Správa o 59. schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 11. apríla 2002 o 18.23 hodine

 

 

(Po prerušení rokovania 57. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 59. schôdze NR SR.)

 

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 59. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Zistím prítomnosť poslancov. Žiadam poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej miestnosti, začneme 59. schôdzu Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať, aby som zistil počet prítomných poslancov. Prezentácia. Nech sa páči. Prezentácia. (Ruch v sále.) Prezentácia.

Zisťujem, že je prítomných 85 poslancov. Národná rada je schopná sa uznášať.

Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme začať 59. schôdzu Národnej rady.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 59. schôdze Národnej rady písomne požiadali títo poslanci: Halušková, Keltošová, pán poslanec Malchárek, Slota, Zelník a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Juraj Švec.

Na 59. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marian Mesiarik, Ján Danko. Náhradníkmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic.

Schôdza bola zvolaná podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 38 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

V mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SOP - LDÚ - SZS, SMK a KDH podávam návrh, aby Národná rada podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Šimkovi, poverenému riadením ministerstva vnútra. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín. Po druhé. Aby sme pokračovali v rokovaní 59. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine až do ukončenia programu tejto schôdze.

Panie poslankyne, páni poslanci, predniesol som dva návrhy, to znamená, aby rozprava bola skrátená na 12 hodín, čiže podľa § 29a, a aby sme rokovali po 19.00 hodine, kým sa neskončí schôdza. O týchto návrhoch odporúčam hlasovať spoločne.

Prezentujme sa. Hlasujeme aj o jednom, aj o druhom návrhu spoločne. To znamená, aby sme rokovali podľa § 29a, aby sme rokovali po 19.00 hodine, kým neskončí táto schôdza. Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za 70, proti 24, nikto sa nezdržal, nehlasovalo 5.

Konštatujem, že oba návrhy, ktoré som predniesol, sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, schválili sme návrh, aby sme rokovali podľa § 29a, to znamená, že rozprava je skrátená na 12 hodín. To je po prvé. Po druhé sme schválili, že budeme rokovať po 19.00 hodine až dovtedy, kým neukončíme túto mimoriadnu schôdzu. (Reakcia z pléna.) Takto sme hlasovali a takto Národná rada rozhodla.

Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, rozdelený takto:

HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 2 hodiny 4 minúty 48 sekúnd, SDĽ 1 hodina 31 minút 12 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút, SOP - LDÚ - SZS 43 minút 12 sekúnd, KDH 43 minút 12 sekúnd, Pravá SNS 38 minút 24 sekúnd, nezávislí 1 hodina 40 minút 40 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.

Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku, aby mi mohli predsedovia klubov odovzdať prihlášky do rozpravy. 10-minútová prestávka.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Procedurálny návrh, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Neviem, či už prestávka platí odteraz, alebo či ešte prestávka neplatí, pán predseda. Či môžete dať hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Mám tri procedurálne návrhy, pán predseda. V prvom rade v zmysle predvolebných sľubov všetkých strán vládnej koalície žiadam, aby vedenie parlamentu požiadalo Slovenskú televíziu o priamy prenos, to je po prvé. (Smiech v sále.) Páni, môžete sa smiať potom pred voľbami. Po druhé, o záznam, ak neprejde tento priamy prenos, o záznam. A po tretie, aby vedenie tohto parlamentu dalo hlasovať o tom, resp. aby vy ste dali hlasovať o tom, že záznam z tohto rokovania, ktorý sa robí interne cestou parlamentnou, bude k dispozícii verejnosti na požiadanie. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, po skončení prestávky dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Ďalší procedurálny návrh? (Ruch v sále.)

Po 10-minútovej technickej prestávke dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka. Prosím poslanecké kluby, aby mi dali prihlášky do rozpravy.

(10-minútová technická prestávka.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schválili sme, že sa budeme v rozprave riadiť podľa § 29a, to znamená, že je rozprava obmedzená na 12 hodín. Pretože okrem poslaneckého klubu HZDS sa nikto neprihlásil do rozpravy, nie je potrebné, aby som určil overovateľov, aby urobili žrebovanie, pretože jediný poslanecký klub HZDS sa prihlásil do rozpravy. Čiže budeme pokračovať v rozprave podľa § 29a a v poradí, ako mi dal pán predseda poslaneckého klubu HZDS. To znamená prvý Pavol Kačic, po ňom Katarína Tóthová, budem čítať v takom poradí, potom pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Húska, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Baco, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Karlín, pán poslanec Lackovič, pán poslanec Brhel a pán poslanec Tibor Cabaj. Toto je poradie, ktoré mi dali z poslaneckého klubu HZDS. Čas, ktorý je vymedzený pre tento klub, som už povedal. Do tých 12 hodín sa započítava aj vystúpenie poslancov s faktickými poznámkami.

Panie poslankyne, páni poslanci, pravidlá sú určené, čiže môžeme pristúpiť k samotnému rokovaniu Národnej rady o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač 1462. Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bol zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.

Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Gustáva Krajčiho, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi.

Pán poslanec, predtým ako vám dám slovo, som povedal, že budeme hlasovať o procedurálnom návrhu Jarjabka, aby bol priamy prenos alebo záznam. Môžem dať hlasovať? Čiže prvý návrh je priamy prenos, druhý návrh je záznam a tretí? (Reakcia z pléna.)

Panie poslankyne, páni poslanci, bolo prijaté uznesenie Národnej rady k tomuto bodu, ale ak prednesie poslanec Národnej rady procedurálny návrh, musí o tom rozhodnúť Národná rada hlasovaním.

Čiže hlasujeme najprv o tom, aby bol priamy prenos k tomuto bodu programu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme najprv o tom, aby bol priamy prenos. Tak žiadal pán poslanec. Potom budeme hlasovať, aby bol záznam, pretože pán poslanec žiadal osobitne hlasovať.

Prítomných je 51 poslancov. Je nás málo, pán poslanec.

Budeme hlasovať o druhom návrhu. (Ruch v sále.) Hlasujeme o druhom pozmeňujúcim návrhu pána poslanca, aby bol z tohto bodu programu urobený záznam. Prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca, aby bol urobený záznam z tohto bodu programu. Čiže hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

Prítomných je 37 poslancov. Je to málo.

Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhom. Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca. Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom. (Ruch v sále.)

Prítomných je 29 poslancov. Málo, panie poslankyne, páni poslanci. (Ruch v sále.) Nech sa páči... Pokoj.

Procedurálne návrhy - pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec.: Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže podľa môjho odhadu je v miestnosti oveľa viac poslancov ako 29, tak vás prosím, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku požiadali skrutátorov o sčítanie poslancov, aby sme mohli hlasovať ručne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene klubov Pravej Slovenskej národnej strany a HZDS požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku a na základe požiadavky dvoch klubov zvolám poslanecké grémium.

15-minútová prestávka.

(Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 19.05 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Zároveň žiadam navrhovateľa pána poslanca Krajčiho, aby prišiel do rokovacej miestnosti, aby predniesol návrh na odvolanie ministra vnútra.

(Pauza - čakanie na spravodajcu.)

J. Migaš, predseda NR SR: Žiadam pána poslanca Krajčiho, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nech sa páči, pán poslanec Krajči prednesie návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi.

Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že dnes sme tu v takom nehojnom počte, že je to nedôstojné, aby sme vôbec o tejto otázke rokovali, aj napriek tomu, že situácia, ktorá vznikla a ktorá už dlhý čas prebýva na ministerstve vnútra, si zaslúži, aby sme sa tejto otázke venovali. Myslím si, že Ivan Šimko, tak ako predchádzajúci ministri, nemá ľahkú pozíciu. Ivan Šimko je podobne ako Juraj Dóža, ktorý sedí na rozžeravenom kresle a na hlavu mu dali žeravú korunu, pretože problémy, ktoré vznikli, nie sú len problémy, ktoré vznikli počas jeho pôsobenia, ale on ako minister zodpovedá za celý tento rezort, aj za predchádzajúce chyby, ktoré sa v tomto rezorte udiali.

Dovoľte mi preto, aby som vyslovil názor, svoj osobný, a myslím si, že aj názor niektorých z vás, aby sme sa trošku zaoberali rezortom ministerstva vnútra z pohľadu toho, kde bol a kde by mal smerovať. Preto sa nevyhnem trošku aj určitému exkurzu do minulosti a spomeniem niektoré veci, ktoré sa nás bytostne týkajú a ktoré sa týkajú aj súčasnej situácie na ministerstve vnútra.

Odhalenie, objasnenie a zadokumentovanie závažných prípadov páchania trestnej činnosti, o ktoré minulá vláda z rôznych dôvodov nemala záujem, sa už v predvolebnom období stalo jedným zo základných priorít bezpečnostnej politiky súčasnej vládnej koalície. Sľub zistiť pravdu a potrestať vinníkov v kauzách, ako bolo zavlečenie Michala Kováča mladšieho, vražda Remiáša alebo rôzne privatizačné aféry, ktorými boli postihnutí občania tohto štátu, znamenal jeden z pilierov predvolebných mítingov a sľubov a zároveň jeden z hlavných predvolebných sľubov tejto vlády. Z týchto dôvodov už dlhší čas pred voľbami sa poslanec Ladislav Pittner kontaktoval na viacerých ľudí, bývalých príslušníkov Policajného zboru, hlavne tých, ktorí počas pôsobenia ministra Krajčiho museli z rôznych dôvodov odísť z funkcií do civilu, a s ich pomocou pripravoval splnenie tohto sľubu. Nedocenil však situáciu. Neuvedomil si, s akými ľuďmi spolupracuje, že títo ľudia museli odísť z Policajného zboru pre rôzne prehrešky, aké sú dôvody ich spolupráce s ním, ani skutočnosť, že vývoj v policajnej a právnej oblasti postupuje oveľa rýchlejšie, ako predpokladal. Na základe ich odborných rád presadil model, ktorý sa mu neskôr vymkol z rúk a nakoniec ho stál ministerské kreslo.

Ihneď po voľbách a konštituovaní sa vlády začal minister Pittner vytvárať tzv. špecializované tímy. V Sekcii vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činností vznikol odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a v štruktúre správy kriminálnej a finančnej polície odbor zvláštnych úloh. Oba tieto odbory boli následne vyňaté z riadenia útvarov, pod ktoré v rámci organizačnej štruktúry patrili, a rozkazom ministra vnútra sa stali súčasťou špecializovaných tímov. Riadením tímov bol poverený prvý zástupca generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania kriminálno-expertíznych činností Dr. Šátek a v rámci tímov sa jeho zástupcom stal riaditeľ odboru zvláštnych úloh Blahovec. Ako riadiaci pracovníci, tak i všetci príslušníci týchto odborov boli priamo podriadení ministrovi vnútra Slovenskej republiky a boli vyňatí z riadiacej právomoci príslušníkov sekčných šéfov, to znamená spod riadiacej pôsobnosti Ivora, ktorý bol vtedy riaditeľ sekcie vyšetrovania, a Piptu, ktorý bol prezidentom Policajného zboru. Takýmto neštandardným spôsobom sa Pittnerovi podarilo vytvoriť štát v štáte, svoju vlastnú súkromnú, resp. politickú políciu. Svoje rozhodnutie paradoxne odôvodnil potrebou konšpirácie a závažnosťou plnenia úloh.

Krátko nato médiá informovali o menách členov tímov, platových náležitostiach a podobne. Pittner nepochyboval o náročnosti, nebezpečnosti a rizikovosti práce v tímoch, ktorú bolo potrebné náležite ohodnotiť. Ich príslušníci podľa toho, či mali alebo nemali ukončené vysokoškolské vzdelanie, boli zaradení od piatej po ôsmu platovú triedu, s nástupným 80- až 100-percentým osobným ohodnotením, najvyšším rizikovým príplatkom, čo predstavovalo v priemere o 100 až 150 % lepšie platové podmienky ako u policajtov vykonávajúcich odbornú činnosť v riadiacich útvaroch. Zároveň boli tieto pracoviská vybavené najmodernejšou technikou vrátane nových motorových vozidiel. Neboli obmedzené limitmi na benzín, nadčasy alebo zvláštne finančné prostriedky boli v dostatočnom množstve, nie tak ako u ostatných policajtov. Všetky ostatné súčasti ministerstva vnútra a Policajného zboru boli povinné im vychádzať všemožne v ústrety, plniť promptne ich požiadavky a na základe tzv. výberovej príslušnosti týchto pracovísk, to znamená, že riešili len tie prípady, ktoré si vybrali, i odstupovať im takmer uzatvorené vlastné prípady.

Na porovnanie: Policajt na úrade organizovanej trestnej činnosti má v priemere pridelených asi desať spisov, bežný vyšetrovateľ krajského úradu vyšetrovania asi päť spisov, vyšetrovateľ špeciálnych tímov však maximálne dva spisy. Policajti odboru zvláštnych úloh pracujú minimálne dvaja na jednom spise, pritom náročnosť väčšiny prípadov je porovnateľná. Dá sa povedať, že Pittner vytvoril ideálne podmienky na prácu, ktoré niekoľkonásobne prevyšovali podmienky pracovísk bojujúcich proti skutočnej závažnej organizovanej kriminalite. Napriek tomu sa mu jeho predvolebné sľuby nepodarilo dosiaľ splniť.

Dôvodov je niekoľko. A jedným z nich bolo hlavne personálne obsadenie riadiacich pracovníkov týchto odborov.

Dr. Šátek, absolvent právnickej fakulty, do roku 1997 - ešte za ministra Hudeka - riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave, neskôr preradený za riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania Bratislava-vidiek, potom na vlastnú žiadosť odišiel do civilu. V civile pracoval spoločne s Dr. Kvasnicom ako likvidátor jednej akciovej spoločnosti, ktorú mal určitým spôsobom, mierne povedané, vytunelovať a tak podviesť viacerých akcionárov. Dosiaľ sa súdi s ministerstvom vnútra v snahe preukázať, že jeho odchod zo služieb bol nedobrovoľný, ale zatiaľ je to neúspešné. V súčasnosti má stavať rodinný dom v Jarovciach pri Bratislave. Pravdepodobný dôvod návratu do služieb ministerstva vnútra je osobná pomsta, zlepšenie náležitostí, moc a iný majetkový prospech.

Blahovec, absolvent Vysokej školy ZNB Praha, neskôr pracovník federálnych útvarov Policajného zboru, pri reorganizácii neustanovený do funkcie vtedajším viceprezidentom z dôvodu silného podozrenia z prijímania úplatkov a vyzradenia štátneho tajomstva prešiel na inšpekciu ministerstva vnútra, kde sa počas ministra Hudeka vypracoval až na funkciu zástupcu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Priamo v tom čase riadil dokumentovanie niektorých prípadov, ako napríklad Technopol, Slovenská sporiteľňa, podnet Lexu na zakročujúcich príslušníkov SIS a podobne. Ako styčného dôstojníka zo SIS i priamo na tieto prípady používal podriadeného Milana Súdera, ktorý neskôr za záhadných okolností spáchal samovraždu. Koncom roku 1996 odišiel na vlastnú žiadosť do civilu a potom, ako boli prezentované výsledky komplexnej kontroly na Úrade inšpekčnej služby, musel odísť. Do volieb pracoval ako strážnik v podniku Coca-Cola. Pravdepodobný dôvod návratu je polepšenie si odchodného a príspevok, ako i ďalší majetkový prospech, čiastočne i osobná pomsta. Zrekonštruoval rodičovský dom pri Žiline, ako i byt v Petržalke.

Dr. Kret, absolvent Akadémie Policajného zboru, zástupca Blahovca, do roku 1998 riaditeľ inšpekcie v Bratislave. Takisto je to skupina, ktorá musela z Policajného zboru odísť. Dnes sa vracajú. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Má zrekonštruovaný veľký dom pri Pezinku.

Samotné budovanie špecializovaných tímov signalizovalo zvláštne praktiky. Aktívni príslušníci Policajného zboru boli doslova "lanárení" zo svojich materských útvarov sľubmi absolútnej voľnosti, kvalitného technického zabezpečenia, vysokého finančného ohodnotenia, odmien, nenáročnej práce a neobmedzenými možnosťami. Taktiež bolo reaktivovaných viacero bývalých policajtov, v prevažnej miere tých, ktorí sa neuplatnili v civile alebo si chceli podstatne zlepšiť náležitosti, myslí sa tým odchodné a príspevok. Viacerí, hlavne osobní priatelia Blahovca a Šáteka, to využili tak, že v špecializovaných tímoch pracovali niekoľko mesiacov a potom si podali žiadosť do civilu. Na mesačnom príspevku sa rozdiel pohybuje v rozpätí od 4 do 5 000 korún, na odchodnom niekoľko desiatok tisíc korún. Viac ako rok si napr. títo funkcionári nevšimli, že jeden z reaktivovaných vyšetrovateľov špecializovaných tímov zároveň poberá plat aj výsluhový príspevok. Takýchto prípadov je niekoľko aj v súčasnosti medzi vyšetrovateľmi. Zneužívanie služobných cestných vozidiel na cesty do zamestnania a späť, neúmerné a nepravdivé vykazovanie nadčasových hodín na preplatenie je na týchto pracoviskách údajne bežným javom. V prípade preplácania nadčasov má deň na tomto pracovisku aj 36 hodín.

Pocit istoty a hlavne vedomie nekontrolovateľnosti umožňovali i ďalšie aktivity. Podľa neoverených informácií v jednom prípade z päť podozrivých bolo vznesené obvinenie len trom. Ďalší dvaja sa vykúpili. Medializovaný prípad Kvasnica a spol., v ktorom Šátek okrem iného vyzradil Kvasnicovi, že je odpočúvaný, zmiznutie peňazí z bankovej schránky Eduarda Diniča po jej ilegálnom otvorení príslušníkmi odboru zvláštneho útvaru a mnohé ďalšie aktivity.

Rozpracované prípady boli zneužívané na monitorovanie ostatných funkcionárov Policajného zboru s cieľom získať k nim diskreditačný materiál. Po spracovaní niektorých operatívnych záznamov nebol problém získať súhlas sudcu na odpočúvanie. Následne boli tieto informácie prispôsobené potrebe a ako dôverný, neoficiálny materiál pre vlastnú potrebu podsunuté ministrovi vnútra, prípadne aj iným funkcionárom ministerstva vnútra. Hľadanie vnútorného nepriateľa malo odviesť pozornosť a zároveň zdôvodniť neplnenie základných úloh špecializovaných tímov, ako aj ich vnútorné problémy. Tým sa začala tzv. vojna policajtov. Atmosféra strachu a umelo pestovaný pocit ohrozenia viedli až k spracúvaniu vymyslených záznamov o pripravovaných atentátoch (pozri pracovník odboru zvláštnych úloh, neskôr hospitalizovaný). Tieto praktiky boli uplatňované i voči vlastným príslušníkom tímov. Stačilo neoverené podozrenie, prípadne maličkosť, ktorá sa znepáčila vedúcim funkcionárom, a už bolo dotyčnej osobe, slušne povedané, naznačené, v skutočnosti vyhrážané, že bude musieť odísť nielen z tímov, ale i zo služieb Policajného zboru. Tak odišiel z Policajného zboru rad odborníkov, ktorí dnes v Policajnom zbore chýbajú. V prípade, že si takýto pracovník našiel iné miesto, riadiaci funkcionári takéhoto pracoviska boli atakovaní informáciami o jeho nespoľahlivosti, neodbornosti a podobne.

Priame riadenie špecializovaných tímov, ktoré si vyhradil minister vnútra, ktorý nerozumel problematike v celej jej súvislosti, viedlo taktiež k tomu, že ich vedenie mohlo beztrestne manévrovať s informáciami a svoje neúspechy vydávať za úspešné výsledky, prípadne ako nedostatok a nekvalifikovanú prácu iných zložiek, čo sa snažia robiť až dodnes. Pertraktovali údajné objasnenie vraždy Remiáša, ktorej sa mal dopustiť Roháč a Oláh. Už v čase medializácie tohto úspechu sa vedelo, že Oláh je viac ako dva mesiace nezvestný, a predpokladalo sa, že je mŕtvy. Roháč sa voľne pohybuje v Leviciach, ale nikto nemá záujem na jeho zadržaní. Možno z obavy pred ďalším fiaskom. Samotný prípad bol v rámci výberovej príslušnosti pôvodne odňatý krajskej kriminálke v Trenčíne. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že utajený svedok S. Z., na ktorého výpovedi je objasnenie prípadu založené, niekoľko mesiacov po výpovedi ušiel z programu ochrany svedka a údajne sa zdržiava v zahraničí. V tejto súvislosti boli obviňovaní viacerí funkcionári Prezídia Policajného zboru, že mu tento útek umožnili, napr. Andel a Timár. Neoficiálne sa však vie, že S. Z. ušiel pracovníkom odboru zvláštnych úloh, ktorý vedie Blahovec, a títo nepriamo zabezpečili i jeho predchádzajúce prepustenie z väzby za cenu výpovede. Obviňovanie generála Ivora a Pittnera, bývalého exministra, z rozprávkarstva, veľkých sľubov, indícií, dohadov a informácií v kauzách je síce pravdivé, nie však celkom namieste. Obaja totiž len prezentovali pred verejnosťou to, o čom ich informovali vedúci pracovníci tímov. Na svoju škodu sa nezaoberali obsahom týchto informácií, ktorému profesionálne nerozumeli, inak by im muselo byť jasné, že veľakrát ide o zbožné želania, ktoré niekto vydáva za fakty. Následne bolo neskôr ľahké prezentovať, že vec nedopadla tak, ako mala, lebo bola predčasne medializovaná.

Základnou chybou bývalého ministra Pittnera bola jeho bezhraničná dôvera vedúcim funkcionárom tých tímov, ktoré si sám vytvoril, a informáciám, ktoré mu poskytovali. Pittner neumožnil žiadnemu z iných funkcionárov rezortu zasahovať do ich práce, riadil ich priamo a už vôbec ich nie kontrolovať alebo hodnotiť ich výsledky. Vo svojej bezhraničnej dôvere prezentoval ich požiadavky a názory ako svoje vlastné, veľakrát na hrane zákona a bol nepríjemný, ak im nebolo v plnej miere vyhovené. Svedčí o tom niekoľko prípadov. Požiadavka - i za použitia sily - zaistiť materiál, ktorý používal Ivan Lexa na zasadnutí Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, ktorý rozhodoval o jeho zbavení imunity. Požiadavka Šáteka bola vojsť na pôdu parlamentu a materiál Lexovi odobrať. Takáto maličkosť, ako je poslanecká imunita, pôda parlamentu, nezákonnosť a neodôvodnenosť takéhoto postupu, ho zrejme nezaujímala. Ďalší zásah vo vile Elektra, ktorý je i podľa názoru viacerých policajných dôstojníkov a právnikov minimálne neadekvátny. Na videozáznamoch je zrejmé, že zásahová jednotka disponovala aj inými prostriedkami ako výbušninami. Baranidlo alebo krompáč, ktoré mohla použiť. Okrem toho za skupinu bojovníkov, ktorá sa správa profesionálne, asi jeden meter bez akéhokoľvek krytia stojí v civile bez ochrannej vesty pán Blahovec, vedúci tohto zásahu, alebo veliteľ tohto zásahu. Ťažko si predstaviť, že by sa takto vystavoval, keď predpokladal v dome nebezpečného a ozbrojeného páchateľa, a preto použili útvar osobitného určenia.

Po viac ako dvojročnom takomto pôsobení sa situácia vymkla vedeniu ministerstva vnútra z rúk. Špecializované tímy sa obrátili proti svojim vlastným tvorcom a zneužitím nelegálne získaných informácií, za využitia svojich úzkych kontaktov na spravodajské zložky, ako i niektoré frakcie v parlamente s cieľom zakryť svoje nezákonné machinácie rozpútali doslova palácový prevrat, nazývaný "vojna policajtov".

Informácia o podozrení z protiprávnej, ale i trestnej činnosti, predovšetkým zneužitie právomoci verejného činiteľa a vyzradenie štátneho tajomstva Šátekom bola v rezorte ministerstva vnútra známa už v mesiaci marec ako reakcia na medializovanú kauzu Kvasnica - Žitný a počiatočné snahy boli ju zahrať do stratena, čo sa do súčasnosti úspešne darí aj súčasnému ministrovi.

Pokračovaním činnosti finančnej polície a inšpekcie však boli získané ďalšie konkrétne dôkazy smerujúce k ekonomickej trestnej činnosti, išlo o medializovaný prípad VSŽ Barkos, a dôvodné podozrenie z ďalšej trestnej činnosti zahrať do stratena. V podstate išlo o zneužívanie špecializovaných tímov, ich postavenia, informácií a kontaktov na súkromné ciele nielen advokáta Kvasnicu, s jeho ekonomickými výsledkami sa následne delili, ale i iných osôb vrátane spravodajských služieb.

Dňa 10. 5. 2001 sa minister vnútra dozvedel celú pravdu o rozsahu podozrení, ako i dôkazných prostriedkov. Následne dňa 14. 5. 2001 podal demisiu a odstúpil z funkcie. Vzhľadom na postavenie Šáteka je pravdepodobné, že bol priebežne informovaný o vývoji situácie a využil svoje kontakty na realizáciu krízového scenára. Jeho cieľom je obsadiť dôležité funkcie rezortu ministerstva vnútra svojimi ľuďmi zo špecializovaných tímov a súčasne zničením dôkazov znemožniť dôkladné vyšetrenie nielen tejto kauzy, ale i ďalšie protizákonné činnosti.

Logicky do tejto konštrukcie zapadá medializované obsadzovanie jednotlivých vysokých policajných funkcií ministerstva vnútra. Tak sa stalo, že prezidentom Policajného zboru sa stal pán Zajac. Vymenovaný prezident pán Zajac, bývalý riaditeľ inšpekcie za Hudeka, v tom čase nadriadený Blahovca, ktorého si vybral za svojho zástupcu po tom, ako sa na pokyn Hudeka zbavil Rázgu. Po odchode do civilu sa spoločne aktivizovali v pozícii aj so Šátekom, pričom Zajac sa orientoval na Demokratickú úniu. S Blahovcom zostali veľmi dobrí priatelia. Po voľbách v roku 1998 bol navrhnutý pôvodne za šéfa inšpekcie, nakoniec toto miesto dostal Rázga. Urazený, náhradnú funkciu odmietol a vrátil sa do civilu.

Generálnym riaditeľom sekcie kontroly a inšpekcie služby sa stal Blahovcov zástupca Kret. Inšpekcia v súčasnosti disponuje problémovým materiálom a dôkazmi v kauze Kvasnica, okrem toho ako jediná je v rezorte oprávnená vykonávať komplexnú kontrolu, viesť trestné stíhanie a odhaľovať trestnú činnosť policajtov, teda aj pracovníkov špecializovaných tímov za využitia informačno-technických prostriedkov. Inšpekcia taktiež vlastní databázu informácií o podozrení z trestnej činnosti policajtov, medzi ktorými je aj Šátek, žiaľbohu, dodnes sa tento prípad nerieši.

Aby bol okruh uzavretý a aby celá táto os zla bola dokonaná, bolo potrebné zlikvidovať riaditeľa finančnej polície Stieranku a dosadiť na jeho miesto človeka lojálneho týmto kruhom, a preto sa vykonštruovali na Stieranku rôzne kauzy až do času, kým nenastúpil činnosť Národný bezpečnostný úrad, ktorý toto dielo dokonal, a Stieranka sa stal nedôveryhodným, neschopným, prichádza do styku so štátnym tajomstvom - o tejto téme ešte budeme hovoriť. Na jeho miesto nastúpil zástupca pána Šáteka Molnár, tiež člen odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý prišiel z Nových Zámkov, človek, ktorý ako okresný riaditeľ vyšetrovania v Nových Zámkoch mal problémy so zákonom, musel odísť z Policajného zboru do civilu a z civilu si ho vytiahol pán Šátek. Dnes je riaditeľom Úradu finančnej polície a má za úlohu dokonať dielo, ktoré pán Šátek v spoločnosti s ďalšími majú naplánované.

V širších súvislostiach sa priamo natíska otázka, akú úlohu tu zohráva nový minister Šimko a premiér Dzurinda? Skutočne nevedeli, čo je v hre a dôverujú Šátekovi, plnia jeho návrh na vykonanie organizačných zmien, alebo je ich postup premyslený a účelový s cieľom pozametať stopy za najväčším korupčným škandálom v dejinách slovenskej polície?

Podľa niektorých zdrojov premiér o situácii vedel a povráva sa, že časť chýbajúcich 49 mil. USD malo putovať na kontá SDKÚ. Pôvodne mal personálne zmeny urobiť on sám, ale poverenie Čarnogurského vedením ministerstva jeho plány oddialilo. Alebo iba hrá figúrku v inej, oveľa väčšej spravodajskej hre, ktorej cieľom je nielen zabezpečiť beztrestnosť niektorých ľudí za spáchané delikty, ale i hmotne zabezpečiť zopár jedincov na úkor spoločnosti?

Podľa odhadu odborníkov doterajšia činnosť špecializovaných tímov mimo mzdových nákladov stála viac ako 60 mil. Sk. Dosiahnuté výsledky však tejto sume nezodpovedajú. Okrem prípadu zavlečenia Kováča mladšieho, ktorý bol na 80 % vyriešený ešte vyšetrovateľom Vačokom, a prípadu Piešťanských kúpeľov, okolo ktorého je viacero otáznikov, ani jedna z káuz nie je dotiahnutá do konca. Samotné vznesenie obvinenia vo viacerých kauzách je zavádzajúce. V špecializovaných tímoch pracujú vlastní vyšetrovatelia, z ktorých niektorí sú ochotní pre peniaze vo forme odmeny či zvýšenia platu, alebo mimoriadneho povýšenia vzniesť hocičo (pozri uznesenie o vznesení obvinenia v prípade vyplácania odmien členom vlády). Nakoniec sa to otočilo proti Dzurindovi, teraz sa to snažia ututlať, aby ho nemuseli zavrieť. Nestrannosť a samostatnosť vyšetrovateľa ako základné princípy vyšetrovania tu boli dehonestované na poplatnosť a finančnú závislosť alebo ich kombináciu s inými medziľudskými vzťahmi. Podanie žaloby taktiež nie je objektívnym kritériom.

Prokuratúra robila maximum pre to, aby všemožne vychádzala v ústrety činnosti špecializovaných tímov. Na hrane zákona zachraňovala situáciu po kopancoch a prešľapoch vyšetrovateľov a ich rozhodnutie neodobrila len vtedy, keď sa to už skutočne nedalo. Okrem toho neustále medializované informácie a podsúvanie poznatkov o skorumpovaní prokurátorov a sudcov či ich prepojení na bývalý režim dostávalo hlavne radových prokurátorov pod silný psychický tlak. Prokuratúra je monokratický orgán a niektoré rozhodnutia príslušného prokurátora napriek svojej zákonnosti jednoducho neprešli cez Generálnu prokuratúru. Napríklad úplne zrušenie uznesenia vyšetrovateľky o vznesení obvinenia Mečiarovi za vyplatenie odmien.

Určite by bolo zaujímavé vydeliť sumu 60 mil. Sk počtom vznesených obvinení alebo podaných žalôb na konkrétne osoby. Dozvedeli by sme sa, koľko treba investovať ročne na prácu polície, keby na každého obžalovaného mala byť vyčlenená takáto suma. Ešte zaujímavejšie bude vydeliť toto číslo počtom odsúdených ešte v stále rozpracovaných kauzách, pričom toto vládne obdobie sa končí, ale ešte ani jedna z nich nie je ukončená na súde. Rozhodnutie nezávislého súdu môže byť objektívnym kritériom. K tomu sa však ani jedna z káuz podstate nedostala. A snahou tejto vlády a tejto vládnej koalície je, aby sa ani na súd nedostala, pretože by ju nebolo možné medializovať a neustále pertraktovať medzi občanmi.

Všetkým, ktorí trochu rozumejú tejto problematike, je jasné, že práca špecializovaných tímov sa skončila fiaskom. Vedia to aj ich vedúci pracovníci, preto je zrejmá snaha infiltrovať sa, pokiaľ je ešte dosť času, do štruktúr Policajného zboru a zo svojej následnej pozície si zabezpečiť aj pre budúcnosť pohodlný život a beztrestnosť i v prípade odchodu zo služieb Policajného zboru. Veď sme prijali zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý zabezpečuje policajtom veľmi dobré právne a sociálne istoty.

Z toho, čo som tu prečítal na úvod, mi dovoľte, aby som povedal jednu myšlienku na záver. Táto vláda je vláda farizejov, ktorí sa tvária, že chcú konať v mene spravodlivosti. Ale už Platon povedal, že "najväčším stupňom nespravodlivosti je predstieraná spravodlivosť". To je skutočná tvár tejto vlády a predstaviteľov tejto vládnej koalície.

Ďalej mi dovoľte, aby som prešiel na konkrétne veci súvisiace s predloženým návrhom, ktorý sme dali na odvolanie Ivana Šimka.

V 1. bode hovoríme, že po nástupe do funkcie ministra vnútra síce započal, ale neukončil personálne a organizačné zmeny, ktoré by viedli k zlepšeniu imidžu Policajného zboru a k zlepšeniu práce Policajného zboru. Z toho, čo som vám tu na úvod povedal, je zrejmé, že Ivan Šimko po príchode na ministerstvo vnútra musel likvidovať určitú skupinu vysokých policajných dôstojníkov, ktorí začali byť nepríjemní a poukazovať na chyby a nedostatky v práci špecializovaného tímu pod vedením pána Šáteka. To sa stalo nepohodlným súčasnej vládnej koalícii, a preto museli z Policajného zboru odísť. My sme s týmito krokmi súhlasili a čakali sme, že minister vnútra Ivan Šimko bude pokračovať ďalej a že do týchto uvoľnených funkcií donesie čestných nových policajtov, ktorí budú zohľadňovať zákon, ktorí budú konať v mene zákona a nebudú politicky usmerňovaní. Opak sa stal skutočnosťou. Po odchode jedného policajného prezidenta, ktorý bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, nastúpil iný policajný prezident, ktorý je takisto dôvodne podozrivý z takýchto činností. Okrem toho uprednostňuje otázku klientelizmu. Do Policajného zboru ako prvé priviedol svojho syna, ktorého prednostne umiestnil v policajnej funkcii, na ktorú nemal odborné vzdelanie. Nehovorím už o ďalších veciach, ktoré vyskakujú v súčasnosti, že neoprávnene zneužíva služobné motorové vozidlo. Pán minister, overte si, prečo bol na Štrbskom Plese a s kým tam bol, akým služobným motorovým vozidlom.

Preto sme veľmi nespokojní s tým, čo sa deje v Policajnom zbore. O tom reťazci dokonanej, o ktorej som hovoril, je aj Molnár, súčasný riaditeľ Úradu finančnej polície, ktorý tiež v predchádzajúcom období mal problémy so zákonom. Pravdepodobne v podnapitom stave v istom reštauračnom zariadení požiadal o zásah voči občanom, ktorí sedeli v tomto zariadení, dal ich predviesť na obvodné riaditeľstvo Policajného zboru, za čo musel odísť do civilu. Z civilu bol vytiahnutý. A zrejme takíto ľudia vyhovujú súčasnému vedeniu, aby mohli byť aj vydieraní.

A takto by som mohol pokračovať aj v ďalších funkciách, kde sa vracajú ľudia skorumpovaní z predchádzajúceho obdobia, ktorí sa vydávajú za politických martýrov, vracajú sa do Policajného zboru, aby využili všetky výhody zo zákona o Policajnom zbore, aby na základe týchto výhod potom po voľbách v roku 2002 v tichosti odišli aj s tučnými a naplnenými vreckami. Toto sme nečakali, pán minister, od vás, že takto budete postupovať. A myslím si, že bolo vo vašich rukách, aby ste tento proces aspoň čiastočne ustrážili.

Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery Ivanovi Šimkovi, je, že počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra pokračuje tzv. vojna policajtov, čo považujeme za nezvládnutie riadiacej funkcie ministra vnútra. Spomínal som, ako vznikla táto situácia. Isteže, Ivan Šimko tam vtedy nebol, keď boli kladené zárodky tajnej polície vo vnútri štátnej polície. Bolo to dielo a decko Ladislava Pittnera, ktorý tu sedí, alebo nesedí dnes, ale Ivan Šimko sa mal s týmto problémom vysporiadať a jednoducho mal zastaviť tento proces. Situácia je znovu opačná. Namiesto toho, aby tých ľudí, ktorí tento mechanizmus spustili, prepustil, prepúšťa ľudí, ktorí v Policajnom zbore vykonávajú čestnú a statočnú prácu.

Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je obsadzovanie vysokých funkcionárov v Policajnom zbore a je v rozpore s vlastným nariadením ministerstva vnútra v Policajnom zbore, kde sa rozmáha klientelizmus a korupcia. Na ministerstve vnútra bol prijatý materiál pod názvom Koncepcia zvyšovania dôveryhodnosti občanov Slovenskej republiky k Policajnému zboru Slovenskej republiky, číslo popisné T-PZ24-32V/000-2000, a jedným z bodov je, aby vysokí policajní dôstojníci neuprednostňovali do svojich radov rodinných príslušníkov. Skutočnosť je však iná. Po nástupe do svojej funkcie prezident Policajného zboru pán Zajac bez akýchkoľvek škrupúľ porušil toto ustanovenie, prijal do Policajného zboru svojho syna bez príslušného policajného vzdelania, nasadil ho do funkcie, na ktorú nespĺňal kritériá. Obdobne to bolo aj v prípade krajského riaditeľa Vojdulu, ktorý už v súčasnosti nie je krajským riaditeľom. A tu treba pána ministra pochváliť, že takto pokračoval, ale aj to bolo po niekoľkých interpeláciách a upozorňovaniach na takúto skutočnosť. Obdobne sa pokračuje napríklad aj pri ďalších vysokých funkcionároch. Nechcem tu všetkých vymenovať, pretože ich je dostatok. Ale môžem spomenúť napríklad generála Michalka, ktorého syn bol plavčíkom na Akadémii Policajného zboru, dnes je zástupcom riaditeľa rekreačného zariadenia v Liptovskom Jáne. A takých je mnoho, ktorí si urobili z Policajného zboru súkromnú firmu, a keďže ju dosiaľ nemôžu privatizovať, tak si do nej nasadzujú svojich príbuzných a známych. Posledným prípadom je vymenovanie človeka za krajského riaditeľa do Trenčína, pán minister iste vie, o čom hovorím, nech si preverí tieto súvislosti.

Ďalším bodom, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je ten, že pán minister je plne zodpovedný za stav v Policajnom zbore, kde sa neriešia dramatické prípady v súvislosti s poklesom disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Ide predovšetkým o používanie alkoholických nápojov, krádeže áut či prevádzačstvo, ako aj zákroky proti predstaviteľom súčasnej politickej opozície. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť predovšetkým na prijaté opatrenia s dychovými skúškami, ktoré považujeme za kontraproduktívne. Zoberme si len napríklad výsledky nového krajského riaditeľa v Nitre, ktorý sa síce hrdí tým, že dal policajtom 4 000-krát fúkať, ale jeho výsledky v objasňovaní trestnej činnosti klesli o 15 %. Myslím si, že toto nie je dôstojné a nie je to opatrenie, ktoré by malo zlepšiť disciplínu a morálku v Policajnom zbore.

Čo sa týka riešenia alkoholu, treba sa zaoberať tým, či naozaj tí policajti, ktorí spáchali trestnú činnosť alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s alkoholom, sú stíhaní a či sa tieto prípady neututlávajú. Mám informácie, môžem ich tu povedať, vyšetrovateľ s Trnavy, autonehoda dodnes nevyšetrená. Snaží sa to ututlať Úrad inšpekčnej služby a všetky ďalšie orgány tak, aby tieto prípady nevyšli najavo.

Čo sa týka krádeže automobilov, motorových vozidiel, je nepríjemná skutočnosť, že až minister Rakúskej republiky musí upozorniť Slovensko na to, že skupina, v ktorej sa zaoberajú krádežou motorových vozidiel, participujú aj príslušníci Policajného zboru. Preto sa pýtam pána ministra, aké opatrenia urobil v tejto súvislosti. Viem, že dostal operatívne informácie o tom, ktoré skupiny pôsobia, kde pôsobia, dokonca sú tam aj mená policajtov, ktorí sú dôvodne podozriví, a či sa v tejto skutočnosti aj niečo deje.

V ďalšom bode, alebo ešte k tomu bodu, chcem sa vrátiť k ochrane východnej hranice, kde sa hovorí o prevádzačstve. O tomto probléme hovoríme už niekoľko rokov. Bolo zrejmé a jasné, že ochrana východnej hranice je prioritou z hľadiska prístupového procesu k Európskej únii. Bolo jasné, že je potrebné vytvoriť policajtom na tejto hranici zvláštne podmienky na to, aby sa takéto veci diali čo v minimálnej miere. Vieme, že zabrániť sa tomu nedá. Žiaľbohu, až do tragickej udalosti, ktorá sa udiala na východnej hranici, neboli prijaté žiadne opatrenia na zlepšenie situácie na hranici a je tragické, že minister vnútra si nenašiel čas a nešiel ani na pohreb obetí, ktoré sa stali v dôsledku, dá sa povedať, zanedbania povinností či už zo strany dnes nebohých, alebo zo strany ministerstva vnútra.

Ďalej v našom návrhu sa zaoberáme aj otázkou, pre ktorú vyslovujeme ministrovi nedôveru, že je zodpovedný za neriešenie dôvodných podozrení zo spáchania trestnej činnosti svojich podriadených, kde nepresadzuje zásadu rovnosti pred zákonom. Chcel by som spomenúť len niekoľko prípadov. Minister vnútra odvolal krajského riaditeľa v Trenčíne na základe toho, že jeho podriadený v čase osobného voľna spôsobil dopravnú nehodu. Keď už takéto kritérium prijal, tak potom treba pokračovať aj vo všetkých ostatných prípadoch. Keď prijal zásadu, že majora Belanca z okresnej kriminálky krajského riaditeľstva Policajného zboru postavil mimo výkonu služby preto, že bol podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, obdobný postup očakávame aj vo vzťahu k pánu Šátekovi, ktorý je tiež dôvodne podozrivý. Namiesto toho pán minister pánu Šátekovi každý polrok nadeľuje tučné odmeny. Aká je tu rovnosť pred zákonom? Ako máme postupovať potom? A ako si máme myslieť, či to myslí vážne, alebo si tu pestuje určitú skupinu ľudí, ktorí mu vychádzajú v ústrety? Ja budem dnes v ďalšom vystúpení ešte hovoriť konkrétne, teraz budem hovoriť všeobecne.

V ďalšom bode upozorňujeme na situáciu, ktorá sa udiala a je skutočne poľutovaniahodná z pohľadu toho, že táto Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v ktorej riešila otázku koeficientov výpočtu pracovného času pre zmenových policajtov. Niekoľkokrát sme sa týmto zaoberali v Národnej rade Slovenskej republiky, novela bola prijatá, pracovníci ministerstva vnútra, riaditeľka personálneho odboru alebo personálnej sekcie na ministerstve vnútra pani Kráľová nerešpektuje zákon prijatý touto Národnou radou. Výpočet pracovného času sa uplatňuje podľa starého koeficientu. Pýtam sa, pán minister: Kto môže byť asi zodpovedný za takéto nerešpektovanie zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky prijala?

Ďalej chcem upozorniť na bod 7, ktorý sa nás bytostne týka, a musím apelovať aj na kresťanské cítenie tu prítomného pána ministra, pretože za predchádzajúceho ministra, ktorý tiež vyšiel z KDH, aj za vás, pán minister, využívate veľkonočné sviatky na to, aby ste využívali útvary osobitného určenia alebo "kukláčov" na to, aby ste perzekvovali opozíciu, ktorá v tomto parlamente sedí. Na Zelený štvrtok váš predchodca a veliteľ zásahu bol ten spomínaný Blahovec, o ktorom som tu toľko hovoril, zaútočili na Elektru, kde výbušninami otvárali dvere. A na Kvetnú nedeľu tohto roku znovu "kukláči" tentoraz z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici použili všetky prostriedky na to, aby osádku motorového vozidla, v ktorej sedeli vysokí funkcionári opozičného hnutia vrátane členov tieňovej vlády, prinútili so zdvihnutými rukami a so samopalmi pri hlave pol hodiny čakať a byť nútení tento zásah strpieť bez toho, aby tu bolo akékoľvek dôvodné podozrenie, aby tu bol akýkoľvek postup, ktorý je v tomto prípade nutný, a to od oznámenia cez operatívne preverovanie až o predbežný súhlas prokurátora, pričom tento zásah celý mal byť kamerou snímaný, aby sme dnes nemali problémy. A v prípade, že išlo o podozrenie z prenášania drog, mal byť prítomný aj vyškolený pes.

Všetky tieto skutočnosti boli zanedbané a vy, pán minister, ste sa arogantne postavili pred médiá a povedali ste, že ide o štandardný zásah, pričom nešlo o žiadny štandardný zásah. Bolo by veľmi trápne, keby občania Slovenskej republiky dnes na základe vášho návodu využívali túto možnosť a anonymne si vybavovali účty so svojimi susedmi, ktorí by museli byť takýmto spôsobom perzekvovaní.

Nedovolí mi však ešte nespomenúť jeden bod, o tomto sa zrejme budeme baviť a vystúpenia mojich kolegov to rozoberú podrobnejšie, to je otázka prenosu kompetencií na samosprávne kraje. Toľko ste o tom rozprávali. Už v roku 1998 sme tu predkladali v tejto Národnej rade zákon o vyšších územných celkoch a vtedy ste nás kritizovali, že tieto vyššie územné celky chceme tvoriť, ale nedávame im kompetencie. Dnes sme prijali zákon, ktorý hovorí aj o kompetenciách, aj o financiách, ale, žiaľbohu, zo strany tejto vlády aj zo strany rezortu ministerstva vnútra sa neplnia úlohy vytýčené z hľadiska prenosu týchto kompetencií a z hľadiska financovania prenosu týchto kompetencií. Preto je veľmi zarážajúce, že vy, ktorí ste sa hlásili k tejto myšlienke, dnes ju nechcete realizovať. Či azda je dôvodom to, že v šiestich krajoch Slovenskej republiky zvíťazilo opozičné HZDS? Pokiaľ je to dôvodom, mali by ste sa nad tým zamyslieť. Obdobnú situáciu využívate aj v prípade ombudsmana, ktorému takisto nevytvárate podmienky na to, aby mohol vykonávať funkciu, o ktorej ste tu hovorili štyri roky a minimálne štyri roky vo voľbách pred rokom 1998. Takže skutočnosť je taká, že naozaj ste vládou pokrytcov, ktorá niečo iné hovorí a niečo iné koná.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že to, čo som povedal, stačí na to, aby sme si utvorili mienku o tom, ako pôsobí súčasný rezort ministerstva vnútra, aby sme si vytvorili mienku o tom, že v tomto rezorte sú vážne problémy, ktoré je potrebné, aby boli veľmi rýchlo riešené a môže to urobiť jedine minister tohto rezortu. Pokiaľ to nie je schopný urobiť súčasný minister Ivan Šimko, nech odstúpi a nech tam nastúpi človek, ktorý je schopný tieto zmeny a opatrenia vykonať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)