J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Andrejčák bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Jozef Tuchyňa už tak učinil. Ďalší. Pán poslanec Hofbauer. Faktická. Čiže ja sa teraz pýtam, ešte faktická. Tak najprv faktická a potom sa spýtam, hej. Faktické poznámky pán poslanec Hofbauer a pani poslankyňa Sabolová. Do rozpravy. Čiže jediný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer. A potom, nech sa páči, sa prihláste do rozpravy ústne.

Nech sa, páči pán poslanec.

R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem. Mne to pripadá, že čím viac sa naša armáda reformuje, tak tým viac vlastne nie je o čom hovoriť. Lebo, keď sa pozeráme na skutočne reálny stav bojových síl slovenskej armády v priebehu desiatich rokov, tak mi to pripomína roztápanie ľadovca. Myslím si, že ešte tak desať rokov to vydrží a už potom nebude čo reformovať. Keď ministerstvo predstavuje ako armádu roku 2010 armádu s 19-tisíc chlapmi, tak ja by som chcel len informovať, že je to menej, ako je počet poštárov, a je to 50 % menej, ako je počet hasičov, pričom s požiarmi nevieme pohnúť a poštári majú problémy s roznáškou listov. Takže ak 19-tisícová armáda pre náš štát je to optimum, tak si myslím, že tomu venujeme enormné množstvo času a úsilia napríklad aj z toho pohľadu, že celé pancierové jednotky predstavujú 52 tankov, čo pri mojich úvahách predstavuje dve tankové čaty. Treba vôbec takéto čosi ako dve tankové čaty? To je tak akože potrebné? Alebo celé delostrelectvo predstavuje 72 hlavní. Nuž tak, to sú tri jednotky na čestné salvy po 21 výstreloch. Takže je to taká armáda, mne to pripadá ako pre San Maríno. Ak má zhltnúť 20 miliárd, tak buď sa hrajme na armádu skutočnú, alebo potom nerobme si z ľudí a daňových poplatníkov bláznov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Chce reagovať. Nechce pán Andrejčák reagovať. Čiže, nech sa páči, kto sa ústne hlási. Jozef Tuchyňa sa prihlásil ako prvý. Pani poslankyňa Sabolová ako druhá. Ešte niekto. Nie. Pavol Kanis. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Nech sa páči, Jozef Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, myslím si, že budem stručnejší, podám len pozmeňujúce návrhy. Stanovisko zaujmem potom ako spravodajca.

Moje návrhy sa týkajú územných vojenských správ alebo vojenských správ obecne. Predkladám dve alternatívy tohto návrhu, a síce po prvé, navrhujem ustanovenia vládneho návrhu zákona § 13 a § 14 vrátane nadpisu označiť ako 13a a 14a v tomto znení: Vyššia vojenská správa § 13a: Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa, sídlo vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica. Odsek 2. Vyššia vojenská správa je právnická osoba, ktorá vykonáva štátnu správu na úseku obrany štátu na celom území Slovenskej republiky v rozsahu ich pôsobnosti stanovených týmto zákonom. Odsek 3. Funkciu zriaďovateľov vo vzťahu k Vyššej vojenskej správe plní ministerstvo obrany. Odsek 4. Vyššia vojenská správa je rozpočtová organizácia, svojimi príjmami, výdavkami je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Piaty odsek. Vyššiu vojenskú správu riadi riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom. Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva na návrh vedúceho služobného úradu ministerstva obrany minister obrany Slovenskej republiky. § 14a. Vyššia vojenská správa na úseku obrany štátu po a) riadi, kontroluje a koordinuje činnosť územných vojenských správ, po b) spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh obrany štátu. Po c) podieľa sa v súčinnosti s krajskými úradmi na kontrole plnenia úloh potrebných na obranu štátu, ktoré vykonávajú okresné úrady. Po d) koordinuje spoluprácu územných vojenských správ s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu. Po e) koordinuje a podieľa sa na zabezpečovaní mobilizácie ozbrojených síl. Po f) podieľa sa na plnení opatrení na príprave obrany štátu a po g) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné vojenské správy. Navrhujem, aby ustanovenia § 13 a § 14 nadobudli účinnosť dňom 1. 1. 2004.

