Úterý 21. května 2002

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister vnútra, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 315 o Hasičskom a záchrannom zbore a mení sa tiež zákon 314 o ochrane pred požiarmi, tlač 1508, ako spravodajca určený výborom Národnej rady pre verejnú správu.

Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 26. apríla tohto roku. Predseda Národnej rady posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 až § 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách Národnej rady.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore a mení sa ním aj zákon 314 o ochrane pred požiarmi, aby sa prerokoval v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1728 z 29. apríla tohto roku prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a taktiež výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady určiť výbor pre verejnú správu.

Súčasne odporúčam výborom, ktorým bude návrh pridelený, aby ho prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od ich prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, poprosím, aby ste otvorili rozpravu a zároveň mi dovoľte, aby som sa do nej prvý prihlásil. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Okrem pána spravodajcu nikto, takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister Šimko v úvodnom slove povedal pravdivý dôvod, prečo vláda prikročila k tomuto návrhu zákona. Keďže sa hovorilo o zákone, ktorý som v Národnej rade predložil ja, aby boli pracovnoprávne a sociálne výhody pre požiarnikov totožné so zamestnancami v štátnej službe, teda hasičmi celoslovenského záchranného a hasičského zboru, dovoľte mi predsa len vyjadriť sa k tej dôležitej otázke, že prakticky po jedenástich rokoch, po odovzdaní hasičov štátom hlavnému mestu nastáva stav, v ktorom sa opätovne navrhuje, aby boli mestskí hasiči v hlavnom meste vzatí spod jurisdikcie hlavného mesta a navrátení pod štátnu kuratelu.

Je mi veľmi smutno a ťažko k tomuto diskutovať. Tento zámer nepovažujem za správny, nakoľko dochádza k oslabeniu právomocí miest a obcí na jednej strane, na druhej strane mienim v prvom čítaní tento návrh zákona podporiť, lebo práve pracovnoprávne a sociálne výhody tých 250 zamestnancov hlavného mesta, ktorým výkonom práce je práve jedno z tých najťažších povolaní, a to nasadzovanie vlastného života v prípadoch verejného ohrozenia, požiarov a záchranárske práce pri rôznych živelných pohromách či dopravných nehodách, je veľmi vážny a postaviť ich za občanov druhej kategórie sa mi vôbec nepozdáva, aby boli horšie mzdovo a sociálne vybavení ako ich kolegovia v štátnej správe.

Dovoľte mi z tohto miesta v prvom čítaní upozorniť tiež na to, že existencia dvoch odlišných pracovnoprávnych noriem pre zamestnancov vo verejnej správe spôsobí aj v budúcnosti veľké problémy v celej Slovenskej republike. Iste všetci dobre viete a pamätáte si, že v kompetenčnom zákone alebo v materiáloch o reforme verejnej správy, ktoré boli pretavené do kompetenčných zákonov na mestá a obce 1. júlom prejdú rôzne právomoci zo školstva a od 1. januára budúceho roku prejdú právomoci z oblasti stavebného poriadku, respektíve z dnešných odborov, respektíve oddelení útvarov okresných a krajských úradov, ktoré zabezpečujú stavebný poriadok.

Takisto o chvíľu budete mať pred sebou, vážená snemovňa, podobné návrhy ďalších kolegov, ktoré poukážu na to, že odmeňovanie vo verejnej službe, to znamená aj presunutých právomocí, ktoré prídu na obce od 1. januára, budú obce protestovať, že ten istý úradník, ktorý je dnes zamestnancom okresného úradu a vydáva stavebné povolenia, od 1. januára sa stane zamestnancom obce a bude robiť prakticky tú istú prácu, čo robí dnes a čo budú robiť jeho kolegovia v štátnej službe a na štátnych úradoch, teda okresných úradoch miestnej štátnej správy, takisto budú ukrátení, ukrivdení o značné sociálne a platovo-mzdové výhody. V prepočte už dnes to vieme odhadnúť, že ide rádovo o sumu 6 000 Sk. Takže sami si predstavte, že pri výkone jednej práce, aby bol takýto rozdiel, nie je dobrá legislatíva a nie je dobré, že takéto zákony máme v praxi. Osobne predpokladám, že časom príde k zrušeniu zákona o štátnej službe a verejnej službe a bude na Slovensku platiť jeden pracovnoprávny predpis, ktorý bude riešiť platové a sociálne pomery zamestnancov, nazvem to pracovne vo verejnom záujme.

Toľko som chcel vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý prakticky otvára problematiku nesúladu zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe. Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Vavrík, myslím, že problematika vyzerá celkom inak, ako sme si tu vypočuli v tom vystúpení. Mesto Bratislava sa jednoducho zbavuje svojich problémov, zbavuje sa toho, za čo by mala niesť zodpovednosť, držala sa toho zubami-nechtami, pokiaľ sa zdalo, že to bude pre ňu výhodné a teraz, keď sa zdá, že by to mohlo byť problematické, tak sa toho vedenie mesta pod vedením primátora Moravčíka a pod vedením aj podprimátora Vavríka jednoducho zbavuje. Nie je pravdou to, že pred jedenástimi rokmi to bolo inak a že teraz sa to deje voľajako revolučne inak.

Mesto Bratislava bolo od polovice 19. storočia ekonomicky veľmi silné, aj keď sa vtedy volalo či už Pressburg alebo Pozsony, ale proste bol to priemyselný uzol severného Uhorska, a preto si mesto Bratislava budovalo vlastný požiarny zbor, vlastné vodárne a kanalizácie, vlastný dopravný podnik, to boli mestské podniky, všetko mestské podniky, nie financované zo štátnej pokladne CK monarchie, ale z rozpočtu mesta, pretože mesto hospodárilo dobre, malo veľké príjmy a rozvíjalo sa veľmi úspešne. V súčasnosti to isté mesto pod vedením súčasného vedenia mesta sa správa dezolátne voči svojmu vlastnému obyvateľstvu a voči svojmu vlastnému rozvoju, preto vedenie a predstavitelia vedenia tohto mesta sa snažia zbaviť všetkého, čo by im ako-tak v podstate sťažovalo spôsob rozhodovania o rozvoji mesta.

Takže uvítal by som, tiež ako bývalý primátor, keby sa veci nazývali pravým menom a nezakrývalo sa to pod rôzne inotaje boja za práva týchto hasičov mestského zboru a ich zjednotenia práv a občianskych slobôd a ja neviem čoho všetkého možného, na úroveň so štátnymi hasičmi. Nie je to tak.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nedá mi, aby som predsa len nepovedala jednu poznámku k celej tejto problematike. Pán poslanec Vavrík, nehnevajte sa, ale pripomeniem vám ten čas, a nebolo to tak dávno, v minulom roku, keď sa v tomto parlamente prerokúval návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, vtedy sme my, poslanci opozície predkladali niekoľko pozmeňujúcich návrhov práve v súvislosti s bratislavským hasičským zborom a z radov koalície, boli ste to aj vy, sa ozvali vtedy hlasy, že to netreba, že všetko sa vyrieši, len kvôli tomu, že ste si mysleli a dúfali ste, že vydupete zo štátneho rozpočtu nejaké peniaze navyše pre mesto. A to, že dnes sa tu rieši táto situácia, je naozaj aj výsledkom neschopnosti vedenia tohto mesta. Takže nech už poviete o celom tomto probléme čokoľvek, v mnohom máte pravdu, ale pravdu máme my v tom, keď tvrdíme, že aj tento problém, ktorý tu teraz máme na stole, svedčí o tom, že Bratislava nie je v tých správnych rukách.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vavrík, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

R. Vavrík, poslanec: Chcel by som reagovať na predrečníkov, ktorí reagovali na moje vystúpenie vo faktickej poznámke.

Pán kolega Hofbauer, povedali ste, že hlavné mesto, primátor a ďalší členovia vedenia sa zbavujú zodpovednosti. Musím tu verejne vyhlásiť, že to nie je pravda a kategoricky odmietam vaše tvrdenie, práve v Národnej rade poslanci, ktorí zastupujú tie politické strany, ktoré dnes vedú mesto, presadili aj v štátnom rozpočte, že práve rozdiely medzi štátnou a verejnou službou boli dofinancované prostredníctvom štátneho rozpočtu, takže nie je zbavovanie sa nevýhodných a nejakých prípadných nelukratívnych záležitostí. Štátny rozpočet na tento rok počíta s dofinancovaním miezd bratislavským hasičom na štandard celoštátnych hasičov v štátnej službe a hlavné mesto sa nezbavuje, ale sústavne vyzýval Národnú radu, a požadovalo aj na tejto pôde, aby hasiči ostali pod samosprávou.

