Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1494, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1688. Vládny návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, nech sa páči, pán minister.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, hlavným obsahom tejto novely Občianskeho zákonníka je nová úprava záložného práva. Cieľom tohto návrhu je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Navrhovaná právna úprava rozšíri možnosť zriadiť záložné právo ku hnuteľným veciam, najmä umožní zriadenie neposesórneho záložného práva, ktorého vznik bude viazaný na jeho registráciu v novozriadenom registri záložných práv. Neposesórne je také, keď ja dám do zálohy nejakú hnuteľnosť, napríklad auto, chladničku, čokoľvek, a pritom si ponechám túto vec naďalej vo svojej držbe a užívaní, čiže auto naďalej používam, ale auto je registrované ako záloha a na základe tejto registrácie mi, povedzme, banka požičia peniaze na nákup nejakej ďalšej veci, podnikania a podobne.

Výraznou zmenou reformy záložného práva je zriadenie notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktorý na rozdiel od ostatných registrov, napríklad katastra nehnuteľností, bude mať len informatívnu povahu. Register bude plniť funkciu publicity, to je výpisom z neho bude možné zistiť, že na určitom zálohu nie je zriadené záložné právo, nebude však osvedčovať záložné právo v registri zapísané, napríklad tak ako je to v prípade zápisov v katastri nehnuteľností. Poradie záložných práv zapísaných v registri bude rozhodujúce pre uspokojenie záložného práva. Register bude nevyhnutný pre stanovenie priority vzniku záložného práva.

Navrhuje sa možnosť zriadenia záložného práva na všeobecne vymedzený predmet zálohu, pozostávajúci z vecí, práv a iných majetkových hodnôt, napríklad podnik alebo jeho časť, ktoré patria záložnému dlžníkovi najmä z vecí určených čo do druhu a množstva. Výsledkom zmien obsiahnutých v návrhu zákona bude efektívna možnosť zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenší riziko spojené s poskytnutím úveru a zvýši sa šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky.

V súvislosti s reformou záložného práva sa menia aj príslušné dotknuté právne predpisy, to je Notársky poriadok, Obchodný zákonník, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a doplnení ďalších zákonov.

V samostatnom návrhu zákona sa komplexne upraví vykonanie záložného práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku dražbou. V návrhu zákona sa ďalej upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné upraviť v súvislosti s občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Občianskoprávny dohovor o korupcii vypracovala multidisciplinárna komisia pre korupciu a 9. 9. 1999 ho prijal Výbor ministrov Rady Európy na svojom 678. zasadnutí. Slovenská republika svojím podpisom pristúpila k občianskoprávnemu dohovoru o korupcii v júni 2000, čím sa zaviazala zosúladiť svoju právnu úpravu v zmysle tohto dohovoru. Ďalej pôvodne predložený poslanecký návrh Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, dotýkajúci sa domáceho násilia, ďalej návrh zmien Občianskeho zákonníka, ktoré sú potrebné vo vzťahu k zákonu o prevodoch peňažných prostriedkov, o elektronických platobných prostriedkoch a o platobných systémoch - zákon o platobnom styku - a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej poistné zmluvy s cieľom dosiahnuť plnú kompatibilitu s direktívami Európskej únie, upravujúcimi poistnú zmluvu z dôvodu prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín Európskej únie.

Návrh novely zákona bol vypracovaný v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. marca tohto roku a jeho zámerom bolo predovšetkým vytvoriť štandardné medzinárodne akceptované legislatívne prostredie poistného trhu, zodpovedajúce požiadavkám OECD a EÚ.

Vzhľadom na zámer predkladaného návrhu zákona odporúčam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v prvom čítaní a postúpiť ho na ďalšie ústavné prerokovanie.