Po druhé. Navrhujem nové znenie § 13 a 1§ 4 vrátane nadpisu. § 13 a § 14 vrátane nadpisu znie: Vyššia vojenská správa § 13 zriaďuje sa po a) Vyššia vojenská správa so sídlom v Bratislave, po b) Vyššia vojenská správa so sídlom v Banskej Bystrici, po c) Vyššia vojenská správa so sídlom v Košiciach. Vyššia vojenská správa je právnická osoba, ktorá vykonáva štátnu správu na úseku obrany v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Územným obvodom Vyššej vojenskej správy so sídlom v Bratislave je Bratislavský kraj, Nitriansky kraj a Trnavský kraj, po b) Vyššej vojenskej správy so sídlom v Banskej Bystrici je Banskobystrický kraj, Trenčiansky kraj a Žilinský kraj, po c) Vyššej vojenskej správy so sídlom v Košiciach je Košický kraj a Prešovský kraj. Odsek 3. Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k vyššej vojenskej správe plní ministerstvo obrany. Vyššia vojenská správa je rozpočtová organizácia, svojimi príjmami a výdavkami je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Vyššiu vojenskú správu riadi riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom. Riaditeľa vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva na návrh vedúceho služobného úradu ministerstva obrany minister obrany Slovenskej republiky. § 14. Vyššia vojenská správa na úseku obrany štátu: po a) riadi, kontroluje, koordinuje činnosť územných vojenských správ, po b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh obrany štátu, po c) podieľa sa v súčinnosti s krajskými úradmi na kontrole plnenia úloh potrebných na obranu štátu, ktoré vykonávajú okresné úrady, po d) koordinuje spoluprácu územných vojenských správ s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, po e) koordinuje a podieľa sa na zabezpečovaní mobilizácie ozbrojených síl, po f) podieľa sa na plnení opatrení na prípravu obrany štátu, po g) vykonáva na druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné vojenské správy. Po štvrté. Navrhujem, aby príloha k zákonu o obrane sa upravila takto: Príloha k zákonu o obrane znie: Názov, sídlo, obvody územných vojenských správ. Názov Územná vojenská správa Bratislava, sídlo Bratislava, územný obvod Bratislavského kraja. Územná vojenská správa Trnava, sídlo Trnava, územný obvod Trnavského kraja. Územná vojenská správa Nitra, územný obvod Nitrianskeho kraja. Územná vojenská správa Trenčín, územný obvod Trenčianskeho kraja. Územná vojenská správa Žilina, územný obvod Žilinského kraja. Územná vojenská správa Banská Bystrica, územný obvod Banskobystrického kraja, Územná vojenská správa Prešov, územný obvod Prešovského kraja, Územná vojenská správa Košice, územný obvod Košického kraja. Po piate. Navrhujem, aby ustanovenie § 36 sa upravilo takto: § 36 vrátane nadpisu znie: § 36 účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla s výnimkou § 13 až § 16 prílohy k zákonu o obrane, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára. Len na lepšie pochopenie. Navrhuje sa na počiatku mať osem územných vojenských správ a tri vyššie územné správy, do prevzatia kompetencií územnými správami mať tieto tri, potom vytvoriť len jednu vyššiu územnú správu so sídlom v Banskej Bystrici. Alternatíva dva. Navrhujem ustanovenie vládneho návrhu § 13 a § 14 vrátane nadpisu v tomto znení: § 13 a §14 nadpisu znie: Vyššia vojenská správa. Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa so sídlom v Bratislave, Vyššia správa so sídlom v Banskej Bystrici, Vyššia správa so sídlom v Košiciach. Druhý odsek. Vyššia vojenská správa je právnická osoba, ktorá vykonáva štátnu správu na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Územným obvodom vyššej správy so sídlom v Bratislave je Bratislavský kraj, Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Vyššej vojenskej správy so sídlom v Banskej Bystrici je Trenčiansky kraj a Žilinský kraj a Banskobystrický, pochopiteľne, Vyššej vojenskej správy v Košiciach je Košický kraj a Prešovský kraj. Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k vyššej vojenskej správe plní ministerstvo obrany, vyššia vojenská správa je rozpočtová organizácia, svojimi príjmami a výdavkami je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany, vyššiu vojenskú správu riadi riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom, riaditeľa vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva na návrh vedúceho služobného úradu ministerstva obrany minister obrany. § 14 - vyššia vojenská správa na úseku obrany po a) riadi, kontroluje, koordinuje činnosť územných správ, po b) spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh obrany štátu, po c) podieľa sa v súčinnosti s krajskými úradmi na kontrole plnenia úloh potrebných na obranu štátu, ktoré vykonávajú okresné úrady, po d) kontroluje spoluprácu územných vojenských správ s ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, po e) koordinuje a podieľa sa na zabezpečení mobilizácie ozbrojených síl, po f) podieľa sa na plnení opatrení na príprave obrany štátu, po g) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné správy. Druhý bod. Navrhujem v § 15 ods. 5 doplniť v tomto znení: Územným obvodom územnej vojenskej správy je okres. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie: 7a § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Po tretie navrhujem vypustiť prílohu z vládneho návrhu zákona o obrane vzhľadom na doplnenie § 15 novým odsekom 6.

Po štvrté. Navrhujem, aby ustanovenie § 36 sa upravilo takto: § 36 vrátane nadpisu znie. § 36 účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla.

Svoje zdôvodnenia, vážení kolegovia, mám v písomnom návrhu, ktorý všetci dostanete. K tejto alternatíve len toľko, že tak ako som sledoval pri zbieraní podpisov, neviem, či a nie som presvedčený, že bude politická vôľa schváliť aj 33, aj prípadných mnou navrhovaných 8, aby sa zachovala štátna správa, tak preto navrhujeme ďalšiu alternatívu, prípadne, aby zostala v tej podobe, aká je v podstate dnes, teda tri vyššie doplňovacie územné správy a okresné územné správy. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Oľga Szabó.

Nech sa páči.

Pripraví sa pán poslanec Kanis.

O. Szabó, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Zákon o obrane Slovenskej republiky je súčasťou legislatívnej prípravy nášho štátu na vstup do Severoatlantickej aliancie, čo je jedným z hlavných zahraničnopolitických a bezpečnostných cieľov súčasnej vládnej koalície a značnej časti opozície. Keďže vládou navrhnutý zákon o obrane Slovenskej republiky vychádza z troch dokumentov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky už prerokovala a veľkou väčšinou hlasov aj podporila, ide o dokumenty Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, Obranná stratégia Slovenskej republiky a Vojenská stratégia Slovenskej republiky, predpokladám, že zákon po plodnej diskusii bude schválený taktiež veľkou väčšinou, teda aj s podporou tej časti opozície, ktorá chápe členstvo Slovenska v NATO ako jedinú efektívnu a bezpečnú alternatívu obrany Slovenskej republiky.

Poslanci Strany maďarskej koalície podporujú vládny návrh zákona po zapracovaní pozmeňujúcich návrhov na zachovanie terajších okresných vojenských správ až do zrušenia okresov. Teda územné vojenské správy sa zriaďujú premenovaním doterajších okresných vojenských správ. Považujem za veľmi dôležité aj návrhy, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu v tej podobe, ako sme ho spoznali 11. septembra minulého roka, práve v zásade nie je zadefinovaný, preto ani boj proti terorizmu nie je medzinárodnoprávne dostatočne upravený. Bude to teda úloha blízkej budúcnosti, avšak som tiež presvedčená o tom, že tento nový jav, ktorý otriasol celým svetom a ktorý sa stal stredobodom pozornosti všetkých medzinárodných organizácií a tiež základom kvalitatívnej novej spolupráce vojenských veľmocí, musí byť obsiahnutý aj v našom právnom poriadku a nielen preto, aby sme boli pripravení na boj proti terorizmu, respektíve na účasť v boji proti terorizmu, ale aj na prijímanie ďalších legislatívnych úprav v súlade s meniacim sa medzinárodným právnym poriadkom ohľadne terorizmu a boja proti nemu. Ako starostka si cením aj fakt, že aj obce a vyššie územné celky majú konkrétne úlohy. Pritom nielen z centra nariadené povinnosti, ale aj práva na vykonanie určitých úloh, respektíve kontroly plnenia nariadených úloh. Považujem však za potrebné upresniť tieto paragrafy o pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú financovania výkonu týchto nových úloh. Keďže zákon vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a pre ňu záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, ako aj z ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, je potrebné, aby úlohy obcí a vyšších územných celkov, teda miestnych a krajských samospráv vyplývajúcich z obrany republiky boli financované zo štátneho rozpočtu formou štátnych dotácií. Zastávam názor, že v záujme uplatnenia princípu subsidiarity je potrebné zachovať okresné vojenské správy v súčasnom stave, ako sú, preto nemôžem súhlasiť so zrušením niektorých vybraných okresných vojenských správ podľa predkladaného návrhu a podporujem pozmeňujúce návrhy na ich zachovanie. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis ako posledný ústne prihlásený.

Nech sa páči, máte slovo.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rady. Členovia výboru pre obranu a bezpečnosť zažili pri každom z vojenských zákonov, veľmi obsiahle dlhotrvajúce diskusie, v ktorých sa zodpovedným spôsobom prediskutovali kľúčové problémy obsiahnuté v týchto návrhoch zákonov. Ale stále by bolo o čom diskutovať, pretože, pardon, ospravedlňujem sa, stále by bolo o čom diskutovať, a tak ako bolo aj vystúpenie pána poslanca Andrejčáka, stále sú tu podnety, ktoré stoja za to, aby sa rozobrali a aby sa riešili.

Chcel by som povedať pár viet k tomuto návrhu zákona o obrane. Myslím si, že si musíme po prijatí základných strategických dokumentov bezpečnostnej stratégie, obrannej stratégie a vojenskej stratégie uvedomiť jeden fakt, ktorý je mimoriadne pozitívny, a ten fakt spočíva v tom, že veci obrany, veci armády, jej reformy sa prestali javiť už ako predmet politického zápasu a stali sa skôr záležitosťou hľadania optimálneho legislatívneho a odborného riešenia. Ak to porovnáme s diskusiami o obrannej doktríne napríklad alebo predložených niektorých ďalších významných dokumentov v minulých volebných obdobiach, je to taký výrazný posun, ktorý si musel všimnúť každý pozorovateľ, nielen fungovania Národnej rady, ale aj každý pozorovateľ, ktorý sa zaoberá vývinom v Slovenskej republike, čo sa týka prípravy Slovenskej republiky na vstup do aliancia, a napriek tomu, že tu odzneli tvrdé kritické slová, myslím si, že výbor pre obranu a bezpečnosť a, samozrejme, Národná rada odviedla pri týchto dokumentoch, ako aj pri týchto zákonoch kus podnetnej práce, a ak aj ten stav, ktorý sa predkladá, nie je ešte taký, aby neboli voči nemu výhrady, tá rozdielnosť v úrovni týchto dokumentov, myslím si, že je zrejmá. Aj vďaka tomu, že najsilnejšia politická strana v tomto parlamente a najsilenejší politický klub HZDS v priebehu niekoľkých rokov výrazne zmenil svoj postoj k otázkam začleňovania sa Slovenskej republiky do aliancie (reakcie z pléna) a ja som tu absolvoval diskusie k referendu, o vstupe do NATO, pán poslanec Cuper, myslím si, že hovorím veľmi ústretovo, takže také okrikovanie nemá žiaden význam v tomto prípade, a napokon sa na to pamätáme. Hovorím, že pozitívne, pozitívne oceňujem tento prístup, pretože v rámci tohto prístupu sa vylepšili niektoré veci, a to vďaka tomu, že poslanci za HZDS posudzujú tieto návrhy nielen z hľadiska toho obecnolegislatívneho, ale aj z hľadiska odborného to, znamená, že z hľadiska fungujúcich štruktúr, pre ktoré tieto zákony sú pripravené a prijaté, a to chcem oceniť, pretože, to je takisto znakom, že Národná rada počas svojej existencie sa v týchto otázkach, čo súvisí aj s celkovou dĺžkou existencie nového štátu, prepracovala na vyšší stupeň, a to aj pri týchto sporoch opäť musím zdôrazniť ako pozitívny jav. Ak pri týchto návrhoch hovoríme zároveň o kvalite armády, o kvalite riešenia týchto otázok, tak nedá mi, aby som nespomenul aj, aspoň stručne, istú genézu týchto vecí. No museli by sme začať, samozrejme, pri delení Československej armády, keby sme chceli pochopiť niektoré veci a zas treba povedať, že tento historický, mimoriadne špecifický proces bol v podstate zvládnutý, ale v tomto procese boli obsiahnuté niektoré problémy, s ktorými sa vyrovnávame dosiaľ. Nie je tu čas rozoberať, o čo všetko ide, ale v tejto súvislosti to spomínam len preto, že netvárme sa ako veľmajstri niečoho, pretože toto všetko sa udialo od roku 1993 a vlastne nie je to ani desať rokov, preto aj niektoré problémy, ktoré vznikajú pri tvorbe zákonov, jednoducho vznikajú aj preto, že v rezorte obrany nie je to legislatívne zázemie na tej úrovni, akoby si to riešenie týchto problémov vyžadovalo. Tým nechcem znižovať úroveň legislatívcov, ktorí tam pracovali, ale jednoducho obmeny, ktoré sa tam diali alebo dejú, v podstate vždy spôsobovali aj isté deficity ľudí, ktorí musia byť špeciálne pripravení na tieto zákony, pretože to sú zákony, kde sa nevystačí iba nejakým všeobecne legislatívnym prístupom, ale jednoducho sa tam musí pretaviť aj odborná znalosť vecí a týchto procesov, tak ako to tu vyjadroval a upozorňoval pán poslanec Andrejčák. Myslím si, že pri týchto zákonoch treba vidieť aj rozdielne štádiá vládneho prístupu k procesu rozširovania aliancie. Keď sa tu často hovorí o tom, aká bola kvalita armády pred rokom 1998 a po ňom chcem, len upozorniť na to, že to bola tá istá armáda. To bola tá istá armáda, lebo sa dostala po jeseni 1998 pod prísnejší pohľad tých, ktorí jednoducho rozhodujú o týchto veciach. Ak neboli tie ponory do situácie a do kvality pred tým, ak boli po tom dajme tomu pri Garettovej správe a pri ďalších no tak, samozrejme, že sa ten pohľad musel javiť úplne ináč, ináč treba rozoberať nejaké pochvalné slová, ktoré sú prejav slušnej diplomacie, a ináč potom odborné analýzy, ktoré sa netýkajú toho, že kto v tom rezorte pôsobí a na akom poste, ale sa týkajú jednoducho armád, ktoré vznikali z armád Varšavskej zmluvy. V nových historických podmienkach sa ocitli v tom svetle tohto reflektoru jednoducho, a to je proces, ktorý je, myslím si, minimálne ešte na nejaké to desaťročie ďalej. Preto nejaké posudzovanie týchto vecí personálne a podobne a subjektivisticky nie je tou cestou k riešeniu a hľadaniu týchto problémov. Pri tomto zákone by som si však dovolil upozorniť na to, že legislatívny zámer návrhu zákona o obrane bol vypracovaný už v marci roku 2000, kde sa predpokladalo, že tento zákon bude účinný od januára 2001 a práce boli aj tak rozbehnuté, aby sa to stalo, pretože bezpečnostná stratégia, ktorá bola pripravená, schválená už začiatkom jesene v roku 2000, jednoducho ležala na Úrade vlády a nebola posunutá do Národnej rady. A tým, že ležala na Úrade vlády, sa stratilo pol roka pri týchto prácach. Nechcem tu rozoberať príčiny, prečo to bola, ako to bolo, pretože by som musel hovoriť aj veľmi subjektívne v tomto prípade, ale jeden je fakt, že minimálne pol roka sa stratilo tým, že jednoducho tieto zákony čakali na schválenie, samozrejme, dôležitejších vecí, bola to predovšetkým ústava a potom základné bezpečnostné dokumenty, a keďže tie neboli posunuté okamžite do Národnej rady, jednoducho sa spomalil celý proces prípravy zákonov. Medzi tým zmeny, ktoré sa stali na ministerstve, a nie vždy k lepšiemu, aj čo sa týka legislatívy, znamenajú aj toľko, že v týchto návrhoch zákonov, ktoré sú tu, jednoducho dochádza sústavne ku konfrontácii s tým, že tu absentuje hlbšie odborné premyslenie legislatívneho riešenia. A v tomto chcem podporiť poslanca Andrejčáka, pretože tomu bolo aj pri iných zákonoch a bolo tomu aj pri zákone o bezpečnosti, kde konečný výsledok je výrazne odlišný od toho, ako to tam bolo predložené, a to len nie, čo sa týka takých formulačných úprav, ale čo sa týka celej koncepcie a myslím si, že aj pri tomto návrhu zákona o obrane aj napriek tomu, že bol niekoľkokrát posudzovaný vo výbore pre obranu a bezpečnosť, takéto miesta sú. Som však presvedčený, že zákon o obrane v takom stave ako je, jednoducho je ho možné v priebehu druhého čítania alebo cez pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, dostať do takej podoby, ktorá v podstate nebude dáka dokonalá, ale jednoducho poslúži tomu účelu, prečo je tento zákon vzhľadom na existenciu základných bezpečnostných dokumentov, jednoducho akú by to podobu malo mať. Ak si zoberieme štruktúru tohto zákona, myslím si, že sú sporné, sú predovšetkým len dve časti, je to tá druhá časť, ktorá sa týka riadenia a plnenia úloh na úseku obrany štátu, a piata časť, ktorá sa týka plánovania obrany štátu, no a, samozrejme, potom otázka účinnosti, pretože sú tu aj nejaké pozmeňujúce návrhy. Čiže tá problematika sa týka istým spôsobom deľby práce pri plnení úloh na úseku obrany, tam je tá pripomienka, čo sa týka niektorých tých kompetencií, no a potom samotné plánovanie obrany, ktoré, myslím si, v tomto zákone je v takom stave, že odráža vlastne to počiatočné štádium obranného plánovania, ktoré je a nepochybne táto časť bude musieť byť postupne, ako sa budú robiť veci, istým spôsobom aj upravovaná. To, čo je asi veľkým problémom, ako svedčia o tom aj tie pozmeňujúce návrhy, je predovšetkým štruktúra vlastne vojenských správ. Táto diskusia vo výbore bola veľmi obsiahla a už v diskusii vo výbore sa ukázalo, že vlastne akékoľvek konkrétne riešenie sa môže stáť nepriechodným a myslím si, že výbor celkom rozumne rozhodol, ak vlastne prijal takým istým spôsobom istý konsenzus v tom, že sa treba pripraviť aj na riešenie v tom, že by vlastne tá štruktúra ostala taká, aká je a že by bol na to aj pozmeňujúci návrh, tak ako ho tu aj spravodajca predniesol. Keďže to nebolo písomné, nemôžem to rozoberať, pretože aj keď tú podstatu, samozrejme, som si osvojil, ale treba to v konkrétnej písomne podobe. Keďže nebudem mať už, pán poslanec Andrejčák, asi možnosť v priebehu tejto diskusie vystupovať, chcel by som len upozorniť na to, že dochádza tu k viacerým kolíziám, ktoré sú v podobe jeho pozmeňujúcich návrhov, a to, čo je obsiahnuté v spoločnej správe a že zrejme toto spracovanie bude náročné, pretože tých kolízií je tam niekoľko, a ak sa poruší niečo v tomto postupe, tak vznikne z toho motanica, čiže chcem na to upozorniť, že po tomto druhom čítaní by zrejme mala byť nejaká doba, v ktorej sa toto všetko uzrejmí, pretože sa toto všetko prelína. Tie návrhy, ktoré podal pán poslanec Andrejčák, ja si myslím, že tie návrhy vylepšujú ten text, zároveň si dovolím upozorniť, že ak majú prejsť niektoré tieto pozmeňujúce návrhy od spravodajcu alebo od poslanca Andrejčáka, tak potom zrejme nemôžu prejsť body 45 a 46 zo spoločnej správy, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie. Myslím si, že panie poslankyne a páni poslanci vlastne už aj v tejto rozprave vytušili, že ten spor bude veľmi konkrétny práve v otázke, koľko má byť územných vojenských správ, či má byť zachovaná tá štruktúra, ako je alebo tie návrhy, kde to je na 33 územných vojenských správ. V tých pozmeňujúcich návrhoch je to variantne riešené, a keď to bude na papieri, zrejme každý alebo kluby sa rozhodnú, čo je najúnosnejšie.

Na záver, vážená Národná rada, chcel by som ešte raz zdôrazniť, že ide o mimoriadne závažný návrh zákona, a preto plne chápem tie pripomienky, ktoré tu zazneli skôr, akoby reprezentácia názorov ľudí, ktorí vo vojenských štruktúrach majú realizovať tento zákon. Treba objektívne povedať, že táto dimenzia, ktorá istým spôsobom nie je náležite vyjadrená v tomto texte, sa však môže riešiť aj, myslím si, v niektorých iných podzákonných normách alebo v podzákonných dokumentoch, a tak sa dá istým spôsobom saturovať aj požiadavka príslušných vojenských štruktúr, ktoré odvodzujú istú logiku svojho konania od obsahu tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Kanis, keďže koaličným poslancom sa zdá, že chronicky zlyháva ich pamäť a tebe tiež, čo sa týka vzťahu Hnutia za demokratické Slovensko k Severoatlantickému obrannému spoločenstvu, tak pripomínam, opakovane už viac razy v tejto snemovni: Prístupové dokumenty Slovenskej republiky do NATO podpisovala a odovzdávala Mečiarova vláda, Partnerstvo pre mier schvaľovala a podpisovala takisto Mečiarova vláda, takže toto, keby ste si láskavo definitívne zafixovali a nešermovali tu s totálnymi nepravdami a vyslovenými lžami. To, že sme kritizovali a odsúdili barbarské bombardovanie Juhoslávie zo strany USA a NATO, to je čosi iné, pretože bombardovanie sa konalo v rozpore s Chartou OSN, s princípmi ľudských práv aj v rozpore so samotnou severoatlantickou zmluvou tohto spoločenstva, a to s týmto nemá nič spoločné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Števček.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o prepáčenie, že chcem zasiahnuť do problematiky, ktoré mi predsa len vzdialená. Oprávňuje ma leda ak vlastníctvo vojenskej knižky záložného dôstojníka, skôr bývalého ako použiteľného, ale chcem povedať len pár viet. Dobre, že nemáme viacej generálov v snemovni, lebo by sa to predĺžilo, a keby sme ešte mali plukovníkov, tak už je to nekonečná debata. Mne sa žiada povedať toto. Armáda, ako mne sa javia veci, je akýmsi samostatným štátom v nesamostatnom štáte. Reč o armáde je predsa o budovaní demokratického štátu, t. j. Slovenskej republiky. A ako táto vláda nemá jasno, čo s republikou v globalizačnom procese, tak nemá celkom jasno, čo s armádou slovenskou v súvislosti so Severoatlantickým paktom. Toto sú základné otázky, ktoré si vláda odmieta akosi zodpovedať. Ilustrovať to chcem na tom, ako kolega Andrejčák odborne, strašne fundovane navádza i ministerstvo i vládu, aby, preboha, rešpektovali kritériá odbornosti. Ako vláda nerešpektuje opozičné hlasy, povedzme, v riadení ekonomiky a privatizácie, tak táto vláda nerešpektuje odborné argumenty opozície pri reorganizácii armády. Nič by ma do toho nebolo, keby sa tu nekryla táto záležitosť s obrovskými miliardami, ktoré zrejme chýbajú inde, napríklad aj v kultúre. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis, môžete reagovať na faktické poznámky.

P. Kanis, poslanec: No, vlastne nie je voči čomu namietať, ale chcel by som iba pripomenúť, že v tejto snemovni je viacero poslancov, ktorí tu sedia viac volebných období, takže oni sú takými svedkami, ako sa vyvíjali tieto veci a ja sa aj vo svojich vystúpeniach snažím byť troška nad vecou a neforsírovať ich iba len z nejakého úzko straníckeho pohľadu, a preto pán poslanec Hofbauer, myslím si, že netreba veľa hovoriť o tom, ako sa to vyvíjalo. Jeden fakt je, že Slovensko malo také problémy pri prvej vlne rozširovania, myslím si, že to pre niečo je. Takže ak aj toto vás dráždi, nuž potom len treba povedať, že pamäť je zároveň tiež jeden nebezpečný nástroj, keď je teda dobrá, keď je v kondícii.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Ja váženému pánovi poslancovi Števčekovi musím trošku oponovať. Myslím si, že armáda aj vláda má jasno a môžem na mnohých príkladoch dokumentovať, že rešpektuje hlasy opozície. A keby som chcel začať týmto dokumentovaním, tak začnem bezpečnostnou stratégiou, obrannou stratégiou, vojenskou stratégiou. Bezpečnostná stratégia, ktorá začína záujmami, základnými záujmami štátu, životnými záujmami štátu, z nich vychádza. Jeden z tých základných záujmov štátu je napríklad stabilita stredoeurópskeho regiónu, ktorá je uvedená v stratégii, ktorú ste schválili konsenzuálne. Jeden z tých základných záujmov štátu je stabilita stredoeurópskeho regiónu založená na plnohodnotnom členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a NATO. To je veľmi dôležité východisko a je formulované ako vitálny záujem štátu. Snažíme sa, a to je myslím si, že politika, celková politika ministerstva obrany, aspoň pokiaľ ja vediem toto ministerstvo, o to, aby sme každý odborný názor uvážili, aby sme sa s ním zaoberali, aby sme rešpektovali tieto odborné názory a eliminovali isté politické nánosy alebo politické prístupy z tohto procesu. A ukázalo sa, že tento postup má svoje efekty, ukázalo sa to naposledy na schválení zákona, ústavného zákona o bezpečnosti, kde zo stotrinásť prítomných poslancov všetci prítomní hlasovali za tento ústavný zákon. A ja sa domnievam, že aj tento zákon, ktorý tu máme, je v takom stave, že sa na ňom môže získať rozsiahly konsenzus v Národnej rade. Boli tu spomínané, ja sa nechcem teraz vracať k ústavnému zákonu o bezpečnosti napriek tomu, že tento bol z veľkej časti predmetom vystúpenia pána poslanca Andrejčáka. Ja tu môžem povedať s plnou zodpovednosťou, že na ministerstve obrany nijak nebagatelizujeme tento ústavný zákon. Hneď po jeho prijatí sme pristúpili k opatreniam, ktoré povedú k jeho realizácii vrátane toho článku 6 odsek 2, pán poslanec, ktorý hovorí o tom, že máme predkladať, respektíve vláda má predkladať Národnej rade na schválenie rozvojové programy a plány vrátane ich finančného zabezpečenia. Včera na kolégiu ministra bol schválený programový plán rezortu na roky 2003 až 2008. To je metódou programového, metódou obranného plánovania urobený kompletný programový plán, ktorý najneskoršie do jedného mesiaca príde do Národnej rady k vám do výboru, aby ste ho posúdili a schválili úplne v súlade a intenciách s týmto článkom 6 odsekom 2. Ja som sa vždy hlásil a hovorím to aj teraz zodpovedne k tomu, že si myslím, že je dobré a že je výhodné pre ministerstvo obrany, aby Národná rada mala väčšiu ingerenciu v týchto oblastiach rozvoja a výstavby ozbrojených síl a myslím si, že túto možnosť, ktorú nám dáva spomínané ustanovenie ústavného zákona, využijeme tak, aby sme získali dlhodobý, finančne zabezpečený rozvojový plán, ktorý bude na prospech tohto štátu, na prospech jeho bezpečnosti a jeho ozbrojených síl.

