Čtvrtek 11. dubna 2002

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Petra Ošvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec Ošváth má slovo.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, kolegyne, kolegovia, predkladám vám správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1617 z 9. apríla 2002 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch boli takéto.

S návrhom skupiny poslancov nesúhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijali platné uznesenia k návrhu skupiny poslancov, keďže s ním nesúhlasila nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprerokoval návrh skupiny poslancov, keďže určený poslanec, ktorý bol poverený uvedením tohto návrhu vo výbore, nebol prítomný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprerokoval návrh skupiny poslancov, lebo z 11 členov boli prítomní len 5 poslanci.

Čo sa týka pripomienok a požiadaviek výborov, konštatujem, že z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

Pán predseda, skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. V súlade s § 28 ods. 1 požiadal o vystúpenie predseda vlády.

Pán predseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod by som chcel zásadne odmietnuť argumenty alebo akože argumenty, na základe ktorých opozícia navrhuje odvolať z funkcie ministra vnútra pána Ivana Šimka. Ja som si vypočul aj prečítal, aj teraz vypočul expozé pána poslanca Krajčiho, a to, čo som počul, by som nazval niečo medzi klebetami, nezmyslami a fantazírovaním. Bolo to, pán poslanec, dosť trápne a dosť primitívne počúvať tie vaše náznaky, ktoré nebudem ani parafrázovať, pretože to vôbec nestojí za zmienku. (Reakcie z pléna.) Až sa čudujem, že je poslanec schopný takýchto nezmyslov a dosť primitívnych náznakov, ktoré nestoja na ničom, ničom racionálnom.

A k jednotlivým bodom návrhu predloženého skupinou poslancov by som chcel uviesť do vašej pozornosti, že tieto naše postoje máte v písomnej forme, pretože sa nimi vláda zaoberala. Sú v siedmich bodoch, pričom hneď v tom prvom pripomíname, že nevyhnutné personálne a organizačné zmeny, ktoré bolo potrebné vykonať v Policajnom zbore, boli vykonané. Iste viete, že k zmenám došlo na najvyšších riadiacich postoch, na ministerstve aj v samotnom Policajnom zbore. Pokiaľ ide o organizačné zmeny, tie boli vykonané predovšetkým na úseku ochrany štátnej hranice a na úseku medzinárodnej policajnej spolupráce. Súvisí to s napĺňaním našich integračných záväzkov. Došlo i k zmene systému riadenia organizácie práce, najmä na správe kriminálnej a finančnej polície. A že išlo o účinné zmeny, svedčí aj to, že boli realizované závažné prípady organizovanej kriminality v Žilinskom, Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Iste, zlepšovanie imidžu polície nemožno očakávať len od vykonania týchto zmien, ale aj ďalšie kroky k zlepšovaniu situácie boli prijímané a prijímané naďalej budú.

Po druhé. Termín "vojna policajtov" je neadekvátny, najmä pokiaľ sa týmto termínom označuje istá rivalita medzi jednotlivými službami Policajného zboru. Každý, kto sa trošku touto témou zaoberá, vie, že takáto rivalita je do značnej miery aj prirodzená, že vždy tu bola, je a aj bude. Pochopiteľne, že z tejto rivality vyplynú alebo môžu vyplývať občas aj spory. Zatiaľ však tieto spory nepresiahli akceptovateľné hranice. Problémy, ktoré existujú v spolupráci služieb, sa priebežne riešia na úrovni vedenia ministerstva vnútra, prípadne vedenia Policajného zboru.

Po tretie. Obsadzovanie všetkých funkcií v Policajnom zbore vrátane vysokých a riadiacich funkcií sa vykonáva prísne v súlade s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a k nemu vydanými vykonávacími predpismi. Ak existujú dôkazy o opaku, bolo potrebné ich uviesť. Problém korupcie v Policajnom zbore a súvisiacich negatívnych javov je skutočne vážnym problémom. Pre trestné činy korupcie bolo vlani stíhaných 17 policajtov, čo je približne na rovnakej úrovni ako v roku 2000. S ohľadom na signály o korupčnom konaní policajtov počty trestne stíhaných policajtov zrejme nepredstavujú skutočný rozsah korupcie a na zvýšenie účinnosti práce v oblasti inšpekčnej a kontrolnej činnosti boli preto pripravené viaceré systémové zmeny, z ktorých časť už bola aj realizovaná. Napr. zriadenie Úradu inšpekčnej služby a Úradu kontroly.

Po štvrté. Minister vnútra sa nezbavuje zodpovednosti za stav v rezorte a v Policajnom zbore. Otázka disciplíny v Policajnom zbore má viacero súvislostí. Jednou z nich je aj veková štruktúra, v ktorej prevládajú služobne i vekovo mladší policajti. Vyvoláva to pochopiteľne občas problémy aj v oblasti disciplíny alebo morálky i v oblasti protiprávneho konania. Minister vnútra však nastúpil cestu razantných opatrení voči negatívnym javom v polícii. Takéto opatrenia boli prijaté v poslednom období na riešenie dopravnej nehodovosti policajtov pod vplyvom alkoholu. Išlo o operatívne opatrenia, ale i dlhodobejšie koncepčné opatrenia, ktoré boli svojimi inšpekčnými a kontrolnými orgánmi prvoradou pozornosťou. Inšpekčnou službou bolo riešených a aj v súčasnosti sa rieši viacero prípadov, podozrenia z trestnej činnosti policajtov zapojených do legalizácie odcudzených motorových vozidiel, ako aj trestnej činnosti spojenej s nelegálnym pašovaním tovaru a nelegálnou migráciou. Konkrétne kroky boli podniknuté v spolupráci s rakúskou stranou a riešeniu tejto trestnej činnosti sa venuje aj zriadený špecializovaný tím. V prípade preukázania trestnej činnosti sa voči previnilcom postupuje veľmi dôrazne a sú voči ním prijímané veľmi prísne personálne opatrenia vrátane prepustenia zo služobného pomeru. Možno povedať, že intenzita a dôraz opatrení prijímaných vedením ministerstva sú neporovnateľné s poslednými rokmi.

Po piate. Nie sú známe také prípady, v ktorých by bolo dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti policajtov neriešené. Pokiaľ ide o nepresadzovanie zásady rovnosti pred zákonom, minister vnútra nevstupuje do procesu operatívneho šetrenia, preverovania a vyšetrovania trestnej činnosti. To je zrejme všeobecne vec známa. Chcem ubezpečiť, že zo strany ministra vnútra nie sú vyvíjané ani žiadne aktivity v tom smere, aby nebol využívaný rovnaký meter pre všetkých.

Po šieste. Zákonom č. 98/2002 bol doplnený § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 po druhú vetu, ktorej obsahom bola úprava koeficientu na výpočet trvania základného času služby u policajtov s nerovnomerne rozvrhnutým základným časom služby v týždni. Podľa tohto výpočtu nedosahuje základný čas služby v týždni zákonom taxatívne ustanovenú dĺžku 40 hodín, ktorá je ustanovená v § 64 ods. 1 zákona a ktorú treba rešpektovať pri nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase služby v týždni, aj podľa 1. vety § 65 ods. 4. Po publikovaní zákona č. 98/2002, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS - ďakujem veľmi pekne -, Zboru vojenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení, si útvary Policajného zboru vyžiadali usmernenie jeho uplatňovania. Na základe toho bolo ministerstvom vydané metodické usmernenie zo dňa 4. marca 2002. Dôraz sa kládol na dôsledné dodržiavanie ustanovenia § 64 ods. 1 zákona, ktorým je dĺžka základného času služby v týždni určená v rozsahu 40 hodín a z tohto ustanovenia nie je v zákone výnimka. Týmto usmernením boli útvary usmernené na potrebu dodržiavania všetkých ustanovení zákona nielen toho spomínaného § 65 ods. 4 zákona dotknutého novelou.

A napokon po siedme. Okolnosti zásahu polície voči posádke motorového vozidla dňa 24. marca 2002 v služobnom obvode Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica boli dostatočne široko medializované a vyjadril sa k nim aj minister vnútra. V čase, keď tieto informácie boli podávané, nasvedčovali zistené skutočnosti tomu, že polícia konala v súlade so zákonom o Policajnom zbore a zákrok bol vykonaný štandardným spôsobom. Tak ako som aj popoludní uviedol, v súčasnosti je predmetná vec v šetrení inšpekčnej služby Policajného zboru, ktorá preveruje, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti je teda predčasné nastoľovať takéto otázky alebo spochybňovať seriózny zámer celý tento zákrok došetriť, preveriť odbornosť a najmä dôvodnosť jeho vykonania.

Panie poslankyne, páni poslanci, toto boli argumenty alebo naše videnie dôvodov, na základe ktorých sa skupina poslancov rozhodla podať návrh na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi. Myslím si, že nieto najmenšieho dôvodu na takéto konanie, práve naopak, s nástupom pána ministra Šimka do funkcie ministra vnútra dochádza k veľmi pozitívnym zmenám v samotnom Policajnom zbore. Ale myslím si, že sa obracia pozitívnym spôsobom aj autorita polície, že je vidieť úprimnú snahu chrániť tých, ktorí dodržiavajú zákon, a konať proti tým, ktorí porušujú zákon. Skôr vnímam návrh skupiny poslancov ako istý segment v tej mozaike, ktorú pozorujeme už dlhý čas a ktorá vlastne stojí len a len na politických motívoch. Je to štandardná skúška opozície, nič viac a nič menej podľa môjho názoru.

Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás a chcem vás poprosiť, aby pán minister Šimko mohol vo svojej práci, serióznej práci naďalej pokračovať, a prosím vás, aby ste nevyslovili nedôveru pánu ministrovi, ale aby ste mu svojím hlasovaním vyslovili svoju dôveru.

Veľmi pekne vám ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, faktické poznámky na vystúpenie predsedu vlády: ako prvá pani poslankyňa Tóthová, ako posledný pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda vlády, chcem vám povedať, že úcta k mojim rodičom, ktorí mi vštepovali určité princípy slušného správania, mi nedovoľuje vám otvorene povedať, čo si myslím o vašej reakcii na vystúpenie pána poslanca Krajčiho. Chcem však konštatovať, že vaše videnie z toho, čo ste tu uviedli, sa diametrálne líši od veľkej skupiny občanov, ktorí tieto okolnosti vidia inak ako vy. To je všetko, čo som vám chcela povedať.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte som nezažil v tomto parlamente, aby tento človek, ktorý si nechá honosne hovoriť predseda vlády, vystúpil, aby neurážal, aby nešpinil, aby nedehonestoval opozíciu. Je to skutočne na pováženie a asi by sme mali zmeniť svoj zámer a neodvolávať pána ministra, ale znovu odvolávať predsedu vlády, pretože si nezaslúži takéto postavenie v tejto spoločnosti.

Za všetkým tým, o čom hovoril vo svojom úvodnom vystúpení pán poslanec Krajči, stojí táto šedá eminencia, ktorá pred chvíľou vďaka Bohu opustila túto sálu. Raz mu to história spočíta. Som normálne rozčúlený jeho vystupovaním, pretože mi pripomína obyčajného ruského chuligána. Tak sa správa v tomto parlamente. A nie ako predseda vlády. On začal s čiernymi knihami, on začal s prenasledovaním opozície, on začal so špinením opozície v zahraničí v snahe zachovať si svoj post aj pre budúcnosť. Myslím si, že je to tragické.

Dôvody, ktoré uviedol pán poslanec Krajči na odvolanie pána ministra, sú veľmi vážne. My neupierame snahu, alebo nepopierame snahu pána ministra robiť isté nápravné opatrenia a kroky, ale myslíme si, že sa míňa celkovému efektu tá jeho snaha.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ján Cuper. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem. Nemám ku komu hovoriť, lebo Miki Dzurinda tu niečo porozprával a zdúchol, tak ako to vie len on. A celú slovenskú realitu vidí vždy iba cez ružové okuliare, ktoré si kúpil kdesi v Kalifornii či na Floride, keď sa bol opaľovať za peniaze amerických daňových poplatníkov, alebo možno slovenských, neviem.

Pán Dzurinda, ja vidím problém pána Šimka inak. Pána Šimka ste museli vymeniť za pána Pittnera, pretože nezvládal to, čomu sa hovorí a čo tu už pán exminister Krajči povedal, vojnu policajtov. Nezvládal to, že bolo potrebné ututlať niekoľko diskreditačných škandálov, ktoré ste buď priamo vy nariadili uskutočniť ako malý Napoleon, ktorý chce za každú cenu zneužívať moc, alebo možno nariadili tí, ktorí sa vám chceli zalíškať. Tie akcie boli vyslovene politického charakteru. Či už išlo o defraudáciu peňazí na TA 3, ktorú bolo potrebné vyšetriť, alebo či už išlo o škandalózne otváranie dverí vo vile Elektra, alebo aj teda, žiaľbohu, za to je zodpovedný pán Šimko, aj ten škandalózny prepad funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko.

Pán Dzurinda, ako takú nehoráznosť môžete tvrdiť? Kto vám sa to opovážil napísať na ministerstve vnútra, že to bolo v súlade so zákonom? Keď to bolo v príkrom rozpore so zákonom! Bolo to obyčajné, prasprosté zneužitie moci. A vy ste zaň zodpovedný, lebo mám taký pocit, že možnože ste ho aj priamo nariadili. A ak sa chcete pozrieť opozícii do očí, nech sa páči, vyjdite spoza plenty a posaďte sa ešte raz a skúste oponovať, budeme viesť dialóg. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Bak, nech sa páči.

B. Bak, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, čakal som, že pán premiér bude reagovať aj na to, čo povedal pán Krajči o nedostatkoch v reforme verejnej správy. Táto sa pripravovala už od roku 1999, no o kvalite reformy sa už pohovorilo a popísalo dosť veľa, ale hlavne v tom zmysle, že prenos kompetencií zo štátnej správy na orgány samosprávy nie je pripravený, o čom sa často vyjadrujú funkcionári samosprávy. Ani prenos kompetencií na vyššie územné celky nie je bez problémov. Ani nie tak samotný prenos kompetencií ako vytváranie podmienok na fungovanie samosprávnych úradov vyšších územných celkov. Štátna správa v zmysle prijatých zákonov mala zabezpečiť priestory na činnosť vyšších územných celkov.

Neviem síce, ako to funguje v iných krajoch, ale viem, ako je to vo vyššom územnom celku Prešov, kde napriek sľubom prednostu krajského úradu pána Polačka, že zabezpečí priestory pre vytvárajúce sa odbory podľa termínu, keď začnú svoju činnosť, situácia je úplne iná. Ako má riešiť situáciu prednosta či predseda vyššieho územného celku pán Chudík, keď v zmysle zákona o prenose kompetencií prijíma pracovníkov a krajský úrad mu neuvoľní dostatok priestorov na kancelárie a činnosť jednotlivých odborov? K 1. 4. mal krajský úrad uvoľniť 25 kancelárií. Dostal prísľub len na 10. A neviem, či aj tieto dostali. Ministerstvo vnútra ako garant reformy, ale aj garant vytvárania podmienok na činnosť vyšších územných celkov nezvláda úlohu garanta a veciam necháva voľný priebeh napriek urgenciám predsedu vyššieho územného celku. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pavol Kačic, nech sa páči, pán poslanec.

P. Kačic, poslanec: Vážený neprítomný pán Dzurinda, vojna policajtov, vidno, ako vás to znervóznilo, to znamená, že je to 100-percentne pravda. Hovorili ste o inšpekcii ministra vnútra, že všetko vyrieši a tak ďalej atď. Ale dávam otázku: Inšpekcia ministra vnútra už vyšetrila akciu na obydlie predsedu legitímnej parlamentnej strany, ktorá má najväčšiu podporu obyvateľstva? Dovoľte mi, aby som vám zo zákona o Policajnom zbore citoval, kedy sa používajú výbušniny: "Policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a ochrany majetku, najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov, pri likvidácii nálezu munície alebo v rámci boja proti terorizmu používať výbušniny a výbušné predmety." Preto dodnes ešte inšpekcia ministra vnútra nevyriešila už dva roky starú vec - napadnutie obydlia predsedu najsilnejšej politickej strany na Slovensku.

Veľkým oblúkom ste sa vyhli aj zásahu "kukláčov", že to zas vyšetrí inšpekcia ministra vnútra. Ale zasa mám tu s tým problém, pretože zákon o Policajnom zbore hovorí, že polícia, služba osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti "a) teroristom, b) únoscom osôb a dopravných prostriedkov a c) nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov". To boli tí predstavitelia v Banskej Bystrici? Účastníci akcie "kukláčov" v Banskej Bystrici zo strany poškodených požiadali o prijatie u vás, pán predseda vlády, listom zo dňa 26. marca 2002 a ministra vnútra listom zo dňa 26. marca 2002, na ktoré ste, páni, nereagovali. Tak ak ste chlapi, tak by ste si mali nájsť pár minút, pretože títo účastníci tu teraz sedia na balkóne, počúvajú nás a mali by ste sa s nimi porozprávať. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Húska. Nech sa páči.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána predsedu vlády. Je to charakteristické, že vždy spustí nejaké bombastické výroky a potom jednoducho zmizne. Dokonca aj ten samotný fakt, že aj celý parlament dovolí, aby takýmto spôsobom účinkoval, je veľkou chybou.

Chcem po prvé povedať predovšetkým jedno pánovi predsedovi, že vôbec nie ste úprimný, pán predseda vlády, voči svojmu rezortnému ministrovi. Máte ho koniec koncov tri razy v žalúdku a vlastne ste v takom stave, že v podstate v mnohých prípadoch informačne sabotujete spoluprácu vo vnútri rezortu. Takže vy nevystupujte tu ako ochranca svojho kolegu z ministerstva vnútra. Je iný problém. Je ten problém, že nezvládate ani vládu a že vlastne používate podobnú metódu úskokov, akú používate proti opozícii, používate aj voči vlastným partnerom. Nemôžete sa očistiť a môžeme vás ubezpečiť, pán predseda vlády, že vám to budúcnosť naozaj zráta. To sa tomu nedá uniknúť ani tým, že sa vyparíte z parlamentu a de facto takmer celý čas ste neboli prítomný pri vystúpení hlavného rečníka opozície. Toto sa jednoducho nerobí.

J. Migaš, predseda NR SR: V súlade s § 28 požiadal o vystúpenie minister vnútra pán Ivan Šimko. Nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Cítim sa podstatne lepšie ako Juraj Dóža. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, nebudem sa vyjadrovať k tým príbehom, o ktorých tu hovoril pán poslanec Krajči, mám na to iný názor, viem, že sa vám nepáči Dr. Šátek, ja mám taktiež iný názor na jeho prácu. Mám iný názor na prácu mnohých iných funkcionárov. Možnože pokiaľ ide o niektorých policajných funkcionárov, tak sa aj zhodneme v našom videní, ale je to vec každého ministra, aby zhodnotil prácu svojich podriadených a niesol za nich aj svoju zodpovednosť.

Pokiaľ ide o problémy disciplíny v polícii, tieto problémy považujem za vážne, za závažné a budem sa im osobitne venovať pri prednášaní správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike. Budem sa tomu venovať vtedy preto, lebo ma dnes jednak neodvoláte a jednak aj preto, lebo si myslím, že ide o problémy, ktoré sú podstatne dlhšieho dáta, než je čas, počas ktorého vykonávam funkciu ja. Sú to problémy, ktoré existovali i v čase, keď ste, pán poslanec Krajči, boli ministrom vy, a sú to problémy, ktoré mnohé z nich vznikli od roku 1989 a trvajú dodnes. Niektoré z nich pretrvávajú dokonca ešte aj z obdobia pred rokom 1989. Ale tieto problémy naozaj považujem za vážne.

Ja som sa rozhodol, že začnem bojovať s niektorými neduhmi, ktoré sa doteraz ututlávali. Samozrejme, že verejnosť je niekedy prekvapená rozsahom niektorých negatívnych javov, ktoré v polícii sú, ale ten rozsah tu existoval aj predtým a dokážem to aj zdokumentovať, že existoval aj predtým. Ale bolo by zlé, keby sme sa obávali ukázať na niektoré negatívne javy len preto, lebo potom opozícia príde a bude hovoriť: Aha, pozrite sa, čo tam v tej polícii je. A pritom bez toho, aby sme na to poukázali, sa vlastne nedá s týmito negatívnymi javmi bojovať. Takže ja som sa rozhodol pre tú metódu, pre ktorú som sa rozhodol, to znamená, že nezakrývam a bojujem s týmito negatívnymi javmi. Chcem, aby sa do polície vrátila disciplína a aby sme mohli byť hrdí na svoj Policajný zbor. Myslím si, že kroky, ktoré som urobil, k tomu vedú. A nazdávam sa, že niektoré ozdravné procesy už je možné vidieť aj teraz.

Chcem sa venovať osobitne tomu poslednému bodu, ktorý ste uviedli, resp. ktorý je uvedený v písomnom návrhu, to znamená tej akcii, ktorá sa uskutočnila pri obci Budča, ale vzhľadom na to, že ste ešte vo svojom ústnom príhovore hovorili aj o reforme verejnej správy, resp. o problémoch, ktoré sú pri prenose kompetencií pri zriaďovaní regionálneho stupňa samosprávy, dovoľte mi ešte povedať aj k tomu niekoľko slov.

Áno, sú tu problémy a myslím si, že každá vláda, ktorá by bola naštartovala reformu verejnej správy, by musela riešiť konkrétne každodenné problémy, ktoré vyplývajú z toho, že zákony neriešia všetky podrobnosti. Treba vyriešiť množstvo podrobností. A to, čo má riešiť ministerstvo vnútra, dovolím si povedať, to sa naozaj rieši. Dokonca keď ste už teda spomenuli aj ten fakt, že viacero, alebo teda sedem z ôsmich predsedov samosprávnych krajov sú členmi HZDS, všetci majú veľmi bezprostredný kontakt na ministra vnútra, každý z nich môže kedykoľvek prísť, niektorí tento kontakt aj využívajú. A usilujem sa, tam, kde je potrebné, tam, kde je možné pomôcť z pozície ministra, pomôcť. Jeden váš kolega poslanec ma aj v tejto súvislosti navštívil, myslím si, že sa nemôže sťažovať na spôsob, akým som vybavil veci, o ktoré ma požiadal. No, ale samozrejme, že problémy existujú, sú to problémy takpovediac zrodu, pretože je to nový stupeň samosprávy. Samozrejme, že každú vec v miestnosti, každý predmet, všetko musí byť, všetko treba zabezpečiť. Orgány štátnej správy celkom logicky sa bránia tomu, aby odovzdávali to lepšie, odovzdávajú to horšie. Ja rozumiem aj jedným, aj druhým a nerobím rozdiely, rozhodne nie politické. A v tomto zmysle nerobím rozdiely, ani pokiaľ ide o zabezpečovanie bezpečnosti. A tým sa dostávam k tej akcii, o ktorej je predovšetkým táto schôdza.

Chcem povedať, že v roku 2001 PPÚ, teda tí tzv. kukláči, krajskí, nie útvar osobitného nasadenia, o ktorom ste hovorili pred chvíľkou vy, to nie je celoštátny, ale toto sú tí tzv. krajskí kukláči, zasahovali 326-krát proti organizovanému zločinu na základe anonymných oznámení a z toho 221-krát boli úspešní. To znamená, že zhruba 100-krát neboli úspešní, ale nebyť toho, že by boli zasahovali, tak by neboli ani v tých 221 prípadoch našli či už drogy, zbrane alebo iné predmety.

Teraz prečítam niekoľko paragrafov, pretože hovoríte, že to bolo v rozpore so zákonom, rád by som počul, s akým ustanovením z ktorého zákona to bolo v rozpore.

Zásah príslušníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici dňa 24. 3. voči osobám, občanom Slovenskej republiky vysvetľujem plnením úloh Policajného zboru, ktoré sú ustanovené v § 2 ods. 1 písm. b) a písm. l) zákona č. 171/1993 Z. z. v aktuálnom znení (je to zákon o Policajnom zbore), a využitím oprávnení vyplývajúcich z ustanovení § 18 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 171/1993, teda policajného zákona v aktuálnom znení.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona Policajný zbor má ustanovenú úlohu odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov.

Podľa § 2 ods. 1 písm. l) prislúcha mu aj úloha vykonávať pátranie po veciach. Policajný zbor disponoval informáciou zakladajúcou minimálne indície latentného skutku, ktorého znaky sú uvedené v ustanovení § 187 Trestného zákona pod názvom Nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi, ako aj v ustanovení § 185 Trestného zákona pod názvom Nedovolené ozbrojovanie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. pri plnení úloh Policajného zboru je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku.

Podľa § 23 ods. 2 písm. a) citovaného zákona je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b) citovaného zákona je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po zbraniach a pri pátraní po omamných psychotropných látkach.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona je policajt oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, aby preukázala svoju totožnosť.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona je policajt oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a pri zistení zbrane má právo túto odňať.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona je policajt povinný v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je dôvodné podozrenie spáchania trestného činu alebo priestupku.

Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona služobný zákrok je zákonom ustanovená a v medziach zákona vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa § 68a zákona policajt je oprávnený pri služobnom zákroku proti osobe podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu použiť ochrannú kuklu.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona sú obzvlášť závažnými trestnými činmi trestné činy uvedené v § 62 Trestného zákona, ako aj úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovil trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 8 rokov. Trestné činy uvedené v § 185 a § 187 Trestného zákona vo svojich kvalifikovaných podstatách spĺňajú subsumačné kritérium obzvlášť závažných trestných činov.

Chcel by som upozorniť, že pokiaľ ide o nasadenie služobného psa, takéto niečo nie je stanovené ako povinnosť v našom právnom poriadku. Používa sa to a používa sa to nie vždy, používa sa to podľa miery podozrenia, ktorá je, a to z čisto kapacitných možností. Napriek tomu by sa bol býval preukázal vyšší stupeň podozrenia. V priebehu zákroku bolo možné služobného psa povolať.

Dňa 24. 3. 2002 v čase okolo 9.15 hodine na základe uvedeného podozrenia bolo motorové vozidlo značka Toyota na štátnej ceste pri obci Budča zastavené hliadkou dopravnej polície zložkou poriadkovej polície. Bola vykonaná prehliadka vozidla. Policajti prehliadkovej polície sa presvedčili, či osoby pri sebe nemajú zbrane. A policajtmi bola vykonaná kontrola totožnosti osôb. Prehliadka motorového vozidla bola skončená s negatívnym výsledkom. Pri zastavení vozidla a prehliadke vozidla neboli podľa hlásenia proti osobám posádke vozidla použité donucovacie prostriedky, pričom samotná dĺžka zákroku od zastavenia vozidla do skončenia prehliadky vozidla trvala približne 10 minút. Po ukončení služobného zákroku posádka vozidla pokračovala v pôvodnom smere jazdy. Napriek tomu, že nebola žiadna sťažnosť a požiadavka na prešetrenie, Úrad inšpekčnej služby začal preverovať tento zákrok a bude verejnosť o výsledku tohto preverovania informovať.

Chcel by som však povedať niekoľko ďalších podrobností, pokiaľ ide o samotné rozhodnutie prijať, uskutočniť tento zákrok. Samozrejme, anonymných oznámení je veľmi veľa a nie na základe každého anonymného oznámenia sa uskutočňujú takéto zákroky. Toto anonymné oznámenie bolo v liste z 21. 3. 2002, ktorý prišiel na krajské riaditeľstvo Policajného zboru, a tam anonym podpísaný iniciálami H. oznamuje, že dve osoby z Banskej Bystrice budú dňa 24. 3. okolo 7.30 do 9.00 hodiny v aute prevážať zbrane a drogy a je tam určený smer cesty. Samozrejme, že v takomto prípade sa postupuje vždy a všade na svete v demokratických krajinách tak, že takýto anonym sa preverí, preverujú sa policajné evidencie. A na základe takéhoto preverovania sa zistilo, že jedna z tých osôb je vedená v operatívno-taktickej evidencii pod príslušnou zločineckou triedou. Táto osoba bola v minulosti vyšetrovaná, bolo voči nej vznesené obvinenie, podaná obžaloba a bolo to aj na súde, pričom celá vec sa skončila amnestiou. K tomu sa ešte vrátim. Na základe takýchto operatívnych poznatkov by všade na svete každý príslušný policajný funkcionár nariadil, aby sa akcia uskutočnila, aby sa zistilo, či v takomto vozidle, v ktorom táto osoba bola, budú alebo nebudú či už zbrane, alebo drogy. Myslím si, že keby to neurobil, tak by zanedbal svoje povinnosti. Mnohokrát sa vytýka polícii, že nekoná dostatočne razantne, nekoná už vtedy, keď existuje podozrenie. A v tejto súvislosti si myslím, že zisťovať stranícku príslušnosť jednoducho nie je namieste. Stranícka príslušnosť by nemala byť ani ochranou, ani dôvodom na to, aby sa vykonal, ani aby sa nevykonal zákrok.

Keď som nastúpil do funkcie ministra, tak som nastúpil s tým, že nechcem, aby sa tento rezort, či už ide o jeho operatívnu stránku, alebo či ide o vyšetrovanie trestnej činnosti, aby sa zneužíval v politickom zápase. Jednoducho si myslím, že na prahu rezortu ministerstva vnútra musí politika končiť. Nie som to ja, ktorý sa usiluje aj v súvislosti s touto akciou upozorňovať na politické akcenty. Vy prichádzate s tým, že akcia, taká istá akcia prebehla napríklad asi mesiac predtým na československej hranici, bol z toho problém, je z toho problém, tiež sa to šetrí, nebol to útvar ministerstva vnútra, ale bola to jednotka finančnej polície. Takisto prakticky ten priebeh bol takmer rovnaký. Tiež sa nenašli žiadne, proste podozrenie sa nejakým spôsobom nepreukázalo. No ale zrejme to neboli členovia HZDS. Takže tam... (Reakcia z pléna.)

Možno aj boli. Možno aj boli. To, čo je však zaujímavé, je, že vy tu nejakým osobitným spôsobom ochraňujete človeka, ktorý v tej evidencii naozaj bol. A čo je ešte zaujímavejšie, je, že pokiaľ išlo o to trestné stíhanie - a tu mám uznesenie Krajského súdu v Nitre -, toto trestné stíhanie bolo zastavené na základe amnestie predsedu vlády, ktorý v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 28. 10. 1998, teda nie na základe nejakého vyšetrovacieho či akého orgánu, ktorý by bol za našej vlády, nariadil, aby sa v trestnom stíhaní proti tejto osobe v tejto trestnej veci nepokračovalo a aby bolo toto trestné stíhanie zastavené. To nešlo ani o únos, ani zmarenie referenda. (Reakcia z pléna.) Môžem prečítať.

Išlo o § 231 ods. 1 Trestného poriadku, § 223 ods. 1 Trestného poriadku pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu, kde menovaný po vzájomnej dohode s ďalšími vykonali presne vymedzené úlohy, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali - je to rozhodnutie súdu, takže nie je tajné -, v úmysle dosiahnuť nezákonný zisk, pričom obvinený z dosiaľ presne nezistenou osobou zabezpečil vypracovanie a podanie falošného príkazu na úhradu, ktorým dňa 20. 12. 1993 bolo prevedených 3 489 600 Sk z účtu príslušnej firmy vedeného vo Všeobecnej úverovej banke tam a tam na iný účet a následne zabezpečili prevod peňazí na ďalší účet a tým spôsobili škodu takmer 3,5 mil. korún.

No, čo je zaujímavé na tom, že toto bola individuálna milosť, ktorú udelil zastupujúci prezident vo funkcii predsedu vlády Vladimír Mečiar dva dni predtým, ako bola vymenovaná nová vláda. To je naozaj zaujímavé, ale nemienim to nijakým spôsobom komentovať. (Reakcia z pléna.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dali ste návrh, je to vaše ústavné právo, rozhodnite o ňom. Myslím si, že v prípade, že by toto mal byť dôvod, pre ktorý by som mal odísť z ministerstva vnútra, tak neodídem, resp. odídem so cťou, pretože jednoducho išlo o plnenie úloh, ktoré Policajnému zboru uložil príslušný policajný zákrok, a jednoducho išlo o plnenie úloh v boji proti organizovanému zločinu. Ako som už povedal, takéto úlohy sa plnia i metódou omylov, pretože nie je možné dopredu vždycky vedieť, či oznámenie je alebo nie je opodstatnené. Príslušný funkcionár sa ľuďom, ktorí museli strpieť tento zákrok, ospravedlnil a takýmto spôsobom sa postupovalo aj v tých iných prípadoch. To, čo si myslím, že je dôležité, je, že takýmito akciami sa v minulom roku viac ako 200 prípadov organizovaného zločinu podarilo odhaliť a v tomto smere budeme v boji s organizovaným zločinom pokračovať aj ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky v počte päť, posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Posledný pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Kačic - ako prvý.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán minister Šimko, aj krajskí "kukláči" pracujú podľa zákona o Policajnom zbore, čiže teroristi a tak ďalej a tak ďalej atď. No. Zadržané osoby k tým, o ktorých hovorí zákon o Policajnom zbore, nepatrili. Žiaľ, dnes je to jasné ako facka. Čiže preto protestujeme. Ak je pravda, čo vy tvrdíte, že inšpekcia ministra vnútra to vyšetrí a bude to zverejnené, neverím tomu, nikdy to nebude vyšetrené, nikdy to nebude zverejnené, tak ako už dva roky je preč po udalostiach na napadnutie predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, kde takisto šetrí inšpekcia ministra vnútra a dodnes nič nevyšetrilo ani nevyšetrí.

Ak už hovoríme, že tam nebol psík atď. - tak kto tam ňuchal? Tí, čo tam boli v týchto kuklách? Kde bola protidrogová jednotka, ktorá je takisto organizovaná aj v kraji v Banskej Bystrici? Čiže čo si budeme hovoriť.

Pán minister, v tom čase, keď sa tie udalosti stali, vraj ste boli v kostole a krajský riaditeľ polície vraj v tom čase bol v garáži. Tak potom mi aj tak napadá jedna myšlienka, či práve to neorganizoval pán Mikuláš Dzurinda, keď nikto z vás nebol ako kdesi. On to možnože organizoval, že vy ste nabrali odvahu a kandidovali ste za lídra SDKÚ.

A ešte: Hovorili ste, že po akcii sa im ospravedlnil. Neospravedlnil sa, mám tu kópiu listu krajského riaditeľa Policajného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 3. 4., kde píše, že "využívam príležitosť, aby som sa Vám ospravedlnil za vykonanú kontrolu funkcionárov HZDS z dňa 24. 3. 2002". Takže asi museli dostať dobre poza uši od vás, riaditeľ a okolie jeho najbližších spolupracovníkov, keď až toľko dní po akcii využíval to, aby sa im ospravedlnil. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Engliš.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, vy ste ma absolútne nepresvedčili napriek tomu, že ste ma už dnes presviedčali, že dáte mi jasné vyjadrenie k tomuto prípadu. Vy ste tam nacitovali 385 či koľko paragrafov, ktoré ma absolútne nezaujímajú. Prepáčte, ale ja sa pozerám na to úplne z jednoduchého hľadiska. Takíto "kukláči" alebo takáto zásahová jednotka má predsa zasahovať proti organizovanému zločinu, obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ako ste to tam povedali. Sám ste povedali, že boli dve osoby ohlásené, že prevážajú drogy, zbrane alebo podobne. Pritom tam boli štyri osoby. Ak ste hovorili o jednej osobe, pýtam sa: Prečo najprv títo ľudia neboli legitimovaní? A ak tam taká osoba bola, mohla sa spraviť previerka. Podľa môjho názoru jednoducho metodický postup alebo vôbec postup tejto zásahovej jednotky bol proti zdravej logike, nehovorím o tom, že aj proti zákonom. Hoci ste ich tam hovorili 383, či koľko ste ich tam citovali. Vôbec ma tie zákony alebo paragrafy v tomto momente nezaujímajú. Zaujíma ma váš postoj k tomu, že je to štandardný prístup k riešeniu problémov. Štandardné?! Ak je štandardné, keď niekto je neustále pod tlakom zbrane, odistenej, nabitej, ak tomuto policajtovi, prepáčte za výraz, "prdne v bedni", tak zastrelí človeka, aj potom budete hovoriť, že ide o štandardný zásah?! Veď vy absolútne neviete, o čom rozprávate! Prepáčte, že to tak hovorím. (Ruch v sále.) A samozrejme budem mať možnosť vystúpiť, keď vás to teraz nezaujíma, keď ma nepočúvate, tak vám to poviem ešte "polopatisticky", prepáčte.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP