B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Áno. Vážený pán poslanec Brňák, ja z veľkej časti súhlasím s mnohými argumentmi, o ktorých si hovoril, predovšetkým súhlasím s tým, že v našej krajine existuje viacero skupín ľudí, ktorým sa udiala krivda, a kde by sme mohli hľadať nejaký priestor pre ich odškodnenie, ale tento zákon nevytvára nejakú ďalšiu skupinu, tento zákon, táto novela zákona v podstate len chce nájsť spôsob, ako by bolo možné realizovať vlastne to, čo už tu v Národnej rade bolo schválené. Takže možno táto diskusia je iste podnetná, ale nie v tejto novele, ale vo všeobecnosti vôbec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Tiež by som chcel kvitovať postoj pána poslanca Brňáka, ktorý je jedným z tých poslancov, ktorým predkladáme návrh na odškodnenie tých skupín občanov, a nie je ich málo, sú to desaťtistíce, ktorí boli perzekvovaní za iného totalitného režimu než tí, o ktorých tu hovoríme teraz. A tu je práve problém v tom, aby sme našli rovnaký meter bez ohľadu na politické názory, bez ohľadu na politické presvedčenie, pretože teror je teror, nech ho robí hnedý alebo červený. A z tohto hľadiska si myslím, že bude dobré, ak o pár dní budeme prerokúvať návrh skupiny poslancov na odškodnenie tej kategórie, o ktorej hovoril pán poslanec Brňák, aby sme našli pochopenie v Národnej rade. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1415 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1581. Vládny návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky Jozef Stank. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o obrane, zákona o ozbrojených silách a zákona o brannej povinnosti, ktoré sú v súčasnosti predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a mali by byť prerokovávané v druhom čítaní zajtra popoludní, ovplyvňujú aj niektoré ustanovenia tohto zákona, zákona o vojenskej službe, čo je základným dôvodom pre spracovanie návrhu novely zákona o vojenskej službe. Ďalšími dôvodmi pre spracovanie novely zákona o vojenskej službe je tiež to, aby sa stanovil jednotný právny základ pre priznávanie a poskytovanie naturálnych náležitostí vojakom ozbrojených síl a žiakom vojenských učilíšť. Cieľom nie je rozširovanie doteraz platných nárokov, ale snaha o utvorenie právneho rámca na ich zákonné poskytovanie. Návrh v súlade so štandardizačnou dohodou NATO zavádza novú štruktúru vojenských hodností, kompatibilnú so štruktúrou vojenských hodností v armádach Severoatlantickej aliancie. Zavedenie novej štruktúry vojenských hodností vyžaduje komplexnú úpravu zákona o vojenskej službe v tých ustanoveniach, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dotýkajú pojmu vojenská hodnosť. Profesionalizácia ozbrojených síl, zvyšovanie podielu vojakov, ktorí vykonávajú a budú vykonávať vojenskú službu ako svoje povolanie, si vyžaduje riešiť zásadné otázky zabezpečenia personálu. Jednou z priorít takéhoto komplexného zabezpečenia je aj problematika bývania a ubytovania profesionálnych vojakov. Rozhodujúcim dôvodom existencie osobitnej bytovej a ubytovacej politiky v rezorte ministerstva je potreba zabezpečenia bývania a ubytovania vojakov vzhľadom na osobitný znak výkonu profesionálnej vojenskej služby, ktorým je personálna mobilita, t. j. zabezpečenie výkonu vojenskej služby na rôznych miestach územia štátu, čo vyplýva z potrieb ozbrojených síl a uplatňovania kariérneho princípu tejto služby.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Antonovi Hoffmannovi. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, tlač 1415, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. marca 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, uvedené v § 67 a 68 zákona č 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 35/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ani zo strany SMK. (So smiechom.) Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1416 a rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom máte pod číslom 1582. Vládny návrh zákona uvedie minister obrany Jozef Stank, pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, milé panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 380/1997 o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť optimálny variant zaručenia bezpečnosti Slovenskej republiky a tiež vytvoriť perspektívu rastu profesionalizácie a zdokonaliť systém finančného zabezpečenia vojakov. Úsilie o reformu ozbrojených síl a o členstvo v aliancii si vyžaduje v ozbrojených silách uskutočniť podstatné zmeny, prakticky vo všetkých oblastiach. Ťažiskovými z pohľadu predloženého návrhu zákona sú zmeny v personálnej oblasti. V armáde nastanú výrazné presuny v hodnostných štruktúrach profesionálnych vojakov a nevyhnutná je celková redukcia počtu profesionálnych vojakov v skupine dôstojníci a vyšší práporčíci. Naopak, vznikne potreba výrazného zvýšenia počtu poddôstojníkov a mužstva. Vzhľadom na uvedené štát potrebuje vytvoriť motivujúce prostredie, povzbudzujúce záujem občanov o profesionálny výkon vojenských povolaní, a to najmä v hodnostnej kategórii mužstva a poddôstojníkov. Časť úprav zákona je vyvolaná zmenami, ktoré vyplynú z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predchádzajúci zákon, teda zákon 370/1997 o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Ide o ustanovenie nových vojenských hodností a tiež nové riešenie ubytovacej a bytovej politiky profesionálnych vojakov. Návrh na zvýšenie funkčných platov a hodnostných príplatkov profesionálnych vojakov má za cieľ podporiť transformáciu a postupnú profesionalizáciu ozbrojených síl s dôrazom na najnižšie vojenské hodnosti a platové triedy. V predkladanom návrhu zákona sa navrhujú doplniť ustanovenia o osobitných jednorazových peňažných náležitostiach profesionálnych vojakov, ktorými sú príspevok pri vzniku dočasného služobného pomeru, a stabilizačný príspevok. Uvedené príspevky majú za cieľ podporiť proces doplňovania ozbrojených síl. Prosím o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho schválenie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Ošváthovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z. ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky, výborom pre obranu a bezpečnosť. Chcem vás informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. marca 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v prvom čítaní. Prosím. pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Tuchyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vyslovujem podporné stanovisko, že treba riešiť tento, ale i predchádzajúci návrh zákona. Chcem však požiadať snemovňu, aby sme veľmi pozorne prerokovali obe novely a predovšetkým túto novelu, novelu päťstoosemdesiatky zákona posúdili i z hľadiska všeobecne záväzného zákona o platových pomeroch, pretože tento zákon rieši množstvo rozdielov a nedorobkov, predovšetkým neštandardnými formami, a začína sa skladať, alebo príplatky budú tvoriť v platových náležitostiach vojakov pomaly základnú časť. Tento zákon stanovuje, hovorí o príplatkoch 1 až 10 000 Sk.

