I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Pán minister, myslím si, že treba aj nám rozlišovať a diferencovať a vidieť ľudí. Myslím si, že máte iné parametre, ako má dajme tomu premiér. Nie preto, aby som vás rozhádal, pretože si myslím, že svojím spôsobom v dajakom napäťovom stave s ním ste, ale to, čo ste teraz použili, to bola proste jedna neférová finta. Je v západnej demokracii naozaj aj určitá časť praktík, ktorá je hrozná. Nazýva sa "management by scandalizing". A to je spôsobom "bahennej vojny". A vy ste teraz miesto toho, aby ste povedali, pardon, došlo k omylu, došlo k neprimeranosti, tak teraz vy hľadáte, že jeden človek z prepadnutých bol kedysi podozrivý, a na základe toho ospravedlňujete tento akt. Ale veď podozrivý je vám aj váš nový šéf Molnár pre oblasť finančnej polície. Prepánaboha, jednoducho stále porovnávate neporovnateľné veci! Len čo použijete bahennú metódu, pamätajte si, veľmi málo sa budete odlišovať od bahna.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, kvitujem, že vaše vystúpenie na rozdiel od vášho predchodcu bolo slušné. Snažili ste sa argumentovať na rozdiel od pána Dzurindu, ktorého vystúpenie bolo typickým príznakom arogancie moci.

Tá vaša argumentácia sa však obrátila proti vám, pretože vy v závere svojho vystúpenia hovoríte o tom, že špeciálna jednotka zasahovala, pretože mala poznatky, že jeden z týchto ľudí bol podozrivý z trestnej činnosti. Myslím si, že to vôbec neobstojí. To sa nedalo tak rýchlo zistiť a preveriť. A vždy platí, a malo by platiť aj na Slovensku, aj keď Slovensko je v mnohých prípadoch aj v právnych veciach výnimočné, vždy by mala platiť prezumpcia neviny. A to, že tá jednotka zasahovala nie v takej zostave, ako by mala, že zásah nebol snímaný, že nebol zúčastnený v akcii na drogy vycvičený pes, to svedčí o tom, že sa to všetko pripravovalo horúcou ihlou a všetko to bolo tendenčné. Ale to je len časť argumentácie proti vám, proti vášmu zotrvaniu vo funkcii. Ja osobne ako východniar znalý problematiky východnej hranice mám ťažké srdce na vás, že sa vám stále nedarí zásadným spôsobom zmeniť pomery na hraničnom priechode smerom na Ukrajinu, že nevytvárate... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Všetko, ďakujem pekne. Pán Cuper, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán minister, som ďaleko od toho, aby som si myslel, že Miki Dzurinda sa hrá na Ivana Hrozného a že sám skúša štátnické veci ako Ivan Hrozný, keď si skúšal aj popravovať odsúdených. A že som ďaleko od toho, aby som si myslel, že keď ho Zajac nezaradil do zásahovej jednotky a nedal mu kuklu, že to urobil, pardon, Pipta, že to urobil Zajac a že tam sám účinkoval. Ale napriek tomu všetkému sa vás chcem opýtať: Pán minister, ukážte nám ten výpis z registra trestov, ktorým ste tu mávali, z ktorého dňa je ten výpis registra trestov? V každom prípade by to usvedčovalo vás aj pána Dzurindu, aj veliteľa krajskej polície v Banskej Bystrici z toho, že ste sa vedome pripravovali na túto provokáciu, pretože ste si vybrali práve človeka, ktorého omilostil pán Mečiar. Takže to, ak by to bolo po, tak hľadáte dodatočné ospravedlnenie. V každom prípade bol pri zásahu porušený zákon. Až príliš dobre sa to podobá na akcie, ktoré ste usporadúvali ako diskreditačné v predvolebnej kampani proti Hnutiu za demokratické Slovensko v predchádzajúcom funkčnom období, keď ste boli opozícia. Lenže teraz, pán Šimko, sa vaša pozícia zmenila. Ste vládnymi stranami, ste uskutočňovateľmi moci, a teda aj jej zneužívateľmi. Ak zneužívate legitímne štruktúry tohto štátu na to, aby ste terorizovali politickú opozíciu, je to hanebnosť! Je to jedno politické svinstvo, v ktorom pokračujete, či ste boli v opozícii, alebo vo vládnej koalícii! Ako sa chcete z toho očistiť? Ja som zvedavý. Pán Šimko, pred históriou určite nie. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa spýtať pána ministra Šimka. V televíznych správach prebehla informácia, že pán Pavlík povedal, že Pravá SNS nebude podporovať vaše odvolanie z funkcie ministra. Nie je to náhodou preto, že ste zabezpečili ich registráciu ako politickej strany v rozpore so zákonom? Lebo dokumentácia je úplne jasná, že vaše ministerstvo najprv odmietlo ich registráciu a potom bez nejakého zdôvodnenia ste ich zázračným spôsobom registrovali. Takže nie je to prejav vďačnosti? Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď dovolíte, v krátkosti... (Reakcie z pléna.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči sa prihlásil s faktickou poznámkou. Tak som to chápal. Pán poslanec sa prihlásil. (Reakcie z pléna.) Nehovorte za pána poslanca Krajčiho, pán Cuper. On má svoje ústa, aj rozprávať vie, tak... Pán poslanec, myslím si, že férovosť káže to, že ste sa prihlásili chvíľu po tom, ak chcete vystúpiť... (Reakcie z pléna.) Ak chcete vystúpiť... (Sústavné reakcie z pléna.) Samozrejme, že môže. Ak je toto problém, prosím, môže.

G. Krajči, poslanec: Myslím si, že pán podpredseda pozná rokovací poriadok, že spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek bez započítavania času.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Bez toho, aby sa prihlásil aj na svetelnú tabuľu, samozrejme. Takže o tom nemusíme rozprávať.

G. Krajči, poslanec: Predkladateľ, pardon. Dobre, no. Myslím, že pán podpredseda vie rokovací poriadok, že to tak urobí.

V krátkosti by som chcel reagovať na pána ministra. Samozrejme, že vieme, aký je rozdiel, pán minister, medzi útvarom osobitného určenia a PPÚ na kraji. My sme ich volali OPA (odbory policajných aktivít). Vieme, ako sa nasadzujú, vieme, kedy sa nasadzujú. Mne sa len páči, ako ste sa elegantne vyhli vo svojom vystúpení úplne tej problematike, ktorá je podstatná. My vás neodvolávame len za zákrok, ktorý bol uskutočnený. My nehovoríme, že ten zákrok nemal byť. My hovoríme, že ten zákrok bol uskutočnený neodborne. My ho nespochybňujeme. Pokiaľ ste mali takéto informácie, mali ste to uskutočniť. Prosím. Veď ja ako minister som robil zákrok vo Forume a dali sme na zem veľvyslancov, ktorí boli desať minút takisto pod samopalmi. Je to právo Policajného zboru. Toto nikto nespochybňuje. My spochybňujeme spôsob, akým to vykonal váš krajský riaditeľ, a spôsob, akým ste to vy obhajovali pred médiami, keď ste povedali, že to je štandardný postup. Tak sa nehnevajte, pán minister, to nie je štandardný postup! To je postup v rozpore so všetkými pokynmi, ktoré existujú v rámci Policajného zboru! A keď ho vy obhajujete, to znamená, sám sa podieľate na takomto postupe. A to je dôvod, prečo to spochybňujeme.

Keď hovoríte, že policajti zasahovali 326-krát na základe anonymných oznámení, to ešte neznamená, že tieto anonymné oznámenia nepreverovali, nerobili si operatívny spis. Na základe operatívneho spisu zisťovali, o aké osoby ide, a potom robili zákrok, ktorý bol adekvátny, alebo nie, alebo priniesol úspech, alebo nepriniesol. Ale v tomto prípade sa odvolávate, že osoba, ktorá sa nachádzala v aute, bola podozrivá zo spáchania trestného činu podvodu § 250 Trestného zákona. A čo to má spoločné s drogovými trestnými činmi? (Reakcie z pléna.)

A druhá vec. Pýtam sa, keď bol amnestovaný, a to je jedno, akým spôsobom, či abolíciou, alebo iným spôsobom, to znamená, že trestná činnosť zanikla? O čom sa potom bavíme? Platí článok 50 ústavy, že o vine a nevine rozhoduje súd. V tomto prípade súd nerozhodoval. Ja sa pýtam: Ako policajti môžu porušovať ústavu?

Tak vy ste sa tu sám zamotali do situácie, že podporujete porušovanie zákona a porušovanie ústavy, pán minister. A to je skutočne už dôvod na to, aby sme vás odvolali, hoci tvrdíte, že "aj tak odvolaný nebudem". No ale nech si to rozmyslia kolegovia, ktorí sa s vami budú o týchto veciach ešte azda baviť.

Druhá vec, ktorú vám chcem povedať, že nebola sťažnosť na prešetrenie tohto zásahu. Nie je to pravda. Sťažnosť bola. Veď tam pán Kačic vám ukázal, že tieto sťažnosti sú a že Úrad inšpekčnej služby začal konať rýchlejšie. No tak je to jeho povinnosť, keď sa to medializovalo, tak ex offo začne konať, pretože musí preveriť takýto zásah. A teraz sa pýtam, že kto to preveruje. Viete, kto to preveruje, pán minister? No Úrad inšpekčnej služby v Banskej Bystrici! Tak ako to asi ten Úrad inšpekčnej služby v Banskej Bystrici preverí? Tak keby ste tam boli dali aspoň úrad inšpekčnej služby z iného kraja, alebo z Bratislavy, tak možno by sme mali určitú dôveru voči tomu, že to bude preverené. Ale toto, čo ste povedali, svedčí o tom, že sa to snažíte zvonu uhrať do roviny, ktorá bude o ničom.

Pokiaľ ide o drogové trestné činy alebo súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, tak predovšetkým tam máte národnú protidrogovú jednotku, ktorá je riadená líniovo, ktorá je v každom kraji, má detašované pracoviská, alebo nie na každom kraji, ale v Bystrici má, to znamená, v súčinnosti s nimi to bolo treba robiť. Chlapci o tomto vôbec nevedia. Neboli pripravení, a keď si povieme, že taký zásah a jeho spustenie trvá dvadsať minúť, tak si viem predstaviť, že do dvadsať minút by sme, alebo oni by presne vedeli, že o akú činnosť ide. Ale nie. To bolo spustené tak, že to bolo pripravené. A teraz sa pýtam: Koho sledovali? Sledovali osoby alebo auto? Pretože títo ľudia presadali trikrát do áut. Trikrát vymenili auto a išli úplne iným autom, ako prv to bolo. Tak koho sledovali? A kto ich sledoval? Takže tu sa zamotávate, pán minister, aj s vašimi policajnými funkcionármi a jednoducho sa ukazuje, že táto akcia bola pripravovaná, bola na to, aby diskreditovala určité osoby.

Pokiaľ ide o to, že aké právomoci má pohotovostný policajný útvar, tak, myslím si, že poznáte, a keď nie, tak vaši podriadení iste poznajú Vestník ministerstva vnútra, kde je nariadenie ministra vnútra o činnosti pohotovostných policajných útvarov. A tam sa jednoznačne hovorí, že "vykonáva služobné zákroky smerujúce k zneškodneniu nebezpečných páchateľov". Ale to sa prv overí! To sa prv overí a nejde sa urobiť takýto zásah voči ľuďom, ktorí sú skutočne na takýto zásah nepripravení. Ale aj napriek tomu, že to tak bolo, nemáme proti tomu nič, ale máme výhrady voči tomu, akým spôsobom to bolo urobené.

No a čo sa týka jednej veci, som rád, že ste to povedali vy, lebo ja som to chcel tiež povedať, že títo páni z OPA, alebo vy to voláte PPÚ, alebo z útvarov osobitného určenia, zasahujú pod kuklami. To znamená, ich identita je ukrytá. Chcem sa opýtať, pán minister, ako slúžia príslušníci útvaru osobitného určenia dnes na východnej hranici? Slúžia pod kuklami? Keď zákon hovorí, že musia byť utajení, ich identita musí byť skrytá, a vy ste ich poslali na východnú hranicu odkrytých. Kto tu porušuje zákon? Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

Ešte niekto okrem tých, čo sú na tabuli? Posledný pán poslanec Andrejčák. Piaty. Pán poslanec Mikloško ako prvý. Končím možnosť prihlásiť sa ďalej s faktickou poznámkou.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Krajči, ja som sa vás zastal, že môžete kedykoľvek vystúpiť ako spravodajca, ale nebolo to celkom nezištné. Rád by som sa vás spýtal. Samozrejme, každý zásah zásahovej jednotky, ktorý je neopodstatnený, tak vyjadrujem svoju ľútosť, ľútosť poslanca aj občana, že došlo k nedorozumeniu, a vyjadrujem solidaritu s tými, ktorí sú nevinní. Ale pri tejto príležitosti by som sa chcel spýtať: Ako to bolo, keď ste boli vy minister vnútra, s tou zásahovou jednotkou v Nitre v pekárni, keď zasiahli "kukláči"? Tam bol dnešný poslanec Šebej. Najprv zasiahli, nič tam nenašli, potom znovu prišli, potom už našli niečo, ale žiadne trestné stíhanie tam nebolo z toho vyvodené. A to bolo vtedy úplne v poriadku? Alebo aké bolo pozadie toho zásahu? Bolo iné ako pozadie tohto zásahu, ktoré sa udialo teraz?

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že tu bolo veľmi správne poukázané, že pán minister vnútra sa čím ďalej tým viac zamotáva do vlastných vystúpení.

Totiž otázka zániku trestnosti a na základe nej ísť po niekom je veľmi zaujímavá. Tu by sme mohli dať asociáciu. Kováč mladší tiež bol obvinený, síce jeho trestnosť nezanikla amnestiou, ale na základe zaplatenej kaucie, teda vyplatením sa z trestnosti. A jeden ide za tejto situácie do diplomatických služieb a druhého, keď príde nejaké oznámenie, naháňajú. Ale skutočne je tu otázka: Išli ste po osobách alebo po vozidle? Lebo pán minister povedal, že dostal oznámenie, že sa budú prevážať drogy a zbrane. Budú sa prevážať podľa auta, čísla auta, to bolo identifikované, alebo podľa osôb? Ak to bolo podľa osôb, vy ste mali dosť priestoru na to, aby ste si uvedomili, o koho ide, a že teda ten postup nemá byť taký neadekvátny, aký ste urobili. A pokiaľ išlo podľa identifikačného čísla auta, ak je pravda, a bolo to tu uvedené, že došlo k presadnutiu auta, ako mohol anonymný pisateľ vedieť, aké číslo bude mať auto, do ktorého oni presadnú? Čiže tu je veľmi veľa záhad. A ja si myslím, že toto je skutočne nainscenovaný prípad.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper má slovo.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Šimko, vy nie ste už poslancom tohto parlamentu, vy ste úradníkom a ministrom tejto vlády. Vy tu nemôžete tak beztrestne obviňovať ľudí z toho, že sa kedysi niečoho dopustili. Ich trestný čin bol amnestovaný, zahladený a hľadí sa na nich, ako keby potrestaní neboli. Ak je pravdou to, čo tvrdí pán poslanec Krajči, že vymieňali trikrát autá, jednoducho nesedia niektoré súvislosti. Jednoducho nesedí to, či ste išli po aute, nesedí časový údaj, to znamená, že ste týchto ľudí sledovali bez akýchkoľvek dôvodných podozrení. "Špicľujete" za nevinnými ľuďmi. V každom prípade teda porušujete zákon a dopúšťate sa zneužívania funkcie právomoci verejného činiteľa.

Ako vám potom môžu dôverovať obyčajní ľudia? Ako môžu dôverovať obyčajní ľudia v tomto štáte polícii, ktorá ich jednoducho "špicľuje" len preto, že sa hlásia k nejakému politickému presvedčeniu. Nehnevajte sa, za našej vlády sa to nikdy neuskutočňovalo. Pán kolega Krajči vysvetlí, ako to bolo so zásahom v Nitre. Ale rozhodne tam neboli nijaké politické motívy. Nikto. Tam bolo hniezdo "drogáčov", pán kolega. Ale nie sledovanie ľudí a áut. A ak je verejne známym nejaké hniezdo, kde sa chodí fajčiť marihuana, tak o tom polícia azda vie. A jej povinnosťou je, aby zasiahla. Ale ak si polícia vyhľadá niekoho v zoznamoch, že kedysi sa dopustil nejakého trestného činu a omilostil ho niekto a potom ho sleduje, to už nie je prípustné, pán kolega Mikloško, v tom je rozdiel.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež dávam skoro obdobnú otázku, ako dali kolegovia predo mnou: Kde je teda pravda? Keď pán minister verejne do médií povie, že bol to štandardný výkon, pretože nevedeli, na koho zasahujú, ale mali takéto udanie, ale súčasne nám ponúka rozpracovanie osoby, dáva nám informáciu, že o danej skutočnosti vedel niekoľko dní dopredu. Ak niekoľko dní dopredu vie minister vnútra alebo krajský policajný šéf o tom, že na tejto ceste v čase od do sa má niečo prevážať, a zistil si, dozadu, by som povedala, dva až tri roky o osobách, ktoré tam môžu byť, údaje, ktoré nám tu predviedol, tak dopredu vedel, na koho idú. On vedel, že idú na politického protivníka. Tak je to škandalózne, že pán minister túto akciu nezabezpečil videokamerou, tak ako je to všade na Západe bežné. "Kukláči" nesmú bez videozáznamu robiť akcie. Práve kvôli takýmto veciam, že sa vie, že "kukláči" pri svojich prepadových akciách nepoužívajú vždycky systém v rukavičkách. Práve kvôli tomuto mali zabezpečiť, aby sa vyhli možnosti - pán minister tu opakovane naznačoval možnosť provokácie. Tak potom sú jeho šéfovia alebo on sám veľmi slabí, keď nepočítajú s tým, že môže ísť o niečo takéto a nezabezpečil to aj z tohto dôvodu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrejčák.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem. Počul som pred chvíľou na chodbe taký vtip, prečo dal Šimko podnet na svoje odvolanie. A odpoveď bola tá, že chce do volieb vydržať vo funkcii, my ho tam zabetónujeme a tak sa aspoň naučí ministrovať. Ale to nie je také dôležité ako to, čo chcem povedať.

Pán minister nám čítal z nejakých nedobrých nôt. Povedal, že 326 prípadov v Banskobystrickom kraji bolo vykonaných, 221 úspešných, 100 neúspešných. Tak ja som v televízii pred chvíľou povedal, že vyzveme verejnosť, aby sa nám prihlásili tí ľudia, ktorí v 100 prípadoch boli ohrozovaní zbraňou a potom sa im polícia ospravedlnila. A sľúbil som aj, že budeme v štatistikách hľadať tých 221 úspešných prípadov, aký bol výsledok tej úspešnosti. Či drogy, či zbrane, lebo mne to nejako v štatistike nevychádza. Chcel som sa spýtať pána ministra, koľko tých úspešných a neúspešných prípadov bolo na celom Slovensku.

A potom, škoda, že tu nie je, bol by som sa spýtal. Ale chcel by som ešte v tom zvyšku času povedať, ja som prvých 15 rokov bol v odbornosti prieskumník. Nehnevajte sa, podľa mňa treba tú skupinu v Banskej Bystrici rozpustiť a zakázať, aby robili zákroky voči ľuďom. Moji vojaci základnej služby po troch mesiacoch výcviku museli "vziať" zajatca do 2 minút. Do 2 minút odzbrojení, zviazaní, znehybnení. Pri výcviku sme tak robili, tak sme sa pripravovali na vojnu. Čo tí "kukláči" tu potrebujú 20 minút mieriť zbraňou na človeka?! A pán minister ich trápne ospravedlňuje, že mieriť môžu na človeka so zbraňou. A pes, ten by sa opotreboval, alebo ako to chcel povedať, že pes tam nemusí byť. Tak človek vie vyňuchať v aute ten úkryt na drogy? Veď to auto nebolo rozoberané, ani jeden blatník neodmontovaný. Kde hľadali - za volantom schované drogy? Alebo bol to teror? (Reakcia z pléna.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči požiadal o reakciu na vystúpenia k svojmu príspevku.

G. Krajči, poslanec: Ja len v krátkosti zareagujem na pána poslanca Mikloška. Áno, má pravdu, poznám ten prípad Pekáreň Nitra. Tento objekt je dlhodobo sledovaný, aj v súčasnosti je monitorovaný. Je tam preukázané, že sa tam používajú drogy. Takisto považujem za chybu, že sa akcia uskutočnila vtedy, keď tam Demokratická strana robila akciu. Boli tam mladí ľudia, bolo tam mnoho ľudí, ktorí sa vtedy zúčastňovali tejto akcie.

Čo sa týka trestnej zodpovednosti, musím vás informovať, pán poslanec, že bývalý krajský riaditeľ Policajného zboru je vyšetrovaný v tejto súvislosti, a dokonca mám informácie, že v najbližšom čase má byť na neho vznesené obvinenie. Takže tento prípad neprešiel tak, ako si myslíte.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Fero, už len z úcty k "mohykánom" revolúcie ti dávam slovo. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. Prosím ťa, nekrič na mňa.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Krajči, mne sa veľmi páči, že ste povedali, že to bola chyba, keď tam bola Demokratická strana a pán Šebej. Ale ja som sa nepýtal na trestné stíhanie voči tomu riaditeľovi, ktorý dal ten príkaz, ale na trestné stíhanie, prečo nebolo vznesené voči tomu, že sa tam nakoniec našli nejaké drogy. Na druhýkrát síce, v nejakom foteli. A tým sa to skončilo. Predsa bolo povinnosťou vtedy všetkých orgánov činných v trestnom konaní, aby rozbehli trestné stíhanie, keď sa tam našli nakoniec drogy. No, ale to už vy nemôžete všetko vedieť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kačic.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, neviem, či sú tu ešte nejaké médiá, ale ak by ste hľadali signatárov, ktorí akože to organizujú, tak sedia s pánom Dzurindom teraz dole v Parlamentke, v tej reštaurácii s obsluhou, asi II. cenovej skupiny, myslím. (Reakcie z pléna.) Tí signatári, ktorí boli zverejnení.

Vláda Mikuláša Dzurindu vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 1999 až 2002 v oblasti vnútornej bezpečnosti si dala základný cieľ deklarovaný už známou dikciou zákona o Policajnom zbore, a to zabezpečiť ochranu života, zdravia a majetku občanov. Za prioritné vláda v tom smere považovala predovšetkým

- eliminovanie organizovaného zločinu,

- vedenie dôsledného boja s ekonomickou kriminalitou a korupciou,

- zvýšenie bezpečnosti občanov,

- vytvorenie podmienok na zvýšenie akcieschopnosti Policajného zboru a posilnenie jeho dôvery v očiach verejnosti.

Ministerstvo vnútra ihneď po nástupe novej vlády vykonalo organizačné zmeny. Medzi tieto okrem iných patrili aj zmeny, ktoré znamenali zriadenie útvarov na boj s organizovanou trestnou činnosťou. Takto vznikol nanovo na Sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznej činností odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý podľa vyjadrenia ministra vnútra bol určený najmä na vyšetrovanie organizovaného zločinu. Pôvodné pracoviská organizovanej kriminality Prezídia Policajného zboru prešli znovu reorganizáciou tým, že boli vyňaté z riadenia krajského riaditeľstva Policajného zboru a podriadené pod Prezídium Policajného zboru. Podobne boli organizačne začlenené pod Prezídium Policajného zboru aj protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

Na všetky znovuzriadené alebo reorganizované pracoviská na boj s organizovaným zločinom boli znovu prijímaní príslušníci, ktorí v prevažnej väčšine museli v minulosti opustiť rady Policajného zboru z dôvodu nedostatočných morálnych a odborných kvalít. Za poslušnosť boli týmto už policajtom sľúbené a neskôr aj zrealizované neúmerne vysoké platy z 80- až 100-percentným osobným ohodnotením. V konečnom dôsledku išlo o útvary, ktoré dostali špeciálnu objednávku na to, aby prehodnotili všetky uložené prípady trestnej činnosti s politickým pozadím a prijali opatrenia na obnovenie ich vyšetrovania a začali s vyšetrovaním novým prípadov, kde ako podozriví boli určení predstavitelia bývalej vlády, zvlášť Hnutia za demokratické Slovensku, ľudovej strany. Samotná vláda pri hodnotení druhého roka jej mandátu konštatovala, že sa nepodarilo túto prioritu naplniť. Odôvodňuje to príčinami objektívneho charakteru, ktoré spočívajú v značnej skutkovej i právnej zložitosti týchto káuz, v neochote podávať svedecké výpovede a v probléme so zaobstarávaním dôkazových materiálov. Teda priznáva nedostatočnú odbornosť orgánov vyšetrovania Policajného zboru.

V roku 2000 boli ukončené návrhom na podanie obžaloby, prípad

- zavlečenia Michala K. mladšieho do cudziny,

- fingovania kúpy triptychu Klaňanie troch kráľov,

- vyplácania finančných prostriedkov SIS fiktívnym osobám,

- vypracovania spravodajskej informácie pracovníkmi SIS, v ktorej navrhovali alternatívne riešenie vnútropolitickej situácie,

- uloženia nástražného výbušného systému v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave,

- nezákonného získania akcií Slovenských kúpeľov, a. s., Piešťany,

- brania úplatu bývalým ministrom vnútra.

Treba povedať, že ani v jednom prípade zatiaľ nedošlo k súdnemu konaniu, a tak to vyzerá, že ani nikdy nedôjde.

Ministerstvo vnútra vo svojich súčasných hodnoteniach nespomenie také prípady, ktorých realizáciou bolo odčerpaných množstvo síl a prostriedkov, ale pre ich prvotné neodborné posúdenie skončili bez realizácie. Predovšetkým vykonštruovaná kauza neoprávneného vyplácania odmien členom bývalej vlády a násilným vniknutím do domu Vladimíra Mečiara dňa 20. 4. 2000 bola výlučne politická, nie právna záležitosť. Na zákrok vydal rozkaz bývalý prezident Policajného zboru Ján Pipta príslušníkom útvaru osobitného určenia. Trestné stíhanie bolo v tomto prípade zastavené už druhýkrát, ale dosiaľ nebolo účastníkom konania doručené rozhodnutie vzhľadom na to, že prokuratúra opakovane preskúmava predmetné uznesenie. Politickú motiváciu tohto trestného stíhania dokazuje i skutočnosť, že súčasný premiér, ktorý pri vyplácaní odmien postupoval úplne rovnakým spôsobom, bol vypočutý len ako svedok.

Podobne dopadli aj prípady zmareného referenda bývalým ministrom vnútra Gustávom Krajčim, kde nedošlo ani k súdnemu procesu a zneužitia právomoci verejného činiteľa Ladislavom Polkom, ktorý bol právoplatne oslobodený.

Na druhej strane sa ministerstvo vnútra nedokázalo dosiaľ vysporiadať s objasnením vraždy Jána Duckého, v tomto prípade bolo zaznamenaných viac neodborných úkonov a v prezentácii samotného ministra vnútra, a hlavný podozrivý Oleg T. bol nakoniec po dvoch rokoch prepustený na slobodu.

Obdobne vraždy Róberta Remiáša a Steinhübla sú stále neobjasnené.

Neodborne bolo ukončené vyšetrovanie prípadu bossa banskobystrického podsvetia Černáka, ktorému nebola dokázaná vražda Poliaka Šimaneka. Pričom v súvislosti s touto kauzou sú po smrti aj dôležití svedkovia.

Hromadná vražda Pápayovcov v Dunajskej Strede, prezentovaná ako objasnená, tiež nie je objasnením uzavretá. Je zadržaný jeden spolupáchateľ, dvaja údajne hlavní páchatelia, a organizátori sú stále neznámi.

Stále sú rozpracované prípady Nafty Gbely, Východoslovenských železiarní, Kúpeľov Sliač, Fondu národného majetku, Vrazda, Korec, Jašík. Neodbornosť postupu orgánov činných v trestnom konaní bola sprevádzaná silným mediálnym tlakom a prejudikovaním postupov samotnými funkcionármi ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra na čele s ministrom Ivanom Šimkom a Policajný zbor za priamej podpory vlády Slovenskej republiky nesústredili prioritnú pozornosť tam, kde by sa boli dosiahli pozitívnejšie výsledky, a tým by sa prispelo k maximálnej spokojnosti občanov, ale značné množstvo síl a prostriedkov, najmä finančných, bolo vynaložených na prenasledovanie, ponižovanie, likvidáciu alebo kompromitovanie politického protivníka.

Verejnosť bola klamaná aj pri hodnotení nápadu a objasňovaní trestnej činnosti. Stav nápadu a objasňovania trestnej činnosti bol administratívne upravený podľa pokynov Prezídia Policajného zboru. V policajných kruhoch sú známe príkazy bývalého prezidenta na dosiahnutie príslušného percenta objasňovania, čo znamená, že objasňovanie sa stalo prioritou Policajného zboru a práce Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nebezpečenstvo takto chápanej výslednosti spočíva predovšetkým v tom, že sa nehodnotí kvalita, ale množstvo objasnených prípadov. Okrem toho stav kriminality je administratívne ovplyvnený rozhodnutím vlády o určení minimálnej mzdy, keď sa dosť podstatná časť trestných činov posúva do kategórie priestupkov.

Ak sa pamätáte, od 1. 4. 1995 do roku 1998 bola hranica medzi priestupkom a trestným činom 5 400 Sk, od roku 1998 sa táto hranica zmenila štyrikrát a do 1. 8. 2001 bola 8 800 Sk. Po nadobudnutí účinnosti Trestného zákona od 1. 8. 2001 bola hranica medzi trestným činom a priestupkom znovu upravená na jedennásobok minimálnej mzdy, čo je 4 400 Sk. Očakáva sa preto zvýšenie počtu trestných činov o 15 až 17 000. Úmerne k tomu sa potom zníži aj ich objasnenosť. Účelovo sa do štatistiky nezaevidujú trestné činy, kde je páchateľ neznámy, čím sa umelo zníži kriminalita a zvýši sa objasnenosť. V prípade štatistického zaevidovania týchto prípadov pri objasňovaní nebolo 53 %, ale niečo okolo 45 %. Preto je potrebné od základu zmeniť systém hodnotenia práce polície, kde objasňovanie kriminality je iba jeden z prvkov tohto systému a vôbec nie prvoradý.

Zvýšenie akcieschopnosti policajných útvarov malo nastať podľa programového vyhlásenia vlády okrem iného aj zrušením tzv. malých policajných okresov. Z pôvodne 76 okresných riaditeľstiev vzniklo 54, pričom hlavný dôvod tejto reorganizácie malo byť posilnenie priameho výkonu služby. Z toho hľadiska priamym výkonom služby sa myslí služba na obvodných oddelenia Policajného zboru, oddeleniach hraničnej a cudzineckej polície a oddeleniach dopravnej polície. Skutočnosť bola taká, že sa zrušením niektorých okresov presunulo 142 tabuľkových policajtov na zostávajúcich 54 okresných riaditeľstiev. V priemere to činí 2,6 policajta na jeden okres. Obvodné oddelenia dostali 10 tabuliek, pričom v Bratislave sa stavy tabuľkových počtov znížili o 34 miest. Hraničná a cudzinecká polícia bola posilnená o 21 tabuľkových a dopravná polícia o 111 tabuliek. Oproti tomu vláda Slovenskej republiky na personálne zabezpečenie novozriadených odborov vyšetrovania schválila 126 miest policajtov a 113 miest občianskych zamestnancov.

Ministerstvo vnútra pri hodnotení svojej činnosti často deklarovalo akcieschopnosť Prezídia Policajného zboru aj tým, že polícia má bezpečnostnú situáciu pevne podchytenú, kontroluje organizované skupiny, rozkladá ich a realizuje ich trestnú činnosť. Faktom však je, že neďaleko hlavného mesta Bratislavy pri Stupave sa stretla veľmi silná skupiny prevažne mladých ľudí, kde sa otvorene obchodovalo s drogami a počas celého pobytu nebola polícia schopná vykonať zákrok ani po tom, čo sa o tomto nelegálnom zraze dozvedela od orgánov miestnej samosprávy. Nemohúcnosť polície pretrváva aj v súčasnosti. Kuriózne pôsobí vyjadrenie čelného predstaviteľa okresného riaditeľstva polície, ktorý pre média odpovedá, že 200-metrový pás vysiateho konope sa nedá zlikvidovať, pretože polícia nemá na to technické prostriedky. Navyše pripustí ešte polemiku o tom, že semeno konope zavial vietor pravdepodobne zo susedného štátu.

O nedostatočnom sledovaní činnosti závadových skupín svedčia aj také prípady, akými bola hromadná vražda členov Pápayovej skupiny v Dunajskej Strede alebo košický prípad, kde boli zavraždení 4 členovia skupiny a na jedného bol spáchaný pokus vraždy. Sú závažné poznatky o tom, že po údajnom rozbití organizovaných skupín vznikajú nové, ktoré sa orientujú na vydieranie, ale oveľa kvalifikovanejším spôsobom. Túto funkciu preberajú legálne zriadené skupiny extrémne sa správajúcich súkromných bezpečnostných služieb, ktoré už nesledujú naplnenie zákona č. 379/1997 Z. z., ale vyvíjajú nátlak na majiteľov spoločností s cieľom preniknúť do ich riadiacich štruktúr, získať tam majoritu a postupne spoločnosť zlikvidovať. Že sa to robí na objednávku, je viac ako zrejmé.

Príslušníci Policajného zboru nie sú spokojní s úrovňou riadenia polície čelnými predstaviteľmi. Dávajú najavo nespokojnosť s pracovnými podmienkami tým, že odchádzajú zo služieb Policajného zboru aj napriek tomu, že v občianskom živote sa pri súčasnej nezamestnanosti nenájde pre nich primerané uplatnenie. Odchádzajú, aj keď v porovnaní s inými rezortmi mali pomerne slušný mesačný príjem a nadštandardné výhody vyplývajúce zo zákona o štátnej službe. Odchádzajú skúsení vyšetrovatelia s praxou nad 10 rokov. Tento stav ministerstvo vnútra zdôvodňuje nedostatkom rozpočtových prostriedkov na uplatňovanie zákona o štátnej službe, na zlepšenie sociálnej situácie bytových podmienok a celkového skvalitnenia podmienok výkony služby. Mlčí sa však o nedostatkoch v organizácii práce, o nedostatočnej personálnej práci, o priepasti korupcie v Policajnom zbore, o nespravodlivom odmeňovaní za množstvo a kvalitu vykonanej práce, o nedostatočnej ochrane policajta pred kriminogénnym prostredím atď. A pán minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko nekoná.

V polícii veľmi pevne zakotvil prvok korupcie. Policajti aj na tej najnižšej úrovni sa zaoberajú politikárčením. Vedúci pracovníci polícií už na úrovni obvodného oddelenia či okresného riaditeľstva si hľadajú svojho politického partnera, čo následne ovplyvňuje ich postoje pri riešení základných problémov. Policajti už nie individuálne, ale v skupinách sú zapojení do páchania trestnej činnosti. Stupňuje sa brutalita pri zákrokoch. Brutálne formy riešenia problémov sa uplatňujú aj priamo v policajných objektoch, pričom dôjde aj k úmrtiu osoby, proti ktorej zákrok smeruje. Verejnosť sa čím ďalej tým viac presviedča o korupcii v dopravnej polícii. Bratislavská pohotovostná motorizovaná jednotka, ktorá je veľmi potrebná na operatívne zákroky, je morálne taká devastovaná, že nie je v silách kohokoľvek urobiť nápravu. Pomôže iba rozpustenie tohto útvaru.

Pôvod týchto problémov treba vidieť v nedostatočnej a nekoncepčnej personálnej práci, najmä v nízkej kvalite výberu na vstup do policajných služieb. Následne kríva výchova mladej generácie, ktorá často nemá nad sebou autoritatívnu osobnosť, ale v minulosti morálne skompromitovaného a v súčasnosti politicky dosadeného vedúceho, pokračujúceho vo svojich minulých praktikách s ešte väčšími osobnými prospechmi. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že v čele Policajného zboru stál človek podozrivý zo spáchania niekoľkých trestných činov, že na čele inšpekcie ministra vnútra bol človek zaangažovaný na rôznych podnikateľských aktivitách cestou súkromných bezpečnostných služieb - pamätáte sa: SBS, Jágela, kauza Sliač -, že na čele odboru boja s organizovanou kriminalitou bol policajným prezidentom dosadený a chránený funkcionár podozrivý zo sprenevery peňazí atď. Mnohé z týchto prípadov boli riešené urýchleným odchodom dotyčných funkcionárov zo služieb Policajného zboru s výplatou všetkých finančných náležitostí. Ich miesta sú opakovane obsadzované ľuďmi podobného morálneho profilu, napríklad šéf inšpekcie ministerstva vnútra podozrivý zo sprenevery finančných prostriedkov, podobne ako jeho zástupca, ktorý sa dopustil dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu ešte vo funkcii okresného riaditeľa, odkiaľ bol preto odvolaný. Z týchto a im podobných "odborníkov" bol vytvorený odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti na čele s jeho riaditeľom, tiež podozrivým zo spáchania rôznych trestných činov. Tieto v súčasnosti preveruje Generálna prokuratúra. Predpokladám, že tiež nič nezistia ako inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá tiež nič nezistí.

Pri vysokom stupni finančného ohodnotenia základom odborných a morálnych kvalít bola deklarovaná nenávisť k HZDS, ľudovej strane. Pri riešení sociálnych problémov policajtov rezort nie je primerané pružný. Ministerstvo vnútra za rok 1999 nepridelilo ani jeden byt, v roku 2000 30 bytov, v minulom roku nebolo to o nič lepšie. Šetrilo sa na výkonných policajtov na úkor administratívnych pracovníkov vyšších článkov riadenia. Napríklad riaditelia sekcií ministerstva vnútra boli odmeňovaní až 60-tisícovými sumami na rozdiel od krajských riaditeľov Policajných zborov, u ktorých bola horná hranica stavaná na 15 000. Konzultanti ministra sú zaradení do 9. platovej triedy, krajskí riaditelia do 8. platovej triedy a podobne. Policajti na úrovni obvodných oddelení prevažne pracujú v nedôstojných pracovných podmienkach. Pri vstupe do týchto priestorov si občan okamžite vytvára negatívny obraz o postavení orgánu, ktorý má byť zárukou dodržovania jeho práv.

Vysoká fluktuácia v polícii má okrem negatívneho dosahu na ekonomiku rezortu hlavne dosah na odbornú spôsobilosť policajtov. Všeobecne je možné konštatovať, že v polícii je problém generačný. Odchod starších, skúsených príslušníkov Policajného zboru má za následok, že mladú časť policajtov nemá kto odborne vzdelávať. Nebezpečenstvo tohto stavu spočíva predovšetkým v tom, že vedľa dezorganizujúcej sa polície silnie organizácia zločinnosti. Nie je ojedinelý jav, že podsvetie má na páchanie trestnej činnosti kvalitnejšiu technickú výbavu než polícia. Aj technika určená polícii nie je vždy efektívne využívaná. Podobne môžeme hovoriť o prostriedkoch vyčlenených na organizáciu boja proti drogám a iné.

V rezorte vnútra absentuje prijímanie systémových a koncepčných opatrení, neexistuje plánovanie s výnimkou ročného plánu, ktorý je iba výpočtom úloh bez reálne zhodnotenej situácie a dlhodobých cieľov. Najkritickejším úsekom práce Policajného zboru pod súčasným vedením sa stal úsek vyšetrovania. Budovaním špeciálnych anti HZDS útvarov sústavnou mediálnou agresivitou na úrovni bulváru spolitizovali celý uvedený úsek, čo malo na následok odchod kvality a nástup lokajskej spoločnosti a poslušnosti. Základnou úlohou novej vládnej formácie bude prinavrátenie cti, morálky a dôstojnosti, ale najmä zákonnosti do práce útvarov vyšetrovania.

Aj keď vedenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo svojom programe deklaruje úlohy, ktorými chce prispieť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky, nedokázalo sa vysporiadať s problémami kriminality. Polícia je neschopná riešiť základné úlohy smerujúce k ochrane občana, jeho života, zdravia a majetku. Naďalej sa zvyšuje brutalita útokov proti jednotlivcom i skupinám osôb. Nelegálne štruktúry podsvetia si stále rozdeľujú teritóriá svojho vplyvu. Občania strácajú dôveru v políciu, stupňuje sa oprávnená kritika na prácu polície, ktorá stále neadekvátne reaguje na oprávnené požiadavky občanov. Neochota policajtov riešiť problémy občanov, zvyšujúca sa kriminalita medzi policajtmi, ich nekultúrne, neetické a často brutálne vystupovanie pri styku s občanmi sú príčiny, ktoré negatívne ovplyvňujú postoj obyvateľstva k policajtom. Občan stále nemá pocit bezpečnosti.

Napätie pretrváva aj vo vnútri Policajného zboru. Častými organizačnými zmenami a výmenou čelných funkcionárov sú policajti zneisťovaní a odpútavaní od práce. Vždy s príchodom nových funkcionárov dochádza k zmene organizačnej štruktúry ministerstva vnútra a Policajného zboru. K zmene náplne činnosti a následnej novelizácie interných právnych noriem. Je to tak aj v súčasnosti po nástupe nového ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru.

Súčasná vláda Slovenskej republiky sa s obľubou označuje za proreformnú. Žiaľ, okrem pokusu o reformu verejnej správy nič nevykonala. Výsledkom jej práce je absolútne pokazená transformácia verejnej správy. Tá nie je funkčná. Chýbajú viaceré zákony, pričom jej správa je drahšia ako predtým, počet úradníkov štátnych a verejných zamestnancov je vyšší a za viac peňazí má občan, daňový poplatník, menej služieb. Vyčleňovanie finančných prostriedkov zaostáva za presúvanými kompetenciami na regionálne samosprávne celky, ktoré sa tak dostávajú do neudržateľnej situácie a minister vnútra, žiaľ, nekoná.

V rámci Policajného zboru Slovenskej republiky vedenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky začalo presadzovať novú organizačnú štruktúru postavenú na centralizácii jednotlivých zložiek, ale základný problém je v tom, že sa nepodarilo oddeliť závažnú trestnú činnosť od tej ostatnej. Tým sa u nás každý trestný čin riešiť v celej štruktúre orgánov činných v trestnom konaní úplne rovnako, či ide o vykradnutú pivnicu, verbálny útok na verejného činiteľa alebo viacnásobnú vraždu. Namiesto toho spôsobí rezort vnútra ešte väčší chaos začlenením vyšetrovateľov pod kriminálnu políciu. Také niečo je neprípustné, pretože celkom obchádza kardinálnu požiadavku ochrany práv občana v úlohe poškodeného svedka, či dokonca obvineného, obžalovaného. Úrady vyšetrovania musia mať zo zákona také postavenie, aké majú súdy a prokuratúra, to znamená, že aj rozpočtovú, úplne nezávisle od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nie naopak. To však nie je otázka prostej organizačnej zmeny, ale štát musí vytvoriť také podmienky, aby sa v radoch vyšetrovateľov koncentrovali iba právne maximálne zdatní policajti s potrebnou špecializáciu na ekonomickú a inú kriminalitu.

Po nástupe tejto vlády odišlo až do dnešného obdobia množstvo najzdatnejších policajtov a dnes má právnické vzdelanie iba 16 % vyšetrovateľov a 12 % má policajné vzdelanie. Z politických dôvodov súčasná vládna garnitúra nemá záujem vyšetriť politickú vraždu Ing. Jána Duckého, pričom údajné podpísanie zmeniek jeho osobou využíva za manipuláciu verejnej mienky. Štátne inštitúcie manipulujú verejnú mienku i v kauzách bývalého vedenia SIS, keď odmietajú odtajnenie spisov napr. v kauze údajného zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.

Vyvrcholením diletantstva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo násilné vtrhnutie do súkromných priestorov a následné predvedenie za použitia policajnej zložky, zvaných kukláči, predsedu najväčšej opozičnej strany Slovenska Dr. Vladimíra Mečiara, čo bolo prejavom absolútnej zvole zneužitia silových zložiek štátu. Za bezprecedentné možno pokladať i množiace sa prípady dopravných nehôd so smrteľnými následkami, zavinené príslušníkmi polície pod vplyvom alkoholu. Vo vyspelých demokratických krajinách by v takejto situácii minister vnútra bezpochyby podal demisiu. Bohužiaľ, na Slovensku sa zneužíva politická moc a sú medzery v konaní orgánov štátu. Nie je to tak dávno, čo predseda vlády a ďalší činitelia oznamovali mená páchateľov trestných činov a nepotrebovali ani súdy, ani dokazovania, stačila pravdepodobná príslušnosť k HZDS, ľudovej strane. Ešte si pamätáte, ako po zavraždení inžiniera Jána Duckého členovia vlády odsudzovali obeť, a nie páchateľa a skutok vraždy. Ani v jednom prípade neboli vyšetrené skutky útokov na funkcionárov HZDS, ľudovej strany, sympatizujúcich novinárov a proti orgánom strany. Kto má veriť, že podsvetie sa vlámalo do kancelárie HZDS, aby ukradlo záznamy členov? Boli tu ústavní činitelia, ktorí podporovali "vyhadzov" z práce pre príslušnosť k opozícii vrátane prenasledovania žurnalistov. Vyrábanie falošných obvinení, atmosféra kriminalizácie celého nášho poslaneckého klubu neboli v záujme spravodlivosti ani slobody, ani demokracie.

Pamätáte sa, kolegyne, kolegovia, keď tu predseda vlády vykladal o poslaneckom klube HZDS, že "kradnete" a "kradli ste špinavými paprčami". Dodnes sa nám neospravedlnil.

Zapadá do toho scenára štátneho terorizmu aj posledný prepad "kukláčmi" funkcionárov našej strany v Banskej Bystrici. Píše sa 24. marec 2002, v kresťanskom kalendári Kvetná nedeľa. Štyria funkcionári HZDS, ľudovej strany, medzi nimi dvaja tieňoví ministri, zdravotníctva a financií, a to Milan Urbáni a Ivan Kiňo, a hospodár strany pán Peter Novotný odchádzajú v nedeľu ráno autom na krajský snem HZDS, ľudovej strany, do Žiaru nad Hronom. Pri Buči ich však nečakane zastavili uniformovaní policajti. Na tom by nič nebolo, ale vzápätí sa objavia muži v maskáčoch a kuklách so samopalmi a pištoľami. Scéna ako vystrihnutá z akčného filmu. Žiaľ, na Slovensku je krutou realitou. "Kukláči" prinútili posádku auta vystúpiť. Funkcionári HZDS, ľudovej strany, tak proti svojej vôli museli takmer tridsať minút stáť pred namierenými hlavňami samopalov a pištolí s rukami vyloženými na kapote auta, a to aj napriek tomu, že nič neurobili. "Kukláči" prehľadali celé auto, no nič nenašli. Potom prišiel na rad batožinový priestor. Ten prevrátili hore nohami. Materiály na snem porozhadzovali. Keď nič nenašli, šéf zásahu opakovane telefonoval. Po pol hodine sa celý ten zlý sen skončil a zásahová jednotka odišla bez vysvetlenia a ospravedlnenia. Čo na to povedali dotknutí? Ide o akt politického terorizmu. Jeden z manierov a metód, aké v sedemdesiatych rokoch zavádzal v Chile generál Pinochet. Nie je to príjemný pocit, keď vám niekto mieri na čelo. Takto sa prepadáva možno bin Ládin, ale nie ľudia, ktorí poctivo platia dane. "Na ceste nás predbehlo policajné auto, ktoré nás neskôr zastavilo. Z dvoch ďalších vozidiel vystúpili "kukláči" a so zbraňami namierenými na nás nám prikázali vystúpiť z vozidla. Celý čas na nás mierili samopalmi a pištoľami." Perzekvovaní funkcionári HZDS, ľudovej strany, označili tento neoprávnený zásah "kukláčov" za politický terorizmus a zastrašovanie opozície.

Veď napokon pred dvoma rokmi na Zelený štvrtok vyhodili policajti výbušninou dvere na dome predsedu HZDS, ľudovej strany, Vladimíra Mečiara. HZDS, ľudová strana, čo najostrejšie odsúdilo policajný zásah voči štyrom predstaviteľom krajskej organizácie HZDS Banská Bystrica, ktorý vykonali príslušníci policajnej jednotky zvláštneho nasadenia, tzv. kukláči. Túto ničím neodôvodnenú policajnú akciu považuje za cielenú provokáciu, ktorá má slúžiť na odštartovanie novej vlny politického terorizmu namiereného voči najpočetnejšiemu opozičnému legitímnemu parlamentnému subjektu s najväčšou podporou obyvateľstva. Akcia, ktorá sa ničím nelíšila od neslávne známeho zásahu "kukláčov" proti obydliu a osobe predsedu HZDS Mečiara, jednoznačne svedčí o tom, aké špinavé metódy je pripravená použiť súčasná vládna koalícia v nadchádzajúcom predvolebnom zápase. Ide o prejav zúfalstva súčasnej vládnej koalície nad neustále klesajúcou podporou obyvateľstva, ktoré 80 % súčasnej vláde nedôveruje. Politicky aj právne je neobhájiteľný.

Už aj v štádiu vyhľadávania musí orgán činný v trestnom konaní rešpektovať, kto je subjekt, a subjektívnu stránku prípadu. Je prevážanie materiálov na snem HZDS, ľudovej strany, závažným podozrivým trestným skutkom? Sú funkcionári HZDS, ľudovej strany, Banskobystrického kraja teroristi alebo páchatelia obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ak pripravujú politický snem legálnej a demokratickej strany? Ak sme si rovní pred zákonom, je tu namieste aj otázka, kedy "kukláči" prepadnú napríklad hospodára SDKÚ pána Palacku. Ak v našom prípade len preto, aby zodpovedné osoby unikli pred stíhaním, prijala Generálna prokuratúra účelový výklad, že všetky prostriedky vymenované v zákone o Policajnom zbore sú rovnocenné a nevyžaduje sa primeranosť, priamo Generálna prokuratúra, ktorá by mala byť strážcom zákonnosti, otvorila dvere výkladu, ktorý považujem za porušenie zákona.

Pre pochopenie musíme načrieť do minulosti, keď sa z našej iniciatívy zrodila v Policajnom zbore Slovenskej republiky myšlienka "kukláčov". Kriminalita po roku 1989 začala mimoriadne rásť vrátane jej brutality. Proti organizovaným bandám aj vycvičeným ochrancom nemal stredne pripravený policajt žiadne možnosti. Preto bolo okrem iného rozhodnuté postaviť proti tejto brutálnej zločineckej sile silu štátu, vytvoriť osobitne výkonné a vycvičené oddiely v poradí krajským náčelníkom alebo riaditeľom na zvýšenie operatívnosti. Pán minister vnútra, v koľkých prípadoch boli tieto osobitné útvary použité mimo svojho účelu?

Páni poslanci vládnej koalície, prijímate zákony, aby mňa alebo vás nepohrýzol pes na ulici, a ja vám za to, samozrejme, pekne ďakujem, ale kedy prijmete zákon, aby narušený jedinec v štátnom mocenskom aparáte nezneužil svoju moc proti mne alebo proti vám? Tento spôsob výkonu moci považujem za antidemokratický. Preto jesenné voľby budú otázkou pre občana, či chce ďalej tieto deformácie znášať.

Náš postup je možné nazvať ako trojbodový.

1. Treba prijať zákony upravujúce postup štátnych orgánov vrátane orgánov činných v trestnom konaní.

2. Vybudovať vnútorné mechanizmy na ochranu práv a slobôd občanov.

3. Zobrať na zodpovednosť osoby, ktoré sa porušenia zákonov dopustili.

Teda nie odplata, ale náprava. Nie pomsta, ale zákonnosť. Nie výhovorky na príkazy, ale zodpovednosť za skutky.

A to vy, pán minister vnútra, neviete, a preto by ste mali odísť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)