I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Kužmovi. Nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predložil návrh v prvom čítaní, vládny návrh zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1489. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1685 z 26. 4. na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu má odporučil výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 372 zo 7. mája v súlade s § 73 ods. 1 tohto zákona.

Ako spravodajca konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku a ďalej konštatujem, že obsahuje dôvodovú správu a z návrhu je zrejmé, že je v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky a z jej súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Zákon obsahuje v osobitnej časti dôvodovú správu a doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam po rozprave, aby Národná rada predložila tento zákon v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1685 z 26. 4. 2002 prideliť predmetný návrh týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby predmetný návrh bol prerokovaný v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od predloženia návrhu tohto zákona. Pán predsedajúci, prosím, aby ste k tomuto návrhu otvorili rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nikto prihlásený. Ústne sa hlási jeden poslanec, Ivan Hudec. Nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dávam slovo poslancovi Ivanovi Hudecovi.

I. Hudec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hostia. To, že je predložený tento návrh zákona, treba rozhodne privítať. Je veľkou príležitosťou urobiť aj v našom štáte rázne legislatívne opatrenia, ktoré by zabezpečili nápravu veľmi zlého stavu v pohybe kultúrnych pamiatok, najmä teda mobiláru, ktorý je vo veľmi vážnom ohrození.

To, že smernica v roku 1993, príslušná smernica je citovaná predkladateľom, uzrela svetlo sveta, ešte neznamenalo, že všetky štáty, ktoré sú viazané, respektíve ktorým sa odporúčalo prijať legislatívu, ktorá by upravovala tieto záležitosti, ju aj využili, a preto ma trošku mrzí, že predložený vládny návrh zákona ide na dolnom limite všetkým odporúčaní, ktoré táto smernica odporúča členským štátom Európskej únie.

Hovorím to aj zo skúsenosti, ktorú sme mali možnosť zažiť, pretože v roku 1997 sa práve v Slovenskej republike uskutočnilo stretnutie ministrov kultúry Európskych krajín na túto tému a veľký záujem štátov, či už členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré kandidujú na členstvo v Európskej únii, svedčil o tom, takisto bohatá diskusia a konkrétne námety, že táto téma je veľmi žeravá a, jednoducho, dotýka sa drvivej väčšiny štátov, ktoré raz budú tvoriť konsolidovaný celok európskych štátov.

Myslím si, že keď prijmeme tento vládny návrh zákona s modifikáciami, ku ktorým, dúfam, príde, a zrejme viacero poslancov bude navrhovať doplnenia tohto textu vládneho návrhu zákona, budeme môcť trošku pokročiť. Škoda je však, že sa nevyužili konkrétne príspevky takých štátov, ako v roku 1997 veľmi jasne koncipovali niektoré svoje názory, akým je napríklad Grécko, Nórsko, Švajčiarsko a iné štáty, pretože keby boli využité tieto ich pripomienky, tak tento vládny návrh zákona mohol byť o niečo kvalitnejší.

Opakujem však, že je dobré, že tento návrh zákona je na svete a prax veľmi rýchlo ukáže, že budeme musieť nasledovať zrejme také krajiny, ako je Česko. Viete, že Česko, možno viete, možno nie, bolo predsedajúcim štátom UNESCO, ktoré vytvorilo svoju štruktúru, ktorá práve sledovala návrat kultúrnych pamiatok do krajín svojho pôvodu a vďaka tomu napríklad sme mali tú česť doviezť, síce za výmenu, ale predsa len doviezť Bojnický oltár na Slovensko. Možnože keby Česká republika vtedy nepredsedala práve tomuto výboru a nebola tak vystavená, povedal by som, skúške vzoru, tak možno by sa nám to ani nebolo podarilo.

Treba však pokračovať v týchto tendenciách, pretože Slovenská republika vlastní niekoľko zoznamov vyvezených, neprávom vyvezených, a myslím, že aj právne domáhateľných kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú najmä v Maďarskej republike, v Českej republike, ale aj v Ruskej republike, ale aj v iných štátoch. Tieto zoznamy jestvujú, bohužiaľ, stalo sa, že ministerstvo kultúry, ešte predtým Slovenskej socialistickej republiky, potom po vzniku druhej Slovenskej republiky už aj u nás vždy akosi stratilo tieto veľmi vzácne dokumenty, ktoré boli ťažko získavateľné, pretože jednoducho išlo viac-menej o excerptáciu údajov z periodickej tlače, z konkrétnych výpovedí konkrétnych osôb, ktoré boli svedkami alebo vlastnili svedectvá o tom, ako sa tieto vzácne kultúrne pamiatky zo Slovenska maličkými alebo väčšími podfukmi dostali do vlastníctva iných štátov.

Myslím si, že takisto by bolo vhodné pri koncipovaní tohto návrhu zákona ešte veľmi rýchle preštudovať už spomínané niektoré dokumenty príslušnej komisie UNESCO, pretože tam sa napríklad hovorí aj o tom, ako treba vykladať tú situáciu, keď sa isté kultúrne pamiatky z terajšej krajiny vyviezli z tých bývalých štátnych celkov za účelom alebo na takzvanú reštauráciu a jednoducho trvalo desaťročia a trvá to aj dodnes, že sa na svoje pôvodné miesto nevrátili. Možnože by sa bolo treba vrátiť aj k ešte k definovaniu pojmu nie štátneho vlastníctva, ale obecného, aj trebárs národného, samozrejme, ale najmä obecného umiestnenia tejto konkrétnej kultúrnej pamiatky. Každá kultúrna pamiatka totiž vždy bola v nejakom meste alebo v dedine, teda v obci a to by, myslím, podstatne uľahčilo aj súdne konanie, ktoré bude musieť skúmať všetky náležitosti, ktoré treba na súdne rozhodnutie. Myslím si, že teda ani krátkosť času by nemala byť prekážkou na to, aby sa ešte doplnil tento vládny návrh zákona o tieto možnosti. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na vystúpenie pána poslanca. Pán spravodajca, prosím, máte možnosť.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem, veľmi krátko. Stotožňujem sa s vystúpením pána kolegu Hudeca. Chcem tu poukázať na to, že tento zákon sa síce zaoberá vrátením už vyvezených hodnôt, ale my sme zhruba pred rokom a pol spoločne pracovali na zákone o ochrane kultúrnych pamiatok, kde sme dokonca rozpracovávali aj výšky trestu za nelegálne získavanie pamiatok či archeologickým prieskumom. Na ich vývozy sme upozorňovali, no žiaľbohu, tento poslanecký návrh, aj keď bol robený koalično-opozične, neprešiel vo vláde. Ďalej sa pamiatky vyvážajú, existuje dokonca veľmi silný čierny trh, ktorý asi ťažko zlikvidujeme, lebo vychádza z oveľa horších ekonomických podmienok na našej strane, ako je kúpyschopnosť v okolitých štátoch Európskej únie. Ale aj napriek tomu, ja sa potom podrobnejšie vyjadrím v druhom čítaní. Myslím, že tento zákon je potrebné schváliť, tak ako je predložený, s doplnkami. Ďakujem pekne, skončil som.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ja sa ospravedlňujem. Ešte predtým som nevidel, lebo jedna tabuľa nefunguje, bohužiaľ, už niekoľko dní. Hlásila sa s faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Ivana Hudeca pani poslankyňa Podhradská. Nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa chcem pridať k pánovi poslancovi Hudecovi v tom zmysle, že naozaj je dobré, že tu máme tento návrh zákona, a bolo by veľmi potrebné, aby sa tento parlament týmto návrhom zákona veľmi vážne zaoberal. Ja sama budem hlasovať za to, aby návrh zákona prešiel do druhého čítania, ale súčasne budem presadzovať, aby sa, pokiaľ je to možné, v procese prijímania tento zákon doplnil o mnohé veci, ktoré ho môžu vylepšiť.

Chcem poukázať na situáciu v Českej republike, kde majú takýto zákon už niekoľko rokov a zhodou okolností práve v súčasnom období sa v Čechách vedie veľmi rozsiahla diskusia o tom, že tento zákon treba novelizovať, lebo z tých niekoľkoročných skúseností prišli na to, že v prijatom zákone urobili niekoľko lapsusov. Žiaľ, aj tento návrh, ktorý máme my tu, sa týmto lapsusom nevyhol, a preto si myslím, že by bolo dobré, keby sme v druhom čítaní dostali šancu pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť návrh zákona a tak umožniť, aby sa naozaj situácia v Slovenskej republike zmenila, lebo tak ako povedal pán poslanec Kužma, naozaj, ten čierny trh s odcudzenými kultúrnymi pamiatkami a nezákonný obchod, vyvážanie kultúrnych pamiatok, na Slovensku v poslednom období prekvitá. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Hudec má právo reagovať.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som nadviazal na pripomienku pani poslankyne a chcel by som poprosiť pána ministra. Je dohoda, ktorú uzatvoril, ak si dobre pamätám, pán podpredseda vlády Fogaš s českým kolegom zodpovedným za legislatívu, a je možné si vyžiadať ten návrh, poslanecký návrh, ktorý jestvuje v českej poslaneckej snemovni a je oveľa lepší ako tento návrh. Myslím si, že aspoň niektoré z tých ustanovení by bolo vhodné nejakým spôsobom v pripomienkovom konaní aplikovať. Poprosím vás, požiadajte rezort kultúry, nech sa na to pozrú, lebo naozaj je lepší ten text zákona, aj keď, povedzme, nebude možné ho vymeniť celý, pretože to nie je možné, ale v rámci pripomienok a pozmeňujúcich návrhoch by to bolo vhodné. Ďakujem za slovo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh máte ako tlač 1467, návrh na pridelenie v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1642. Prosím pána ministra Petra Ponického, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

P. Ponický, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni. Návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií vo forme doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa predkladá na rokovanie v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002. Hlavným dôvodom pre prípravu tohto právneho predpisu bolo zharmonizovanie slovenských právnych predpisov o uznávaní s aquis communautaire.

Vypracovanie návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie aquis communautaire podľa Partnerstva pre vstup, takzvanej Bielej knihy, hlavne kapitoly 18, vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, skríningu, v kapitole č. 2 Slobodný pohyb osôb v časti 2, 10/10 o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie, ďalej prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 a pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky pre členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001.

Účelom návrhu zákona je upraviť podmienky uznávania odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, ktorí chcú v súlade s komunitárnym právom vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike. Návrh zákona transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky všetky smernice Európskej únie o takzvanom všeobecnom systéme uznávania, okrem smernice č. 99/42, ktorá už bola transponovaná do zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Touto právnou normou sa do slovenského právneho poriadku zavádza nová sústava kompenzačných prvkov, ktoré umožňujú vyrovnávať prípadné rozdiely v obsahu a dĺžke odborného vzdelávania, ktoré môžu existovať v jednotlivých členských štátoch Európskej únie v porovnaní s kvalifikačnými predpokladmi v Slovenskej republike ako aj spôsob uznávania iných dokladov, ktoré sa požadujú v súvislosti s prístupom k výkonu regulovaných povolaní, napríklad preukazovanie bezúhonnosti či zdravotné preukazy v Slovenskej republike.

Návrh zákona bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a jej pripomienky boli do znenia zákona zapracované. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

Dovolíte, dámy a páni, poprosím vás o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz o slovo pána poslanca Štefana Šlachtu, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, vedu a mládež a šport.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1467, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Úvodom mi dovoľte informovať vás, že predmetný návrh na vydanie vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. apríla 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorom sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného som toho názoru, že navrhovaná úprava prispieva ku koordinácii vzdelávania a zavádza pravidlá aj na vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie. Návrh zákona transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernice Európskej únie o takzvanom všeobecnom systéme uznávania. Dôležitým prvkom týchto smerníc je sústava kompenzačných prvkov, ktoré umožňujú vyrovnať prípadné rozdiely v obsahu a dĺžke odborného vzdelávania, ktoré môžu existovať v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z tohto dôvodu zákon na niektorých miestach rozlišuje medzi uznávaním dokladov o vzdelaní a uznávaním odbornej kvalifikácie, pričom sa uznávanie dokladov o vzdelaní považuje za prvú etapu procesu uznávania odbornej kvalifikácie.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1467, prerokuje v druhom čítaní.

Zároveň odporúčam v zmysle § 74 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1642 z 19. apríla 2002 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, prerokovali ho v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nehlási sa nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister. Ešte jeden? Nemáte.

Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o azyle a o doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1450, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1637. Ospravedlňujem sa, páni poslanci. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1507. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1727. Návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o dizajnoch sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a podnetom pre urýchlenie legislatívnych prác na tomto návrhu zákona bolo uznesenie vlády z decembra 2001 k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

Účelom predmetného návrhu zákona je aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

Predloženým návrhom dochádza vlastne k rekodifikácii dizajnového práva, v súčasnosti upraveného zákonom 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov. Do právneho poriadku našej vlasti sa tak implementuje smernica 98/71 Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov, čím dochádza k harmonizácii dizajnového práva s právom Európskeho spoločenstva Európskej únie.

V doterajšej úprave bola základná podmienka o zápisnej spôsobilosti dizajnu podmienka jeho novosti. V súčasnosti sa dôraz bude klásť na osobitný charakter, na skutočnosť, aby sa vonkajšia úprava výrobku výrazne odlišovala od doteraz známych vonkajších úprav. Návrh, samozrejme, prešiel legislatívnym procesom až po úroveň vlády. Neboli k nemu vznesené osobitné pripomienky a nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.

Chcem v závere pripomenúť, že k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu a zrušenia prekážok voľného pohybu tovaru je nevyhnutné, aby zápis dizajnov poskytoval svojmu majiteľovi v členských štátoch rovnocennú ochranu a taktiež, aby podmienky pre nadobúdanie práva k zapísanému dizajnu boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Aj preto je potrebné, aby sme pristúpili k implementácii tejto smernice.

Prosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o kladné posúdenie tohto návrhu zákona a umožnenie neskoršie jeho praktickej aplikácie. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto navrhovateľa.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Lászlóovi Hókovi. Nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o dizajnoch, tlač č. 1507, ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh, tlač 1507, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2002, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši a upravuje veľmi dôležitú záležitosť, a to právne vzťahy vznikajú v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením dizajnu.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Kto sa hlási ústne? Nikto.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďakujem, pán poslanec. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh máte ako tlač 1520. Rozhodnutie predsedu Národnej rady pod č. 1739.

Návrh zákona uvedie minister vlády Slovenskej republiky Štefan Harna. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova. Sme pri tlači 1520.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zastúpení pána vicepremiéra Mikloša predložil návrh na prvé čítanie, návrh zákona o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2002 patrí aj návrh zákona o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí dňa 24. apríla.

Kapitola č. 6 Hospodárska súťaž by mala byť predbežne uzatvorená v júni, pričom prijatie tohto zákona je jednou z podmienok, aby bolo možné konštatovať kompatibilitu s právom Európskej únie v oblasti antitrustu.

Uvedené vyplýva aj z poslednej pravidelnej správy Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovenskou republikou v príprave na vstup do Európskej únie za rok 2001. Týmto návrhom zákona sa do slovenského právneho poriadku transponuje sedem nariadení komisie a zohľadňuje jedno oznámenie komisie.

Návrh zákona komplexne upravuje oblasť skupinových výnimiek zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, prináša formou novelizácie určité zmeny zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zmeny menšieho rozsahu v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Ďalej v zákone č. 92/1991 Zb. zákonov o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a v zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Inštitút skupinových výnimiek zo zákazu dohôd obmedzujúci hospodársku súťaž je v slovenskom právnom poriadku novým inštitútom. Skupinové výnimky sa zo zákona vzťahujú na určité dohody obmedzujúce súťaž, spĺňajúce podmienky stanovené v tomto zákone, ktoré sú uzatvorené v oblasti distribúcie a údržby motorových vozidiel, poskytovania technológií, v oblasti špecializácie, výskumu a vývoja poisťovníctva, námornej prepravy ako aj na dohody obmedzujúce súťaž vertikálneho charakteru v prípade, v ktorých zmluvné strany takýchto dohôd podnikajú, každá na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca.

Návrh zákona obsahuje základnú definíciu pre každú z kategórie dohôd obmedzujúcich súťaž, na ktoré sa vzťahuje výnimka. Ďalej obsahuje výpočet ustanovení, ktoré obmedzujú súťaž, ale ktoré vzhľadom na to, že ich pozitívne dopady na trh prevažujú, ich protisúťažné efekty sú vyňaté spod zákonného zákazu.

Návrh pre každú kategóriu dohôd obmedzujúcich súťaž tiež vymedzuje ustanovenia, ktoré, pokiaľ sú súčasťou dohody obmedzujúcej súťaž, majú za následok zákaz, teda neplatnosť celej dohody obmedzujúcej súťaž alebo jej časti. U väčšiny kategórií dohôd obmedzujúcich súťaž je pre ich vyňatie nevyhnutné dodržanie určitého zákonom stanoveného percentuálneho podielu zmluvných strán na relevantnom trhu.

V ktorejkoľvek dohode obmedzujúcej súťaž, ktorá používa výhodu skupinovej výnimky, však môže byť rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky táto výnimka odňatá. Ide o prípady, keď úrad zistí, určitá konkrétna dohoda obmedzujúca súťaž aj napriek skutočnosti, že spĺňa podmienky pre skupinovú výnimku, môže mať za cieľ alebo následok obmedzenie hospodárskej súťaže, a to napríklad na susediacich alebo nadväzujúcich trhoch.

Právna úprava skupinových výnimiek vychádza z dlhoročných praktických skúseností Európskej komisie. Prinesie tak zvýšenie právnej istoty podnikateľov ako aj značné administratívne odbremenenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, nakoľko zákon umožní podnikateľom identifikáciu, či ich dohoda obmedzujúca súťaž je vyňatá spod zákonného zákazu alebo nie.

Úrad sa bude môcť sústrediť na vážnejšie formy porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku pozitívum možno vidieť aj v tom, že podnikatelia sa nebudú musieť obracať na úrad so žiadosťou o vydanie individuálneho rozhodnutia. Nebudú musieť platiť správne poplatky za vydané rozhodnutia, nakoľko v súčasnosti dohoda obmedzujúca súťaž môže byť vyňatá spod zákonného zákazu len na základe rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, za ktoré je potrebné zaplatiť správny poplatok.

Najvýznamnejšou časťou novely zákona č. 136/2001 Z. z. je úprava zjednodušeného konania pri koncentráciách.

Návrh zákona vymedzuje podmienky, po splnení ktorých koncentrácia podliehajúca kontrole Protimonopolného úradu Slovenskej republiky môže byť posudzovaná v režime zjednodušeného konania. Úrad v takomto prípade vydá rozhodnutie najneskôr do 30 dní od oznámenia koncentrácie.

Rovnako samotné oznámenie koncentrácie je zjednodušené a nie je potrebné predložiť taký rozsah podkladov a informácií ako pri koncentráciách posudzovaných v štandardnom konaní.

Novela zákona č. 136/2001 Z. z. prináša aj ďalšie zmeny, ktoré majú predovšetkým prispieť k jednoznačnému výkladu zákona.

Súčasťou návrhu je ich zvýšenie obratového kritéria, po splnení ktorého koncentrácia podlieha kontrole Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, pričom nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo vyšších územných celkov, ani na hospodárenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ani iného orgánu. Rovnako nezakladá zvýšený nárok na zamestnanosť. Prijatie zákona zabezpečí ďalší významný posun harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie a ako už bolo povedané, bude aj významným prínosom pre našu podnikateľskú sféru. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Mariánovi Anteckému.

M. Antecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladám túto správu ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh, tlač 1520, bol doporučený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Taktiež predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k predloženému materiálu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.

Prosím pána ministra Magvašiho, aby prišiel do rokovacej sály.

Páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme prešli k bodu 43, keďže tu nie je pán minister? Je? (Hlasy v rokovacej sále.) Ide o

Prosím pána poslanca Rakúsa, aby tento návrh skupiny poslancov uviedol.

A. Rakús, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia. Podľa ustanovenia § 42 zákona Národnej rady č. 131/2002 o vysokých školách je možné, aby ako štátne vysoké školy sa zriaďovali aj zdravotnícke vysoké školy, ktoré v zmysle § 45 vzdelávajú v špecializačnom štúdiu pracovníkov v zdravotníctve so zdravotníckou praxou, to jest v rámci postgraduálneho štúdia, a okrem toho študentov, ktorí sa pripravujú pre vybrané kategórie zdravotníckych pracovníkov v rámci pregraduálneho štúdia.

Rezort zdravotníctva v súčasnej dobe nemá v dostatočnom rozsahu pokryté potreby vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve na výkon zdravotníckeho povolania, predovšetkým v zmysle požiadaviek Európskej únie. Aby zdravotnícky pracovník, ktorý získal vzdelanie v Slovenskej republike, mal možnosť vykonávať toto povolanie aj v Európskej únii, vyžaduje sa rozšírenie a skvalitnenie jeho prípravy, čo v požadovanej miere nie je v súčasnosti schopná zabezpečiť jestvujúca sústava verejných vysokých škôl.

Návrh zákona o zriadení zdravotníckej vysokej školy transformáciou Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave má za cieľ vyplniť medzeru, ktorá v súčasnosti v Slovenskej republike v systéme vysokých škôl jestvuje.

Rezort zdravotníctva je v zmysle zákona Národnej rady č. 277/1994 Zb. v znení neskorších predpisov zodpovedný za vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Rovnako ukladá povinnosť každému zdravotníckemu pracovníkov ďalej sa vzdelávať, čo bližšie špecifikuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157 z 21. marca tohto roku. Zriadenie rezortnej vysokej školy je preto iba naplnením právneho stavu a odráža v plnej miere potreby zdravotníckej praxe.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov. Navrhovaný názov pre zdravotnícku vysokú školu je Slovenská zdravotnícka akadémia, ktorá by mala mať tri fakulty, fakultu ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, ktorá má poskytovať bakalárske štúdium a magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo, a v niektorých ďalších regulovaných a čiastočne regulovaných odboroch zdravotníckych povolaní, ako sú rádiologický asistent, fyzioterapeut, zdravotnícky záchranár a podobne, teda okrem lekárov a farmaceutov, potom fakultu zdravotníckych špecializačných štúdií, ktorá bude zabezpečovať špecializačné štúdium v medicíne v zmysle § 46 zákona o vysokých školách a ďalšie postgraduálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré je potrebné pre výkon špecializovaných zdravotníckych povolaní. A napokon fakultu verejného zdravotníctva, ktorá by mala poskytovať bakalárske štúdium a magisterské štúdium pre vykonávanie funkcií vo verejnom zdravotníctve.

Toľko na úvod a chcel by som vás požiadať, aby ste podporili, aby tento zákon prešiel do druhého čítania. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Poprosím pani poslankyňu Annu Záborskú ako spravodajkyňu, ktorú určil gestorský výbor Národnej rady, aby predniesla svoju správu. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73, ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie, tlač 1538, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.

Ako spravodajkyňa si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73, ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74, ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1691 z 26. apríla prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru tento zákon výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom odporúčam výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovať ho do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Ústne sa hlási jeden poslanec, pán poslanec Peter Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dávam slovo poslancovi Osuskému. Tibor Šagát, tak sa hláste. Ešte pán poslanec Šagát ako druhý.