P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Klemens.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem za možnosť vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia.
Budem veľmi stručný a mám len jednu otázku na pána prezidenta Fondu národného majetku. Pán prezident, spomenuli ste, že k 31. 12. tohto roku, ak odsúhlasíme predložený návrh použitia Fondu národného majetku v roku 2002, nebude mať Fond národného majetku žiadny rest. Preto moja otázka znie. Čo s restom voči bývalému štátnemu podpornému fondu na ministerstve pôdohospodárstva. Pokiaľ viem, Fond národného majetku doteraz nevysporiadal rest v pôvodnej výške 1,7 miliardy korún. Poľnohospodári tieto financie skutočne veľmi potrebujú. To je všetko. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Finďo. Vzdáva sa. Posledný pán poslanec Delinga, nech sa páči. Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán prezident sa chce vyjadriť k vystúpeniam pánov poslancov. Nech sa páči, pán prezident. Ešte predtým, prepáčte, pán poslanec Juriš. To bolo už ústne prihlásenie sa, pán poslanec, žiaľ.
Nech sa páči, pán prezident.
J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať v poradí tak, ako jednotliví poslanci a poslankyne vystupovali. Pani poslankyni Tóthovej. Ja sa musím priznať, že som si nevšimol nárast tuberkulózy na Slovensku, ale zvážim doštudovanie príslušných materiálov na túto tému. Každopádne jej vystúpenie bolo podľa mňa úplne zbytočné. Ja som už v úvode povedal, že sme tento problém riešili v obidvoch výboroch, to znamená aj vo výbore privatizačnom, aj vo výbore rozpočtovom, a práve na návrh Fondu národného majetku, ktorý si osvojili jednotliví poslanci, bolo prijaté príslušné navýšenie rozpočtu. Myslím si, že na túto tému niet ďalej čo dodať.
K vystúpeniu pána poslanca Bohunického. Treba skonštatovať, že spôsob a formu, ako sú používané prostriedky, ktoré plynú do štátneho rozpočtu, jednoznačne určuje vláda. A dokonca ideme tak ďaleko, že bez písomného súhlasu ministerstva financií niektoré prostriedky ani nemôžeme vydať, takže my sa budeme musieť riadiť uzneseniami vlády a budeme ich musieť dôsledne plniť. Akékoľvek iné postupy zo strany Fondu národného majetku dnes už zo zákona v podstate nie sú možné.
Čo sa týka zaplatenia viac ako 4 miliárd v prospech príslušných obcí. To sa udeje v krátkom čase po získaní zdrojov z predaja SPP. Zatiaľ platí pôvodný harmonogram predaja SPP, to znamená, že peniaze by sme my mohli na účet fondu dostať niekedy koncom júna. Potom môže zbehnúť celá procedúra poskytovania týchto zdrojov jednotlivým obciam.
Na ďalšie vystúpenia, ak dovolíte, ja budem reagovať súborne a poviem asi toto. Celkový objem uznesení vlády, ktoré nie sú zahrnuté do rozpočtu Fondu národného majetku, dosahuje 9 miliárd korún. To sú peniaze, o ktorých vláda pri prerokúvaní tohto rozpočtu povedala, že nebudú vynaložené v tomto roku. Budú posunuté alebo ich vykonanie bude posunuté niekedy do budúcnosti a tieto peniaze budú použité na zníženie štátneho dlhu. O tieto peniaze sa zvýšila položka štátny dlh, ktorá dnes, keď ju spočítame aj so všetkými priamymi a nepriamymi vyplácaniami štátneho dlhu, dosahuje 65 miliárd korún. Akákoľvek zmena rozpočtu, ktorá sa udeje jednostranne, to znamená len navýšením bez toho, aby sme znižovali niektorú z položiek, ktorá je navrhnutá, zakladá schodkové hospodárenie. Fond si buď to bude musieť na takéto výdavky požičať, alebo proste nebude môcť podpísať zmluvy a nebude môcť tieto peniaze použiť. To sú aj osudy predchádzajúcich uznesení, predovšetkým v rezorte zdravotníctva, kde požiadavky tohto rezortu boli značne prehnané a fond ich proste nebol schopný splniť. Mám obavy, že ak aj dôjde k navýšeniu zo strany parlamentu práve o avizované peniaze pre zdravotníctvo, fond ich bude môcť splniť až vtedy, keď bude mať disponibilné zdroje. V položke 3,7 miliardy pre zdravotníctvo už je započítaný výnos z predaja Kúpeľov Piešťany. Ten výnos tam je a je tam započítaný preto, lebo v pôvodnom návrhu, ktorý prerokovala porada ekonomických ministrov, sa nepočítalo pre zdravotníctvo nič. Ani koruna. To bolo zmenené následne na základe ďalších rokovaní a na základe požiadavky vlády.
Ešte sa vyjadrím k otázke pána poslanca Klemensa. Áno, my sme mali dlh, respektíve ja, keď som došiel na fond, tak tam bol zaknihovaný dlh 1,7 miliardy. My sme mali určité právne pochybnosti, či ten dlh je 1,7 alebo menej, alebo viac. Dali sme si na to urobiť audit. Vyjadroval sa k tomu aj myslím si, že právny odbor Národnej rady. Nakoniec sme podpísali dohodu vtedy ešte s príslušným fondom. Dnes tá dohoda prešla na rezort. Už sme im poskytli viac ako 500 miliónov korún a zostávajúca suma viac ako 1,5 miliardy korún je v tomto rozpočte, je zapracovaná v tabuľke na strane 4 pod položkou číslo 10. Čiže tieto peniaze v rozpočte sú. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave alebo nie. Áno.
Nech sa páči.
M. Antecký, poslanec: V rozprave boli prakticky vznesené štyri pozmeňujúce návrhy. Prvý, ktorý predniesol pán poslanec Bohunický, kde chce navýšiť sumu rozpočtu o 300 miliónov na projekt ministerstva školstva Vráťme šport do škôl.
Ďalšie dva návrhy predniesla pani poslankyňa Záborská, kde navrhuje prijať uznesenie, pri ktorom suma, ktorá bude prevyšovať pôvodnú sumu 25 618 miliónov korún, by mala byť použitá na oddlženie rezortu zdravotníctva. A v ďalšom uznesení navrhuje navýšiť pôvodnú sumu rozpočtu 3 685 miliónov o 900 miliónov, teda kde by sa zaviazala vláda v prípade získania zdrojov z privatizácie kúpeľov Dudince, Piešťany zrealizovať oddlženie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. K tomu návrhu pána poslanca Klemensa, myslím si, že pokiaľ je to tak, ako povedal pán prezident fondu, netreba zaujímať stanoviská ani nebudeme o ňom hlasovať.
Takže, pán podpredseda, ja len toľko k tým návrhom. Budeme musieť o nich dať hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, pán spoločný spravodajca. Páni poslanci, schválili sme si na začiatku rokovania uznesenie o procedurálnom postupe prerokúvania jednotlivých bodov programu tak, že vždy budeme hlasovať o 11.00 hodine dopoludnia a o 17.00 hodine popoludní. Bola to však dohoda týkajúca sa iba prerokúvaných návrhov zákonov v prvom čítaní. Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom aj pri prerokúvaní všetkých ostatných návrhov, aj tých, ktoré sú v druhom čítaní, prípadne aj tejto správy.
Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pán prezident, pán spoločný spravodajca.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu zákona z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, vrátený pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 1448, jeho súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta z 27. marca o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 20. marca. Zákon bol rozhodnutím pána predsedu z apríla pod číslom 1607 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz poprosím povereného spravodajcu pána poslanca Halmeša, ktorého výbor pre sociálne veci a bývanie poveril, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.
Pán poslanec Halmeš.
F. Halmeš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Z poverenia gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie vám vážené dámy a páni predkladám spoločnú správu výborov, ktoré prerokovali predmetný návrh zákona. Ide o zákon z 20. marca, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Je to tlač 1448, ktorá je k dispozícii poslancom. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, vrátaného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. apríla 2002 číslo 1607 pridelil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313 o verejnej službe v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, a síce Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Ako gestorský výbor bol určený opätovne výbor pre sociálne veci a bývanie. Vrátený zákon odporučili neschváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 9. apríla 2002 číslo 895 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. mája 2002 číslo 478. Vrátený zákon odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením zo 7. mája tohto roku číslo 449. Z uznesení výborov, ktoré vrátený zákon opätovne prerokovali, vyplývajú tieto návrhy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady nesúhlasí so zákonom a odporúča Národnej rade, aby zákon z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313 o verejnej službe nebol schválený, teda ho odporúča neschváliť. Ako som už spomenul Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie takisto nesúhlasí ako gestorský výbor s týmto návrhom zákona a odporúča ho neschváliť a Výbor Národnej rady pre verejnú správu súhlasí so zákonom a odporúča ho schváliť vrátane pripomienok, ktoré sú uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 27. marca 2002.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313, po opätovnom prerokovaní vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej a štvrtej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní vyhovieť návrhu prezidenta Slovenskej republiky uvedeného v časti III tejto správy a zákon ako celok neschváliť. Ak však Národná rada Slovenskej republiky vrátený zákon opätovne schváli, vykonajú sa v ňom legislatívno-technické úpravy, ako sa uvádzajú v časti III tohto rozhodnutia prezidenta republiky, a síce
po prvé, v názve vypustiť slová "mení a", po druhé, v článku I úvodná veta znie: "Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 131/2002 Z. z. sa dopĺňa takto. Po tretie, článok II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2002."
Ide o súvislosť, že vzhľadom na tretiu časť rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v prípade, ak by Národná rada predsa návrh zákona schválila, tak nie je možné zachovať účinnosť, ktorá bola v návrhu zákona v pôvodnom návrhu zákona uvedená.
Pán podpredseda, chcel by som povedať, že spoločnú správu som v súlade s rokovacím poriadkom predniesol a môže byť k tomuto bodu otvorená rozprava. Súčasne predznačujem, že mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som tento zákon uviedol v druhom aj treťom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, aby ste neimprovizovali, neupozorňovali predsedajúceho a zaujali miesto pre navrhovateľov. (Reakcie z pléna.) Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vrátenom návrhu zákona pánom prezidentom.
Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom
vrátenom zákona pána prezidenta z 3. apríla 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 1530. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta o vrátení zákona z 24. apríla, ako aj rozhodnutie pána predsedu Národnej rady o pridelení prerokovať návrh zákona výborom. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Slafkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy a páni. Dovoľte mi predniesť výsledky prerokovania vráteného zákona pánom prezidentom. K tomuto zákonu sa vyjadrovali ako gestorský výbor výbor pre verejnú správu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa hovorí o tom, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval zákon z 3. apríla roku 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky ako tlač 1530 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1655 z 25. apríla 2002. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. K predmetnému zákonu zaujali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor pre verejnú správu Národnej rady Slovenskej republiky rovnaké stanoviská, v ktorom odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami uvedenými v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky. Tieto zmeny máte uvedené v časti IV spoločného materiálu. Dovolím si ich nečítať, nakoľko so všetkými odporúčali obidva výbory súhlasiť. Ďakujem, pán podpredseda.
Skončil som, môžete otvoriť druhé čítanie.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Bajan, chcete vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vrátenom návrhu zákona pánom prezidentom. Ďakujem pánovi poslancovi Slafkovskému.
Teraz budeme pokračovať rokovaním o
zákone zo 4. apríla 2002 o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 1543, súčasťou ktorého sú aj rozhodnutia pána prezidenta o vrátení, ako aj rozhodnutie pána predsedu Národnej rady o pridelení návrhu zákona na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Šagátovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore.
T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Zdravotnícky výbor sa zaoberal pripomienkami pána prezidenta. Zaoberal sa potom aj stanoviskom iných výboroch, ktoré prerokovali pripomienky pána prezidenta, menovite teda ústavnoprávny výbor. Konštatovali sme, že všetky pripomienky sú takého charakteru, že ich treba akceptovať. A teda navrhujeme potom v hlasovaní, aby sa en bloc schválili, pričom sme sa na základe aj odporučenia ústavnoprávneho výboru dohodli, že budeme odporúčať účinnosť tohto zákona od 1. augusta 2002. Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Sadnite si na miesto spravodajcu. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa z prítomných pánov poslancov chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému zákonu, ktorý vrátil pán prezident. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pánovi spravodajcovi ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.
Teraz budeme pokračovať návrhmi zákonov, ktorého za vládu poverila pána ministra Magvašiho, aby uviedol. Prvý v poradí je
vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1353. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie pána predsedu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výboru Národnej rady.
Nech sa páči, pán minister Magvaši. Prosím, aby ste z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedli.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, druhé čítanie.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, druhé čítanie. O pridelení, rozhodnutie je tam. Ja som spomínal.
Nech sa páči, pán minister Magvaši.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky - ústavnoprávny, výbor pre rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Diskusia bola v tomto výbore veľmi konštruktívna. A preto aj nakoniec z uznesení týchto výborov vyplývajú odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona s odporúčaniami, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy, tlač 1354a, pod bodom 1 až 11.
S názormi a návrhom gestorského výboru sa stotožňujem a chcel by som vás poprosiť, páni poslanci a panie poslankyne, aby ste takisto vy podporili tento návrh gestorským výborom. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisko a odporúčaní gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2002 číslo 1968 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 6. mája 2002 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. mája 2002 číslo 906, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 2. mája 2002 číslo 944 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. mája 2002 číslo 472. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporučili ho Národnej rade schváliť, vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy a k stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Brocka, pán poslanec Ftáčnik aj vy? Áno. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Páni poslanci, chcem ešte upozorniť, že sa našli okuliare. Sú na stole predsedajúceho. Prosím?
(Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené poslankyne, poslanci. Dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k tlači 1353, teda podľa mňa k významnému a zaujímavému návrhu zmeny zákona o rodičovskom príspevku s tým, že by som chcel predovšetkým upozorniť, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie som predkladal niektoré návrhy, ale niektoré ostali nedokonzultované. Preto si dovolím predložiť ich opätovne v mene skupiny poslancov.
Po prvé, chcel by som vás požiadať, aby by ste podporili zmenu v § 3 ods. 1, kde sa hovorí o podmienkach, za akých podmienok by sa tento príspevok mal vyplácať. Chcel by som navrhnúť a navrhujem, aby sme využili aj tento zákon na to, aby sme tie matky, ktoré budú poberať tento príspevok, podmienili tým, že počas tehotenstva navštívia minimálne trikrát poradenstvo. Ja viem, že v zákone v oblasti zdravotníctva je tento problém upravený. Každá žena má nárok a môže chodiť v takomto stave minimálne raz do mesiaca na poradenstvo, ale keďže niet tam postihu v tomto zákone, zrejme mnohé ženy to nevyužívajú, hlavne tie skupiny obyvateľov, kde by to bolo najviac potrebné. Preto navrhujem, aby sme podmienili rodičovský príspevok takouto klauzulou, že by nárok bol vtedy, pokiaľ minimálne trikrát počas tehotenstva poradenstvo navštívi. Tu chcem upozorniť po porade s lekármi aj na skutočnosť, že dnes pri skorom odhalení problému vývoja zárodku je možné už v tejto etape liečiť budúce dieťatko. Po druhé, navrhujem zamyslieť sa a mám konkrétny návrh nad samotnou výškou rodičovského príspevku. Výška, ja viem, ktorá sa tu navrhuje, sa odvodzuje od možnosti štátu, ekonomiky štátneho rozpočtu. Mrzí ma však jedno, že výška sa navrhuje na hranici alebo vo výške životného minima a vy dobre viete, že životné minimum je súbor alebo suma peňazí, ktorá by mala postačiť občanovi alebo jedincovi na to, aby prežil za veľmi výrazných úsporných opatrení. Teda nezabezpečuje výživu, ani tú najzákladnejšiu.
A keďže ide o dieťa navrhujem, aby sme tento príspevok postavili na úroveň minimálnej mzdy, teda 4 220 korún, čo by spĺňalo aj problémy aspoň ako takého zabezpečenia výživy, ale aj problémy vlastne podpory v tejto oblasti, teda podpory rodiny a podpory demografického vývoja, samozrejme, aj určitého vyrovnania aspoň v tej pozícii pracovnej, teda keby žena robila, aby by zarobila aspoň tú minimálnu mzdu. Áno, je to na úkor štátneho rozpočtu, keď sme to skúmali, čo to urobí so štátnym rozpočtom alebo so zmenou výdavkov, je to možno o necelých 400 miliónov korún. To si uvedomujem, aj napriek tomu tento návrh predkladám.
Posledný návrh je v § 4 ods. 2, kde sa vlastne v tomto § 4 ods. 2 jednoznačne stanovuje návrhu vlády, že pokiaľ poberateľ rodičovského príspevku poberá nemocenské dávky alebo vykonáva zárobkovú činnosť, stráca nárok. Tu sa nehovorí v akej výške. To znamená, že ak nemocenské je, ja neviem, 1 200 korún, 2 000 stráca nárok? Preto vás chcem požiadať, aby sme nebránili týmto mladým mamičkám aj robiť zárobkovú činnosť, pretože ak by ste hneď súhlasili s tými 490 korunami aj 920, aj tak je to málo na to, aby táto rodina prežila.
Takže dovoľme im zarobiť aspoň to, čo navrhujeme v tomto návrhu do výšky 1,5-násobku životného minima bez toho, aby sa tento príspevok krátil. Ďakujem pekne a prosím o podporu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Mesiarik, ja sa, samozrejme, v týchto veciach nevyznám, bohužiaľ, lebo nemám rodinu a nemám ani deti. Ale vy žiadate, aby rodičovský príspevok bol iba na dieťa, ktorého matka bola počas tehotenstva trikrát na lekárskej prehliadke. Prosím vás, dovoľte mi jednu takú celkom laickú otázku. Podľa vás dieťa, ktorého matka nemala takýto prehľad, nie je dieťaťom? To nie je človek alebo... (Hlasy v sále.) No dobre, no ale čo? A čo rodičovský?
To je príspevok pre rodičov alebo pre dieťa? Veď ja som ešte... (Hlasy v sále.) No dobre, to je ale jedna, na čo to používajú? Veď ja som takúto hlúposť ešte nepočul v tomto ctihodnom parlamente, aby niekto podal. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja iba krátko, že sa naozaj pripájam k tomu, aby bol zvýšený rodičovský príspevok z dávky, ktorá sa vlastne rovná životnému minimu, na dávku, ktorá sa rovná minimálnej mzde. Myslím si, že takto oceníme matky, pretože termín materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, naozaj, ako keby troška dehonestovala tú starostlivosť o dieťa. To nie je žiadna dovolenka. Vtedy jeden z rodičov, ktorý zostáva doma a stará sa o dieťa, väčšinou je to matka, ale dnes už aj otcovia, si berú takzvané materské dovolenky a myslím si, že naozaj je to aj prvý krok k tomu, aby sa žene započítavala potom pri odchode do dôchodku táto starostlivosť o dieťa ako vlastne výkon práce. Pretože tá matka robí nielen pre rodinu, ale aj pre celú spoločnosť a vlastne z tejto sumy by sa jej potom mohla vypočítavať aj suma pre dôchodok. Takže, myslím si, že naozaj by to bolo lepším ocenením rodičovskej úlohy, ktorá je nezastupiteľná v spoločnosti a skutočne to životné minimum je tak nízka suma a dostávajú ju iba skupiny, ktoré si iným spôsobom nemôžu na seba zarobiť, takže napriek tomu, že to bude mať dopad na štátny rozpočet, dúfam, že poslanci podporia tento návrh a že rodičovský príspevok bude minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nečudujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že to považuje za hlúposť, pretože ak to povedal v prvej vete, ja to nebudem opakovať, tak asi ťažko chápe niektoré veci. Prekvapuje ma však jedno. Veď predsa je to KDH, ktoré tu nedávno bojovalo pri ústave na určitej pozícii, kde vlastne presne, kde sa hovorilo o prerušení, kde sa hovorilo o určitej etape vývoja zárodku, že už je to živá, neviem, nechcem povedať bytosť, ale je to živé, tak o čo mne ide? Veď ja to chcem chrániť. Viete, koľko je nezodpovedných matiek, ktoré jednoducho, a nechcem hovoriť, aké skupiny občanov sú to, ktoré nevyužívajú poradenskú činnosť, nie lekársku prehliadku; ktoré keby išli na poradenskú činnosť a zistí sa určitý problém u tohto zárodku, že je to možné napraviť? Takže ja by som chcel chrániť tieto zárodky. Ja by som chcel urobiť to, aby sme viac nezodpovedné matky vychovávali, keďže v tom zákone o zdravotníctve to nemajú podmienené nejakým postihom, či príde alebo nepríde, je to jedno, lekár ju nemôže donútiť, mal som na mysli, že by sme aspoň týmto spôsobom tie nezodpovedné matky nútili k tomu, aby sa prišli ukázať svojmu lekárovi, aby sa zistilo včas, či potrebuje pomoc alebo nepotrebuje. Ubezpečujem vás pán poslanec, je to v záujme toho budúceho dieťatka.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Musím sa priznať, že som sa nechystal vystupovať v rozprave k druhému čítaniu o tomto zákone, ale keď som si prečítal pozmeňujúci návrh, s ktorým kolega Mesiarik chcel vystúpiť v rozprave, tak len preto som sa prihlásil a chcem ho poprosiť, že ak naozaj chce podporovať zodpovedné správanie sa rodičov, a teda pripomína nám poslancom za KDH naše zámery v rámci rodinnej politiky, a ak sa chce pridať, tak ho chcem poprosiť, aby tento svoj poslanecký návrh stiahol.