Ďalej, iným spôsobom, a veľmi neobvyklým a v rozpore so zvyklosťami ide riešiť náborovanie do armády za príspevok až 150 000 korún a v prípade opakovaného náboru 30 000. Skúsenosti, vážené kolegyne, kolegovia z náborov z minulosti z tohto spôsobu sú také, že prichádzal do armády jednoducho odpad a i tento bude mať za následok, že budú prichádzať ľudia zo špekulatívnych dôvodov, zoberú 150 000 korún a po pol roku budeme riešiť, čo s nimi po roku a ako tie peniaze od nich vymôcť naspäť, ktoré im vyplatíme. Sú iné modely, ako je to možné riešiť. Zákon rieši úpravu platových náležitostí u nižších stupňov, o 40% u vyšších, o 15%, ale keď si to prepočítame a dáme na stôl a na misku váh, tak tých 15% bude fakticky znamenať viac ako 40% u tých nižších stupňov vojenských štruktúr. Takže nie som si celkom tak istý, tak ako pán minister hovoril o tom, že to bude mať pozitívny dopad na nižšie štruktúry a bude vytvárať podmienky profesionalizácie armády.

Chcem ešte vytvoriť jednu myšlienku a to je otázka zákona, ktorý pred nami stojí a budeme o ňom rokovať 28., o dôchodkovom zabezpečení alebo sociálnom zabezpečení vojakov, terajší zákon 114. Pokiaľ máte spoločné správy k všeobecnému dôchodkovému zabezpečeniu, tak zistíte, že týmto zákonom sa chce dôchodkové zabezpečenie rozšíriť na dôchodkové zabezpečenie vojakov a zrušiť zákon č. 114. Tak znie spoločná správa výborov pre sociálne veci a bývanie. Je to neobvyklé, i keď je tu snaha už desať rokov o zjednotenie takéhoto systému, ale je to neobvyklé, i v iných armádach to jednoducho existuje takýmto oddeleným spôsobom, ale to nie je podstatné pre túto rozpravu.

Pán minister, chcem sa opýtať, či realizáciou návrhu zákona o dôchodkovom zabezpečení vojakov a realizáciou zákona o platových pomeroch, teda päťstoosemdesiatky, bude budúci rok chýbať rezortu 1,3 miliardy na plnenie partnerských cieľov. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Musím reagovať, vážený pán predsedajúci, na otázku pána poslanca, ale predtým by som chcel ešte povedať, že skutočne, obidve novely, aj novela zákona 370 o vojenskej službe, aj novela 380 z roku 1997 o finančných náležitostiach vojakov majú predovšetkým za cieľ zvýšiť atraktívnosť vojenskej služby, s čím, samozrejme, súvisí tiež spomínaný zákon o sociálnom zabezpečení vojakov a v prípade, že by prešiel ten pozmeňujúci návrh, tak je to kontraproduktívne aj vo vzťahu k tomu, čo tu práve predkladáme. Celý systém je nastavený tak, že za predpokladu, ak sa podarí zrealizovať redukciu, o ktorej som hovoril v úvodnom slove, to znamená redukciu v oblasti vyšších dôstojníkov a civilných zamestnancov, ktorú máme v pláne tohto roku a samozrejme aj v budúcom roku, tak by prostriedky mali byť dostačujúce aj v tomto roku, aj v roku 2003. Samozrejme, závisí to od toho, ako bude postupovať celý proces reforiem. Zatiaľ robíme všetko pre to, aby sa realizovali, samozrejme, za predpokladu, alebo aj s vašou pomocou za predpokladu, že budú prijaté zákony, ktoré sú predložené, osobitne tiež zákon o obrane, ktorý bude v druhom čítaní, ako som už spomenul, zajtra. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi, pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Pán poslanec Ošváth, nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o

Materiál ste dostali ako tlač 1568, jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. apríla 2002 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 11. apríla 2002. Zákon bol rozhodnutím z 30. apríla 2002 pod číslom 1751 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Langošovi. Nech sa páči, pán poslanec, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tohto zákona.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ministri vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov ako spravodajca gestorského výboru, o prerokovaní zákona z 11. marca 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo vzťahu k používaniu informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane súkromia), vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Zákon z 11. marca 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo vzťahu k používaniu informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane súkromia), vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1751 z 30. apríla 2002 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Tieto dva výbory prerokovali zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu. K návrhu zákona tieto výbory prijali nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor neschválil návrh uznesenia, nakoľko uznesenie nezískalo podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a s článkom 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, súhlasil so zákonom z 11. marca 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo vzťahu k používaniu informačno-technických prostriedkov, známy ako zákon o ochrane súkromia, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky a odporúčal vo svojom uznesení Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v pôvodnom znení.

Dámy a páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto zákonu, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neprijať ani jednu z pripomienok prezidenta Slovenskej republiky a podľa § 90 odsek 5 zákona o rokovacom poriadku schváliť zákon v pôvodnom znení ako celok. Prosím, pán predsedajúci, otvorte k tomuto zákonu rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Ako jediný pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Minulý týždeň sme boli so skupinou alebo lepšie povedané štyria poslanci Národnej rady na konferencii poslancov Veľkej Británie, zaoberajúcej sa dozorom nad spravodajskými službami. Na naše otázky, ale všeobecne v tejto rozprave sa viedla otázka i dozorov a odpočúvaní spravodajskými službami súkromných alebo teda fyzických osôb, právnických osôb a tak ďalej. Chcem povedať tejto snemovni, že vo Veľkej Británii platí všeobecne takáto zásada a takýto zákon: Jednoducho odpočúvanie občana Veľkej Británie sa môže udiať len na príkaz, podotýkam, na príkaz sudcu. Takže žiadne 24-hodinové lehoty, žiadne súhlasy, ale príkaz sudcu. Prosím, aby sme aj my zvážili jednoducho a zatiaľ podporili Langošov návrh v tomto smere, pretože ten sa blíži k tejto skutočnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Nikto nechce reagovať, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Langoš, poslanec: Ja si len krátko dovolím pripomenúť, že tento poslanecký návrh zákona bol vrátený v druhom čítaní snemovňou na dopracovanie a do návrhu zákona boli zapracované všetky legislatívno-technické pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor zvážil všetky vecné charakteristiky tohto zákona a zákon bol schválený. Chcem povedať k pripomienkam pána prezidenta len toľko: Tie pripomienky, ktoré sa tvária ako legislatívno-technické, sú len návrhy ináč formulovaných ustanovení, ktoré prešli legislatívno-technickou kontrolou. Tie pripomienky, ktoré sa tvária ako vecné pripomienky, vychádzajú z hlbokého neporozumenia súčasnej technológie digitálneho spracúvania telefonických rozhovorov alebo vôbec elektronických signálov a nemajú žiadne opodstatnenie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1511, rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom máte pod číslo 1731. Vládny návrh zákona uvedie pán minister Šimko. Nech sa páči, pán minister vnútra, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, je reakciou na viacero medzinárodných impulzov. Hlavným je skutočnosť, že Slovenská republika bola v roku 2001 podrobená monitorovaciemu procesu vo vzťahu k 25 hodnotiacim kritériám Financial Action Task Force. V rámci tohto procesu boli Slovenskej republike vyčítané niektoré nedostatky právneho poriadku v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Vzhľadom na to ministerstvo vnútra vypracovalo tento návrh novely, ktorý spolu so súbežne predkladanou novelou Občianskeho zákonníka vo vzťahu k problematike anonymných vkladov odstraňuje tieto nedostatky. Ďalším impulzom bolo schválenie smernice číslo 2001/97 EC, ktorá novelizovala inú smernicu o predchádzaní používania finančného systému na pranie špinavých peňazí. Táto novela rozširuje najmä okruh povinných osôb a upresňuje spôsob identifikácie v súvislosti s aplikáciou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Návrh zákona priamo reaguje na uvedené podnety a môže tak významným spôsobom prispieť k obmedzeniu možnosti zneužívania finančného systému Slovenskej republiky na pranie špinavých peňazí a zároveň vytvoriť také právne prostredie, voči ktorému nebudú mať v budúcnosti medzinárodné autority už spomínané výhrady.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to a vzhľadom na to, že táto novela podstatným spôsobom skvalitní zápas proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona a o to, aby ste svojím rozhodnutím posunuli návrh do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Oľge Szabóovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

O. Szabó, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 367/2000 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 566/2001 Z. z., tlač 1511, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom, výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu o tomto vládnom návrhu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Pán poslanec, nech sa páči, asi máte niečo s kartou. Nech sa páči, pán poslanec Delinga sa prihlásil ako jediný ústne do rozpravy. Takže máte slovo a zároveň končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý v našej praxi prináša určité, tak ako povedal pán minister, povedal by som vylepšenia bankového styku a styku s klientelou a hlavne určité preventívne zásahy do toho, aby sa u nás prali špinavé peniaze. Vychádzajúc z toho, že keď som si preštudoval dôvodovú správu, kde sa poukazuje na to, že zatiaľ zhruba okolo 5 % prípadov, ktoré boli v šetrení a ktoré boli nahlásené finančnej polícii, sa ukázali z tých prípadov ako trestné činy a ukázali sa ako prípady jasne identifikované, aj napriek tomu z hľadiska posúdenia objemu financií je to značná suma.

Súhlasím aj s tým, že to sprísnené kritérium, a myslím, že aj vy viacerí, ktoré doteraz platilo nahlasovaní, najmä všetkých operácií, či už v obchodnom alebo neobchodnom styku, ktoré presahovali rámec 100 000 Sk, je podľa mňa a aj podľa tejto správy a podľa zváženia vlády príliš obmedzené a bolo veľmi náročné na byrokraciu. Myslím si, že teraz, keď sa táto hranica zvyšuje na tých 15 000 eúr v niektorých tých obchodných operáciách, čo je zhruba pri dnešnom kurze okolo 630 000 Sk, myslím, že tým sa dostávame na hranicu, ktorá bola aj v tom pôvodnom, nenovelizovanom zákone, ale dostávame sa na hranicu vo všeobecnosti platnú v Európskej únii.

Chcem však v tomto prvom čítaní, pán minister, keby ste sa zamysleli, a možno, že aj teraz, ale ešte predtým, než to prejde do druhého čítania, nad niektorými vážnejšími pojmami.

Predovšetkým v bode 5, kde novelizujete alebo kde dávate § 5, v ods. 2 sú vymenované povinnosti identifikácie každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa pripravuje na neobvyklú obchodnú operáciu alebo ju vykonáva. Tento termín som nenašiel v dôvodovej správe a nenašiel som to ani v citácii v tých článkoch dohody alebo zhody, ktorú pripájate k návrhu zákona, ak som zle čítal, ospravedlňujem sa, nenašiel som identifikáciu na Európsku úniu, čo to znamená neobvyklá obchodná operácia? Či táto neobvyklá obchodná operácia vyplýva z nejakej podstaty výšky, ktorá už je ďalej samozrejme identifikovaná, okolo 15 000, ale viete, keď je ďalšie písmeno b) obchodná operácia v hodnote najmenej, tak je jasné, že to je asi tiež neobvyklá operácia, čiže to predchádzajúce písmeno ma vedie k tomu, že to bude príliš znovu byrokratický a subjektívny moment, kedy príslušní oprávnení činitelia podľa tohto zákona môžu akúkoľvek obchodnú operáciu považovať za neobvyklú. Teda aspoň v dôvodovej správe by som bol predpokladal, že by ministerstvo vnútra bolo podľa doterajších skúseností, ktoré má s aplikáciou zákona, trošku filozoficky alebo adekvátne, reálne popísalo, čo tým má na mysli.

Ďalej by som sa chcel, pán minister, zamyslieť spolu s vami nad bodom 3, kde hovoríte, že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne identifikuje aj každú fyzickú osobu, ak pravidelná výška prémie zo životného poistenia, splatná za kalendárny rok, dosiahne hodnotu najmenej 1 000 eúr alebo jednorazová prémia dosiahne hodnotu najmenej 2 500 eúr. Ja myslím, dajú sa vyplatiť z poisťovne peniaze bez toho, aby táto osoba bola neidentifikovaná? A to je jedno, či bude 1 euro, to je na tej strane 3, bod 3, to je ten § 5, ktorý som hovoril. Hneď pod tým, čo som hovoril, že poisťovne identifikujú každú fyzickú osobu, ak pravidelná výška prémie... a tak ďalej. Ja si myslím, že u nepravidelnej výšky, čiže pri akejkoľvek prémii, alebo pri akomkoľvek vklade, alebo pri akejkoľvek finančnej transakcii každá poisťovňa eviduje, komu vyplatí peniaze, asi tu neexistuje nejaké vyplácanie na doručiteľa, alebo vyplácanie doručiteľa, alebo vyplácanie na nejakú nekonkrétnu osobu, čiže považujem to za zbytočné, alebo či tu vznikli nejaké vážne problémy z hľadiska toho, že niekto dostal prémiu zo životného poistenia a keď ju dostane povedzme nad úroveň 1 000 eúr, čiže 42 000 Sk, že by mal byť podozrivý alebo malo by to byť považované, že si tam túto prémiu akosi vyidentifikoval sám, alebo si ju vytiahol z klobúka, alebo ja neviem, proste je to podľa nejakých pravidiel, takže nezdá sa mi z hľadiska povahy tohto zákona a posúdenia, o čo tu ide, veľmi jasné.

Samozrejme, viac som tu očakával, väčšie sprísnenie z pohľadu toho, čo sa u nás v našej spoločnosti deje, a to sú tie nebankové subjekty, vlastne identifikácia ich obchodných operácií, to keby bolo bývalo sprísnené v tomto návrhu zákona, bol by som to považoval za ďaleko dôveryhodnejší dokument, ktorý by sme teraz mali prerokúvať v Národnej rade, aby tam v budúcnosti, lebo to, čo už je za nami, zrejme týmto zákonom neodstránime, ale v budúcnosti, ak sa niekto pokúsi týmto smerom, proste aby tam každá indentifikácia bola jasne zachytená, transparentná, prípadne hlásená a podobne. Neviem, či to je niekde zapísané.

Ďalej by som ešte chcel, pán minister, v tomto prvom čítaní poukázať na § 9a, ktorý vsúvate na strane 5 do bodu 17, a to je výplata vkladu na doručiteľa, kde idete do takého stavu, že každý, kto má vkladnú knižku na doručiteľa, nie na meno, a čo už u nás neexistuje v podstate, pretože asi všetky vklady podľa doterajšieho zákona sa museli identifikovať a keď sa neidentifikovali, tak sa identifikujú pri výplate, ale čo je tu nóvum, že ak niekto dostane viac ako 630 000 Sk, to jest 15 000 eúr, môže ich dostať len po 7 dňoch. To je jedno, či tieto peniaze povedzme tam sporil za účelom, že si kúpi nejaký nábytok, že si kúpi auto, že si kúpi nejakú inú nemovitosť, považujem to za určité obmedzenie slobody s nakladaním so svojimi peniazmi, že len čo dostanem nejakú možnosť zakúpiť si určitú vec, mám nasporené dlhodobo prostriedky na vkladnej knižke a môžem a musím predpokladať, že len o 7 dní môžem dostať, ak chcem vyplatiť 650 000 Sk zo svojich peňazí. Čiže neviem, či to je z hľadiska ústavy, či nie je to neoprávnené zadržovanie, pretože, samozrejme, že môžem pri predkladaní tejto žiadosti, a mal by som zdôvodniť, že idem si tie peniaze, svoje peniaze požičať, chcem ich použiť na určitý účel, povedzme kupujem auto alebo prípadne niečo iné, považujem to nie za celkom relevantnú a jasnú záležitosť z pohľadu našej ústavy. Nakoniec myslím, že by stačili aj 3 alebo 4 dni, pretože banky, obyčajne keď ide o väčšiu sumu peňazí, myslím niektoré nad 100 000 Sk, niektoré nad 300 000 Sk, tak jedine ak nie sú v cudzej mene, tak dávajú 1 alebo 2 dni na to, aby si občan nahlásil tento výber a ja myslím, že by to mohla byť dostačujúca doba.

Ďalej v § 11 v oznamovacej povinnosti sa pri vykonávaní štátneho dohľadu alebo štátneho dozoru a potom vo vysvetlivkách na tú 25a sa spomínajú aj stavebné sporiteľne a stavebné sporenie. Nie je mi v tomto prípade jasné, ako to je myslené. Či je to myslené na vklady do týchto sporiteľní alebo či je to myslené na úvery z týchto poistení. To znamená, že ja si idem z tejto stavebnej poisťovne požičať napríklad pol milióna korún, či teda ide už o identifikáciu z pohľadu finančnej polície a podobne. Čiže toto nie je vysvetlené ani v dôvodovej správe a myslím, že ak máme tento zákon v druhom čítaní posúdiť veľmi kvalifikovane, bolo by žiadúce, ak nie teraz hneď, tak do toho druhého čítania, aby ste sa na ministerstve nad týmto zamysleli. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Áno. Vážený pán poslanec, najskôr začnem tou vašou poznámkou, ktorá sa týka nebankových subjektov, je to iná téma. Samozrejme, že aj ja si myslím, že základnou úlohou je do budúcnosti vylúčiť možnosť, aby sa také prípady, ako sa stali s týmito nebankovými subjektmi, aby sa do budúcnosti vylúčili, lebo vo chvíli, keď už sú tam klienti, už v podstate sú tam rukojemníci. Myslím si, že v tomto sa urobilo pomerne dosť práve v posledných rokoch a aj vlastne to, že napokon tie finančné nebankové inštitúcie začali padať, bolo aj dôsledkom niektorých zákonov, finančných zákonov, ktoré boli prijaté, nie trestnoprávnych, alebo nie trestnoprocesných, alebo nie represívnych z hľadiska činnosti orgánov činných v trestnom konaní. (Hlas v rokovacej sále.) Nie, predtým ešte, predtým, to padnutie bolo skôr dôsledkom toho. Môžeme o tom síce polemizovať, ale nepatrí to do tohto zákona. Myslím, že s tým asi budete súhlasiť, ak teda ste ochotný vôbec s niečím súhlasiť. (Hlas v rokovacej sále.) Vy nie, ale... Pokiaľ však ide o tie konkrétne pripomienky ku konkrétnym ustanoveniam, neobvyklá obchodná operácia je vymedzená v inej časti zákona, ktorá sa dnes nenovelizuje, ale, samozrejme, že sa môžeme v druhom čítaní pozrieť, či nevylučuje vlastne ten ďalší výpočet to vymedzenie. Myslím že nie, nemám tu ten základný text. To isté sa týka aj potom odseku 3, myslím, že to si treba pozrieť v tom, k tomu sa treba vrátiť pri druhom čítaní.

Pokiaľ však ide o tie ďalšie dve poznámky k § 9a, tá výplata vkladu na doručiteľa, toto je požiadavka FATF na sprísnenie režimu pri výplate, tam, kde ešte existujú tieto knižky na doručiteľa. My skracujeme tú lehotu oproti tomu, ako to bolo doteraz, lebo oni sa síce nemôžu zakladať nové, ale tie, čo existujú, tie, čo neprestali byť ešte takýmito anonymnými vkladmi, tak je ich možné podľa doterajšej úpravy, myslím 20 rokov či koľko, je možné vlastne požiadať o výplatu, my to skracujeme do konca budúceho roka, ale vlastne je možné stále požiadať o výplatu. Druhou požiadavkou, okrem toho, aby sa skrátila tá lehota, druhou požiadavkou bolo aj sprísnenie režimu a to sprísnenie režimu navrhujeme takto, vyplýva to jednoducho z povahy práce príslušných inštitúcií, ktoré v týchto veciach konajú.

Pokiaľ ide o tú oznamovaciu povinnosť, tam sa to dotýka, len o oznamovaciu povinnosť v prípade porušenia tohto zákona alebo v prípade neobvyklej obchodnej operácie, takže nie pri každom úkone. Len v takýchto prípadoch. A myslím, že tam je to v poriadku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pani spravodajkyňa, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1508. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady č. 1728. Vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Pán minister, nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhované začlenenie mestského Hasičského a záchranného zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy do Hasičského a záchranného zboru vychádza zo skutočnosti, že prezident Slovenskej republiky svojím rozhodnutím vrátil Národnou radou schválenú poslaneckú novelu zákona č. 313 z minulého roka o verejnej službe, ktorá mala riešiť platové, sociálne i ďalšie náležitosti zamestnancov tohto zboru v podstate na obdobných princípoch ako u príslušníkov v štátnej službe v Hasičskom a záchrannom zbore. Na základe toho bolo pripravené, vzhľadom teda na to, že tam sa ukázalo viacero legislatívnych a obsahovo problematických vecí, ktoré namietal pán prezident, tak sme pripravili a vláda schválila navrhované systémové riešenie tejto otázky, a to začlenením mestského Hasičského a záchranného zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy do Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto zboru sa predpokladá zachovanie vlastníckeho práva hlavného mesta Bratislavy k nehnuteľnému a hnuteľnému majetku, ktorý je v užívaní mestského Hasičského záchranného zboru s tým, že tento majetok bude používať Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na základe osobitnej dohody s ministerstvom vnútra. Predpokladá sa, že pôjde iba o úhradu nákladov spojených s jeho prevádzkou. Návrh zákona zachováva aj určitú mieru vplyvu hlavného mesta Bratislavy pri vymenúvaní veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky, zriadeného ministerstvom vnútra. Prijatím predkladanej novely sa vytvoria legislatívne predpoklady na vybudovanie jednotného Hasičského a záchranného zboru, schopného poskytnúť pomoc pri ohrození života a majetku bez ohľadu na veľkosť mimoriadnej udalosti a miesta jej vzniku. Vychádzajúc z toho vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.