Boli tu poznámky k reforme zo strany pána poslanca Hofbauera v súvislosti s tým, že koncipujeme malú armádu a že tá armáda je tak malá, že nebude schopná vlastne garantovať suverenitu štátu, jeho územnú celistvosť a plniť skrátka tie základné funkcie. Ja viem, že to nie je predmetom momentálne tohto zákona, ktorý predkladáme, ale dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti povedal niekoľko čísiel. V roku 1993 mala naša armáda zhruba 13-tisíc dôstojníkov, 12-tisíc občianskych zamestnancov a 26-tisíc vojakov základnej služby. V roku 2000 mala táto armáda opäť 13-tisíc dôstojníkov, opäť 12-tisíc občianskych zamestnancov alebo 12,5-tisíca a 13-tisíc vojakov základnej služby. Tá armáda, o ktorej hovoril aj pán poslanec Hofbauer, bude mať tých bojovníkov nie 13-tisíc, ale 16-tisíc, ale iba 3-tisíc dôstojníkov, 3,5-tisíca dôstojníkov a 4,5-tisíca občianskych zamestnancov. Čiže domnievam sa, že posilníme práve tú zložku, tú výkonnú zložku v tejto armáde v smere profesionalizácie, to znamená namiesto dnešných 13-tisíc vojakov základnej služby bude 16-tisíc profesionálnych vojakov slúžiť v Armáde Slovenskej republiky, a ja sa domnievam, že sa to pozitívne prejaví aj pri plnení funkcií, ktoré táto armáda má.

Chcel by som oceniť konsenzus alebo oceniť prístup, ktorý sa prejavil pri prerokúvaní tohto zákona, dôležitého zákona o obrane opäť tiež vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Náš prístup znova bol taký, že sme sa usilovali so všetkými poslancami diskutovať a ich návrhy prepracovať alebo upraviť do takej polohy, aby boli legislatívne prijateľné, bolo to mnoho hodín diskusií, verím, že na solídnej odbornej úrovni.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k tomu problému, ktorý sa ukazuje ako základný, a to sú okresné vojenské správy. Ja viem, že každý máme svoje korene v niektorom z regiónov Slovenskej republiky. Je pochopiteľné, že pri takýchto zmenách, ktoré sa týkajú celého územia, sa, samozrejme, každý usiluje hájiť záujmy svojho regiónu. Napriek tomu si dovolím vás požiadať, aby ste pri posudzovaní tejto otázky zohľadnili celoštátny záujem a podporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Tuchyňu v alternatíve číslo jeden, t. j. na vytvorenie troch vyšších vojenských správ, neskôr po roku jednu a osem územných vojenských správ. Tento návrh je akceptovateľný a bol akceptovaný aj ministerstvom obrany aj vládou Slovenskej republiky dodatočne, a to preto, že od roku 2002 dochádza k výraznému znižovaniu úloh v oblasti mobilizačného doplňovania ozbrojených síl, mohol by som hovoriť o konkrétnych číslach. V oblasti mierového doplňovania ozbrojených síl takisto dochádza, ja som tie čísla uvádzal v úvodnom slove, a dochádza tiež k predĺženiu časových noriem na ich plnenie.

Pokiaľ ide o pripomienku, že navrhovaným riešením sa vzďaľuje od občana, uvádzam len toľko, že k zamedzeniu takého vzdialenia bude vytvorených 24 stálych odvodových komisií, ktorých úlohou bude vykonávať odvody a zabezpečovať styk s občanmi pri plnení brannej povinnosti vo všetkých krajských a okresných mestách v priebehu celého roka. Tiež veľmi podstatné je aj to, že na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku obrany v súčasnej organizačnej štruktúre sme v roku 2001 vynaložili 623 miliónov Sk korún a zmenou organizačnej štruktúry na tri vyššie územné celky a osem územných vojenských správ sa predpokladá zníženie finančných nákladov na 200 miliónov. To znamená, že každoročne by sa týmto ušetrilo 400 miliónov, a keďže sme regulovaní a aj budeme, predpokladám, regulovaní cez podiel na hrubom domácom produkte, tak tieto prostriedky by sa mohli použiť na iné oblasti, povedzme, na modernizáciu, alebo na iné oblasti, ktoré sú dôležité preto, aby sa zlepšil tento stav. Ja si skutočne nemyslím, že najlepšia reforma je zachovať súčasný stav. Preto prosím ešte raz o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili štyria poslanci, dvaja poslanci podali pozmeňujúce návrhy, dvaja buď vystúpili podporne, alebo vysvetlili problematiku zákona o obrane. Myslím si, že bude treba pri hlasovaní o spoločnej správe doplniť a vybrať ďalšie body na samostatné hlasovanie v súlade s tými návrhmi, ktoré tu jednoducho odzneli. Týka sa to predovšetkým bodu tri, osem, dvadsaťtri a ostatné sú riešené v spoločnej správe. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1313 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1313a.

Vládny návrh zákona odôvodní pán minister obrany Slovenskej republiky Jozef Stank.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. V nadväznosti na ústavný zákon číslo 227 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu bol vypracovaný a vládou schválený návrh zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorého cieľom je vytvoriť novú a komplexnú právnu úpravu ozbrojených síl. Návrh zákona upravuje zloženie, úlohy a použitie ozbrojených síl, režim velenia ozbrojeným silám a riadenia ozbrojených síl jednotlivými orgánmi v súlade s ústavou, ako aj pôsobnosť týchto orgánov. Osobitne upravuje postavenie a úlohy prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Na plnenie tejto úlohy návrh zákona zakotvuje existenciu vojenskej kancelárie prezidenta a jeho čestné stráže, ktoré majú postavenie vojenských útvarov. Obsahom predkladaného návrhu zákona je aj úprava vojenskej prísahy, mobilizácie ozbrojených síl a prípravy na plnenie ich úloh. Osobitne sa v návrhu zákona upravujú pojmy vojenská zbraň a vojenský zbraňový systém, ako aj použitie donucovacích prostriedkov ako napríklad strelnej zbrane. Ustanovujú sa možnosti okamžitého nasadenia vojakov ozbrojených síl na riešenie vzniknutej havárie, katastrofy alebo živelnej pohromy na základe žiadostí starostov obcí a orgánov vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona upravuje aj vysielanie ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Do 31. 12. tohto roku súčasťou ozbrojených síl sú aj vojská ministerstva vnútra, Železničné vojsko, dňom 1. januára 2003 v súlade s uznesením vlády sa rušia vojská ministerstva vnútra a Železničné vojsko. Súčasne sa touto formou zabezpečí jednotné riadenie ozbrojených síl Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z prvého čítania v pléne Národnej rady a prerokovania vo výboroch Národnej rady, s ktorými vyjadril súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, boli do vládneho návrhu zákona zapracované a môžem z pozície predkladateľa vyjadriť s nimi súhlas. Prosím o prerokovanie predloženého návrhu a jeho schválenie. Ďakujem.