Piaty deň rokovania
60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. 5. 2002 o 13.11 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme ďalší deň 60. schôdze Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 60. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci Bak, Fedoročko, Gajdoš, Kovačič, Krajči, Malchárek, Malíková, Palko, Prokeš, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Angelovičová.
Panie poslankyne, páni poslanci, na úvod vás chcem informovať o priebehu rokovania 60. schôdze tento týždeň. Tak ako Národná rada už rozhodla, druhé čítanie o návrhu vojenských zákonov budú zajtra, t. j. v stredu poobede, voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu a voľbu členov Súdnej rady vykonáme tiež zajtra po 11.00 hodine, o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov, tlač 1382, ako bolo rozhodnuté, budeme hlasovať vo štvrtok po hodine otázok. O vládnych návrhoch zákonov o sociálnom zabezpečení, tlač 1381, 1379, budeme rokovať v utorok na budúci týždeň.
Teraz už pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1514, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1734. Vládny návrh zákona uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko. Prosím pána ministra Jozefa Macejku, aby predniesol zákon.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza z potrieb zosúladenia policajného práva uplatňovaného orgánmi polície v Slovenskej republike s policajným právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce, ochrany osobných údajov, o prevencii kriminality a ochrany ľudských práv a podrobnejšej úpravy pri zaistení osôb v podmienkach Železničnej polície. Novela zákona v nevyhnutnom rozsahu legislatívne upravuje doterajšie znenie zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov s cieľom dosiahnuť zhodu so zákonom 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení jeho poslednej novelizácie vykonanej zákonom č. 491/2001 Z. z.
Obidva zákony, zákon o Policajnom zbore i zákon o Železničnej polícii upravujú činnosť ozbrojených bezpečnostných zborov a v prípadoch zasahujúcich do základných práv a slobôd je nevyhnutné, aby rámcová úprava činnosti týchto ozbrojených bezpečnostných zborov bola upravená rovnako, aby ich činnosť v tejto oblasti bola jednotne regulovaná. Návrh predmetného zákona nepredpokladá zvýšené požiadavky na štátny rozpočet, nemá environmentálny dopad ani vplyv na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest. Materiálové vybavenie útvarov Železničnej polície bude i naďalej zabezpečované z prostriedkov rozpočtovaných v príslušnej kapitole na rozpočtový rok.
Predmetný návrh vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadaní 24. apríla tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 413, ktorým predkladaný návrh zákona schválila.
Žiadam vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o pozitívny prístup k predloženiu tohto návrhu zákona a odporúčam, aby ste tento návrh zákona postúpili do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Langošovi. Pán poslanec Langoš. Pán poslanec Langoš. (Výkrik z pléna: "Nie je tu!") Pán predseda výboru, je tu? Pán poslanec Palko? (Hlasy v rokovacej sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem technickú prestávku. Je potrebné, aby sa pán poslanec Langoš dostavil do rokovacej miestnosti a predložil stanovisko gestorského výboru. Prestávka.
(Prestávka.)
Panie poslankyne, páni poslanci, po dohode s podpredsedom branno-bezpečnostného výboru, v zastúpení pána Langoša prednesie stanovisko gestorského výboru pán poslanec Jozef Tuchyňa. Nech sa páči. Končím technickú prestávku. (Hlasy v pléne.) Nech sa páči. Je podpredseda výboru.
J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem oznámiť tejto váženej snemovni, že všetko je v deštrukcii, tak aj výbor pre obranu a bezpečnosť je v deštrukcii. Ale ak dovolíte, prednesiem správu výboru, pretože to nie je moja správa, ale správa výboru, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči.
J. Tuchyňa, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v tomto prvom čítaní predniesol návrh k zákonu č. 57 o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 1514, ako určený spravodajca gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 26. apríla 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam Národnej rade podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby ho prerokovala v druhom čítaní. Pán predseda, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z pánov poslancov a pani poslankýň. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánu navrhovateľovi, pánu spravodajcovi. Budeme hlasovať potom o 17.00 hodine, tak ako sme sa dohodli. Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1440. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí č. 1614. Vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Nech sa páči, pán minister.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje najmä na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s právnou úpravou obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhované zmeny a doplnenia oboch zákonov vyplývajú aj zo skutočnosti, že zákon o výkone väzby nebol novelizovaný od svojho prijatia v roku 1993 a rovnako aj zákon o výkone trestu odňatia slobody bol zmenený naposledy ešte v roku 1994. Predloženým vládnym návrhom zákona dochádza najmä k podrobnejšej úprave výkonu trestu odňatia slobody u cudzincov v súvislosti s poslednou kontrolou európskeho výboru na zabránenie mučenia, neľudského zaobchádzania a trestania, ďalej k úprave podmienok zamestnávania odsúdených a obvinených, k úprave ustanovení týkajúcich sa prijímania balíkov, nákupu vecí osobnej potreby a tlače obvinenými a odsúdenými, k úprave úhrady trov výkonu trestu odňatia slobody a trov výkonu väzby a napokon k úprave nakladania s peňažnými prostriedkami obvinených a odsúdených. Keďže predmetné zmeny a doplnenia predložených zákonov vytvárajú nevyhnutné legislatívne predpoklady pre ďalšie skvalitnenie penitenciárnej starostlivosti o obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, prosím vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil ústavnoprávny, gestorský výbor, poslancovi Robertovi Ficovi, aby predniesol stanovisko výboru. Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ako sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, podám potom pri hlasovaní návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Rovnako podám návrh, aby v súlade s rozhodnutím predsedu bol tento návrh zákona prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre zdravotníctvo, ďalej vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Pokiaľ ide o termíny, tak odporúčam výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovať ho v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi s tým, že gestorský výbor by mal plniť ústavnoprávny výbor. Všetko, ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi. Budeme hlasovať neskôr, preto prerušujem rokovania o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1473, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona a prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1666. Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko, nech sa páči.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámerom vládneho návrhu novely zákona je realizácia koncepcie koncentrácie priemyselnoprávnej agendy na jeden súd s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Návrh zákona vychádza z potreby implementovať medzinárodnoprávne záväzky, ktoré pre Slovenskú republiky vznikli podpísaním dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie. Ide najmä o požiadavku posilnenia súdnej ochrany v oblasti práv duševného vlastníctva. Vzhľadom na osobitný charakter práv, vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva, špecifickosť pojmov tohto právneho odvetvia a potrebu zabezpečenia jednotnosti judikatúry navrhuje sa vytvorenie profesionálneho senátu s vyškolenými sudcami v rámci všeobecnej sústavy súdov. Nakoľko nejde o vytvorenie špeciálneho súdu z nových sudcov, nebudú kladené nároky na štátny rozpočet ani na zvýšenie počtu pracovníkov justície. Potreba včlenenia ustanovenia o súdoch s azylovou agendou vyplýva z návrhu, vlastne už nie z návrhu, ale z prijatého azylového zákona, do ktorého sú premietnuté požiadavky Európskej únie na realizáciu úloh v oblasti azylu. Ide najmä o rezolúciu z 20. júna z roku 1995 o minimálnych zárukách pri azylovom konaní, ustanovujúcu základné garancie pre žiadateľa o azyl počas azylového konania. Uvedená oblasť zahŕňa i zriadenie nezávislej odvolacej inštancie pre zamietnutých žiadateľov vrátene preskúmania ďalších rozhodnutí vydaných v azylovom konaní. Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v azylovom konaní sa v pripravovanej novele Občianskeho súdneho poriadku zveruje do vecnej príslušnosti krajských súdov. Vzhľadom na špecifický charakter azylovej problematiky a v súlade s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania sa navrhuje koncentrácia azylovej agendy na dva krajské súdy.
Materiál bol dňa 19. marca tohto roku prerokovaný vládou Slovenskej republiky, ktorá ho schválila a odporučila do ďalšieho legislatívneho procesu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste návrh zákona podporili tým, že ho posuniete do druhého čítania v tejto chvíli. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Poprosil by som spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pána poslanca Petra Brňáka, aby predniesol stanovisko výboru. Nech sa páči.
P. Brňák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, najskôr si dovolím jednu procedurálnu poznámku. Zdá sa mi, že nejako rokujeme v rámci tohto parlamentu od buka do buka. Dnes ráno sme dostali nejaký návrh pokračovania programu, ktorý sa tu absolútne nerešpektuje, a skáčeme z jedného bodu na druhý. Chcem sa opýtať, pán predseda, to je na základe akého ustanovenia rokovacieho poriadku, že takto robíte? Nehovorím už ani o tom, že vlastne nebývalo zvykom v tomto parlamente aby ten, kto bol určený za spravodajcu, bol nejakým náhlym spôsobom vymenený predsedajúcim. Veď to je, to je bordel, bordel na kolieskach, a nie parlamentný zbor, pán predseda.
Pokiaľ ide o podanie spravodajského stanoviska k tomuto bodu, bol som splnomocnený ústavnoprávnym výborom, aby som v rámci tohto prvého čítania podal spravodajské stanovisko.
Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1473. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 67 a § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmena c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby ako výbory na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní boli určené Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že gestorskú úlohu bude plniť ústavnoprávny výbor. Zároveň navrhujem, aby predmetné výbory prerokovali uvedený návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, to je všetko.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
K vašej poznámke len toľko: Žiadam poslancov, ktorí sú určení ako spravodajcovia a nie sú ospravedlnení, aby sedeli v rokovacej miestnosti a boli pripravení dávať stanoviská. Pokiaľ ide o to prenesenie niektorých bodov, je to spojený s tým, že pán podpredseda vlády Fogaš je v zahraničí a pán minister Magvaši, ktorý je namiesto neho určený náhradník, prijíma komisára Európskej únie. Vyhovel som tomuto listu a požiadavke vlády, aby som tieto body presunul, keď budú prítomní členovia vlády, musia ich predniesť, a nie ja sám, pán spravodajca. Takže toľko k vašej poznámke.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže neboli nejaké pripomienky alebo iné návrhy, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať podľa dohody. Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení zákona č. 484/2001 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1522, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1741. Vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko, nech sa páči.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, platný zákon rieši otázku prideľovania služobných bytov presne stanoveným kategóriám. V rámci týchto zákonom stanovených kategórií však nie sú zahrnuté služobné byty pre sudcov a prokurátorov. Uvedený nedostatok rieši predložená novela tohto zákona. Nakoľko sudcovia a prokurátori nie sú zamestnancami štátnych rozpočtových organizácií, ale ich postavenie je upravené v osobitných predpisoch, boli v predloženom návrhu služobné byty pre sudcov a prokurátorov zaradené pod samostatné písmeno. Uvedený návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, pretože navrhovaná novela nezakladá sudcovi nárok na služobný byt sudcu a prokurátorovi na služobný byt prokurátora, ale iba deklaruje právo. Vláda prerokovala návrh 24. apríla 2002 a schválila ho. Prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, o obdobný postoj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosil by som o stanovisko spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pána poslanca Štefana Rusnáka, aby predniesol stanovisko.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Navrhovanou úpravou sa zaraďujú byty určené na bývanie sudcu a prokurátora medzi služobné byty. Predmetný návrh nemá priamy dopad na štátny rozpočet.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1741 z 29. apríla tohto roku prideliť uvedený návrh zákona, tlač 1522, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem výborom, ktorým bol uvedený návrh pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 30 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a gestorský výbor v lehote do 32 dní. To je všetko, ďakujem, skončil som. Vážený pán predseda, otvorte diskusiu k tomuto programu.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1516, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1737. Vládny návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Nech sa páči, pán minister.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona číslo 105 z tohto roku o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona rozhoduje a príspevok vypláca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom na konanie podľa tohto zákona sa použije zákon o správnom konaní. Tento zákon bol predkladaný ako poslanecký návrh zákona. Teda ten pôvodný, ktorý navrhujeme novelizovať. V dôvodovej správe k platnému zákonu sa uvažovalo o počte približne 20 000 oprávnených osôb na poskytnutie príspevku. Vychádzajúc z poznatkov ministerstva spravodlivosti pri realizácii iných odškodňovacích predpisov možno predpokladať, že ministerstvo spravodlivosti dostane od nadobudnutia účinnosti zákona do konca lehoty na uplatnenie nároku, teda do 30. 6. 2003 asi 40 000 žiadostí, pričom väčšina žiadateľov sa obráti na ministerstvo spravodlivosti do konca roka 2002. Mesačne je to približne 2 000 - 3 000 žiadostí, ktoré by bolo potrebné vybaviť v lehote podľa § 49 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní. V súčasnosti pracuje na odbore rehabilitácií a odškodňovania ministerstva spravodlivosti, do pôsobnosti ktorého patrí uvedená agenda, osem odborných referentov. Vybavenie uvedeného počtu žiadostí v zákonnej lehote v praxi nie je teda reálne možné.
Ministerstvo spravodlivosti po posúdení nárokov uplatnených občanmi podľa iných odškodňovacích predpisov nevydáva rozhodnutia, ale písomné stanoviská v prípadoch, keď je zákonom určená príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Na posudzovanie žiadostí sa teda zákon o správnom konaní nevzťahuje na prípady. Z uvedených dôvodov sa v predloženom návrhu novely zákona číslo 105 z tohto roka navrhuje, aby sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní, ale štandardný postup, ako je pri iných odškodňovacích zákonoch. Materiál bol prerokovaný a schválený vládou 24. apríla tohto roku a, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja vás teraz prosím o jeho prerokovanie a schválenie na tejto schôdzi Národnej rady. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, pán spravodajca, ktorého určil gestorský výbor, pán poslanec Ladislav Pittner, uveďte stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
L. Pittner, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní tejto rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945, tlač 1516. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku . Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam výborom, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 30 dní, a gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, aby ho prerokoval v lehote do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Brňák, jediný prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada, ja chcem využiť príležitosť v súvislosti s rokovaním o tomto bode nášho dnešného rokovania na jednu poznámku širšej platnosti, ktorá sa týka, vo všeobecnosti by som povedal, toho, že tak vláda Slovenskej republiky, a predovšetkým vláda, ktorá disponuje, povedal by som legislatívnou silou a legislatívnymi možnosťami, pristupuje k odškodneniu vecí, ktoré sa týkajú minulosti, pomerne selektívnym spôsobom. Chcem iba pripomenúť na pôde tohto parlamentu, že v nedávnej minulosti tu bol predložený celý rad návrhov zákonov, ktoré sa týkali minulosti alebo mali väzbu na ňu, a tieto návrhy zákonov boli vlastne návrhmi, ktoré smerovali k odškodneniu istých skupín občanov Slovenskej republiky za časy minulé. Iba podotýkam, že takýmto spôsobom sa pomerne často a opakovane riešia v zákonnej úprave záležitosti odborárov, partizánov v zmysle zákona číslo 255, ešte pôvodného. Takto boli riešení v nedávnej minulosti československí legionári a zahraničný odboj, ktorá úprava sa má do istej miery vylepšiť. Dnes touto úpravou, takýmto spôsobom boli riešené odškodnenia v súvislosti s koncentračnými tábormi vo väzbe na občanov Slovenskej republiky dokonca takým veľkorysým spôsobom, že sa týkali aj akéhosi odškodnenia z území, ktoré dnes jednoducho nepatria pod teritórium Slovenskej republiky. Išlo napríklad o zakarpatskú Ukrajinu. Územie, ktoré patrilo v tom čase Maďarskej republike alebo protektorátu Čiech a Morave. Čiže toto všetko, ja si myslím, je v poriadku, pretože je potrebné sa postupne vysporadúvať s krivdami minulosti a pokiaľ je to možné, v nejakej finančnej stránke treba tým ľuďom jednoducho aj pomôcť.
Bohužiaľ, na čo chcem upriamiť vašu pozornosť, či skôr adresovať istú výčitku možno pánovi ministrovi, ktorý dnes zastupuje skôr pána ministra spravodlivosti, že takéto riešenia sa nenavrhujú aj vo vzťahu k ostatným kategóriám ľudí, ktorí si toto tiež zaslúžia. Mám na mysli predovšetkým skupinu ľudí, ktorá je označená ako petepáci, mám na mysli skupinu ľudí, ktorí sú vnímaní ako politickí väzni od čas roku 1948 až do roku 1989, kategórie ľudí, ktorí podľa môjho názoru doteraz nie sú prakticky riešení takým alebo podobným spôsobom, ako sú riešené tie iné kategórie. Myslím si, že nie tak dávno, keď sme rokovali o obdobných návrhoch zákonov, padol akýsi všeobecný súhlas aj tých skupín poslancov, ktorí lobovali alebo predkladali tie návrhy zákonov s ostatnými poslancami, asi v tom, že ak sa potiahne a dá podpora jednej skupine takýchto subjektov, tá istá podpora bude daná následne aj druhej skupine občanov, ak teda hovorím konkrétne o tých petepákoch a politických väzňoch. Bohužiaľ, situácia dnes, tesne pred koncom tohto druhého volebného obdobia je taká, že pokiaľ ide o kategóriu ľudí vnímanú ako petepáci, tak vláda svoj záväzok nesplnila. Vítam, že je tu prítomný aj pán minister obrany, ktorý do istej miery gestoroval alebo jeho ministerstvo gestorovalo túto oblasť, a viem o tom, že pracovníci legislatívneho odboru na ministerstve obrany pripravovali takúto právnu úpravu, ale bohužiaľ, myslím si, že vlastne to efektívne riešenie sa nepodarilo, keďže tento návrh doteraz nie je na pôde parlamentu, pričom naopak, v parlamente máme návrhy, ktoré sa týkajú aj finančných vecí, materiálnych záležitostí, dokonca aj dnes v rámci skráteného legislatívneho konania vo veciach, ktoré sa týkajú napríklad výsluhových dôchodkov vojakov a podobne. Čiže myslím si, že v tomto smere je tu akoby akási nechuť vysporiadať sa aj s inými kategóriami, s kategóriami, ktoré, ja osobne si myslím, že nie sú v žiadnom prípade menej dôležité alebo menej závažné ako tie ďalšie, ktoré riešené boli. Aj preto napríklad sme boli nútení predovšetkým pod akousi záštitou organizácie, ktorú zastrešuje pán poslanec Pittner, pripraviť akýsi návrh zákona, ktorý by mal byť predmetom rokovania v parlamente a ktorý sa týka politických väzňov, bohužiaľ, iba v prvom čítaní a bohužiaľ iba s tými prostriedkami, ktorými táto organizácia, táto inštitúcia v tej legislatívnej oblasti disponovala. Čiže ja to hovorím otvorene, s istými, povedzme, legislatívnymi nečistotami alebo s istým archaickejším jazykom, ale jednoducho, robili sa mnohé veci takto, z radov poslancov, na kolene, bez toho, aby sa využil celý legislatívny potenciál, ktorý exekutíva, vláda má k dispozícii. Čiže chcem povedať, že ak sa riešia tieto veci, ak sa teraz v krátkej dobe novelizuje zákon, ktorý bol nedávno schválený a prijatý, ak sa nedávno pri schválení štátneho rozpočtu zohľadnili a, povedal by som, už pripravili isté sumy peňazí, ktorými majú byť uspokojené tieto kategórie spoluobčanov, zdá sa mi, že vláda do istej miery zlyhala v tom, že nevytvára ten pocit spravodlivosti vo vzťahu ku všetkým skupinám obyvateľstva, ktoré boli v minulosti postihnuté. Nemuseli to byť postihnutí iba ľudia z čias protifašistického odboja alebo z čias koncentračných táborov, ale sú to takisto ľudia, ktorí by mali byť, povedal by som, väčšmi akceptovaní, ktorí by mali byť väčšmi odškodnení aj v rámcoch protikomunistického odboja, ak ho v skratke takto možno nazvať. A tu vidíme, že ochota a chuť zo strany vlády a exekutívy nie je taká priamočiara ako vo vzťahu k tým ostatným. Takže aj keď si uvedomujem, že pán minister vnútra v tomto smere zastupuje skôr rezort ministra spravodlivosti, ale predsa len sa chcem spýtať, či sa na rokovaní vlády nechcela robiť nejaká, povedal by som jednotiaca úroveň medzi týmito kategóriami spoluobčanov, ktorí trpeli minulými režimami, a či nebolo vhodné, aby povedzme popri tých návrhoch zákonov, ktoré sa aj dnes predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní, nebol predložený podobný, ktorý by sa týkal napríklad petepákov alebo politických väzňov za čias komunistického režimu. To je všetko. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Pán poslanec Húska sa prihlásil, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Húska ako prvý.
A. M. Húska, poslanec: Nemám ešte. Á, ďakujem. Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Brňáka. Naozaj sme informovaní aj zástupcami PTP predstaviteľov, že robili spoločné kroky s ministrom obrany, ale podľa všetkého veci rýchlo nepostupujú, tak veľmi by som podporoval aj pokus o také servoriešenie, o náhradné riešenie doplnením do tohto návrhu, aj odškodnenie petepákov. Sú to ľudia, ktorí sú v takých vekových skupinách, že mnohí z nich nás už opúšťajú, a bolo by treba seriózne zohľadniť aj skutočnosti ich zásluh.
Takže z týchto dôvodov to podporujem. Chcem upozorniť vládu, že bola veľmi štedrá pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu, keď venovala koaličným poslancom jednu miliardu na vylepšovanie svojho imidžu u obyvateľstva, tak bolo by dobré, keby aj túto malú sumu bolo možné zohľadniť. Z tých dôvodov sa v druhom čítaní pokúsime sformulovať a podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Brňák.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bohunický.
P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Brňák hovoril síce o dôležitom riešení histórie, ktorá tu bohužiaľ ostala a nebola doriešená, ale keď si spomenie, tak tento zákon nebol vládnou predlohou, ale bol poslaneckým návrhom poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. Poslanecký klub na tento návrh zákona na odškodnenie vyčlenil do rozpočtu spolu s klubom SOP aj 120 mil. Sk, aby mohol byť aj tento zákon v tomto roku realizovaný. Po zložitých konzultáciách medzi vládou, medzi možnosťami odškodnenia a medzi naším poslaneckým klubom a Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov nakoniec má tento zákon takú podobu, aká bola prijatá v januári tohto roku. Žiaľ, ihneď sme zistili, že sú tam niektoré nedostatky, a ja preto oceňujem promptnosť vlády, že zareagovala na tieto nedostatky, aby naozaj mohol byť ten zákon v plnej výške a kvalitne realizovaný.
Ja si myslím, že všetky pripomienky, ktoré som takisto aj ja konzultoval na ministerstve spravodlivosti spolu s poslancom Rusnákom a ešte vtedy v našom klube s poslancom Benkovským, ktorí boli vlastne hlavní gestori tohto zákona, sú zapracované. Je to aj vďaka tomu, že podpredseda vlády pre legislatívu pán Fogaš veľmi rýchlo takisto zareagoval, preto som rád, že táto novela tu je a naozaj v plnej výške bude môcť byť tento zákon zrealizovaný na všetky kategórie, ktoré si naše odškodnenie za činnosť v minulosti zaslúžia. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Brňák sa zmienil o jednej veľmi závažnej medzere, ktorá ostáva za touto vládou, a obávam sa, že zostane aj natrvalo. Prečo? Pod egidou ministra spravodlivosti sa vypracovalo obrovské dvojdielne, snáď dvojtisícstranové dielo Zločiny komunizmu. Bolo povedané A, nebolo povedané B. Ak boli zločiny, kde sú zločinci? Ak sú zločinci, ako to, že tento rezort spravodlivosti nekoná v záujme spravodlivosti? Ak nekoná, tak boli zločiny? A tento reťazec sa v podstate otáča v bludnom kruhu tejto vládnej koalície, ktorá je poprepletaná s mocenskými zložkami predchádzajúceho režimu do takej miery, že vlastne nič sa neudialo, a obávam sa, že nič sa ani neudeje. Prečo táto moja skepsa. Ak ste mohli sledovať poslednú nedeľnú debatu, tak perspektívna politická hviezda Robert Fico mal ako hlavnú tematiku, ako spraví z Vladimíra Mečiara bezdomovca, ako ho zatvorí. Nuž ak je toto dominantná tematika súčasnej politickej perspektívnej scény, tak to je len cesta do prepadliska a Fico v podstate len potvrdzuje to prepadlisko, z ktorého vzišiel a do ktorého sa sám aj prepadá.
Takže preto som taký veľký skeptik, že či sa vôbec dospeje k odvahe a zodpovednosti, aby tí, ktorí boli pri moci pred rokom 1989, priznali skutočnosti, ktoré sa tam diali. Ja ich neobviňujem, však ja som takisto pracoval na ministerstve, ale, jednoducho, ak zločiny komunizmu existovali, tak treba za tým čosi upratať, a preto mi tu chýba pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý na jednej strane robí hrmotavý hurhaj a na druhej strane robí hodvábne ticho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána poslanca Bohunického. Iste nepoprie to, že keď chodil aj on po výboroch, že jednoducho k takejto dohode, k tej širšej dohode z hľadiska hľadania podpory pre jednotlivé iniciatívy vlastne došlo. Došlo v tom, že ak sa budú riešiť v podstate odbojári, že sa budú riešiť legionári, že sa budú riešiť koncentračné tábory a že sa budú riešiť aj politickí väzni.
Priznám sa, že nie celkom chápem tú časť jeho vystúpenia, kde hovorí o tom, že poslanecký klub SDĽ a poslanecký klub SOP vyčlenil zo štátneho rozpočtu peniaze na tento zákon. Veď my nežijeme v nejakom straníckom systéme, pán kolega, poslanecký klub SDĽ nemohol nič vyčleniť. Vyčlenil to parlament hlasovaním, vyčlenila to väčšina tohto parlamentu a vy zase iba dokumentujete to, že na históriu sa stále pozeráme ako na hru na nejakom malom piesočku vo vzťahu k tomu, čo vyhovuje mne a čo mi nevyhovuje. Jednoducho, história je univerzálna, univerzalistická a v podstate je aj syntetická, to znamená, že žiadna politická strana by nemala mať monopol na to, že bude vyčleňovať pre nejakú časť, skupinu občanov nejaké peniaze. To by mala urobiť vláda, mal by to urobiť parlament a mali by to urobiť vo vzťahu ku všetkým tým, ktorí sa pričinili o boj akejkoľvek totality, či už bola fašistická alebo komunistická.
Takže v tomto smere si myslím, že jednoducho stále nedošlo k naplneniu toho, o čom som hovoril, a že stálo by za to urobiť nejaký spoločný krok aj v tomto parlamente, aby ešte na záver tohto funkčného obdobia došlo k naplneniu a odškodneniu aj tých ďalších kategórií.