Dámy a páni, toto dávať ako jednu z podmienok nároku na rodičovský príspevok, považujem dokonca v rozpore so základnými ľudskými právami. Na to, pán kolega, naozaj nemáme právo ani my v snemovni, ak nechceme, aby tento návrh zákona skončil na Ústavnom súde.
Ďalej druhý pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujete zvýšiť rodičovský príspevok o tisíc korún, vláda zvyšuje o tisíc korún. Zdalo by sa, že veď je to taký pekný návrh, ktorý by sme mohli smelo podporiť, ale ja vás rovnako prosím, aby ste zvážili aj tento svoj druhý pozmeňujúci návrh z jedného dôvodu. Ja som v prvom čítaní navrhoval, aby sme sa správali pragmaticky ako členovia vládnej koalície, ale aj všetci poslanci, že ak sa tento rodičovský príspevok päť rokov neupravoval a vláda konečne schválila a poslala do parlamentu návrh, kde zvyšuje tento príspevok, štátny príspevok o tisíc korún, aby sme zmenili účinnosť, že nie od 1. 11., to znamená ako návrh možno budúcej vlády alebo neviem koho, ale že zmeňme ho, nech je od 1. 7. ako zákon o prídavkoch na deti. Ale keďže medzitým pretieklo veľa vody a vláda sa už zaoberala materiálom, možno ste ho dostali do rúk, riziká príjmov štátneho rozpočtu, objavili sa návrhy, návrhy do vlády z ministerstva financií, kde odporúča ministerstvo financií, aby tento zákon ani zákon o prídavkoch na deti parlament neprerokoval. To znamená, aby sme šetrili na deťoch, na rodinách s deťmi. Čiže vás chcem poprosiť, ak chcete, aby prešiel ten vládny návrh aj o prídavkoch na deti, aj o tom tisíckorunovom zvýšení rodičovského príspevku, tak sa skúste správať zodpovedne.
A k tretiemu, mohol by som tu ešte povedať, že ak chcete urobiť niečo pre rodiny s deťmi, tak vám navrhujem jeden kompromis. Budeme rokovať o zákone o sociálnom poistení a tam som takisto v prvom čítaní, už som prezradil alebo povedal ten návrh, ktorý chcem uplatňovať, aby sa starostlivosť o nezaopatrené deti započítavala matkám, ktoré sa celodenne o ne starajú (hlasy v sále), až do šesť rokov veku dieťaťa.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nevyrušujte.
J. Brocka, poslanec: Budete mať... (Hlas pána Cupera.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško. (Hlasy a pokriky v sále.) Veď som upozornil obidvoch. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: A tretí návrh, tretí návrh kolegu Mesiarika je podľa mňa tak trošku v rozpore s návrhom pod bodom 2. Vy navrhujete, aby sme vlastne zaviedli taký zvláštny súbeh štátnej dávky a príjmu zo zamestnania. To znamená, aby sa matky celodenne starali o deti aby chodili do práce a aby mali nárok na podľa vás 5-tisíc korún mesačne, ak ich príjem bude vyšší ako jedenapolnásobok životného minima. No, pripomína mi to paralelu, ono to ešte existuje v našej legislatíve, súbeh dôchodku aj mzdy. Ale podľa mňa to je to prvé alebo možno to posledné, čo sme už dávno mali zrušiť, lebo je to luxus, aby sme jednoducho niekomu umožnili, aby dostával aj dôchodok, keď pritom zarába. Pritom dôchodok je náhrada za absenciu mzdy. Niečo podobné vo vašom návrhu. Tak rodičovský príspevok je náhrada tomu rodičovi za to, že sa on stará o dieťa nemá príjem zo zamestnania, ale vy tu navrhujete, aby mal aj príjem zo zamestnania, a nie na úrovni minimálnej mzdy, ale jedenapolnásobku životného minima. Chcem povedať, že štát, bolo by absurdné, keby sme chceli, aby sa štát správal ako zamestnávateľ rodičiek alebo matiek. Ja som toho názoru, že bude lepšie a bude stačiť, ak štát alebo aj my nebudeme komplikovať život rodinám s deťmi. Bohužiaľ, tieto návrhy, ktoré ste predložili, sú také, ktoré sú istým spôsobom aj zmätkové, ale najlepšie by bolo, keby aspoň niekto z tých poslancov, ktorí podporili tento poslanecký návrh, keby prípadne stiahli svoje podpisy spod toho návrhu, aby sme o tom nemuseli ani hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som "rád", že pán poslanec takto vystúpil, pretože neviem prísť na chuť niektorým návrhom z dielne KDH v oblasti rodinnej politiky, pretože niečo iné rozprávajú, niečo iné robia, takže ono si škoda, že to občania nepočujú, by si mohli urobiť obraz, pretože ja nepovažujem za luxus, pán poslanec, ak niekto dostane 3 790 korún a z toho má žiť a má dieťa, pretože nemá iné možnosti a pôjde si zarobiť niekde ako upratovačka 500 korún a vy mu zoberiete tých 3 790, to ja nepovažujem za luxus. Ja neviem, či vy ozaj viete, si uvedomujete, v akom stave sú tie rodiny, mnohé, v akých podmienkach žijú. Takže, áno, máme byť lojálni voči rozpočtu, voči štátu. Ale nemá byť štát, rozpočet a vôbec parlament a vláda lojálna voči takýmto rodinám, ktoré žijú v biede? A voči tomu, ako tie deti žijú? (Potlesk.) Ako chceme potom robiť populačnú politiku? Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.
Pán poslanec Brocka ešte chce reagovať faktickou poznámkou.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Mesiarik, ja som nepovedal, že považujem rodičovský príspevok vo výške 3 740 korún za luxus, takže vy ste reagovali na svoju predstavu alebo svoju nejakú myšlienku, to nebolo obsahom môjho vystúpenia.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, Milan.
M. Ftáčnik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Nie som odborníkom na problematiku rodičovského príspevku, ale pokúsim sa tu tlmočiť názory expertov Sociálnodemokratickej alternatívy, pani poslankyňa to uhádla. Myslím, že to nie je žiadne tajomstvo. Patrí to, aby tu zazneli prípadne aj iné názory. Mám k tomu, samozrejme, aj jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by mal smerovať k tomu, aby sme zvážili, či nie je možné upraviť jednu časť tohto zákona.
K návrh o rodičovskom príspevku sa chcem vyjadriť k tej časti, ktorá sa týka poberania dávky k pracujúcemu rodičovi. Ak rodič pracuje, študuje na strednej alebo vysokej škole, návrh, ktorý predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v § 3 ods. 2 písm. a) predpokladá, že rodič nemôže zveriť dieťa do starostlivosti detských jaslí, materskej škôlky alebo iného zariadenia. Môže ho ale zveriť inej plnoletej osobe, ktorá sa riadne o dieťa stará. To znamená, tou dospelou osobou môže byť napríklad brat dieťaťa, ak je teda dospelý, sestra, babička, iný príbuzný, suseda, jednoducho dospelý človek, ktorý preberie individuálnu starostlivosť o dieťa, pričom sa, samozrejme, zníži tá dávka z 3 790 na 1 200 korún. Je teda vylúčené to, aby mohol zveriť rodič dieťa do starostlivosti detských jaslí, pripúšťa sa to iba v písm. c), ak ide o rodičov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí (zaznel zvuk časomiery), to znamená majú problémy starať sa o dieťa. Z nášho pohľadu je táto časť návrhu istým spôsobom diskriminačná, pretože na jednej strane spochybňuje kompetenciu iných dospelých osôb, to sú najmä pracovníčky detských jaslí, starať sa adekvátne o deti, na druhej strane predpokladá, že iná dospelá osoba, sú to tie, ktoré som menoval, najmä príbuzní, známi alebo proste iné dospelé osoby, je kompetentná starať sa o dieťa. Kontrola, akým spôsobom táto starostlivosť prebieha, fakticky absentuje a spoliehame sa len na to, že ak je individuálna, tak je dobrá, ak je kolektívna, tak jednoducho dobrá nie je. Z nášho pohľadu teda ide o pokračovanie v istej likvidácii verejných služieb vo vzťahu k pracujúcim rodičom s malými deťmi, konkrétne teda o detské jasle. Iste si pamätáte, že začiatkom 90. rokov rozhodol štát o presune detských jaslí na samosprávy, na obce a fakticky väčšina týchto zariadení zanikla. Obce nemali finančné prostriedky na to, aby to sanovali z vlastných zdrojov, rodičia neboli schopní platiť často veľmi vysoké finančné čiastky, boli spomínané čiastky okolo sedem a viac tisíc korún, najmä v podmienkach Bratislavy, to znamená rodiny si nemohli dovoliť platiť tieto čiastky a dať svoje deti do jaslí. Akokoľvek môžeme hovoriť o chorobnosti, o problémoch a na druhej strane táto verejná služba jednoducho v tejto chvíli absentuje. Pritom o význame predškolských zariadení pre sociálnu integráciu detí a rozvoj ich schopností učiť sa po celý život hovoria aj odporúčania Rady Európy, ktoré sú venované dennej starostlivosti o deti.
Existuje návrh vypracovaný Fórom pre deti a rodinu pri Rade Európy o vplyve predškolských zariadení na vývoj detí, ktorý bude koncom mája predložený Výboru ministrov Rady Európy na schválenie. Z tohto pohľadu možno povedať, že táto diskusia vlastne patrí do kontextu širšej diskusie o vytváraní komplexného systému rodinnej politiky, ktorý zohľadňuje na jednej strane najlepší záujem dieťaťa, tak ako je definovaný v dohovore o právach dieťaťa, na druhej strane potreby rodičov, ktorí chcú pracovať a, samozrejme, mať pritom rodinu.
Dovoľte mi teraz predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý by mal istým spôsobom pozmeniť tú dikciu v § 3 ods. 2 písm. a). Navrhujem, aby písm. a) znelo nasledovne: "Rodič, teda ten, kto je poberateľom a má nárok na rodičovský príspevok, je rodič počas výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia na strednej škole, alebo na vysokej škole, ak zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa inou plnoletou osobou," potiaľ tá dikcia je zhodná s tým, čo je v texte zákona z ministerstva a ďalšia časť textu je zmenená: "Alebo dieťa umiestni v jasliach, materskej škole, alebo v inom obdobnom zariadení, najviac na štyri hodiny denne." To znamená, nezakazuje sa umiestniť, ale, naopak, sa to umožňuje, ale limituje sa to časom. Odôvodnenie, ktoré si vyžaduje pozmeňujúci návrh podpísaný 15 poslancami, je nasledovné. Navrhované znenie podmienky starostlivosti rodiča o dieťa umožňuje, aby sa o dieťa starala iná osoba, ale neumožňuje, aby dieťa bolo v starostlivosti tých, ktorí na takúto starostlivosť majú potrebné vzdelanie a kvalifikáciu. V navrhovanom pozmeňujúcom návrhu sa navrhuje umožniť v rámci starostlivosti aj rodičovi, ktorý pracuje, aby umiestnil dieťa do špecializovaného školského zariadenia, pričom je to limitované na štyri hodiny denne, aby to bolo zosúladené aj s písm. d) tohto paragrafu a ods. 2 a viedol sa rodič k tomu, aby časť starostlivosti zabezpečil osobne. To je zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám ctenej snemovni na posúdenie a na hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.