ale bola vytvorená skupina expertov Rady Európy, ktorí po študijnom pobyte na Slovensku, po predložení relevantných dokumentov, po hĺbkovej analýze dospeli k názoru, že Slovenská republika nielenže môže podpísať takýto dokument, ale že ho môže dokonca ratifikovať. A odporúčali vláde Slovenskej republiky, aby minimálne podpísala takýto dokument.
Ako zrejme viete, vláda nakoniec v utorok rozhodla a neschválila podpis Slovenskej republiky pod tento dokument. Čo sa týka toho, to znamená, na tomto rokovaní konferencie podpísali, resp. ratifikovalo protokol Portugalsko. A samotný zákonník podpísali Moldavsko a Rumunsko a Írsko oznámilo, že v najbližšom období uskutoční ratifikáciu protokolu tohto Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia.
Na konferencii ako takej samotnej nebola nosná téma otázka európskeho sociálneho zákonníka, i keď na tú tému, o ktorej konferencia prebiehala, určite sa uskutočnili aj vyjadrenia o tom, čo vyjadruje vlastne Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, čo vyjadrujú základné dokumenty Rady Európy. A zaznelo niečo, čo je, myslím si, najvýznamnejšie, aby sme pochopili otázku, prečo by Slovenská republika mala podpísať, resp. aj ratifikovať európsky sociálny zákonník. Rada Európy vznikla v Európe preto, aby sa jednotne uplatňovali ľudské práva. Ľudské práva ako nedeliteľná súčasť občianskych, politických a sociálnych práv. Chcel by som zvýrazniť, že je tam trojica všetkých zložiek, to znamená občianske, politické a sociálne práva. A základné dokumenty Rady Európy, akou je Európska sociálna charta, revidovaná Európska sociálna charta, ale aj Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia garantuje alebo dáva jasne dôkaz o tom, či tá-ktorá krajina, ktorá je členom Rady Európy, vyznáva v praxi tieto deklarácie, to znamená jednotu občianskych, politických aj sociálnych práv. Myslím si, že to je pre fungovanie Slovenskej republiky, pre to, čo máme nakoniec formulované v Ústave Slovenskej republiky, veľmi významný moment. Dokonca veľmi významný moment z pozície minulosti, keď sa Slovenská republika uchádzala o vstup k prístupovému procesu do Európskej únie ako asociovaná krajina, tak bolo povedané, že Slovenská republika nespĺňa určité politické kritériá a niektoré možnože aj občianske kritériá, a preto nie je možné započať s prístupovým procesom.
To znamená, treba povedať, že ak naším rozhodujúcim štátnopolitickým záujmom je napĺňať hodnoty Európy, hodnoty napĺňania ľudských práv, hodnoty občianskych, politických a sociálnych práv, tak potom, myslím si, by malo byť ambíciou každej vlády, ktorá sa chce riadiť zatiaľ platnou Ústavou Slovenskej republiky, podpísať dokumenty Rady Európy.
V dnešnom Novom dni sa vyjadril na túto tému pán Schwimmer, generálny tajomník Rady Európy, a ja by som si teda dovolil citovať pána Schwimmera, ktorý, myslím si, najvýstižnejšie hovorí o tom, k akému omylu sme v utorok dospeli, že európsky kódex, to sú "minimálne štandardy". Ide o odporúčania a dokument sa podpíše a potom sa ešte musí ratifikovať. A musím povedať, že závisí od vývoja krajiny, kedy to urobí. Ale môžem opakovať, že nejde o vysoký štandard, ale, naopak, o najnižší možný európsky štandard. Opakujem, ide o najnižší európsky štandard. Ak Slovenská republika nie je pripravená podpísať takýto základný európsky štandard, musím povedať, že musíme asi zrejme veľmi veľa v celej spoločnosti spraviť pre to, aby sme boli pripravení ho podpísať.
Skončil som.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči. Nie? Ďakujem pekne.
Ďalšia otázka je takisto položená pánu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Petrovi Magvašimu. Položil ju pán poslanec Štefan Rusnák. Znie takto: "Čo urobí vaše ministerstvo pre prijatie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia?"
