B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mnohé veci, ktoré tu povedal pán poslanec Cuper, tak sa naozaj veľmi vrelo pod ne podpisujem. Myslím si, že tak ako označil vo svojom úvodnom slove pán minister tento návrh zákona, že ide o pokus o vytvorenie neštátneho fondu, že to naozaj nie je pravda preto, lebo sa tu vlastne len peniaze budú preskupovať z rôznych položiek pod takým zvláštnym rúškom. Keď sa hovorí v návrhu, že by Slovenská televízia mala časť peňazí, ktoré získa z koncesionárskych poplatkov, poskytovať do fondu, tak sa chcem spýtať, ako sa budú značkovať tie peniaze, ktoré budú z koncesionárskych poplatkov, keď vieme, aká je súčasná situácia Slovenskej televízie, ako je Slovenská televízia neuveriteľne zadĺžená a ako zápasí s telekomunikáciami o to, aby vôbec mohla vysielať, tak si neviem predstaviť, že by v tejto mizérii ešte mala niečo dávať do tohto fondu.

Ďalšia vec, napríklad si neviem predstaviť, ako zareagujú majitelia kín, ktorí už teraz odvádzajú, tí, ktorí prevádzkujú kiná v jednotlivých mestách a obciach, odvádzajú 2 %, pokiaľ si dobre pamätám, obciam a mestám, a ak by mali ešte do fondu odvádzať ďalšie percentá, tak myslím si, že nadšení nebudú, lebo už teraz zápasia s mizériou. Takýto návrh by mohli akceptovať možno len také megakiná, ako sú v Auparku, kde sa cena jedného lístka pohybuje až na úrovni 480 korún. Tí by to možno zvládli, ale nie kiná v malých obciach a mestách.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Števček.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tomto galimatiáši, ktorý tu vzniká, vidím jednu malú, ale veľmi presvedčivú ilustráciu toho, čo znamená riadiť štát, v tomto prípade kultúru, bez akejkoľvek koncepcie, bez akéhokoľvek programu. Kto to bude vylizovať, musí sa zákonite mýliť a pošpiniť. Preto má časť pravdy pán Hofbauer, ale časť pravdy má aj pán poslanec Cuper. Ale podstata pravdy je podľa môjho názoru úplne v tomto, že štát, už prostredníctvom toho alebo onoho ministra, to je jedno, sa usiluje vyhnúť povinnostiam, aké mu vyplývajú z riadenia národnej kultúry. Darmo sme my pri rušení fondov dokazovali, že niet nijakej pádnej príčiny okrem zeleného auditu nedospelých chlapcov, ktorí to odporúčali, že nebolo nijakej príčiny rušiť štátne fondy. Teraz sa nám to vracia v neveľmi krásnej podobe.