Pripomeniem existujúce uznesenie mestského zastupiteľstva, kde 80% poslancov z osemdesiatich podporilo tento názor, že hasiči patria komunálu, je to bežné a štandardné v iných európskych metropolách a toto je platné uznesenie. Je iná vec, že dnes vláda predkladá iný návrh, vysvetlilo sa, z akých dôvodov. Vaše tvrdenie odmietam.

Pani kolegyňa Podhradská, vaše nemôžem celkom odmietnuť, lebo pamätám sa, ako ste vystúpili, práve keď sa oba zákony, či už zákon o ochrane pred požiarmi alebo zákon o záchrannom hasičskom zbore prerokúval na tejto pôde, a pamätám si aj váš pozmeňujúci návrh, v ktorom ste upozornili na tento problém. My sme ho riešili pozmeňovákom k štátnemu rozpočtu, mesto na to peniaze dostalo. (Zaznel zvuk časomiery.) Čas mi uplynul, ale sčasti ste teda mali pravdu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca, nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že pán minister má ešte o ďalšie štyri body ešte jeden bod, bod 26, navrhujem, či by sme nemohli teraz prerokovať bod 26 a potom pán minister by sa mohol zúčastniť na rokovaní o 16.00 hodine, čo už zvolal. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

Takže teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o používaní informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1510, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1730. Vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Ivan Šimko, nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám z poverenia vlády návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť používanie informačno-technických prostriedkov jednotne pre všetky oprávnené orgány. Podľa terajšej právnej úpravy môže informačno-technické prostriedky používať šesť štátnych orgánov, pričom používanie informačno-technických prostriedkov je upravené v šiestich zákonoch. Pri tvorbe návrhu zákona sa vychádzalo z ustanovení Dohovoru o ľudských právach, najmä z článku 8, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, domova a korešpondencie, pričom štátna moc by mala zasahovať do uplatňovania tohto práva iba v prípadoch, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a za podmienok ustanovených zákonom. V súvislosti s touto požiadavkou návrh zákona jednoznačne vymedzuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov, zakotvuje príslušnosť súdov pri vydávaní súhlasu na ich použitie a ustanovuje nezávislý orgán na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi, teraz dávam slovo spravodajcovi, členovi navrhnutého gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Hoffmannovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o používaní informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky, výborom pre obranu a bezpečnosť.

Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoľko Národná rada už schválila poslanecký návrh zákona, ktorý priamo pojednával o používaní informačno-technických prostriedkov, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby nepokračovala v rokovaní o tomto vládnom návrhu.

Prosím pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Pán poslanec Gašparovič ako jediný. Faktickú poznámku, pán poslanec, nie, hlásite sa do rozpravy? Ako jediný, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

I. Gašparovič, poslanec: Pán minister, pán predseda, pán podpredseda, pán minister ma vyzval, aby som obhajoval jeho návrh. S ľútosťou chcem konštatovať, že som sa prihlásil s dvoma krátkymi vetami len k tomu, že ho práve nechcem podporiť a chcem apelovať na poslancov, že tento zákon je v niektorých úvahách na hranici s ústavnosťou, pokiaľ ide o občianske práva a slobody a myslím si, že predložený návrh zákona, obdobný, ktorý predkladá poslanec Langoš, je oveľa vyváženejší. Ak budem podporovať, tak budem podporovať ten. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to ani faktická poznámka nebola, takže ďakujem za vystúpenie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca nechcú teda sa vyjadriť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov.

Musím sa už napiť. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1528, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1746. Vládny návrh zákona uvedie pán minister školstva. Nech sa páči, máte slovo.