Pán minister, nech sa páči.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec Rusnák, čiastočne to, čo som povedal pánovi poslancovi Krumpolcovi, by som chcel rozviesť v tom zmysle slova, že pre podmienku ratifikovať, opakujem, ratifikovať Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia je potrebné splniť päť častí, to znamená, aby v legislatíve danej krajiny bolo zabezpečených päť častí tohto zákonníka. A pokiaľ sa chce podpísať protokol, tak to musí byť osem častí.
Posúdenie expertov Rady Európy bolo také, že Slovenská republika v dnešnom právnom rámci má zabezpečených deväť častí. To znamená, súčasné reálne nadobudnuté sociálne práva občanov Slovenskej republiky sú zabezpečené v deviatich častiach. Nie sú zabezpečené v časti zdravotná starostlivosť a nie sú zabezpečené v časti podpory zamestnanosti. Všetky ostatné časti - súčasný právny stav Slovenskej republiky je splnený. To znamená, že Slovenská republika nieže len by mohla podpísať tento európsky zákonník, ale podľa názoru expertov Rady Európy ho môže dokonca ratifikovať vrátane protokolu, nielen samotného zákonníka, to znamená tých päť častí, ale aj protokolu, ktorým treba naplniť osem častí.
To znamená, súčasný právny stav a súčasný právny stav nadobudnutých sociálnych práv je potom reálne odzrkadlený vo výdavkoch verejných financií, to znamená vo výdavkoch pre štátnu sociálnu podporu, resp. štátnu sociálnu pomoc, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu alebo je zabezpečená cez verejné financie, to znamená cez inštitúty Národného úradu práce alebo Sociálnej poisťovne.
Chcel by som teda pri tejto príležitosti povedať, že je potrebné asi spraviť komparáciu o tom, aké sú výdavky na sociálnu sféru vo väzbe na hrubý domáci produkt. Slovenská republika má vrátane zdravotníctva výdavky 20 % podielu HDP výdavkov na sociálnu sféru. Priemer v Európskej únii je 26,5 %. To znamená, že sme nižší, ale naše zákonodarstvo zabezpečuje dnes a zabezpečuje, dáva občanom Slovenskej republiky také sociálne práva, ktoré sú vlastne stotožnené s Európskym zákonníkom sociálneho zabezpečenia.
No treba povedať jednu vec, že ak niekto podpíše a ratifikuje takýto zákonník, tak má potom povinnosť aj preukazovať to, či takéto práva sú reálne napĺňané. To znamená, nielenže ich dám do zákonodarstva, ale som prispôsobený k tomu, že môžem umožniť Rade Európy monitorovať, či sa takéto práva reálne zabezpečujú. To znamená, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a nielen toto ministerstvo práce, ale dovolím si povedať, celý proces od roku 1990, keď sa upravovalo naše právo, sociálne právo, upravovalo sa na podmienky toho, aké hodnoty sa vyznávajú v Európe, aké sa, znovu opakujem, vyznávajú hodnoty v Európe, vytvorilo podmienky na to, že môžeme deklarovať, že áno, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia je slovenským právom zabezpečený, že majú slovenskí občania nadobudnuté sociálne práva.
Ak sa však rozhodneme toto verejne nedeklarovať, verejne podpísať, zároveň spochybňujeme náš dnešný právny stav. Spochybňujeme napríklad samotný článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o sociálnych právach občanov, kde vo výklade, ktorý spravil Ústavný súd k Ústave Slovenskej republiky, a v článku 39 sa jasne formuluje, že minimálne štandardy sú definované dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 2 pre jednotlivé sociálne situácie. A treba povedať, že tento zákonník tieto základné štandardy minimálnych štandardov definuje aj u seba, to znamená, že je tam kompatibilita medzi dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 102 a európskym sociálnym zákonníkom. To znamená, že ak nechceme podpísať európsky sociálny zákonník, zároveň spochybňujeme ratifikovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102.
Takže ak sa pýtate na konkrétnu otázku, čo urobí pre to naše ministerstvo, tak poviem, že ministerstvo spravilo pre to všetko. Je teraz otázka politickej vôle dnešnej politickej reprezentácie, či chce verejne dokumentovať, že garantuje nadobudnuté sociálne práva občanov Slovenskej republiky, alebo ich nechce. V tom stojí dnes politická otázka.