Už len takú poznámku kvázi, akoby historickú. Samozrejme, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sa to týka viacnásobne, lebo kultúra je aj viacnásobne postihnutá a ochudobnená. Ibaže tento fond nezaložil fond pán minister Hudec, ktorého aj ja mám rád, samozrejme, ale Štátny fond kultúry Pro Slovakia vznikol za ministrovania pána Snopku. Napriek tomu Hnutie za demokratické Slovensko toto dedičstvo prevzalo a bohato ho znásobilo a využívalo v prospech rozvoja toho, čo táto vláda takto hriešne zanedbala. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Plne sa pripájam k stanovisku pána poslanca Cupera, ktorý upozornil na to, že poslanci opozície tu v tejto miestnosti upozorňovali na nezmyselnosť rušenia štátnych fondov. Pani ministerka potrebovala peniaze a najlepšia ministerka Európy alebo sveta, už čohokoľvek, robila také neštandardné kroky, ktoré by finančný elév ťažko urobil, pretože by videl súvislosti. To je po prvé. Po ďalšie súhlasím s názormi, ktoré tu boli uvedené, že riadiť spoločnosť je jedna špecifická činnosť a robiť legislatívu je ešte špecifickejšia. A je trápne, ako tu prichádzajú legislatívne návrhy bez ladu a bez skladu. Bez koncepcie! Ja ľutujem pána ministra, ktorý nie je dlho vo vláde a musí takýto legislatívny návrh tuto predkladať a obhajovať. A už vonkoncom nemôžem súhlasiť s bombastickými projektmi zapojenia občanov do legislatívnej činnosti, pretože niekto si mýli legislatívne zámery a ich prerokovanie s prerokovaním legislatívnych návrhov. A legislatívny návrh, to je už reč paragrafov a reč legislatívnej techniky. A tu vidieť zachránenie legislatívy, kde nie sú dobré legislatívne zámery doriešené, ako to je aj v tomto prípade, tak to sú veci, ktoré môžu robiť len ľudia, ktorí majú ďaleko, ďaleko od preštudovania teórie riadenia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne. Len chcem trocha poopraviť pána Števčeka, ktorého si vážim, že nie štát, pán kolega Števček, táto vláda, tento minister kultúry, reprezentant najmä slovenskej nekultúry sa jednoducho vyhýba povinnosti štátu starať sa o národnú kultúru. Peniaze prehajdákal na všeličo iné, na podporu projektov, ktoré majú s národnou kultúrou málo spoločného, venoval viac pozornosti - prosím, to je jeho právo - národnostným kultúram a teraz predloží nejaký paškvil, neprehľadný, ktorým chce zriadiť nejakú inštitúciu, do ktorej budú tiecť prostriedky štyristo tokmi, a nevie sa, ako sa budú kontrolovať. Ja nie som proti tomu, aby to nakoniec riadil. Ale nech to nenazýva štátny fond. Lebo to štátny fond v nijakom prípade nie je, ak tam je taký diapazón prostriedkov, ktoré tam majú vtekať. Jednoducho ja za takýto návrh nemôžem potom hlasovať. Ak to bude zákon o zriadení nadačnej inštitúcie, nie štátneho fondu, prosím, potom zahlasujem. Ale toto nie je nijaký fond, to znova podotýkam. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister nie, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, vážené dámy a páni. Poviem len niekoľko viet. Myslím, že je absolútne spravodlivé pánu ministrovi Snopkovi priznať myšlienku zriadiť fond Pro Slovakia, ktorý mal financovať kultúru, živú aj neživú. Žiaľbohu, tento fond mal nedostatok zdrojov a práca, ktorú za to obdobie tých 10 rokov vykonal, bola len čiastková, o ktorú bolo treba sa snažiť pritom, keď ten fond, on bol zakladaný. On rádovo sa "bavil" so sumami niekoľko miliónov korún, čo sa nedali ani pamiatky zachrániť, ani kultúra na Slovensku.

Už len krátko, jednou vetou, k tomuto fondu, pri rušení nebola len opozícia proti, ale ja aj kolega Šlachta sme tu ďakovali z tohto miesta všetkým, ktorí poctivo rozdeľovali prostriedky a granty tohto fondu. Čiže myslím si, že to bola chyba, tento fond rušiť.

V rozprave tu vystúpili traja kolegovia s rôznymi hĺbkami vedomostí o tomto návrhu zákonov. Ja osobne som tiež pred veľkou dilemou, ale prikláňam sa k návrhu kolegu Jarjabka a kolegu Hudeca. Ak tento návrh my totiž nepustíme do druhého čítania, tak slovenská kinematografia skončila. Treba si uvedomiť, že minimálne, ročne ak nenatočíme 10 filmov s rozpočtom od milióna do dvoch miliónov korún, hovorím o dokumentárnych filmoch, a 4 až 6 celovečerných filmov s rozpočtom cca na jeden 20 miliónov korún, tak nebude vôbec možné zachrániť slovenskú kinematografiu.

Ešte sa v krátkej miere zmienim o tom, čo znamená plnenie tohto fondu. My tu hovoríme o ďalšej záťaži prevádzkovateľov kín, je to pravda. Po celom Slovensku v zásade nám kiná sa rušia, prežívajú len v Bratislave, zo stokorunového lístka vlastníkom kín neostáva ani 25 korún na reprodukciu, ale aj ak by som bral tržby z minulého roku, tak viac ako 3 milióny korún zo všetkých lístkov do tohto fondu nepríde za rok, čiže to je úplne tragédia, o čom sa tu "bavíme", a tých 60 až 80 miliónov korún bude treba asi zo štátneho rozpočtu dopĺňať do tohto fondu. Ja by som vás chcel poprosiť pred hlasovaním, že v druhom čítaní sa budeme snažiť legislatívne tento návrh vyčistiť aj vo výbore, myslím že aj kolega Cuper z hľadiska legislatívy má pravdu, že je tam zmiešaný štátny fond s nadáciou, pokus bol ministerstva o viaczdrojové financovanie a plnenie vlastne do tohto fondu.

Tak chcel by som vás požiadať, aby ste navrhnutý zákon pustili do druhého čítania, tam, čo sa bude dať, budeme sa snažiť ešte zachytiť a chcem vám povedať, že sme aj zriadili fond na archivovanie kinematografie, čiže toto je taká súčasť záchrany slovenskej kinematografie z minulosti aj z budúcnosti, tento fond. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1471, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1676. Návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Pán podpredseda, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, je spracovaný na základe úlohy z uznesenia vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite. Predmetný návrh novely rešpektuje aj uznesenie vlády Slovenskej republiky k návrhu na zriadenie odboru centrálneho kontaktného útvaru OLAF pre Slovenskú republiky na Úrade vlády Slovenskej republiky. Účelom predkladanej novely zákona o kontrole v štátnej správe je doplniť právne podmienky stanovením jednoznačných kontrolných kompetencií pre činnosť Úradu vlády ako ústredného orgánu kontroly pre potreby vlády, najmä v nadväznosti na nový zákon 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy.

Z hľadiska vecnej, kontrolnej pôsobnosti predmetný návrh zákona spresňuje povinnosti úradu vlády vykonávať kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, plnenia úloh z uznesení vlády, ale aj nový typ kontroly, akou je kontrola efektívnosti štátnej správy. Z hľadiska vecnej, kontrolnej pôsobnosti predmetný návrh novely zákona spresňuje povinnosti úradu vlády vykonávať kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, plnenia úloh z uznesení vlády, ale aj tú spomínanú efektívnosť. Aj doterajšie kontrolné poznatky potvrdzujú, že kontrolu plnenia úloh štátnej správy z vecného hľadiska je správne a opodstatnené spájať s kontrolou hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na plnenie týchto úloh, najmä ak chce mať vláda Slovenskej republiky objektívne informácie aj v tomto smere. Keďže vláda Slovenskej republiky rozhoduje v zbore, má aj plnú zodpovednosť za výkon svojej funkcie, zodpovedá Národnej rade. Preto má aj oprávnenie zvoliť si druh orgánu kontroly pre potreby spätnej informovanosti k výkonu svojej funkcie. Doterajšie dosahované kontrolné výsledky Úradu vlády potvrdzujú opodstatnenosť, aby vláda mala svoje kontrolné mechanizmy, medzi ktoré patrí aj úrad vlády. Svoju kontrolnú pôsobnosť má zameranú predovšetkým na dodržiavanie zákonnosti a efektívnosti v štátnej správe a na používanie prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy. V súlade s odporúčaním a odsúhlasením Európskou komisiou návrh novely zákona zakotvuje postavenie úradu vlády a jeho činnosť, ktorá bude súvisieť s kontrolou a ochranou finančných záujmov Európskeho spoločenstva, vrátane efektívnej spolupráce s OLAF-om, s Európskym úradom pre boj proti podvodom. Ide o jednu z požiadaviek stanovených ako prioritu Rady Európskej únie, ktorá je formulovaná k návrhu dokumentu Partnerstvo pre vstup 2001. Európsky protikorupčný úrad má svoje kontaktné pracoviská vo všetkých členských krajinách. V súčasnosti sa začínajú budovať kontaktné pracoviská v prístupových krajinách vrátené Slovenskej republiky.

Prijatím navrhovanej novely zákona o kontrole v štátnej správe nevzniknú nové kontrolné orgány a ostane nedotknutá pôsobnosť kontrolných orgánov pôsobiacich mimo výkonnej moci. Nezvýšia sa ani požiadavky a dopady na štátny rozpočet.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Hortovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu v prvom čítaní ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v prvom čítaní oboznámil so spravodajskou správou o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, ktorý sme dostali ako tlač 1471, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 24. apríla 2002. Osvojujem si stanovisko, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na moje oprávnenia ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam výborom, ktorým bol návrh pridelený, aby ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od ich prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čiže oddnes. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil z prítomných pánov poslancov písomne nik, preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok, nech sa páči, pán poslanec.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vy sa vážne domnievate, že zvýšený poriadok v štátnej správe v ústredných orgánoch vlády sa dosiahne novelou zákona? Vy sa vážne domnievate, že viac zákonov znamená viac poriadku a viac štátnej byrokracie prinesie viac systému a menej rozkrádania? Neprinesie to iba väčšiu byrokraciu, väčšiu džungľu vo vzájomných vzťahoch a ešte nižšiu mieru kontroly? Mohli by ste poreferovať, na kieho ďasa súčasná vláda sa s takým obrovským jasotom objímala s predchádzajúcim vedením európskych štruktúr, s pánom Santnerom a jeho suitou, ktorá celá musela odstúpiť pre takú korupciu, aká nemá obdobu v európskych štruktúrach, kde sa vyparilo 6 miliárd nemeckých mariek bez stopy, že nemali do dnešného dňa ani tušenie, kde sa prepadli, načo sa vyčerpali, kto ich použil, akým spôsobom.

Na rozdiel od tejto vlády ja pochybujem o tom, že viac zákonov znamená viac poriadku a viac byrokracie znamená viac systémov. Nie je to tak. Predsa každé ministerstvo, každý ústredný orgán má svoj vlastný kontrolný orgán, ktorému sa zodpovedá, ktorý predkladá bilancie a existuje Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má svoje kompetencie v kontrole aj v týchto ústredných orgánoch štátnej správy.

Takže z toho vystúpenia, ktoré ste tu predviedli, nepresvedčili ste o tom, že toto je vôbec krok potrebný, a že tým sa zmení niečo zásadné v súčasnom systéme tejto vlády, z ktorej prakticky polovica kabinetu musela odísť z dôvodov viac ako pochybných. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Končím rozpravu o tomto bode programu. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o kontrole v štátnej správe. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

Prosím teraz povereného spravodajcu, pána poslanca Vladimíra Maňku, aby ako poverený spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania vráteného návrhu zákona vo výboroch. Pán poslanec Maňka, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1750 zo dňa 30. 4. 2002 pridelil zákon z 11. apríla 2002 o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie týmto výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Obidva výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone z 11. apríla 2002 o štátnej pokladnici, tlač číslo 1567, stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 958 zo dňa 14. mája 2002, ústavnoprávny výbor uznesením číslo 943 zo dňa 13. mája 2002. Z uznesení výborov, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy, vyplynuli určité zmeny, v počte 18. Uvedené sú v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 11. apríla o štátnej pokladnici, tlač 1567, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III spoločnej správy, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 11. apríla, tlač 1567, schváliť so zmenami. Predmetná správa výborov, tlač 1567a, bola schválená Uznesením gestorského výboru číslo 959 zo dňa 14. mája 2002. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu o prerokúvanom bode, o vrátenom zákone z 11. apríla o štátnej pokladnici, ktorý pán prezident vrátil Národnej rade. Otváram rozpravu. Pýtam sa vás, páni poslanci, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi.

Páni poslanci, našli sa opäť okuliare. K tým prvým sa neprihlásil premiér vlády, ale pán minister hospodárstva. Takže márna bola vaša ponuka premiérovi.

Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi programu 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Mali by sme prerokovať teraz v poradí body 97 a 98, ktorými sú informácie predsedu Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako aj správa ministra zdravotníctva o konkrétnych protikorupčných opatreniach na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. Pani predsedníčka výboru Záborská ma informovala, že výbor pre zdravotníctvo ešte do tohto času neprijal uznesenia k týmto bodom programu, preto odporúčam, aby sme teraz rokovali o ďalšom v poradí návrhu zákona, ktorým je

Prosím teraz, aby za navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnila a uviedla pani poslankyňa Katarína Tóthová. Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako ste dozaista zistili, predložený legislatívny návrh je veľmi stručný. Je absolútne nekontroverzný a myslím, že sa zhodneme na tom, že je celospoločensky účinný. Totiž v poslednom čase bol zaznamenaný enormný nárast predtým sa ojedinele vyskytujúcej trestnej činnosti, a to krádeže dopravných značiek všetkého druhu a typu, ako aj krádeže súčiastok trakčných vedení železníc. Je evidentné, že takýmto konaním sa výrazne zvyšuje nebezpečenstvo dopravných kolízií a dochádza k všeobecnému ohrozeniu, nás samotných nevynímajúc. I keď súdy v trestnom konaní môžu vyvodiť zodpovednosť podľa § 228 Trestného poriadku, škodu nahradiť neprichodí, pretože obyčajne túto trestnú činnosť páchajú osoby bez pracovného pomeru, poberajúce podporu v nezamestnanosti, a z takýchto krádeží si robia doplnkový zdroj príjmov. V rámci preventívneho pôsobenia Železničná polícia ako aj orgány cestnej dopravy oslovili všetky subjekty zaoberajúce sa výkupom druhotných surovín a farebných kovov s tým, aby zvýšili pozornosť na vykupované predmety a aby upozornili tieto orgány, ak budú mať pochybnosti, že určité farebné kovy alebo kovy odovzdané do zberných surovín, že je podozrenie z protispoločenskej činnosti. Napriek týmto opatreniam, to znamená aktivizácii železníc a orgánov cestnej správy len v roku 2001 bolo na úseku cestnej dopravy odcudzených zvislých dopravných značiek v hodnote 1 259 000 Sk.

O nič lepšie nie je na tom situácia na úseku železničnej dopravy, kde došlo k odcudzeniu, v cenovom vyčíslení, okolo 19 mil. Sk. Vzhľadom na neudržateľnosť daného stavu treba prijať riešenie, ktoré by preventívne, nie tak ako trestné právo následne , ale už preventívne pôsobilo na maximálnu minimalizáciu odcudzovania týchto dopravných značiek ako materiálu pre odovzdanie do zberných surovín. Preto poslanci Hnutia za demokratické Slovensko pripravili legislatívny návrh, ktorý je vlastne novelizáciou § 19 zákona o odpadoch v dvoch odsekoch, a tieto odseky znejú, dovoľte aby som ich prečítala: "Farebné kovy alebo iný kovový odpad pozostávajúci zo súčiastok alebo z časti zariadení trakčných vedení alebo javiace tieto znaky, môžu vykupovať zberné suroviny len od Železníc Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti, a. s., a takisto farebné kovy alebo iný kovový odpad pozostávajúci z dopravných značiek a javiaci znaky, že z dopravných značiek pochádza, môžu vykupovať iba od Slovenskej správy ciest."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som vám vlastne prečítala celý text legislatívneho návrhu. Je zrejmé, že ide o stručný návrh, ktorý je veľmi jasný, zrozumiteľný, ale napriek jeho stručnosti veríme, že bude mať významný celospoločenský dopad ako prevencia spomenutej protispoločenskej činnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Muránskeho, aby ako poverený poslanec gestorského výboru, výboru pre životné prostredie Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k navrhnutému zákonu. Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Kataríny Tóthovej a Jána Jasovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pokiaľ ide o moje stanovisko k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, a súčasne odporúčam aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1707 z 26. apríla 2002 pridelil návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre životné prostredie a ochranu a prírody s tým, že gestorský výbor bude výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko, dve poznámky. Jedna, teda zákon podporujem a myslím si, že je to dobrý doplnok do zákona. Chcela by som však potom v druhom čítaní, aby sme vo výbore, a hlavne v gestorskom výbore doplnili a rozšírili ten rozsah, a to nielen o odpady týkajúce sa železnice a Slovenskej správy ciest, ale aby to boli aj cestné poklopy. Proste to sa nedá špecifikovať individuálne, ale hlavne ide o to, aby sa tie veci, ktoré my zaradíme do zákona o odpadoch, premietli aj do paragrafov, kde budú pokuty, ktoré v prípade porušenia podnikateľom, ktorý má licenciu na obchodovanie so surovinami, ktoré tvoria odpad, aby v prípade prvej uloženej pokuty v druhom prípade bolo siahnuté dokonca aj na licenciu, pretože mnohokrát dochádza k ohrozeniu života, či už na cestných komunikáciách alebo aj v železničnej doprave. Čiže aby sme v druhom čítaní potom ešte pozmeňujúcimi návrhmi rozšírili, teda by som povedala, vylepšili a sprísnili možno práve aj v týchto oblastiach tento návrh zákona. Ináč si myslím, že podporu bude mať v širokom pléne tohto parlamentu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto maličká novela zákona má väčší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. Možno si viacerí z vás spomínajú, hlavne z východného Slovenska, na strašnú dopravnú nehodu, ktorá sa udiala pri obci Budkovce začiatkom deväťdesiatych rokov. Pri čelnej zrážke dvoch vlakov v plnej rýchlosti zahynuli posádky obidvoch lokomotív a prišlo k škodám presahujúcim niekoľko desiatok miliónov korún. Dôvody pre túto nehodu boli halierové - rozkradnuté zabezpečovacie zariadenie a ukradnutý kábel zabezpečovacieho zariadenia. V dôsledku toho boli na tomto traťovom úseku mimoriadne opatrenia, ktoré boli na úrovni 19. storočia za stavu, že jazdili vlakové súpravy zo záveru 20. storočia, a preto prišlo k tejto tragickej dopravnej nehode. To len jeden taký výkričník, príklad, ktorý, myslím, hovorí za všetko, že takáto novela zákona je viac ako potrebná.

Presne to isté platí v cestnej doprave. Na Slovensku sú desiatky cestných križovatiek, kde sa kradnú dopravné značky. Keby sa na celej križovatke ukradli všetky dopravné značky, tak by som povedal, že nič sa nestane, pretože platí pravidlo správania sa vodičov na križovatkách, ktoré nie sú označené - pravidlo pravej ruky a tak ďalej. Čiže každý z nás vie, ako sa správať na takejto križovatke. Ale keď na dopravnej križovatke prichádza k rozkradnutiu len niektorých dopravných značiek, tak nastáva totálne chaotický stav, keď ten, kto sa nachádza na hlavnej ceste, o tom nevie prípade ten, kto prichádza z vedľajšej cesty, nemá ani tušenie, že má dať prednosť komusi inému. Takže prihováram sa k jednoznačnému podporeniu tohto poslaneckého návrhu vrátane pripomienky, ktorú tu uviedla pani poslankyňa Sabolová, vylepšiť túto novelu zákona pri prerokovávaní aj vo výboroch tak, aby obsiahla tie náležitostí, ktoré je nevyhnutné, aby boli obsiahnuté, nielen trakčné vedenie, ale aj zabezpečovacie zariadenia. Proste aby to obsiahlo celú tu škálu, ktorá nie je v súčasnosti dostatočne chránená. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie. Ďakujem pani poslankyni Tóthovej a poslancovi Muránskemu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

ktorý prerokúvame ako tlač 1425. Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade pán poslanec Pittner. Pán poslanec Pittner, máte slovo.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, navrhovaným zákonom sa plní povinnosť, ktorú na seba prevzala Národná rada Slovenskej republiky v ustanovení § 5 zákona č. 125 zo dňa 27. marca 1990 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Podľa archívov štátnej správy a dostupnej literatúry bolo v rokoch 1948 - 1989 komunistickým režimom na Slovensku odsúdených 71 168 osôb. Podľa výkazu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii odškodnených 21 553 osôb. Rozdiel - takmer 50 000 osôb medzi odsúdenými a odškodnenými - je potrebné vidieť v nasledovnom. Po prvé, značná časť odsúdených pochádzala z radov, ktorí boli odsúdení komunistickou justíciu v ich neprítomnosti alebo pri nezistení ich pobytu počas vyšetrovania za protištátnu činnosť. Po druhé, značná časť je aj tých, ktorí boli síce vo vyšetrovacej väzbe, ale často bez akýchkoľvek písomností boli prepustení na slobodu. Po tretie, značná časť bola odsúdená podmienečne a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nedostalo od súdnych orgánov ich rozsudky, lebo sa na nich nevzťahovali ustanovenia § 23 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách. Značná časť bola súdená podľa zákona č. 231/1948 Zb. a zákona č. 86/1980 Zb. ako aj č. 140/1961 Zb. a č. 150/1969 Zb. respektíve podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. v kategórii prečinov respektíve priestupkov, kde v prevažnej väčšine bolo len podmienečné odsúdenie respektíve finančný postih, alebo vylúčenie zo školy, alebo neumožňovanie pôsobenia v zamestnaní, najmä v kategórii pedagógov, zamestnancov štátnej správy a podobne. Získať presnú evidenciu nie je možné. Okrem osôb rehabilitovaných podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Tento stav však bol spôsobený aj tým, že v roku 1993 došlo k reorganizácii územných celkov Slovenska, vznikali nové súdy a spisy sa aj čudne alebo zámerne strácali. Podľa prieskumu uskutočneného na dvoch slovenských organizáciách politických väzňov je dnes priemerný vek žijúcich politických väzňov 73,7 roka, pričom najstarší dnes žijúci politický väzeň má už vyše sto rokov. Sociálna poisťovňa tým, že podľa ustanovenia § 25 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii vypláca žijúcim politickým väzňom príplatok k dôchodku za dobu strávenú vo väzení, je známy aj presný počet ešte žijúcich politických väzňov, ktorých je ku dňu 22. február 2002 - 2 370 osôb. Z porovnateľných štatistík by sa okrem žijúcich politických väzňov malo odškodniť 4 700 vdov, vdovcov alebo tomuto počtu primeraný počet rodinných príslušníkov, pokiaľ nárok vdov a vdovcov ich úmrtím zanikol.

Dovoľte mi podať kvantifikáciu nákladov. Celkový počet oprávnených osôb je 7 050, z toho žijúcich politických väzňov 2 370. Priemerná dĺžka väzby oprávneného politického väzňa je 9 rokov. Odškodnenie jedného žijúceho politického väzňa - základná výška 80 000 Sk, priemer za každý rok, začatý rok väzby na 9 rokov - 27 000 Sk, celkovo teda 107 000 Sk, z toho na rok 2002 - 20 250 Sk. Celková suma odškodnenia oprávnených osôb sa predpokladá 503 mil. Sk, z toho pripadá na žijúcich politických väzňov 251,5 mil. Sk.

Predložený návrh v porovnaní so zákonom, podobným, v Českej republike, č. 261/2001 Z. z. o poskytovaní jednorazovej peňažnej sumy účastníkom národného boja za oslobodenie, politickým väzňom a osobám z rasových a náboženských dôvodov sústredených do vojenských trestných táborov, obmedzuje príspevok vdov, vdovcov a u osôb väznených do jedného roka nasledovne: a) u politických väzňov v Českej republike sa za každý mesiac nad jedným rokom väzby priznáva mesačný príplatok 1 000 Kč, náš návrh obsahuje ročný príplatok 3 000 Sk; b) u vdov a vdovcov po politických väzňoch sa krátenie uvedené v bode a) premietne takisto do zníženia nároku na štátny rozpočet; c) u politických väzňov s výkonom trestu do jedného roku je v Českej republike príspevok 60 000 Kč, v našom návrhu len 20 000 Sk; d) u dedičov sa krátenie nároku z bodov a) až c) premietne aj do tejto kategórie, kým v Českej republike táto finančná suma nepodlieha dani z príjmu, zatiaľ náš návrh opodstatnenosť zdanenia priznáva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Jeho realizácia si nevyžiada nároky na pracovné sily ani na organizačné zabezpečenie. Návrh prihliada na skutočnosť, že naše zákonodarstvo, napríklad na rozdiel od zákonodarstva v Českej republike, v posledných rokoch znížilo výhody politických väzňov priznávané od roku 1990, napríklad aj v železničnej, autobusovej doprave, ako aj v prideľovaní liečebných poukazov v kúpeľnej liečbe. Podotýkam, že pre rok 2002 je táto suma hradená z fondu, ktorý dostal klub SDK z tej miliardovej sumy, kde v klube SDK ako v jedinom klube sme na tento účel pre rok 2002 dali 24 mil. Sk a prísľub od vládnych činiteľov je ďalších 24 mil. Sk, čiže v tomto roku by to bolo 48 mil. Sk a tie sumy, ktoré som hovoril, teda neporovnateľné s Českou republikou, kde už len základný príspevok 80 000 Kč, u nás pre rok 2002 reprezentuje 20 250 Sk. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kresánkovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o odporúčaní výboru pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Pán poslanec, máte slovo.

P. Kresánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám, teda tlač č. 1425. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vážený pán predsedajúci, po rozprave odporučím hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, ako aj o pridelení návrhu skupiny poslancov navrhnutým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s termínmi na prerokovanie. Môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa podľa stavu na svetelnej tabuli nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec Kresánek, navrhovateľ, pán poslanec Pittner, za spoluprácu pri prerokovávaní tohto bodu programu.

Páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o troch vládnych návrhoch zákonov, ktoré sme odložili zo začiatku rokovania dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a ktorých predkladateľom je vláda, za vládu pán minister Magvaši. Prvý predkladaný návrh zákona je

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1513, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1733. Nech sa páči, pán minister Magvaši, prosím, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedli uvedený návrh. Pán minister Magvaši.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, reaguje na potreby praxe tým, že upravuje zjednodušený postup podávania žiadostí o výpis z registra trestov a možnosť ich overovania obcami, ktoré sú matričnými úradmi. Ďalej rozširuje okruh subjektov, ktorým sa vydáva odpis z registra trestov jednak priamo o osobu, ktorej sa odpis týka, a jednak o ďalší štátny orgán, a to Národný bezpečnostný úrad. V nadväznosti na pripravenú novelu Trestného poriadku návrh dopĺňa obsah registra trestov o zmier schválený v trestnom konaní. Doplnenie zákona o súkromných bezpečnostných službách a zákona o zbraniach a strelive vychádza z potreby sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb zamestnaných súkromnými bezpečnostnými službami ako aj osôb, ktoré sú žiadateľmi o zbrojný preukaz tým, že toto posudzovanie bude vychádzať aj z odpisu registra trestov, ktorý predloží žiadateľ. Na možnosť podávania žiadostí o výpis z registra trestov alebo o odpis z registra trestov na obci ako aj na skutočnosť, že odpis registra trestov bude možné vydať osobe, ktorej sa týka, reagujú navrhované články V a VI novelami zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V konečnom dôsledku sa návrhom reglementuje aj širšie použitie technických prostriedkov pri vedení registra.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, poprosím Vás, aby ste návrh zákona, s ktorým vláda predstúpila pred vás, po prerokovaní postúpili do ďalšieho čítania. Ďakujem.