Na dôvažok by som povedal, že bol som predvčerom na návšteve v Prahe a tam ma na Ministerstve spravodlivosti Českej republiky informovali, že obdobný zákon o záložnom práve hnuteľností v Českej republike platí od začiatku tohto roku, čiže štyri mesiace rádovo a za tieto štyri mesiace v Českej republike poskytli pôžičky zabezpečené takýmito zálohami vo výške 3,5 mld. Čk. Viete si predstaviť, že takýmto spôsobom sa 3,5 mld. korún takpovediac viacej dostane do ekonomického obehu a je predpoklad, že proste vytvárajú ďalšie hodnoty. Z tohto si môžete urobiť obraz, aké urýchlenie kolobehu ekonomických prostriedkov tento inštitút záložného práva hnuteľností bude znamenať aj v slovenskom hospodárstve. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky vzácnych hostí z Bafkrozingenu v Nemecku. Vitajte, dámy a páni. (Potlesk.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o uvedenom bode. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač 1494. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Som toho názoru, že predložený vládny návrh zákona upravuje komplex zásadných zmien právnej úpravy záložného práva a zároveň právnu úpravu poistnej zmluvy. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1688 z 26. apríla 2002 odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač 1494, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil výbor ústavnoprávny. Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, prerokovali ho v lehote 30 dní od schválenia návrhu zákona v prvom čítaní a gestorský výbor, ústavnoprávny, aby ho prerokoval v lehote 32 dní. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O ňom budeme hlasovať, ako som už uviedol neskôr. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1476, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1677. Vládny návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, tento návrh novely Trestného poriadku bol vypracovaný podľa plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Návrh novely patrí pritom medzi prioritné úlohy vlády vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii z 13. novembra minulého roku. Návrhom zákona sa upravujú najmä tieto ustanovenia Trestného poriadku: odstraňuje sa takzvané preverovanie respektíve predprípravné konanie a následne dochádza k novej úprave prípravného konania, čo bude mať tieto základné pozitívne dôsledky: a) skráti sa dĺžka prípravného konania a tým aj celková dĺžka trestného konania, b) odstráni sa duplicita vykonávania úkonov, c) od podania trestného oznámenia budú mať vykonané úkony procesnú spôsobilosť, dochádza k odstráneniu vysvetlení pri preverovaní trestných oznámení. Ďalej zavádza sa takzvané skrátené vyšetrovanie, ktoré sa bude vykonávať u menej závažných trestných činov s trestnou sadzbou odňatia slobody do 3 rokov. Ďalej sa posilňuje postavenie a dozor prokurátora v predsúdnom konaní.

Do štvrtej hlavy Trestného poriadku sa dopĺňajú nové inštitúty, ktoré majú napomôcť boj s organizovaným zločinom, ako je predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí, vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov. Neverejné zasadnutie sa upravuje tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností v súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Trestný poriadok sa dopĺňa o nový alternatívny spôsob rozhodovania vo veci - a to je zmier.

Najrozsiahlejšia zmena je v časti zaoberajúcej sa právnym stykom s cudzinou. Do návrhu zákona boli tiež po určitej modifikácii zapracované návrhy noviel Trestného poriadku, zákona o priestupkoch a zákona o odškodňovaní poškodených násilnými trestnými činmi, ktoré boli predložené do legislatívneho procesu výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a ktorých cieľom je prijať účinnejšie legislatívne opatrenia na potlačenie a minimalizáciu domáceho násilia.

Keďže prijatie predloženej novely je nevyhnutné aj pre uzavretie 24. kapitoly, spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra v prístupovom procese do Európskej únie, žiadam vás o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil ústavnoprávny výbor, Robertovi Ficovi. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a mení Trestný poriadok.

Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnej stránke všetky náležitosti, ako to požaduje rokovací poriadok Národnej rady a aj všetky náležitosti, ako to vyžadujú legislatívne pravidlá. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Rovnako v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Pokiaľ ide o lehoty, odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovali tento návrh v lehote do 30 dní od prerokovania v prvom čítaní a v lehote 32 dní v gestorskom výbore s tým, že gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor. Z mojej strany všetko. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Fico sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že ide o príliš závažné zásahy do Trestného poriadku, aby sme ich obišli len mlčaním bez niekoľkých poznámok. Predovšetkým treba povedať, že touto novelizáciou, ako ju predkladá ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo spravodlivosti zakrýva neschopnosť predložiť rekodifikované návrhy Trestného zákona a Trestného poriadku. V podstate v tejto novelizácii Trestného poriadku sú vytrhnuté tie časti práce rekodifikačnej komisie, ktoré mali byť čímsi navyše, alebo to nóvum v oblasti rekodifikácie trestného práva procesného. Treba, aby sme zdôrazňovali na pôde Národnej rady, že vláda Slovenskej republiky si nesplnila jednu zo svojich základných legislatívnych priorít, to znamená predložiť rekodifikovaný návrh Trestného zákona a Trestného poriadku. Rovnako chcem povedať, že sa musíme trošku usmievať, keď čítame rôzne názvy na inštitúty, ktoré tu už dávno boli.

Dnes prichádza minister spravodlivosti s inštitútom takzvaného skráteného vyšetrovania, ale treba jasne povedať, že ide o klasické vyhľadávanie, ktoré sme zrušili podľa môjho názoru dosť neopodstatnene pred niekoľkými rokmi.

Chcem položiť pánu ministrovi otázku, či si uvedomuje, v akom stave je dnes poriadková polícia, koľko ľudí, ktorí pracujú v poriadkovej polícii, má aké-také skúsenosti s vykonávaním tohto skráteného vyšetrovania, pretože vyhľadávanie vykonávali v minulosti skúsení policajti, ale tí dnes už nerobia v tejto oblasti Policajného zboru, a najmä sa chcem spýtať, aký podiel trestných činov, ak hovoríme o trestnej sadzbe do 3 rokov, v celkovej štruktúre kriminality bude spadať pod skrátené vyšetrovanie.

Sú to opodstatnené pripomienky predovšetkým odbornej verejnosti z oblasti trestného práva, že zahatanie príslušníkov poriadkovej polície takouto administratívnou byrokratickou prácou spôsobí, že sa výrazne zníži podiel práce poriadkovej polície na aktivitách, ktoré im spadajú podľa zákona o Policajnom zbore.

Rovnako by som chcel upozorniť na inštitút, o ktorom pán minister vôbec nehovoril vo svojom úvodnom slove, je to inštitút zmieru. V Trestnom poriadku poznáme dnes dva inštitúty skráteného vybavovania trestných vecí. Je to buď formou trestného rozkazu alebo je to formou podmienečného zastavenia trestného stíhania. Tieto dva inštitúty už v Trestnom poriadku máme.

Teraz prichádza minister spravodlivosti s inštitútom zmieru, na základe ktorého môže dôjsť k dohode medzi obžalovaným a poškodením za podmienky, že obžalovaný sa priznáva k spáchaniu skutku, že nahradí škodu, ktorá bola spôsobená, že s tým súhlasí, samozrejme, poškodený, ale čo je najpodstatnejšie, obžalovaný musí zaplatiť určitú sumu peňazí na verejnoprospešné ciele a z tejto sumy minimálne 50 % musí patriť obetiam trestných činov. Toto ustanovenie je evidentne ustanovením pre bohatých, pretože tí, ktorí budú mať peniaze, budú sa môcť vykúpiť, a spravodlivosť pre tých, ktorí sociálne nebudú silní, pravdepodobne nebude v takomto rozsahu daná. Takže ja len kladiem tieto otázky pánu ministrovi, ako sa vysporiadalo ministerstvo spravodlivosti s rizikami, ktoré môžu vyvolať ako skrátené vyšetrovanie, tak aj inštitút zmieru. Toľko v tomto čítaní. Ja predpokladám, že v rámci druhého čítania bude možné postaviť sa k návrhu zákona podstatne detailnejšie. Ešte raz pripomínam, že je to zakrytie neschopnosti rezortu ministerstva spravodlivosti predložiť rekodifikované zákony v oblasti trestného práva hmotného aj trestného práva procesného. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť minister? Áno. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Chcem reagovať krátko na pripomienky pána poslanca Fica. Najskôr, že viazne rekodifikácia. Áno, čiastočne viazne rekodifikácia. Treba povedať, že rekodifikácia viazne najmä preto alebo teda ten pôvodný časový limit do konca minulého roku nebol dodržaný najmä preto, že predseda Najvyššieho súdu nedovolil sudcom Najvyššieho súdu, ktorí sú členmi rekodifikačnej komisie, aby normálne pracovali v tejto rekodifikačnej komisii, pretože predseda Najvyššieho súdu zastáva názor, že sudcovia sa nemajú zúčastňovať na zákonotvornej činnosti, teda aspoň v niektorých prípadoch, a preto títo členovia rekodifikačnej komisie môžu pracovať v tejto komisii len vo svojom voľne, cez víkendy, cez dovolenku a podobne. A to viedlo k predĺženiu týchto termínov.

Na druhej strane, pán poslanec Fico, teraz túto prvú námietku, predpokladám, že ste predniesli ako politik, ako právnikovi vám hovorím, že dokonca aj keby to nebolo tak s viaznutím rekodifikačnej komisie, ako som povedal, a čo je tak, je to skutočnosť, ale ako právnici zase vieme, že nejako sa uháňať s rekodifikáciou nie je optimálna metóda práce. Predsa Trestný zákon rekodifikovaný, čiže nový Trestný zákon, ktorý musí reagovať na tie prevratné sociálne zmeny, ktoré sa tu udiali, tak takýto nový rekodifikovaný trestný zákon má byť prijatý naozaj po dôkladnej diskusii, zvážení, premýšľaní a podobne, a preto žiadne naháňanie rekodifikačnej komisie, nech by bol v nej ktokoľvek, by nebolo dobré aj pre trvácnosť tohto nového, teda budúceho Trestného zákona. A preto osobne nevidím žiadnu veľkú tragédiu v tom, že rekodifikačné práce sa oneskorili. Len pre vašu informáciu, paragrafové znenie Trestného zákona aj Trestného poriadku už bolo ukončené v minulých dňoch. V týchto dňoch ide na medzirezortné pripomienkové konanie a pracujeme tak, aby táto vláda bola schopná schváliť rekodifikovaný Trestný zákon i Trestný poriadok. Áno, do parlamentu sa už nedostane. Koniec koncov, aj vy ste boli na stretnutí s rekodifikačnou komisiou pred nejakými tromi mesiacmi, keď sa to udialo na ministerstve spravodlivosti. To znamená, viete o koncepcii, ktorú táto komisia použila pre svoju prácu, viete v podstate o obsahu jej práce, a preto som presvedčený, no, proste, sú vytvorené všetky podmienky pre to, aby aj nový parlament mohol v zásade prijať výsledok práce tejto rekodifikačnej komisie, i keď možno s nejakými malými zmenami, ako sa to vždy stáva, ale mohol by to schváliť.

Pokiaľ ide o ďalšiu vašu pripomienku, skrátené konanie, že už tu bolo. Pán poslanec, vy ste práve, aspoň minimálne trikrát, čo si pamätám, dali do Trestného práva, najmä do Trestného zákona hmotného to, čo tu už bolo. Viď zákon o... úplatkárstvo, ochranný dozor a ešte niečo, už si detailne nepamätám. Jednoducho, toto skrátené konanie na jednej strane vychádza z požiadavky naozaj urýchliť, skrátiť, urýchliť trestné konanie a tejto požiadavke vyhovuje, na druhej strane, nie je to presne to, čo bolo, pretože, jednoducho, viaceré relatívne detailné inštitúty trestného konania sa zmenili a sú súčasťou aj tohto skráteného konania, takže to nie je iba prostý návrat k tomu, čo tu bolo.

A pokiaľ ide o zmier, o tomto zmieri už bola diskusia. Mám dojem, neviem, či nie aj v tomto parlamente, ale v každom prípade mimo. Je to inštitút, ktorý sa používa vo viacerých krajinách. Je možné ho použiť len v menej závažných trestných činoch. Sleduje rýchlejšie dosiahnutie zmyslu trestného konania, tak by som to formuloval. Posilňuje postavenie poškodeného, pretože k zmieru môže dôjsť len na základe súhlasu poškodeného a ak ste to nazvali, že je to len pre bohatých, no tak odpustite, ale je to príliš také demagogické označenie právnych možností, ktoré sa tu naskytujú, pretože prakticky už aj pre priemerne zarábajúcich, v tomto prípade páchateľov, ale menej závažných trestných činov, bude možné, akože je už aj dnes možné, nahradiť škodu alebo prípadne dať ešte nejaké iné zadosťučinenie, prípadne aj vo finančnej podobe a takýmto spôsobom vlastne odstrániť negatívne následky trestného činu. To, čo sa bez tohto inštitútu zmieru dosahuje len veľmi obťažne, zaviazaním obžalovaného a odsúdeného potom na náhradu škody a podobne. Samotná exekúcia tohto prípadného rozsudku býva niekedy spojená s ťažkosťami a toto všetko teraz vlastne odstraňujeme, nahradzujeme, pretože samotný obvinený bude mať záujem aj takýmto spôsobom sa vyhnúť trestnému konaniu, ale samozrejme v spoločensky menej nebezpečných trestných veciach, a to znamená, že to môže urobiť jedine tak, áno, prípadne aj o niečo zvýšenou mierou odškodní poškodeného. Myslím si, že je to plne v súlade so spoločenským záujmom, a označenie, že je to len pre bohatých, je príliš zjednodušené, príliš lacné a obchádza spoločenský účel, ktorý tento inštitút dosahuje. Z toho dôvodu navrhujem, aby tento návrh zákona bol postúpený do ďalšieho konania. Áno, vo výboroch, ako aj v prípade v druhom čítaní môžeme sa o tom porozprávať podrobnejšie.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Áno, ja som uzavrel rozpravu. Uzavrel som rozpravu a pán minister sa už vyjadroval. Prosím? Uzavrel som rozpravu a pán minister na otázku alebo pozíciu, ktorú predniesol pán Fico, reagoval. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, pán spravodajca. Nech sa páči. Pán poslanec, teraz má slovo pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec NR SR: Musím len konštatovať, že pán minister neodpovedal ani na jednu otázku, ktorú som mu položil. Spýtal som sa ho jasne, čo to urobí so štruktúrou trestných činov, asi o aký ide podiel celkovej trestnej činnosti, ktorý budú vybavovať policajti Poriadkovej polície, aký vplyv to bude mať na výkon Poriadkovej polície v praxi. To bola jednoducho prvá otázka. Druhá otázka sa jasne týkala inštitútu zmieru, kde pán minister hovoril o niečom úplne inom. Ja hovorím o sume, ktorú v rámci inštitútu zmieru musí zaplatiť obžalovaný na verejnoprospešné ciele, to znamená, že najmä tí páchatelia, ktorí budú disponovať finančnými prostriedkami, budú môcť využiť inštitút zmieru. Páchatelia sú zväčša sociálne veľmi slabí a len malé percento z týchto ľudí je schopné dať nejaké iné peniaze navyše okrem náhrady škody. Okrem toho, buďme úprimní, náhrada škody priamo od páchateľa je skôr výnimočný prípad v trestnom konaní ako nejaké pravidlo.

Takže to je len reakcia na pána ministra. Ešte dodám jednu vec. Nie je možné zľahčovať neplnenie základných legislatívnych priorít. Ja v podstate súhlasím s tým, že rekodifikácia by mohla trvať aj desať- pätnásť rokov, ale potom si to nedám do programového vyhlásenia vlády a necitujem to ako hlavné legislatívne priority v rokoch 1998 až 2002. Potom celkom oprávnene opozícia hovorí, že táto legislatívna priorita splnená nebola a žiadne argumenty takého charakteru, že netreba sa ponáhľať alebo že predseda Najvyššieho súdu nechcel niekoho pustiť alebo neviem, ako to vlastne bolo, už potom nemusia nikoho zaujímať. Opakujem ešte raz, v druhom čítaní budeme mať konkrétne pripomienky, ale inštitút zmieru je absolútne nepriechodný. To je jednoducho povytrhávané z kontextu. Sú to inštitúty, ktoré v anglo-americkom systéme práva možno fungujú, ale to ako keby ste vopchali do českej škodovky karburátor z amerického forda, tak jednoducho nebudú fungovať tieto mechanizmy. My máme európsky systém práva. Európsky systém práva má určité hodnoty, má určité štruktúry a pokiaľ budeme umelo doňho vnášať rôzne inštitúty zo zahraničia, tak celý systém trestného práva, predovšetkým procesného, nebude fungovať. V druhom čítaní určite budeme predkladať konkrétne pripomienky. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1459. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1650. Vládny návrh opäť uvedie minister Ján Čarnogurský. Nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Tento návrh novely Trestného zákona bol vypracovaný podľa plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Návrh novely patrí taktiež medzi prioritné úlohy vlády, vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii z novembra minulého roku.

Návrhom zákona sa upravujú najmä tieto ustanovenia Trestného zákona: Dopĺňajú sa nové trestné činy terorizmu, § 94, obchodovania s ľuďmi, § 246, a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, § 126, 126a a 126b. Ďalej navrhuje sa doplnenie doterajšieho trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, § 185a, aj o teroristickú skupinu s doplnením samostatnej skutkovej podstaty. Ďalej trestný čin šírenia poplašnej správy, § 199, sa dopĺňa tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností tento trestný čin aplikovať aj na ďalšie spoločensky nebezpečné konanie, zasielanie napodobeniny antraxu bez akéhokoľvek priloženého textu. Trest prepadnutia veci sa upravuje tak, že sa umožňuje aj prepadnutie náhradnej hodnoty veci, ktorá už nie je dosiahnuteľná, alebo veci, ktorá je zmiešaná s majetkom získaným legálne.

V súlade so štatútom Medzinárodného trestného súdu sa Trestný zákon dopĺňa o nový trestný čin, zločin proti ľudskosti. Do návrhu zákona bol tiež po určitej modifikácii zapracovaný návrh novely Trestného zákona, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a ktorého cieľom je prijať účinnejšie legislatívne opatrenia na potlačenie a minimalizáciu domáceho násilia.

Keďže prijatie predloženej novely je nevyhnutné pre uzavretie 24. kapitoly - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra - v prístupovom procese do Európskej únie, žiadam o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil ústavnoprávny výbor, poslancovi Ivanovi Gašparovičovi, aby predniesol stanovisko výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Gašparovič, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, ústavnoprávny výbor ma určil ako spravodajcu k predloženému zákonu, k novele zákona do prvého čítania. Ide o zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ako ich uvádza § 67 a 68 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Vzhľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s tým, že v rozprave predmetný návrh odporučím prerokovať v druhom čítaní aj s návrhom na prerokovanie v konkrétnych výboroch, a to v ústavnoprávnom výbore, výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre ľudské práva. Taktiež budem navrhovať aj termíny. Pre prvé čítanie moje vyjadrenie, myslím si, stačí s tým, že sa prihlasujem do rozpravy, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči. Zaujmite svoje miesto. Písomne sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Gašparovič sa prihlásil. Kto sa ešte hlási do rozpravy ústne okrem pána poslanca Gašparoviča? Nik viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem. Veľmi stručne kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na vystúpenie kolegu poslanca Fica, kde mi nedá, budem musieť takisto konštatovať určité názorové nezhody s ministrom spravodlivosti. Myslím si, že aj táto novela zákona je do určitej miery len vytrhnutím z toho, čo ministerstvo spravodlivosti malo v tomto volebnom období predložiť, a to je rekodifikáciu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Z tejto rekodifikácie skutočne došlo len k jednotlivým návrhom vypracovania, rozpracovania, doplnenia alebo zúženia niektorých skutkových podstát. Niektorých oprávnene a niektorých, si myslím, že celkom nie potrebné, pretože postačovali tak, ako sú. Chcem však povedať, že pán minister pri reakcii na predošlú právnu normu, ktorú sme predkladali do prvého čítania, hovoril o tom, že si myslí, že sa netreba ponáhľať s rekodifikáciou. Potom si myslím, že neviem, z akého dôvodu sa ponáhľa v niektorých skutočnostiach, kde sa odvoláva na medzinárodné inštitúty, kde sa napríklad zapracúva nová skutková podstata, respektíve sa rozširuje čin genocídy a vojnové zločiny, kde sa odvoláva na rozšírenie tejto skutkovej podstaty na štatút čl. 7 Medzinárodného trestného súdu, ktorý dodnes vlastne ani nie je. Okolnosť, že štatút, na ktorý sa odkazuje, sa očakáva až v druhej polovici roku 2002, konštatuje sám predkladateľ vo svojom návrhu. A chcem tým poukázať, aj na minulom rokovaní, keď sme prijímali návrh na zriadenie Medzinárodného trestného súdu, kde tiež ide o skutkové podstaty, ktoré nie sú kvalifikované, a pokiaľ ide o existenciu a činnosť tohto súdu, ktorý by mal prerokúvať niektoré tieto skutkové podstaty. Dnes vieme, že napríklad Spojené štáty americké jednoznačne odmietli pristúpiť k tejto dohode. Z tohto titulu si myslím, že to zhodnotenie pána ministra, že treba sa ponáhľať, netreba sa ponáhľať, nebolo celkom reálne z jeho vystúpenia. Pokiaľ ide o to, či ministerstvo mohlo alebo nemohlo predložiť, alebo do akej miery predložilo rekodifikáciu, ak má zákony hotové, chcem sa potom pána ministra spýtať, za čo vyplatil jeden a pol milióna korún komisii alebo skupine, ktorá pripravovala rekodifikáciu a z tej rekodifikácie vyšli len tieto čiastkové a veľmi stručné zmeny ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Napriek tomuto, pani kolegyne a kolegovia, tak ako som povedal na začiatku, budem navrhovať, aby bol tento zákon schválený do druhého čítania. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktická, áno, pán poslanec Cuper. Kto sa ešte hlási, pardon, s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Jediný prihlásený pán poslanec Cuper. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajú a pán predseda. Nebýva zvykom, aby minister celé štyri roky klamal a zavádzal parlament. Pán minister Čarnogurský je verný tejto zásade celé štyri roky. Pán minister, ja som sa s niektorými sudcami Najvyššieho súdu rozprával o rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku. Áno, máte pravdu. Títo sudcovia každý svoj diel urobili, je hotový. Ale je pravdou aj to, že tieto jednotlivé časti, ktoré boli urobené, treba dať dohromady. Vnútorne ich integrovať, a to už sudcovia popri svojom zamestnaní urobiť nemôžu. Bolo teda na vás, pán minister, keď ste to sľúbili v programovom vyhlásení vlády, aby ste zriadili odbor na ministerstve spravodlivosti, do ktorého by boli buď sudcovia uvoľnení alebo by ste si tam zobrali legislatívcov, ktorí by tieto časti dali dohromady a vytvorili z nich koexistenčnú normu. Ale vy ste to neurobili!

Na druhej strane tie peniaze, ktoré ste mohli dať na túto rekodifikáciu, na vytvorenie takéhoto odboru alebo nejakej skupiny na ministerstve, ste dali na zriadenie Úradu pre evidenciu zločinov komunizmu. Nemám ani proti tomu nič, ale mali ste si to dať posvätiť zákonom alebo aspoň mali ste to dať odhlasovať na vláde. Ale ani to ste neurobili. Takže zbytočne sa vyhovárate, zbytočne znova klamete parlament a zbytočne sa vyhovárate na vášho odvekého "priateľa" pána Harabina a Najvyšší súd, že nechce uvoľňovať. Naozaj, nemôžu sudcovia aj súdiť, aj robiť trestný poriadok. Ale vy ste za to boli zodpovedný v programovom vyhlásení vlády. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister? Nech sa páči, pán minister.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Tieto polemiky ohľadom priebehu trestnej rekodifikácie už asi prestávajú byť zaujímavé najmä pre nie priamo zúčastnených. A ja znovu iba zopakujem, že trestná rekodifikácia, áno, o niekoľko mesiacov sa oneskorila, čo nie je pri rekodifikačných prácach žiadna výnimka. A to viete aj vy, pán poslanec Cuper. A po druhé, oneskorila sa preto, že sudcovia Najvyššieho súdu nemohli v dostatočnom rozsahu pracovať, pretože im, áno, doktor Harabin nedovolil.

A ďalej chcem... (Reakcia z pléna.) Ale nie, pán poslanec, nie. Ďalej chcem povedať, že rekodifikačné dielo je hotové v tej prvej fáze. To znamená, že paragrafové znenie oboch zákonov bolo odovzdané ministerstvu spravodlivosti rekodifikačnou komisiou a teraz je v pripomienkovom konaní.

A tieto ustanovenia, áno, sú také, najmä sa to týka predchádzajúceho návrhu zákona trestného poriadku, ktoré od nás Európska únia žiada, a oprávnene žiada, pretože proste pri racionálnom pohľade na naše doterajšie, najmä trestné konanie, naozaj tie tri fázy, ktoré na seba nadväzovali, a robilo sa to iste fakticky s minimálnymi rozdielmi vo forme. Proste to bolo neracionálne, a preto keď Európska únia od nás žiadala, aby sme to skrátili, dali dokopy, zracionalizovali, tak sme to, predovšetkým naši odborníci, veď ja nie som odborníkom na trestné právo. Ale naši odborníci uznali, že proste tá požiadavka je vecne oprávnená. A ja si myslím, že nikto tu ani z diskutérov to nespochybňuje.

Čiže, áno, pretože sme neboli schopní dodať celý rekodifikovaný Trestný zákon a Trestný poriadok, tak sme urobili tieto novely, do ktorých sme zapracovali, ako ste si všimli, aj napríklad tie návrhy výboru pre mládež, šport a kultúru, týkajúce sa domáceho násilia.

Takýmto spôsobom sme chceli urýchliť tie veci, ktoré sú naozaj, povedzme, že spoločensky sledovanejšie.

Pán poslanec Gašparovič, 1,5 milióna korún. Nie 1,5 milióna korún, veď nejakým novinám som dával o tom správu. Uznáte sám, že 1,5 milióna korún pre rekodifikáciu Trestného práva je minimálna suma, že to bolo... (Hlas v pléne.) Áno, pretože len pre sudcov Najvyššieho súdu, len pre sudcov Najvyššieho súdu. Ja to nechcem teraz ďalej rozvádzať, lebo mám, ako, je tu dosť iných problémov.

Ale to znamená, že musíte uznať, že ministerstvo spravodlivosti aj v tejto veci postupovalo maximálne hospodárne, a preto mi to znie skôr tak trošku obveseľujúco, keď mi túto sumu vytýkate. Ale to je všetko a v druhom čítaní sa môžeme o tom porozprávať podrobnejšie.

J. Migaš, predseda NR SR: Aj spravodajca chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

I. Gašparovič, poslanec: Pán minister, ja vôbec nespochybňujem, že ľudia, ktorí pracujú na rekodifikácii takých dôležitých právnych noriem, právnych zákonov, ako je Trestný poriadok a Trestný zákon. Ale tam sa hovorí o rekodifikácii, to znamená o niečom celom, novom a nie o čiastkach, tak ako boli predložené. To po prvé. A po druhé si myslím, že to čo ste povedali, že už je paragrafovo spracovaný jeden aj druhý zákon, ste si ale vedomý pri tomto výroku, že už do Národnej rady nepríde. To znamená, že tento za toto volebné obdobie prijatý nebude. Takže vy nám tu môžete povedať, že máte alebo nemáte. Ak by tu bol, tak to verím. Ak by tu nebol, neverím. V minulom volebnom období vláda predložila obidve právne normy, aj Trestný zákon, aj Trestný poriadok. Národná rada ich neprerokovala, pretože niektoré časti sa ani nezdali, že by boli celkom dobré a správne. Takže vy ste už mali základ, z čoho ste mohli vychádzať. Aj veľa častí, ktoré ste predkladali súčasne do Národnej rady, boli vyňaté z týchto dvoch zákonov, z tohto Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré boli spracované v minulom období. Ale to nevyčítam, pretože to tak je. Len chcem reagovať na to, že asi to nebude celkom tak pravda, ako ste povedali, že tie peniaze boli vyplatené za celú rekodifikáciu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1435. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona a prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí pod č. 1618.

Vládny návrh uvedie opäť pán minister Ján Čarnogurský. Žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Po prerokovaní tohto bodu budeme hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, po krátkom extempore z oblasti trestného práva sa vraciame opäť do sféry civilného práva a predpokladám preto, že to bude ďaleko harmonickejšie.

Predkladám návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch. V súčasnosti dochádza v Slovenskej republike k preťaženosti súdov. Súdy nestačia plynulo vybavovať občianskoprávnu a trestnoprávnu agendu, čím dochádza k častým prieťahom v konaní.

Základným zámerom predkladaného návrhu zákona je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania tak, aby ústavnosť a zákonnosť v priebehu tohto konania zostala zachovaná. Zriadením uvedeného inštitútu sa sudcovia budú môcť viac sústrediť na rozhodovanie vo veci samej ako na technickú a formálnu stránku veci.

V zmysle čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má zákon ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodovať aj zamestnanec súdu poverený sudcom, t. j. vyšší súdny úradník. Vychádzajúc z tohto ustanovenia bude vyšší súdny úradník na základe predloženého návrhu oprávnený vykonávať niektoré rozhodovacie činnosti súdu na základe poverenia predsedom senátu, prípadne samosudcom.

Vyšší súdny úradník bude ďalej v taxatívne vymedzených prípadoch oprávnený vykonávať samostatne úkony súdu prvého stupňa v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní.

Tieto úkony bude vykonávať priamo na základe rozvrhu práce bez predchádzajúceho poverenia sudcom. V týchto prípadoch nie je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi žiadna rozhodovacia právomoc.

V súvislosti s predloženým návrhom zákona je potrebné novelizovať v ustanoveniach, týkajúcich sa najmä rozvrhu práce, aj zákon č. 335/91 Zb. o súdoch a sudcoch. Navrhujem schváliť tento návrh zákona. Ďakujem.