P. Ponický, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona predkladá vláda Slovenskej republiky v súlade s plánom svojich legislatívnych úloh a zároveň z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečiť systémovú úpravu finančných zdrojov v slovenskej audiovizuálnej kultúre. Názov návrhu zákona bol zosúladený s terminológiou obsiahnutou v zákone č. 1/1996 Z. z. o audiovízii, ktorý je základným právnym predpisom pre oblasť kinematografie a audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike. Zároveň predkladaný návrh mení a dopĺňa zákon 1/1996 o audiovízii v niektorých ustanoveniach súvisiacich s aplikáciou navrhovaného právneho predpisu do praxe a s členstvom respektíve prístupovým procesom Slovenskej republiky do európskych štruktúr a ďalších medzinárodných organizácií v oblasti kinematografie a audiovízie. Predložený návrh zákona upravuje podmienky tvorby, výroby a šírenia kinematografických a audiovizuálnych diel, a to predovšetkým rozšírením finančných zdrojov určených na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Táto oblasť bola počas predchádzajúceho desaťročia bez základného finančného zdroja a ocitla sa v stave ohrozenia svojej ďalšej existencie. Prejavom toho je aj výrazné zníženie počtu nových slovenských filmov, rozpad siete kín a postupný zánik filmových profesií aj technológií. Filmové produkčné spoločnosti sa dostali do neúmernej závislosti na štátnom rozpočte, na televíznych vysielateľoch alebo na reklamnej a propagačnej činnosti. Tento stav je v priamom protiklade aj s požiadavkami a odporúčaniami Európskej únie a Rady Európy, ktoré zdôrazňujú nezávislé postavenie filmových produkčných spoločností ako jeden z nevyhnutných predpokladov stability a rozvoja celého audiovizuálneho prostredia a kultúry.

Na základe predchádzajúcich analýz a porovnania alternatívnych riešení navrhuje ministerstvo kultúry zákonom zriadiť Slovenský audiovizuálny fond ako neštátny fond so samosprávnym princípom riadenia a kontroly prostredníctvom volených orgánov. Predložený návrh zákona definuje pravidlá používania majetku a finančných zdrojov fondu, upravuje kompetencie a konanie jednotlivých volených orgánov fondu, definuje spôsob hospodárenia fondu a kontrolu vytvárania aj používania zdrojov. Navrhovanou úpravou sa dosiahne zvýšenie finančných zdrojov pre tvorbu, výrobu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel a to bez zvýšenia nárokov na štátny rozpočet a na majetok štátu. Navrhovanou právnou úpravou by nemalo dôjsť k nahradeniu doteraz existujúcich finančných zdrojov štátneho rozpočtu určených a používaných na podporu audiovizuálnej kultúry.

Ako jeden z osobitných zdrojov príjmov Slovenského audiovizuálneho fondu navrhovalo ministerstvo kultúry aj časť z tých finančných zdrojov, ktoré získa Slovenská televízia podľa osobitného predpisu. V súčasnosti sa na pomenovanie týchto zdrojov používa zastaraný a možno nepresný termín koncesionárske poplatky. Slovenská televízia totiž aj ako vysielateľ televíznej programovej službe na základe zákona okrem iného povinná aj podporovať rozvoj pôvodnej audiovizuálnej tvorby a na tento účel používať svoje zákonom určené finančné zdroje. V súčasnosti s aktuálnou krízovou situáciou finančného, legislatívneho a organizačného zabezpečenia verejnoprávnej Slovenskej televízie vláda Slovenskej republiky rozhodla vypustiť z návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde ustanovenie, ktorým sa navrhovalo, aby jedným so zdrojom fondu bol aj príspevok Slovenskej televízie vo výške 3 % príjmov podľa osobitného predpisu. Z dôvodu zosúladenia navrhovanej právnej úpravy so zákonom 1/1996 Z. z. o audiovízii sa navrhuje doplniť tento zákon o ustanovenia, týkajúce sa uchovávania slovenských audiovizuálnych diel a registrácie audiovizuálnych diel šírených v Slovenskej republike. Návrh zákona pripravilo ministerstvo kultúry v spolupráci s príslušnými štátnymi a neštátnymi profesionálnymi organizáciami a združeniami.

Vláda predložený návrh s pripomienkami schválila a predložila Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Predložený návrh je nevyhnutným základom ďalšieho rozvoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a preto si pán minister Kňažko dovoľuje požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby rozhodla o prerokovaní tohto návrhu v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, členovi gestorského výboru, výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Kužmovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu o Slovenskom audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov, ktorú máte predloženú ako tlač 1528 v prvom čítaní.

Vládny návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o audiovízii v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1746 z 29. apríla 2002 pridelil na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor bol určený výbor pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil výbor pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 375 zo 7. mája 2002 v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že vládny návrh obsahuje paragrafované znenie, dôvodovú správu, je tam vyslovený súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosť jeho s medzinárodnými zákonmi a zmluvami. Takisto dôvod a potreba právne úpravy. S ohľadom na oprávnenia, ktoré mňa ako spravodajcu ovplyvňujú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v znení § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1746 z 29. apríla 2002 prideliť predmetný návrh, tlač 1528, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: výboru ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby určené výbory tento návrh prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor najneskôr do 32 dní. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do roz... Aj pán Cuper sa hlási, ručne, takže traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, dámy a páni. Budem veľmi krátky a veľmi stručný. Hádam nikto nepochybuje o tom, že kinematografia, nielen kinematografia na Slovensku a vôbec tvorba na Slovensku, umelecká tvorba na Slovensku je dnes v absolútnej kríze a vlastne z tvorby sa stala skôr netvorba a celá slovenská kultúra, poviem to veľmi slušne, je dnes podvyživená, a keď to takto pôjde ďalej, tak o chvíľu nebude existovať, a nielen kinematografia. Čiže absolútne nechcem spochybňovať túto iniciatívu ministerstva kultúry, ale predsa mi tu chýba pán minister kultúry, lebo pri všetkej úcte k vám, pán minister, myslím si, že to je v tejto chvíli partner na debatu, ak ešte je vôbec partnerom.

Chcel by som sa spýtať v tejto chvíli len jednu vec: Prečo s týmto návrhom zákona prichádza vláda až teraz? Vlastne sa zakladá čosi neodskúšané do budúceho obdobia vládnutia, čosi, čo síce táto vláda dnes predostrie, ale už si nebude môcť na vlastnej koži odskúšať a vlastne korigovať preto, lebo určite pôjde o korekciu, ako je to v prípade každého takéhoto narýchlo vyrobeného vládneho návrhu.

Ďalej tu cítim istú nekoncepčnosť v tom zmysle, že na jednej strane ministerstvo kultúry dá návrh na zrušenie fondu Pro Slovakia, cez ktorý sa mohli eventuálne riešiť okrem vzniknutého audiovizuálneho fondu ešte dofinancovaním všetky náležitostí, ktoré sa týkajú kinematografie, teda aspoň teoreticky, avšak na jednej strane sa zruší fond Pro Slovakia a na druhej strane ministerstvo kultúry zavádza nový fond. No a pretože skutočne nechcem dlho hovoriť a do druhého čítania samozrejme podporíme s mojimi kolegami tento návrh, avšak v druhom čítaní financovanie respektíve finančné zdroje musia byť usmernené iným spôsobom. Pokiaľ by v návrhu zostal ten spôsob, ktorý predkladá ministerstvo kultúry, a neprišlo by k zmene, v druhom čítaní tento návrh nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave... Zavčasu, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Podhradská sa hlási s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si dovolím reagovať na vystúpenie pána poslanca Jarjabka a budem trošku rozporovať jeho slová, keď povedal, že nechce spochybňovať túto iniciatívu ministerstva kultúry. Ja by som ju rada spochybnila. A najmä preto, že sme tu pred niekoľkými mesiacmi rušili štátne fondy na základe odporúčania istej skupiny mladíkov okolo pána podpredsedu vlády Mikloša a vtedy, žiaľ, ani ministerstvo kultúry nevyvinulo dostatočný tlak na to, aby sa nezrušil štátny fond kultúry Pro Slovakia. Fond je zrušený a teraz sa chytáme za hlavu a chceme riešiť situáciu. Lenže chcela by som neprítomnému ministrovi kultúry pánovi Kňažkovi pripomenúť, že nielen audiovízia, nielen filmová tvorba, ale celá slovenská kultúra je chorá. A to, že on to chce riešiť tým, že chce prijať teraz návrh zákona, teda zákon o zriadení fondu a o audiovízii je len slabou náplasťou na všetky problémy, s ktorými sa slovenská kultúra potýka. A žiaľ, aj napriek tomu, že podporím tento návrh, lebo len kvôli tomu, že keď je celý organizmus chorý a toto je pokus o vyhojenie palca, tak treba sa aspoň o to pokúsiť, aby ten palec bol zdravý, ale pripomínam, že možno ten palec bude zdravý, ale všetko ostatné bude choré. A toto pánovi ministrovi a celému ministerstvu kultúry, žiaľ, uniká. Preto znovu opakujem, že spochybňujem túto aktivitu ministerstva kultúry a ona jednoznačne svedčí o tom, že na terajšom ministerstve kultúry sa pracuje nesystematicky a nekoncepčne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pán poslanec Cuper.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, považujem za signifikantné, že keď sa začína reč o fondoch, jestvujúcich, alebo zrušených, alebo navrhovaných, minister, podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš sa zdvihol a slávnostne odišiel, pretože podstatná časť mojej otázky a môjho krátkeho vystúpenia je smerovaná práve voči jeho osobe.

Nie je to ani tak dlho, ani nie pol roka, čo táto snemovňa za protestu opozície zrušila prakticky všetky štátne fondy. Všetky štátne fondy, ktoré vo všetkých civilizovaných a vyspelých štátoch sveta zabezpečujú rozvojové programy v súlade s koncepciou vlády. Táto vláda žiadnu koncepciu nemá, preto štátne fondy zriadené a existujúce vláda označila za zbytočné. Mládenci, tí postpubertálni a uhrovití mládenci okolo Ivana Mikloša, ktorí sami seba označovali za ekonomických expertov, zdôvodňovali tento nezmyselný návrh tým, že hospodárenie týchto fondov je netransparentné. A preto tieto fondy boli pričlenené k ministerstvám, ktoré údajne fungujú transparentne. Nuž ako transparentne, to, myslím, každý z nás môže vidieť, pretože ani samotné ministerstvá nemajú tušenie, ako sa prepotácajú až do parlamentných volieb, aby tam ich ministri ako-tak prežili.

Boli zrušené štátne fondy, ktoré za roky preukázali nielen svoju opodstatnenosť, ale aj nevyhnutnosť svojej existencie. Všetky, ktoré súvisia s rezortom pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Bez nich je slovenské pôdohospodárstvo fakticky odsúdené na zahynutie a na podriadenie sa diktátu ako obchodných reťazcov, tak zahraničných importérov výpredajovým tovarom z Európskej únie. Bol zlikvidovaný štátny fond životného prostredia bez náhrady. Bol zlikvidovaný štátny cestný fond, takisto bez náhrady. Údajne začlenením pod ministra Macejku do ministerstva dopravy a pôšt. Nuž tak, akým spôsobom bol začlenený, keď diaľnica, juhovýchodný obchvat diaľnice Zlaté piesky - Prístavný most mala byť dobudovaná vlani. Nie je do dnešného dňa. Západný diaľničný obchvat z Bratislavy z Lamača do Mlynskej doliny mal byť začatý v minulom kalendárnom roku. Nuž po stavbe sa ani nechyruje, ani sa chyrovať nebude, pretože tento cestný fond je zrušený a zo žiadneho štátneho rozpočtu na to nikdy nepôjde, pretože tento socialistický model financovania diaľnic zo štátneho rozpočtu bol odskúšaný a overený ako neúspešný.

Vláda dala tieto štátne fondy zrušiť. Vy, koaliční poslanci, ste disciplinovane zahlasovali za tento nezmysel a teraz by ste mali hlasovať za zriadenie nového štátneho fondu, špeciálne len pre audiovíziu. Vie mi niekto z vás vysvetliť, čo je to za nezmysel? Ak pán poslanec Jarjabek sa o tom zmieňoval značne zdržanlivo, ja sa vyjadrím veľmi jednoznačne. Nepodporím tento návrh, pretože je lobistický, keď ministra kultúry Kňažka bezpochyby oslovilo úzke grémium jeho kamarátov z oblasti filmovej tvorby a snaží sa zabezpečiť im živnosť takýmto spôsobom. Je to nekoncepčný krok, ktorý nezakladá žiadnu systematickú prácu a nedokumentuje žiadnu systematickú činnosť tohto rezortu, nakoniec, ako to prebieha aj vo všetkých ostatných sférach súčasného ministerstva kultúry. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcela by som sa pridať k hodnoteniu pána poslanca Hofbauera o spôsoboch, ktoré táto vláda presadila pri snahe, žiaľ, úspešnej, o zrušenie štátnych fondov. A to, čo som spomínala vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, že ministerstvo kultúry pracuje nekoncepčne, chcela by som rozšíriť svoje označenie na celú vládu preto, lebo máme v programe tejto schôdze aj jeden bod, je to tlač 1430, kde budeme riešiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, to znamená, že sa budeme vracať k tomu, že sme zrušili nejaké štátne fondy, a budeme zrejme pre oblasť bývania, tak ako tu, lebo návrh predkladá výbor pre sociálne veci a bývanie, pre oblasť bývania budeme hľadať náhradné riešenia, tak ako to hľadáme teraz prostredníctvom návrhu zákona o zriadení fondu o audiovízii. To je znovu vizitka práce súčasnej vlády.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Keď sme tu sedeli pred niekoľkými týždňami a likvidovali sme Štátny fond kultúry Pro Slovakia, tak som navrhol, aby sme sa ešte vrátili k diskusii, ktorá by sa pokúsila systémovo riešiť jednotlivé oblasti kultúry. Nebol nijaký problém štrukturalizovať Štátny fond kultúry Pro Slovakia a tie odvody, ktoré, povedzme, navrhuje vládny návrh zákona, zakomponovať tak do Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, aby príslušná sekcia, pretože taká sekcia v Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia už bola, aby tieto finančné prostriedky zostali výhradne v jej dispozícii a vôbec nemusel vznikať takýto chaos v slovenskej legislatíve, keď na jednej strane sa odrezala veľká časť finančných prostriedkov pre všetky oblasti kultúry, aby potom následne vznikla jedna, momentálne preferovaná oblasť, rozmaznávaná oblasť našej kultúry, a aj keď si myslím, že je to len veľmi ťažko definovať takýmto spôsobom, pretože ak si tí, čo lobovali v prospech tohto návrhu zákona myslia, že dostanú doňho veľa peňazí, tak asi budú veľmi sklamaní. Napriek tomu by som chcel poprosiť pána poslanca Hofbauera, aby ešte zvážil svoje stanovisko, pretože ja si myslím, že zrejme budeme musieť, keďže táto vláda už urobila takýto kopanec, teraz vytvoriť niekoľko, možno aj dve desiatky fondov, podľa vzoru tohto fondu, pretože takisto ho treba pre oblasť knižníc, takisto ho treba pre oblasť múzeí, takisto ho treba pre oblasť osvety, pre oblasť divadla, pre oblasť galérií a tak ďalej a tak ďalej. Takže možno budeme musieť vytvoriť niekoľko takýchto zákonov, aby sme napravili tú katastrofálnu chybu, ktorú táto vláda urobila. Takže myslím si, že ja podporím tento návrh zákona, (Zaznel zvuk časomiery.) ale hovorím, s takýmito dodatkami. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer. Môžete reagovať na faktické. Nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Ja mám iba jednu otázku. Kde je minister kultúry Kňažko? Prečo tu nesedí, prečo nepredkladá zákon, ktorý on má uvádzať, prečo tým poverí iného ministra, ktorý nie je o tejto veci informovaný, prečo sme my nútení klásť otázky ministrovi, ktorý nenesie zodpovednosť a hlavu na klát za tento nezmysel, ktorý je tu predkladaný. A môjmu priateľovi Ivanovi Hudecovi, ktorého si veľmi vážim a mám ho rád, bohužiaľ, Ivan, sklamem ťa, nepodporím to. Pretože budúca vláda bude musieť rekonštruovať celú štruktúru týchto štátnych fondov a nie je možné postupovať takýmto útržkovým spôsobom, že ktosi osloví jestvujúceho ministra a on si spomenie, aha, túto skupinku kamarátov podporím. Takýmto spôsobom sa kultúra nerobí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: (Hlas v rokovacej sále. ) Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nech sa páči, spoza mikrofónu to môžete povedať, pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, pán Bugár, milé dámy, vážení páni, vážený neprítomný minister slovenskej nekultúry. Nebolo by sa treba vyjadrovať k tomuto, čo sa tu predkladá ako návrh zákona alebo vládny návrh zákona o slovenskom audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač č. 1528, keby mi to nepripomínalo kocúrkovo. Keď sme rušili fondy svojho času a ja si myslím, že sme ich rušili preto, lebo akosi počty tejto vláde nevychádzali pri zostavovaní štátneho rozpočtu a bolo treba šetriť za každú cenu, som povedal, že som bol na návšteve v Írsku a tam podľa dostupných štatistických informácií som sa dozvedel, že až 48 % vybratých prostriedkov verejných, teda daňových, sa rozdeľuje prostredníctvom verejných fondov. Bol som vo Švajčiarsku medzitým a zistil som, že tam sa tiež veľmi úspešne prostriedky, federálne dane, rozdeľujú prostredníctvom rôznych fondov, ktoré vyrovnávajú disproporcie v jednotlivých oblastiach medzi kantónmi.

Na Slovensku som sa dozvedel, táto vládna koalícia tvrdila, že je to prežitok z čias bývalého režimu. Musím však povedať, že tento návrh zákona je tiež akýmsi nepodarkom, ktorý na jednej strane zriaďuje fond, štátny fond, a na druhej strane zriaďuje niečo, čomu sa na západe hovorí fundácia alebo nadačná inštitúcia.

Preto by som mal niekoľko otázok na pána ministra. Prvé časti vládneho návrhu zákona by boli ako-tak v poriadku, čo sa týka orgánov fondu a niektorých legálnych definícií, ktoré vymedzujú základné pojmy, s ktorými zákon narába. Ale ďalej už to celkom v poriadku nie je. Pýtam sa teda, ako sa budú realizovať a kontrolovať príjmy z fondu, keď podľa § 19 každý, kto sa len trocha rozumie tejto problematike, musí zistiť, že § 19 vymedzuje to, čo zákon nazýva štátnym fondom ako nadačnú inštitúciu, ktorú bolo možné zriadiť nie zákonom, ale jednoducho bolo potrebné vypracovať stanovy, štatút a dať ich zaregistrovať na krajskom úrade.

Tak ja neviem, prečo s tým pán minister otravuje parlament, ide do parlamentu, keď to jednoducho podobu štátneho fondu nemá. Štátny fond je taký fond, do ktorého plynú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Sú jasne definované pravidlá, jasne kontrolovateľné je použitie jeho zdrojov, môže byť návratný alebo nenávratný, teda jednorazové použitie prostriedkov alebo obrátkový fond, do ktorého sa prostriedky vracajú. Takýto fond je jasne kontrolovateľný Najvyšším kontrolným úradom.

Zoberte si teda ten § 19, kde sa hovorí o všetkých možných príjmoch od darov, dedičstva, úveru, pôžičiek cez štátne príspevky, ale aj príspevky, ktoré majú byť zobraté z prostriedkov, ktoré dnes patria Slovenskej televízii. Je to proste zlátanina, ktorej použitie prostriedkov je takmer absolútne nekontrolovateľné, sú možné úniky, pretože kompetenčne to nebude môcť kontrolovať dôsledne, ani Najvyšší kontrolný úrad, možno ani ministerstvo financií. Takže toto je zjavne na objednávku nejakých filmárskych loby, ktoré zlikvidovali to, čo predtým minister kultúry, náš, pán Hudec založil. A ja sa mu čudujem, že tvrdí, že to podporíme, lebo skôr by som sa prikláňal k pánovi Hofbauerovi, že jednoducho takýto zákonný paškvil, ktorý prichystalo ministerstvo kultúry, ani podporiť nemôžeme, pretože nie je to čisté riešené a ja, pán minister školstva, a to odkážte aj pánovi ministrovi Kňažkovi, sa mu čudujem, že si nedal tú námahu. A vám sa tiež čudujem, že ste s tým prišli do parlamentu a predložili to na schválenie. Pretože pán minister asi počíta s tým, že nás bude vydierať, že nemáme iné riešenie, lebo ak zaň hlasovať nebudeme, tak bude môcť vykrikovať, že nechceme podporiť filmovú tvorbu na Slovensku, ak zaň budeme hlasovať, budeme podporovať ten marazmus, ktorý sa týmto zákonom zriadi pri financovaní kultúrnych projektov. A ja nie som za to.

To si mohol pán minister potom dať tú námahu a zriadiť to tak, ako som mu poradil. Napísať stanovy takéhoto fondu a dať ho zaregistrovať ako nadačnú inštitúciu, ale nie ako štátny fond, za ktorý má niesť zodpovednosť tento parlament, pretože odhlasuje zákon. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP